V. Veteška, podpredseda NR SR: V súlade s rokovacím poriadkom musím návštevníkov na balkóne upozorniť na to, že nie je dovolené akékoľvek prejavy súhlasu alebo nesúhlasu vykonávať.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní, s faktickými poznámkami sa prihlásili pani Tkáčová, pán Tóth, pán Janiš ako posledný, traja. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona.
Pani Tkáčová, prvá.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Maxon, vy ste vo svojom vystúpení označili štátny rozpočet ako protekcionistický v prospech niektorých rozpočtových kapitol. Chcem sa opýtať, celkom prísne vzaté: Nie sú všetky pozmeňujúce návrhy protekcionistické voči nejakej skupine? A okrem toho sám ste to na záver svojho vystúpenia povedali, že Spoločná poľnohospodárska politika v Európskej únii je protekcionistická voči poľnohospodárom.
Tie pozmeňujúce návrhy na navyšovanie priamych platieb, tak ako sú navrhnuté vami aj predsedom výboru pre pôdohospodárstvo pánom poslancom Cabajom, musíme odmietnuť minimálne zo 4 dôvodov. Po prvé, navrhuje sa takmer vo všetkých týchto návrhoch navyšovanie na vrub schodku štátneho rozpočtu, to znamená na vrub budúcich generácií. Po druhé, navrhuje sa zvýšenie priamych platieb, to znamená zvýšenie priamych platieb na plochu, čo ja považujem za demotivačné. Navyšovať priame platby znamená nevyvíjať tlak na vlastnú aktivitu roľníkov ak, tak podporujme konkrétne projekty s finančnou spoluúčasťou subjektov. Po tretie, sú tu prvé signály, že niektoré subjekty v rezorte sa ekonomicky začínajú prehrievať. Vám ako ekonómovi nemusím vysvetliť, do budúcna to pre samotný rezort môže zakladať aké riziká. A po štvrté, som hlboko presvedčená, že konkurencieschopnosť neposilní nalievanie peňazí do rezortu, konkurencieschopnosť možno výrazne posilniť, ak farmári budú pestovať to, čo vedia predať so ziskom. Je čas na diverzifikáciu výroby. A myslím tým na slovenského roľníka ako na ekologického farmára alebo energetického hospodára. Vieme, že obnoviteľné zdroje energie môžu byť zdrojom ďalších príjmov farmárskych domácností. A uvedomujú si to aj roľníci, s ktorými som v poslednom čase hovorila. Ďakujem za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tóth.
T. Tóth, poslanec: Vážený pán kolega Maxon, chcem sa s vami podeliť o jednu skúsenosť teraz ako primátor mesta Vráble. Hovorili ste o tom, že nie je efektívne a dobré budovať mestské nájomné byty. Ja mám opačnú skúsenosť. Práve v tej oblasti, o ktorej ste vy hovorili, odovzdali sme asi pred troma rokmi 48 nájomných bytov. Uznávam, že nájomné tam nie je nízke, trojizbový byt stojí, povedzme, 6 000 korún plus peniaze za elektriku, dvojizbový byt stojí okolo 5 000, jednoizbový byt stojí okolo 3 500 mesačne. Napriek tomu nemáme problémy s neplatičmi. Je dostatočný počet záujemcov práve o bývanie. A ja si myslím, že tento inštitút chceme aj do budúcna využívať. Takže nesúhlasím s vašou pripomienkou, že starostovia, primátori hovoria o masovom neplatení nájomného. Aspoň ja mám teda úplne opačnú skúsenosť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. No neviem, či môžem hovoriť o vyčerpávajúcej rozprave k rozpočtu, alebo neviem, ako by som to nazval, ale mne utkvela v pamäti len tá jedna stať, kde ste hovorili o tých samozatváračoch, ktoré nám namontovali na ubytovni a aj v priestoroch celej Národnej rady. Veľmi ste to skritizovali, pán kolega, ako výmysel niekoho, nedajbože, ešte Únie alebo nejakých unionistických noriem. No nejde o žiaden výmysel, ide v podstate o normálnu záväznú normu slovenskú, ktorá platí aj v Európe. A tá hovorí o delení dvoch požiarnych úsekov. No úplne poviem, že bol by som zvedavý, čo by ste robili na mieste správcu takéhoto objektu, ak by ste túto normu nedodržiavali, a aký by ste boli hrdina, keby v prípade požiaru nastala škoda, nedajbože, aj nejaký smrteľný úraz alebo ťažké zranenie a keby vám niekto ako hrdinovi, ktorý nedodržiava normy, naparil 3 roky nepodmienečne. No vtedy by ste asi taký hrdina neboli ako tu, keď ste to spomínali, aká je hlúposť takto komplikovať život.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon v reakcii na vystúpenia.
M. Maxon, poslanec: Áno, veľmi krátka odpoveď, pán Janiš, na to, čo ste povedali. No, keď existuje nejaká norma, to ešte neznamená, že tá norma má logiku a že má byť napr. aj v priestoroch Národnej rady. No kašlem ja na takú normu, keď sa mi zle otvárajú dvere, keď tie dvere trieskajú a ešte dáme na to niekoľko miliónov slovenských korún. To je tá naša malosť, že povieme, ale hovorí to nejaká norma, a teraz ideme minúť kopu peňazí. A naozaj treba povedať objektívne: Vy si myslíte, že v tej Európskej únii nepracujú lobistické skupiny a nevymýšľajú takéto normy? Vy si myslíte, že Slovenská republika nemusela kopu nezmyselných miliárd vyhodiť v potravinárskom priemysle, na oblé steny, nerez a takéto "hovadiny"? (Potlesk.) Jednoducho už sme súčasťou Európskej únie a musíme všetko robiť preto, aby sme spolupôsobili na tých normách. Dnes sa ukazuje, že slovenskí potravinári majú objektívny problém, aby obstáli v konkurencieschopnosti vzhľadom na investičné záväzky, ktoré práve pre tieto nezmyselné normy museli prevziať. Choďte sa pozrieť do spracovateľských kapacít Španielska a Grécka, tie sú také, že ani pred 20 rokmi také naše neboli.
Pokiaľ sa týka tej diskusie o tom, že áno, je agrárna politika Európskej únie protekcionistická. Ale do takej sme vstúpili a zobrali sme záväzok ju rešpektovať. Majme ambíciu ju zmeniť. Ja som naozaj povedal alebo naznačil v závere, slovenský roľník, slovenský poľnohospodár je schopný hospodáriť aj bez koruny dotácie za predpokladu, že nebude dostávať dotácie v Európskej únii nikto.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, skúste si predstaviť možno trochu neobvyklý úvod a neobvyklú predstavu. Skúste si predstaviť vladára, ktorý má jednu noc na to, aby do rána rozhodol, či nejakému odsúdenému človeku zoberie život a podpíše mu trest smrti. Skúste si predstaviť sami seba, či si viete uvedomiť, že keď sa bude hlasovať za štátny rozpočet a všetky prostriedky sa nedajú do zdravotníctva, že prakticky takisto odsúdime časť ľudí na to, že sa im skráti život. Aj toto sú dimenzie rozpočtu, ktorý potrebuje, samozrejme, vykryť rôzne sféry spoločenského ľudského života, dotýka sa v podstate každého jednotlivca. A aj toto je otázka vážnosti a zodpovednosti pri rozhodovaní o takýchto obrovských prostriedkoch, ktoré tvoria, možno povedať, najväčšiu koncentrovanú sumu financií, ktoré sa dotýkajú štátu, na určité časové finančné obdobie.
