V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, viete, že vždy náš poslanecký klub Komunistickej strany veľmi rád vaše návrhy podporil, pretože nám ide o rozvoj školstva, myslíme to úprimne. Ale dovoľte, aby som zareagoval na vaše vyjadrenie, že treba pripraviť víziu. Prosím vás pekne, ja by som s tou víziou bol opatrný, pretože podľa Slovníka cudzích slov "vízia" znamená vidiny a vidiny sú diagnóza. Takže ja by som poprosil radšej, keby sme spracovali program koncepcie rozvoja školstva tak, aby jeho cieľom bol kvalitnejší absolvent, ktorý skutočne bude schopný sa uviesť na trhu práce.

Chcel by som ešte povedať jednu vec. Ja s tým Göteborgom, čo ste tu načrtli, samozrejme, s tým veľmi súhlasím. Nie je to nič nové, robilo sa to aj za nás, je to v podstate ten známy cyklus: výskum - vývoj - výroba - využitie. A to, že máme tu dnes U. S. Steel, no ja by som to tak trošku povedal jemnejšie po anglicky. VSŽ - Were Steel by U. S. Steel. Neviem, ako súkromnú firmu chcete dnes prinútiť, aby toto robila. Ja som rád, ja som si myslel, že aj môj názor je, že toto malo byť stále v kompetencii štátu a U. S. Steel, alebo teda podnik, keď by tam bola tá štátna majorita, tak to mohol robiť. Nie som proti tomu. Ale bojím sa jedného. Ak zavedieme spoplatňovanie v školstve, tak potom nám skutočne budú chodiť do školy len tí vybraní, tie elity, o ktorých ste hovorili, že nemôžu cestovať. A dnešní ľudia, úplne tých normálnych 80 % ľudí hovorí: "Vieš, už dnes cestujú len elity, tí, ktorí na to majú. Môžeš cestovať ty, Karol Fajnor, ako poslanec Národnej rady s tvojím platom, ale drvivá väčšina občanov s ich príjmami, žiaľ, cestovať nemôže."

Inak verím a som presvedčený, že po zmene vlády dôjde aj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Ondriaš. A končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, mám poznámku ku koncepcii alebo k vízii. Viete o tom, že u nás už 140 vysokoškolákov ušlo zo Slovenska? Že veľa vysokoškolákov nepracuje v odbore, v ktorom sme ich vyškolili? Že to bolo úplne zbytočné ich v tom vyškoliť? Máme veľa nezamestnaných? Skúste aj toto riešiť, nielen mať vzletné názory. Ja súhlasím s vašimi názormi, lenže načo budeme školiť odborníkov vysokoškolákov, keď pre ekonomiku Slovenska alebo pre občanov Slovenska zatiaľ to má dosť malý význam. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Na toto môžem odpovedať zase len optimizmom, ničím iným. Ja viem o tom, ako odchádzajú moji najlepší študenti 10 rokov preč do zahraničia, viem o tom, koľko tisícov študentov odchádza, ale aj viem o tom, koľko je tu nádherných, rozumných a múdrych ešte mladých ľudí, ktorým treba vytvoriť podmienky. A ja naozaj som hlboko presvedčená, že projekt Minerva má zmysel práve preto, aby tí mladí ľudia dostali šancu, aby tu zostali a tu pracovali.

Aj v tom Švédsku, súkromné firmy podporujú vzdelávanie a nie je tam žiadna úloha štátu. Takže to je len otázka toho, či si vieme sadnúť a nájsť konečne spoločnú reč, čo sa týka vzdelávania a priorít, čo sa týka vzdelávania a vedy. Ak ju nájdeme, tak toto Slovensko má šance.

Ja vám poviem taký jeden príklad. Svetová banka, práve expert Svetovej banky hodnotil na Itape, bola to konferencia k informatizácii desiatich krajín prístupových do Európskej únie, a povedal, že Slovensko vďaka svojim reformám, ktoré, samozrejme, majú veľa čo naprávať, ale vďaka tomu, že sa začali a utvárajú cestu, má veľké východiskové šance stať sa nieže SK - znamená Slovakia, ale KS - Knowledge Society. A keď toto povie neznámy expert, človek, ktorý nemá prečo nám lichotiť, uvedomila som si, a na základe analýz, že máme tieto podmienky a je na nás, či budeme mať tú vôľu sadnúť si za spoločný stôl a dať tie priority do vzdelania a vedy.

A ja tomu verím a za to budem bojovať aj za tento rozpočet.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Vážnemu, ďalšiemu v poradí do rozpravy, chcem informovať snemovňu o tom, že okrem pána poslanca Vážneho je ešte prihlásená pani poslankyňa Angyalová, Štrofová, ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Mušková. A prosím o súhlas na to, aby sme mohli dotiahnuť túto písomne prihlásenú rozpravu do konca, aby sme pokročili, aby sme potom mohli ďalej ešte dať šancu prihlásiť sa ústne. Súhlasíte? (Súhlasné reakcie z pléna.) Ďakujem.

Pán Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, keďže o rozpočte ako o takom už bolo povedané veľa, chcel by som sa vyjadriť len k niektorým konkrétnym oblastiam. Ale najskôr - nedá mi, aby som pár slov aj všeobecne povedal predsa len k rozpočtu, ale veľmi stručne.

Chcem začať tým, že vláda ako keby vedela veľmi dobre teoreticky, ako sa má rozpočet uberať, keď zacitujem z predloženého štátneho rozpočtu: "Podstatný nemôže byť len objem použitých zdrojov, ale najmä efekty, výsledky, ktoré tieto zdroje dokážu priniesť. Nie je napríklad dôležité len to, koľko zdrojov vyčlení rozpočet, ale aj to, ako efektívne ich bude využívať." Čiže teoreticky je to veľmi správne. Myslím si, že aj vláda to veľmi dobre vie, aj predkladateľ. Len tá praktická stránka nám niekedy uniká. To bude aj akcent, ktorý chcem dať aj v mojom príspevku.

