V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný a posledný pán poslanec Juščík. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister financií podpredseda vlády, ja by som chcel zareagovať na predrečníka predovšetkým v časti, keď hovoril o problematike životného prostredia. Mám a, ja si myslím, aj viacerí z nás majú pocit, že životné prostredie je tejto vlády alebo možno iba ministerstva financií neviem, ale v podstate jedno s druhým súvisí, ako nejaký taký apendix, ktorý je nepotrebný, ktorý asi je potrebné úplne kdesi bokom odložiť, a či tam dáme alebo nedáme, asi je to jedno každému.
Ale ja som presvedčený v tom, že predovšetkým zodpovednosť pred budúcimi generáciami je naša za životné prostredie tu nás všetkých poslancov zákonodarcov. Preto by som chcel zdôrazniť jednu vec, že západné vyspelé štáty venujú mimoriadne veľkú pozornosť životnému prostrediu. A nemyslíme si, že to je len tak, pretože sú bohaté, nie, svoje životné prostredie zničili v predošlých rokoch a veľmi významne zničili. Dneska preto musia vkladať obrovské prostriedky na to, aby to napravili. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil v Londýne jednej konferencie a viacerí vy ste boli tam tiež. A keď ste videli Temžu, že tečie ako nejaká stoka úplne tmavá, tak musí to v každom evokovať taký pocit, že, ježišmária, zastavme sa pred niečím. A keď nechceme my si takto životné prostredie zničiť, dajme tomu to, čo je potrebné, aby sme nemuseli dvakrát platiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kondrót, pripraví sa pani poslankyňa Štefanková.
M. Kondrót, poslanec: Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v tomto roku schvaľujeme posledný štátny rozpočet volebného obdobia 2002 až 2006. Jeho znakom by mal byť pokus vlády zavŕšiť svoju snahu naplniť celé programové vyhlásenie vlády. Navyše by mal zohľadniť i snahu Národnej banky Slovenska vstúpiť do eurozóny k 1. 1. 2009. Z toho vyplýva logický záver, že vláda by už týmto rozpočtom mala signalizovať trhom i Európskej centrálnej banke, že máme záujem na čo najlepšom konverznom kurze. Súčasne by štruktúra rozpočtu mala ukázať, že sme schopní takých konštrukcií v rozpočte, ktoré v plnej miere zvládnu absenciu národnej menovej politiky po roku 2008. Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že taký dojem z predloženého návrhu nemám. Podľa mňa ide o rozpočet politický, to znamená typicky predvolebný. Takto sa ekonomický cyklus ovplyvňuje prostredníctvom cyklu politického. Takto padá ilúzia vyvolávaná vládou či ministerstvom financií, že rozpočty sú pripravované v strednodobom rámci. Bohužiaľ, nie je to tak, lebo to, že sa dodržujú plánované deficity, je málo. Hlavným cieľom rozpočtu predsa nie je úroveň deficitu. Hlavným cieľom by v prípadoch slovenskej ekonomiky malo byť odstraňovanie medziregionálnej sociálnej nerovnováhy, čo v preklade v prvom rade znamená odstraňovanie nezamestnanosti. Politický rozpočet však tieto funkcie plniť, samozrejme, nedokáže.
Vráťme sa však konkrétne k predloženému návrhu.
V predkladacej správe predkladateľ odvážne konštatuje, že zmeny v predloženom návrhu sú oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 minimálne, čo vraj potvrdzuje konzistentnosť hospodárskej politiky vlády. Nuž to je pre mňa veľké prekvapenie, že táto vláda nejakú hospodársku politiku má. Škoda, že s ňou neoboznámila ani verejnosť, ani parlament. Aspoň priority keby sme poznali. Kto vôbec vypracoval tu konzistentnú hospodársku politiku? A kedy? Neurobila tak minulá vláda a v tejto na ministerstve hospodárstva už sedí tretí minister. To je ten dôkaz konzistentnosti hospodárskej politiky vlády? Štátny rozpočet našej vlády medzinárodné inštitúcie hodnotia ako málo ambiciózny.