Tento úvod som si zvolil úmyselne preto, lebo hovoríme o rozpočte štátu, o štátnom rozpočte, o návrhu zákona o štátnom rozpočte i o verejných financiách na viac rokov. A pýtam sa v tejto súvislosti aj sám seba, aj iných, či je to naozaj rozpočet, ktorý spĺňa atribúty rozpočtu pre sociálny štát, či tento rozpočet zabezpečí aspoň čiastočne dôstojnosť človeka, dôstojnosť ľudí, dôstojnosť rodín, dôstojnosť komunít, ale i dôstojnosť tých, ktorí sú vytlačení na okraj spoločnosti a sú vylúčení z mnohých procesov pre chudobu preto, že nemajú prácu, alebo preto, že sú celý život invalidní, alebo preto, že osud bol k nim nepriaznivý. Toto sú všetko diskusie o štátnom rozpočte. A chcem v tejto súvislosti povedať len niekoľko poznámok, pretože, samozrejme, časový priestor na dlhšie debaty k jednotlivým segmentom nie je prítulný.
Chcem predovšetkým uviesť, že nejde len o rozpočet na rok 2006, ide o rozpočet vládnucej skupiny v tejto krajine, ktorá vládne od roku 1998. V podstate prevažná väčšina vládnej koalície pôsobila tu aj v rokoch 1998 až 2002, na to netreba zabúdať, teda väčšina z vás, bez urážky a bez pejoratívnosti, ťahá už ôsmy rok vládnutia. Je to rozpočet pre ôsmy rok vládnutia. A je predpoklad, že časť, možno jednu tretinu alebo jednu štvrtinu tohto rozpočtového obdobia obsiahne už nová vláda, ktorá vzíde po voľbách v septembri 2006. Takže je to zaujímavý rozpočet pre určitú aj dlhodobejšiu perspektívu, ona nakoniec sa venuje až do roku 2008 týmto otázkam. A tu je kolektívna zodpovednosť všetkých vás, ktorí ste boli pri moci od roku 1998.
Dovoľte niekoľko slov povedať v súvislosti so systémovými väzbami, o ktorých tento rozpočet je. A to je otázka aj rozpočtu alebo rozpočtov Sociálnej poisťovne, rozpočtu alebo rozpočtov v oblasti zdravotníctva a ďalších sfér sociálnej oblasti.
Pokiaľ ide o vzťah k sociálnemu zabezpečeniu, treba uviesť, že v tejto súvislosti sa nenaplnili brožúrkové kapitalistické tézy o pravicovom prístupe k financiám a o tom, že treba znižovať odvodové a daňové zaťaženie. Tento rozpočet sa tvorí v oblasti a v krajine, kde rastie odvodové zaťaženie. Aj keď poviete, že percentuálne nerastie, treba vidieť, že je tu zakódovaná absolútne odlišná metodika, a síce tá, že odvodové zaťaženie aj v sociálnej sfére rastie vďaka vymeriavacím základom, teda nie percentuálnou sadzbou, ale prostredníctvom zmien vo vymeriavacích základoch. Podľa údajov Svetovej banky Slovenská republika má najvyššie odvodové zaťaženie z prístupových krajín okrem Malty a Cypru. To je jeden zo segmentov pohľadu na oblasť sociálneho zabezpečenia. Vzťahy medzi 1. pilierom a ďalšími piliermi sociálneho poistenia sú v tejto súvislosti veľmi zložité. Treba si uvedomiť, že tá istá garnitúra od roku 1998 s malými zmenami pristúpivších a vypadnuvších strán, ktoré tvorili a tvoria túto koalíciu, vlastne prijala kódexový zákon o sociálnom poistení, zákon č. 413/2002 Z. z. Tento zákon ešte nebol účinný a už ste ho menili, aby ste ho potom po nástupe novej vlády v roku 2002 zrušili a nahradili novým nepodareným zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pán podpredseda vlády, skúste si dať prepočítať, ak to uznáte za vhodné, aké finančné škody ste spôsobili týmto strategickým rozhodnutím, nielen to, že ten zákon č. 413/2002 Z. z. bol ďaleko rozumnejší a mal nastavené parametre pre sociálne poistenie v 1. pilieri aj vo väzbe na kapitalizačný pilier, nebol tam problém, bolo to možné vyladiť, ale aj to, že ste napr. v podstate dostali Sociálnu poisťovňu ako veľmi významnú finančnú inštitúciu, a vás ako ministra financií musí zaujímať aj táto inštitúcia, do neriešiteľných pomerov. A nebyť obrovského nasadenia aj manažmentu, aj ľudí v Sociálnej poisťovni, tak to mohlo spôsobiť obrovské ďalšie škody, keď na účinnosť zákona č. 461/2003 Z. z. mali len niekoľko týždňov, rok bolo treba naladiť programové vybavenie Sociálnej poisťovne podľa pôvodného zákona č. 413/2002 Z. z. Toto bol len jeden z legislatívno-finančno-právnych zásahov, nehovoriac o tom, že hneď po nástupe novej vlády v roku 2002 ste prijali bez súhlasu sociálnych partnerov RHSD 22 antisociálnych zákonov, v ktorých ste rušili sociálne opatrenia, vaše vlastné opatrenia, ktoré ste prijali pred voľbami roku 2002. Treba verejne vyzvať občanov, aby si neustále pripomínali túto záležitosť, pretože ak počúvam vášho vrcholného predstaviteľa, akým spôsobom 20 minút vykladá, ako všetko dobre funguje v sociálnej sfére, lebo sa zvyšujú sociálne štipendiá, tak skutočne priemernému odborníkovi stavajú vlasy dupkom, keď to má počúvať. Dvadsaťdva sociálnych zákonov sa stalo 22 antisociálnymi zákonmi a treba varovať občanov aj v nadchádzajúcom predvolebnom období, či vám môžu veriť, ak teraz prídete s nejakými balíčkami sociálnych kompenzácií alebo sociálnymi opatreniami, ktoré chcete využiť pri masovej podpore provládnych médií v predvolebnej etape. (Potlesk.) Škody, ktoré ste spôsobili v Sociálnej poisťovni zmenami kódexových zákonov č. 413/2002 Z. z. a č. 461/2003 Z. z., sú merateľné.
Iná otázka je, v akom stave je súčasné sociálne poistenie v 1. pilieri, keď nová pani ministerka vlastne konečne prvýkrát si vypočula aj manažment Sociálnej poisťovne na uzavretom rokovaní s výborom pre sociálne veci a bývanie, kde sa prijala tá téza, ktorú som tu predložil o sociálnom okrúhlom stole, a konečne manažment Sociálnej poisťovne mal právo vám mocným povedať nie. Situácia v Sociálnej poisťovni je kritická. A nebyť fungovania manažmentu, ktorému treba vzdať hold, nebyť fungovania a odbornosti tisícok ľudí, v Sociálnej poisťovni tento stav mohol byť ďaleko kritickejší.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že sami uvádzate ako podstatné riziko vzťah jednotky a dvojky, teda 1. a 2. piliera. Medzitým zasahovalo ešte bývalé vedenie ministerstva práce aj do pripoistenia, toto však momentálne nechám bokom. Pán podpredseda vlády, chcem vás informovať o zaujímavej situácii, ktorá sa po tieto dni realizuje v Chile. Čílsky model, kapitalizačný pilier alebo sústava kapitalizácie dôchodkov, je dnes predmetom takisto predvolebného boja. A pred niekoľkými dňami nazval situáciu v Chile Financial Times ako situáciu, že čílsky model schádza z cesty. Opisuje situáciu pred voľbami, keď politické strany v Chile využívajú kapitalizačný model na politický zápas. A čuduj sa svete, najväčším tým vodcom opozície proti kapitalizačnému pilieru je brat pána Piňeru, teda čílskeho exministra, ktorý zaviedol kapitalizačný pilier. O tom, ako sa dobre darí bratovi nášho exministra, tiež presadzovateľa kapitalizačného piliera, nebudem hovoriť, želám mu všetko najlepšie, ale nie je brat ako brat, aj keď človek si vybrať nemôže brata, priateľa áno.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že sa odzrkadľujú alebo jasne prejavujú vo vzťahu ku kapitalizačnému pilieru naše výhrady, ktoré tu sú. Je to systém, ktorý má všetky znaky štátnej pyramídovej hry, je to systém, ktorý je absolútne neistý, je nestabilizačný, nestabilizovaný, a súčasná legislatíva negarantuje bezpečnosť toho systému ani pre samotných nositeľov, teda dôchodcovské správcovské spoločnosti.
