I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, základným cieľom a predmetom navrhovaných zmien a doplnkov v zákone sú tieto okruhy:

1. Ustanoviť postup obce a vyššieho územné celku pri hospodárení s účelovými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu, rozpočtu EÚ alebo s podmienkami získanými na základe osobitného zákona nevyčerpaných v príslušnom roku, ktoré môžu použiť aj v nasledujúcich rokoch v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to pri zostavovaní rozpočtu, hospodárení podľa rozpočtu a usporiadaní výsledkov hospodárenia obce a VÚC.

2. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa rozširujú niektoré ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe obce. Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy sa vymedzujú tie ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa uplatnia na konanie o zavedení nútenej správy, pričom sa určuje začatie konania, účastník konania a lehota na vydanie rozhodnutia. Novými ustanoveniami o nútenej správe sa doplňujú povinnosti obce pri hospodárení počas nútenej správy. Precizuje sa úprava o obsahu krízového rozpočtu, najmä rozsah povinných výdavkov a obmedzenie rozpočtovania bežných a kapitálových výdavkov. Súčasne sa navrhuje, aby zdroje na zníženie celkových záväzkov bola obec povinná zabezpečiť aj zvýšením výnosu miestnych daní, ak nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, v ktorom bola zavedená.

3. Rozšíriť možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu obce a rozpočtu VÚC aj inej obci alebo iným subjektom, ktoré pôsobia na území obce alebo vykonávajú činnosť na jej území, alebo ďalším subjektom, ktoré poskytujú služby pre obyvateľov obce.

4. Navrhovanými legislatívnotechnickými doplnkami a zmenami sa odstraňujú niektoré nepresnosti v doterajšom znení zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť. A chcem ešte vyjadriť súhlas so spoločnou správou a podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré spoločná správa navrhuje schváliť.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1879 z 25. októbra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému a výboru ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal v súlade s § 75 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku žiadne stanoviská z radov poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi všetky tri výbory, ktoré to prerokúvali.

V bode IV sú uvedené dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež schválil aj spoločnú správu s tým, že odporúčame schváliť tento vládny návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy, prosím? Nikto sa nehlási do rozpravy ani ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán podpredseda vlády, ďakujem za sériu zákonov, ktoré ste predložili, aj pánovi spravodajcovi Farkasovi za spravodajcovskú činnosť pri predkladaní zákonov súvisiacich pred rokovaním o štátnom rozpočte.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 1350).

Spoločná správa 1350a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť byť veľmi stručný. Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na návrh zákona o štátnom rozpočte a ktorého cieľom je odložiť účinnosť ustanovení zákona o sudcoch a zákona o prokurátoroch, ktoré sa viažu na vyplácanie 14. platu.

Keďže som sľúbil, že budem stručný, tak chcem svoj sľub dodržať, pán podpredseda, končím úvodné slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, prečítam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona prerokoval tento návrh a podáva Národnej rade v zmysle § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

I. Národná rada uznesením z 25. októbra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a zákona č. 154/2001 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie.

II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu. Ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona neprijal k predmetnému zákonu pre Národnú radu Slovenskej republiky odporúčanie.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2002 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 5. decembra 2005. Týmto uznesením výbor zároveň poveruje spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán predseda Najvyššieho súdu, keď požiada o slovo, má právo vystúpiť a predtým dostal predchádzajúci súhlas Národnej rady.

Pán predseda Karabín, nech sa páči, máte slovo.

M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, nepochybne každý z vás, tak ako každý občan tejto republiky, chce mať súdnictvo také, aby bolo transparentné, aby bolo nezávislé, aby bolo efektívne, účinné, aby jeho rozhodnutia prichádzali včas, aby každý občan mal zabezpečené jeho právo, zákonné právo dané v ústave aj v medzinárodných dokumentoch na rýchly a spravodlivý proces v prejednávaní verejne, v primeranom čase.

Nechcem vás veľmi dlho teraz zaťažovať situáciou, aká je v súdnictve. Že je skutočne situácia ťažká z pohľadu toho, koľko vecí majú súdy vybavovať na súdoch, to vám musí byť známe. Chcem teraz tlmočiť stanovisko Súdnej rady ako ústavného orgánu reprezentujúceho súdnictvo Slovenskej republiky, ale nielen Súdnej rady, ale aj všetkých kolegov sudcov na Slovensku, pretože máme stanoviská sudcovských rád pri krajských súdoch, ktoré existujú v našej republike, ktoré sme získali, keď sa tento návrh predkladal jednak do vlády a jednak ako vládny návrh do parlamentu.

