V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, pán poslanec Maxon, s faktickou poznámkou? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, chcel by som vás poprosiť, aby ste prezentovali, či máte splnomocnenie vlády byť predkladateľom návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočte verejnej správy na roky 2006 až 2008. Uvítal by som, aby ste prípadne toto splnomocnenie predložili aj v písomnej podobe. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní. Pán... Ten procedurálny návrh, čo mám s ním robiť? Mám dať hlasovať o tomto type procedurálneho návrhu? Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie, budeme pokračovať v rokovaní a túto otázku chápeme ako vec, ktorú treba preskúmať.

Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ako právnik chápem vystúpenie pána poslanca Maxona tak, že pokračovať môžeme jedine vtedy, keď bola vznesená táto námietka, že pán minister preukáže takéto splnomocnenie. Minulé volebné obdobie sme mali takýto prípad, ja si ho veľmi dobre pamätám, zrejme naň nadväzuje aj pán poslanec Maxon a vtedy bolo treba preukázať a ministri mali generálne splnomocnenie. Museli ho však preukázať v parlamente. Prerušilo sa rokovanie a poslalo sa príslušné uznesenie. Takže už tu takáto prax v takomto prípade bola.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon aj pani poslankyňa Tóthová, rešpektujem toto stanovisko, poznám túto prax, ktorá sa udiala, aj ten precedens. V záujme plynulosti rokovania, v záujme veci okamžite toto preskúmam a nezastavím rokovanie. Teraz vystúpi aj tak člen vlády, môže vystúpiť na vystúpenie pána Pašku a ja túto vec preskúmam, aby sme mohli konať ďalej. (Reakcia z pléna.) Ja preskúmam, medzitým budeme konať. Ak urobím chybu, budem za to niesť zodpovednosť. Teraz ma nechajte, prosím, viesť túto schôdzu.

V duchu rokovacieho poriadku, pán minister Zajac, v reakcii na pána Pašku, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Maxon má právo takú vzniesť, ja mám právo povedať, že disponuje každý člen vlády uznesením vlády, ktoré ho splnomocňuje vystúpiť ku každému zákonu v prípade, že je členom vlády, takže môžeme to sem dodať v písomnej aj tlačovej podobe, je to známe uznesenie vlády. A chcem sa venovať štátnemu rozpočtu. Procedurálne návrhy pán predsedajúci vyrieši.

Ja budem reagovať vo všeobecnej rovine. Chcem poukazovať na niekoľko rozporov, ktoré pán poslanec Paška predniesol, a chcem to spraviť preto vo vecnej rovine, lebo si myslím, že je nebezpečné, je nebezpečné nezareagovať.

Pán poslanec Paška vlastní niekoľko lekární alebo vlastnil, alebo bol zapojený a nepamätám sa, že by bol raz v živote interpeloval ktoréhokoľvek z ministrov, že v jeho lekárni vydávajú lieky zadarmo. V každej lekárni sa lieky vydávajú buď hradené z verejného zdravotného poistenia, alebo občanmi, alebo v kombinácii. Súčasne sa tu šibrinkuje číslami, ktoré sú úplne nerelevantné, o spoluúčasti, o mzdách, o vyplácaných podieloch, to sú čísla, s ktorými sa nedá naozaj urobiť seriózny rozbor, ale dá sa asi toľko povedať, že žiadna nemocnica nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť zadarmo.

Zachytil som niekoľko poznámok, ktoré vidím ako veľmi nebezpečné.

Prvú, ak doložíme 3 mld. do systému, bude všetko v poriadku. Opak je pravdou. Doložili sme 27 mld. do systému za posledné 3 roky a ledva-ledva sme sa vymotali z dlhov. Pretože všetky systémy, ktoré nemajú efektívny spôsob hospodárenia, nemožno prehrievať financiami. To platí tak o ekonomike, ako aj zdravotníctve ako jednom zo systému služieb.