Vymonitoroval som si analýzy DSS-iek vo vzťahu k tomu, ako komentujú prestupy klientov a prečo lobujú za predĺženie prestupu klientov, a budem citovať niektorých predstaviteľov: "Ide o to, aby nemohlo dôjsť k prestupom, ktoré si klient neželá napr. na základe falošných zmlúv. Dnes 10 až 15 % klientov nemá na osobitných účtoch peniaze." Citujem ďalej: "V prípade, ak by prestupy mali masový charakter, hrozí destabilizácia systému dôchodkového sporenia. V zákone chýba stabilizačný prvok, ktorý by zamedzil špekulatívnym prestupom."
Špekulácie aj chyby, ktoré robili tzv. sprostredkovatelia, nebudem komentovať. Jednoducho odborne si dovolím tvrdiť, že tento systém je nebezpečný, v stave, v akom ho necháte aj pre novú vládu, je mimoriadne komplikovaný, má hrubé chyby vo vzťahoch k jednotke, teda k 1. pilieru a bude tam treba skutočne široký odborný stôl, a nie strašenie toho, že ak nastúpi niekto iný okrem vás, tak to jednoucho zruší, vstúpi do súkromného vlastníctva. A my veľmi dobre vieme, že ten, kto by to urobil, by skončil ako česká vláda vo vzťahu k televízii Nova. Stačí jeden švédsky rozhodca, aby mnoho miliárd korún nová vláda zaplatila. Na to až tak hlúpi nie sme, aj keď sme ľavica.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že stav, ktorý je v sociálnom poistení, je katastrofálny, je chybný, vyžaduje aj od súčasnej ešte vlády veľmi jasné a razantné prístupy. Sadnite si aj s opozíciou, začnite diskutovať na túto tému a pochopte, že nie ste v tejto krajine ani na svete jediní.
Zraniteľnosť tohto systému je tá, že dochádza k obrovskej diskriminácii veľkých skupín občanov. V podstate čakáme na to, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky zareaguje aj vo vzťahu k invalidným baníkom, aj vo vzťahu k vdovcom, aj vo vzťahu k vdovám, kedy Ústavný súd povie jasné svoje slovo vo vzťahu k tomu, akým spôsobom ste ušetrili asi 900 mil. korún na posudzovaní invalidity. Čo spraví takýto jeden krok? Až o niekoľko mesiacov to isté vedenie ministerstva sa spamätalo a, vieme čítať, poslalo opravy zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k prešetrovaniu invalidity, čo boli hrubé zásahy do práv bývalých baníkov, ale aj ďalších invalidov, lebo napr. rozbilo to chránené dielne, ak sa zobrala invalidita dôchodcovi, ten nespĺňal kritériá dôchodcu invalidného pre chránenú dielňu. Ale, pán minister financií, mám tu korešpondenciu ľudí z Oravskej Jasenice, kde sa stretli dôchodcovia, ktorým sa zobrali invalidné dôchodky. A prehodnocovali sa. Text v jednom denníku alebo teda v občasníku je: "Baníkov invalidov uzdravili úradníci za jedinú noc. Spolupráca oravských baníkov s ostravskými je realitou na Slovensku, v Čechách a vari aj v Európe." Budem vám citovať z listu jedného českého podniku o tom, čo spravilo s dôchodcami, ktorí poberajú dôchodky z Českej republiky, toto prehodnocovanie invalidity, najmä v tom zmysle, že sa zároveň po dosiahnutí určitého veku ex lege, zo zákona dostali do systému starobných dôchodkov: "Tato skutečnost je právně velmi významná, neboť přiznání starobního důchodu je považováno za podstatnou změnu poměrů podle ustanovení § 202 Zákoníku práce a znamená zánik nároku na doposud poskytovanou náhradu. Nepochybné je, že v daném případě došlo k administrativnímu aktu slovenských zákonodárců a váš status invalidního důchodce z hlediska zdravotního zůstal nedotčen. Judikatura ani právní praxe nemohla doposud na tuto změnu reagovat a dosavadní vysloveně právní názory na tuto problematiku jsou protichůdné a žádnému nelze upřít racionální jadro při úvahách, zda došlo při této změně k zachování či zániku nároku na náhradu."
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že vzťahy medzi dôchodcami, ktorí dostali dôchodky do 1. 1. 2004 a po 1. 1. 2004, nabúral veľmi nemúdry zákon. Odstraňovanie týchto dôsledkov už sme zažili pred niekoľkými hodinami v tejto sále, ale je to nemúdre a krivdy sa naprávajú ďalšími krivdami. O niekoľko mesiacov až rokov si vlastne viacerí z vás, ktorí ste za to hlasovali, uvedomíte, čo ste spôsobili.
Chcem v tejto súvislosti povedať jeden makrosociálny, makroekonomický pohľad, pán podpredseda vlády. Veľmi nekultúrne ste vystúpili v médiách, keď ste negovali opozíciu za zlý prístup k ústavnému zákonu o použití prostriedkov z privatizácie. Musím povedať, že po Chile, keď sme sa vrátili z čílskej výpravy, tak vo výbore pre sociálne veci som bol medzi prvými, ktorý presadzoval ústavnú úpravu toku týchto finančných prostriedkov. Keby sme mali tabuľu a kriedu, pán podpredseda vlády, tak by som vám dokázal, v čom tento návrh ústavného zákona bol zlý. Po prvé, pripojili ste záväzky štátu a Fondu národného majetku do tej sumy, ktorá mala byť určená len na dôchodkovú reformu. A táto je stále ohrozená. Po druhé, použili ste mechanizmus cez ústavný zákon neuveriteľných kompetencií vlády až tak, že to bolo v rozpore s platnou ústavou. Vláda Slovenskej republiky v parlamentnej demokracii nemá v súčasnej ústave takéto neobvyklé kompetencie. Po tretie, nepripojili ste ani jeden vykonávací zákon, ktorý by realizoval vlastne finančné toky. A ste odborník na financie, skúste si nakresliť kolobeh financií od Národnej banky Slovenska cez rozhodnutie vlády. Akoby podľa tohto ústavného zákona vláda rozhodla, že dá 20 mld. na budúci rok Sociálnej poisťovni? Cez uznesenie vlády? Veď to tam nijako nebolo riešené, kompetencia vlády nebola ani na nariadenie vlády dokonca. Teraz si predstavte, uznesením vlády by vláda rozhodla, že z tejto masy preloží 20 mld. korún, berte to ako školský príklad, do útrob Sociálnej poisťovne. Kto v Sociálnej poisťovni si dovolí podpísať prvý papier, prvý dokument o finančnom toku a to, kde zaradí tieto prostriedky? Ja vám dokážem, že na pravej strane malo byť osem až desať zákonov, ktoré s tým súvisia, od účtovníctva počnúc až po zákon o sociálnom poistení, akým spôsobom sa tieto finančné toky, tie desiatky miliárd korún majú dostať k dôchodcom na kompenzáciu toho, čo spôsobil 1. a 2. pilier. Kolobeh týchto finančných prostriedkov mal byť závislý od uznesenia vlády? Cez ústavný zákon? Ako mal reagovať v tomto prípade Fond národného majetku, ak by niečo dostal? Ako mala reagovať štátna inštitúcia, ak by niečo dostala? Ako mala reagovať Sociálna poisťovňa? Tento zákon bol zlý, ale aj tak bude treba raz prijať taký zákon.
