V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Škodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1344),
a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí 1347. Pán poslanec Škoda, nech sa páči.
S. Škoda, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, keďže v priebehu, než som podal môj pozmeňujúci návrh k zákonu a rokovanie s ministerstvom a s odbornými kruhmi som dospel k záveru, že je potrebné do tohto zákona, ktorý má cez 60 bodov, zapracovať ešte ďalšie body, sťahujem môj návrh na tento zákon.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, to znamená, že vyraďujeme z ďalšieho prerokúvania návrh, ktorý pôvodne predkladal pán poslanec Škoda.
Budeme pokračovať prvým čítaním
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh (tlač 1348).
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1348, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 1355. Dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby návrh zákona uviedol.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene výboru pre pôdohospodárstvo predložil návrh zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní pestovaných rastlín na trh. Tento návrh predkladá výbor pre pôdohospodárstvo. Oblasť šľachtenia, registrácie odrôd, ich povoľovania, výrobe a uznávania osiva a sadiva a jeho uvádzanie do obehu je v súčasnosti upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách v znení neskorších predpisov a zároveň je riešená aj v príslušných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky. Týmto sa pre etapu súvisiacu s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii dosiahli rovnaké podmienky pre skúšanie a registráciu odrôd pestovaných rastlín, obchod s ich množiteľským materiálom pre jeho skúšanie a vzájomné uznávanie osivárskych certifikátov v rámci Európskej únie. Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť len tie práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú upravené v súčasne platných aproximačných nariadeniach vlády, a je potrebné upraviť tak, aby tento zákon a platné nariadenia vlády upravujúce danú problematiku tvorili jeden celok. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďujú pravidlá súvisiace s registráciou a skúšaním odrôd v nadväznosti na spoluprácu slovenských a zahraničných podnikateľov v oblasti šľachtenia, registrácie odrôd, ich právnej ochrany a objemu, obchodu s množiteľským materiálom odrôd pestovaných rastlín. Predložený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopad ani na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Jeho ustanovenia sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplný súlad s právom Európskej únie v danej oblasti, ako aj na potrebu jeho zavedenia do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a odporučenie na prerokovanie v Národnej rade v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Cabaj. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Hajdukovi.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k návrhu zákona k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín. V súlade s rokovacím poriadkom s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. O súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotení súčasného stavu o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú v zmysle rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som písomne žiadne prihlášky k tomuto návrhu zákona. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto sa ústne nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára a Igora Federiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1351).
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1351, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 1373. Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby návrh zákona uviedol.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ďalších nadväzujúcich zákonov. Zákon je veľmi jednoduchý, v čl. I. sa v § 28 mení odsek 4, kde sa nahrádzajú posledné slová slovami "štát" a v § 28 ods. 4 za poslednú vetu sa vkladá dôležité ustanovenie súvisiace s touto prvou zmenou. Navrhované znenie mení systém financovania takzvaného deficitu z bývalého zákonného poistenia motorových vozidiel, ktorý vznikol v období prevádzkovania tohto poistného štátom, Slovenskou poisťovňou. Vážené dámy, vážení páni, veľmi dobre vieme, že tento dlh je odhadovaný vo výške, ktorá je pohybujúca sa možno od 1 miliardy po 9 miliárd a nikto nevie, koľko to skutočne je. Po demonopolizácii zákonného poistenia v roku 2002 tento dlh prešiel na poisťovne, ktoré sa uchádzali o licenciu vykonávať tento druh poistenia a všetko to spravuje Slovenská kancelária poisťovateľov zo zákona.
