P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík.
M. Juščík, poslanec: Vážený kolega Šimko, som veľmi rád, že ste vyslovili to, čo ste vyslovili. Ste vyslovili sklamanie nad všetkým a vy s vašou históriou predošlou v celej politickej činnosti, som veľmi rád, že áno, vy ste potvrdili, že je to sklamanie. Spomenuli ste železnú lady Thatcherovú. Aj tá už veľakrát po svojom skončení vyslovila sklamanie nad tým, čo chcela a čo urobila. Tu mi ale predovšetkým, keď ste spomenuli aj biskupov Slovenska, vychádza jedno, že platí, že nie každá cesta sypaná kvetmi vedie do raja. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Pán poslanec, v minulosti ste už zaujali rôzne stanoviská z rôznych pozícií a v rôznych situáciách. Ja pripúšťam skutočnosť, že momentálne máte určité iné stanovisko ako v minulosti z iných pozícií a z iných zásad a princípov, ale napriek tomu všetkému mne je jedna vec momentálne nejasná. Vy ste hovorili o národnom kapitalizme a prosím vás pekne, mohli by ste to aj pred touto Národnou radou povedať, definovať z vášho pohľadu, vo vašich očiach, čo to je ten národný kapitalizmus? A už keď áno, a budete definovať a predpokladám, ako ho budete definovať, mohli by ste povedať tejto Národnej rade a občanom tejto republiky, či vám nebolo v príkrom rozpore zastávať funkciu ministra národnej obrany v rozpore s vašimi princípmi, o ktorých ste dnes tu hovorili? Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, mám pár poznámok k rozpočtu, je to tlač 1304. Údaje, ktoré obsahuje návrh rozpočtu pre mňa sú nedostatočné, aby som mohol alebo aby sme mohli jednoznačne posúdiť trendy vývoja vplyvu rozpočtu na ekonomiku Slovenska a trochu si aj myslím, že je to úmysel predkladateľov. Napríklad v príjmovej časti návrhu rozpočtu sa neuvádza, ako jednotlivé odvetvia hospodárstva prispievajú k rastu HDP. Nevie sa, s akým objemom produkcie sa počíta, ako je produkcia rozdelená medzi medzispotrebu a pridanú hodnotu. Aký je ich vývoj v posledných desať, dvadsať rokoch. Je potrebné si uvedomiť, že aj spoplatnenie zdravotníctva prispelo k rastu HDP, podobne zvyšovanie cien a rôznych poplatkov, zvyšovanie cien plynu, benzínu a elektriny zvýši HDP. Keď spoplatníme školstvo, tak to prispeje k rastu HDP.
V návrhu rozpočtu je aj príspevok zahraničným investorom. Opäť mi tu chýba analýza, aká bude pridaná hodnota výroby v podnikoch, kde zahraničnému investorovi často hradíme priamo až 15 percent nákladov na investície a často ďalších 10 percent nákladov nepriamo. V návrhu rozpočtu sa nedá posúdiť, či by nebolo efektívnejšie, keby tieto dotácie išli domácim podnikateľom.
V návrhu rozpočtu sa neuvádza ani objem pridanej hodnoty pre jednotlivé odvetvia, neuvádza sa priamo, ako sa za posledné roky vyvíjal podiel pridanej hodnoty na objeme produkcie. Podľa podielu pridanej hodnoty na objeme produkcie by sme mohli posúdiť, či sa ekonomika transformuje v správnom smere. Takisto návrh rozpočtu neuvádza, aký je podiel pridanej hodnoty na jedného pracovníka v jednotlivých odvetviach, ako rastie produktivita v jednotlivých odvetviach.
Dotknem sa výdavkov štátneho rozpočtu. Nie je tu diskutovaný podiel kapitálových výdavkov z celkových výdavkov a či tento podiel klesá alebo stúpa za posledné roky. Kapitálové výdavky na rok 2006 sú navrhované 14,1 percenta rozpočtu, čo pokladám za veľmi nízke výdavky. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch je až 86 percent. Za negatívum považujem, že v návrhu rozpočtu sú bežné výdavky vyššie ako príjem do štátneho rozpočtu, to znamená, že zo schodku štátneho rozpočtu budeme financovať aj bežné výdavky, čo je negatívum rozpočtu. Takýto návrh štátneho rozpočtu nemôže zaručovať dlhodobo zvyšovanie kvality života občanov. Len z týchto dôvodov nepodporím návrh štátneho rozpočtu.
Mám poznámku k rozpočtu, k znalostnej ekonomike, k rozvoju vedy a techniky. Často sa hovorí alebo pán podpredseda vlády často zdôrazňuje, že máme vysoký a udržateľný ekonomický rast, že sme ozdravili ekonomiku, a preto môžeme venovať väčšiu pozornosť a trvalú pozornosť vede a výskumu a znalostnej ekonomike a znalostnej spoločnosti. Podobne sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že budeme podporovať vedu a techniku a posledné tri roky to mohlo byť takých desať, dvadsať vyhlásení a rôznych uznesení.
Ja by som vás oboznámil, čo hovorí o podpore vedy a výskumu na Slovensku Európska komisia, je to zo správy z júla 2005. Tam sa konštatuje, že Slovensko patrí spolu s Poľskom a Írskom medzi krajiny, ktoré majú najmenší rast výdavkov na vedu, výskum a inováciu. Výdavky na výskum a vývoj dosiahli na Slovensku v minulom roku úroveň 0,53 percenta HDP. Menšie výdavky vykázali len Malta, Cyprus a Lotyšsko. Slovensko zaostávalo a zaostáva nielen za priemerom únie, čo je 1,9 percenta HDP, ale napríklad aj za susednou Českou republikou, kde investície do oblasti výskumu a vývoja dosiahli v minulom roku 1,28 percenta HDP. Na porovnanie Japonsko vynakladá 3,1 percenta, Spojené štáty 2,6 percenta, dokonca Čína vynakladá 1,31 percenta z HDP a rast výdavkov v Číne predstavoval v rokoch 1997 až 2002 10 percent ročne.
Aký je vývoj podpory vedy a techniky na Slovensku? Výsledkom všetkých vyhlásení a uznesení je, že len v období rokov 1997 až 2004 poklesol celkový podiel výdavkov z HDP z 1,13 percenta na 0,53 percenta. Veda a technika Slovenskej republiky je tolerovaná, alebo skôr by som povedal trpená. Ja by som sa rád opýtal pána podpredsedu, prečo ste počas siedmich rokov vašej vlády utlmili investície do slovenskej vedy a techniky? A chcel by som sa spýtať, ako je možné, že počas vašej vlády Slovensko znížilo výdavky na vedu a výskum z 1,13 percenta v roku 1997 na 0,53 percenta v roku 2004. Ďalej by som sa rád spýtal, kedy budete dávať na rozvoj vedy a techniky 1,13 percenta, ako to bolo v roku 1997, alebo dokonca 4,4 percenta z HDP, ako to bolo v roku 1989? Ako je možné, že vaše proklamované ekonomické úspechy nedovolia financovať rozvoj vedy a techniky, ako to bolo možné v roku 1997 alebo za socializmu.