Podobné hodnotenie počuť i zo strany Národnej banky Slovenska, čo v preklade neznamená nič iné ako len to, že výška deficitu pri službách, ktoré sa rozpočtom zabezpečia, je neúmerne, zdôrazňujem, neúmerne vysoká, dokonca tvrdím, taká, aby sme síce splnili Pakt stability a rastu, ale len tak-tak. A tak vláda svojou rozpočtovou politikou nerobila to, čo by zodpovedný hospodár mal robiť, to znamená stabilizovať makroekonomický rámec budovaním kvalitnejšej mikroekonomickej štruktúry, odstraňovať regionálne rozdiely, a nie ich prehlbovať. Na to bude však nutná kvalitná hospodárska vízia, ktorá od roku 1989 úplne absentuje, a navyše žiaden minister nemá takú krátku životnosť ako minister hospodárstva. Predsa za konzistentnú hospodársku politiku nemožno považovať prístup vlády, keď agentúra SARIO živelne generuje nesystémovú hospodársku štruktúru, a to za neprimerane vysokých nákladov. Ako by si vláda ani neuvedomovala hospodárske súvislosti v tom zmysle, že takáto živelná štruktúra vytvára tlak na druh, kvalitu a štruktúru budúcej pracovnej sily. Apropo, keď spomínam štruktúru budúcej pracovnej sily, vláda kurikulárnu reformu ani nezačala robiť, lebo nezačala robiť ani reformu školskú. A takto by som mohol dlho pokračovať o tom, ako sú jednotlivé politiky vlády osamelé a vzájomne nepreviazané. Dôsledkom je vysoká nezamestnanosť, obrovské sociálne rozdiely naprieč regiónmi, úbohá sociálna sieť, upadajúce školstvo, slovom, rastúca bieda. Dynamika našej konvergencie je síce zdanlivo priemerná a na tom nič nezmení ani zdanlivo vysoký rast, ale pri prepracovanosti a previazanosti tzv. reforiem mohol byť tento rast podstatne vyšší a zdravší, podstatne vyšší, myslím, aspoň o 2 % a zdravší, to znamená, že potenciálny produkt by rástol rýchlejšie, rovnomernejšie po regiónoch a v kvalitatívne vyššej štruktúre. Toto by sa prejavilo na výraznejšom poklese nezamestnanosti, menších nákladoch na sociálny systém a vo vyššom domácom dopyte, slovom, HDP by bol vyšší a v lepšej štruktúre. Nebol by taký tlak na infláciu pre uzatváranie produkčnej medzery. A čo je dôležité a čo dôležité je z hľadiska nášho vstupu do eurozóny v roku 2002, to je, že vstupovali by sme do nej v menšom strese z plnenia kritérií vstupu a pri podstatne lepšom konverznom kurze. Tým chcem povedať, že vláda svojou nekoncepčnosťou premrhala štvorročné obdobie a nepodnietila či, ak chcete, nestimulovala svojou politikou rastúcu životnú úroveň, sociálnu i politickú stabilitu. Politiku vlády na politickej úrovni možno hodnotiť dokonca ako konfrontačnú, čoho dôkazom je i to, že je v menšine a na základe politickej štruktúry v parlamente právom podozrievaná z toho, že je ohniskom korupcie a klientelizmu.
Vráťme sa však k východiskám rozpočtu. Za najproblematickejšiu časť považujem rast inflácie, a teda i rast reálnych príjmov obyvateľstva. Inflácia môže prekročiť i 4 %. Posledný rast cien energií je totiž vyšší, ako boli očakávania. Proti rastu cien totiž najlepšie pôsobí nie hospodárska politika vlády, ale chudoba, to znamená obmedzený domáci dopyt. Za takejto situácie je zarážajúca nízka úroveň čerpania štrukturálnych fondov k 30. 9. 2005, ktorá je podľa názoru NKÚ na úrovni necelých 20 %. Toto je tá pripravenosť na vstup do Európskej únie? Neoklamala jedna zo strán vládnej koalície v čase referenda hromadne voličov? Nedušovala sa pripravenosťou na vstup do EÚ? A toto je ďalšie riziko navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 2006 a tým je čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči EÚ v roku 2006.
Teraz mi, vážené kolegyne a kolegovia dovoľte priblížiť svoj pohľad na kapitolu ministerstva hospodárstva. Pri návrhu trojročného štátneho rozpočtu v roku 2004, to znamená na roky 2005 až 2007, ministerstvo hospodárstva predpokladalo v roku 2006 oproti roku 2005 pokles výdavkov o cirka 500 mil. korún. Návrh výdavkov na rok 2006 však predstavuje ich rast o viac ako 1,9 mld., to znamená zmenu oproti plánovaným výdavkom o 2,4 mld. korún čo je o viac ako tretinu, kolegyne a kolegovia. Plán 7,1 mld. narástol na realitu 9,5 mld. Sk. Takým niečím sa nemôže popýšiť žiaden rezort. Tomuto, vážené kolegyne, kolegovia, hovorí predkladacia správa minimálna zmena? I napriek tomuto mohutnému nárastu výdavkov kapitoly boli zrušené podprogramy 07K101 až 07K105 v hodnote približne 600 mil. korún. Ide konkrétne o podprogramy, ktorými sú Podpora zavádzania nových technológií a podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov, Podpora rozvoja spracovania drevnej suroviny a Podpora budovania rekonštrukcie novej infraštruktúry saturovanej už v minulosti nedostatočne. A predstavte si, dôvodom na ich zrušenie je nedostatok prostriedkov na rok 2006, a to i pri ich náraste o viac 34 %. Úplne boli zrušené i rozvojové medzirezortné podprogramy 06K0C ako Rozvoj progresívnych technológií pre výkonnú ekonomiku, Uplatnenie progresívnych princípov výroby a premien energie a podobne. Rast výdavkov na Rozvoj zahraničnej spolupráce, obchodu a investícií oproti plánu takmer o 2 mld. korún ukazuje na podstatu rozpočtu tejto kapitoly. Jej prioritou je Podpora zahraničných investícií domácimi zdrojmi. Škoda, že takejto masívnej podpory sa nedočkajú domáci podnikatelia. Výnimkou je len podprogram 07K03 Rozvoj cestovného ruchu, kde sa navrhuje 1,1 mld. korún, hoci strana 7 materiálu ministerstva hospodárstva určená Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tomu nenasvedčuje. Ostáva len dúfať, že budú efektívne použité.