Druhá, zdravotnícke zariadenia nemôžu poskytovať zdravotnú starostlivosť zadarmo. Nie je to možné a každý, kto prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, vie, že robíme všetko pre to, aby sme odstránili tie chytráctva medzi poisťovňami a medzi poskytovateľmi už aj preto, že sú na úkor poistencov. Z tohto dôvodu akýkoľvek názor pridávania peňazí a manipulovania rôznych údajov typu priemerná mzda je holý nezmysel. Ak si postavíte svoj ekonomický vývod na nezmysly, potom vám vylezie iba nezmysel, akokoľvek vznešene to nazývate.

Tretia, pán poslanec vyhlásil, a toto beriem ako politický sľub, že zastavia zbytočné poplatky, a ak budú, len poplatky za konanie účtovať a súčasne pridajú peniaze do systému. To, že pridajú peniaze do systému, pred voľbami byť v opozícii, by som skoro, nemať v sebe istú elementárnu slušnosť a zodpovednosť, povedal aj ja. Pretože to je najlacnejší spôsob, akým sa dá "chytať" volič.

Ak vám vláda predkladá rozpočet, kde zdravotníctvo robí významnú časť výdavkov, rádovo 24 mld. korún v priamych výdavkoch za poistencov štátu, vláda vám hovorí a hovorí to všetkým, že nejde na cestu nakupovania voličov, ale ide na cestu ekonomickej poctivosti, že nechce zadlžovať budúcnosť, nechce zadlžovať svoje deti a svojich vnukov, že 2,9-percentný deficit štátneho rozpočtu, na ktorom deficite sa významnou mierou podieľa aj zdravotníctvo, napríklad oddlžovaním cez štátne aktíva, ktoré sme mohli dať do výstavby diaľnic, do Minervy, do počítačových systémov, vyberte si do čoho, a my sme len splácali staré dlhy, tak vám to nehovorím preto, že je to populistické, ale preto, že to je poctivé a pravdivé.

Z tohto pohľadu názor, že my pridáme peniaze do systému, ako jediný názor znamená len toľko, že hovorím. Ja som očakával, a preto som aj požiadal pána vicepremiéra, aby mi umožnil využiť moje splnomocnenie vládou a sadnúť si na pozíciu predkladateľa v situácii, keď sa hovorí o zdravotníctve, som predpokladal, že budú zaznievať konkrétne návrhy. Tu uberme, to zrušme, tam zbytočne tečú, tieto lieky nepredávajme. Názor, že pridajme do systému 3,7 mld. a bude dobre, je názor, ktorý sme tu počúvali od roku 1990, najmenej päťkrát, ale nefungovalo to.

Z tohto pohľadu musím systémovo nesúhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Paška, lebo sa nedá súhlasiť s niečím, čo od podstaty viac zaváňa populizmom ako reálnym ekonomickým myslením.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška požiadal o slovo k reakcii. Ale, pardon, s faktickými poznámkami ešte pán poslanec Maxon, Lintner a na záver pán Paška, tak nevidel som, prepáčte.

Pán poslanec Maxon prvý. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Maxon, poslanec: Pán minister, dovolím si vás chytiť za slovíčka a budem to kvantifikovať. Vy ste povedali, že rádovo poistné za poistencov štátu je 24 mld. Chcel by som vám, pán minister, povedať, že pri elementárnej logike zaokrúhľovania je to 23 mld., lebo je to presne 23 407 856 000 Sk. Takže ak 600 mil. korún je z hľadiska zaokrúhľovania pre vás maličkosť, tak sa vás súčasne pýtam, prečo v súčasnom období ministerstvo zdravotníctva a štát za poistencov, za ktorých má platiť zdravotné poistenie, dlhuje zdravotným poisťovniam 500 mil. korún? Takže ak tu niekto narába nekompetentne s číslami, pán minister, ste to vy, lebo máte disproporciu len na týchto dvoch číslach 1,1 mld. Sk.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne. Ja skôr k tej formálnej stránke. Som rád, pán minister, že ste si sadli na miesto predkladateľa, lebo ste vlastne dokázali to, čo tu bola výhrada vo vystúpení jedného z pánov poslancov, keď istým spôsobom poľutovali vicepremiéra a ministra financií predpoludním, že škoda, že tu nemá iných členov vlády, lebo by mohli reagovať práve na tie pasáže a iné oblasti, ktoré tu boli kritizované. Som rád, že teraz minister zdravotníctva sedel na mieste predkladateľa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister Zajac, vaša reforma je nezmysel. Ja som sa pokúsil štandardne racionálnym spôsobom, používajúc metódy myslenia, vysvetliť, zanalyzovať tendencie a naznačiť možné riešenia. Ja už neviem, akú formu má človek pojať a použiť, aby bol schopný s vami, ktorí nepoznáte ani len elementárnu mieru racionality, ktorí ste však géniovia, ktorí chápete a ovládate všetko, presvedčiť, že jednoducho existujú veci, ktoré ste nezvládli, a že ste naštartovali tendencie, ktoré jednoducho musí každý, kto len trošku používa rozum, vidieť, a o nič iné nejde, len sa pokúsiť racionálne povedať, čo s tým.

