V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Ďaďo, Bollová, Novotný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvý - pán poslanec Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nejde mi o žiadnu dogmatickú konfrontáciu s vami, ale teoreticky ste to predložili v podstate v takej rovine, že by mohol temer každý súhlasiť, ale prax je trošku iná.
Ja vám poviem a pripomeniem jednu vec, že v tejto Národnej rade som dvakrát vystúpil k obchodným reťazcom, pán podpredseda vlády si to bude určite pamätať, kde som presne konštatoval tie problémy, o ktorých sa tu dnes hovorí. Ak chcete vedieť, aká je prax, tak je najlepšie počuť od toho, kto nie v teórii, ale tam pracuje. Ako bývalý obchodný riaditeľ si to môžem dovoliť povedať a povedať to jasne, aký je vzťah obchodných reťazcov k domácim výrobcom. To, čo ste povedali, že tu sú nízke ceny, nadvýroba a nemožnosť umiestnenia na trhu, viete, čoho je to výsledok? Dumpingových cien. Vieme, pán minister, že sú dumpingové ceny. A nie je možné kapustu vyrobiť, príklad hovorím, za tie ceny, ktoré ich ponúkajú iní výrobcovia našim obchodným reťazcom. To je nelogické. Neexistuje v tých cenách to vyrobiť dnes. Čiže je tu otázka hospodárskej politiky a usmernenia, samozrejme, aj samotných obchodných reťazcov a na to nadväzujú ďalšie záležitosti, ktoré z toho vyplývajú.
Dá sa teda konštatovať, že to, čo ste povedali vy, že treba spraviť prerod v hlavách farmárov, áno, ale aj v hlavách členov vlády, v hlavách nás poslancov. Nás poslancov, aj o sebe to hovorím, o všetkých, aby sme pochopili to, čo je domáca výroba a čo je niečo iné.
A ak ste v závere spomínali to, že momentálne je situácia taká, že sa bude bojovať o ropu, tak to je pravda. O tú ropu sa bude bojovať, tak ste to povedali, o tú ropu sa bude bojovať, ale už dnes sa bojuje nie na trhu, ale zbraňami - pozri Irak.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
K tejto správe o poľnohospodárstve a potravinárstve som pôvodne chcela vystúpiť, ale pretože nemám takú drzosť a trúfalosť, aby som konkurovala pánu kolegovi Maxonovi, ktorý je v tom doma, chcem len povedať, že poľnohospodári Trnavského kraja sa stretli a prijali takú výzvu s prosbami, aby sa ministerstvo poľnohospodárstva začalo zapodievať ich situáciou.
Pani kolegyňa, to, čo ste tu hovorili vy, bolo tak trošku z ríše rozprávok, skutočne to s realitou nemalo veľa spoločné, lebo my nieže budeme bojovať o ropu a energie a budeme vyrábať z rastlín neviem čo. My budeme mať problém, nemyslím my v tejto poslaneckej snemovni, ale ľudské spoločenstvo, aby sme mali čo jesť a čo piť. A ak budeme pokračovať, resp. vláda bude pokračovať v takej politike, že Slováci zabudnú vyrábať, pestovať a chovať, tak potom, vážení, neviem skutočne, ako sa budeme správať v spoločnosti kozmopolitnej, ktorá nebude hľadieť na naše domáce záujmy. Ak to nedokážeme my sami. Ak my sami nedokážeme ochrániť svojich výrobcov potravín.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pani poslankyni Tkáčovej za odvahu, že vystúpila s takouto prezentáciou a s takouto prednáškou. Priznám sa, že aj v Košickom kraji sa veľa zaoberáme práve touto tematikou. Bol som s pánom štátnym tajomníkom na jednom stretnutí so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou v Košickom kraji a musím povedať - to, samozrejme, reagujem na pani poslankyňu Tkáčovú, ale jednu vetu si dovolím povedať pani poslankyni Bollovej, že asi máme iných potravinárov a poľnohospodárov v Košickom kraji, lebo boli veľmi nadšení týmito novými možnosťami a perspektívami.
Myslím si, že treba nám pracovať naozaj na tom, aby poľnohospodári získali naspäť tú vážnosť, úctu a to postavenie, ktoré po stáročia v tejto krajine mali, aby to neboli ľudia, ktorých považuje zvyšok spoločnosti za "vyžírky", ktoré naťahujú ruku za účelom nejakých dotácií, ktorí najprv chcú od štátu dotáciu na to, aby zasiali, a potom znovu dotáciu na to, aby požali, a podľa možnosti ešte aj dotáciu na to, aby sme im odkúpili to, čo vyprodukovali, pretože je to omnoho drahšie, ako to vieme v danej chvíli kúpiť na svetových trhoch. To, že sa kupuje v globalizujúcom sa svete v svetových cenách a že naši poľnohospodári nevedia konkurovať, je výsledkom neuveriteľnej efektivity nášho poľnohospodárstva, obrovských hektárových výnosov, ktoré sú porovnateľné s najlepšími hektárovými výnosmi v Európe a sú napríklad omnoho vyššie, ako je to v Spojených štátoch. Proste naše poľnohospodárstvo je také dobré, že produkuje toho tak veľa, že máme problém to uložiť niekde na trhu. To, že núkame inú možnosť, nie je vôbec science-fiction, stačí sa ísť pozrieť do Rakúska a do Bavorska, kde energetický program v poľnohospodárstve už dávno beží.