Musím poukázať na proces, ktorý tu bol a nebol podľa môjho názoru taký, ktorý by sme mohli považovať za korektný práve vo vzťahu k tretej zložke moci, a to súdnej moci. Pretože Súdna rada tento návrh zákona dostala v takom krátkom čase, že nebyť našej aktívnej, pohotovej reakcie, aby sme včas ako orgán kolektívny, je to orgán skladajúci sa z 18 členov rôzne zložených, aby sme mohli zaujať relevantné stanovisko. A toto stanovisko k tomuto návrhu zákona znie, že zásadne nesúhlasí s takýmto postojom.

Ja budem veľmi stručný, vy dobre viete, o čo ide, pretože každý rok sa táto situácia opakuje. Už pred niekoľkými rokmi tento zákon z roku 2000 o sudcoch a prísediacich dáva právo sudcovi, že má nárok na ďalší plat - 13. aj 14. plat. Nikdy nemal sudca 14. plat. Je to niečo podobné, ako keď schválite v sociálnych otázkach nárok v zákone, že občan má právo na niečo za istých podmienok, ale potom sa mu povie, no nemôžeš to dostať, na to nemáme peniaze. V podstate asi o to tu ide. Alebo neviem o čo. Pretože keď je raz daný nárok, tak treba to aj naplniť materiálne. Je to podobná situácia, ako keď zákon o súdoch, ktorý bol prijatý aj účinný od 1. apríla 2004, hovorí, že sudca Najvyššieho súdu môže mať asistenta, a keď táto situácia nastane, keď títo asistenti, ktorí sú samozrejmosťou všade inde okolo v štátoch, s ktorými susedíme, aj iných, a keď my toto máme naplnené, túto podmienku, lebo je situácia skutočne závažná, niečo tu už aj zaznelo vo vzťahu k tomu, koľko vecí sa rieši.

Keď len poviem Najvyšší súd, viete, koľko má členov zhruba, ale veci, ktoré došli za 1 rok, za minulý rok a tohto roku ich bude viac, cez elektronickú podateľňu, kde sú rozdeľované bez nejakého zásahu človeka náhodným výberom, ich bolo 8 760 týchto vecí, ktoré musel len Najvyšší súd prejednať.

A teraz sú veci, ktoré sú prejednávané krajskými súdmi a okresnými súdmi ako súdmi 1. stupňa. Týchto vecí sú státisíce. A toto vybavil zbor sudcov, ktorý sa skladá momentálne z 1 260 sudcov. Pred viacerými rokmi už bolo im sľúbené, že, nieže sľúbené, bolo prijaté zákonom Národnej rady, že majú nárok na ďalší plat - 13. aj 14. plat. Tento 14. plat teraz sa navrhuje týmto návrhom zákona de facto odbúrať. To znamená, to, čo je priznané už raz zákonom, sa má odobrať.

Ja poukazujem na to, že princípy nezávislosti súdnictva, tak ako sú, ako majú byť garantované jednak ústavou, ale sú aj podporované medzinárodnými dokumentmi, hovoria o tom, ak raz priznaná dávka sudcovi je priznaná práve aj v náležitostiach jeho materiálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o jeho platové ohodnotenie, tak sa mu nemá znižovať. Nemá sa mu odoberať táto dávka. Tu je čosi priznané a sa mu to má úplne odňať.

Z tohto pohľadu tento princíp, tento inštitút, lebo je ich mnoho ďalších týchto inštitútov, ktoré majú sudcovskú nezávislosť zabezpečovať od už vôbec prijímania kandidátov, výberu ich postupu, kariérneho postupu sudcov až po disciplinárne konania, následky a odvolanie sudcov - všetko to je zabezpečené ústavne aj zákonom. Ale má to byť zabezpečené, pokiaľ ide o sudcovský zbor, aj materiálne. Tu to bolo dané v zákone, ale fakticky finančne to nebolo nikdy naplnené.