Druhý bod, ktorého sa chcem dotknúť a ktorý som už hovoril aj vo výbore, je programové rozpočtovanie. Programové rozpočtovanie, samozrejme, súhlasím s tým, že výrazne prispelo k transparentnosti štátneho rozpočtu, k nejakej systemizácii štátneho rozpočtu, ale aj predkladateľ cituje, a správne: "Podstatne menší pokrok sa podarilo dosiahnuť pri formulovaní cieľov a ich merateľných ukazovateľov. Väčšina kapitol stále nedokáže alebo nechce jednoznačne a verejne zadefinovať svoje ciele, ktoré by bolo možné konkrétne hodnotiť aj medzinárodne porovnávať." Ja som to odporučenie dal aj vo výbore pánovi ministrovi a, samozrejme, tlmočím mu ho aj tu, že môj názor je ten, že vláda by mala ozaj stanoviť nejakú komisiu, ktorá bude monitorovať a pripúšťať tie ciele jednotlivými rezortmi navrhnuté. Pretože tie ciele, dovoľte mi použiť expresívny výraz, majú úroveň "poľnej myši", lebo niektoré sú úplne na zasmiatie.

Na oživenie poviem jeden cieľ, to je podprogram 07T ministerstva dopravy - Tvorba a implementácia politík do roku 2010: "znížiť úmrtnosť na cestách oproti roku 2002". A dokonca je tam tabuľka - merateľné ukazovatele, je plán 500 usmrtených a, samozrejme, znížiť ho nižšie. Ja sa pýtam, čo keď ten plán 500 usmrtených nebude, čo vlastne s tým urobíme? Ale nie sú to len ciele ministerstva dopravy, sú to väčšiny rezortov, samozrejme, česť výnimkám. Niektoré rezorty sa s tými cieľmi pohrali. Čiže len to chcem a nabádam a odporúčam zase pánovi ministrovi financií, aby sa vážne s týmto zaoberali, aby sme s týmto zákonom, o ktorom hovoríme, že je zákon zákonov, čo si teda aj myslím a oprávnene to o ňom hovoríme, aby aj svoje náležitosti mal na príslušnej úrovni, a tie ciele ozaj sú na veľmi nízkej úrovni a treba sa s tým zaoberať.

K vlastným konkrétnym veciam, ktorých sa chcem dotknúť, čo som povedal v úvode, prvou oblasťou je oblasť výstavby a údržby cestnej infraštruktúry.

Na údržbu a opravy ciest 1. triedy a diaľničných privádzačov sa v roku 2006 rozpočtujú bežné výdavky vo výške 980 mil., v roku 2007 a 2008 vo výške 730 mil. zhruba. Vzhľadom na súčasný technický stav ciest 1. triedy musím konštatovať, že táto suma je na budúci rok nepostačujúca na zabezpečenie všetkých potrebných opráv. Optimistický výhľad rozpočtu na roky 2007 a 2008, v úvodzovkách "optimistický", ktorý predpokladá dokonca zníženie týchto výdavkov medziročne cca o 250 mil., akoby naznačoval, že táto vláda už nepočíta s tým, že po roku 2006 nebude vládnuť, resp. musím sa stotožniť s tým tvrdením, ktoré z tohto čítam, že v nasledujúcich rokoch už cesty 1. triedy budú v takom dobrom technickom stave a budú spĺňať nevyhnuté bezpečnostné parametre, že tento štát si bude môcť dovoliť znižovať výdavky na ich opravy a údržby - to sa mi zdá nezmysel. Čiže zamyslíme sa aj nad tým.

Ak to porovnám so sumou určenou pre Národnú diaľničnú spoločnosť, čo je zhruba identická suma, a suma vyčlenená pre Slovenskú správu ciest na cesty 1. triedy a ak porovnám, samozrejme, dĺžku ciest, ktoré musí Slovenská správa ciest spravovať, a dĺžku ciest, ktoré musí spravovať Národná diaľničná spoločnosť, nehovorím o aspekte veku, že tie diaľnice sú podstatne mladšie, musím ešte raz zdôrazniť, že je to žalostne málo a v niektorých prípadoch to hraničí s únosnosťou a s udržaním bezpečnostného stavu na týchto cestách, na cestách nižšej triedy.

Ďalší aspekt, ktorý vidím problémový, že v roku 2005 sa výstavba ciest začala realizovať novým systémom, vyplýva to z rozdelenia národnej diaľničnej alebo vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti a z jej odčlenenia od Slovenskej správy ciest. Čiže vznikli nám dva samostatné subjekty. Slovenská správa ciest zabezpečuje výstavbu ciest 1. triedy a diaľničných privádzačov. Národná diaľničná spoločnosť diaľnice a rýchlostné komunikácie. Máme teda dve vedenia spoločností. Národná diaľničná spoločnosť sa presťahovala do novej drahšej budovy. Platíme dva kompletné aparáty a tak ďalej.

Prečo to spomínam? Aj napriek podstatnému zvýšeniu zdrojov na výstavbu diaľnic v roku 2005 oproti roku 2004, čo sme mimochodom všetci privítali, sa zdá, že efekty sú minimálne. Spoločnosť nie je schopná rozpočtované prostriedky v danom roku preinvestovať a minister dopravy pri vyhodnotení aktualizovaného plánu výstavby diaľnic každoročne do vlády predkladá materiál, v ktorom zakaždým posúva pôvodne deklarovaný termín ukončenia úsekov Bratislava - Košice alebo Bratislava - Banská Bystrica.

Napríklad v rozpočte Národnej diaľničnej spoločnosti na rok 2005, ktorý bol stanovený vo výške 11 mld. Sk, zhruba, ostane v tomto roku, to znamená v roku, v ktorom to bolo naplánované, nepreinvestovaných viac ako 4,5 mld., je to 41 %. Je to číslo, nad ktorým sa ozaj všetci musíme zamyslieť, alebo aby nebolo zle, budeme platiť vzduch a nejako to potom doplatíme, čím sa zase štát ako obstarávateľ vystaví do rúk dodávateľov, ktorí budú môcť nejaké určité tlaky naň robiť, aby sa tieto veci dostali do nejakého rozumného reálu.