Celkovo rozpočet hodnotím ako predvolebný, teda politický a bez synergických efektov, čo je dôsledkom nepreviazanosti politík i napriek plamennej reči ministra financií o zdravom vývoji. Slovom, nie je v ňom dostatok koncepčnosti hodnej podpory, lebo jediným ukazovateľom rozpočtu nemôže byť len klesajúci deficit, ale hlavne kvalita štruktúry výdavkov. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude teraz pokračovať v rozprave pani poslankyňa Štefanková. (Odpoveď z pléna.) Prerušíme rokovanie a potom budeme pokračovať. Poďte, začnite a potom budete pokračovať. Je všeobecný súhlas, aby svoje vystúpenie začala a dokončila pani Štefanková? Hlavne začnite a potom je šanca na dokončenie.
J. Štefanková, poslankyňa: Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe oboznámenia sa s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 a vládnym návrhom zákona rozpočtu na rok 2006 chcem vyjadriť niekoľko kritických poznámok, ktoré sa dotýkajú vybraných kapitol, programov a opatrení v predloženom návrhu .
Program uvedený v prílohe č. 4, kóde programu 07C, by mal zabezpečiť zvýšenie počtu narodených detí o viac ako o 1 800 oproti očakávanej skutočnosti prostredníctvom nástrojov sociálnej inklúzie. Podľa môjho názoru však ide o účelové skreslenie skutočnosti ťažiacej z tzv. silných ročníkov dnešných tridsiatnikov. Tento program je nedostatočný a sebecky si privlastňuje niečo, čo je dané prirodzenou snahou mladých ľudí tzv. silných ročníkov zakladať si rodiny.
Moje tvrdenie vychádza z prirodzeného demografického vývoja populácie, čo podkladám nasledovnými údajmi. Od roku 1990 sa znižuje počet obyvateľov do veku 19 rokov. V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa ich počet znižoval o 15 000 ročne a od roku 1996 ide o každoročný pokles o 40 000 príslušníkov uvedenej demografickej skupiny. V roku 1999 tvoril podiel detskej populácie ešte 28 %, no v roku 2003 poklesol na 25,5 %, každoročne dochádza k poklesu takmer o 1 %. Pokiaľ začiatkom deväťdesiatych rokov pribudli na každých 1 000 obyvateľov 4 živonarodené deti, v roku 2001 sa po prvý raz narodilo menej ľudí, ako v sledovanom období zomrelo. K zmene prišlo až v roku 2004, v ktorom predstavoval rozdiel medzi živonarodenými a zomretými 1 895 osôb. Podľa odborníkov na demografiu ide o dôsledok odloženej pôrodnosti súčasných tridsiatnikov, ku ktorej malo prísť začiatkom nového decénia. Uvedené údaje potvrdzujú, že tento program počíta skôr s trendom zvyšovania živonarodených detí bez reálneho prepojenia na spomínané nástroje sociálnej inklúzie. Pretože ak pristúpia partneri na príchod dieťaťa, tak ide skôr o prejav ich rozhodnutia. A z uvedeného dôvodu podobné programy, ako je tento, majú na ich rozhodnutie zanedbateľný vplyv. Pôrodnosť však bezprostredne ovplyvňuje bytová politika štátu.
Predkladatelia štátneho rozpočtu v prílohe č. 4, kóde programu 01701, hovoria o poskytnutí podpory na obstaranie nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Výška poplatkov, tzv. nájomných sociálnych bytov je pritom neraz tak vysoká, že ich užívatelia často nie sú schopní splácať svoje záväzky, najmä ak jeden z partnerov je na materskej dovolenke alebo nezamestnaný. Ak sa spolu s odovzdávaním týchto bytov do užívania nezavedú určité kompenzačné mechanizmy pre tých, ktorí budú dočasne neschopní platiť nájomné, tieto objekty iba rozšíria bytový fond, ale sotva splnia svoj sociálny účel. Nastavenie podpory rozvoja bývania v návrhu štátneho rozpočtu má preto formálny charakter, hoci suma, ktorá sa vypláca na tento účel, predstavuje značné finančné prostriedky pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov, je neraz pomoc štátu nedostupná. Taktiež i v dôsledku avizovaného zvyšovania cien plynu, elektriny, vodného a stočného, ku ktorému príde od januára 2006, možno očakávať nárast nákladov na bývanie aj v tzv. sociálnych bytoch. A pre nízkopríjmové skupiny sa tak stávajú tieto byty ešte nedostupnejšími. Preto štátny rozpočet v danej oblasti neprináša záruky, aby sme mohli očakávať zásadné zmeny v kvalite bývania, osobitne pre mladých ľudí.
Ďalej sa chcem zmieniť o informácii, ktorá prednedávnom prebehla v médiách, o výstavbe 75 luxusných domov pre manažérov kórejskej automobilky KIA v celkovej hodnote vyše 1 mld. Sk. Zaujímavosťou je, že hoci sa KIA rozhodla investovať v Žiline, kórejskí manažéri budú bývať v Bratislave, v domoch, ktoré po čase môžu zostať ich majetkom, lebo zástupcovia automobilky KIA si ich budú môcť so zľavou odkúpiť. Čo ešte nové a neznáme sa náš občan postupom času dozvie, aké ďalšie ústupky urobila naša vláda v prospech tejto spoločnosti, keď napr. len na opravu školy na Novohradskej ulici v Bratislave, ktorú majú navštevovať aj deti kórejských manažérov, prispeje vláda celkovou sumou 50 mil. Sk, pritom samospráva dostala tento rok 1,1 mld. korún zhruba pre 5 000 základných a materských škôl, čo je v priemere na jednu školu cirka 200 000 Sk? Kladiem si preto otázku: Je takýto prístup vlády k občanom Slovenskej republiky spravodlivý, keď ho porovnávame s ústretovosťou, ktorú preukazuje pri výstavbe bytov pre týchto manažérov automobilky KIA?