Poisťovne zdôvodňujú zvyšovanie; tieto poisťovne, ktoré dnes vykonávajú povinné zmluvné poistenie zo zákona a majú na to licenciu od úradu pre finančný trh, okrem iného zdôvodňujú zvyšovanie poistného nutnosťou financovať deficit z bývalého zákonného poistenia, o ktorom som teraz hovoril. Poistné pre príslušný kalendárny rok musí obsahovať aj položku, z ktorej sa financuje tento deficit, to znamená cena sa skladá z viacerých položiek a jedna z tých položiek je určená práve na financovanie tohto dlhu. Táto položka sa pohybuje od 10 do 15 % hodnoty ceny poistného. Čo je však zaujímavé, že poisťovne dlh, teda túto časť poistného, ktorú vybrali na splácanie tohto dlhu, si odsúhlasili, že ho nebudú prevádzať na tento špeciálny účet určený na tento účel, ale že si jednoducho tie finančné prostriedky ponechajú. Je to za rok 2004 a je to výške 1 miliarda 55 miliónov slovenských korún, ktoré vybrali od tých, ktorí si poistili motorové vozidlo. Tieto finančné prostriedky nie sú na tom účte, ale sú u jednotlivých poisťovní. Samozrejme, že nemusím podotýkať, že prispievajú poisťovne vždy svojím podielom na trhu v tom konkrétnom roku, v ktorom pôsobia. Ak to oni neodviedli za ten rok 2004, tak sa pýtam, akým spôsobom to chcú urobiť v budúcnosti, keď ten podiel na trhu sa určite zmení. Zrejme pravda je kdesi inde. Tieto fakty si môžete všetci overiť vo výročnej správe o stave poisťovníctva za rok 2004, ktorú prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. 6. 2005. A samozrejme, že tento krok odobrila bez akýchkoľvek výhrad. Z tohto dôvodu navrhujeme v našom návrhu zákona, aby sa skončilo toto skrývanie sa za týmto dlhom poisťovňami, aby ten dlh, ktorý sa bude nejakým spôsobom formovať podaniami všetkých tých, ktorí boli poškodení počas obdobia ešte pred demonopolizáciou, to znamená pred 1. 1. 2002, aby prešiel na štát. Poisťovne pripravia podklady, ktoré budú mať z jednotlivých rozhodnutí od súdov, postúpia ich Slovenskej kancelárii poisťovateľov, všetko toto posúdi Úrad pre finančný trh, ktorý je na to určený, a posúdi aj oprávnenosť a potom to zaplatí. Myslíme si, že tento dlh jednoducho je len spôsob na skrývanie sa za týmto dlhom pre poisťovne, veľmi dobrý na to, aby si odôvodňovali svoje zvyšovanie povinného zmluvného poistenia. Ja som v úvode hovoril, že táto časť tej kalkulácie sa pohybuje od 10 až 15 %, záleží od roka a tá výška vôbec nie je taká veľká, ako ju odhadovali, pretože odsúhlasili si pre tento rok 2005 iba 800 miliónov na tento dlh. Čiže z tohto dôvodu nie je vôbec žiadne opodstatnenie, aby to naďalej mali na svojich pleciach, v úvodzovkách, podotýkam, poisťovne, ale aby to mal štát pod kontrolou, čo malo hneď od začiatku a poviem aj jeden príklad. V Maďarskej republike napríklad toto bolo hneď po demonopolizácii urobené a štát po autorizácii všetkých nákladov uhrádza túto sumu. Je tu, samozrejme, možno namieste otázka, že poviete: Dobre, ale prečo by to mali všetci daňoví poplatníci zaplatiť! Všetci daňoví poplatníci rovnako zaplatili aj iné náhrady, ktoré určitým spôsobom sú vyberané od motoristov a vôbec nesmerujú tam, kam by mali smerovať. A keď si zoberieme, že v podstate dnes každý je určitým spôsobom dotknutý vlastnením motorového vozidla, tak je to omnoho lepšie ako každoročne pomáhať tomu, aby mali zisky poisťovne.
