V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi na pani poslankyňu Tóthovú reagovať v dvoch oblastiach.

Prvá oblasť, ktorú ona spomínala, je aj záležitosť procedúry. Pre mňa osobne je neakceptovateľné, že pri takomto návrhu zákona nie je prítomný minister spravodlivosti. Ja rešpektujem tú procedúru, že pán minister financií má splnomocnenie vlády, aby predložil tento návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Súčasne má ambíciu získať nejaké prostriedky do štátneho rozpočtu, ale aby pri prerokúvaní takéhoto návrhu zákona nebol prítomný minister spravodlivosti, považujem za absurdné.

Považujem to za absurdné aj preto, že hovorilo sa tu zatiaľ, a to je druhá časť, ktorou chcem reagovať na pani poslankyňu Tóthovú, tá diskusia je, a objektívne a oprávnene, predovšetkým o súdnych poplatkoch týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, tento návrh sa však týka aj podnikateľov podnikajúcich na Slovensku. Predpokladám, pán minister, že máte stanovisko aj Klubu 500, aj Aliancie podnikateľov Slovenska, že zásadným spôsobom nesúhlasia a nesúhlasia predovšetkým preto, že neefektívnosť súdnictva nie je možné nahrádzať zvyšovaním poplatkov. Je to jednoducho neakceptovateľné, ak máme dnes situáciu, že súdy nekonajú alebo súdy konajú neprimerane dlho a majú sa súčasne aj v obchodných veciach zvýšiť súdne poplatky, tak tento návrh považujem naozaj za absurdný a už je celkom zbytočné sa baviť o tom, že či je to 5 % z obchodného prípadu, alebo 10 %.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej v rozprave vystúpi ako posledný.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len na úvod, aby som nezabudol, v prípade, ak neprejde procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej, dávam procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

Ďalej. Ďalej si na úvod dovolím ešte predtým, než k samotnému vládnemu návrhu zákona poviem, tento vládny návrh zákona je o právnom štáte, o dostupnosti k spravodlivosti a o základných princípoch práva. Zareagujem na pána poslanca Miššíka, ktorý povedal v rozprave, že ja ako člen ústavnoprávneho výboru by som sa mal zúčastňovať ústavnoprávneho výboru, a tu si dovolím podotknúť, že pán poslanec Miššík má pravdepodobne výpadok pamäte, lebo určite si dobre spomenie, že z opozície som bol jediným poslancom na včerajšom poobedňajšom zasadnutí ústavnoprávneho výboru a že vládna koalícia nebola schopná zabezpečiť si účasť na ústavnoprávnom výbore, a tým hodinu nebola schopná rokovať o návrhoch, s ktorými opozícia nesúhlasí. Aj preto som z výboru, pán poslanec, odišiel, pretože ste nemali zabezpečených poslancov a nevedeli ste schvaľovať protisociálne návrhy zákonov. Azda odo mňa nechcete, aby som vám robil štafáž, vašej pravicovej strane pri takýchto hazardných návrhoch zákonov. To azda nie!

Ďalej si dovolím povedať, že tento návrh zákona je o právnom štáte, pán poslanec a panie poslankyne a páni poslanci. Právny štát je o dostupnosti k spravodlivosti, ale právny štát je aj o ochrane ústavnosti.

A keď sme si už vysvetlili, ako to bolo s mojou účasťou, pán poslanec Miššík a ďalší poslanci pravicovej koalície by mali vysvetliť, prečo v ústavnoprávnom výbore štrajkujú a nie je zabezpečená preventívna kontrola ústavnosti. Forma kontroly. (Potlesk.) Ďakujem pekne, pán poslanec Maxon.

Preventívna kontrola ústavnosti vo forme prerokúvania vládnych návrhov zákonov a všetkých návrhov zákonov s tým, že ústavnoprávny výbor by vo všetkých rezortných návrhoch zákonov poukazoval na ústavnoprávne nejasnosti, nezrovnalosti a nesúlad s ústavou. Takže aj keď niektorý člen je fyzicky prítomný, fyzicky nemusí pracovať alebo duchom prítomný nie je. Toľko na margo pána poslanca Miššíka.

K predmetnému návrhu zákona, dúfam, že pravdepodobne, pán predsedajúci, prerušíme schôdzu, lebo pán predkladateľ opustil rokovaciu sálu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujte, pán poslanec, dobre, on sa hneď vráti.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Takže budeme mu neskôr písomne tlmočiť asi obsah tohto vystúpenia. (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

Pán poslanec, pokračujte, prosím vás, vo vašom vystúpení.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, že mi to umožníte, veľmi rád by som, dúfam, že ostatní páni poslanci v rámci rokovacieho poriadku poznajú svoje práva a budú vystupovať vo forme takej, ako im prináleží.