Z hľadiska prepojenia sociálnej a ekonomickej sféry nemožno prehliadnuť ani hospodárenie Fondu národného majetku. Fond národného majetku Slovenskej republiky v roku 2006 počíta hlavne s príjmami z privatizácie, zo 66-percentného podielu v Slovenských elektrárňach, zároveň očakáva aj príjmy z už uzavretých zmlúv. V nasledujúcom období je pravdepodobná privatizácia Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, z ktorej výnos sa zrejme použije na priame a nepriame oddlženie Železníc Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že výnos z privatizácie letísk v Bratislave a Košiciach sa použije na financovanie nákladov dôchodkovej reformy. Vláda Slovenskej republiky pristupuje k privatizácii značnej časti štátneho majetku a prijíma rozhodnutia, ktoré sú nezvrátiteľné. Oddlženie Železníc formou, ktorá sa navrhuje prostredníctvom privatizácie Carga, nemá obdobu. Takáto interpretácia je prísne účelová, zavádzajúca a skôr vypovedá o tom, že vláda chce zostávajúci rok do volieb využiť na pochybný odpredaj majetku štátu.
Aj na základe uvedených príkladov je zrejmé, že návrh rozpočtu charakterizujú niektoré neuvážené rozhodnutia, ktoré spochybňujú napĺňanie stanovených parametrov, a zakladá nevypočítateľné riziká do budúcnosti.
V doterajšej rozprave odznela aj požiadavka na navýšenie finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú. V závere môjho vystúpenia chcem podporiť navýšenie finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú, a preto sme spolu so skupinou 16 poslancov predložili v tejto veci pozmeňujúci návrh, pretože na podporu kultúrnych aktivít Matice slovenskej je rozpočtovaná suma vo výške 17 mil. korún, na kultúrne aktivity národnostných menšín je pritom vyčlenených 160 mil. korún.
Nespochybňujem potrebnosť financovania kultúry národnostných menšín, a preto moja otázka nie je namierená proti ich príslušníkom ani organizáciám, ktoré zastrešujú ich kultúrne aktivity. Pokiaľ ide o rozpočtovanú sumu pre kultúrnu a osvetovú inštitúciu, ako je Matica slovenská, ktorá uskutočňuje kultúrne aktivity pre približne 90 % slovenskej populácie, som presvedčená o tom, že na jej činnosť uvedená suma nie je dostatočná. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie rastie potreba zachovania národnej identity Slovákov, pričom nejde o nacionalizmus, ale prirodzený faktor spoločenského života, ktorý je umocnený nevyhnutnosťou odlíšiť sa od ostatných krajín v rámci Európskej únie, preto treba podporovať aj kultúrne aktivity, ktoré uskutočňuje Matica slovenská, ktorá zjednocuje Slovákov bez ohľadu na to, či žijú vo svojej vlasti alebo za jej hranicami. Často počúvame rôzne názory o tom, ako slovenskému národu chýbajú v histórii zakorenené inštitúcie alebo že si našu štátnu samostatnosť dostatočne nevážime, keďže sme k nej dospeli bez strát na ľudských životoch. Matica slovenská je inštitúciou, ktorá je spojená s históriou Slovákov, v minulosti viedla zložitý a náročný zápas o národnú existenciu slovenského národa a jeho politické práva, stala sa predmetom perzekúcií a prenasledovania. Preto nielen vzhľadom na svoju históriu si zaslúži morálne uznanie, ale aj z hľadiska jej akútnych potrieb, ktoré sú v skutočnosti bytostnými potrebami celého národného kolektívu, jej prislúcha aj vyčlenenie takých finančných zdrojov, ktoré sú primerané kultúrnym aktivitám a poslaniu Matice slovenskej.
Preto vás chcem, vážené dámy a páni, požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a navýšenie finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú. Ďakujem vám za pozornosť aj za to, že ste mi umožnili vystúpiť po 12.00 hodine. Ďakujem vám.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Ešte bude faktická poznámka pani poslankyne Tóthovej. Končím možnosť prihlášok do faktických poznámok.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že za veľkú pozornosť stála práve tá časť pani poslankyne, kde hovorila o Matici slovenskej. Tento pozmeňujúci návrh som podpísala aj ja. A plne sa chcem stotožniť so všetkým, čo uviedla, a hlavne chcem zdôrazniť, že národné povedomie si skutočne nemôžeme udržať, zvyšovať, pokiaľ si nebudeme ctiť našu históriu a subjekty, ktoré boli s ňou spojené, ktoré niesli zástavu nášho národného povedomia. Preto Matica slovenská si tieto finančné prostriedky zaslúži. A je, a nebojím sa to povedať, hanbou, že také nízke finančné prostriedky dávame tejto inštitúcii, čím dávame najavo, či chceme alebo nie, že nie sme za jej existenciu a tešili by sme sa z jej zániku, pretože takéto finančné prostriedky sú likvidačné.