Analýzy hovoria, že aby sa veda a technika stala strategickým nástrojom rozvoja krajiny, je potrebné, aby jej celkové financovanie bolo v rozmedzí 2 až 3 percentá z HDP. Toto si už dávno uvedomili vo Švédsku, Fínsku, Belgicku, Holandsku a v ďalších krajinách. Ja by som sa rád spýtal, kedy si to uvedomíme aj my.
Úpadok vedy a techniky na Slovensku dokumentuje nielen nízka finančná podpora vedy a techniky, ale aj jeden z výsledkov tejto podpory, napríklad počet pracovníkov vedy a výskumu posledných šestnásť rokov prudko klesol. V roku 1988 ich počet bol 64 944, v roku 2004 už len 22 217, t. j. len 34 percent. Tieto údaje pre mňa dokladujú, že podľa názoru našich vlád Slovensko asi nepotrebuje pracovníkov vedy a techniky. Stačí, keď budú poskytovať vždy dostatok lacných pracovných síl do priemyselných parkov a ďalším zahraničným firmám operujúcim na Slovensku.
Pán podpredseda vlády, kedy pripravíte taký rozpočet, že zabezpečíte, že na Slovensku budeme mať opäť 65-tisíc pracovníkov vedy a výskumu, ako to bolo v roku 1988? Pán podpredseda vlády, kedy pripravíte taký rozpočet, že zabezpečí, že na Slovensku budeme dávať na rozvoj vedy a výskumu 3 až 4 percentá z HDP, ako to bolo v roku 1989? Keď toto zabezpečíte, potom vám uverím, že máme vysoký a udržateľný ekonomický rast, z ktorého je možné adekvátne podporovať vedu, výskum a inovácie a budovať znalostnú ekonomiku a znalostnú spoločnosť.
Na záver. Podpora vedy a výskumu k navrhovanému rozpočtu, i keď došlo k navýšeniu, je stále veľmi nízka.
Mám krátku poznámku k financovaniu súkromných škôl zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že súkromné školy by nemali byť financované zo štátneho rozpočtu. Súkromné školy nech ostanú súkromné, keď sa nazývajú súkromné. Peniaze, ktoré sú navrhované na financovanie súkromných škôl, by mali ísť skôr na štátne, umelecké a športové školy a záujmové krúžky umeleckého alebo športového charakteru.
Mám poslednú poznámku k celkovej výške príjmov do štátneho rozpočtu. Ja toto pokladám za hlavný dôvod, že je nedostatok peňazí v rezortoch a že sa tu dva mesiace diskutuje medzi rezortmi, kde pridať, kde ubrať. Otázka je, čo vláda robila posledné roky, aby bolo dostatočné množstvo prostriedkov v príjme štátneho rozpočtu, aby ste mohli navrhovať na kapitolové výdavky oveľa viac peňazí ako na bežné výdavky?
Ja mám pár poznámok, kde sú niektoré dôvody. Napríklad po roku 1989 sa znížila produkcia v poľnohospodárstve, v súčasnosti je len na 60 percent produkcie 1989. Len za roky 1990 - 2004 sme v súčasných cenách stratili v poľnohospodárstve okolo 900 miliárd korún. Podobne sa znížila produkcia v stavebníctve, kde v súčasnosti produkcia je len 40 percent produkcie 1989. Straty znížením produkcie za 14 rokov sú 1 700 miliárd korún. Veľmi konzervatívny odhad strát z produkcie v priemysle za roky 1990 - 2004 v súčasných cenách stál občanov Slovenska 3 800 miliárd korún.
Je paradoxné, že po dodržiavaní demokracie a dodržiavaní ľudských práv na Slovensku sa začali páchať trestné činy a ich škody, škody spôsobené kriminalitou v rokoch 2003 až 2004 boli okolo 100 miliárd korún. Stačilo by len zistiť, kde je záhada vysokej kriminality, odstrániť ju a máme niekoľko miliárd korún mesačne.
Keby sme chceli zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, tak moja rada je nasledovná, je jednoduchá. Dajte do poriadku poľnohospodárstvo, aby opäť produkovalo o 60 miliárd korún ročne viac, ako produkovalo kedysi. Dajte do poriadku stavebníctvo, aby opäť vyprodukovalo o 140 miliárd korún viac ako kedysi. Dajte do poriadku slovenský priemysel, vymôžte nedobytné bankové úvery, prešetrite privatizáciu, zariaďte, aby zisk z bánk, poisťovní, podnikov, barov, hotelov neodchádzal do zahraničia, ale ostával na Slovensku, odstráňte škody páchané kriminalitou, a keď toto dokážete, tak príjem do štátneho rozpočtu bude taký vysoký, že sa nebude mesiace diskutovať, komu dať a komu ubrať.
Takže, pán podpredseda vlády, snažte sa, lebo zatiaľ, čo sa týka kvality života občanov Slovensko patrí v Európskej únii medzi krajiny s najhoršími výsledkami, a toto je aj výsledkom rozpočtov, ktoré ste tu v minulosti dávali. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hrdlička, pán poslanec Zubo, nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok.
J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Musím sa priznať, že som ani nemal záujem nejako reagovať na kolegu Ondriaša a zdržiavať čas, ale pohľad na pána ministra financií a podpredsedu vlády, ktorý s otvorenými ústami sledoval vystúpenie Karola Ondriaša a divil sa nad tým, čo hovoril, ma prinútil k tomuto.
Musím povedať, že kolega Ondriaš niekoľkokrát vystúpil a porovnával niektoré naozaj fakty štatistického úradu alebo teda štatistické fakty vývoja národného hospodárstva do roku 1989 a po roku 1989 a pán minister financií sa viackrát díval na neho naozaj rozpačito. Myslím si, že kolega Ondriaš nepoužil nič iné iba fakty a fakty.