Ja teda poukazujem na to, že sa domnieva Súdna rada, že tento princíp by bol narušený, poukazujem na skutočnosť, že už je podaná aj sťažnosť na Ústavný súd v týchto záležitostiach a je otázne, ak by Ústavný súd, ktorý zatiaľ ešte nerozhodol o týchto veciach, pretože boli dve veci spojené na spoločné konanie, rozhodol, že takýto postup, to predchádzajúce rozhodnutie Národnej rady je v rozpore s ústavou, ak by ste teraz takýto zákon prijali, podľa názoru Súdnej rady by to tak bolo.

Preto apelujem na tieto základné princípy, ktoré majú byť takýmto spôsobom zabezpečené, a navrhujem, aby ste neschválili tento vládny návrh zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som povedal pár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich a zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 1350.

Tento zákon alebo návrh tohto zákona je v podstate o tom, že už po tretíkrát ide uprieť zákonné právo sudcov a prokurátorov na 14. plat. Treba si uvedomiť, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, že nezávislosť súdnej moci sa nezabezpečuje iba inštitucionálne, to znamená tým, že sme zriadili Súdnu radu, tým, že minister menej ingeruje do sudcovskej moci, ale nezávislosť sudcu sa zabezpečuje aj tým, že je o neho primerane materiálne postarané.

Filozofia ministerstva je však iná, aj tejto celej Dzurindovej vlády. Zriadil sa systém agentov provokatérov, ktorými sa štát snaží prinútiť súdnu moc, aby bola menej údajne korumpovateľná, tým, že na ňu nasadzuje agentov provokatérov. Zhodou okolností, pán minister, zaujímalo by ma, koľko asi štát vynakladá na týchto agentov provokatérov, či by to nebola možno aj suma, ktorou by sa dali zvýšiť platy sudcov a prokurátorov, a tým ich viacej chrániť proti možnej korumpovateľnosti zo strany tých, ktorí ich korumpovať chcú za každú cenu.

Treba si uvedomiť, pán minister, že nezávislosť súdnej moci a najmä sudcovská nezávislosť, pretože oni na oltár výkonu tejto funkcie obetujú to, že nemôžu podnikať, a teda ich plat by mal obsahovať aj príplatok za nepodnikanie a ich sudcovská funkcia by mala byť primerane ohodnotená. Ja len pre zaujímavosť, pán minister, sa opýtam, aký je asi plat sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov oproti prezidentovi Spojených štátov? A dospejeme k sume asi 3,5-krát vyššej. Takže ak je plat prezidenta Spojených štátov dnes okolo 3,5 mil. dolárov, vynásobte si to a dostanete asi sumu, akú zarobí sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov. Za vyše 200 rokov činnosti Najvyššieho súdu Spojených štátov sa preto nestal ani jeden prípad, aby bol sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov prichytený pri korupcii, ale nielen sudca Najvyššieho súdu, ale aj sudcovia Najvyšších súdov štátov Únie. Teda impeachment bol uplatnený, pokiaľ mám dobré informácie, v jednom prípade, ale nie za finančnú korupciu, ale za iný prípad u sudcu štátu New York.

Takže, samozrejme, dobre platený sudca nebude podliehať nejakým korupčným tlakom, neuchránia ho teda agenti provokatéri, ktorými ste chceli celý národ urobiť, alebo z celého národa urobiť agentov udavačov, ale treba plniť to, čo bolo v tomto parlamente pre sudcov schválené, treba im priznať 14. platy, treba im zvýšiť platy, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, lebo občania si na platy sudcov priplácajú aj súdnymi poplatkami.

Dnes už tu bolo o tom hovorené a ja len odcitujem aj z dnešnej tlače, lebo táto vláda sa snaží dokázať, že rovná daň je to najlepšie, ale ako ukazuje životná skúsenosť, asi sa toho toľko do štátneho rozpočtu nevyberá, ako by sa chcelo, a tak sa vyberá až 9 mld. korún na poplatkoch. Nie sú to len súdne poplatky, sú to všetky poplatky. A doslovne sa tu hovorí, v tomto roku vláda vsádza na to, že ťahúňom budú súdne poplatky.