Ešte jednu poznámku k názorom o privatizácii Carga. Chcem len povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko dalo legislatívny návrh, kde do zákona o tzv. veľkej privatizácii medzi taxatívne vymedzené subjekty sme navrhovali doplniť aj Železnice. Žiaľ, týmto parlamentom to neprešlo napriek negatívam tohto kroku, ktoré sme tu uvádzali. Ale chcem povedať, že, žiaľ, ani žiadnej odozvy v tlači nebolo, preto si kladiem otázku, ako plní svoju informačnú povinnosť naša slovenská tlač, keď o takýchto vážnych otázkach neinformuje.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako preruším rokovanie, upozorňujem na to, že o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní hodinou otázok a odpovedí, a upozorňujem poslancov všetkých, ktorí položili otázky členom vlády a predsedovi vlády, že musia byť prítomní v sále, popoludní po hodine otázok a odpovedí bude ako prvý v rozprave vystupovať pán poslanec Paška. Ďakujem.
Prerušujem dopoludňajšie rokovanie, začíname o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 12.12 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
Tretí deň rokovania
52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. novembra 2005 o 14.02 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je 14.00 hodín, a to platí aj pre členov vlády. Je 14.00 hodín. Je tu len pán minister Tóth a nikto viac.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 52. schôdze Národnej rady. Na programe je hodina otázok. Tento bod programu teraz otváram.
Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím pána predsedu vlády, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chýbať by malo päť ministrov. Pán minister Kukan, za ktorého bude odpovedať pán minister Liška. Pani ministerka Radičová, odpovie pán vicepremiér Mikloš. Pán minister Prokopovič, odpovie pán minister Gyurovszky. Chýbať budú aj pán minister László Miklós a pán vicepremiér Csáky, ale otázky nemajú.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované.
Prvá otázka podľa vyžrebovania poradia je od pána poslanca Janiša a znie: "Pán premiér, je naozaj reálne, aby sme eurom platili už v roku 2009 a Slovensko ako prvé z krajín V4 prijalo jednotnú európsku menu a nezvýšia sa ceny po vstupe do eurozóny?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, áno, je to reálne. Je reálne, aby sme eurom platili už v roku 2009. Je to cieľ vlády, oficiálne deklarovaný aj pred Európskou komisiou v našom konvergenčnom programe. Prijatý tento program je na základe širokých odborných analýz porovnávania variantných scenárov budúceho vývoja ekonomiky a budúceho vývoja vonkajších podmienok ekonomiky Slovenska.
Reálnosť tohto cieľa potvrdzujú mnohé autority, medzinárodné inštitúcie, nezávislé ratingové agentúry, celé to prostredie odborné, ktoré sa danou témou zaoberá. Chcem vám možno ponúknuť niekoľko zaujímavých informácií. A síce napríklad, že hodnotenia Slovenska pri plnení konvergenčného programu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 alebo krajinami, ktoré sa v máji 2004 taktiež stali členmi Európskej menovej únie s derogáciou, to znamená s výnimkou pre prijatie eura, sú pre nás veľmi dobré.
Európska komisia zverejnila 4. novembra tohto roku správu, v ktorej hodnotí mieru pripravenosti príslušných krajín na prijatie eura. Slovensko je hodnotené ako najlepšie technicky pripravená krajina, lepšie ako Estónsko, Litva, Slovinsko, ktoré vstupujú dva roky pred nami, a lepšie ako Lotyšsko, Malta, Cyprus, ktoré vstupujú rok pred Slovenskom. Konkrétne vám môžem povedať, že z 38 kritérií sme dosiaľ splnili 21 a plníme 9. To znamená, dokopy 30 podľa tohto hodnotenia Európskej komisie. Pričom Estónsko splnilo alebo plní 23, Maďarsko 3, Poľsko a Česko iba 1 kritérium.
Významným krokom, ktorý potvrdil napredovanie Slovenska pri plnení podmienok a cieľov v konvergencii, je aj vstup slovenskej koruny do mechanizmu výmenných kurzov ERM 2 dňa 25. novembra 2005 na základe širokej dohody príslušných ministrov.
Pripomínam, že plán sme mali vstúpiť v I. polroku na budúci rok. Ide o druhú etapu procesu zavedenia eura na Slovensku. Dohoda o vstupe do ERM 2 je zo strany európskych partnerov potvrdením, že hospodárske politiky na Slovensku vytvárajú stabilné prostredie a dobré podmienky na plnenie všetkých konvergenčných kritérií.
Po splnení náročných maastrichtských kritérií a vstupe do eurozóny očakávame iba mierne zvýšenie cenovej hladiny. To je druhá časť vašej otázky. Iba mierne zvýšenie cien, a to približne v priemere o 4 desatiny percentuálneho bodu. Konkrétne z predpokladanej priemernej úrovne okolo 2 % v rokoch 2007 - 2008 na 2,4 % v roku 2009. Teda naozaj veľmi, veľmi mierne. Pritom ide z našej strany naozaj o realistický, skôr obozretný odhad zohľadňujúci doterajšie skúsenosti v iných krajinách. Úroveň 2 % predstavuje hodnotu maastrichtského kritéria v čase previerky pripravenosti Slovenska na vstup do eurozóny, ktoré sa predpokladá začiatkom roku 2008. Úroveň kritéria pre infláciu však nie je fixná, ale pohyblivá, a preto inflačný cieľ na roky 2007, 2008 je stanovený tak, aby zabezpečil aj splnenie náročného kritéria vyplývajúceho z možnej nízkej inflácie členských krajín EÚ v danom čase.