Ale neviem, či mi opäť čas dovolí, ale kolega Ondriaš sa zmienil i o otázkach školstva a rozvoji vedy a výskumu, ale chcem sa len tak aj trošku otázkou opýtať pána ministra financií, ktorý, keď ste predkladali programové vyhlásenie vlády a hovorili ste o tom, že v oblasti regionálneho školstva sa počas svojho štvorročného vládnutia priblížite k tomu, aby sa vynakladalo z podielu HDP, aspoň trošku sa priblíži k tomu, čo vydáva Európska únia, doposiaľ sa i v tomto rozpočte nestalo tak. To isté, ak hovoríme o rozpočte výdavkov ministerstva školstva, samozrejme, pre vysoké školy, tak takisto vidíme, že sa zďaleka nepribližujeme k tomu, aby naša ekonomika vynakladala aspoň to jedno percento z HDP na rozvoj vysokého školstva. Čiže tu sa len naozaj naskytá otázka, ako kedysi hovoril premiér, keď sľuboval dvojnásobné platy a ďalšie veci týmto našim občanom, spoločnosti, prečo i dnes nedosahujeme, ale ani sa nepribližujeme v ekonomike k týmto výsledkom, ktoré vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Zubo. Len by som chcel upozorniť ctených kolegov, aby si okrem toho, že sa hlásite s faktickými poznámkami, prečítali aj rokovací poriadok, čo vo faktickej poznámke môže poslanec a na čo má reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Pán predseda, v súvislosti s tým, čo ste povedali v nadväznosti a v presvedčení, že tie sekundy, o ktoré som prišiel, mi budú navýšené, by som chcel povedať tú skutočnosť, že pán Ondriaš skutočne poukázal na celý rad problémov, s ktorými zápasí súčasná naša vláda a s ktorými zápasí aj tento parlament pri prerokúvaní otázok súvisiacich so štátnym rozpočtom. Ja nechcem rozoberať všetky veci, lebo za dve minúty sa to ani nedá urobiť, ale chcel by som dve minúty, áno, správne.
Chcel by som poukázať napríklad na takú skutočnosť, že dnes sme boli svedkami všetci a ktorí mali záujem, tam aj boli, stretnutia parlamentu a poslancov so zástupcami agrosektora, ktorí tu boli pred Národnou radou a hovorili o veciach a skutočne hovorili bez toho, aby si dávali servítku na ústa úprimne a s plnou vážnosťou a serióznosťou a poukazovali na problémy a nedostatky, s ktorými súčasne aj súčasný rozpočet pre rok 2006 zápasí. Je to otázka koncepcií súčasnej vlády, čiže skutočne seriózne, dôsledne a premyslene, aby vláda v záujme ušetrenia 500 miliónov korún prichádzala o miliardy korún. Je to otázka, či vláda ušetrí na tom, že nedá dotácie do poľnohospodárstva a či potom nestratí miliardy na tom, že je zvýšená nezamestnanosť predovšetkým v okrajových krajoch našej republiky, že sa prejavuje sociálna závislosť občanov našich dedín, neobrobenosť pôdy je tam a závislosť od dovozu potravín. To sú všetky otázky súvisiace s agrosektorom a to sú otázky súvisiace i s ďalšími generáciami vývoja aj spoločnosti na Slovensku, pretože ak dnes hovoríme, že nie je v plnom rozsahu zabezpečené vzdelávanie žiakov základných škôl, s plnou zodpovednosťou opakujem... (Prerušenie časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Urbáni. Pardon, Čaplovič. Pán poslanec Čaplovič, prepáčte.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, kolegyne, kolegovia, svoje vystúpenie uvediem niekoľkými poznámkami všeobecného charakteru k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006. Samozrejme, tieto moje kritické poznámky budú vychádzať z komplexného pohľadu na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008, a to aj s väzbou na nedávno predložený Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 až 2008, tam sa dajú mnohé veci vybadať aj trendy. Ako aj spracovanú Národnú lisabonskú stratégiu pod názvom Minerva schválenú vládou 16. februára tohto roku a na nadväzné štyri prioritné oblasti rozpracované do akčných plánov jednotlivých ministerstiev.
Dlhé roky som pracoval vo vede a výskume, a preto volím tento prístup istej komplexnosti či celosti hodnotiť predložené kroky premietnuté do finančného rámca štátneho rozpočtu a, samozrejme, aj v tom dlhšom trojročnom intervale rozpočtu verejnej správy. Konkrétne, či zohľadňuje a finančne dostatočne pokrýva niektoré veľkolepé návrhy vlády obsiahnuté v spomínaných dokumentoch, ktoré som uviedol, najmä v oblasti rozvoja ľudských zdrojov a vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, informačnej spoločnosti a toho štvrtého piliera alebo oblasti podnikateľského prostredia.
Práve pri tejto príležitosti musím z tohto miesta konštatovať na základe, samozrejme, je to istý môj pohľad, môže byť subjektívny pohľad tejto komplexnej analýzy, že vážne o tom pochybujem. Navrhnuté čísla v rozpočte na rok 2006, ale aj výhľadovo na tieto roky 2007 - 2008 jasne preukazujú istý rozpor so zámermi obsiahnutými v obsahu tých spomínaných dokumentov, ktoré pripravilo ministerstvo financií, respektíve vláda Slovenskej republiky a schválila ich na svojom zasadnutí a mali sme ich aj tu v parlamente.
Schopný človek hneď pochopí, že opäť je na programe, len myslím si tak trošku s tými číslami, čo sa tu šibrinkuje, predvolebné klamanie občanov o tom, že sa konečne súčasná vláda rozhodla vykladať spoločnosť založenú na poznaní, ktorej významným a respektíve jedným z významných segmentov je aj znalostná ekonomika. Ak sa na Slovensku majú veci zásadne zmeniť, a o tom hovorí práve odrazová lisabonská z roku 2000, neskôr barcelonská z roku 2002 stratégia, tak je predovšetkým žiaduce, ja si myslím a jednoznačne potrebné rázne a pre verejnosť aj transparentne zafinancovať. jednotlivé vládne či národné priority a nehovoriť, respektíve nielen po troške prisýpať do nosných kapitol rezortov zodpovedných práve za formovanie a vytváranie znalostnej spoločnosti aj prostredníctvom toho projektu, respektíve programu Minerva.
Navrhnuté zvýšenie už na rok 2006 podľa analýz nemôže pokryť medziročné nárasty cien energií a tovarov, konkrétne v školstve, vo vede a výskume i v kultúre. Sami dobre viete, že už dnes je situácia veľmi vážna na Technickej univerzite v Košiciach, kde nemajú zdroje na kúrenie a kde do konca roka, respektíve až do 10. februára budú mať mnohí učitelia a pedagógovia dovolenku. Zrejme v tejto oblasti sme výrazne zaspali a, samozrejme, tým, že nepokrýva, lebo, ak chce pokrývať, tak bude sčasti pokrývať, nie je dostatok peňazí na tie rozvojové programy, o ktorých sme hovorili, respektíve diskutovali aj v samotnom projekte Minerva.
V tomto sa s vami, vážený pán podpredseda vlády, nezhodnem. Vy tvrdíte, že už a, podľa mňa, žiaľ, až tak neskoro, chcete meniť prístupy k týmto fenoménom a moderným ťahúňom konkurencieschopnej ekonomiky. Vaše tvrdenie je však len polovičatá pravda, pretože stále existuje výrazný deficit, a ten je aj z minulých rokov, v ich financovaní a zásadný obrat nemôže priniesť vami navrhované a predkladané takéto polovičaté riešenie.