K samotnému pánovi ministrovi financií som chcel povedať naozaj toľko, že tento návrh zákona, tak ako už tu bolo povedané, tak ako tu už bolo povedané, mal predkladať minister spravodlivosti. Má tento, samozrejme, návrh zákona dosahy na štátny rozpočet, čo je klamstvo v dôvodovej správe, že nemá dosah na štátny rozpočet. Má pozitívny tým, že vytiahne peniaze z vrecák občanov, podnikateľských subjektov a ďalších spoločností, každého, kto sa domáha svojho práva, ale kvalifikovane na jednotlivé súdne poplatky, na jednotlivé položky, ktoré sú uvedené v rámci návrhu zákona, dokáže, teda dúfajme, že dokáže, a mal by dokázať, kvalifikovane odpovedať skôr minister spravodlivosti ako minister financií. Práve z toho dôvodu boli aj problémy pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.

Chcem však povedať toľko, že je veľmi zlý a pochybný princíp v súčasnosti, tak ako sa tvorí štátny rozpočet, že v prípade, ak niektorý rezort v rámci svojej kapitoly žiada zvýšenie finančných prostriedkov, ministerstvo financií, samozrejme, takéto zvýšenie schváli len pod podmienkou, len pod podmienkou, že v rámci tejto kapitoly zabezpečí vyššie príjmy. A toto je problém ten, že naozaj v niektorých kapitolách, teda v niektorých rezortoch, nie je možné tak žmýkať občanov a platí to najmä v rezorte ministerstva spravodlivosti. Ak si teda ministerstvo spravodlivosti v tom dobrom zmysle vylobovalo pre svoju kapitolu viacej finančných prostriedkov, urobilo to Pyrrhovým víťazstvom, pretože na druhej strane muselo zaťažiť občanov a navyše spoplatniť niektoré služby, ktoré naozaj nie sú dôvodné a v právnom štáte naozaj obmedzujú dostupnosť spravodlivosti.

Pri odôvodňovaní tohto zákona štátnym tajomník z ministerstva financií naozaj pravdepodobne jednotlivé položky boli do istej miery, bolo to, samozrejme, zástupcom ministerstva financií práve z tohto dôvodu jedno, pretože ide o vecne iný rozmer týchto súdnych poplatkov ako finančných. Ide tu o ten obsah, o tú dostupnosť k jednotlivým úkonom na súdoch.

Ja sa veľmi čudujem, pán minister financií, pán podpredseda vlády pre ekonomiku, práve tomu, že táto pravicová koalícia, od ktorej by občania čakali, že urobí všetko pre podnikateľské subjekty, veď nakoniec pre tie veľké monopoly tak aj robíte, s čím my nesúhlasíme, tak tu pre tie bežné, malé a stredné podniky naozaj zatvárate bránu, zatvárate tú cestu spravodlivosti. Ak si totižto predstavíte malú, strednú firmu, ktorá sa bije o jednu svoju pohľadávku, ktorá je tejto firme životne dôležitá, predstavme si nejaké 2 mil. korún, od ktorej závisí existencia tejto firmy, tak musí zaplatiť súdny poplatok podľa vášho návrhu zákona 200 000 Sk. Ak náhodou, veď máme aj čierne ovce v každom rezorte, nevyjde to prvostupňové konanie, hoci nechcem žiadny prípad prejudikovať, v niektorých prípadoch by sa tak malo stať, tak odvolacie konanie ďalších 200 000 Sk. Povedzte mi, keď v niektorých prípadoch sú tieto finančné prostriedky životne dôležité, pri tom, ako trvajú súdne konania, tak je absolútne navyše nemožné a obrovsky rizikové vôbec dávať takéto a pri tej kvalite súdnictva, aká v súčasnosti je, dávať takéto vysoké súdne poplatky.

A tu sa zatiaľ nedotýkam pozmeňujúceho návrhu, pretože, tak ako som uviedol vo svojej faktickej poznámke, rokujeme o návrhu zákona a vôbec rozmýšľam, ako vám mohlo napadnúť, takejto pravicovej koalícii a hlavne pravicovej strane, ktorú zastupujete, takto seknúť po chrbte naozaj týmto subjektom, keď vieme veľmi dobre, že spravodlivosť a právny štát je mimoriadne dôležitá kategória pre podnikateľský sektor, ktorý tvorí váš rast HDP, ktorý vy tak chcete, samozrejme, aj s nami.

Ale na druhej strane, na druhej strane si musíte, vážený pán minister, uvedomiť aj druhú vec, zvýšenie súdnych poplatkov neznamená žiadne zvýšenie kvality v súdnych konaniach, to ani v návrhu zákona po prvé nebolo. Po druhé, tak ako pri zákone o spoplatnení vysokoškolského štúdia, môžeme to brať ekvivalentne, zvýšenie poplatkov nikdy neznamená, a presvedčili ste nás o tom aj pri zdravotníctve, že nie ste schopný zvýšiť kvalitu v rámci daného rezortu, ak budete vyberať viacej finančných prostriedkov. Musíte si uvedomiť aj to, že v prípade, ak by ste, tak ako ste navrhovali, pán minister, zvýšili súdne poplatky napríklad aj v tých obchodných veciach, do 31. decembra tohto roku do účinnosti zákona by ste mali toľko žalôb, toľko žalôb na súdoch, že tie súdy by naozaj padli na kolená, pretože by to tak zahltilo súdy, že na rok by ste mohli zabudnúť na to, že nejaké vôbec prípady by rozhodnuté boli.