A keď som hovoril o 3,7 mld., tak keby ste ma boli počúvali, tak som hovoril z nášho pohľadu o troch kruciálnych spôsoboch a mechanizmoch, ktoré výrazne deformujú systém, tak ako ste ho nastavili, a že napríklad ten, ktorý sme označili nízke mzdy, by sa dal riešiť napríklad tak, že je to kvantifikované cez počet pracovníkov v zdravotníctve a diferenciál, ktorý je medzi priemernou mzdou v národnom hospodárstve a priemernou mzdou v zdravotníctve, dosiahnuť.

Takže nevkladajte mi, pán minister, do úst slová, ktoré som nepovedal. Dokonca som si bol vedomý a aj som to povedal, keď tam sedel ešte pán minister financií, že áno, s číslami sa dajú robiť zázraky. Vy sám ste toho najlepším dôkazom aj s pánom ministrom financií. Pretože vy používate čísla len tak, ako vám to vyhovuje. Ja jednoducho...

A ešte k tomu vzťahu zdravotná poisťovňa - poskytovateľ. Tak mi teda vysvetlite, lebo sa vás to pýtam už tretíkrát, ako je možné, že poskytovatelia majú deficit, a ako je možné, že zdravotné poisťovne majú nie zisk, ale prebytok, ako to vy nazývate. Ako to, že občan musí platiť z vlastného vrecka čoraz viac a vlastník poisťovne... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte dve minúty na reakcie na faktické poznámky.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pán poslanec Maxon, v systéme máme 78 mld., oproti tomu zaokrúhlených 490 alebo 530 je rádovo podpercento. Ale oceňujem vaše puntičkárstvo, nepáči sa mi len, že nepoznáte zákony ako poslanec. Štát nie je neplatič. Nečítate to ani v novinách. Štát platí presne, čo mu zákon káže, v zálohách. A zúčtovanie štátu, o ktorom ste ani nesnívali ani počas vašej vlády, sa bude robiť budúci rok, keď štát doplatí alebo vrátime štátu peniaze.

Čo sa týka pána poslanca Pašku, ja vám naozaj nechcem nič vkladať, to nie je také umenie vám niečo vložiť, to je nad ľudský výkon. Ja vás len chcem ubezpečiť, že zmes rôznych populistických, socioidných, komunistických rečí na občana Slovenskej republiky v konečnej relácii platiť nebude. Vy im sľubujete "zemský ráj to na pohled". A ja vám to hovorím preto celkom otvorene, lebo jedna vec je rozprávať a druhá vec je konať. A vy čo ste navrhli, to nie je ani rozprávanie, ani konanie. To sú ekonomické nezmysly, veď som to pomenoval presne. O to sympatickejšie sú mi potom čisté ľavicové prúdy, v ktorom je, áno, štát sa musí postarať, tomu rozumiem, no tak sme to tu 50 rokov mali. Ale to, čo vy produkujete, zmes pravo-ľavú, hore-dole je trošku niečo, pán poslanec, neurazte sa, viete, že ja s vami rád diskutujem, niečo podobné ako názov vašej firmy Facon, sorry.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. (Reakcia z pléna.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nechajte pani poslankyňu hovoriť.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Chcela som začať rozprávať o rozpočtových rizikách, ale musím reagovať na pána ministra Zajaca, ktorý použil pojem ekonomická poctivosť. A chcem mu tiež položiť otázku. Je ekonomicky poctivé, že vláda pripustila, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila svoje správne výdavky z úrovne 4,49 % v roku 2005 na 6,66 % v roku 2006? Takto sú rozpočtované. Rozdiel v správnych výdavkoch bude 1,5 mld. Takže, pán kolega Paška, ak budete hľadať tie 3 mld., tak 1,5 mld. nájdete hneď v tom, že obmedzíte správne výdavky týchto štátnych molochov. (Potlesk.)