Teda samotným prijatím eura by sa nemala významnejšie zvýšiť cenová hladina, pretože práve akt prijatia spoločnej meny je podmienený a je signálom dostatočného priblíženia Slovenska k úrovni EMÚ vo všetkých dôležitých oblastiach, vrátane tej oblasti cenovej. Inými slovami, prijatie eura je možné iba vtedy, ak Slovensko úspešne prejde spomenutou previerkou plnenia všetkých kritérií, ktoré indikujú mieru celkovej konvergencie nominálnej, reálnej aj štrukturálnej.
Aby sa zabránilo zdvíhaniu cien zo strany obchodníkov - a to je posledná poznámka, ale myslím si, že veľmi dôležitá - pri technickom prechode z koruny na euro, aby sa predišlo teda možným špekuláciám, budú ceny uvádzané v oboch menách, tak v eure, ako stále aj v korune slovenskej.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste? Pán poslanec, máte možnosť položiť otázku. Nemáte otázku. Budeme pokračovať.
Druhá otázka, ktorú položil pán poslanec Škoda, znie: "Pán premiér, ako hodnotíte Štúdiu trvale udržateľného rozvoja, ktorú dal vypracovať vládny výbor pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja túto štúdiu hodnotím vyslovene pozitívne. Ona je len jedným z celého radu opatrení z tzv. cestovnej mapy, ktorú sme si stanovili na prvom rokovaní vládneho výboru, ktorý sme zriadili po katastrofe v polovici novembra minulého roku.
Stanovili sme si postupové kroky, najprv riešiť dôsledky katastrofy, obnoviť elektrinu, dodávky plynu, pitnej vody, obnoviť cesty, tatranskú elektrickú železnicu, komunikácie, začať čistiť les, skrátka na tej cestovnej mape tých zastávok bolo niekoľko. Ale hneď na začiatku sme si povedali, že to nešťastie treba obrátiť na novú šancu. A tá nová šanca v Tatrách bude iba vtedy, keď ich budeme vedieť rozvíjať, rozvíjať v rovnováhe, aby sme náležite zakomponovali prvok ekologický, ale aj zdravotnícko-liečebný, ale, samozrejme, aj turistický, aby ľuďom sa v regióne žilo dobre a aby, samozrejme, do Tatier aj radi chodili.
A myslím, že bolo dobrým nápadom dospieť k takej predstave o trvale udržateľnom vývoji tak, že zapojíme celú verejnosť. Už pri podmienkach, pri stanovení podmienok na vypracovanie Štúdie pre trvalo udržateľný rozvoj sme sa rozhodli, že tieto podmienky dáme cez internet na verejnosť všetkým ľuďom, ktorí si myslia, že vedia a ktorí, samozrejme, by sa do tejto témy chceli zapojiť a angažovať. Teda občania, odborná aj laická verejnosť sa mohla aktivizovať už v procese definovania podmienok. Napokon, samozrejme, že bola vyhlásená samotná súťaž. Bola náležitým spôsobom vyhodnotená a myslím si, že tie výsledky možno hodnotiť pozitívne aj preto, že štúdia víťazná vychádza z národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, zohľadňuje materiály Svetovej únie ochrany prírody i Svetovej turistickej organizácie a dokonca aj našej stratégie konkurencieschopnosti.
Chcel by som ešte pripomenúť, že tá komisia bola širokospektrálna. V jej čele bol primátor Vysokých Tatier, a keď sme pred niekoľkými dňami boli svedkami vyhlásenia výsledkov súťaže, tak mi Tatranci hovorili, že v Tatrách už 30 rokov nemali takýto komplexný dokument, ktorý by hovoril o tom, ako by sa Tatry mohli rozvíjať. Ťažisko v budúcnosti Vysokých Tatier teda vidím v rovnováhe, v rovnováhe aj medzi požiadavkami na ochranu životného prostredia, na využívanie ich zdravotnícko-liečebného potenciálu, ale, samozrejme, aj na využívanie ich potenciálu turistického. Vidím budúcnosť Tatier aj v rovnováhe citu a rozumu. Je samozrejmé, že musíme a budeme chrániť vzácnu prírodu i pre budúce generácie. Je ale tiež zrejmé, že keď chceme Tatry priblížiť ľuďom aj v budúcnosti, nemôžeme napríklad tak nechať, ako je dnes, lanovku na Lomnický štít, ktorá bola ukončená ešte v roku 1938, len tak napospas osudu. Takéto zariadenia potrebujú modernizáciu, rovnako ako zariadenia cestovného ruchu. Som rád, že štúdia odporúča modernizovať tri už existujúce strediská cestovného ruchu: Štrbské pleso, Smokovce a Tatranskú Lomnicu a neodporúča budovať strediská ďalšie.
Potrebujeme modernizovať súčasnú infraštruktúru, ale aj odkloniť nákladnú dopravu z Tatier. Zo štúdie vyšiel okrem iných napríklad zámer alebo námet vybudovať elektrickú železnicu okolo celých Tatier, to znamená aj z poľskej strany. Verím, že realizácia takéhoto projektu by nielen zlepšila úroveň ochrany životného prostredia, ale tiež by podporila rozvoj cezhraničnej spolupráce a zatraktívnila by celé územie. Užitočnosť tejto štúdie potvrdzuje aj to, a to považujem, pán poslanec, za úplne kľúčové, že sa k jej realizácii prihlásili všetky relevantné inštitúcie v Tatrách. Mesto Vysoké Tatry, Združenie tatranských a podtatranských obcí, Prešovský samosprávny kraj, Obvodný úrad Poprad, Štátna ochrana prírody, Štátne lesy TANAP-u, Združenie vlastníkov neštátnych lesov a tiež Výbor vlády pre obnovu Tatier, samozrejme.