To bolo niekoľko slov ohľadne návrhov zákonov, ktoré sa týkali obchodných vecí a celkovo poplatkov. Ja si ešte dovolím povedať, že keďže išlo o návrh zákona, ktorý je spor u gestorov minimálne ministerstvo spravodlivosti, to sa určite pán spravodajca poteší, že tento vládny návrh zákona má ideologický rozmer, tak ako už bolo povedané v prvom čítaní, že pravdepodobne potrebujeme ľudí trestať za to, skôr navrhovatelia potrebujú ľudí trestať za to, že sa dostali do životnej situácie, v ktorej dochádza už k 41-percentnej rozvodovosti. Čo je však najhoršie, že štát trestá vôbec aj za to, svojím spôsobom zvyšuje ten trest za to, že vyporiada vlastníctvo manželov. Z dvoch percent na päť percent vyporiadanie BSM - tak to je absolútna nehoráznosť, keď sa manželom, ktorí naozaj začínajú odznova po rozvode, bývalým manželom sa zoberie ešte pri vyporiadaní BSM 5 % z celkovej hodnoty ako súdny poplatok!

A tu si dovolím zareagovať na tých predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, akékoľvek zvýšenie nad 2 % je neprijateľné. Aj tri percentá je veľa. Pretože v tomto prípade ide o bežných občanov. Máme vysokú rozvodovosť, ale znížiť rozvodovosť predsa nemôžeme zvýšením súdnych poplatkov, že predsa nerozvediete sa, veď sa nám to finančne neoplatí. A presne tak, ako povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, azda nechcete, aby v rámci domáceho násilia sa nechali ženy tĺcť len preto, že si nemôžu dovoliť zaplatiť 5 000-korunový súdny poplatok za rozvodové konanie.

Na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mi dovoľte ešte zareagovať na jeden argument, ktorý bol povedaný pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona na ústavnoprávnom výbore. Bol to argument, že poplatky, a teraz poviem, že aj tie percentuálne, tak to aspoň vyjadroval pán štátny tajomník, sa už dávno nezvyšovali, preto ich treba zvyšovať. Teda z 5 % na 10 % napríklad pri tých obchodných veciach. Dávno sa nezvyšovali. To znamená, že medziročne, keď si povieme, že poplatky budeme zvyšovať, keďže sa dávno nezvyšovali, stále o 5 %, pán minister, o rok budeme mať 15 %, o dva roky 20 %, o päť rokov budeme mať možno 50 % a o desať rokov budeme mať 100-percentný, alebo o 15, 20 rokov 100-percentný súdny poplatok len preto, že medziročne je potrebné zvyšovať súdne poplatky.

Predsa ak hovoríte, že medziročne celkove HDP rastie, čo určite rastie, rastie aj celková hodnota sporov, v rámci ktorých platia dotknuté subjekty - účastníci konania - súdne poplatky. A v rámci toho, keďže súdny poplatok je určený v niektorých prípadoch v relatívnych číslach, a vy tie relatívne čísla, pán minister, máte rád v percentuálnych hodnotách 5 %, keďže pravdepodobne medziročne stúpa aj celková hodnota sporov, tým stúpa aj celková hodnota sporov, tým stúpa aj príjem v rámci týchto súdnych poplatkov. Veď predsa medziročne nemôžeme odôvodňovať rast poplatkov v percentuálnych sadzbách tým, že povieme, že súdne poplatky už dávno nerástli.

Preto je pre Smer - Sociálnu demokraciu, ako už bolo niekoľkokrát povedané, je tento vládny návrh zákona podkopaním základných princípov právneho štátu, absolútnym znemožnením dostupnosti k spravodlivosti a akékoľvek zvýšenie súdnych poplatkov v tých veciach, ktoré boli naznačené, naozaj bude znižovať a zaťažovať ľudí a štát. Samotná Národná rada, vláda a súdnictvo budú mať o to nižšiu dôveru, ako majú teraz, pretože ľudia budú veľmi dobre vedieť, že si spravodlivosť nevybojujú, pretože si ju nebudú môcť dovoliť.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: pani poslankyňa Laššáková, Drgonec, Miššík, Cuper, Tóthová, pán poslanec Cagala, šiesty, ako posledný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca a chcem doplniť jeho vystúpenie, aby som uviedla veci na pravú mieru.

Pri prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore bola som ja jediná, ktorá som predložila pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona. Vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade vrátiť návrh zákona na prepracovanie, ani mojím návrhom sa ústavnoprávny výbor nezaoberal... (Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Zapnite, prosím, mikrofón pani Dr. Laššákovej.

J. Laššáková, poslankyňa: ... a zobrala som ten návrh späť. Takže odmietam akúkoľvek kritiku smerujúcu k tomu, že sa poslanci za Smer - Sociálna demokraciu nezúčastňujú aktívne rokovaní vo výbore. Ja si myslím, že pri súčasnej vymožiteľnosti práva a pri súčasných prieťahoch v súdnom konaní by bolo treba poplatky znížiť, a nie zvýšiť. Takže by sme sa mali asi nad tým zamyslieť, a preto predložený návrh zákona ani pozmeňujúci návrh nemôžem podporiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drgonec. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Drgoncovi.