Teraz sa vrátim k tej téme, ktorou som chcela začať. Odznelo tu, že najväčším rozpočtovým rizikom tohto rozpočtu alebo budúcoročného rozpočtu je hospodárenie Sociálnej poisťovne. Súhlasím s tým, predpokladaný nárast sporiteľov na cca 1 346-tisíc spôsobí vážne výpadky zdrojov vo fonde starobného poistenia. Ja chcem upozorniť ešte na päť ďalších rizík, ktoré možnože nie sú až také veľké, ako je samotný nárast počtu sporiteľov, napriek tomu budú permanentne vytvárať Sociálnej poisťovni výpadky.

Prvý problém, o ktorom som už hovorila a ktorý sa akosi nechce akceptovať, je zlé nastavenie zvyšovania dôchodkovej hodnoty. Dôchodky budú rásť rýchlejšie ako príjmy Sociálnej poisťovne.

Uvediem to na niektorých príkladoch:

- V roku 2004 bola priemerná mzda na Slovensku 15 825 korún. Priemerný vymeriavací základ pre veľké závody bol 15 100 korún. Rozdiel medzi priemernou mzdou a priemerným vymeriavacím základom bol 725 korún, čiže cca 5 %.

- Pozrime sa do roku 2005. V roku 2005 bola v rozpočte Sociálnej poisťovne projektovaná priemerná mzda 16 614 korún, priemerný vymeriavací základ 14 382 korún. Rozdiel 1 782 korún.

- No a v roku 2006 predpokladá rozpočet Sociálnej poisťovne priemernú mzdu 18 221 korún, ale priemerný vymeriavací základ 15 820 korún. Rozdiel 2 401 korún, sme už na 15 % rozdielu medzi priemernou mzdou a priemerným vymeriavacím základom.

Lenže aktuálna dôchodková hodnota je súčin predchádzajúcej dôchodkovej hodnoty a rastu priemerných miezd, čiže tá dôchodková hodnota ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich výšku dôchodku rastie rýchlejšie ako rastú príjmy Sociálnej poisťovne. Dlhodobo to môže vytvárať Sociálnej poisťovni takisto celkom signifikantné výpadky.

Teraz je otázka: Prečo vlastne je ten rozdiel medzi vymeriavacím základom a priemernou mzdou? Nuž je to hornou hranicou vymeriavacieho základu určenou ako trojnásobok priemernej mzdy. V tejto súvislosti chcem upozorniť, že len 2 % obyvateľstva má mzdu vyššiu ako trojnásobok priemernej mzdy a títo obyvatelia ovplyvňujú zvyšovanie priemernej mzdy o 2 400 korún, čo si myslím, že je dosť veľa.

Ja som na túto skutočnosť upozorňovala už aj súčasnú pani ministerku, ale upozorňovala som aj pán ministra Kaníka, ktorý však povedal na moje poznámky, že je to politická záležitosť. Nuž áno, je to politická záležitosť z toho pohľadu, že dnes znížiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu by nebolo príliš populárne, ale keď sa to neurobí, a opakujem, ak sa to neurobí, Sociálna poisťovňa bude mať ďalšie výpadky.