Chcel by som teda ešte raz poďakovať pani poslankyni Tkáčovej. A ono tak niekedy zvykne byť, že tí, ktorí prví hovoria o nových myšlienkach a nových nápadoch, sú väčšinou zdrojom posmeškov a kritiky, ale treba to asi vydržať.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Chcem poďakovať kolegovi Novotnému za podporu, ale takisto, pán poslanec Ďaďo, ste hovorili, že o obchodných reťazcoch a o ich praktikách majú hovoriť tí, ktorí ich poznajú. Ja vás môžem uistiť, že ich poznám, veľmi dôverne ich poznám. A vždy, keď som vystupovala k tejto problematike, ja som netvrdila, že ony nerobia takého veci, ja som len tvrdila, že máme dosť zákonných prostriedkov, aby sme im to nedovolili. A myslím si, že terajšie kontroly a postup inšpekcie naznačili, ktorým smerom by sme mohli ísť. V Čechách napríklad prijali normy, a to môžeme aj my ako zákonodarcovia, že keď raz špekáčik musí obsahovať 40 % mäsovej zložky, tak tých 40 % musí obsahovať, lebo teraz hocikedy párky nemajú ani 15 % mäsovej zložky.
A, pani poslankyňa Bollová, nie je to ríša rozprávok. Už aj pán poslanec Novotný to spomenul, v Bavorsku majú 700 takýchto bioplynových staníc, ktoré produkujú energiu, a tí roľníci si privyrábajú za 1 kWh 0,156 eura, a tým si zlepšujú svoj príjem na farmách. Takže si myslím, že treba mať otvorené oči, treba sa pozrieť, ako to robia u našich susedov, a že to naši poľnohospodári v pohode zvládnu a že to záujem zvládnuť aj majú.
Ďakujem za diskusiu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte s reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Maxon, pretože to bola rozprava k dvom správam, takže v reakcii na predchádzajúcich. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, asi treba rozlíšiť to, čo je aktuálnou realitou v tom agrárnom sektore, a problémy, na ktorých by sme mali stavať. A opäť teda, pán poslanec Novotný, vy ste ma tak trošku prekvapili v tom, že ako to vítajú poľnohospodári, len by som bol strašne rád, keby tí poľnohospodári vedeli, čo majú v tejto oblasti vítať.
Ja musím konštatovať, že náš pôdohospodársky výbor sa necíti byť nijakým novátorom, ale tejto problematike sa venujeme a my sme teraz mali asi šesť mesiacov jeden jediný aktuálny problém. Šesť mesiacov sme sa dožadovali, aby nám vláda Slovenskej republiky alebo dva zodpovedné rezorty, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pôdohospodárstva, predložili Národný program rozvoja biopalív. Musím teda pozitívne konštatovať, že dnes ho máme, začneme ho študovať. Ale ten národný program má termín alebo teda dátum november 2005. Takže ak niekto niečo v tejto oblasti dlhuje, tak je to koncepcia v tejto oblasti. A tá koncepcia musí vychádzať z reálnych možností, ktoré na Slovensku sú, z ekonomických možností, ktoré na Slovensku sú. My veľmi pozitívne vítame to, že už teda vzniká prvá fabrika, ktorá z trhu odčerpá približne 300-tisíc ton obilnín a bude zdrojom výroby bioetanolu. Ale, pán poslanec Novotný, zabudnite na to, že to všetko v tom Rakúsku a v tom Bavorsku tak funguje.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Pán poslanec Maxon, keďže som nemala možnosť na vás reagovať, tak len veľmi kratučkú poznámku z histórie. Viete, že v Brazílii sa jazdí na etanol a jazdí sa tam už od sedemdesiatych rokov minulého storočia a že tento priemysel dal Brazílii viac ako 100-tisíc pracovných miest. Takže netreba to vidieť takto negatívne. A ja si uvedomujem, ja som aj o tom hovorila, že my politici, našou úlohou je pripraviť na to legislatívne rámce. S tým sa môžeme všetci stotožniť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali prerokovať poslanecký návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Rusko, ale keďže sa už druhý raz nezúčastňuje na programe rokovania, keď prišiel na rad jeho návrh zákona, navrhnem predsedovi Národnej rady, aby tento poslanecký návrh zákona zaradil do budúcej schôdze Národnej rady, aby nám to stále nenarúšalo pracovný program.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu a je to
Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 (tlač 1374)
a výsledky jeho prerokovania vo výboroch 1374a.
Materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš. Nech sa páči, ujmite sa slova.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál predkladám na základe uznesenia Národnej rady. Bol vypracovaný na základe úlohy z uznesenia vlády Slovenskej republiky.
Cieľom Národného programu reforiem je, aby Slovensko prostredníctvom rýchleho dlhodobého hospodárskeho rastu čo najrýchlejšie dosiahlo ekonomickú a životnú úroveň vyspelých krajín Európskej únie. Rovnako ako Národná lisabonská stratégia, aj Národný program reforiem vychádza z dvoch pilierov:
1. je to dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov a
2. je to rozvoj poznatkovej ekonomiky.
Dokument predstavuje syntézu Stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, Akčných plánov a Konvergentného programu Slovenskej republiky. V nových podmienkach koordinácie riadiacich procesov v rámci Európskej únie sa plnenie cieľov Lisabonskej stratégie členskými krajinami začína koncipovať v rámci trojročných programovacích cyklov a bude sa prezentovať v národných programoch reforiem. Zameraný obsah týchto strategických dokumentov vychádza z nových integrovaných zásad hospodárskej politiky Európskej únie, tzv. integrovaných zásad (Integrity guidelines), ktoré syntetizujú doterajšie viaceré dokumenty, na základe ktorých boli priority hospodárskej politiky predkladané.
Na bilaterálnom stretnutí zástupcov Slovenska so zástupcami Európskej komisie v júni 2005 definovala Komisia vo svojich záveroch kľúčové oblasti, ktoré by mali tvoriť v podmienkach Slovenskej republiky Národný program reforiem. Tieto priority sú konformné s tými, ktoré boli sformulované v Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a ktoré predstavujú Národnú lisabonskú stratégiu, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky vo februári 2005.
Stratégia vymedzuje štyri prioritné oblasti:
- vzdelávanie a zamestnanosť,
- vedu, výskum a inovácie,
- informačnú spoločnosť a
- podnikateľské prostredie.
Zhoda priorít formulovaných pre Slovensko zo strany Komisie s prioritami vlády Slovenskej republiky predurčila tento strategický dokument k tomu, aby sa jeho štruktúra stala základom Národného programu reforiem.
Koordinácia procesu prípravy a tvorby Národného programu reforiem je zastrešená dokumentom Inštitucionálne zabezpečenie koordinácie lisabonskej agendy v Slovenskej republike, ktorý vláda schválila vo februári 2005. Koordinačná a monitorovacia úloha v tomto procese bola delegovaná podpredsedovi vlády pre európske záležitosti a zodpovednosť za strategické zameranie dokumentu podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Vypracovanie samotného dokumentu bolo koordinované na úrovni medzirezortnej pracovnej skupiny pre Lisabonskú stratégiu.
Ďakujem za pozornosť a odporúčam Národnej rade, aby zobrala uvedený dokument na vedomie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Kuboviča, aby podal správu o výsledku prerokovania dokumentu vo výboroch Národnej rady.
P. Kubovič, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 (tlač 1374) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1394 z 28. októbra 2005 túto spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil návrh Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za gestorský výbor.
Výbory rokovali o návrhu pozície v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 701 zo dňa 8. 11. 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 686 zo dňa 8. 11. 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 408 zo dňa 8. 11. 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 441 zo dňa 8. 11. 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 148 zo dňa 8. 11. 2005 a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 zobrať na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 149 na jej 30. schôdzi konanej 9. 11. 2005.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Národnému programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008 (tlač 1374): "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008."
Ďakujem. Pán predsedajúci...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážení páni podpredsedovia, vážená Národná rada, dovoľte veľmi krátko, chcela by som sa vyjadriť k predloženému materiálu predovšetkým pohľadom na školstvo.
Materiál je všeobecný, pre jeho ďalšie napĺňanie bude veľmi potrebné tento materiál rozpracovať na parciálne úlohy, vyčleniť zodpovednosť rezortným ministrom a terminovať plnenie, len v tejto podobe môže vláda kontrolovať, či schválený materiál sa plní. Ale myslím si, že je to jasné a že bude vychádzať z týchto predpokladov.