Na rok 2006 by malo byť na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest k dispozícii skoro 15 mld., 14,8 mld. Sk, samozrejme, s podmienkou, že bude odsúhlasený úver pre Národnú diaľničnú spoločnosť a spoločnosť naplní jej plánované príjmy. Dovolím si vyjadriť pochybnosť, že ani v roku 2006 sa nepodarí preinvestovať plánovanú sumu prostriedkov. V tejto pochybnosti ma utvrdzuje aj odpoveď ministra dopravy, ktorý vo svojej odpovedi na moju interpeláciu uvádza, citujem: "Diaľnica medzi mestami Bratislava - Žilina bude odovzdaná do užívania v roku 2006 okrem úseku D1 Sverepec - Vrtižer z dôvodu oneskoreného ukončenia územného konania. Tento úsek bude v plnom diaľničnom profile spojazdnený v roku 2008." Aj napriek tomu, samozrejme, že boli deklarované iné termíny. "Diaľnica medzi mestami Bratislava - Košice bude odovzdaná do užívania v roku 2010 okrem siedmich úsekov z dôvodu zložitosti majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, vyvlastnenie viacerých pozemkov a predĺženia obstarávacieho procesu pre námietky uchádzačov o zhotovenie diela. Rýchlostná cesta R1 medzi mestami Nitra a Banská Bystrica bude postupne odovzdaná do užívania v rokoch 2007 až 2010 z dôvodu nesúhlasu dotknutých subjektov s vedením trasy a odvolacím konaním voči vyvlastňovacím rozhodnutiam." Na záver konštatovanie ministra, že "harmonogram v značnej miere ovplyvňuje aj schopnosť investora obstarať rozhodnutia v režime stavebného zákona." Toľko citácia z odpovede ministra dopravy.

Len na ilustráciu: Na úseku Rudno nad Hronom - Žarnovica, ktorý má byť dokončený v budúcom roku, teda za tri roky od začatia jeho výstavby, je z pôvodného rozpočtu 2,1 mld. za 2 roky preinvestovaných len niečo nad 600 mil., t. j. v ostávajúcich necelých 12 mesiacoch sa má prestavať ešte 1,5 mld., čo predstavuje 70 % z celkového rozpočtu, a pritom ostáva času už len nejakých 25 %. Čiže to tiež svedčí o nevyváženosti tohto procesu, ktorý sa u nás deje, investičného procesu ako takého.

Kde sú teda sľuby o včasnom dokončení menovaných úsekov, ktoré z úst ministra odzneli aj na tejto pôde, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky? Serióznejšie by bolo vyčleniť v rozpočte toľko prostriedkov, koľko sme schopní v danom roku reálne a hlavne efektívne preinvestovať, a chváliť sa len tým, čo sme skutočne realizovali, a nie tým, čo vieme sľúbiť, čo sme len megalomansky naplánovali, samozrejme, občanom nasľubovali a potom - veď sa uvidí.

Stále tvrdím, že kompetentní, a to ako na ministerstve dopravy, ale najmä v Národnej diaľničnej spoločnosti a sčasti aj v Slovenskej správe ciest nemajú zvládnutý investičný proces. Snažia sa znásilniť jednotlivé čiastkové termíny prípravy stavieb v záujme populistických sľubov ich predstavených. A pretože investičný proces výstavby ciest je zdĺhavý, spravidla presahujúci 4 roky, nechávajú za sebou časované bomby vyplývajúce zo zlej prípravy, ktoré sa negatívne prejavia tak v kontraktoch, ktoré sa pripravujú alebo sa majú pripraviť, ako aj pri samotnej realizácii. A, samozrejme, je dosah tejto skutočnosti aj na cenu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

Aj v roku 2006 hrozí, že to dopadne tak, ako je to dnes, že v záujme minutia čo najviac vyčlenených prostriedkov staviame diaľnice za jedny z najvyšších cien v rámci Európskej únie. Ako príklad uvediem úsek Ladce - Sverepec, pri ktorom vychádza cena za 1 km bez tunela 750 mil. Sk. Na základe priebehu výberových konaní na výstavbu diaľnic, kde sa v tomto procese bijú dve strany vládnej koalície - SMK na strane Úradu verejného obstarávania a SDKÚ na strane druhej, lebo ten vplyv na výstavbu diaľnic alebo na výstavbu Národnej diaľničnej spoločnosti je tu hmatateľný, môžem s istotou povedať, že v tomto boji nepomôže ani vládou schválený materiál o stanovení pevnej ceny za výstavbu diaľnic, ktorý takisto má svoje nedostatky a svoje medzery.

Na záver tejto state o cestách musím konštatovať, a kriticky musím konštatovať, že neprofesionalita štátu, neprofesionalita vlády, ministerstva dopravy a, samozrejme, obstarávateľov, ktorých som pred chvíľou menoval, takouto neprofesionalitou prichádzal štátny rozpočet a, samozrejme, aj naďalej bude prichádzať o miliardy korún ročne a výstavba bude napredovať takým tempom ako doteraz.

Pýtam sa, načo teda robíme reformy, keď na druhej strane bohapusto, keď si môžem dovoliť tento výraz, prostriedky minieme a vyjdú nám hore komínom bez efektu? Ostáva už len skúmať, či je to úmysel alebo nevedomosť. Ja si však myslím, že je to úmysel, a taktiež to dokladám jedným príkladom zo súčasnej praxe. Obálky, je to teda z iného súdka, je to zo Slovenskej správy ciest, nie Národná diaľničná spoločnosť, ale zhruba v rovnakom čase sa otvárali obálky na obchvat Trnavy, to je takisto diaľničný privádzač, a diaľničný privádzač Sečovská - Prešovská v Košiciach. Ten istý dodávateľ Inžinierske stavby Košice konkrétne ponúkol na stavbu, ktorá je obvyklá cena alebo projektantom stanovená cena okolo 600 mil., ponúkol cenu 1,253 mld., pritom pozitívne viem, že ovplyvnil niektorých ďalších uchádzačov, rovnocenných partnerov, aby do tejto súťaže nešli, ale stala sa nejaká zrada, vstúpil tam subjekt, ktorý neovplyvnil alebo nemal naň vplyv, a ten ponúkol cenu 560 mil. Je to raz taká zvýšená cena tejto stavby a jednoducho, ak by nedošlo k nejakým zmenám, tak tento subjekt bude mať podpísanú zmluvu o dielo na túto stavbu o 600 mil. vyššiu. Je to pre mňa nemysliteľné a to svedčí o tom, že je tento proces nezvládnuteľný.