V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je podľa mojej mienky úplne podhodnotená práceneschopnosť. Sociálna poisťovňa zostavovala svoj rozpočet s víziou, že bude prijatá novela zákona o sociálnom poistení pripravená ešte pánom ministrom Kaníkom. Tá predpokladala, že samostatne zárobkovo činné osoby prejdú do režimu, v ktorom nemocenské dávky budú vyplácané od 11. dňa. Pani ministerka Radičová túto novelu stiahla, a preto považujem projektovanú 3,5-percentnú práceneschopnosť za nereálny odhad. V minulom roku bola 4,25 %.

Tretie, na čo chcem upozorniť, v rozpočte Sociálnej poisťovne sa uvádza, že povinné osoby neuhradia v roku 2005 na starobné dôchodkové sporenie asi pol miliardy korún, ktoré poisťovňa musí zo zákona zaplatiť DSS. Okrem toho, že to považujem za nezmysel, upozorňujem na samotný fakt, že rastom počtu sporiteľov sa táto suma v roku 2006 ešte môže zvýšiť. Miesto toho, aby sme ich hneď vymáhali, tie peniaze, tak sme pristúpili k tomu, že sa skladajú všetci poistenci na túto sumu.

Štvrtá vec. Pán podpredseda vlády, k deficitom Sociálnej poisťovne prispieva aj štát. Nie tým, že by neplatil, ale dodnes som nepochopila, prečo je sadzba poistného do rezervného fondu solidarity pre všetky 4,75 %, len pre štát 2 %. Môžete mi povedať, že 500 mil. nespasí Sociálnu poisťovňu, ale 500 mil. tam výpadok, 500 mil. tam výpadok a naskladáme celkom peknú sumu.

A piata vec, ktorá ohrozuje zdroje Sociálnej poisťovne, sú sľuby pani ministerky. Všetci cítime, že veľké rozdiely vo výške dôchodkov priznaných pred a po 1. 1. 2004 nie sú opodstatnené. Lenže aj na tento problém sa treba pozrieť hlbšie, lebo musíme rozlišovať tri skupiny dôchodcov: dôchodky priznané pred rokom 1995, dôchodky priznané od roku 1995 do roku 2004 a dôchodky priznané po roku 2004. Charakteristika tých prvých dôchodkov je v tom, že valorizačný mechanizmus nebol dobre nastavený a dôchodky priznané po roku 1995 už boli vyššie, ako dosahovali dôchodky, ktoré boli valorizované. Tu chýba v súčasnosti v tejto skupine dôchodcov na dôchodku, odhadujem, medzi 1 000 až 1 200 korún, možnože až 1 500.

Ja som nerobila túto kvantifikáciu, robil ju pán Vajnorský so svojím tímom, odhaduje, že sanovanie tejto skupiny by vyžadovalo 8 mld. korún. Nespravodlivosti, ktoré vznikli po zavedení nového zákona, po účinnosti nového zákona o sociálnom poistení, tie viem celkom dobre kvantifikovať, to sú 2 mld. Čiže ak by sme chceli všetko sanovať, potrebujeme 10 mld. Neviem, aká je predstava pani ministerky, ale musím povedať, že ľudia do nej vkladajú veľkú nádej, že sa tieto nespravodlivosti odstránia. Môžem len dedukovať z toho, čo som zachytila, že pani ministerka chce urobiť hrubú čiaru. Pravdepodobne hrubú čiaru za tie dôchodky, ktoré boli priznané do roku 1995.

Pán minister, chcem sa vás opýtať, kde v rozpočte alebo v ktorom rozpočte sú tie 2 mld. korún, ktoré potrebujeme na sanovanie týchto výpadkov? Z tohto, že odstránime nespravodlivosti. Prešla som všetky rozpočty, ani v jednom to nemôžem nájsť. Alebo to bude v rozpočte ministerstva práce, no kde inde by to mohlo byť, ale takáto položka tam nie je. Odkiaľ vezmeme peniaze na tieto sľuby?

Druhé, čo tu zaznelo a na čo nemám rovnaký názor, že tento rozpočet je pravicový. Takže budem hovoriť o pravicovosti tohto rozpočtu a budem hovoriť o dôveryhodnosti tohto rozpočtu. Ak by bol rozpočet pravicový, potom by sa verejné výdavky, najmä výdavky na štátnu správu, zvyšovali v zásade o infláciu. Predovšetkým budeme hovoriť o bežných výdavkoch.