No a nakoniec som rád, že dnes je už 80 % územia postihnutého kalamitou vyčistené a ešte s lepším pocitom môžem konštatovať, že sme umožnili každému občanovi vyjadriť sa k tejto téme a štúdia trvalo udržateľného rozvoja priniesla námety, na realizácii ktorých budeme spolupracovať s Tatrancami.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, želáte si doplňujúcu otázku položiť? Áno. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Škodovi.
S. Škoda, poslanec: Ďakujem.
Pán predseda, ani mi tak nezáleží na tom, či tá štúdia už bola prijatá, alebo nebola prijatá. Veľmi podrobne som sledoval celú tú štúdiu a veľmi sa mi ľúbi na tom to, že Tatry sa neuzavreli len ako nejaký skanzen, ktorý by chodili pozerať vedci, ale otvorila sa trošku aj národu. Samozrejme, aj podtatranské obce na tom získajú, na cestovnom ruchu. Ja sa len pýtam: Udržíme túto štúdiu tak, ako sme ju postavili?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za túto doplňujúcu otázku, lebo mi umožňuje doplniť ešte jednu dôležitú informáciu. 19. novembra, presne v deň výročia kalamity sme zorganizovali veľkú medzinárodnú konferenciu, súčasťou ktorej bolo aj predstavenie tejto štúdie. Súčasťou programu bol aj podpis memoranda všetkých zodpovedných, že budú výsledky štúdie realizovať. Podpísali všetci, a toto je kľúčové, aby mesto si zakomponovalo dané myšlienky do svojho smerného územného plánu, do svojich výhľadov ako rozvíjať územie, aby tak urobili aj pre ďalšie mestá priľahlej oblasti, aby tak urobil vyšší samosprávny celok a, samozrejme, aby tak urobili aj štátne inštitúcie. Budeme premietať výsledky štúdie každý v súlade so svojimi kompetenciami. O niekoľko týždňov, mesiacov možno prídem aj ja alebo niektorí moji ministri do parlamentu s úpravou takého alebo onakého zákona. To, čo má urobiť mesto, mestá, nech robia mestá, to, čo má urobiť vyššia samospráva, nech urobí vyššia samospráva, ale podpis tohto spoločného memoranda tejto deklarácie mi dáva reálnu nádej, že sa k výsledku štúdie nielen budeme hlásiť, ale budeme ju aj postupne realizovať. Preto aj vládny výbor bude naďalej pokračovať a budeme Vysoké Tatry pomáhať rozvíjať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
V poradí tretiu otázku položila pani poslankyňa Podracká. Otázka znie: "Súhlasíte s názorom poľského premiéra Kazimierza Marcinkiewicza, že rozpočet Európskej únie porušuje zásadu solidarity voči nováčikom?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za otázku, vážená pani poslankyňa. Nie, nesúhlasím. Uvediem jedno, dve čísla, na základe ktorých bude možné tento môj výrok odobriť.
Keby to tak bolo, tak by to znamenalo, že by naďalej sme neboli čistými príjemcami a krajiny, ktoré sú prosperujúcejšie, by neprispievali krajinám, ktoré zďaleka ešte také prosperujúce nie sú, čo sa, samozrejme, nestáva a ani sa nestane.
Uvediem taký príklad, ktorý som použil včera vo výbore pre európsku úniu, kde som prišiel s našou predstavou. Na budúci rok by sme mali čerpať na kohéznu politiku, to znamená na štrukturálne fondy a z Kohézneho fondu na Slovensku asi 16,99 mld. korún. Aj pri tom prvom východiskovom návrhu Britov od roku 2007 ročne by to malo byť až vyše 55 mld. Sk. My často ideme najmä v médiách po povrchu, ale keď si položíte pred seba tieto čísla, som sa pozrel vďaka vašej otázke na poľské čísla. Aj v Poľsku od roku 2007, aj keby sa nám nepodarilo ten rozpočet vylepšiť, ale my ho chceme vylepšiť, aj Poliaci by čerpali trikrát viac ako v roku 2006. Čiže to je dôkaz, podľa mňa logický dôkaz toho, že princíp solidarity v Európskej únii funguje a fungovať bude.
Možno len otázka je, či by nemohol fungovať silnejšie. A tam je zrejme kameň úrazu, že Poľsku sa nepáči žiadna redukcia Kohézneho fondu, žiadna redukcia štrukturálnych fondov a chceli by jednoducho získať viac. Ale aj my by sme chceli, možnože len prostriedky volíme rozdielne, ale ja budem tiež zápasiť alebo prispievať k tomu, aby to zníženie alokácie bolo čo najmenšie, lebo zámer je znížiť Kohézny a Štrukturálny o 10 %, budem presadzovať, aby daň z pridanej hodnoty bola oprávnenou položkou, aby štrukturálne fondy, Kohézny fond boli dostupné aj pre mestá, aj pre obce, aby nemuseli takú veľkú mieru spolufinancovania znášať, ako by museli, keby bol platný ten pôvodný návrh.
Takže pôjdem na európsky samit s tým, aby zníženie kohéznej politiky bolo minimálne a zvýšenie flexibility alebo pružnosti, alebo dostupnosti peňazí, aby bolo maximálne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, máte posledných 20 sekúnd. Ešte necháme tých 20 sekúnd.