J. Drgonec, poslanec: Mám. Pán kolega Madej, pri tom, ako prichádzate a odchádzate počas schôdze výboru, naozaj nemám prehľad o tom, či ste boli prítomný, keď sa o tom hovorilo, ale pripomínam, že včera dopoludnia v bode rôzne zhruba o 12.00 hodine predmetom diskusie vo výbore bola otázka, čo s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu zákona, a že tá rozprava smerovala k tomu, aby sme predložili pozmeňujúci návrh do pléna práve preto, že výbor odporúčal vládny návrh vrátiť na dopracovanie. To po prvé.

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, ktorú ste tu nastolili v jednej z faktických poznámok a nadviazali ste vlastne logicky na to v rozprave, zlé návrhy, ktoré prichádzajú do ústavnoprávneho výboru. Neprichádzajú len cez štátnych tajomníkov a ministrov, prichádzajú aj inak, napríklad konkrétne vy prinášate často na výbor zlé návrhy. A pokiaľ ide o predbežnú kontrolu ústavnosti v ústavnoprávnom výbore, dôkazom toho, že sa úplne nezanedbáva, je to, že včera popoludní naposledy jeden z vašich návrhov nebol schválený.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Chcel by som k pánovi poslancovi Madejovi povedať toľko, že na začiatku spomínal niektoré veci, ktoré sa mohli dotknúť viacerých členov ústavnoprávneho výboru, tak to okomentujem. K tej jeho účasti - ja som nemyslel len to posledné zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Ale ak, pán poslanec, chcete, tak myslím si, že za pomoci tajomníčky výboru vieme zverejniť, kto koľkokrát bol na ústavnoprávnom výbore. A keď si porovnáte mňa a vás, tak to bude "nebe a dudy".

Po druhé. K tým štrajkom. To sa asi dotklo viacerých členov ústavnoprávneho výboru najviac. Každý zákon skúmame a vždy sme upozorňovali na nejasnosti, možný rozpor s ústavou a vždy sme prijímali pozmeňujúce návrhy, ktoré tieto rozpory odstraňovali. Samozrejme, že sme sa venovali viac tým návrhom zákonov, kde sme gestormi, a to je prirodzené predsa v každom výbore.

Pán poslanec, na záver len toľko, že ani to, že ste vekom mladý, mňa ani mojich kolegov neviedlo k vášmu podceňovaniu a nebodaj k spochybňovaniu nejakej odbornosti. Žiaľ, v poslednom čase vy sám prispievate k tomu, že vás naozaj nemôžem považovať za korektného kolegu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ja pokladám debatu o tom, či sa niekto zúčastní z opozície nejakej korektúry vládnych návrhov zákonov, za smiešnu, pretože právo na obštrukciu patrí k legitímnym právam v právnom štáte opozície, aj právo opustiť rokovanie, ak nesúhlasím s niečím. Ja si pamätám, že toto právo, keď sme boli my vo vládnej koalícii, opozícia využívala často a ja by som v archívoch našiel zasadania aj ústavnoprávneho výboru a stavil by som sa, že nenašli by ste tam jeden jediný prípad za štyri roky, že by poslanci vtedajšej opozície hlasovali s vládnou koalíciou. A to isté platilo pre toto plénum.

Samozrejme, akceptácia menšiny, teda opozícia je menšinou, je povinnosťou vládnej koalície. Musí ju akceptovať, musí jej dať právo aj na obštrukciu. Ale to nechcem robiť pánovi Madejovi advokáta, nech si ho robí sám a obhajuje sa, ja obhajujem práva opozície. Samozrejme, že o tom sa tu netreba baviť.

Ja by som podporil tento návrh za podmienky, že by bolo, ako som povedal, reálne zvýšenie tých poplatkov o infláciu. Ale nie o 150 % alebo 200 %, ale to už nie je o tom, že ideme teda riešiť niečo akože, aby sme teda zachraňovali rozpočet, to je jednoducho už o tom, že tu chcem zaviesť nejaké politické opatrenie aj nariadením nejakej finančnej disciplíny, konkrétne poplatkov. A... (Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, zapnite mikrofón, vypadáva to po jednej minúte.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne.

A o tom to je, že keby sa recipročne ústami pána ministra navrhlo niečo, čo by zlepšilo poskytovanie spravodlivosti v tomto štáte, napríklad aby bol zvýšený počet sudcov, aby sudcovia mali menší nápad, aby rýchlejšie mohli rozhodovať, pretože nie je mysliteľné, ako bolo povedané podpredsedníčkou Najvyššieho súdu, aby sudca Najvyššieho súdu rozhodoval mesačne 51 a viacej prípadov, to už je potom o kvalite. Aby sudcovia rozhodovali na nižších súdoch jeden a viacej prípadov v priemere na deň, ak k tomu pripočítame, že si musia rozhodnutia pripraviť, o tom je tá reč, ak občan má platiť viacej, tak zo strany ministra by malo byť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, myslím si, že v závere sa treba pozastaviť nielen nad zvyšovaním, ale aj nad mierou zvyšovania. Zvýšiť doterajší poplatok, ktorý bol 2 000 korún, surovo na 15 000 korún, to skutočne je niečo, čo normálnemu človeku ani táto vládna koalícia, ani nikto zlatoústy nevysvetlí. To je surové naháňanie peňazí do štátnej kasy. Samozrejme, nezaplatenie súdneho poplatku znamená zastavenie konania, keď sa včas nezaplatí súdny poplatok. Takže takéto sumy zaplatiť hneď a včas niekedy zarazí navrhovateľa, čo môže viesť k oslabeniu jeho práva.