Ako to však vyzerá v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? Taký úplne najmarkantnejší rozpočet je rozpočet Národného inšpektorátu práce:

- v roku 2003 bol rozpočet tejto inštitúcie 143 mil.,

- v roku 2004 180 mil., nárast 26 %,

- v roku 2005 200 mil., nárast 11 %,

- v roku 2006 261 mil.

To znamená, že od roku 2003 máme 83-percentný nárast rozpočtu. Medziročný nárast na položke Tovary a služby v roku 2005 41 mil., v roku 2006 58 mil., 41 %.

Od 1. 1. 2006 má dôjsť k zníženiu pracovníkov na inšpektorátoch práce, neviem presne koľko, hovorí sa o čísle 60 až 70. Lenže tento fakt by sa mal nejakým spôsobom prejaviť aj v rozpočte tejto inštitúcie.

No a dovoľte, aby som vám prečítala niektoré čísla:

- Takže mzdy v roku 2005 112 mil. korún, v roku 2006 116 mil. korún.

- Príplatky v jednom roku 15,3, v ďalšom roku 19.

- Cestovné náhrady 5,7 a 8,4.

- Energie v roku 2005 9,1, v roku 2006 10,4.

Nebudem vás zaťažovať rôznymi číslami, ale upozorním, napríklad materiál z 5 mil. stúpne na 11,5 mil. Nerozumiem, čo chcú nakupovať. Takisto nerozumiem, nákup strojov v roku 2005 2,8 mil., budúci rok 10,7 mil. No a investície zo 7,5 na 45 mil., prosím, 45 mil.

Ale toto nie je jediné, čo je také interesantné v tom rozpočte. Pozrieme sa naozaj, ako pravicovo sa projektujú náklady napríklad na energiu, vodu a komunikácie. V roku 2005 bolo v tejto položke rozpočtovaných 205,8 mil. korún. Pán minister, na rok 2006 je 409 mil. korún. A teraz sa pýtam: Budú tí úradníci, to je na špecializovanej štátnej správe, budú úradníci viacej telefonovať alebo dvojnásobne stúpnu energie, alebo potom tu zostáva voda a to mi už potom napadá i také, či je to aj nejaký program "Čisté ruky"? - to už inak si neviem predstaviť. Tovary a služby v celom rozpočte rastú o 16 %, ale keď odpočítate prostriedky EÚ, je to o 28 %.

Ďalšia zaujímavosť. V ekonomickej oblasti bolo v roku 2005 rozpočtované na položke Spotreba materiálu cca 10,5 mil. V tomto roku je to 1,1 mld. - je to dôveryhodné?! Toto vôbec nie je dôveryhodné, alebo bol zle urobený rozpočet minulého roka, alebo je zle urobený rozpočet tohto roku.

Pokles spotreby materiálu pre sociálne zabezpečenie. Minulý rok 1,3 mld., tohto roku 309 mil. Ani toto nie je dôveryhodné!

A ešte je tu jedna taká vec, ktorá vo mne naozaj vzbudzuje nielen dojem, ale už presvedčenie, že sa aj nedôveryhodne nakladá s finančnými prostriedkami. V programe 07D04 dôchodkový systém, ten už tohto roku nenájdete v rozpočte, bol cieľ "dobudovať komplexný informačný systém správy sociálnych dávok pre zvýšenie efektívnosti, presnosti a bezpečnosti fungovania dôchodkového systému" - to som čítala v rozpočte na rok 2005. Tento program mal ambiciózny cieľ. Ten ambiciózny cieľ bolo dosiahnuť percentuálnu úspešnosť výberu poistného na 94 %, hoci už rok predtým bol 94,5 %. Ak teda bola úloha dobudovať v roku 2005, kto mi vysvetlí, prečo v rozpočte na rok 2006 je opäť položka 72 mil. na vybudovanie informačného systému správy sociálnych dávok? Čiže celkove za tri roky sa minie 316 mil. korún. Všetkým je známy stav s výberom poistného, to tu nemusíme popisovať. Žiaden komplexný informačný systém neexistuje! Žiaľbohu, neexistuje ani fungujúci informačný systém. Je to dôveryhodné použitie týchto peňazí?