Na druhej strane zase do toho obchvatu Trnava konkrétne Inžinierske stavby Košice ponúkli 219,9 mil., pričom je obvyklá cena okolo 280 - 300 mil. Čiže tam išli zase dumpingovou cenou. Bolo by pre mňa veľmi zaujímavé, a to takisto vyzývam aj obstarávateľa, resp. jeho nadriadený orgán ministerstvo, aby prehodnotilo tieto dve ponuky, pretože v jednej ponuke tie položky sú 100 % vyššie ako v druhej ponuke. To znamená, že tento subjekt, ktorý sa uchádza o tú stavbu, za kubík betónu ponúkol v jednej cene 2 500 korún a v druhej cene možno 5 500 korún. Ináč je to nemysliteľné! A takisto aj ten ukazovateľ, ktorým nás hodnotí aj Európska komisia pri výstavbe diaľnic, pri tej pôvodnej, čo som povedal, Sečovská - Prešovská nám vychádza skoro 800 mil. korún kilometer diaľnic, pritom je tam len jeden most a 1,6 km cesty. Čiže sú to vážne defekty a vážne otázniky nad profesionalitou obstarávateľa, s ktorými, keď sa nevysporiadame, bude nás to stále hnať do nejakej slepej uličky. Bude to stále klásť vyššie nároky na štátny rozpočet a takáto neprofesionalita stojí ozaj na zamyslenie a za okamžité riešenie, pretože všetky, aj keď priznáme pozitívne dosahy reforiem, všetky pozitívne dosahy tých reforiem, ktoré sú nám prezentované, sa stratia v takto nevhodne preinvestovaných prostriedkoch.

Prejdem teraz do oblasti železníc. Nechcem hovoriť o predaji Carga, ale nedá mi nespomenúť tento fakt, keďže privatizácia je jediným, aj to chabým riešením problémov v oblasti železníc, na ktoré sa táto vláda doteraz zmohla. Sľubuje, že z výnosu oddlží osobnú dopravu, že splatí časť dlhov Železníc Slovenskej republiky. Chcem len pripomenúť, že celkové dlhy železničných firiem momentálne tvoria zhruba 7 % celkového štátneho dlhu Slovenska. O neochote tejto vlády vysporiadať sa s problémom železníc ešte v tomto volebnom období potvrdzuje aj nasledujúci fakt. Z vyhodnotenia kontrolného mechanizmu finančného modelu a aktualizácie konsolidačnej funkcie Železníc Slovenskej republiky vyplýva, že ak by v roku 2007 mali byť vyrovnané všetky splatné záväzky a staré dlhy, potrebovali by sme na to viac ako 33 mld. Sk. Namiesto toho, aby štátny rozpočet sanoval tieto dlhy čiastočne už v tomto roku, vláda tento balvan presúva, ktorý mimochodom vytvorili touto vládou dosadené manažmenty, a tlačí ho pred sebou a presúva ho do budúceho volebného obdobia. Ozdravný proces, ktorý mal byť na železniciach naštartovaný, skôr vyzerá tak, že nová vláda nechá železnice dožívať alebo necháva ich dožívať ako pacienta čakajúceho na smrť, čo je vážny problém takisto.

Okrem dlhu finančného sa kríza napr. v osobnej doprave prejavuje aj vo forme dlhu modernizačného. Osobná doprava by každoročne potrebovala aspoň 1 mld. korún na zabezpečenie rekonštrukcie a obnovy vozového parku, čím by došlo ku skvalitneniu poskytovaných služieb a konečne po mnohých rokoch aj k nárastu a k pritiahnutiu cestujúcich a k nárastu počtu prepravených osôb. Vláda však našla opäť "grandiózne" riešenie, hodné reformátorov. Nielenže v roku 2006 plánuje za výkony vo verejnom záujme uhradiť osobnej doprave 4,5 mld. Sk, ale prišla s novinkou vo forme otvorenej zmluvy, na základe ktorej sa finálne vyúčtovanie uskutoční po skončení rozpočtového roku. Už dnes je nad slnko jasnejšie, že pri vyúčtovaní bude osobná železničná doprava požadovať doplatiť sumu okolo 1 mld. Sk. Žiadny problém, veď to bude až v nasledujúcom volebnom období a minister financií tak môže o rozpočte na rok 2006 opäť hovoriť, že spĺňa stanovené magické kritériá a ukazovatele, ktoré si predsavzal.

Obdobný prístup sa dá očakávať aj pri výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy, ktoré zhltnú ročne sumu 3,6 mld. Sk. Som veľmi zvedavý, koľko si železnice budú nárokovať v roku 2007, keď pod tlakom a v záujme privatizérov Carga Regulačný úrad zníži poplatky za použitie dopravnej cesty, čím výrazne zníži tržby Železníc Slovenskej republiky. Vláda s obľubou hovorí aj o sume vynaloženej na modernizáciu železničných tratí. Skutočnosť je taká, že aj napriek preinvestovaným za posledné tri roky 16 mld. korún dodnes nemáme v prevádzke ani jeden kompletný ucelený úsek, ktorý by zabezpečil skrátenie doby cestovania, skôr naopak. Čas cestovania sa predlžuje, pretože neustálou výstavbou sú brzdené procesy prepravy a 16 mld. preinvestovaných je zatiaľ bezvýsledných, samozrejme, je tam určitý hmatateľný výsledok na tej stavbe. Ale pýtam sa, ktorý štát si dovolí preinvestovať toľkoto peňazí bez toho, že by to po častiach vedel aj užívať?

Komplexne situácia na železniciach vyzerá tak, že každoročne dochádza k poklesu počtu prepravených osôb na jednej strane a k pravidelnému nárastu požadovaných transferov zo štátneho rozpočtu. Nad takýmto vývojom za posledných 7 rokov by sa každý ekonomicky zdatný odborník - a vláda tvrdí, že ich má dostatok - minimálne vážne pozastavil a už dávno by trúbil na poplach. Nech mi však nikto neargumentuje tým, že predaj Carga pomôže veci vyriešiť. Gro týchto problémov sa týka Železníc Slovenskej republiky a osobnej dopravy, ktoré aj tak ostanú v rukách štátu so všetkými súvislosťami a starými dlhmi a so všetkým zanedbaným marketingom a manažmentom, ktorý sa teraz veľmi prejavuje, markantne prejavuje.

V oblasti výstavby sa chcem dotknúť Štátneho fondu rozvoja bývania a niektorých jeho programov. Je potrebné, aby fond pružne reagoval na aktuálnu situáciu. Jednotlivé druhy podpory je nutné korigovať a priority sa musia sústrediť na tri hlavné oblasti. Postupne treba upustiť od podpory výstavby bytov v rodinných domoch, pretože zmenou úrokovej sadzby prakticky prestáva existovať výraznejší rozdiel s úrokmi komerčných bánk. Ročne sa to týka cca 700 žiadateľov. Presunom prostriedkov z tohto programu by bolo vhodné podporiť program obnovy bytových domov. Žalostný stav bytového fondu si ročne vyžaduje oveľa viac, ako je v rozpočte navrhnuté. Len v minulom roku na vyčlenených 250 mil. Sk fond dostal žiadosti na viac ako 800 mil. korún. Tohtoročné zvýšenie tohto programu na 300 mil., t. j. o 50 mil., je len drobnou kozmetickou úpravou.