Ja sa pýtam, pán minister, nestálo by za úvahu z tých 270 mil. korún priznať ten 14. plat tým sudcom, na ktorý majú nárok už tri roky? Tých 32 mil., ktoré tu, táto suma je projektovaná, takto som tu vyčítal v prílohe, teda v dôvodovej správe. Myslím si, že by vrátila sudcom dôveru v to, že ministerstvo spravodlivosti dbá na to, aby sudcovia súdov Slovenskej republiky boli honorovaní a tým aby bola aj ich práca v očiach spoločnosti hodnotená tak, ako má byť.

Toľkoto k tomuto návrhu zákona. Ja môžem povedať, že náš poslanecký klub rozhodne tento návrh zákona v nijakom prípade nepodporí. A myslíme si, že bolo by načase, aby sa plnilo to, čo bolo tu už povedané zo strany aj pána predsedu Najvyššieho súdu, aby bolo splnené to pôvodné znenie zákona, ktoré sudcom všetkých súdov Slovenskej republiky 14. plat priznáva.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Husár, Sabolová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som nadviazala na tú časť vystúpenia pána poslanca Cupera, kde hovoril o právnom aspekte tohto legislatívneho návrhu. Ja ako právnička opätovne zdôrazňujem, že tu vlastne ide o rušenie právneho nároku, opakujem, o rušenie právneho nároku. Nepamätám si, že by iným skupinám právne nároky takto opätovne viackrát boli rušené. Pamätám si, že keď som bola vo vláde, vláda zrušila valorizáciu svojich platov viackrát, myslím, Mečiarova vláda, ale nerušila tie právne nároky, ktoré dostávali iné skupiny.

Rušenie tohto právneho nároku už sa deje viackrát za sebou, preto to považujem za veľmi nevhodný legislatívny návrh a vidím v tom také kopýtko, také čertovské, pretože tento návrh bol prijatý v tomto parlamente pred voľbami ako pekný volebný motúzik, medový, samozrejme. Áno, v roku 2002 boli voľby, čiže to je pred voľbami, áno, a pred voľbami to bolo aj potom pekne opakované. Nechcem povedať, že celý balík takýchto zvýhodňujúcich zákonov, pán podpredseda vlády, keď už na mňa kývate, tak vám pripomeniem, že celý balík aj vo vzťahu k občanom, aj pekné náhradné výživné bolo prijaté a po voľbách sa to všetko zrušilo. Takže toto mi tiež prekáža na tomto.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Pán minister hovorí, že štát nie je dojná krava. Naozaj ten štát nechceme podojiť, pán minister, pretože to je náš štát a myslím, že takúto kravu treba veľmi citlivo dojiť. Ide o niečo úplne iné. Nechápem zmysel prijímania takýchto zákonov, aké sa prijímajú. Myslím si, že férové v tejto veci by bolo jednoducho zmeniť tento zákon a povedať: "Nie, páni sudcovia, nebudete dostávať 13. a 14. plat, pretože tento štát, táto krava na to nemá, nemá toľko mlieka." - keď už takto operujeme. Ale robiť zákony, že bude, ak bude? Veď zákonom reagujeme na konkrétnu spoločenskú potrebu, ktorá je v spoločnosti akútna a na ktorú potrebujeme reagovať. A toto mi pripadá tak, aj v prípade spomínaných asistentov pánom predsedom Najvyššieho súdu, že ani keby Slovenské aerolínie začali ponúkať letenky na Mars a potom by záujemcom oznámili, že áno, budeme, ale až keď budú peniaze a technické prostriedky na tie lety, takže ešte chvíľu počkáte.

Nepovažujem to za seriózne, predovšetkým za seriózne voči týmto ľuďom bez ohľadu, či sú to sudcovia Najvyššieho súdu, sudcovia vo všeobecnosti alebo ktorýkoľvek občan. Načo sú, prosím vás, tieto zákony, ktoré sú len sitom, cez ktoré pretrasieme všetko, čo nepotrebujeme, a necháme to, čo nám momentálne vyhovuje? Je to neslušný zákon a neslušný postup. Nič viacej k tomu nemôžem povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Začala by som asi tým, že pán kolega Cuper zrejme nezvážil slová a povedal pár, určite pár nepresností o platoch amerických sudcoch Najvyššieho súdu, či prezidentských, lebo si myslím, že ak by to tak počuli, tak myslím si, že by aj oni sa ohradili, že ich príliš vysoko hodnotíme.