Vlastne návrhom rozpočtu na roky 2006, ale aj výhľadovo na tie spomínané roky 2007 až 2008 zabezpečujete v istom slova zmysle tak trošku nadštandardnejšiu stagnáciu, a nie rozvoj. Konkrétne, snažíte sa odstraňovať ich predchádzajúci úpadok, ktorý tu bol zreteľný aj po roku 1998. Takto sa sčasti zasype diera, ktorú spôsobila vaša vláda za takmer osem rokov vládnutia, aby sa tak obrazne dalo kľukato po tejto výmoľami rozbitej ceste v súčasnosti ako-tak prejsť. A iste sa nezhodneme, vážený pán minister, ani v metódach realizácie tejto cesty spomínaným lepším východiskám prostredníctvom niektorých vašich reforiem.
Vo svete poznáme aj lepšie odskúšané cesty a ja stále hovorím o konkrétnych cestách severských štátov Európy aj preto, že som pol roka pôsobil študijne vo Fínsku a mal som možnosť v rokoch 1996 až 1997 študovať a poznať aj problémy samotnej fínskej spoločnosti, ako sa táto spoločnosť menila a ako mohla dosiahnuť tie výsledky, ktoré v súčasnosti aj dosiahla.
Treba hovoriť, že tieto prístupy sú, samozrejme, diametrálne odlišné od našich metód, ktoré ste zvolili vy, napriek tomu tieto spoločnosti, severské spoločnosti vytvorili a patria dnes ku konkurencieschopným svetovým ekonomikám a dokonca sú na prvých miestach konkurencieschopných svetových ekonomík. Prvé je Fínsko, druhé sú Spojené štáty americké, tretie je Švédsko a potom je Dánsko. Čiže svedčia o tom aj tieto spomínané prezentované analýzy popredných medzinárodných organizácií. Našťastie, boli sčasti publikované, nielen na internete so zahraničnou možnosťou prístupu, aj v našich médiách. A to nemôžete, vážený pán podpredseda vlády, poprieť. Fíni, Švédi, Dáni, ale aj Nóri, samozrejme, rázne zainvestovali do vzdelania, vedy a výskumu a informačných technológií. Samozrejme, vo Švédsku či v Dánsku bola iná situácia ako vo Fínsku. Napriek tomu Fínsko z podobnej situácie s 20-percentnou nezamestnanosťou v roku 1992 a istým prepadom ekonomiky po tom, keď sa im rozpadli trhy po rozpade Sovietskeho zväzu, išlo touto cestou výrazných investícií, samozrejme, súbežne aj s reformami výrazných investícií, zásadných investícií do vedy, výskumu, informačných technológií a samotného vzdelávania.
A tak v horizonte 10 až 15 rokov dosiahli tieto výsledky, o čom svedčí aj ich, a teraz podčiarknem, lebo to sú merateľné položky, index ľudského rozvoja a kvality života. Týmto sa veľmi my v súčasnosti nemôžeme pochváliť, keby sme išli do týchto merateľných oblastí a tieto oblasti, ktoré vykazuje aj Organizácia Spojených národov jasne hovoria, že táto spoločnosť, respektíve tieto spoločnosti išli správnou cestou.
Dokázali to urobiť bez rovnej dane s existujúcim progresívnym zdaňovaním, ale aj s výrazným zafinancovaním a vytvorením legislatívneho prostredia najmä pre školstvo, vedu a výskum, kultúru a informačné technológie, predovšetkým do kultúrneho dedičstva. Majú obrovský, obrovský náskok v samotnej Európe v týchto nesporných a uznávaných akcelerátorov rozvoja moderných ekonomík a spoločností. Totiž na rozdiel od vás aj tejto vlády pochopili, že materiálnou časťou, a to podčiarkujem, nášho života nemôže byť zdravie, vzdelanie a kultúra, ktoré nemôžu byť podriadené dominantným spôsobom voči nim surovému trhu. Veľmi dobre a výstižne zhodnotil myslenie niektorých ekonómov popredný a medzinárodne uznávaný nemecký sociológ Wolf Lepenies z Göttingenskej univerzity.
Citujem. "Žiaľ, hlavný prúd ekonómov je presvedčený," hovorí na dnešok, na súčasnosť, "že ich disciplína je alebo sa stane vedou, to jest poľom, kde získané znalosti môžu aplikovať kdekoľvek a kedykoľvek, nehľadiac na kultúrny kontext. Ekonómia sa bude musieť vzdať svojich vedeckých pretenzií, bude sa musieť viacej zblížiť s antropológiou, sociológiou a históriou" a myslím si, že v tomto sa pán profesor, uznávaný medzinárodný vedec nemýli, to sa netýka len našej spoločnosti, ale vôbec vývoja Európskej únie, takéto prístupy vlastne spôsobujú veľmi, veľmi vážne problémy, pokiaľ si to ekonómovia neuvedomia. A takéto ľudskejšie, nazvem to, prístupy, musíme uplatňovať aj v našej spoločnosti. Nie všetko, vážený pán minister financií, je totiž len v makroekonomických číslach, v štatistikách a v oceňovaní nadnárodných globálnych hráčov trhu a finančných zoskupení. Predsa ľudia sú predovšetkým ľudia.
Napokon stále zabúdame na význam ľudských zdrojov možno aj preto, že zastupujete a obhajujete nadnárodné korporácie, ktoré potrebujú ľudí ovládať a pre nich je prijateľný nevzdelaný a nekultúrny, ale aj chorý človek, ktorý sa pre nich nedožije dôchodku.
Vaša vláda schválila nasledovné koncepcie. V oblasti vzdelávania projekt Milénium, to ja hovorím, ako vláda Mikuláša Dzurindu prvá aj druhá, od roku 1998, ďalej Koncepciu v oblasti vedy a výskumu či v súčasnosti novú koncepciu, veľmi aktuálnu a musím ju aj pozitívne hodnotiť, výskumu a vývoja, ako aj v oblasti vysokého školstva, ale aj športu a predovšetkým to bolo v rokoch 2001 a 2002, to znamená tesne pred voľbami v roku 2002.
Práve v týchto dokumentoch bolo schválené postupné zvyšovanie HDP, respektíve cieľ výšky HDP z verejných zdrojov, ku ktorému sme sa mali v rokoch 2005 až 2006 na Slovensku dopracovať. Žiaľ, keď si zoberiete tieto čísla z rokov 2001, 2002, ktorým sa zaviazala vláda v týchto dokumentoch a vláda sa z veľkej časti troch koaličných partnerov nemenila, sa v tejto oblasti, musím podčiarknuť, nič závažného nestalo, keď budeme hovoriť o tých číslach, ku ktorým ste sa zaviazali.