A mne by sa pri takejto debate ešte žiadalo pozrieť sa aj na právnu úpravu oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorá je taktiež nie citlivo nastavená a, žiaľ, v praxi realizovaná neraz do nezmyselnosti, ako sme sa mohli presvedčiť aj z televíznej informácie, kde sa účastníčka konania postavila s transparentom pred súd a obhajovala si svoje ľudské práva, pretože skutočne svojimi príjmami bola absolútne sociálne pod latku, ale domáhala sa práva na nehnuteľnosť, ktorej cena bola vysoká.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala.

M. Cagala, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím tiež pár viet povedať k tomuto návrhu zákona, ktorý skutočne je protipodnikateľsky zameraný. Ja chválim ministra za to, že znížil dane a máme väčší výber daní. To je jedna veľká chvála a to sa jednoducho nedá inak, k tomu sa hlásim.

Ďalej však zápasíme v rámci podnikateľských subjektov a aktivít práve s vymožiteľnosťou práva. A toto je proti vymožiteľnosti práva, toto zvýšenie poplatku. Pretože každý má mať právo vymáhať svoj záväzok, aby vymáhal svoje právo, a nie zvýšením poplatkov, ale, naopak, znížením možno tohto poplatku alebo vynulovaním poplatkov. Tak sa robí aj v krajinách vo vyspelom svete.

A ďalej jednu malú pravdu, ktorú vám poviem, možno vás bude mrzieť, čo sa na ministerstve financií dnes hovorí a je to pravda. Minister spravodlivosti potreboval 250 mil. korún na dostavbu budov, na nie dobrú reformu súdnictva. Povedal minister financií: "Prispej na to, peniaze ti zostanú." Tak toto je príspevok na dostavbu budov ministerstva spravodlivosti.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil zareagovať najmä na dvoch predrečníkov.

Pán poslanec Drgonec, ak myslíte pozmeňujúci návrh k Trestnému poriadku, ktorý som dal, pravdepodobne je to asi ten, tak chcem ubezpečiť, že prvýkrát ústavnoprávny výbor ho schválil. Druhýkrát neviem, pravdepodobne ste asi aj vy hlasovali za, 6 hlasov bolo za s tým, že potom pri gestorskom výbore ústavnoprávny výbor ho odporúča neschváliť. Ja pevne verím, že plénum tento pozmeňujúci návrh schváli. Ak ste hovorili o tom.

K pánovi poslancovi Miššíkovi. Pán poslanec, ja si vás hlboko vážim, ale chcem vás poprosiť, ak hovoríte invektívy, tak vystúpte v prejave, aby sa dalo slušne v rámci rozpravy prihlásiť a diskutovať, lebo osobné diskretidačné veci, to mi pripadá ako ten váš manuál, ktorý dostáva SDKÚ, ktorý zaplatila vláda z peňazí daňových poplatníkov proti Smeru, a to džentlmeni naozaj nerobia. Môžete, ak ide o zákony, ktoré nie sú v rámci gescie ústavnoprávneho výboru, tak môžete pokračovať v štrajkovaní, v laxnom prístupe, to aspoň hovorí o zodpovednosti, akú má táto vládna koalícia k prerokúvaným návrhom zákonov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť?

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pánom poslancom a paniam poslankyniam, samozrejme, za veľký záujem, s ktorým sa stretol tento zákon.

Začnem, ak dovolíte, tým, že zrejme si budeme musieť zvyknúť na to, že zo strany opozície, špeciálne zo strany Smer, budeme teraz rok počúvať zintenzívňujúcu sa diskusiu, argumentáciu tým, že sa zbedačuje, že Slovensko je na tom strašne zle, že sa upierajú základné práva bežným ľuďom. Nie je to pravda! Nie je to pravda, vy neviete prísť s pozitívnym programom, a preto jediné, čo viete, je strašiť, bezhlavo kritizovať a vytvárať obavy. (Reakcia z pléna.)

Veď sa ja k tomu dostanem, pán Číž, keď nebudete vykrikovať, dostanem sa aj k vám. Aj k tomu, čo ste povedali vy.

Dobre, takže dovoľte začať tým podstatným. Alebo najskôr ešte takto. Budem hovoriť, chcem oceniť pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Miššík, a naozaj ten pozmeňujúci návrh zlepšuje a rieši niektoré problematické časti toho návrhu. Čím, áno, zároveň hovorím sebakriticky ako predkladateľ voči tomu návrhu, ktorý tu bol predtým predložený, pretože tento nový alebo zlepšený je lepší. To znamená, že ten pôvodný bol horší.