Sociálny štát je závislý od sociálnej pomoci. Štátne zdroje v tejto oblasti sú v katastrofálnom stave. Od roku 1998 bol sedemnásťkrát zmenený zákon o sociálnej pomoci.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že vaša správa, nie správa opozície, správa o sociálnej situácii obyvateľov komentuje poklesy poberateľov jednotlivých kompenzácií sociálnych dôsledkov. Pán podpredseda vlády, viacerí sa odvolávate na programové vyhlásenie vlády. Programové vyhlásenie tejto vlády do roku 2006 má v sociálnej oblasti štyri strany. Na štyroch stranách päťkrát uvádzate, že vláda urobí všetko proti zneužívaniu dávok. Ja vám v závere svojho vystúpenie uvediem prípady desiatok miliónov korún zneužívania sociálnej pomoci, ktoré mali ísť úplne inde, než kam išli. Ale chcem vám povedať, že od roku 2004 ste minimálne za rok 2004 stiahli z oblasti sociálnej pomoci 6,5 mld. korún. Viackrát už to bolo v podstate verejne publikované a viackrát v tejto súvislosti ste nereagovali. V sociálnej pomoci došlo ku skráteniam celého radu kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Mesačne poklesol v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 počet poberateľov kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne poškodených občanov o 86 209. Poklesli zdroje a počty dávok v oblasti zaobstarávania pomôcok, peňažných príspevkov na kúpu motorového vozidla, príspevkov na úpravu bytu, rodinných domov alebo garáží zdravotne postihnutým, príspevkov na kompenzáciu zvýšených nákladov a peňažných príspevkov za opatrovanie. Zvýšenie výdavkov bolo ubraté tisícom ľudí v oblasti diétneho stravovania, kde bol pokles viac ako 100 %. Poklesli kompenzácie zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou, s opatrovateľskou službou, s ošetrovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Chcem v tejto súvislosti ďalej uviesť, že aj toto je jeden z dôkazov asociálneho slovenského štátu.
A chcem uviesť to, čo sme sa dozvedeli na poslednom alebo na predposlednom rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie, kde nová pani ministerka povedala doslova, ak dovolíte, budem citovať, že ministerstvo práce nesúhlasilo v podstate s týmto rozpočtom na rok 2006, že už rozpočet na rok 2005 bol podrozpočtový, bol podhodnotený a už v roku 2005, a tu vás opäť verejne vyzývam, pán podpredseda vlády, dajte verejné vyhlásenia a verejnú analýzu, ste robili úpravy rozpočtu v oblasti sociálnej sféry vo vzťahu k ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Veľmi vážne a na vode boli zdroje európskych peňazí. V tejto súvislosti treba zvážiť aj jednu veľmi zásadnú otázku, a dovoľte, aby som ju teda sformuloval, že nebude problém, a poprosím pekne, keby som nebol chápaný, že sa vyhrážam, chráňboh, pán podpredseda, o niekoľko rokov možnosť zhodnotiť efektívnosť vynaložených prostriedkov na každé pracovné miesto v automobilkách cez štátne dotácie. Ja vás znovu verejne vyzývam, aby ste verejne osvetlili, možno aj v záverečnej reči, ako uznáte za vhodné, kam odišlo 12 mld. Sk, ktoré ste zdedili pri zoštátnení Národného úradu práce, kam odišlo tých 12 mld. korún, kam odišlo 6,5 mld. korún, ktoré mali dostať ťažko zdravotne postihnutí občania. A keď uznám, a som vždy bol za to, že po tých, ktorí môžu robiť a nechcú robiť, treba ísť a tí sa nesmú diviť, tak ak niekto sa narodí ako invalid a voči nemu je osud krutý, tak je to asociálny štát a asociálna vláda, ktorá im zoberie 6,5 mld. Sk.
Keď už som začal, tak to zverejním. Existujú projekty, ja vám potom môžem dať k dispozícii tento prehľad, kam idú verejné financie. Ak je dnes 680 rómskych osád v devastovanom segregačnom stave, tak si predstavte, a ospravedlňujem sa všetkým tým, ktorí tieto projekty vypracovali a súťažia o ne, že napr. na projekt Vytvorenie domováckeho integračného systému a pilotného integračného centra ide 15,6 mil. korún, na projekt Sociálnou inklúziou k prosperite ide 12,6 mil. korún, na projekt Pracovná príprava Rómov ide 31,550 415 mil. korún. Pán Vašek, zo Senice, s ním korešpondujem ešte ako expredseda výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý hľadá zúfalo prácu pre Rómov, sa nevie dostať k pracovným miestam, vypisujem členom tejto vlády listy, nedarí sa mi. Migračné informačné centrum na pomoc pri integrácii migrantov a obetí obchodovania s ľuďmi na trh práce a do spoločnosti dostáva 32,5 mil. korún. Inštitucionalizácia a zefektívnenie fungovania prvkov prostredia podporujúceho zamestnateľnosť znevýhodnených skupín prostredníctvom využitia inštitútu samovzdelania dostáva 25 mil. korún. Ak by som išiel ďalej, dostávajú projekty Posilnenie odbornej prípravy personálu medzi MNO ako medzi mimovládnymi organizáciami ako prostriedok zlepšenia kvality služieb v asistenčných a poradenských centrách pre marginálne skupiny 30 mil. korún, Zapájanie MNO do sociálnej ekonomiky 20 mil. korún, Systém podporného prostredia pre občanov so zdravotným postihnutím v oblasti sociálnej inklúzie a podporný klub 9,9 mil. korún, Centrá zamestnanosti, vzdelávania a povereníctvo 27,341 mil. korún, Materské centrá pri presadzovaní princípu rovnosti príležitostí na trhu práce 15 mil. korún, Rodová senzibilizácia vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách ako príprava budúcej desegregácie povolaní 15 mil. korún. Ja ten prehľad vám dám k dispozícii, pán podpredseda vlády. Ak by som toto spočítal a delil to 680 rómskymi osadami, tak tie osady musia dostať elementárne centrum hygieny, musia dostať elementárny kanál, elementárny septik, elementárny kohútik s vodou a aspoň elementárne miesto na stretnutie a starostlivosť o deti.
Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že sa dá v budúcich rokoch bez vyhrážky veľmi jasne spočítať efektívnosť každej slovenskej koruny, ktorá bola vynaložená na podporu automobiliek. Ak na tvorbu bytov pre manažment ide skoro toľko ako do kultúry, tak je to pozoruhodná záležitosť.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť aj postoj ministerstva práce, snáď vám to povedia, že rozpočet v roku 2006, a toto je podstatná vec, nezohľadňuje chyby rozpočtu z roku 2005.
Vo vzťahu k záverom a k makrosociálnym parametrom by som chcel upozorniť na tieto skutočnosti. V roku 1999 boli prebytky v Sociálnej poisťovni 12 mld. korún. Pri zavádzaní 2. piliera ste len invalidným dôchodcom ušetrili na ich osobný účet a ich škodu temer 900 mil., 12 mld. korún ste získali za znárodnenie Národného úradu práce, 6,5 mld. korún ste ušetrili na oblasť sociálnej pomoci len za rok 2004. Nechcem to násobiť rokom 2005 a rokom 2006, lebo to je dokopy 18 mld. korún. Jedna tretina detí na Slovensku podľa Rady Európy žije v chudobe, asi 11 % občanov žije v chudobe takisto. Chcem sa spýtať, či makroekonomické parametre v tejto súvislosti a makrosociálne parametre podľa vás spĺňajú alebo nespĺňajú atribúty sociálneho štátu.