Vážený pán podpredseda vlády, ale čo pre vás platí, aké záväzky? Veď vy ste ich nikdy nedokázali v tomto prípade rešpektovať. Na oživenie pamäti vám pripomeniem čas tesne pred schválením nového vysokoškolského zákona, keď aj vás, samozrejme, aj všetkých pozvala Študentská rada vysokých škôl na stretnutie pod heslom Päť minút po dvanástej. Boli to parlamentné a neparlamentné strany, ktoré sa stretli na akademickej pôde Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tam sme vtedy všetci vrátane vás hlasovali za zvýšenie platov vysokoškolským učiteľom v novej tarifnej tabuľke od roku 2003. Išlo o zvýšenie rozpočtu pre vysoké školy o viac ako 1 miliardu korún. Pravda, bolo to vtedy, vážený pán minister, pred parlamentnými voľbami na jeseň 2002. A tak vláda tento návrh opäť aj vaším hlasom prijala. Len čo ste boli opäť vo vláde po voľbách na jeseň 2002, prišli ste do Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť schválenú novelu zákona, konkrétne spolu s ďalšími sociálnymi zákonmi populisticky prijatými v predvolebnom čase a v čase klamania občanov vašou vládou.
Že jedine táto zmena neprešla, to podčiarkujem, to sú tie platy vysokoškolských učiteľov, bolo vďaka hlasom opozície a Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré sa postavilo proti, ale predovšetkým aj preto, aby vytrestalo ANO za ich aktivity v oblasti rezortu hospodárstva pri nominácii a personálneho obsadenia do štátom riadených energetických podnikov. Z ich strany to bol zásadný protest a zo strany opozície nesúhlas a dodržanie záväzkov pre vysokoškolských pedagógov a vedcov prijatých na akademickej posvätnej pôde Slovenskej technickej univerzity. Teraz sa chválite aj vy, že ste výrazne zvýšili finančné zdroje na vysoké školy. Treba však stále pripomínať verejnosti, že poslanecké kluby vládnej koalície SDKÚ, SMK a ANO hlasovali v skrátenom legislatívnom konaní v novembri a v decembri 2002 proti výraznému zvýšeniu platov pre vysokoškolských učiteľov a vedcov od 1. januára 2003. Chceli ste to odsunúť. Opakujem, ak by váš návrh vtedy prešiel, tak by v našom vysokoškolskom sektore bolo tých zdrojov dnes takmer o pol druha miliardy korún menej.
Občania si musia obnoviť svoju pamäť. Pán kolega Mikloško hovorí, že sa musíme vrátiť k projektu Obnovme si svoju pamäť. Budú, samozrejme, jasne na základe takýchto argumentov poznávať, ako sa správali vládne strany po voľbách v roku 2002.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je pravda, že celkove sa finančné zdroje na vysoké školy od roku 1998 výrazne zvýšili, ale nie vo výške zaväzujúceho každoročného zvýšenia 0,1 percenta z HDP. V súčasnosti je to na rok 2006 navrhnutá výška 13 miliárd 067 miliónov korún, čo predstavuje, považujem to za pozitívne, 0,85 percenta HDP. Ak by ste každoročne realizovali zvýšenie v reálnych číslach 0,1 percenta z celkového HDP, teda toho rastu, tak ako ste sa zaviazali v dokumente, ktorý bol schválený aj vo vláde, boli by ste splnili stanovený cieľ 1 percento z HDP. To, čo ste sa zaviazali, respektíve, o ktorom ste hovorili, a teraz to posúvame trošku ďalej, v roku 2002. Prirodzene, popritom aj vytvorenia legislatívnych podmienok na ďalšie zvýšenie, a to je podstatné, 0,3 percenta tentoraz neštátnych zdrojov pre naše vysoké školstvo, tak ako to je v iných štátoch Európskej únie. Dnes by sme mohli hovoriť až o 1,3 percenta z HDP vrátane aj súkromných, aj neštátnych investícií investovaných prostriedkov do vysokého školstva, čo by už znamenalo zásadný, v tomto prípade jasný rozvojový impulz a stimul v tejto oblasti vysokoškolského vzdelávania a vysokoškolskej vedy. O tom však radšej mlčíte a nehovoríte.
Pri vašich častých medializovaných účelových zdôvodneniach nemôžete zabúdať, vážený pán minister, že oproti roku 1998, a to chcem podčiarknuť, sa výrazne zvýšili energetické a tovarové vstupy do nášho vysokého školstva, zvýšil sa počet univerzít a nových fakúlt, ako aj je výrazný nárast študentov a podobne.
Najlepšie tento existujúci deficit štátu k vysokým školám dokumentuje výška zdrojov na jedného študenta a vysokoškolského učiteľa i vedca, na réžiu školy a tak ďalej a tak ďalej. Podobne sa postupovalo aj vo vzťahu k regionálnemu školstvu, kde ste si stanovili cieľovú výšku, to je ten projekt Milénium, 5 percent HDP v rokoch 2005 až 2006. Dnes budeme mať rok 2006 a na rok 2006 máme rozpočtovanú výšku zdrojov 58 miliárd 558 miliónov korún, to je 3,83 percenta HDP. Žiaľ, s vyššou čiastkou sa neuvažuje ani na roky 2007 a 2008. Samozrejme, očakáva sa, a to považujem za pozitívne, pokiaľ získame dostatok prostriedkov aj z Európskej únie, sa hovorí o tom, že časť týchto prostriedkov bude investovaná aj na projekty, kvalitne pripravené projekty aj do nášho regionálneho školstva.
Na vedu a výskum je na rok 2006 navrhovaných z verejných zdrojov 7,7 miliardy korún, čo predstavuje 0,41 percenta HDP. Veľká je však diverzifikácia týchto zdrojov, a to, pán minister, nepopriete, aj dnes na jednotlivé ministerstvá, na ktorých často nie sú tieto zdroje transparentne zamerané na jednotlivé vedecké projekty. Niekedy sa stáva, že z ministerstva si vyžiadajú riešenie konkrétnej témy, a to tu musím povedať na tomto mieste, lebo ide aj o tieto peniaze aj cez priamo zriadenú organizáciu rezortného výskumu, vo vedeckých kolektívoch vysokých škôl, respektíve vedeckých pracoviskách Slovenskej akadémie vied, ktoré sa na nej podieľajú v akejsi subdodávke za časť ponúknutých prostriedkov na tento grant. Upozorňujem ale, že veľkú časť týchto prostriedkov aj s výsledkom, ktorý prezentujú, si privlastňujú inštitúcie iných ministerstiev, ktoré takto vykazujú svoju vedeckú činnosť. O tom hovoril aj v našom výbore náš predseda výboru pán profesor Devínsky. Jedine vedecké agentúry, ktoré precízne a v zmysle istých európskych demokratických a transparentných princípov pracujú, a tými jedinými sú na Slovensku transformovaná Agentúra pre výskum a vývoj, predtým vedu a výskum, a VEGA, spoločná grantová inštitúcia alebo agentúra pri Slovenskej akadémii vied a Ministerstve školstva Slovenskej republiky.