Problematika v jednotlivých kapitolách a podkapitolách je pre Slovensko aktuálna a nutná z pohľadu absolútnej integrácie do Európskej únie. Pripomienky k tejto kapitole, o ktorej som hovorila, ktorá má názov Moderná vzdelávacia politika, sa predovšetkým týkajú tejto časti a celou touto časťou sa vinie ako červená niť odvolávka na školský zákon, ktorý mal byť podľa programu tejto vlády prijatý začiatkom volebného obdobia. Ciele, ktoré sa v tomto programe chcú dosahovať, sú v Národnom programe výchovy a vzdelávania Milénium, ktorý bol schválený ešte v minulom volebnom období a tiež v programovom vyhlásení vlády. A napriek času, rokom, ktoré prešli, sa tieto ciele, plány nenapĺňali. Všetko zostalo v deklaratívnej rovine, pretože nebola ochota financovať tieto projekty. Papier znesie veľa. Mám obavy, že aj tento, pretože v navrhnutom rozpočte na budúci rok napriek finančnému zvýšeniu kapitoly pre školstvo nebude možné ani v tomto budúcom roku napĺňať tieto priority.
Dá sa polemizovať, čo je moderná vzdelávacia politika. Komenský rozpracoval zásady k odkazu, ku ktorým sa hlásime. Moderné prvky sú spravidla prechodné. Slovensko svoje vzdelávanie malo vždy na vysokej úrovni, preto časť vety tri, strana 11, o dôslednom prispôsobovaní sa princípov vzdelávacej politiky v demokratických krajinách je pre slovenské školy nebezpečné. Dôkazom je napríklad rušenie predškolských zariadení, ale aj ZUŠ, ktoré sú veľmi ohrozené. A je zaujímavé, že v tomto návrhu sa predpokladá vyčlenenie financií na znovuzriaďovanie materských škôl. Chvalabohu, len či nebolo ekonomickejšie pomôcť materským školám a základným umeleckým školám, ktoré existujú. Takisto dôkazom je prechod na trojstupňový model vysokoškolského vzdelávania technických vysokých škôl, kde rozdelenie štúdia na bakalársky stupeň a magisterský stupeň znamenal pre všetky univerzity zníženie teoretických nárokov, a tým aj celkovú úroveň vzdelávania.
Súhlasiť sa dá s programom rozvoja informačných a komunikačných technológií v školstve, ktorý je však veľmi náročný na finančné zdroje. Ak si uvedomíme, že výpočtová technika rýchlo a morálne starne, že v niektorých školách treba každé tri roky úplne obnoviť zariadenia počítačových učební (počítače, monitor, server atď.), predstavuje to finančný objem, ktorý nemôže žiadna škola z dnes pridelených dotačných zdrojov zabezpečiť. Koľko rokov a koľko miliónov sa investovalo do projektu Infovek? No zariadenia zakúpené z tohto projektu sú už mnohé dnes v niektorých informačných technológiách nepoužiteľné. Koľko sa kupuje kníh do školských a univerzitných knižníc, a to v elektronickej podobe? Veľmi málo. Ako sa budujú knižničné a informačné systémy na školách? Takisto veľmi pomaly.
Predstava o hľadaní mimodotačných finančných zdrojov je fikciou hlavne v oblasti s veľkou úrovňou chudoby obyvateľstva na Slovensku. Cieľ do roku 2010 doplniť infraštruktúru informačno-komunikačných technológií v školách na európsku úroveň považujem za iluzórny bez výraznej finančnej injekcie do školstva. Treba priznať, že aj európska úroveň je rôzna a ťažko odhadnúť, ako táto úroveň bude v roku 2010 vysoká.
Práca s nadanými žiakmi - podľa tohto materiálu nový model práce - je však záležitosť, ktorú už naše školstvo malo a v posledných rokoch je problémom, pretože vieme, že na základe likvidácie škôl a zvyšovania počtu študentov je tento problém ozaj vypuklý. Podporujem stabilizáciu jazykových učiteľov, aby neodchádzali z rezortu a zabezpečili kvalitný program dvojjazyčného žiaka, ktorý tu bol, podľa možnosti aj viacjazyčného.
Problematika vysokých škôl stojí a padá na dostatku finančných zdrojov, ktoré univerzity môžu získať za pedagogickú, vedeckovýskumnú činnosť. Požiadavka kvality a jej hodnotenia je problém, ktorý sa plní. Očakávať, že vysoké školy budú zabezpečovať vzdelávanie študentov a mladých vedeckých pracovníkov na technickom zariadení starom desiatky rokov je iluzórne. Tak isto je iluzórne, aby na univerzitách pôsobili profesori a docenti, ktorí budú vzdelávať v kvalite špičkových svetových univerzít za plat, ktorý predstavuje jednu pätinu ich kolegov zo zahraničia. Alebo opačne, keď sa pozrieme, ťažko sa dá predpokladať, že príde zo zahraničia prednášať na našu univerzitu nejaký pán profesor za ten plat, ktorý univerzity poskytujú. Ak chceme posilniť, citujem, "kultúru kvality", musíme začať vyrovnávať obrovský dlh, ktorý spoločnosť voči školstvu vytvorila.