Ja len poslednú vec poviem. Pre tento rok napríklad Česká poisťovňa Slovensko zvyšuje poistné pre jednotlivé kategórie od 11 až do 19 %. Čiže keď si zoberieme túto výšku a predtým zvyšovanie poistného, ktoré sa pohybovalo 30, 20 %, 15, teda 20 až 19, teraz hovorím o rozmedzí od 11 do 19 podľa kubatúr, tak vidíme, že je tu priestor na to, aby poistné nemuselo rásť, a práve tým, že nebudú musieť poisťovne si to dávať do poistného, a skutočne budeme vidieť, aké sú tie náklady. Chcel by som vás poprosiť, aby ste zvážili celú túto argumentáciu, o ktorej hovoríme v záujme občanov, ktorí naozaj každoročne znášajú tieto náklady, a je to čoraz horšie predovšetkým pre tie slabšie skupiny, príjmové skupiny, ktoré potrebujú k svojmu životu aj prevádzkovať motorové vozidlo. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pavlovi Minárikovi.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážených asi 15 kolegov, ktorí tu sú, čo je jedna desatina tejto snemovne, pochválil som vás, pán kolega, lebo vy ste tu. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady pánov Blanára a Igora Federiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1351, a ako spravodajca, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred prerokovaním na tejto schôdzi, teda na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako aj iné pravidlá, ktoré sú zakotvené v legislatívnych pravidlách. Dámy a páni, budem navrhovať, aby sme ďalej postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, teda že návrh prerokujeme v druhom čítaní. Ďalej navrhnem, že okrem výboru pre financie, rozpočet a menu prerokuje tento návrh aj ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť s tým, že rozpočtový výbor bude gestorským výborom a navrhnem lehotu 30 dní pre výbory a pre gestorský výbor 31 dní. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1354).
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1354, návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 1374.
Pani poslankyňa Zmajkovičová, máte slovo, prosím, uveďte návrh zákona.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V tejto skutočne krátkej novele sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 151, ktorým sa zabezpečí možnosť zriadiť vecné bremeno súdom. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť možnosť zriadenia vecného bremena súdom. Návrhom vlastníka nehnuteľnosti na súd by sa jeho zriadenia mohol domáhať v prípade, ak nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak ako zriadením vecného premena. Kolegyne, kolegovia, veľa sporných prípadov vzniká práve v obciach a mestách, kde cestu na zastavanom území obce, ktorá vznikla napríklad vyvlastnením v prospech niektorej štátnej organizácie a kúpy od správcu konkurznej podstaty fyzická alebo právnická osoba, ktorá bráni ostatným obyvateľom ulice, o prístup do ich rodinných domov. Obdobné prípady sú veľmi časté na poľnohospodárskych dvoroch, kde do dnešnej doby nie je vysporiadané vlastníctvo, pozemky sú rozdrobené a v prípade nesúhlasu čo i len jedného vlastníka i so zanedbateľnou, malou parcelou, je zamedzené oprávneným osobám pristupovať k nehnuteľnostiam, ktorých sú vlastníkmi. To môže byť i prípad mnohých lesných objektov na okraji, ako sú lesovne, horárne alebo poľovné chaty, ktoré sú umiestnené na okraji v prípade, že prístupová cesta alebo jej časť vedie k pozemku mnohých vlastníkov a potom je prakticky nemožný prístup. Veľmi častým javom sú problémy s prístupom, zriadením záhradkárskych k záhradkárskym a chatovým osadám. Spomenuté prípady sa potom pokúšajú samosprávy riešiť zriadením vecného bremena, práva cesty formou vyvlastnenia, avšak tu je niekoľko výkladov zákona, pričom väčšina tvrdí, že vyvlastňovať možno len pri výstavbe nových ciest. Taktiež je tu problém korupcie na úrovni miestnej samosprávy, kde obce a mestá konajú v rozpore so záujmami občanov a prikláňajú sa tak veľakrát na stranu špekulantov.
Navrhovanou novelizáciou teda napravíme súčasný nevyhovujúci stav a umožníme občanom domáhať sa svojich oprávnených záujmov súdnou cestou bez toho, aby sa svojej ochrany domáhali žiadosťami u štátnych a samosprávnych orgánov. Táto navrhovaná úprava vyrieši problém mnohých vlastníkov nehnuteľností, ktorí nemôžu plne využívať svoje vlastnícke právo. Vecné bremeno v tejto súvislosti môže vzniknúť len vydržaním alebo zmluvne. V mnohých prípadoch však nie je možné zriadiť vecné bremeno žiadnym z uvedených spôsobov a práve zriadenie vecného bremena súdom môže mnohé spory vyriešiť. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať dopad na zamestnanosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dovoľte mi, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, požiadať predkladaný návrh novely Občianskeho zákonníka prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo pánovi poslancovi Husárovi, aby ako spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, predniesol svoje stanovisko.