Vládou stanovená méta dosiahnuť v oblasti vedy a výskumu z mimoročných a verejných zdrojov výšku investícií do tohto segmentu až vo výške 1,8 percenta z HDP je pre vás, vážený pán podpredseda vlády, veľmi, veľmi vzdialená. Veru, dnes je už veľmi ťažké dobehnúť deficit vo vede a výskume, ktorý po roku, a najmä po roku 1998 spôsobili svojou nevšímavosťou až ignoranciou k vede a výskumy dve vlády Mikuláša Dzurindu. Len pre pripomenutie, ja viem, že nemáte radi čísla, ale budem ich citovať, aj ten dokument, kde boli tieto čísla uvedené. V roku 1998 bol celkový podiel výdavkov na vedu a výskum 1,18 percenta HDP a zo štátnych zdrojov 0,42 percenta z HDP, v roku 2003 podiel celkových výdavkov z HDP predstavoval už len, dole to išlo, 0,59 percenta a podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu z HDP bol vo výške 0,30 percenta. Je to citované presne podľa správy o stave vedy a techniky na Slovensku Ministerstva školstva Slovenskej republiky k 15. júlu 2005. Tieto čísla sú potvrdené aj samotným Eurostatom.
Na budúci rok sú prostriedky vo výške okolo 0,59 percenta podielu celkových výdavkov a 0,41 percenta z HDP podielu výdavkov zo štátneho rozpočtu. To sú čísla a tie sa, samozrejme, nedajú znásilniť, môžeme sa možnože sporiť o metódach, ktoré k týmto číslam prišli, ale vychádzam z dokumentov, ktoré boli publikované a ktoré boli touto vládou prezentované predovšetkým prostredníctvom ministerstva školstva.
Keďže vláda a jej ministerstvo financií neplnia objem financií v prepočte na percentá rastúceho HDP, a ja môžem byť rád, že to percento HDP rastie. Všade v Európe sa práve uvažuje a vždy sa vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v tom roku HDP a na základe týchto idú percentuálne prostriedky aj do vedy a výskumu, aj do vzdelávania, aj do, povedzme, informačných technológií. Zdroje sa, samozrejme, mierne zvyšujú, chvalabohu, aj za to, ale už vôbec nepokrývajú zvyšujúce, a to som už znovu a budem to znovu opakovať, to sú najväčšie problémy. Keď idete na vysoké školy, keď idete na akademické pracoviská, nepokrývajú zvyšujúce energetické vstupy, ceny tovarov a služieb, a teraz budem podčiarkovať, najväčšiu bolesť našej vedy a výskumu a vysokého školstva: laboratórnej techniky a prístrojového vedeckovýskumného vybavenia, ale aj kníh, časopisov, elektronických, rôznych druhov databáz a tak ďalej a tak ďalej. Nezvyšujú sa predovšetkým s väzbou na definovaný cieľ výdavkov v rámci desatín, respektíve celých percent HPD, ktorá je tradične obsiahnutá v hodnotení verejných výdavkov či neštátnych zdrojov v štatistickej metodike štátov Európskej únie. Nuž a naše ministerstvo financií, vážený pán minister, si rýchlo našlo a do éteru vypustilo skvostnú myšlienku, ktorá ospravedlňuje toto zdôvodnenie, prečo neplní stanovené ciele výdavkov HDP v oblasti školstva, vedy a výskumu napriek tomu, že zvyšovanie percent výdavkov z HDP deklarovala ako svoju prioritu nielen slovenská vláda, ale aj celá Európska únia. Prečo to tak nie je, či prečo sa to tak v roku 2006 ani nestane, vysvetlil štátny tajomník Vladimír Tvaroška a citujem ho: "Je to dôsledok nečakaného rýchleho rastu hrubého domáceho produktu." V Európe skutočne nevídané zdôvodnenie, veď práve celkový rast, a znovu to budem opakovať, HDP vytvára pre jednotlivé štáty moment zvýšenia financovania práve do tých svojich priorít vo väzbe na to HDP, ktoré rastie celkove, predovšetkým do vzdelávania, ale, samozrejme, aj do istého segmentu kultúry, ktoré zabezpečuje celoživotné vzdelávanie a ochranu kultúrneho dedičstva, vedy a výskumu a či výskumu a vývoja konkrétne, tak ako je to stanovené v istých úpravách Kokovej agendy v rámci lisabonskej a barcelonskej stratégie. To sú spojené nádoby. Veď veda a výskum, vysokovzdelaná a kvalifikovaná pracovná sila, manažérske schopnosti sú najlepším akcelerátorom, a stále to nechceme akosi pochopiť, rozvoja ekonomiky a, samozrejme, aj v nadväznosti aj celej spoločnosti.
Naša vláda v návrhu štátneho rozpočtu či v návrhu rozpočtu verejnej správy dôsledne neplní zabezpečovanie stanovených priorít podľa vo vláde prijatých dokumentov, to je záverečné moje konštatovanie, z rokov 2001 až 2005. preto vyčlenené zdroje nezaručujú rozvojové impulzy dôležité pre zásadné zmeny formovania znalostnej spoločnosti. Napríklad pri vyčlenení zdrojov sa vo zvyčajných zdrojoch, napríklad pre projekt Minerva, úplne zabudlo na žiaduce dobudovanie Centra vedecko-technických informácií v Bratislave na Patrónke, ktoré by malo slúžiť všetkým, teda slovom všetkým občanom Slovenskej republiky od východu po západ, od juhu po sever, malo by slúžiť vysokým školám či univerzitám, malo by slúžiť aj stredným školám, vedeckým pracoviskám, rezortným ústavom a inštitúciám, pedagógom, vedcom, študentom, všetkým občanom, ktorí majú záujem využívať tieto služby s väzbou na celý svet. Projekt Minerva by si takúto investíciu zaslúžil. Žiaľ, táto investícia na dobudovanie tohto centra vedecko-technických informácií sa neobjavila.
Zabúda sa na skutočnosť, že v rámci Lisabonskej stratégie od deklarácie k výsledkom projektu Dokonalá Európa sa navrhuje definovať väčšinu investícií a vy si to, pán minister, asi neviete osvojiť, pardon, do oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, ktoré sú považované za bežné výdavky. Teraz nehovorím o investíciách všeobecne, ale bežné výdavky ako inteligentné, bezstratové a mnohonásobne návratné investície. Hovorí sa skutočne špeciálne o inteligentných investíciách. A to sa v návrhu rozpočtu neakceptuje, a keď už, tak len veľmi okrajovo. Problémom stále zostáva prístrojové, laboratórne vybavenie našich vysokoškolských, pedagogických a vedeckých pracovísk.