V roku 2002 som navrhoval ja osobne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, aby vláda pripravila program na znižovanie spotreby energií bytových domov formou zatepľovania. Čuduj sa svete, po dvoch rokoch je to správne, podporujem to, prišla vláda s týmto istým názorom, vtedy som však narazil na odpor koalície a môj návrh nenašiel podporu. Na rok 2006 už ministerstvo prichádza s týmto programom a vyčleňuje naň sumu 350 mil., z ktorých 200 mil. korún do tohto programu poskytne Slovenský plynárenský priemysel.

Samozrejme, že takýto postup vítam, len musím upozorniť na niektoré nedostatky. Nie je podľa mňa vhodné, aby program zatepľovania a program obnovy bytových domov boli vedené ako dva samostatné programy. Veď načo nám bude zateplená budova, ktorá síce ušetrí obyvateľom v nej žijúcich výdavky na energie, ale pod novou fasádou naďalej budú pretrvávať chyby v konštrukcii budovy, statické chyby a chyby v jej rozvodoch? Okrem toho, že vyčlenená suma je podľa môjho názoru nedostatočná, zatiaľ som nevidel vypracované podmienky čerpania tejto podpory. Pevne verím a týmto aj vyzývam pána ministra výstavby, aby v podmienkach podpory bola zohľadnená geografická poloha budovy, nadmorská výška, v ktorej sa nachádza, priemerné ročné teploty a poveternostné podmienky v danej lokalite atď. Prioritne musia byť sanované a aj zvýhodňované obytné budovy na severe Slovenska, ktoré sú podstatne náročnejšie na spotrebu energií ako napr. budovy na južnom Slovensku, kde prevláda miernejšia klíma. A ako som už spomínal pred chvíľou, program úspory spotreby energií musí byť úzko spojený s programom obnovy bytových domov.

Druhou prioritou naďalej ostáva podpora výstavby nájomných bytov. Problém však je v umiestňovaní výstavby a v skladbe bytov v bytovom dome. Demografický vývoj poukazuje na starnutie obyvateľov a dokonca k jeho úbytku. Zvyšuje sa počet cenzových domácností a znižuje sa počet členov domácností. Na tieto javy musia podmienky poskytovania podpory taktiež reagovať.

Ako tretiu a veľmi dôležitú prioritu musím spomenúť výstavbu zariadení sociálnych služieb. Ich výstavba stagnuje. Bude potrebné v krátkom čase analyzovať príčiny nezáujmu o tento program a upraviť ho. Kým v súčasnosti tvoria ľudia nad 65 rokov necelých 12 % obyvateľstva, v roku 2010 to bude vyše 20 %. Tým, že spoločnosť starne, rastie aj potreba sociálnej starostlivosti. Súčasný počet zariadení sociálnych služieb, ako sú napr. domovy dôchodcov, domy s opatrovateľskou službou, domy-penzióny pre dôchodcov, je už dnes nepostačujúci. Počet žiadostí o prijatie do domovov dôchodcov ďaleko prevyšuje ich kapacitu, čakacie lehoty na prijatie sú viac ako pol roka, niekde aj viac rokov. Chcel by som poukázať, že minister zodpovedný za hospodárenie Štátneho fondu rozvoja bývania nereaguje na prognózy Štatistického úradu a vývoj v oblasti demografie rozvoja bývania a zvyšovania cien energií pre domácnosti. Myslím si preto, že v budúcnosti by program podpory výstavby zariadení sociálnych služieb mal byť druhý v poradí pridelených prostriedkov po programe obnovy a zatepľovania bytových domov.

Blížim sa k záveru, a preto nemôžem obísť oblasť informatizácie spoločnosti, o ktorej tu hovorila pred chvíľou aj kolegyňa Brestenská. Tu je potrebné upozorniť, že okrem kapitoly ministerstva dopravy, v ktorej sa na túto oblasť vyčleňuje 400 mil. korún, existujú aj programy iných rezortov, ktoré súvisia s informatikou a informatizáciou verejnej správy. Ide napr. o ministerstvo výstavby, ministerstvo školstva, Úrad vlády a pod. Projekty a programy týchto rezortov sa v nezanedbateľnej miere prekrývajú a riešia tie isté problémy, často však odlišným spôsobom. To v konečnom dôsledku spôsobuje neefektívne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Nekompatibilitu komunikačnej infraštruktúry v štátnej správe, nízku interoperabilitu v informačných systémoch a vyššie riziká z hľadiska bezpečnosti komunikácie.

Spôsob, akým je riešená informatizácia verejnej správy v návrhu štátneho rozpočtu, nezodpovedá ani požiadavkám, ktoré sú na Slovensko kladené zo strany Európskej únie. Informatizácia verejnej správy v rámci Európskej únie je riešená Komunitárnym programom pre podporu interoperability informačných systémov. V návrhu rozpočtu sa v žiadnej kapitole nespomína tento program alebo jeho čiastkové projekty. Ani z iných oficiálnych dokumentov nie je jasné, ktorý subjekt bude gestorom, resp. koordinátorom tohto programu. Čiastkovo nejaké vízie napĺňa program Minerva, ktorý však takisto nemáme v tej polohe, do ktorej by sme ho chceli dostať z hľadiska jeho jednoznačného plnenia a nábehu na informatizáciu ako takú.