Dovoľte ešte pripomienky k vede, výskumu a inovácii. Verejná politika by v tejto oblasti mala zabezpečiť dlhodobý rozvoj kvalitného vedeckého potenciálu. Za touto úlohou sa musí dať len súhlasné stanovisko. Jej realizácia bude náročná a dlhodobá. Ak materiál tvrdí, že Slovensko má relatívne dobrý výskumný potenciál a len hlavne zo strany neefektívnej podpory štátu jeho kvalita výrazne zaostáva za najvyspelejšími európskymi krajinami, treba pripomenúť, že ten potenciál je, bohužiaľ, vekovo prestarnutý a že ak nedôjde k stabilizácii mladých vedeckých pracovníkov, zostaneme už aj bez tohto relatívne dobrého potenciálu.
Teší ma, že výchova a podpora kvalitných vedcov je v rámci priorít reforiem na prvom mieste. Na druhej strane sa hrozím z vytvárania kvalitnej centrálnej štátnej agentúry na podporu výskumu a vývoja, keď sme zákonom v tomto roku už jednu agentúru zriadili. Materiál, ktorý bol vo výbore pre vzdelanie, jasne zadefinoval potreby pre nasledujúce roky. Už dlhšie sa diskutuje o podpore vedy a jej význame v spoločnosti, preto by bol vhodný čas premenovať hádam ministerstvo školstva na ministerstvo školstva a vedy.
Podpore vedy a inováciám treba venovať aj pozornosť v oblasti legislatívy, umožniť ľahšie získavanie finančných zdrojov z podnikov. Lepšia a jednoduchšia legislatíva aj na použitie finančných zdrojov zodpovednými riešiteľmi. Jednoznačne sa ukazuje, pán podpredseda, že systém Štátnej pokladnice problematizuje rýchle a efektívne čerpanie pridelených finančných prostriedkov práve v tejto oblasti. Azda uvedená úloha nástrojov na podporu medzinárodnovedecko-technickej spolupráce a uľahčenia čerpania finančných zdrojov EÚ a výskum a vývoj bude naprávať aj chyby, ktoré sa našou legislatívou prijali. Treba jednoznačne povedať, že slovenský profesor, keď sa zúčastní na workshopoch v porovnaní so svojimi zahraničnými partnermi, je chudák. Predpisy u nás platné sú pre týchto ľudí priam kruté. To by som vám tiež, pán minister, chcela na záver dať do pozornosti.
Ďakujem za pozornosť a predovšetkým som sa zmienila o tomto probléme preto, že tu sedíte vy, pán podpredseda, a že sedíte nad rozpočtom. Takže vás prosím o podporu pre školstvo. Vďaka.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Aj my ďakujeme. Pani poslankyňa Tóthová jediná s faktickou poznámkou. Končím prihlášky s faktickými poznámkami.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Muškovej, kde hovorila o predškolských zariadeniach a v závere žiadala podporu pre tie otázky, ktoré uviedla. Ja sa chcem k tomu pripojiť, pretože skutočne rušenie predškolských zariadení u nás nemá obdobu. Je to veľký krok späť. A nielen otázka prínosu rodinám, sťaženie života rodinám, pretože mnohí nemajú na súkromné predškolské zariadenia, ale je to v neprospech tých detí, ktoré majú navštevovať predškolské zariadenia.
V roku 1994 som bola na konferencii žien ministeriek v Bruseli a tam Španielky a Portugalky nám závideli vtedajšiu sieť a starostlivosť predškolských zariadení. A pokiaľ vy hovoríte, že chcete zvyšovať populáciu, chcete robiť starostlivosť o rodiny, tak takýto krok je krok naspäť, ktorý znižuje populáciu a skutočne sťažuje život mladým rodinám.
Preto si myslím, že toto je otázka, ktorú bude treba riešiť inak, než ste nastúpili cestu, a v plnej miere podporujem tie pripomienky, ktoré uviedla pani poslankyňa Mušková.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády požiadal o slovo. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.
Chcem sa poďakovať pani poslankyni Muškovej za jej vystúpenie, za jej návrhy, za záujem o tento problém.