Bývalý európsky komisár pre vedu a výskum, ktorý navštívil v minulosti aj Slovenskú republiku a ja som sa s ním stretol aj v Bruseli, pán Philiphe Busquien, upozornil na dôležitosť investícií do kvalitných technologických a laboratórnych zariadení, keď povedal: "Mať dobre vybavené laboratóriá je rovnako dôležité, ako mať dobré cesty." Porovnajte, ctené kolegyne, vážení kolegovia, koľko sa investuje do budovania diaľnic a rýchlociest aj v návrhu rozpočtu a koľko v primeranom pomere k týmto výdavkom na špičkovú laboratórnu techniku, ktorú by mohli v budúcnosti využívať naši vedeckí pracovníci v excelentných centrách, samozrejme, učitelia, vysokoškolskí pedagógovia a prirodzene aj študenti.
Zatiaľ nevnímam výraznejšie zafinancovanie vedy, výskumu a vzdelávania. Dokonca ani výhľadovo na roky 2007 až 2008. Nuž, pán minister, aké prostredie sa týmto návrhom rozpočtu snažíte vytvoriť, a to je moja otázka pre vás. Pevne verím, že si ju zapíšete a mi odpoviete, o čo sa zaujímajú predovšetkým high tech investori. Viete mi odpovedať, vážený pán minister, prečo Česká republika má zahraničné high tech investície výrazne zastúpené oproti našim investíciám v celkových zahraničných investíciách vo výške okolo 300 miliárd korún a na Slovensku je to v celkovej investícii okolo 30 miliárd korún? Porovnajte Českú republiku s 10 miliónmi obyvateľov a Slovenskú republiku s 5 miliónmi obyvateľov, aký je to obrovský kontrast. Podľa mňa preto, že si zahraniční investori mapujú priestor, v ktorom chcú investovať, a v Českej republike ho majú nesporne oveľa lepší a budú ho aj dlho mať, ak výraznejšie nepodporíme v ďalších návrhoch rozpočtu národné programy, národný program Minerva na Slovensku. Čo sa v návrhu na rok 2006, žiaľ, v návrhu tejto vlády, ktorý teraz prerokúvame, vytráca. Mne už nestačí konštatovať, že ste vyčlenili, podľa mňa, samozrejme, malú čiastku, ale chvalabohu aj za tú čiastku, vo výške 1,3 miliardy Sk na Minervu, že sa tieto prostriedky presunuli na ministerstvá, časť týchto prostriedkov sa netransparentne akosi rozplynula na ministerstve dopravy a časť na ministerstve školstva. Dokonca pán minister školstva vôbec o nich nevie, že tieto prostriedky tam má. To je vážna pripomienka aj dokonca v našom výbore, keď sme to prerokúvali, nevie o tom pán minister školstva, že takéto prostriedky, túto časť prostriedkov má už vo vlastnom rozpočte, pritom sa počítalo, že tieto prostriedky 1,3 miliardy budú viazané a potom budú na projekty, na konkrétne programy, ktoré sú určené v oblasti Minervy, cez tie akčné plány aj realizované.
Vrátim sa však k problému, o čom sa dnes zaujímajú hlavne high tech investori. Pre nich už nie je dôležitá, ako sme si zvykli, lacná pracovná sila, najmä u pána bývalého ministra hospodárstva, ani štátom garantované investičné stimuly nie sú hlavným faktorom na ich rozhodovanie. Zaujímajú sa však o počty vysokoškolsky vzdelaných ľudí, jazykovú vybavenosť, o kvalitnú informačnú infraštruktúru. V tejto veľmi zaostávame, ale aj kvalitné podnikateľské prostredie a tam zadefinujú predovšetkým právo, nízku mieru korupcie, transparentnosť, úroveň vzdelanosti, technológie a inovácií i ľahkosť založenia firmy a pôsobenia firmy na tomto území.
Teda školstvo, veda a výskum, infraštruktúra, legislatíva a, podčiarkujem, vláda práva či vymáhateľnosti práva. Opakujem, vami predkladaný návrh rozpočtu nezakladá podmienky na ráznejšiu zmenu v oblasti školstva, vedy a výskumu preto, že len prisýpa, ale neseje výrazne do budúcnosti vo vzťahu k budúcim rokom.
Vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení poslanci, moderná a stabilná spoločnosť nechápe zdravie, sociálnu starostlivosť, vzdelanosť a kultúru ako tovar. Tento návrh rozpočtu vytvára či zakladá naďalej podmienky na to, aby vzdelanie, kultúra, veda boli chápané ako tovar, škola, vedecké pracovisko, divadlo a múzeum, športové haly a ihriská ako fabriky, žiak, študent, vedecký doktorand a návštevník kultúrneho či športového podujatia len ako zákazník, ktorý by mal za všetko stále viac a viac platiť. Dokonca minister (potlesk) kultúry teraz zaviedol úplne unikátnu vec, ktorú nepoznajú v Európe, hodnotenia jednotlivých inštitúcií, národných erbových inštitúcií podľa návštevnosti, aby sme sa nedožili toho, že to bude mať ďalšie problémy, ako máme s našimi televíziami, lebo len predovšetkým ak mám zvyšovať návštevnosť, tak sa môžu aj tieto inštitúcie vrhnúť na ľahšie žánre, aby mali vysokú návštevnosť, ale nebudú vychovávať našich občanov.
Vaše účelovo prezentované štatistiky majú jednu však často dobrú vlastnosť - niekedy nesúhlasia. V návrhu rozpočtu stále podceňujete a znevýhodňujete štátne verejné vlastníctvo. Programovo vytvárate podmienky, aby padlo na kolená. Vy však zabúdate, že už ho takmer osem rokov vo vláde zle spravujete. Aj cez svojich straníckych neschopných nominantov na ministerstvách a v jednotlivých podnikoch. Vy si svojimi stanoviskami a návrhmi aj prostredníctvom tohto rozpočtu sami vystavujete vysvedčenie neschopnosti spravovať veci verejné na strane jednej a na strane druhej dokazujete, že ste ako vláda schopní doslova všetkého vrátane rozpredaja majetku, o ktorý sa máte predovšetkým starať, zveľaďovať ho, respektíve kultivovať. Tak ako to robia vlády v iných štátoch, povedzme, poviem konkrétne v Nemecku, pri štátnych podnikoch, myslím Spolkovú republiku Nemecko, alebo Francúzsko, kde sú štátne firmy, ale, samozrejme, nie sú tam stranícki nominanti. Sú tam odborníci, ktorí napríklad tú firmu dokážu tak spravovať a kvalitne viesť, aj keď je štátna, ako súkromnú firmu. Ale nemá to napojenie na stranícke štruktúry, nie sú to nominanti, sú to skutoční profesionáli, ktorých, či príde nová vláda akceptuje, pretože skutočne je tam apolitickosť a odstraničenie zabezpečené.