A tiež, keď už som pri tej sebakritike a pri tom, čo bolo naozaj nie najlepšie urobené, tak musím uznať aj to, čo hovoril pán poslanec Fico, že v tej dôvodovej správe naozaj to nie je dobre napísané. My, samozrejme, predpokladáme, že budú zvýšené výdavky a to tam malo byť napísané. Ale my sme sa tým ani, to je naozaj chyba, my sme sa tým ani netajili, že očakávame zvýšené príjmy z titulu zvýšenia súdnych poplatkov. Veď to sme povedali aj potom, keď sme dohodli, keď sme urobili politickú dohodu o tom, že súdne poplatky ideme zvyšovať. Len chcem pripomenúť, že často tí istí poslanci nás obviňujú z toho, rozpočet na budúci rok je populistický. Tí istí, ktorí teraz rozprávali o tom, ako ideme zdierať ľudí, ako znemožníme prístup ľudí k súdnym rozhodnutiam, k spravodlivosti atď. Čiže, áno, to bola chyba, malo tam byť napísané, že má, a očakávame, že to bude mať zhruba zvýšený príjem do štátneho rozpočtu vo výške asi 250 mil. korún.

A teraz k tomu podstatnému. A budem však hovoriť už k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Miššík, pretože my sme na ňom spolupracovali, aj ministerstvo spravodlivosti na ňom spolupracovalo, bola tam prítomná pani štátna tajomníčka pri prerokúvaní týchto zmien, a ja chcem podporiť tento poslanecký návrh. A je to teda návrh, ktorý má podporu, predpokladám, celej vládnej koalície, a preto budem hovoriť už k nemu. S tým, že som sa, ale áno, s tým, že som sa vyjadril, že je lepší, čo zároveň znamená, že ten pôvodný návrh bol horší a že mohol byť urobený aj lepšie.

Takže po prvé, navrhuje sa tam, tým je riešené zvýšenie vlastne tých poplatkov z 5 na 6 %, teda o 20 %. Tým sa rieši aj tá výhrada podnikateľských zamestnávateľských organizácií, že v tom pôvodnom návrhu bolo zvýšenie na 10 %, teda o 100 %, pôvodne z piatich. Týmto teda dochádza k zvýšeniu tých základných poplatkov o 20 %, z 5 na 6 je o 20 %.

Chcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že súdne poplatky boli doteraz zvyšované 2-krát. Boli zvyšované niektoré v roku 1993 a niektoré v roku 2000. Za roky 1993 - 2005 bola inflácia na Slovensku 186 % a za roky 2000 - 2005 bola inflácia na Slovensku 40 %. Čiže aj pri tých poplatkoch, ktoré boli zvýšené naposledy v roku 2000, došlo k ich zvýšeniu teraz o 20 %, pričom inflácia za roky 2000 - 2005 od toho posledného zvyšovania bola 40 %.

Zároveň chcem pripomenúť, že za obidve tieto obdobia, aj 1993 - 2005, aj 2000 - 2005, došlo k zvýšeniu reálnych príjmov. Ja viem, že vy s tým niekedy v Smere máte problémy, ale o tomto svedčia čísla. Myslím, s odhadovaním reálnych príjmov a s vyhodnocovaním. Toto sú fakty a čísla Štatistického úradu potvrdené aj Eurostatom. Čiže príjmy, nominálne príjmy rástli rýchlejšie, ako bol tento nárast inflácie.

Ak vy tvrdíte dnes, že týmto my rušíme ústavné právo na spravodlivosť a na súdne rozhodnutie, potom tými istými slovami tvrdíte, možno si to neuvedomujete, napríklad pani poslankyňa Tóthová, že v roku 1997 - 1998, keď bola pani poslankyňa podpredsedníčkou vlády pre legislatívu, že to bol protiústavný stav. Lebo z hľadiska reálnej výšky tých súdnych poplatkov vtedy boli vyššie, ako sú dnes. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, že áno.

Čím chcem len povedať, samozrejme, s činnosťou každej inštitúcie, aj súdov, rastú aj náklady. A napríklad náklady v súdnictve rastú rýchlejšie, ako je priemerný nárast inflácie. Napríklad výdavky do súdnictva za posledné 4 roky vzrástli o 75 % pri náraste cien za tie štyri roky 2002 - 2006 o 20 %. Takže zásadne musím odmietnuť túto vašu interpretáciu, samozrejme, politicky motivovanú, vytvárať predstavu o akomsi zbedačovaní, o akomsi zamedzovaní prístupu k spravodlivosti. Nie je to, nie je to pravda!

Čo sa týka ďalších vecí. Pán poslanec Fico, aj keď sa stalo pravidlom, že pán poslanec Fico vystúpi s burácajúcim prejavom, v ktorom ma žiada o odpovede, vysvetlenia, a hneď potom zdúchne a nie je komu odpovedať. Ale napriek tomu, napriek tomu teda odpoviem. Obvinil ma z toho, že považujem vás, panie poslankyne, páni poslanci, za idiotov, čo, samozrejme, je nehorázny nezmysel. Neviem, či nepovažuje on niektorých z vás naopak, keďže povedal, citujem, pán Fico povedal, citujem: "Neviem, či poslanci vôbec vedia, ako sa navrhuje zvyšovanie súdnych poplatkov." To pán predseda Fico si o vás myslí, že v druhom čítaní schvaľujete nejaký zákon, ani neviete, čo schvaľujete. Ja si to o vás nemyslím. Ja si myslím, že to veľmi viete. Ja si myslím, že ste to čítali, to je vaša práca. (Reakcie z pléna.)