S. Husár, poslanec: Vážené, pomaly väčšinové kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dopad na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Madej, ústne sa hlásite? Tak poďte, ste jediný a posledný do rozpravy k tomuto bodu programu. Končím možnosť ďalších prihlášok a máte slovo.
R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som veľmi krátko vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Myslím si, som presvedčený, že táto právna úprava je veľmi dobrá a veľmi dôležitá. Naozaj, ľudia sa nachádzajú v súčasnosti v situáciách, keď sa nemôžu domôcť práva užívať svoj majetok, nemôžu sa domôcť užívania svojho vlastníctva najmä z toho dôvodu, že často sa stáva, že či už nehnuteľnosť vo forme budovy alebo pozemok je tak obklopený inými vlastníkmi, pozemkami iných vlastníkov, kde je znemožnené právo prístupovej cesty, ak títo vlastníci nechcú. Samozrejme, že v tomto prípade je absolútne ťažké domôcť sa tohto práva užívať svoje vlastníctvo preto, lebo jediné ako môže byť právo prechodu, právo cesty nadobudnuté vo vzťahu k cudziemu pozemku, je možnosťou tak vydržania, čo v tomto prípade nespĺňa zákonné predpoklady alebo dohody, zmluvy. A tá často, často chýba najmä u tých majiteľov pozemkov nehnuteľností, ktorí právo prístupu a právo cesty udeliť nechcú. Práve z tohto dôvodu sa touto novelou, chápem to tak, nechce nič viac a nič menej ako dať možnosť súdu, na návrh toho, kto sa toho domáha, aby určil toto právo ako vecné bremeno majiteľovi pozemku, ale v tom prípade, ak iné možné riešenie nie je. A to je dôležité povedať. Ak by si ten oprávnený majiteľ, majiteľ nehnuteľnosti, ktorý sa tohto práva prostredníctvom vecného bremena domáha, mohol uplatniť svoje vlastnícke právo právom prechodu inak, tak súd by v takomto prípade nevyhovel. Je to maximálne možné riešenie a ten minimálny, minimálny zásah aj do cudzích práv. Ale všetko je vecou súdu, dokazovania na súde, kde sa potom v konečnom dôsledku rozhoduje o právach a povinnostiach a v tomto prípade je tá novela zameraná na práva vlastníkov, ktorí majú často problém svoje vlastníctvo plne užívať. Prosím tiež o podporu tohto návrhu zákona a posunutia do druhého čítania a o možnosti diskutovať na ústavnoprávnom výbore. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Osobne vítam túto novelu, pretože v praxi je naozaj množstvo prípadov, keď hlavne či už v konkurzných konaniach, alebo iným spôsobom nadobudli vlastníci, alebo v exekúcii nadobudli občania majetok a práve cez tie nevysporiadané vzťahy, ktoré tu boli, sa teraz k svojim nehnuteľnostiam nemôžu dostať. Pokiaľ si spomínam, takéto právo zriadenia vecného bremena a domáhať sa práva zriadenia vecného bremena súdom v Občianskom zákonníku bolo. Z Občianskeho zákonníka to vypadlo a skutočne, mali by sme sa vrátiť naspäť, aby sme umožnili domáhať sa súdnou cestou zriadenia práva vecného bremena, a preto vás prosím o podporu tohto návrhu novely Občianskeho zákonníka. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, želáte si vystúpiť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz sme mali prerokúvať v poradí bod č. 49 podľa programu 51. schôdze Národnej rady a to je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Ruska na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z., tlač 1355. Pán Rusko je nemocný, nie je prítomný, takže žiadam, aby tento návrh zákona bol preložený na záver schôdze na jeho prerokovanie v prípade, že sa pán Rusko dostaví na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1356).
Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1376. Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov uvedených na predmetnom návrhu novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, takzvaný katastrálny úrad.
Dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že opätovne predkladáme tento zákon po tom, ako bol odmietnutý. My sme zvážili všetky argumenty, ktoré boli uvedené, a rozhodli sme sa opätovne ho podať, pretože sme presvedčení, že zákon naozaj pomôže samosprávam riešiť otázku súvisiacu s rozvojom obcí, miest, samospráv a to pripravovaním, jednoduchším pripravovaním podkladov pre takzvané priemyselné parky, ale aj pre investičné účely, ktoré sú s tým spojené.
Účelom navrhovaného zákona o novele katastrálneho zákona je sprístupnenie informácií obsiahnutých v katastri nehnuteľností čo najväčšej, najširšej verejnosti prostredníctvom internetu, to znamená kataster bude prístupný na internete bezplatne, nie ako je to a myslíme si, že je to zároveň aj dobrý príspevok na to, aby povedzme aj majetkové pomery politikov, o ktorých tu neustále hovoríme, mohli byť takýmto spôsobom transparentne hocikedy prelustrované občanom, voličom, ktorý si zvolil toho-ktorého poslanca. Sprístupnením katastrálneho portálu širokej verejnosti by sa značne zjednodušil tento prístup nielen pre fyzické, ale aj pre právnické osoby, ale aj pre občanov, ako som povedal, a myslíme si, že je to významný príspevok aj v boji proti korupcii v našom prostredí v Slovenskej republike.
Novelizáciou zákona o správnych poplatkoch sa navrhuje oslobodiť od niektorých poplatkov vyššie územné celky, mestá a obce a právnické osoby s ich majetkovou účasťou v prípade, ak ide o úkony na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkom, ktoré sú podľa územného plánu určené na investície. Tu chcem podotknúť, podľa územného plánu, kde je jasne definované, aké sú to stavby, ktoré by mali byť v takomto zmysle riešené, je to časť všeobecná, vo verejnom záujme. Ide napríklad o poplatky za výpis z katastra nehnuteľností alebo na návrh, na začatie konania o povolení vkladu, právach nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Predmetná úprava sa navrhuje najmä za účelom podpory investícií, ako som uviedol, a myslím si, že toto je zrejmé, pretože ak sa má rozbehnúť investičná činnosť v samosprávach, je potrebné, aby to samosprávy dokázali čo najefektívnejšie zvládať, a tuto je príspevok.
Predmetom novelizácie zákona o správnych poplatkoch je ďalej zníženie výšky správnych poplatkov za vydanie výpisu z katastra nehnuteľností a ďalších poplatkov. Poplatok za výpis z katastra nehnuteľností sa z pôvodných 250 Sk znižuje na 100 Sk. Ďalej sa navrhuje povinnosť správy katastra vrátiť polovicu základného poplatku v prípade, ak nedodrží zákonnú lehotu 30 dní. Myslím si, že je to korektné, pokiaľ nedodrží katastrálny úrad lehotu, ktorú má stanovenú, tak poplatok by mal vrátiť a o tom niet diskusií, toto už malo byť dávno. Ďalej sa navrhuje, aby vydanie výpisov z katastra nehnuteľností, ktoré nie sú verejnými listinami, aby sa vypustili jednoducho, aby neboli súčasťou, pretože osvedčenia štátnych orgánov by mali byť bez ohľadu na zaplatený správny poplatok určené pre právny úkon. Nie je dôvod, aby to bolo jedno pre právny úkon a jedno pre informatívne účely. Súčasná prax pre vyhotovovanie výpisov pre právne úkony a pre informatívne účely je nelogická, keďže potvrdenie štátneho orgánu by malo byť vždy vierohodné pre všetky inštitúcie, pre fyzické i právnické osoby.
Zákon č. 725/2004 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zvýšil poplatok za urýchlenie vkladu na sumu 8 000 Sk. Zvýšený príjem štátneho rozpočtu nebol zahrnutý v štátnom rozpočte na rok 2005 a ďalšie.
Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet, pretože za rok 2006 sa predpokladajú fixné výdavky v súvislosti s prípravou informačného systému vo výške asi 42 mil. Sk, ročné výdavky na prevádzku informačného systému predstavujú asi 3 mil. Sk. Výpadok príjmovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre rok 2006 a nasledujúce v súvislosti so zmenou niektorých poplatkov predstavuje 75 mil. Sk, čo je výpadok vo výške 105 mil. Sk spôsobený navrátením výšky urýchleného poplatku do pôvodnej výšky a to je 5 000 Sk pred jeho zmenou, poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol 1. 1. 2005.
Ešte chcem na záver skonštatovať, že nikto z nás nepochybuje, že tento návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto nič nebráni tomu, aby ste dôsledne zvážili naše argumenty a pomohli tak samospráve urýchliť prípravu a zlacnieť predovšetkým prípravu pre rozvoj samosprávy miest a obcí, zároveň podporiť možnosť stransparentniť prostredie tým, že bude internet prístupný zdarma. Myslím si, že každý, kto poctivo premýšľa, kto poctivo koná, nemá absolútne problém s tým, že bude prístupný jeho majetok na internete. Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Jozefovi Elsnerovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma svojím uznesením č. 397 z 18. októbra 2005 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu skupiny poslancov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu skupiny poslancov nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Ako spravodajca výboru upozorňujem na skutočnosť, že návrh zákona s identickým znením ako tento Národná rada Slovenskej republiky ako tlač 1813 prerokovala 22. septembra 2005 a rozhodla, že vracia návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. októbra 2005 č. 1376 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh skupiny poslancov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh skupiny poslancov prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a prosím vás, aby ste, do rozpravy teda sa hlásim ako prvý, aby ste mi udelili slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne, kto sa hlási? Pán poslanec Hajduk, pán poslanec Madej. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Elsner v pozícii spravodajcu, má prednosť. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Elsner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sľúbil, že nebudem dlho rozprávať, ale vzhľadom na to, že nastala táto skutočnosť, o ktorej sme hovorili, navrhovateľ aj ja, jednoducho dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že predmetný návrh, že rokovanie o predmetnom bode programu sa nebude konať ďalej. Ďakujem veľmi pekne. Teda nebude sa pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajduk...
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja naozaj nechcem, lebo aj keď rokujeme normálne, štandardne do 19.00 hodiny, ja si myslím, že poslanecký návrh zákona, ktorý bol na predchádzajúcej schôdzi vlastne predložený, Národná rada sa s ním férovo vysporiadala a hlasovala tak, že ho vlastne vrátila predkladateľovi na prepracovanie. Ja som si myslel, naozaj, tak ako táto Národná rada má konštruktívne pracovať, že predkladateľ sa vlastne týmto uznesením Národnej rady bude veľmi zaoberať vážne a vlastne príde s návrhmi, ktoré by boli priechodné, ktoré budú konštruktívne a tak ďalej. Žiaľ, s hrôzou som zistil, že vlastne je to identický návrh, aký bol v septembri, a napriek tomu, že keď sme 22. septembra proste hlasovali o vrátení návrhu zákona na dopracovanie, čo som vtedy ako spravodajca predložil, a prešlo to, si myslím, že nie je férové voči vlastným poslancom, ktorí takýmto spôsobom sa k návrhu zákona konštruktívne postavili. Z toho dôvodu ja nechcem sa vracať k zdôvodneniu, pretože tam je obrovská sekera, výpadok zo štátneho rozpočtu, zníženie rýchlostných poplatkov. Takisto je to dole a tak ďalej. Ja týmito detailmi som sa veľmi dôsledne a podrobne zaoberal na septembrovej schôdzi, z toho dôvodu len upresňujem, že podávam procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne. Všetko.