Návrh rozpočtu z hľadiska informatizácie verejnej správy nesie rovnaké znaky ako v priebehu predchádzajúcich rokov. Podľa môjho názoru je to nesystémový prístup, nekonzistentnosť a nekonkrétnosť. Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti s oklieštenými kompetenciami nám nenaplnil očakávania, ktoré sme mali. Toto je oblasť, ktorá bola systematicky zanedbávaná a v ktorej problémy sa riešili prevažne v teoretickej rovine. Svedčí o tom aj správa o plnení akčného plánu pre túto oblasť, v ktorej sa konštatuje, že úlohy v ňom stanovené boli splnené horko-ťažko na 30 % za rok 2004. Pritom od úrovne využitia informačných a komunikačných technológií v súčasnosti závisí efektívnosť nielen každej inštitúcie v štátnej správe, ale aj efektívnosť fungovania štátnej správy ako celku. Preto je nevyhnutné, aby sa presne zadefinoval orgán, ktorý by v oblasti informačných a komunikačných technológií definoval a implementoval normy a štandardy, koordinoval projekty a programy, zabezpečil implementáciu programov Európskej únie a zabezpečil interoperabilitu informačných systémov verejnej správy. Orgán, ktorý bude mať príslušné kompetencie, ktorý túto oblasť pohne dopredu. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo.

Veľmi stručne sa chcem dotknúť ešte fondov Európskej únie, či sú to štrukturálne, či sú to kohézne. Čaká nás pomerne veľký balík a chválime sa tým všetci, je to okolo 28 mld. z fondov a je to okolo 15 mld. Chcem k tomu prirobiť ešte alebo pridať ešte 15 mld. na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré som spomenul.

Keď z tých 28 mld. zoberiem, že možno 20 sa týka investičných celkov, pridám k tomu 15 mld. za diaľnice, sme už v čísle 35 mld., ktoré by sme mali preinvestovať v roku 2005. Upozorňujem a dôrazne žiadam, aby sa stanovil ozaj solídny harmonogram, ako tieto peniaze ideme zmysluplne minúť. Podľa môjho názoru nemáme projekty, nemáme prípravu zvládnutú, neprofesionálny proces verejného obstarávania, čiže toto sú argumenty, ktoré sa nám môžu stať, že zhoríme v tejto oblasti a že zmysluplne nebudeme vedieť preinvestovať 35 mld., odhliadnuc od toho, že kapacita slovenského stavebníctva nie je 35 mld. Sk.

Čiže treba, aby sme sa nad tým koncepčne zamysleli, ja to vítam, že konečne sme si všetci uvedomili a, samozrejme, aj vláda, že treba do tohto programu naliať podstatne viac peňazí, ako to bolo dosiaľ, ale nie je všetko len zabezpečenie financií, ale je to aj efektívne zvládnutie celého toho procesu, to, čo som povedal v úvode, že z teoretickej stránky je to správne, len z tej praktickej sa mi zdá, že budeme mať vážne problémy, ako zmysluplne tieto prostriedky prestavať, a aby sme neplatili za vzduch a aby sme zvládli celý investičný proces tak, ako sa má zvládnuť.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že problémy, o ktorých som hovoril, sú koncepčného charakteru, nie je možné ich vyriešiť jednoduchým pozmeňujúcim návrhom. Zároveň z tejto pokojnej atmosféry dedukujem, že veci sú už záväzné alebo polozáväzné, predrokované, a teda nemá predkladanie pozmeňujúcich návrhov opozičným poslancom prakticky význam, možno je to aj tým, že už som trikrát predkladal a ten štvrtýkrát sa mi až tak nechce, keď tie prvé tri roky mi neprešli, podľa môjho názoru je aj zmysluplné. Z tohto dôvodu ani žiadny pozmeňujúci návrh nepredkladám, ale zároveň z dôvodu koncepčných kritík, jeho častí, častí štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu ako celok pri hlasovaní nepodporím.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som len skutočne v krátkosti reagoval na predrečníka práve v tej pasáži jeho prejavu, kde hovoril o efektívne vynaložených zdrojoch. Mali sme tu niekoľkokrát správu Najvyššieho kontrolného úradu, upozorňovala aj Slovenská informačná služba na neefektívne míňanie zdrojov, myslím si, že skutočne štátny rozpočet, ktorý máme, je deficitný, v svojej podstate ho musím odmietnuť, ale veľa zdrojov je použitých tak, že nezvyšujú kvalitu života, i keď zvyšujú účtovnícky HDP, ale nezvyšujú kvalitu. Tak ako tu bolo spomínané, 16 mld. - nemáme dokončený jeden úsek trate, ktorý by zlepšoval. Príklad ďalší - nedokončené stavby ZŠ atď.

Takže si myslím, kontrola by sa skutočne mala stať ruka v ruke s riadením rezortov tým hlavným, ktoré by mali zabezpečiť vyššiu kvalitu života a efektivitu vynaložených zdrojov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vážny, v reakcii?

Ľ. Vážny, poslanec: Chcem len doplniť kolegu, myslím, že z kontextu môjho príspevku to bolo jasné. Samozrejme, že kontrola. Ale chcem podstatne väčší dôraz dať nie na kontrolu, ale na prípravu a na profesionálne zvládnutie investičného procesu, pretože toto je najväčšia bolesť slovenského investičného procesu. Nemáme to profesionálne zvládnuté a unikajú nám obrovské miliardy, ktoré som sa tu snažil naznačiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

Chcem povedať, že som tiež v minulosti vystupovala k štátnemu rozpočtu a len plynulo chcem nadviazať na kolegu, že si nerobím ilúzie o tom, o čom je táto rozprava. O tom, aké sú reálne možnosti presadiť nejaký pozmeňujúci návrh, a preto ani nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy. Ale rozhodla som sa všimnúť si v tejto diskusii čosi, čo sa mi zdá, že sa ešte neobjavilo v tejto diskusii, a poukázať na to, ako naozaj tie aspekty, ktoré aj vlastnými ústami pán minister Mikloš považuje a presadzuje ako tie kľúčové aspekty, ktoré na tomto rozpočte vidí ako dobré, ako ich vidím ja a ako si myslím, že ich môže vidieť občan.

Keď som si všimla diskusiu a všimla som si to, lebo niekedy treba v krátkosti povedať, že v čom je asi rozpočet dobrý alebo zlý podľa názoru toho konkrétneho človeka, tak pán minister spomína v zásade tri veci. Hovorí o tom, že je transparentný, hovorí o tom, že podporuje zdravý ekonomický rast, a hovorí o tom, že je dobré, že znižuje postupne v rokoch schodok, lebo nezaťažuje takýmto spôsobom iné generácie tak ako v minulosti a že vlastne zaťažuje len takým spôsobom, ktorý je nevyhnutný a ktorý podporuje zdravý rast ekonomiky.