V zásade súhlasím aj s väčšinou toho, čo povedala aj ohľadom toho, že je potrebné, aby sa viac prostriedkov z verejných zdrojov vyčleňovalo na realizáciu tejto stratégie, teda aj na školstvo, aj na vzdelanie, aj na vedu, aj na výskum. A v zásade aj vecne, myslím, že nemám žiadne zásadné výhrady voči tomu, čo povedala, aj školský zákon potrebujeme obsahovo zmeniť, aj tých peňazí je málo. Zároveň však chcem upozorniť na to, že to nie je otázka ani len dobrej vôle, ani len pochopenia dôležitosti vzdelania, je to otázka tá, že my zároveň chceme vytvárať predpoklady na zdravý ekonomický vývoj a rýchly ekonomický rast, preto musíme a chceme znižovať objem verejných výdavkov. V rámci toho by sme mali čo najviac vyčleňovať na vzdelanie, vedu, výskum, ale to musí znamenať, ak má byť toto prioritou, že nemôže byť všetko prioritou a že niekde musíme dávať menej. A v tom by som chcel poprosiť aj o podporu všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť vzdelania, že nestačí žiadať dať tam viac, ale treba zároveň povedať, dobre, tak dajme tam viac, ale znamená to, dajme inde menej. Nemôžeme všade dávať viac.
A čo sa týka ďalších vecí, tiež v zásade súhlasím, ale musím povedať jednu vec aj v súvislosti s predškolskými zariadeniami. My sme zvolili, a ja si myslím, že na tom je v zásade aj zhoda, že chceme uskutočniť decentralizáciu verejnej správy, a teda posilniť kompetencie miestnych a regionálnych samospráv. Predškolské zariadenia sú typickou kompetenciou miestnych samospráv, a teda my sme túto kompetenciu presunuli tam, ak sa niektoré z nich rozhodli, že ich zavrú alebo obmedzujú, môžeme mať na to - a ja sa aj stotožňujem s vaším názorom, že možno nie vždy to bolo premyslené a že nemuseli byť zrušené.
Hovoríte a ukazujete, pani poslankyňa, že majú málo peňazí. Celkovo peňazí bude vždy málo, ale fiškálnou decentralizáciou sme výrazne posilnili nielen stabilitu, nielen stabilitu, ale aj objem zdrojov v samosprávach. Pán poslanec Kubovič je starostom zároveň a môže vám potvrdiť, ja vám to poviem na celkových číslach. Na celkových číslach už v tomto roku budú mať samosprávy o 2 mld. korún viac, ako predpokladali, že budú mať, ako predpokladali, že budú mať, a ako sme sa dohodli, že by mali mať, lebo sme im dali daň z príjmov fyzických osôb, ktorá rastie omnoho rýchlejšie, ako mala rásť podľa našich predpokladov. V budúcom roku to číslo bude ešte vyššie a mohli by mať viac až o 5 mld. korún. Takže - a toto sa týka, tieto peniaze, pani poslankyňa, sa dajú použiť aj na dovybavenie škôl, aj na obnovu počítačov. Okrem toho sú tu zdroje z Európskej únie. Použime čo najviac zdrojov Európskej únie na vzdelanie, vedu, výskum. Súhlasím s potrebou stabilizácie mladých vedcov, výskumníkov a tak ďalej atď.
Takže v zásade ja s tým súhlasím. Nemôžu byť tie veci tak konkrétne v tomto, pani poslankyňa Mušková, aby ste teda nehovorili, že tu to má byť, lebo toto je strategický rámcový dokument, ale my sme zároveň schválili akčné plány toho programu Minerva, v ktorých sú veľmi konkrétne úlohy, aj termínované, aj z hľadiska tých zodpovedných.
Takže v zásade chcem len povedať, že ešte raz vám ďakujem za tie pripomienky. Myslím si, že o tom nerozmýšľame rozdielne a že ideme vlastne týmto smerom, len si musíme uvedomiť, že zdroje budú vždy obmedzené, a preto mali by sme dávať viac, súhlasím, a mali by sme však rešpektovať, že ak toto je prioritou, nemôže byť prioritou všetko, alebo prípadne niečo iné.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme program schôdze Národnej rady, ktorý bol pripravený.
Teraz nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie na rokovaní Národnej rady k tomuto bodu programu požiadal predseda vlády pán Dzurinda. Zastupuje ho podpredseda vlády pán Mikloš. Ďalej o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda vlády Csáky, je na zahraničnej pracovnej ceste, pán minister vnútra Palko, je nemocný, pán Kukan prijíma zástupcov japonského parlamentu, pán Gyurovszky je na pracovnej ceste v Nových Zámkoch. Ďalej sa ospravedlnili pán Miklós, pán Prokopovič a pán Malchárek. Prítomní sú okrem pána podpredsedu vlády Mikloša pán minister Fronc, pani ministerka Radičová, pán minister Simon, pán minister Zajac a pán minister Tóth. (Ruch v sále.)
Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Poprosím vás, keby sme mohli pokračovať, pretože...
A poprosím členov vlády, keby zaujali miesto tam, kde majú, aby prebehlo rokovanie. Dohodli sme si nejaký postup. Ďakujem za spoluprácu, pán minister Zajac.