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, ste sa prihlásili do rozpravy, tak poďte. Vyzval som vás predtým, aby ste sa pripravili, tak poďte, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Pán podpredseda, vždy pripravený. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Chcem na úvod ubezpečiť váženého pána spravodajcu aj vážené pána predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, a ďalších pánov poslancov a panie poslankyne, že zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky porušený nebol. Návrh zákona na predchádzajúcej schôdzi bol vrátený na dopracovanie vzhľadom na uvedené. Rokovací poriadok parlamentu neustanovuje povinnú šesťmesačnú lehotu na opätovné predloženie. Predkladateľ, ktorý dostal návrh zákona na prepracovanie, má možnosť rozhodnúť sa o tom, ako inak upraví pomery, ktoré navrhuje právnymi normami zmeniť, alebo sa môže, samozrejme, rozhodnúť pri prepracovaní, že napriek všetkému je toto ten najlepší spôsob, akým chce vyriešiť konkrétny právny stav. Čo mi je veľmi ľúto, že poslanci Národnej rady pri vystúpeniach na minulej schôdzi parlamentu v žiadnom prípade nenavrhovali žiadnu alternatívu. Všetci ľudia na Slovensku hovoria, že toto sú veci, ktoré sú potrebné spraviť, že toto sú veci - hovorím o bezplatnom katastri - a ja sa pýtam kto, keď už je tu toľko odporcov, kto sa bojí toho, aby boli všeobecne a verejne známe majetkové pomery ľudí. Pravdepodobne sa treba opýtať tých, ktorí tento zákon nechcú.
Návrh zákona nechce nič iné ako bezplatný kataster na internete. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky už mala jeden právny konflikt s Úradom geodézie, kartografie a katastra, kde práve napádala, kde napádala poplatky, ktoré vyberá katastrálny úrad. Tieto poplatky podľa tohto názoru vyberá v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Takže ja sa pýtam opätovne, komu tento návrh zákona prekáža. Tento návrh zákona je dobrý a je to to najlepšie riešenie, aké môže byť. Bezplatný kataster na internete -som o tom hlboko presvedčený -, zlepší nielen to verejné majetkové prostredie v Slovenskej republike, veď už nie sme v republike Zair, Kongo a iných, kde také veci nefungujú, ale sme v demokratickej spoločnosti, v Európskej únii a samozrejme ten majetkový substrát, ktorý sa nachádza v Slovenskej republike, by mal byť verejne známy a mal by byť priehľadný a transparentný. Keď sa niekto snaží o transparentnosť v rámci obcí, vyšších územných celkov, ich kontrolou cez NKÚ, prečo by sa nemohol snažiť o transparentnosť napríklad všetkých majetkových pomerov.
Ďalej by som pokračoval tým, že si myslím, že samotný kataster na internete zlepší aj podnikateľské prostredie, bezplatnosť a zjednoduší aj samotné občianske spolunažívanie pri rozhodovaní sa o investíciách a ďalších riešeniach. Viete, ja som počul jednu vec, keď v súčasnosti spoplatnený kataster, na internete bolo povedané, že musí zostať tak, nemôže to byť bezplatné a verejné, najmä z toho dôvodu, že by sa mohli dostať isté mafiánske, podvodné živly ku katastru, tak ja vás môžem ubezpečiť, že ak sa majú dostať, tak už teraz dávno to majú zaplatené. Bezplatný kataster na internete znamená, že sa k nemu dostanú bežní ľudia, občania, ktorí raz za desať rokov si potrebujú možno kúpiť, dokúpiť pozemok, potrebujú si rozšíriť nejaké vlastníctvo alebo potrebujú uskutočniť raz alebo dvakrát za život nejakú vec. Pre týchto je dôležitý bezplatný kataster na internete, aby sa im nedávali administratívne, finančné, technické a iné prekážky. Práve preto si myslím, že je veľmi smutné, že sa našiel taký veľký odpor v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý brojil proti bezplatnému katastru.