Tak som sa rozhodla, aj keď na veľmi jednoduchých príkladoch, ale pozrieť sa trošku na to, ako táto vec vyzerá, a keďže som v sociálnom výbore, tak som si zobrala na paškál kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Chcel vám povedať, že keď mám brať do úvahy, že rozpočet má byť transparentný, tak si myslím, že asi by mal byť do nejakej miery aspoň čitateľný aj pre bežného občana. A ak už nie je taký čitateľný pre bežného občana, pretože sa povedzme nevyzná v ekonomike tak, ako by to bolo nevyhnutné, tak určite by mal byť jednoducho čitateľný pre ekonóma. No a neviem, ako vy ste čítali tento štátny rozpočet, a myslím si, že sú to štátne rozpočty, teraz tu máme štvrtý v tomto volebnom období, ktoré sa svojím spôsobom podobajú, niektoré veci sa naozaj v čase zlepšujú, ale v zásade je to ten istý výstup. Ale ja som o tom presvedčená, že štátny rozpočet tak, ako nám bol predložený, je jeden dokument, ktorý je plný čísel a plný tabuliek a proste plný položiek, ktoré sú nezrozumiteľné a sú nezrozumiteľné čím viac, tým lepšie, asi. Zdá sa mi. (Potlesk.)

To nie je rozpočet, ktorý sa dá čítať jednoducho, a to nie je rozpočet, ktorý sa dá pochopiť aj pre ekonóma, aj pre človeka, ktorý sa zaoberá rozpočtami. Jedna zásadná vec, keď som si chcela túto rozpočtovú kapitolu stiahnuť na webe, lebo sa mi zdá, že to je najjednoduchší priestor, tak som ju proste nenašla. Možno som hľadala zle. Ale potom som si išla kliknúť aj na iné ministerstvá a s výnimkou niekoľkých naozaj k jednotlivostiam v rozpočte, pretože každá kapitola, keď má samostatný rozpočet, tak ten má zmysel čítať, lebo inak sa veľa o rozpočte nedozviete, tak 95 %, som ochotná tvrdiť, týchto rozpočtových kapitol nie je na internete.

Keď sa pozriem na podklady, ako sme ich dostali, a to je posledná vec, ktorá mi prekáža z hľadiska toho, aby sa to vôbec dalo analyzovať a študovať, tak v elektronickej podobe, keď si pozriete tieto dokumenty, tak tie časti, ktoré sú tabuľkové, z ktorých by ste mohli nejakým spôsobom analyzovať čísla, agregovať, pozerať sa na podiely atď., sú "pdf" súbory. Hej? Čiže ako všetky možné cesty, ktoré môžu byť zarúbané, sú zarúbané na to, aby sa človek na tie čísla reálne pozrel, aby skúsil porovnávať možno aj skupiny jednotlivých nákladových položiek.

Preto si myslím, že sa nedá o tomto rozpočte hovoriť, že je transparentný. Dá sa povedať, že je o čosi lepší ako tie predchádzajúce, pretože naozaj niektoré položky sa vyčistili, aspoň ich názvy už dávajú čosi naznačovať, ale naďalej sa tam nachádza ix položiek, ktoré podľa môjho názoru mnohým ľuďom absolútne nič nehovoria a skrývajú sa za nimi čudesné veci a pomerne vysoké čísla. Hovorím teda, že je to zlepšenie možno oproti inému stavu, ale určite nie transparentnosť takú, akoby som ja čakala od štátneho rozpočtu. Ale napriek som zobrala tú kapitolu a natiahla som tie čísla vyslovene fyzicky, aspoň tie základné, aby som sa mohla na to pozerať, aké sú podiely jednotlivých položiek. Takže by som chcela vám ukázať jednoduché tabuľky, ktoré si myslím, že by mohli urobiť na každom ministerstve na to, aby bol o trošičku transparentnejší ten svet tých čísiel v štátnom rozpočte.

Môžem vás poprosiť? (Prezentácia tabuliek).

No, tak takúto jednoduchú tabuľku, to je asi jediná, ktorú som našla v nejakej podobe, aj keď nie takto zreteľne v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny - môžem to zväčšovať, aby to bolo čitateľnejšie, no to je v tejto chvíli maximum, ale tých položiek je dosť, takže je to zložité. To je taká agregovaná tabuľka. Z tejto tabuľky, to hovorím, takúto jedinú som v zásade našla, ktorá nebola výstupom z rozpočtového systému, ale bola naozaj agregovaná tabuľka, neviem, či z excelu, alebo z akého nástroja. To je napokon jedno. Z ktorej sa môžeme pozerať na to, aký podiel vlastne majú jednotlivé položky na príjmoch, takisto na výdavkoch.

Keď ideme na detailizáciu - a to už asi budete vidieť zložitejšie, ale chcela som radšej, aby ste videli tie jednotlivé podiely -, tak je veľmi jednoduché urobiť to, že zoberiete čísla a tam, kde máte jednotlivé agregované položky, si proste vypíšete percentuálny podiel. Pretože z toho môžete vidieť, koľko vlastne je na aparát, koľko tých peňazí, ktoré sú vyzbierané a ktoré sú určené na túto kapitolu, slúži na to, aby sa vôbec mohol nejaký výkon vykonávať, a koľko naozaj ide do vecnej podstaty toho, čo to ministerstvo má na starosti. No a keď som, nebudem to postupne po jednom, pretože je toho veľa a vidím, že je to ťažko čitateľné, ale keď som sa na to pozerala, tak som prišla na veľmi zaujímavé čísla.

Keď kliknem na túto položku napríklad, tak prídeme na to, že len aparát ministerstva, a to je možno zaujímavé číslo, len aparát ministerstva, ministerstvo samotné bez akýchkoľvek úradov stojí 372 mil. korún v ďalšom roku. Z toho osobné náklady, ako vidíte, sú 131 mil., tovary a služby 172 mil. atď. Myslím, že to svedčí o tom, že to vôbec nie je lacná záležitosť.

Ale ukážem vám iné príklady, ktoré svedčia oveľa viac o tom, ako sa vlastne míňajú peniaze. A to je len jedna jediná kapitola, som si istá, že to je len signifikantný príklad toho, ako sa míňa v iných kapitolách.