Niečo by som chcela povedať ešte celkom k prioritám a k ich finančnému krytiu. Za jednu zo svojich priorít táto vláda dlhodobo uvádza, že "prioritou je podpora rodiny". Ak je niečo prioritou, musí sa to prejaviť aj vo finančnom krytí. Takže zase zostaňme pri číslach. V roku 2004 sme mali na podporu rodiny vyčlenených 14,7 mld. korún. O rok neskoršie 15,9, to je 8-percentný nárast, v roku 2006 21,6 mld. korún. Na prvý pohľad naozaj razantnejšia podpora rodiny. Len... Päť miliárd je z toho sociálne poistenie, ktoré odvádza štát za istú skupinu svojich poistencov, takže na podporu rodiny máme 16,7 mld. Žiadna razantná finančná injekcia do podpory rodiny nie je.

Čo sa mi ďalej veľmi nepáči, je akým spôsobom sa používajú prostriedky na aktívnu politiku trhu práce. Myslím, že už tu aj niektorí moji kolegovia o tom hovorili, podpora zahraničných investorov. V roku 2004 sme mali rozpočet na aktívnu politiku trhu práce 2,7 mld. a 300 mil. bolo použitých na podporu zahraničných investorov. V roku 2005 sa zvýšili tieto prostriedky na 3,6 mld. a na pomoc zahraničným investorom, presnejšie, aby som teda bola presná, na vzdelávanie zamestnancov týchto investorov sa použilo približne 286 mil. Tohtoročný návrh rozpočtu, teda návrh rozpočtu na budúci rok, má v tejto položke 3,5 mld. korún a, prosím, 746 mil. korún na vzdelávanie zamestnancov Kia a neviem ešte koho všetkého. Takže keď odpočítame tieto položky, tak na aktívnu politiku trhu práce na podporu domácich podnikateľov klesli prostriedky v roku 2005 z 3,3 mld. na necelých 2,8 mld. korún - toto je podľa mojej mienky nie celkom správna aktívna politika trhu práce. Lebo podľa mojej mienky rovnosť podmienok pri podnikaní je zásadným spôsobom porušená.

A moja vďačná téma, ako sú projektované dávky v hmotnej núdzi? Chcem vám pripomenúť, že keď som tu stála pred rokom a tvrdila som pánovi ministrovi Kaníkovi, že má vatu asi 2 mld. v dávke hmotnej núdze, tak som dostala z ministerstva list, v ktorom mi vysvetľovali, že moje prístupy sú jednoduché, že takýmto spôsobom sa to nerobí, že sú to v podstate výpočty komplikovanejšie. Výsledok je: 1,5 mld. z tejto dávky je už odvedených z rozpočtu ministerstva financií. Jednoducho je tam vata. Tá vata je aj tohto roku. Ona je na úrovni asi 600 mil. korún a domnievam sa, že za istých okolností by aj mohla zostať tam, len moja obava je stále v tomto. Zostane tam 600 mil., možno miliarda korún a zase tieto peniaze použijeme na zaplatenie nedoplatkov napríklad železníc do Sociálnej poisťovne? Veď dajme ich na aktívnu politiku trhu práce, dajme ich napríklad do školstva, čo by sa mi tiež veľmi páčilo, ale nepoužívajme ich na také účely, na aké účely ony neboli určené vôbec. Ale hlavne nepoužívajme ich na to, aby sme sanovali, povedala by som, neschopnosť štátu alebo štátnych organizácií plniť si odvodové povinnosti.

Zachytili ste pravdepodobne od pani ministerky Radičovej, a ja jej verím, však prečo by som jej neverila, že chudoba sa nerozširuje, ale sa prehlbuje. Ja naozaj nemám dôvod neveriť týmto sociologickým výskumom, ale potom je tu jeden paradox. Prečo je nárast poberateľov dávky v hmotnej núdzi? On nie je nejako dramatický, od 178-tisíc do nejakých - koľko ich máme teraz? - 182-tisíc. Mne nikto zatiaľ nevysvetlil, ako je možné, že rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť a rastie počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Viem si to predstaviť, keby sme nejakým dramatickým spôsobom upravili životné minimum, že tam zahrnieme viacej ľudí, ale takéto nič sa nedeje.