Chcel by som v tejto súvislosti ukončiť svoje vystúpenie aj tým, že sa za minulé roky šetrilo na nesprávnom mieste, že francúzska pravicová vláda odmietla zavádzanie kapitalizačného piliera ako metódu sociálnej reformy. Repartičný systém priebežného financovania reparuje francúzska pravicová vláda. Pravicová vláda prijíma opatrenia pre predmestia, pravicová vláda prijímala zákon 25. apríla tohto roku o sociálnej kohézii. Akým spôsobom teda sa spĺňajú európske hodnoty, ako je sociálna súdržnosť, sociálne začleňovanie, ako je vzdelanostná ekonomika, ako je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ktorú obsahujú aj pápežské encykliky ako základnú hodnotu kresťanskej náuky cirkvi, a akým spôsobom sa postaví aj táto garnitúra pred baníkov, ktorým ste prehodnotili invaliditu protiprávne dozadu, znárodnili ste im dôchodky, pred vdovcov, ktorí sú diskriminovaní, pred vdovy, pred dôchodcov, ktorí majú na staré kolená dôchodky, ktoré sú od 1. januára 2004 zdevastované, vytvárajú sa skupiny medzi dôchodcami, pred Rómov, pred tých, ktorí sa naozaj nemajú šancu postaviť na nohy, aj keby chceli? Preto nebudem za tento štátny rozpočet hlasovať. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať svojím vystúpením pani poslankyňa Podracká, pripraví sa pán poslanec Jaduš.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hromžiť ani žobrať, chcem dôstojne poprosiť, pán minister, o navýšenie finančných prostriedkov na moderné učebnice. Ak k prioritám vlády, čo sa zrkadlí aj v predkladanom návrhu rozpočtu, patrí znalostná ekonomika a poznatková spoločnosť ako aj kurikulárna reforma školstva, okrem vzdelaných empatických a invenčných učiteľov, ktorí už sú osobnosťami, patrí k tomuto aj tvorba kvalitných moderných učebníc. A sú to podľa mňa, ako to už viackrát bolo spomínané, tzv. inteligentné investície.
S kolegyňou Brestenskou sme hovorili o tzv. živých učebniciach, s ktorými sme sa stretli, ona napr. vo Francúzsku a ja v Írsku, ktoré v podstate na jednej ploche môžu pôsobiť na vzdelanosť žiakov viacerými faktormi odrazu. Také prvé kritérium je estetické, pretože ide v istom zmysle aj o výtvarné a umelecké artefakty. Ďalšie kritérium je, vzdelanostné a poznatkové texty sú písané tak, že žiak sa nemusí bifľovať a memorovať, ale sú akýmsi dobrodružstvom a do tematiky látky ich vpravujú primeraným spôsobom na úrovni jeho skúseností a jazykovej vybavenosti. No a ďalším kritériom je aj to, že sú k tomu pripojené malé cédečká, ktoré animujú časti buď národných, alebo svetových dejín a týmto spôsobom, vizualizáciou priestoru a času pomáhajú lepšie preniknúť do podstaty látky a vzhľadom pochopiť jej súvislosti, napr. chemické a fyzikálne procesy alebo dejepisecké a historické akty a udalosti. Takže je veľmi zaujímavé takýmto spôsobom sa učiť. Tieto učebnice napĺňajú a pomáhajú napĺňať to, čo je v podstate obsiahnuté v zmysle tej kurikulárnej reformy, samotné to curriculum vitae, teda hľadanie zmyslu bytia cez učenie. Sú to živé učebnice, ktoré cez osobnostný prístup učiteľov môžu stimulovať, by som povedala, širokospektrálny rozvoj osobnosti. A tieto výsledky sa naozaj potom zúročia v tej znalostnej ekonomike o niekoľko desaťročí a má to naozaj význam, učenie sa stáva dobrodružným poznávaním metodík, akými sú živé učebnice vytvárané, ktoré pestujú poznávacie funkcie, schopnosť vytvárať si vlastné postoje, analyzovať, syntetizovať, dotvárajú obrazotvornosť a kreujú celú osobnosť. V Braunschweigu sa metodikou tvorby takýchto učebníc profesionálne zaoberá Európske výskumné centrum pre učebnice a bolo by rozumné takéto metodiky zúročiť aj v domácom školstve.
Dobre viem, že ministerstvo školstva dlhodobo tvorí a hľadá schopný autorský kolektív pre tvorbu moderných učebníc. A takisto dobre viem, že vytvoriť takýto kolektív je ťažké, lebo kritikov niekedy býva viacej ako samotných autorov, starší autori sa boja vstupovať do písania takýchto učebníc, pretože niekedy bývajú napádaní zo strany médií. Ako príklad môžem spomenúť on line internetovú diskusiu v Sme na internete o kompilátoch v učebniciach, ktoré sa prednedávnom odohrali medzi Kamenickým, Smatanom, Horákovou a Krížom, ale to je len tak na margo. Mladší autori síce nemajú dostatok skúseností a pedagogickej praxe, ale majú konvenciou nezaťažený pohľad. A práve oni by takéto moderné učebnice s akýmsi medzigeneračným intelektovým trustom mohli vytvárať. Možno by bolo dobre založiť slovenskú spoločnosť pre reformu učebníc, ktorá by perspektívne pôsobila nezávisle od ministerstva školstva, spolupracovala s tvorcami učebníc a od ministerstva školstva dostávala len tzv. imprimatur, teda súhlas, príp. nesúhlas s vydaním učebnice a s jej uvedením do pedagogickej praxe.
Potrebujeme takéto moderné učebnice dokonca aj pre oblasti, ktoré sa doteraz neučia, ako sú napr. kultúrna výchova, tvorivé myslenie, úvod do empatie či emočnej inteligencie a aj ďalšie predmety, ktoré budú potrebné pre duchovnú vertikálu vzdelanostnej spoločnosti.
Ako opozičnú poslankyňu ma zaujíma, prečo sú na Slovensku elity, ktoré síce vzdelanostnú spoločnosť vítajú, ale na to, z čoho sa má vzdelávať, trochu zabúdajú. Je to o nedostatku peňazí alebo o tvorivých tímoch? Ak je to naozaj iba o peniazoch a tvorivé tímy máme k dispozícii, podporme navŕšenie štátneho rozpočtu o 10 mil., čo je skutočne zanedbateľná čiastka vo vzťahu k úlohám, pred ktorými bude vzdelanostná spoločnosť, ktorá chce rásť, stáť.
Osobne vítam inovačné vzorové hodiny na webe Infoveku, ale tieto nestačia. Detailnejšie spracúvajú napr. egyptské či grécke dejiny, ale súčasných dejín Slovenska sa veľmi nedotýkajú. Chápem internetové vyučovanie ako alternatívnu a atraktívnu tvorivú formu vzdelávania, ktorú ale nenahrádzajú takéto učebnice. A navyše nie je prístupná všetkým, najmä keby sa chcel zdokonaľovať niekto doma vo svojom učení, a nie je ani dostatočná. Ako príklad môžem uviesť učebnicu dejepisu Slovensko v novom storočí, 4. zošit, pre 8. ročník základných škôl a pre 4. ročník osemročných gymnázií, ktorá sa súčasnými dejinami po novembri 1989 a po vzniku Slovenskej republiky zaoberá len na 44 riadkoch a aj to dosť akademickým spôsobom. Takisto je zlá situácia aj s učebnicami pre slepecké školy. Knihy v Braillovom písme sa veľmi rýchlo zoderú a ich vydanie je veľmi drahé.