Napríklad starostlivosť o ohrozené deti je jedna položka, keď si spomenieme na niektoré vydanie ešte bývalého ministra pána Kaníka, ale myslím si, že už sa vyjadrila v tomto zmysle aj ministerka Radičová, vieme, že bolo povedané, že nový zákon o sociálnoprávnej ochrane detí je takým zákonom, ktorý má posilniť sanáciu, posilniť prevenciu a že cieľom je, aby deti neboli v domovoch, cieľom je, aby postupne prechádzali do náhradnej rodinnej starostlivosti, aby bola posilnená sanácia a prevencia. Tak to je cieľom, tak sa pozrite na podiely, zväčším to, aby ste to dobre videli. Pozrieme sa, koľko vlastne to vyjadruje v praxi.

Celkovo na starostlivosť o ohrozené deti ide 1 700 mil. korún, z toho 1,2 mld. na štátne domovy, teda na tie ústavy, v ktorých už nechceme držať deti, ale chceme posilňovať tie iné zložky, 150 mil. na neštátne domovy, na náhradnú starostlivosť 305 mil. a na sanáciu a prevenciu 50 mil. Keď sa pozrieme na podiel, znamená to, že až 70 %, a ak prirátame aj neštátne domovy, hoci tam je trochu situácia naozaj, si myslím, z hľadiska blízkosti rodinného typu prostredia lepšia, tak je to celkovo 79 skoro 80 % peňazí, ktoré má ísť na starostlivosť o ohrozené deti, ide do toho prostredia, o ktorom hovoríme, že ho chceme oslabovať. A na sanáciu a prevenciu a náhradnú rodinnú starostlivosť ide len zhruba 20 %. Tak neviem, či priorita je taká, alebo je ťažké to prejaviť v rozpočte, alebo naopak, je jednoducho vyjadrením, tieto finančné položky vyjadrujú nejakú inú stratégiu.

Vytiahla som iný príklad - kapitálové výdavky. V tejto rozpočtovej kapitole, myslím si, vzhľadom na to, čo som pozerala nejaké iné, sú tieto kapitálové výdavky ešte relatívne nízke. Ale keď sa pozrieme zase na podiely, pretože verím, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a celá kapitola vlastne existuje a funguje preto, aby najmä prerozdeľovala peniaze do takých programov, do takých zákonných nástrojov, ktoré majú slúžiť tej samotnej veci, to znamená sociálnej politike. No tak som sa pozrela na to, či kapitálové výdavky nosne idú do detských domovov, proste do tých inštitúcií, ktoré majú konkrétne vykonávať tú činnosť, tú vecnú podstatu toho, čím sa ministerstvo zaoberá. Tu som dokonca natiahla aj údaje za rok 2005, aby ste videli, že tu nejde len o tento rozpočet, ktorý práve schvaľujeme, ale aj o minulý rok, a je to tak naplánované zhodou okolností aj na ďalšie roky, tie som tu už nenatiahla.

Tak čo sa týka kapitálových výdavkov na budovy a prístroje, trom prijímateľom, ktorými sú inštitúcie alebo organizácie, ktoré majú pomáhať zdravotne ťažko postihnutým, sú len traja. V roku 2005 išlo 51 mil. korún, v roku 2006 to je 39 mil. korún. To predstavuje celkových kapitálových výdavkov zhruba v roku 2005 11 % a v roku 2006 6,4 %. Na ďalšie inštitúcie, ktoré sú v gescii tejto kapitoly a ktoré znamenajú vecný výkon toho, načo to ministerstvo existuje a načo vlastne existuje celá činnosť proste nielen ministerstva, ale aj ostatných úradov, myslím, že jeden z nich je detský domov a potom domovy sociálnych služieb, spolu 5 prijímateľov v roku 2006. V minulom roku to bolo skoro 92 mil., v tomto roku je to 99 mil. Chcem vám povedať, že z toho jedna jediná inštitúcia dostane 85 mil., takže si viete predstaviť, koľko dostanú tie ďalšie štyri. (Ospravedlňujem sa, som chorá.) To predstavuje zhruba 20 % v roku 2004 a zhruba 16 % kapitálových výdavkov v roku 2005 a teraz 2006. Čiže to sú veci, ktoré idú na inštitúcie, ktoré vykonávajú vecne to, čo má sociálna politika robiť.

A teraz na štátne obstarávanie kapitálové: na inšpektoráty, na ústredie, na úrady práce. A tam sú rôzne veci: stavby, klímy, vozidlá, softvér, hardvér, stroje, prístroje, zariadenia - spolu v roku 2005 321 mil. korún a v roku 2006 skoro 468 mil.. Keď sa pozriem, koľko je to percentuálne, tak to vzrástlo medziročne, to znamená, že v roku 2005 sa vydalo 70 % peňazí z kapitálových výdavkov na úrady a v roku 2006 sa plánuje 77 % kapitálových výdavkov dať na budovy úradov a rôznych inštitúcií, ktoré vykonávajú sociálnu politiku.

Nuž tak myslím si, že nesvedčí to o tom, že peniaze sa nosne vydávajú na to, čo slúži občanovi. Ja som naozaj navštívila strašne veľa domovov detských, domovov sociálnych služieb, majú proste problémy rôzneho druhu na stavbách - od strechy cez zateplenia, cez množstvo kotolní, všetko možné, všelijaké problémy, ale my sme sa v tejto kapitole rozhodli, že 77 % kapitálových výdavkov musí ísť na úrady, musí ísť na strechy úradov, musí ísť na klímu úradov, na softvér, na hardvér, softvérové a hardvérové položky, vám poviem, to je inak tiež zaujímavá časť.

Chcem tým povedať len jedno. Myslím si, že to, čo sa dá vyčítať z rozpočtu aj vzhľadom na to, že tie podklady sú také, aké sú, je len kvapka, myslím, že toto je signifikantný príklad napriek tomu, že to nemôžem podložiť podobnou analýzou z iných kapitol, ale že tento rozpočet po prvé práve preto, aké sú tie podklady, nie je dostatočne transparentný, a po druhé si vôbec nemyslím, že po prvé zdravý rast ekonomiky v tom zmysle nezaťažuje iné generácie zbytočne. Peniaze by podľa môjho názoru mali ísť nosne na tú vecnú podstatu toho, o čo sa konkrétne ministerstvo a konkrétny rezort má starať. A keď ide 78 % kapitálových výdavkov na úrady a inštitúcie, tak je to minimálne na pováženie.

Tieto aspekty som si chcela všimnúť na rozpočte, lebo ešte raz: nerobím si ilúzie o tom, že nemá mimoriadny zmysel predkladať pozmeňujúce návrhy, pretože asi nemajú šancu prejsť. Väčšina vecí je už predrokovaných.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)