Čo sa týka 13. a 14. platu, čiastočne kolega predo mnou povedal, že bolo by najlepšie, ak by sme nemali 13. a 14. plat, aby sme ohodnotili sudcov odmenou takou, aby bola primeraná, dostatočná. Myslím si, vo všetkých kategóriách vždy výnimky robia potom časom problémy. A myslím si, že najväčší problém u sudcov, aj ktorých poznám či už z regiónu, či v rámci Slovenska, nie je problém 14. platu, je skôr problém ten, aby sa im nesiahlo na tie náležitosti, ktoré už dnes majú, ktoré už dnes mnohí začali využívať, čo vlastne nie je ten 14. plat.

A ešte, pán kolega, možno azda k tým americkým sudcom. Myslím si, že tam nie plat je rozhodujúci pre to, či korupcia je, alebo nie je, myslím si, že tam vládne oveľa väčšia stavovská česť vo všetkých tých stavoch, či sú to sudcovia, či sú to advokáti, či sú to policajti. Myslím si, že toto je ten problém, je to skôr o morálke. A tak mi napadlo, lebo ste spomínali agentov, tak možnože by niekedy bolo dobré dať agentov provokatérov aj do oblasti advokátskej praxe, pretože, myslím si, potom všade sa môžu nachádzať takéto rôzne korupčné škandály.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, budem reagovať len na pani kolegyňu. Tie údaje som vyčítal, samozrejme, z médií, nehovorím o sudcoch všeobecne, hovoril som o sudcoch Najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorých je 10, pardon, 9. Samozrejme, môžem to upresniť, že v každom prípade sú lepšie platení ako prezident Spojených štátov a v každom prípade sa v každej odbornej literatúre uvádza, že plat sudcu je jedným z jeho atribútov jeho nezávislosti, pretože materiálna nezávislosť je tou najlepšou podmienkou, ako uchrániť sudcu.

Pani kolegyňa, vaši agenti provokatéri, ktorých ste narobili, celý národ udavačmi, fungujú aj v advokácii, takže máte zlé informácie. Pretože nie je povedané, že sú nasadení len na sudcov, sú nasadení v celej spoločnosti. Je hanbou pre demokraciu, ak takýto inštitút zavedie štát a štát prostredníctvom agentov provokatérov provokuje svojich občanov k trestnej činnosti. Ja si nemyslím, že by to bola nejaká hrdosť, na ktorú by ste vy mohli byť alebo vaša vládna koalícia, ktorej ste aj vy členom, to rozhodne v žiadnom prípade nie a na vašom mieste by som to určite neobhajoval.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem stručný. Najskôr k tomu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. Ja som už povedal, že naša komunikácia prebieha formou dvoch monológov, čoho dôkazom je, že ani teraz už nie je v rokovacej sále. Po svojom monológu odišla. Ale budem napriek tomu reagovať.

Napríklad štátna služba mala 13. a 14. platy v zákone, ktoré boli nieže posunuté, ale boli úplne zrušené. Čiže nie je pravda argumentovať, že v akej inej kategórii došlo k odsunu vyplácania ďalších platov. Tu dokonca došlo k zrušeniu v tomto parlamente, čiže ten argument, ktorý použila, zjavne má relatívne slabú pravdivostnú hodnotu.

Ale predsa len by som si dovolil zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Cuper, ani nie k platom, lebo to si môžeme ľahko overiť, aké sú v Spojených štátoch, ale ako spojil fungovanie agentov odhaľujúcich korupciu s týmto návrhom zákona. Pán poslanec, povedali ste, že to je hanbou tejto spoločnosti. Pán poslanec, hanbou tejto spoločnosti je, ak sú verejní činitelia skorumpovaní. To je najväčšia hanba. To znamená, že ľudia nedôverujú potom ani štátu, ani spravodlivosti, ani právnemu poriadku, pretože vidia, že nie je dôležitý zákon, nech je akokoľvek pekný, ale dôležitejšie sú peniaze a kontakty. A to spochybňuje dôveryhodnosť celého právneho štátu.