Historické vedomie na Slovensku pokrivkáva, kultúrne vedomie kríva a obe predstavuje základné piliere práve v tej vzdelanostnej spoločnosti. Kreatívni ľudia majú jasnejšie vízie nasmerované do budúcnosti a ak chceme slovám vzdelanie a kultúra vrátiť pôvodný európsky obsah, tak je to jeden z hlavných predpokladov naštartovania ekonomickej konjunktúry a kvalitné moderné učebnice sú toho predpokladom.
Preto vás chcem poprosiť, panie poslankyne, páni poslanci, a osobitne vás, pán minister, či by ste mohli zvážiť navýšenie peňazí na takéto moderné učebnice. Verím, že ste ma pochopili, o čo mi ide, a že možno by to bolo možné.
Teraz prednesiem pozmeňujúci návrh. V kapitole ministerstva školstva 2. 2. Výdavky na regionálne školstvo a mládež v programe 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže, kde sú uvedené nenormatívne výdavky - učebnice, sa výdavok na rok 2006 v sume 226,15 mil. Sk zvyšuje na výdavok 236,15 mil. Sk, teda o 10 mil. Sk.
Nenormatívny výdavok sa navrhuje získať z VPS (Všeobecná pokladničná správa) - 2. 1. Rezervy, oddiel 01 - Všeobecná verejná služba, 0. 1. 1. 1. Rezerva vlády Slovenskej republiky.
Pravdaže nevylučujem ani iné riešenie, ak by bola ochota z vašej strany.
Odôvodnenie. Kurikulárna reforma školstva sa nedá naštartovať bez kvalitných učebníc zohľadňujúcich nielen historické reálie, ale aj súčasnú históriu a trendy doby v oblasti tvorivého myslenia. V porovnaní s rokom 2005 ide v rozpočte na rok 2006 pre učebnice o navýšenie len o 4,425 mil. Sk, čo je veľmi nízka položka z hľadiska potrieb tvorby moderných učebníc využívaných na výchovu a vzdelávanie v regionálnom školstve. Do tejto položky by malo spadať aj navŕšenie finančných prostriedkov na učebnice pre slepcov a pre slepeckú školu v Levoči, pretože vydanie len jednej takejto učebnice dosahuje výšku okolo 0,5 mil. korún. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, pripraví sa pán poslanec Kondrót.
J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa v tomto svojom vystúpení venoval problematike rezortu životného prostredia.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že nárast plánovaných výdavkov rezortu na rok 2006 o 32,8 % oproti roku 2005 je absolútnym až neuveriteľne pozitívnym prelomom v prístupe vlády Slovenskej republiky ku vnímaniu potrieb problematiky rezortu životného prostredia. Z nenáležitej eufórie nás však musí vytrhnúť podrobnejšia analýza, ktorá nás môže utvrdiť len v tom, že vláda Slovenskej republiky ani v roku 2006 nebude schopná naplniť svoje záväzky voči občanom tejto krajiny a že problémy, ktoré zostali v rozpočte opomenuté, sa budú v nasledujúcom období naďalej prehlbovať a riziká z nich plynúce budú prenesené nielen na plecia budúcej vlády, pretože tento rozpočet je posledný rozpočet tejto vlády, ale aj na budúce generácie, ktorých život bude stavom v životnom prostredí priamo ovplyvňovaný.
Poďme teda vecnejšie a konkrétnejšie. Hlavný podiel na náraste plánovaných rozpočtových výdavkov, a to až o 80 %, majú zdroje Európskej únie, pričom priamo úmerne k nim sú plánované domáce výdavky určené na kofinancovanie europrojektov, ktoré vzrastajú o 605,291 mil. Sk, čo prináša oproti minulému roku efekt konečného zníženia výdavkov štátneho rozpočtu na prevádzku a plnenie úloh rezortu životného prostredia o 271,874 mil. Sk oproti roku 2005.
Už od septembra tohto roku som sa pokúšal v Národnej rade Slovenskej republiky o zaradenie bodu programu, ktorým je správa o využívaní eurofondov s výhľadom do konca roku 2005 so zreteľom na ich efektívne a teritoriálne využitie. Prijatie a prednesenie tejto správy v parlamente malo byť východiskom pre analýzu schopnosti Slovenskej republiky využiť zdroje poskytované našej krajine Európskou úniou. Je mi však veľmi ľúto, že pre nepochopenie väčšiny kolegov a zamietavý postoj sme si nemohli túto správu vypočuť a nemohli sme sa nad oficiálnymi údajmi poskytnutými vládou zamyslieť nad využívaním eurozdrojov v jednotlivých prierezoch rezortov.
Je však zrejmé, že ani v roku 2005 nebudeme naplno schopní využiť alokované prostriedky, a je skutočne diskutabilné, nakoľko dokážeme naplniť tieto rozpočtové predpoklady v čerpaní europeňazí v roku 2006. Pritom treba pripomenúť, že hoci sú tieto prostriedky plánované v rezorte životného prostredia, samotný rezort mnohokrát nemá dosah na ich efektívne využívanie. O to musí byť závažnejšie konštatovanie, že na úkor alokovania kofinančných zdrojov došlo k zníženiu priamych výdavkov na potreby samotného rezortu, a tým aj k ohrozeniu a obmedzeniu niektorých úloh, ktoré má rezort plniť.
Hoci sa budem už niekoľkýkrát opakovať, spomeniem, že ešte pred nástupom tejto vlády tá prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa na jednom zo svojich posledných zasadnutí rozhodla vyčleniť čiastku 2 mld. Sk z privatizácie Slovenského plynárenského podniku na riešenie starých environmentálnych dlhov. Je mi veľmi ľúto, že ani v tomto dnešnom predkladanom a prerokúvanom rozpočtu sa tento predvolebný sľub nenaplnil. Staré environmentálne záťaže sú skutočnou časovanou bombou, ktorá skôr či neskôr vybuchne. A ako je zo samotnej environmentálnej praxe známe, riešenie následkov je ďaleko drahšie a náročnejšie ako samotná prevencia. Platí tisíckrát overená axióma, že čo je ekologické, to je ekonomické. Bolo by teda za hodno zistiť, aké ekonomické dôsledky majú pôsobenia rôznych háld, nezabezpečených skládok nebezpečných odpadov, toxických látok a tak ďalej a tak ďalej napr. pre oblasti zdravotníctva, pôdohospodárstva, lesníctva, hospodárstva či cestovného ruchu či v iných rezortoch. Ak má Slovenská republika obrovský potenciál napr. v rozvoji cestovného ruchu, potom práve ponúkaná kvalita prírodného prostredia, krajiny a celkove životného prostredia, ktoré sú jedným z hlavným atribútov našej ponuky, je ohrozená a skutočne vážne ohrozená výskytom starých ekologických záťaží.
Aj z tejto pozície a v tejto chvíli musím konštatovať, že je pre túto spoločnosť skutočne nedoceneným darom pôsobenie rôznych dobrovoľných environmentálnych organizácií tretieho sektora, rôznych aktivistov, ktorí sa vyhľadávaniu, monitorovaniu a prípadnému likvidovaniu starých environmentálnych záťaží venujú, a to mnohokrát aj na vlastné náklady, a suplujú tak aj činnosť štátnych orgánov, čím nahrádzajú úlohy a povinnosti tohto štátu voči vlastným občanom. To je skutočne pre Slovenskú republiku nie dobrou vizitkou.