Ak v návrhu k rozpočtu hovoríte o prioritách v rámci projektu Minerva, tak treba aj dnes zopakovať, že ste v tomto roku boli k jeho spracovaniu doslovne obrazne dotlačení na jednej strane zvonku Európskou úniou a Komisiou a na strane druhej zvnútra opozíciou v tejto Národnej rade, ktorá štyri roky poukazuje, že neplníme lisabonskú či barcelonskú stratégiu. Veľmi dobre viem, čo mi odpoviete, že ste pracovali na prvom pilieri, to je z vašich reforiem, ktoré boli podľa vás predpokladom zmien a nástupu k znalostnej spoločnosti. V iných štátoch takéto reformy však nerobili, ale urobili vami ohlasovaný druhý krok už na začiatku. A výsledok, dnes sú na špici konkurenciaschopných ekonomík vo svete. Znovu to, čo som povedal v úvode, znovu to v závere svojho vystúpenia aj opakujem.
Pán minister, vy ste sa teraz, len teraz v tomto roku predvolebne v tejto oblasti vzdelanostnej, budovania alebo formovania vzdelanostnej spoločnosti a v rámci toho aj vzdelanostnej ekonomiky zobudili. Opäť chcete rétoricky predvolebne oklamať občanov tohto štátu, učiteľov, študentov, rodičov, žiakov, vedcov, zamestnancov kultúry, umelcov a športovcov. Dnes trochu peňazí prisypete do štátneho rozpočtu, zrejme aj preto, a tu budem veľmi nekompromisný, pretože historické fakty neklamú, aby ste mohli zopakovať svoj úspešný odskúšaný predvolebný scenár z roku 2002 a po prípadnom opätovnom uchopení moci na jeseň v roku 2006, tak ako na neskorú jeseň v roku 2002 znovu v skrátenom legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky všetko prisľúbené, sladko vysvetlené zrušíte.
Tento rozkradnutý štát môže dnes zachrániť a revitalizovať len mravnosť, vzdelanosť a kultúrnosť a pre tieto oblasti (potlesk), pre tieto stabilizujúce stredné vrstvy našej spoločnosti práve tento návrh štátneho rozpočtu nevytvára lepšie, kvalitnejšie podmienky. Nezakladá rozvojové impulzy pre vzdelanie, vedu a výskum, ale aj kultúru, je relatívne stagnačný a len sčasti sanuje narastajúce vstupy.
Pripomínam, že v takýchto programoch smerujúcich k znalostnej spoločnosti nemôže ísť len o kortešačkové, výslovne kortešačkové platy. Lebo ak vám ide len o to, budeme učiť a naši učitelia budú učiť bez kvalitných didaktických pomôcok, robiť vedu budú naši vedci na kolenách, ochraňovať len časť kultúrneho dedičstva a nebudeme mať na energie, tovary a služby a na kvalitnú laboratórnu techniku a strechy nám budú časom padať na hlavu. A toto všetko odmietam, najmä preto nemôžem hlasovať za predložený návrh štátneho rozpočtu na roky 2006, ako aj verejnej správy na roky 2006 až 2008.
A teraz mi dovoľte predložiť ešte tri pozmeňujúce návrhy. Navrhujem v kapitole 10 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v programe 06U Rozvoj zahraničných vzťahov v časti 06U01 reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí vytvoriť podprogram zahraničné vysielanie Rádio Slovakia International. Do tohto podprogramu presunúť finančné prostriedky vo výške 45 miliónov 500 tisíc korún a účelovo ich viazať na financovanie tohto rádia. Navrhované finančné zdroje vo výške 45 miliónov 500 tisíc korún získať presunom uvedenej čiastky z rozpočtovej kapitoly 15 Ministerstva financií z programu 074 Tvorba metodiky, riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií z podprogramu 07403 Kontrola a vnútorný audit.
Odôvodnenie. Zabezpečenie rozhlasového vysielania pre zahraničie vyplýva z národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky v rámci štátnej účelovej dotácie a z platného zákona o Slovenskom rozhlase. Uvedené náklady musí pokrývať štát z verejných zdrojov. Keďže ich nie je možné pokrývať z koncesionárskych poplatkov občanov Slovenskej republiky, ktoré pokrývajú služby len vo verejnom záujme dovnútra štátu.
Druhý návrh. Navrhujem v kapitole 03 Úrad vlády Slovenskej republiky navýšiť finančné prostriedky do podprogramu 06P05 Pomoc krajanom v zahraničí o 10 miliónov korún, a to presunom do tejto finančnej čiastky z rezervy vlády Slovenskej republiky pre rok 2006. Odôvodnenie. V súvislosti s prijatím nového zákona o Slovákoch v zahraničí a vytvorení Úradu pre Slovákov v zahraničí (ďalej úrad) od 1. januára budúceho roku, ale aj v snahe zvýšiť a stransparentniť finančné zdroje na podporu krajanom v zahraničí na konkrétne projekty z jedného zdroja pri novom úrade je potrebné vytvoriť zodpovedajúci zdroj financií, ktorý bude slúžiť na lepšiu finančnú podporu projektov, najmä v tých základných oblastiach vzdelávania, vydávania učebníc a kultúrnych aktivít vrátane vydávania periodickej tlače, novín a časopisov. Terajší návrh rozpočtu pripravený pred vytvorením tohto nového úradu, to, samozrejme, aj ospravedlňuje navrhovateľov, vo výške 2 milióny 650 tisíc je nedostačujúci. (Hlasy v sále.) Áno. No, však, to je ako môj návrh, keď prejde ten návrh spoločnej správy, tak prosím, potom budeme o tom hlasovať.
A po tretie. Navrhujem v návrhu rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa v časti, ide vyslovene v mojom prípade len o presuny financií, žiadne navyšovanie prostriedkov, v časti Ostatné pod č. 7 dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce zvýšiť finančné prostriedky o 9,5 milióna korún na 64 miliónov 765 tisíc Sk, a to presunom navrhovanej finančnej čiastky z časti Rezervy pod č. 1 rezerva vlády Slovenskej republiky pre rok 2006 a tieto viazať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre mesto Bardejov.
Odôvodnenie. Mesto Bardejov ako tie podobné a ďalšie pamiatky, ktoré sa zabezpečujú, sú v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a peniaze, ktoré sú navrhované, nedovoľujú kompletne dokončiť aj financovanie tohto projektu prostredníctvom UNESCA, aby sme zabezpečili pre mesto Bardejov tie úlohy, ktoré si stanovil. Ďakujem vám za pozornosť a návrhy odovzdávam spravodajcovi. (Potlesk.)