A práve vďaka aktívnejšiemu pôsobeniu agentov sa nám podarilo od roku 1999 strojnásobiť počet trestných stíhaní za korupciu. Podľa mňa to je úspech. Korupcia je rakovina tejto spoločnosti, a keď už prepukne takáto vážna choroba, tak už prevencia nestačí ani pekné reči nestačia, treba nasadiť prísnu, tvrdú liečbu - a to je represia. A v tomto práve možnosť použitia agenta je veľmi kľúčová, je to kľúčový inštitút a ja som naň hrdý, pán poslanec, aj na jeho výsledky. Hovorím to veľmi otvorene. A to, že sa odhalila korupcia už aj v justícii, že sa odhalila aj v rámci štátnej správy, samosprávy, dokonca aj u jedného poslanca Národnej rady, to podľa mňa dokazuje úspešnosť tohto inštitútu.

Spomínali ste, že, vy ste to tak spojili, vyššie platy by mali byť zárukou proti korupcii. Ja nie som nadšený, že tento návrh zákona predkladám, to som povedal veľmi otvorene a povedal som to aj na vláde, aj verejne do médií. Vždy to je vecou, ako sa dohodneme na rozpočte, to sa môže zdať malá suma, ale ako sa hovorí, že "sto krát nič zabilo vola", čiže keď tých malých súm je veľa, tak potom je to suma veľká. Ale opakujem, nie som nadšený tým, že ten návrh zákona dnes v parlamente je, a bol by som radšej, keby v parlamente návrh zákona nebol.

Ale nesúhlasím s tým, že 14. platy by znamenali ochranu pred korumpovateľnosťou. Štrnásty plat ako aj trinásty nie je, samozrejme, ničím iným ako osobitnou formou zvýšenia platu, však? Lebo 13. a 14. mesiac v kalendári nie je. Po Silvestri je 1. január, neprichádza ďalší mesiac. Čiže je to zvýšenie platu. O. K. V minulom roku bol priemerný plat sudcu a prokurátora, priemerný príjem s 13. platom, s príplatkami podľa informácií ministerstva financií 64-tisíc korún mesačne. Sudca mal zabezpečený veľmi dobrý dôchodok, o tom nepochybujeme. A podľa mojej mienky to nie je vysoký plat - to nie je vysoký plat. Ale ak niekto má 64-tisíc korún mesačne a zabezpečený dôchodok, do smrti slušný dôchodok, tak potom je korupcia vecou elementárnej morálky, ničoho iného. Ak sa domnievame, že zvýšením tohto platu priemerne o 5-tisíc mesačne eliminujeme korupciu v justícii, tak to je veľmi, veľmi naivné tvrdenie podľa mojej mienky. Nemá to žiadnu súvislosť. Pri tomto plate, ktorý zabezpečuje slušné živobytie, nie nadštandardné, nie skvelé, ale slušné, sa otázka korupcie - a to je moje hlboké presvedčenie - stáva vecou elementárnej morálky každého jedného z nás.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1336).

Spoločná správa 1336a.

Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mali vytvoriť podmienky na efektívnejšie využitie finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie policajtov a iných zložiek patriacich do pôsobnosti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a zvýšiť personálnu stabilitu týchto zložiek.

Návrhom zákona sa predpokladá ušetrenie finančných prostriedkov sociálneho zabezpečenia, ktoré by inak boli vynakladané na dávky sociálneho zabezpečenia bývalých policajtov v mladšom veku, a tým sa nepriamo vytvoria predpoklady na lepšie ohodnotenie policajtov vo výkone služby, teda na zvýšenie ich platov.

V súlade s uvedeným zámerom sa navrhuje podmieniť vyplácanie výsluhového dôchodku dovŕšením 50. roku veku a odchodného po odslúžení desiatich rokov. Podmienky na výpočet uvedených dávok sa však oproti platnému zneniu nemenia. Navrhované zmeny vo vyplácaní výsluhových dávok sa budú týkať iba policajtov, ktorým služobný pomer účinnosti navrhovaného zákona trvá pri odchodnom menej ako päť rokov a pri výsluhovom dôchodku menej ako 15 rokov.

Návrh zákona tiež mení charakter výsluhového príspevku policajtov tak, že táto dávka bude zodpovedať dávke v nezamestnanosti podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V súvislosti s tým sa navrhuje v čl. III novelizovať zákon o dani z príjmov, aby obdobne ako dávky v nezamestnanosti nebol zdaňovaný ani výsluhový príspevok.