Za starými environmentálnymi dlhmi je teda v rozpočte veľká nula a zároveň aj veľký otáznik, čo ďalej. Riešenie môže prísť skutočne len v podobe pochopenia významu tohto problému a vyčlenenia zdrojov na toto riešenie. Treba podotknúť, že v minulom roku, teda na rok 2005 boli vyčlenené aspoň v minimálnej čiastke prostriedky, bohužiaľ, očakávali sme, že vláda pochopí, že tento problém je potrebné riešiť aj naďalej, ale nepodarilo sa to.
Už na tejto schôdzi sa bude Národná rada Slovenskej republiky zaoberať správou o situácii v regiónoch postihnutých povodňami, o škodách a prijatých opatreniach na odstránenie následkov povodní a prijatých protipovodňových opatreniach v rokoch 2004 a 2005. Samotná správa, ktorú predkladá Národnej rade premiér Mikuláš Dzurinda, hovorí na jednom mieste: "Nedostatok finančných zdrojov na odstraňovanie povodňových škôd spôsobuje výrazné zníženie objemu prác na odstraňovaní následkov povodní, čo sa stáva potenciálnym zdrojom ďalšieho nárastu škôd a možnou príčinou rozsiahleho ohrozenia majetku štátu, obcí a občanov pri ďalších povodniach." Je čestné povedať na druhej strane, že návrh rozpočtu na rok 2006 rieši resty za výkony, za záchranné a zabezpečovacie práce z predchádzajúcich rokov, na druhej strane je ťažké pochopiť logiku predkladateľa návrhu rozpočtu, keď na prevenciu a ochranu pred povodňami nevyčlenil znova ani jednu slovenskú korunu. Pritom podľa reálnych vedecky podložených predpokladov je do budúcnosti možné počítať so vzrastom povodňovej aktivity súvisiacej s globálnymi klimatickými zmenami. Ak škody na majetku štátu obcí a občanov Slovenskej republiky z titulu povodní len za prvých deväť mesiacov roku 2005 dosiahli takmer pol miliardy Sk, potom je skutočne nepochopiteľné, prečo sa do preventívnych opatrení rozhodla vláda neinvestovať.
Ak existuje vládou prijatý Program protipovodňovej ochrany do roku 2010, potom je nutné konštatovať, že jeho naplnenie nepochopením potrieb tejto krajiny a jej občanov zo strany rezortu financií je skutočne ohrozené. Opäť je potrebné konštatovať, že prevencia je ďaleko lacnejšia ako odstraňovanie následkov. A ak svojho času sa stala hitom okrídlená fráza, kde je vôľa, tam je aj cesta, treba skutočne povedať, že ak vôľa bola deklarovaná v mnohých vládnych dokumentoch, tak cesta sa nám akosi k rozpočtu od rozpočtu práve v riešení protipovodňovej ochrany stráca.
Tu treba povedať ešte jednu vec, že Štátny vodohospodársky podnik navrhuje, a v podstate je to akýsi konsenzus odborníkov, že bolo by za hodno rozmýšľať o pôžičke na riešenie protipovodňovej ochrany. Je zase len otázkou, ako a z akých zdrojov budeme schopní túto pôžičku v budúcnosti môcť splácať.
Ešte aj 20 mil. Sk určených obciam na prenesený výkon štátnej správy v oblasti protipovodňovej ochrany bolo nutné riešiť krátením rozpočtu Slovenského hydrometeorologického ústavu práve v zabezpečení systému POVAPSYS, čo je protipovodňový varovný a výstražný systém.
Vážené kolegyne, kolegovia, okrem ústavného práva na kvalitné životné prostredie majú občania Slovenskej republiky aj právo na ochranu majetku. Práve v súvislosti s obmedzením práv občanov a inštitúcií v oblasti využívania majetku z titulu ochrany prírody je Slovenská republika povinná poskytovať náhrady a práve na tieto náhrady znovu nevyčlenila vláda na rok 2006 pre rezort životného prostredia ani korunu. Ak túto disproporciu nevyrieši ministerstvo životného prostredia ďalším obmedzením výdavkov na iné programy a úlohy, potom Slovenská republika riskuje súdne žaloby zo strany vlastníkov pôdy a lesov, ktorí sú obmedzovaní v ekonomických aktivitách na svojom majetku. V tomto roku, teda v roku 2005 bolo alokovaných 100 mil. korún na tieto náhrady, bohužiaľ, pre rok 2006 to nebola opäť ani jedna slovenská koruna, pritom médiá aj po ekologickej katastrofe vo Vysokých Tatrách sú plné toho, ako sa vlastníci lesov dožadujú náhrad za obmedzovanie svojich ekonomických aktivít na majetku. Je len otázkou času, kedy sa tieto skupiny vlastníkov zorganizujú. A som zvedavý potom, čo bude slovenská vláda v tejto veci robiť.
Na návrh vlády tento parlament prijal na minulej schôdzi uznesenie o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov EUMETSAT. Súčasťou vstupu je i zaplatenie jednorazového vstupného poplatku 35 mil. Sk. A máme tu ďalší paradox, pretože ministerstvo financií na tento účel nevyčlenilo znovu ani jednu slovenskú korunu.
Posledný problém, ktorému by som sa chcel venovať, je problém vôd. Vodu každá vyspelá ekonomika chápe ako základnú strategickú surovinu. Bohužiaľ, vláda Slovenskej republiky na monitorovanie stavu vôd, kde bolo potrebné vyčleniť 100 mil. Sk, nevyčlenila ani jednu slovenskú korunu. Opäť je to pre nás absolútne nepochopiteľný prístup.
Vážené kolegyne, kolegovia, nepochopenie potrieb rezortu životného prostredia je nepochopením základných potrieb tejto spoločnosti. Každé omeškanie v prevencii nám príroda mnohonásobne vráti. Zodpovednosť je však na nás, my sme zodpovední nielen prijímaním kvalitných legislatívnych noriem, ale aj zabezpečovaním zdrojov na programy, ktoré zlepšujú kvalitu životného prostredia. Preto nezabudnime, prosím, na priamy súvis medzi výdavkami a kvalitou životného prostredia a výdavkami a stavom iných rezortov.
Preto vás aj prosím o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré som v podstate vo svojom vystúpení už zdôvodnil.
Prvý pozmeňujúci návrh.
Navrhujem upraviť v § 1 odsek 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Rezervy štátneho rozpočtu v roku 2006 sa rozpočtujú v celkovej sume 1,395 510 mld. Sk."
Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6.
Navrhujem upraviť prílohu č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku Rezerva vlády bude uvedená suma 100,505 mil. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma 1,395 510 mld. Sk.
Navrhujem upraviť prílohu č. 3 k zákonu štátneho rozpočtu na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku kapitola ministerstva životného prostredia bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 6,817 788 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 2,946 891 mld. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 330,239 428 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 301,841 387 mld. Sk.
Štvrtý bod. Navrhujem upraviť v prílohe č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2006 v časti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky výdavky na kapitolu spolu na sumu 6,817 788 mld. Sk, v kóde programu 075 Starostlivosť o životné prostredie sumu na sumu 5,748 228 mld. Sk pre podprogram Zabezpečenie environmentálneho monitoringu 100 mil. Sk.
Zdôvodnenie. Zabezpečenie realizácie monitoringu stavu vôd Slovenskej republiky je základným predpokladom na riešenie problémov, ktoré je potrebné v budúcnosti prijať pre stanovenie jasnej stratégie nakladania s touto strategickou surovinou. Návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu.
Ďalší pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 (tlač 1304).