Dovolím si pokračovať ďalšou veľmi dôležitou vecou, ktorú takto vnímam, že sa ruší výpis z katastra, ktorý nie je určený pre právne úkony. Práve z tohto dôvodu, že v prípade, ak v súčasnosti je taký stav, že kataster dáva tú istú vec, výpis, ktorý je určený pre právne úkony a výpis, ktorý nie je určený pre právne úkony, teda je len pre informatívny účel. Ja sa pýtam teraz všetkých, ktorí to pozerajú, možno sú to jeden, dvaja, traja, ale pýtam sa, naozaj, v skutočnosti, aký zmysle má jeden a ten istý úkon katastrálneho úradu, ktorý je na jednej strane ten, ktorý je určený pre právne úkony. Ten, ktorý je určený pre právne úkony, stojí 250 korún, a ten, ktorý je len informatívny, ktorý nie je určený pre právne úkony, tak stojí 100 Sk. Jeden a ten istý úkon katastrálneho úradu, pečiatka je jedna okrúhla, druhá je štvorcová, a to spôsobuje to, že jeden aj druhý výpis je hoci ten istý, má však takéto, iné právne následky. Práve preto oceňujem, že v tomto návrhu zákona sa ruší informatívny výpis z toho dôvodu, že každé osvedčenie orgánu štátnej správy by malo byť natoľko dôveryhodné, natoľko dôveryhodné, že by malo byť určené pre právne úkony. Nevidím v tom zmysel a môžem povedať, že osobne som prešiel niekoľko katastrálnych úradov. Osobne som bol na Úrade geodézie, kartografie a katastra a všade povedali, vážený pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, že to nemá zmysel, že naozaj v skutočnosti nemá zmysel to, aby existovali dva výpisy.
Čo sa týka ďalšej veci a to novelizácie zákona o správnych poplatkoch, tak tam som presvedčený, že oslobodenie vyšších územných celkov, obcí a miest by malo zjednodušiť do istej miery investičné aktivity obcí, miest a vyšších územných celkov a samozrejme, podľa môjho názoru ide o veľmi úzku formuláciu len v prípade, ak ide o úpravu majetkových a vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú určené na investičné účely. Z toho dôvodu si myslím, že to je ďalšie pozitívum tej novely a ja sa pýtam, ako inak to máme vyriešiť? Ako inak do istej miery aj čiastočne pomôcť obciam, mestám a vyšším územným celkom, ktoré hľadajú investície do svojho regiónu. Ja som presvedčený, že inak, naozaj v skutočnosti inak to vyriešiť nemôžeme. Som presvedčený o tom, chcem ubezpečiť pána docenta, že nemám poslednú minútu, moje vystúpenie nie je limitované koncom tohto rokovacieho dňa. Som presvedčený o tom, že... Pán predsedajúci, je mi ľúto, ale v takomto hluku sa prednášať nedá. (Výkrik v sále.) Dúfam, že to bude určené pre záznam. Médiá si z toho urobia svoj obraz, ako oprávňujete poslancov vystupovať v parlamente.
Ak môžem pokračovať, samozrejme, som preto presvedčený, že toto oslobodenie má svoj zmysel napriek tomu, že je do istej miery zásahom do systému. Ale zoberme si, aké iné štátne inštitúcie nie sú oslobodené a mali byť. Ja som presvedčený, že ak budeme debatovať o tom na ďalších výboroch v prípade, ak tento návrh zákona bude posunutý do druhého čítania, prídete na to, panie poslankyne, páni poslanci, že Policajný zbor platí poplatky za výpis z katastra nehnuteľností, prokuratúra platí poplatky. Pán poslanec, nemá to určite význam, pretože štát platí štátu. Štátna inštitúcia platí inej štátnej inštitúcii, predsa výkon štátnej správy nie je o tom, aby sa finančné prostriedky z jedného rezortu prelievali do druhého rezortu. Z toho dôvodu si myslím, že by malo byť na mieste, aby...
Ak je všeobecný súhlas, dobre. V tom prípade som presvedčený, že aj tých 5 000 korún, ktoré navrhuje sa znížiť pri tom urýchľovacom poplatku, tak ako to bolo nesystémovo a neúčelne zvýšené na 8 000 Sk, tak má zmysel vrátiť to naspäť, lebo to nebolo ani predpokladané. Toľko asi ja. Prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože si myslím, že je odôvodnený a správny.