Ďalej. Čo sa týka, zazneli tu niektoré vyjadrenia, ktoré treba korigovať a ktoré treba uviesť na pravú mieru. Čo sa týka námietky zaujatosti, a to, myslím, aj pán predseda ústavnoprávneho výboru kritizoval, že sa má spoplatňovať námietka zaujatosti. Tu však treba dodať, že tá námietka zaujatosti sa často zneužívala, čo viedlo k predlžovaniu súdnych sporov. A treba tiež povedať, že keď vyšší súd uzná tu námietku zaujatosti ako opodstatnenú, tak sa tento poplatok vracia. Čiže ja tu nevidím ani vecný dôvod na to, že by to tak nemalo byť alebo že by to sťažovalo. Jednoducho tento poplatok by mal zamedziť zneužívaniu, ak je opodstatnená námietka, poplatok sa vracia a nevidím tam žiaden zásadný problém.

Čo sa týka vás, pán Číž, keď už ste sa ozvali, musím povedať, že výrok, ktorý ste povedali, a citujem, keď ste hodnotili podnikateľov a veľké spoločnosti, keď ste povedali, citujem: "Tí, ktorí si privlastňujú nadprodukty iných" - chcem povedať, že toto som naposledy počul na prednáške z marxizmu-leninizmu niekedy v roku 1979 alebo 1980. (Reakcia z pléna.)

Čo sa týka pána poslanca Cupera, my sme si vyjasnili, že my sme sa nikdy nesúdili, čiže len uvádzam na pravú mieru, pomýlil si ma s pánom poslancom Černákom.

K návrhom páni poslankyne Tóthovej chcem povedať, že vy ste dali dva návrhy, pani poslankyňa, ak sa nemýlim, jeden ma riešiť tie spory, ten poplatok pri sporoch na ochranu osobnosti a odôvodňujete to tým... (Reakcia poslankyne.) Áno, áno. No ale odôvodňujete to tým, že sa sťaží prístup bežných ľudí k spravodlivosti. Ja si myslím, že takéto spory sa bežných ľudí, dovolím si tvrdiť, netýkajú, alebo týkajú minimálne, takže nemyslím si, žeby toto bol takýto zásadný problém. (Reakcia poslankyne.)

Ďalej, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Drgonca na rozšírenie aj združení pôsobiacich na ochranu spotrebiteľov, chcem podporiť tento návrh. Myslím si, že tam nevzniká, myslím si, že je to odôvodnené, teda ten návrh, tak ako bol podaný.

A k tomu, či zvýšenie súdnych poplatkov, lebo ja súhlasím veľmi s tým, že právny systém je vtedy, právny štát máme nie vtedy, keď zákony prijímame, ale keď ich uplatňujeme. Ale problém uplatňovania zákonov je aj problém dĺžky súdnych konaní. A jedným z dôvodov dĺžky súdnych konaní je aj malé využívanie mimosúdnych nástrojov riešenia sporov. A v tomto zmysle si myslím, že platí to, a tým to chcem ukončiť, lebo pán poslanec Fico aj ďalší, ale najmä pán poslanec Fico to kládol do antagonistického rozporu, čo je teda zámerom tohto zákona, tejto novely, či viac peňazí do rozpočtu, alebo to, čo sa uvádza v dôvodovej správe najviac, že teda je snaha aj urýchliť súdne konania a znížiť prieťahy a zvýšiť efektívnosť fungovania súdov. To sa nevylučuje. Neviem, prečo by sa tieto dve veci mali a museli vylučovať. Čiže my predpokladáme aj zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ale v istej miere aj to, že by to mohlo riešiť jeden z problémov, ktorý mimochodom je zrejme najakútnejší a možno aj jedna z najväčších prekážok ďalšieho zlepšovania podnikateľského prostredia - a to je nedostatočná vymožiteľnosť práva, nedostatočne efektívne fungovanie súdnictva a príliš veľká dĺžka súdnych sporov.

Nuž myslím si, že to má aj tento význam. A preto chcem požiadať o podporu návrhu so schválením pripomienok, ktoré významne menia a pozitívne menia v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Miššíka a pána poslanca Drgonca.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca si neželá vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať. Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1346, spoločnú správu 1346a.

Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely zákona je prehodnotenie sadzieb niektorých úkonov a konaní, ktoré už po 10 rokoch od ich ustanovenia nezodpovedajú administratívnej náročnosti a zvýšeným nákladom správnych orgánov spojených s vydávaním niektorých preukazov, dokladov a povolení. Ide predovšetkým o rôzne druhy preukazov vrátane občianskeho preukazu, vodičského preukazu, vydávaní ich duplikátov a vydanie nového zbrojného preukazu, preukazu zbrojnej licencie, povolenie na prevádzkovanie strelnice a zápis ďalšieho držiteľa motorového vozidla. Vo vládnom návrhu novely zákona sú pod bodmi 3, 4 a 8 zapracované aj zmeny v súvislosti s povolením pobytu cudzincov na našom území tak, ako to požadovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na novelu zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zmenili tie položky sadzobníka správnych poplatkov, ktoré sa vzťahujú k pobytu cudzincov, a ktorú parlament medzičasom schválil, sú body 3, 4 a 8 predkladaného vládneho návrhu zákona bezpredmetné a je potrebné ich z predloženého vládneho návrhu zákona vypustiť.

V závislosti od počtu vykonaných úkonov a konaní je možné predpokladať, že úprava sadzieb správnych poplatkov môže pozitívne ovplyvniť príjmy štátneho rozpočtu v roku 2006.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo Jozefovi Mikušovi, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s prerokovaním vládneho návrhu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1346, vo výboroch Národnej rady ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu.

Národná rada svojím uznesením č. 1876 z 25. októbra 2005 pridelila vládny návrh zákona štyrom výborom Národnej rady okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory toto stanovisko: s odporúčaním schváliť Výbor Národnej rady pre verejnú správu, s odporúčaním schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

V spoločnej správe máme tri pozmeňujúce návrhy, ktoré boli gestorským výborom odsúhlasené. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona s týmito tromi pozmeňujúcimi návrhmi schváliť.

To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem... (Reakcia z pléna.) Kto sa hlási? Pani poslankyňa Tóthová? Teda, teda. Pani poslankyňa Tóthová sa ako jediná hlási. Nech sa páči. Zároveň vyhlasujem, zastavujem možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Čiže pani poslankyňa bude ako jediná vystupovať k tomuto bodu programu.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som sa pár slovami vyjadrila k tomuto legislatívnemu návrhu. Z hľadiska objektívnosti musím povedať, že je robený oveľa citlivejšie ako predchádzajúci návrh. Je skutočne zvýšenie tam, kde ide o nejaký rozmar alebo o mimoriadnu žiadosť, napríklad uzatvorenie manželstva na inom úrade, ako je príslušný, a podobne, takže možno povedať, že tu bol oveľa citlivejší prístup a aj zvýšenia nie sú také viditeľné, sú skutočne také, ktoré by človek povedal - niečo pridali k inflácii.

Ja som členkou výboru pre verejnú správu a chcela by som sa prihovoriť alebo aspoň tu pár slovami povedať v rozprave jeden pozmeňujúci návrh, upozorniť vás na to, ktorý sme formulovali vo výbore a ktorý by podľa môjho názoru mal dostať podporu tohto pléna. Ja ho nedávam v rozprave preto, pretože bol prednesený, predniesla som ho vo výbore.

Vládnym uznesením boli naši bývalí krajania z Ukrajiny po výbuchu Černobyľu presídlení na Slovensko s tým, že uznesením vlády im bola zaručená po čase možnosť získať slovenské štátne občianstvo. Žiaľ, podľa predpisov je slovenské štátne občianstvo spoplatnené sumou 20 000 korún. Vo výbore bol predložený, ako som už spomenula, návrh na odpustenie tohto poplatku, teda daný zákonný podklad, pretože ide o väčší počet osôb, zákonný podklad na to, aby tejto skupine žiadateľov bol tento poplatok odpustený.

Takže pokiaľ prejde tento pozmeňujúci návrh, ja osobne nebudem mať problémy s podporou tohto legislatívneho návrhu, pretože sa nedotýka každého občana. Ide skutočne o veci zbrojného preukazu, otázky úkonov na iných než miestne príslušných orgánoch a podobne.

Čo by som však chcela pánovi podpredsedovi vlády povedať k jeho vystúpeniu, čo nebolo možné už vzhľadom na uzavretie rozpravy. Pán podpredseda vlády, vôbec mi nešlo o poplatky pri ochrane osobnosti. Zle ste počúvali moje vystúpenie, ale mne išlo o poplatky, opravu nepravdivých údajov uverejnených v tlači, ktoré sa netýkajú len politikov, pretože také žiadajú verejne známe osobnosti, herci, spisovatelia, podnikatelia a hlavne malí podnikatelia, ktorým sa v tlači uverejní nepravdivý údaj o ich výrobku alebo o ich existencii, tak nemajú na veľké súdne konania. A tam je aj lehota proste pre nich zaujímavá, teda majú mať právo a my všetci záujem, aby tlač dávala pravdivé informácie a nebola hlasnou trúbou klebiet a nepravdivých informácií. O to mi šlo, pán podpredseda vlády. To sa netýka len politikov. A aj váš argument by som nemohla prijať, pretože zákony sa nerobia pre politikov, zákony sa majú robiť pre všetkých občanov.

Toľko by som chcela uviesť k vášmu vystúpeniu, ktoré akosi v tých poplatkoch bolo scestné, a verím, že si to vo svojej pamäti uložíte v tom zmysle, ako som povedala.

Ďakujem za pozornosť.