Navrhujem upraviť v § 1 odsek 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2006 rozpočtujú v celkovej sume 1,395 510 mld. Sk."
Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6.
Navrhujem upraviť prílohu č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku Rezerva vlády bude uvedená suma 100,505 mil. korún, v riadku spolu bude uvedená suma 1,395 510 mld. Sk.
Navrhujem upraviť prílohu č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku kapitola ministerstva životného prostredia bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 6,817 788 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 2,946 891 mld. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 330,239 428 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 301,841 387 mld. Sk.
Po štvrté. Navrhujem v prílohe č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2006 v časti ministerstva životného prostredia výdavky na kapitolu spolu upraviť na sumu 6,817 788 mld. korún pre zabezpečenie úhrad majetkovej ujmy 100 mil. Sk. (Reakcia z pléna.)
Jedine, Janko, že ty by si mi prišiel pomôcť to prečítať.
Pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 (tlač 1304).
Navrhujem upraviť v § 1 odsek 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Rezervy štátneho rozpočtu v roku 2006 sa rozpočtujú v celkovej sume 1,460 510 mld. korún."
Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6.
Navrhujem upraviť prílohu č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku Rezerva vlády bude uvedená suma 165,505 mil. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma 1,460 510 mld. Sk.
Navrhujem upraviť prílohu č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku kapitola ministerstva životného prostredia bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 6,752 788 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 2,881 891 mld. korún, v riadku spolu bude uvedená suma 330,174 428 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 301,776 387 mld. korún.
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2006. Navrhujem upraviť výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2006 v časti Ministerstva životného prostredia SR, výdavky na kapitolu na sumu 6,752 788 mld. Sk pre zabezpečenie jednorazovej úhrady vstupného poplatku pre EUMETSAT 35 mil. Sk.
Zdôvodnenie. Na návrh vlády prijala NR SR uznesenie o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT) je potrebné uhradiť jednorazový poplatok vo výške 35 mil. Sk. Návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu podobne ako predchádzajúce.
Ďalší pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.
Navrhujem upraviť v § 1 odsek 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Rezervy štátneho rozpočtu v roku 2006 sú rozpočtované v celkovej sume 1,395 510 mld. korún."
Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6.
Navrhujem upraviť prílohu č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku Rezerva vlády bude uvedená suma 100,505 mil. korún, v riadku spolu bude uvedená suma 1,395 510 mld. korún.
Navrhujem upraviť prílohu č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 tak, že v riadku kapitola ministerstva životného prostredia bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 6,817 788 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 2,946 891 mld. korún, v riadku spolu bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 330,239 428 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 301,841 387 mld. Sk.
Navrhujem upraviť v prílohe č. 4 zákona o štátnom rozpočte v časti ministerstva životného prostredia výdavky za kapitolu na sumu 6,817 788 mld. korún, v kóde programu 075 Starostlivosť o životné prostredie sumu na sumu 5,748 228 mld. korún pre zabezpečenie programu Zabezpečenie protipovodňovej ochrany 100 mil. Sk.
Zdôvodnenie. Zabezpečenie realizácie protipovodňovej ochrany hlavne v oblasti investícií do preventívnych opatrení je základným predpokladom na zabezpečenie ochrany životov a majetku občanov a majetku štátu a obcí. Rovnako je potrebné zabezpečiť zdroje pre plnenie vládneho Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010. Návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu.
No a ešte jeden návrh, ktorý zvyšuje schodok štátneho rozpočtu, pretože Rezerva vlády taká veľká nie je.
Navrhujem upraviť v § 1 odsek 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2006 sa rozpočtujú sumou 168,171 328 mld. korún. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 sa určujú sumou 331,139 428 mld. korún."
Po druhé. Navrhujem upraviť v § 1 odsek 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Schodok štátneho rozpočtu na rok 2006 sa určuje sumou 62,968 100 mld. Sk."
Po tretie. Navrhujem upraviť prílohu č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 Výdavky štátneho rozpočtu tak, že v riadku kapitola ministerstva životného prostredia bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 7,717 788 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 3,846 891 mld. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 331,139 428 mld. Sk, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 303,741 387 mld. korún.
Navrhujem upraviť v prílohe č. 4 v časti Ministerstva životného prostredia SR výdavky na kapitolu na sumu 7,717 788 mld. Sk, v kóde programu Starostlivosť o životné prostredie 075 sumu na 6,648 228 mld. Sk, a to pre podprogram Odstraňovanie nebezpečných environmentálnych záťaží sumou 1 mld. Sk.
Zdôvodnenie. Staré environmentálne záťaže sú nebezpečným faktorom v procese skvalitňovania životného prostredia a ochrany zdravia a života občanov. Zároveň negatívne ovplyvňujú ekonomiku ostatných oblastí národného hospodárstva. Je reálny predpoklad, že postupné odstraňovanie nebezpečných environmentálnych záťaží bude mať nielen pozitívny dopad na zdravotný stav obyvateľstva postihnutých lokalít Slovenskej republiky, ale aj sa významne bude podieľať na ďalšom ekonomickom multiplikačnom efekte.
Ďakujem pekne. Toto sú pozmeňujúce návrhy v oblasti životného prostredia.
A dovoľte mi predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, a to v oblasti kultúry. Konkrétne navrhujem účelovo viazať v štátnom rozpočte na rok 2006 v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky čiastku 20 mil. Sk na rekonštrukciu budovy Kolégia v Prešove v programe 08S0108 Ochrana pamiatkového fondu.
Zdôvodnenie. Návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť zdroje na obnovu a rekonštrukciu budovy prešovského Kolégia na Hlavnej ulici, ktorá je súčasťou prešovskej mestskej pamiatkovej rezervácie. Kolégium je významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, v ktorej pôsobili mnohí uhorskí, slovenskí aj zahraniční dejatelia, o. i. je sídlom bohatej historicky významnej knižničnej zbierky a jeho budova je jednou z posledných, ak nie poslednou nezrekonštruovanou historickou budovou v centre mesta Prešova a celej pamiatkovej zóny.
Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, tak potom navrhujem vyčleniť 20 mil. Sk na tento istý účel z Rezervy vlády, upraviť v § 1 odsek 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 takto: "Rezervy štátneho rozpočtu v roku 2006 sa rozpočtujú v celkovej sume 1,475 510 mld. korún."
Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6.
Navrhujem upraviť prílohu č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte tak, že v riadku Rezerva vlády bude uvedená suma 180,505 mil. korún, v riadku spolu bude uvedená suma 1,475 510 mld. korún.
Navrhujem upraviť prílohu č. 3 tak, že v kapitole Ministerstva kultúry SR bude uvedená suma v stĺpci výdavky celkom 4,585 587 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 4,585 587 mld. korún, v stĺpci 700 kapitálové výdavky 862,822 mil. Sk, v riadku spolu bude uvedená suma 330,159 428 mld. korún, v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ 302,761 387 mld. korún, v stĺpci 700 kapitálové výdavky 21,999 891 mld. korún.
Navrhujem v prílohe č. 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte 2006 v časti ministerstva kultúry, teda za kapitolu spolu, upraviť sumu na sumu 4,585 587 mld. korún, a to na zabezpečenie 20 mil. korún pre rekonštrukciu budovy Kolégia v Prešove v programe 08S0108 Ochrana pamiatkového fondu, teda sa navŕši suma na čiastku 151,196 mil. Sk.
Odôvodnenie je také isté ako v predchádzajúcom návrhu.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť aj za trpezlivosť, ale procedúra nám nedovoľuje, aby sme konali inak. Ďakujem ešte raz veľmi pekne aj za pochopenie a podporu mojich pozmeňujúcich návrhov.