D. Podracká, poslankyňa: Čas liberálne orientovanej inteligencie nechce hovoriť o solidarite, ale radšej o hrdosti, o hľadaní vlastnej cesty, o tom, že nemáme vyžadovať, donucovať, či žiadať solidaritu ako povinnosť... (Poslankyňa bola prerušená z dôvodu uplynutia časového limitu určeného na otázky predsedovi vlády.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nechcem byť striktný, ale uplynul čas. Pán premiér, ďakujem za vaše odpovede. Ak chcete reagovať, tak ešte doplňme. Budem rád.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Jednu vetu. Solidarita a subsidiarita musia v Európe zostať. O tom niet najmenších pochýb. Netreba o tom vôbec špekulovať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán premiér, ďakujem vám za vaše odpovede poslancom. Čas uplynul.
Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka pre pána ministra Lipšica je od pána poslanca Miššíka a znie: "Vážený pán minister, tento rok sme rekodifikovali trestné právo, a to prijatím nového Trestného zákona a Trestného poriadku. Je to obrovský zásah do ponímania trestného práva a vzhľadom k blížiacej sa účinnosti oboch kódexov k 1. 1. 2006 by som sa chcel opýtať, ako je pripravená justícia, ako i prokuratúra na zavedenie týchto zákonov do praxe."
Nech sa páči, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v záujme plynulého zavedenia nových trestných kódexov do praxe Justičná akadémia ako rozpočtová organizácia ministerstva spravodlivosti pripravila a zabezpečila v spolupráci s jednotlivými krajskými súdmi a krajskými prokuratúrami 15 seminárov v rozsahu 4 dní, z toho vždy 2 dni pre Trestný zákon, 2 dni pre Trestný poriadok, a to v dvoch turnusoch pre sudcov vybavujúcich trestnú agendu a pre všetkých prokurátorov z obvodov Krajských súdov v Bratislave, Nitre, Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici a v Žiline a raz pre sudcov a prokurátorov z obvodov Krajského súdu v Trnave a Trenčíne a osobitne pre Najvyšší súd, Generálnu prokuratúru, Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Semináre sa uskutočnili, až na posledný, ktorý bude v Žiline v dňoch 12. až 15. decembra, a zúčastnilo sa na nich 299 sudcov, 612 prokurátorov a 51 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. V Žiline čaká na výklad nových trestných kódexov a usmernenie aplikačnej praxe ešte 18 sudcov a 43 prokurátorov. Spolu teda bude doslova preškolených 317 trestných sudcov a 655 prokurátorov.
Okrem toho boli uskutočnené osobitné dvojdňové semináre Krajskými súdmi v Nitre, Košiciach a Prešove a Vyšším vojenským súdom v Trenčíne, predmetom ktorých boli vybrané otázky výkladu a aplikácie nových trestných kódexov. Takéto semináre budú organizované začiatkom a v priebehu roku 2006. Lektormi na týchto seminároch boli, resp. sú členovia Komisie ministerstva spravodlivosti pre rekodifikáciu Trestného zákona, Trestného poriadku z Najvyššieho súdu, z Generálnej prokuratúry a z Vyššieho vojenského súdu, čím bol vytvorený predpoklad pre očakávanú odbornú úroveň a kvalitu seminárov. Cenným výstupom zo seminárov, na ktorých sa zúčastnili stovky sudcov a prokurátorov, sú aj poznatky, riešenie ktorých vzhľadom k ich naliehavosti je premietnuté do niekoľkých drobných úprav v trestných kódexoch.
Všeobecne záväzné právne predpisy, resp. ich návrhy, vydaním ktorých bolo splnomocnené ministerstvo spravodlivosti, sú už v medzirezortnom pripomienkovom konaní tak, aby mohli byť účinné od 1. januára budúceho roku.
Zo stránky personálnej a technickej pripravenosti súdov na zavedenie nového trestného procesu ministerstvo spravodlivosti po verejnej súťaži uzavrelo zmluvu s vybraným dodávateľom na dodávku a montáž zvukových záznamových zariadení, ktoré budú realizované v mesiacoch február až marec, kedy začnú prvé pojednávania v obžalobách podaných po 1. januári 2006, teda obžaloby podané podľa nového Trestného poriadku. Vzhľadom na to bude na každý súd pridelené jedno miesto technického asistenta, úlohou ktorého bude aj technické poradenstvo pre sudcov a zacvičenie zapisovateľov na manipuláciu s novým záznamovým zariadením.
Od schválenia trestných kódexov koncom mája som aj ja osobne navštívil 10 okresných súdov, 1 krajský súd, 9 okresných prokuratúr, kde som aj priamo chcel diskutovať a poznať názory, pripomienky sudcov a prokurátorov tak, aby zavedenie aplikácie nových trestných kódexov sa vyhlo vážnym problémom. Určite nejaké problémy vzniknú. To očakávam, to som hovoril aj v pléne Národnej rady. Jednoducho je to nové trestné právo po 45 rokoch a justícia je konzervatívna zložka štátnej moci, ale z pozície mojej a mojich kolegov na ministerstve robíme maximum pre to, aby justícia bola čo najlepšie odborne, personálne a technicky pripravená na spustenie nových trestných kódexov od 1. januára budúceho roka.
Ďakujem, pán predsedajúci.