Predložený návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo celkovo 15 pripomienok. O pripomienkach odporúčam hlasovať tak, ako to navrhuje gestorský výbor.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili argumenty, ktoré ma viedli k predloženiu navrhovanej právnej úpravy, a návrh v intenciách pozmeňujúcich návrhov, ktoré ho zlepšujú, schválili.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás stručne informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ide o tlač 1336.

Národná rada pridelila vládny návrh výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a napokon výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol určený za gestorský výbor. Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona a všetky okrem ústavnoprávneho výboru k nemu aj prijali platné uznesenia. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že výbory, ktoré zákon prerokovali a schválili, t. j. teda tie všetky okrem ústavnoprávneho výboru, v časti III sme získali dovedna 15 pripomienok, ktoré máte uvedené v III. časti na stranách 2 až 10, a gestorský výbor odporúča, aby sa o bodoch 1 až 5, 7 až 10 a o bode 15 hlasovalo spoločne a aby tieto pozmeňujúce návrhy plénum Národnej rady schválilo. O bodoch 6, 11 až 14 sa navrhuje tiež hlasovať spoločne a tieto návrhy výbor pre obranu a bezpečnosť, teda gesčný výbor, navrhuje neschváliť.

Pán podpredseda Národnej rady, to je všetko stručne zo spoločnej správy. Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu, po rozprave, samozrejme, výbor navrhuje a odporúča Národnej rade, aby predmetný návrh zákona bol schválený v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako už povedal minister vnútra, rezort s týmito pripomienkami súhlasí.

To je všetko zo spoločnej správy. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Informujem Národnú radu, že za kluby sa nikto neprihlásil, písomne sa prihlásili traja poslanci: pán poslanec Šimko, pán poslanec Pavelka a pán poslanec Kaliňák.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Pavelka.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, zákon, o ktorom rokujeme, je zlý zákon. Vnáša do ozbrojených zložiek štátu rozpor a konflikt. Do zložiek, ktoré vždy boli a i dnes v demokracii sú základnou kostrou štátnej moci, preto je potrebné, aby vzájomne spolupracovali. V dnešnej dobe asymetrických ohrození je to potrebné oveľa viac, ako to bolo v minulosti. Ide o rýchlosť, o súčinnosť a schopnosť presného a účinného nasadenia tých zložiek, ktoré si žiada konkrétna situácia. Toto nemôže fungovať, ak základné zložky nášho mocenského aparátu postavíme proti sebe. Dom, ktorý je rozdelený, nemôže obstáť. Presne toto sa podarilo týmto zákonom.

Reforma ozbrojených síl stojí veľa peňazí, sčasti je to aj daň, ktorú platíme za zrušenie povinnej vojenskej služby. Ak by sme ju nezaplatili, nikdy by sme použiteľnú profesionálnu armádu nevybudovali. Podmienky, ktoré sa vytvorili pre službu v profesionálnej armáde, však nemôžu byť voči podmienkam služby policajtov exkluzívne. Veď profesionálny vojak prijíma svojím vstupom do armády riziko, že bude musieť nasadzovať svoj život vo vojne, ale policajt, ten je počas služby vo vojne stále. Preto sa nečudujme, že bude vždy veľmi pozorne sledovať, ako sú podmienky jeho služby porovnateľné s podmienkami služby v armáde.

Dámy a páni, nepodceňujem ani argumenty, ktoré viedli k vypracovaniu tohto návrhu. Áno, ak je pre službu v ozbrojených službách nevyhnutný osobitný motivačný mechanizmus, musí byť z čoho motivovať. Ale treba to riešiť komplexne a citlivo. Treba to riešiť tak, aby sme rozličné špecializované ozbrojené služby viedli k lepšej súčinnosti. Odstrašujúcim príkladom toho, ak sa to nedeje, je moskovské divadlo Dubrovka v roku 2002 a Beslan v roku 2004. Nespolupráca viedla k tvrdému vojenskému zákroku bez ohľadu na počet mŕtvych.

Dnešné ohrozenia vyžadujú úžasnú spoluprácu najrozličnejších služieb, profesií, vyžadujú rýchlosť, presnosť a hlavne pokoj vo vzťahoch medzi týmito štruktúrami. Vniesť rozpor medzi najdôležitejšie bezpečnostné zložky štátu, medzi policajtov a vojakov, je veľmi jednoduché. Pre život krajiny to však môže byť zhubné. Bezpečnosť je nedeliteľná a jej zaisťovanie je základnou funkciu štátu. Ak bude tento zákon prijatý, škody, ktoré ním vzniknú, sa budú naprávať ťažko a dlho.