Pristúpime k
písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 2005, ktoré ste dostali ako tlač 1364.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým na odpoveď člena vlády v tlači 1364 nachádza.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, chce niekto z poslancov vyjadriť stanovisko k odpovediam? Pani poslankyňa Tóthová. Ako jediná?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, milí kolegovia, budem veľmi stručná.
Chcem vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu pána ministra kultúry, kde som interpelovala situáciu v Malackách, kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Odpoveď bola všeobecná. Bolo v ňom uvedené len to, čo je známe, to znamená informácie, ktoré už prebehli tlačou. Preto ho budem interpelovať opätovne, pokiaľ sa budú podávať nové interpelácie.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Chce sa k vystúpeniu pani poslankyne vyjadriť člen vlády? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
V rokovaní budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže nemám podklady iné ako tie, ktoré som dostal písomne prihlásených poslancov, chcem vás informovať, že ako prvý sa prihlásil písomne pán poslanec Fajnor, ako druhý pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Ďaďo.
Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Fajnorovi.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, Európska komisia schválila poskytnutie štátnej pomoci zo strany slovenskej vlády pre Hornonitrianske bane Prievidza vo výške 965-tisíc EUR. V prepočte je to niečo viac ako 37 mil. Sk. Suma je kompenzáciou za pracovné úrazy pre zamestnancov. Prosím vás, aby ste ma podrobne informovali:
- Ako vláda realizovala poskytnutie tejto kompenzácie pre banícku obec?
- Koľkých pracovníkov a v akom rozsahu sa kompenzácia týkala?
- Koľko zdrojov bolo doteraz vyplatených a v akých kategóriách?
Ďakujem veľmi pekne.
Zároveň dovoľte, v súlade s tým istým paragrafom interpelujem ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážená pani ministerka, z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu ostalo na účte Národnej banky Slovenska viac ako 63 mld. Sk, ktoré boli určené na dôchodkovú reformu. Tieto boli uložené v depozite v Národnej banke Slovenska.
A v tejto súvislosti by som chcel vedieť:
1. Aký úrok tejto úložky doteraz štát získal a aký je súčasný stav na uvedenom účte?
2. Aká suma zo zdrojov z privatizácie bola presunutá do doplnkových dôchodkových spoločností a akým kľúčom boli jednotlivým spoločnostiam prerozdeľované?
3. Aká suma z týchto zdrojov bola daná do masívnej reklamy doplnkových dôchodkových spoločností?
Vážená pani ministerka, prosím o vyčerpávajúcu odpoveď na moju interpeláciu.
Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V interpeláciách bude pokračovať pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady mať interpeláciu na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Radičovú.
Teda v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady ju interpelujem vo veci vážnej situácie dôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004 v súvislosti s dosahmi zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej starostlivosti. Podľa mojich informácií sa v znevýhodnenej situácii ocitlo zhruba 770-tisíc dôchodcov, ktorým bola výška dôchodku priznaná podľa staršieho predpisu, pričom rozdiel vo výške dôchodku je pri rovnakých "štartovacích" údajoch, teda pri porovnateľnom pracovnom zaradení a výške príjmu, až 22 %. Diferenciácia... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pokračujte.
D. Jarjabek, poslanec: Diferenciácia vo valorizácii ohlásená v rámci "naprávania" dosahu reformy nič nevyrieši, pretože aj nižšie percento valorizácie zabezpečí pri vyššom základe zreteľnejší nárast príjmu práve kategórií tzv. nových dôchodcov, kým tzv. starodôchodcovia budú naďalej diskriminovaní.
Dovoľujem si vás preto, pani ministerka, pri tejto príležitosti požiadať, aby ste Národnú radu Slovenskej republiky informovali, či a kedy mienite odstrániť nehumánnu kategorizáciu dôchodcov na tých, ktorí desaťročia štát držali na vopred stanovených príjmových hladinách uplatňovaním princípov tzv. centrálne riadenej ekonomiky a teraz ich štát postihuje opäť tým, že ich dôchodky umelo udržiava na podhodnotenej úrovni. Kedy štát upustí od neoprávneného zadržiavania spomínaných 22 % z príjmu, ktorý podľa spravodlivosti prináleží trištvrte milióna dôchodcov diskriminačne ukrátených... (Sústavný ruch v sále.)
Pán podpredseda, nepočujem sa.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je to pravda. Kolegyne, kolegovia, majte úctu, prosím vás, k Národnej rade, aby... (Reakcie z pléna.) Nie, je tu program a ten program je ten, že teraz sú interpelácie a pán poslanec má právo svoju interpeláciu predniesť a má právo na to, aby tu bolo aj dôstojné prostredie. Ešte raz poprosím, pretože budem musieť prerušiť rokovanie Národnej rady - a dohodli sme si program, dodržme ho, prosím vás.