Vyzývam vás preto, kolegyne a kolegovia, ak nám ide o bezpečnosť nášho štátu a o účinnú ochranu našich občanov, nehlasujme za tento zákon.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Musím súhlasiť s pánom poslancom Šimkom, že zákon je zlý. Taký, ako sú zlé aj tie predchádzajúce, pretože aj napriek tomu, že tu odznievajú hlasy, ako sa mocenské rezorty snažia dokázať, že tento štátny aparát v tomto štáte nebude korumpovateľný cez agentov provokatérov, tak musím súhlasiť s tými - a to sú odborné hlasy -, že len dobre platený štátny aparát, dobre platení policajti sú nekorumpovateľní.

A samozrejme, aj policajti, ktorí naozaj v tomto štáte nazhromažďujú na poplatkoch na akciách Jastrab množstvo miliónov, ktoré napĺňajú štátny rozpočet z príkazu pána ministra, by si zaslúžili citlivejší a ohľaduplnejší prístup, tak ako by si zaslúžili sudcovia ohľaduplnejší prístup zo strany pána ministra, čo sa týka platov. To už nehovorím, áno, páni ministri, to nehovorím už o platoch ostatných štátnych úradníkov alebo úradníkov, alebo pracovníkov verejnej služby, ktorým takisto boli odňaté štrnáste platy už dávnejšie, ak si na ne nezarobia nejakou inou formou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pavelka bude pokračovať v rozprave, nech sa páči.

V. Pavelka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh tohto zákona vyvolal veľký rozruch, diskusiu a doslova zdvihol adrenalín tým, ktorých sa bytostne dotýka, a to policajtov. Boli sme svedkami dvoch protestných zhromaždení, na ktorých Odborový zväz Policajného zboru poukázal na nedostatky tohto návrhu zákona a na zlé sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru. Nebudem sa vyjadrovať k výrokom na týchto protestných zhromaždeniach ani k následným krokom pána ministra vnútra. Ide mi len o odbornú stránku veci.

Pán minister, v dôvodovej správe sa uvádza: "Cieľom materiálu je zabezpečiť podmienky na efektívnejšie využite finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie policajtov, zvýšenie ich personálnej stability vo vekových skupinách potrebných na výkon policajnej služby a zvýšenie motivácie na výkon uvedenej služby. Súčasná právna úprava sociálneho zabezpečenia policajtov sa v zásade osvedčila. V priebehu realizácie zákona sa však ukázalo ako potrebné lepšie zabezpečiť, aby policajti neodchádzali z výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch predčasne a boli motivovaní na výkon služby po dlhšiu dobu, teda aj v strednom veku, kedy ešte pri zachovaní potrebnej fyzickej a zdravotnej spôsobilosti je potrebné a možné využiť aj ich odborné vedomosti a skúsenosti z doterajšej policajnej činnosti. Ďalším cieľom je aj zamedzenie možným špekuláciám oprávnených osôb a zneužívania systému sociálneho zabezpečenia podľa uvedeného zákona."

Policajti vo výkone služby však hovoria úplne niečo iné o tomto zákone. Schválením tejto novely zákona dôjde k diskriminácii policajtov voči vojakom. Súčasne dôjde k diskriminácii v rámci jednej profesijnej skupiny policajtov, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona majú odpracovaných menej ako 15 rokov v Policajnom zbore. A preto žiadajú vypracovanie nového zákona o platových náležitostiach policajtov, ktorý odstráni diskrimináciu v odmeňovaní policajtov v porovnaní s profesionálnymi vojakmi.

Pri prerokovaní tohto zákona vo výboroch, ako hovoril už aj spravodajca, v ústavnoprávnom výbore neprišlo k prijatiu uznesenia a toto sú skutočnosti a dôvody, prečo vám podám návrh, aby ste uvedený návrh zákona stiahli späť a dopracovali ho. Ak to neurobíte vy, tak dávam, pán spravodajca, procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie.

Ďakujem za pozornosť.