Nech sa páči, pán poslanec.
D. Jarjabek, poslanec: Dovoľte, nebude to dlho trvať, mám len asi 17 interpelácií, čiže hneď som hotový.
Myslím si, že v demokraticky a spravodlivo spravovanej spoločnosti neobstojí existencia dvoch kategórií dôchodcov a že je v silách početne a odborne zaiste i kvalifikovaného aparátu ministerstva, v čele ktorého ste sa ocitli, vypracovať metodiku na prepočet tzv. starých dôchodkov tak, aby zodpovedal úrovni dôchodkov dnes priznávaných.
Ďakujem vám za kvalifikované vysvetlenie problému a odpoveď.
Vážený pán predseda, pokračujem v interpeláciách z hľadiska toho istého paragrafu adresovanú na ministra kultúry pána Františka Tótha.
Vážený pán minister, v roku 2006 pokračuje jubilejný rok Ľudovíta Štúra. Pripustí rezort kultúry, aby v jubilejnom roku Ľudovíta Štúra došlo k negradovaniu a prakticky k likvidácii Múzea Ľudovíta Štúra v Modre? Čo sa stane s depozitármi, študovňou, expozíciou dejín Modry a galériou Ignáca Bizmayera, ak rezort pripustí navrhované presťahovanie Múzea Ľudovíta Štúra do domu, v ktorom je Pamätná izba Ľudovíta Štúra, ako to navrhuje mesto Modra, túžiace zriadiť v dnešnej budove vináreň a reprezentačné priestory primátora. Máte v rozpočte 30 mil. pre Slovenskú národnú knižnicu, zriaďovateľ múzea na adaptáciu priestorov? Nebolo by podľa vášho názoru rozumnejšie buď v dohode s mestom Modra dosiahnuť konsenzus a spoločnými silami ďalej skvalitniť prácu 40-ročnej muzeálnej inštitúcie, alebo odkúpiť túto budovu od mesta a zveriť ju ako majetok štátu do správy Slovenskej národnej knižnice, ktorá je zriaďovateľom múzea?
Ďakujem za kvalifikované vysvetlenie.
Opäť v znení toho istého paragrafu mám interpeláciu na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduarda Kukana.
Vážený pán minister, predpokladám, že váš úrad sa rovnako ako Správa služieb diplomatického zboru vyjadruje k vhodnosti umiestnenia sídel zahraničných diplomatických misií a rezidencií diplomatov na území tohto štátu. Môžete, prosím, poskytnúť informácie, aké podmienky na lokalizáciu takýchto inštitúcií považuje ministerstvo za dôležité? Vyjadrili ste súhlas s umiestnením rezidencie veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko v susedstve parlamentu Slovenskej republiky? Brali ste do úvahy výškový rozdiel medzi týmito stavbami, ktoré v budúcnosti spôsobí vizuálny dojem, že nad Národnou radou Slovenskej republiky veje nemecká štátna vlajka? Pýtam sa vás to ako starý Bratislavčan.
Takisto ďakujem za kvalifikované vysvetlenie.
Ďalšiu interpeláciu v zmysle toho istého paragrafu predkladám opäť ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Františkovi Tóthovi.
V zmysle § 129 rokovacieho poriadku interpelujem pána ministra vo veci neopodstatnene zdĺhavého procesu vybavovania priznaného príspevku na vydávanie časopisu Spolku slovenský spisovateľ Literárny týždenník. Na základe žiadosti vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, ako i priaznivom posúdení príslušnou komisiou uzatvorilo vydavateľstvo ešte s vaším predchodcom vo funkcii ministra kultúry zmluvu o poskytnutí prostriedkov na vydávanie časopisu Literárny týždenník vo výške 2,5 mil. Sk. Je mi známe, že vzhľadom na skutočnosť, že Literárny týždenník vychádza, vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov podlieha, jeho dotovanie z verejných zdrojov, súhlasu vecne príslušných európskych orgánov, čo zrejme spôsobilo, že do konca septembra vydavateľ Literárneho týždenníka nedisponoval schválenými a pridelenými prostriedkami. Zaujíma ma však, kedy k presunu pridelených prostriedkov príde a či ministerstvo pri pripravovaných korekciách grantových programov neuvažuje o tom, aby periodicky vydávané umelecké časopisy, prípadne iné periodicky usporiadané umelecké aktivity mohli získať v dostatočnom časovom predstihu, aby ich vydavateľom a organizátorom nevznikali zbytočné náklady s dočasným riešením deficitu počas schvaľovania udelených príspevkov v Bruseli.
Ďakujem vám za kvalifikované vysvetlenie problému a odpoveď.
A vám ďakujem za trpezlivosť. Ďakujem pekne.