No a aby som nezostala len pri rozpočte ministerstva práce, pán minister, aj vo vašom rozpočte sú celkom zaujímavé čísla a zdá sa mi, že blížiace sa voľby prajú rozvoju informatizácie. Ak ste na informačný systém riadenia verejných financií použili, predpokladám, že to je Štátna pokladnica, no za tri roky minúť 2 mld. je trošku silné "kafé" a predpokladáte, že v roku 2006 miniete na fungujúci, predpokladám, však Štátna pokladnica funguje, ďalších 942 mil. korún - to nie je daňový informačný systém! Daňový informačný systém... Informačný systém máte daňový systém, rozvoj daňového informačného systému, každý rok 300 mil., druhý máte rozvoj informačného systému výberu ciel a daní 140, 50, 130 a informačný systém riadenia verejných financií 221, 800, 942. To sa mi zdá neadekvátne! Úplne neadekvátne!

Rada by som ešte upozornila na jednu vec. My sme tu mali novelu zákona o správnych poplatkoch. Lenže my tu máme aj nový zákon o bezpečnosti práce a je to celkom také zaujímavé čítanie už aj z toho, že čo vlastne urobí transformácia, ako sa to tam uvádza, Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť. Nepochopila som to čaro, prečo jedna inštitúcia, ako je Technická inšpekcia, má byť akciová spoločnosť, ale pochopila som, že má byť samofinancovateľná. Takže pokiaľ v zákone o správnych poplatkoch v časti 12 v položke 202, t. j. bezpečnosť práce a technické zariadenia, boli doteraz takéto poplatky: 500, 200, 500, 1 000, 500, 1 000, 500 a budú poplatky: 5 000, 2 500, 5 000, 2 500. Desaťnásobne rastú poplatky, to je predsa nepredstaviteľné! Za toto ja hlasovať nebudem. Neexistuje, že za toto budem hlasovať! (Potlesk.)

Celkove by som chcela k tomuto rozpočtu povedať, že jeho charakteristika nie je taká, ako uviedol pán Maxon, tento rozpočet nie je pravicový. Vyhadzuje zbytočne verejné výdavky a pre mňa je aj podstatnou mierou nedôveryhodný.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa nedôveryhodnosť rozpočtu podoprela položkami, ktoré uviedla, že nie sú kryté. Pani poslankyňa, keby ste si pozreli rozpočet verejnej správy, a to civilnosprávnu oblasť, budem k nej vystupovať, tam je toľko nepokrytých položiek, čo sám predkladateľ konštatuje, že nie sú pokryté, že je to až zarážajúce. Teda ja si myslím, že skutočne predložený rozpočet nie je dôveryhodný.

A pokiaľ ste spomínali výrok pani ministerky, že chudoba sa nerozširuje, ale len prehlbuje, tak to od 1. januára vonkoncom nebude platiť. Myslím si, že nemusím zdôvodňovať prečo.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská, pripraví sa pán poslanec Vážny.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako každý rok tak už štvrtýkrát vystúpila na tomto fóre mojich ctených kolegov poslancov pri rozpočte a trošku techniky teraz tak viac dám, som si povedala, že treba troška inovovať veci, tak vytiahneme aj takéto škatuľky. (Reakcia z pléna.) Aj tanec bude, áno, hudba bude, trošku prebrať sa musíme. A poprosím prepnúť, kde je panel, na obrazovky, aby sme tam mali, čo chceme mať. Kým technika nabehne... Opačne, opačne. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Tu sú digitálne gramotní ľudia. Áno, máme. A je to, áno, funkčný kláves F7. Super! Takže teraz tu nebudú krivky a diagramy, teraz bude šou. (Reakcia z pléna.) Nie erotika, nie zase, pán kolega.

Takže dovoľte, aby som teda začala svoje vystúpenie tým, že štvrtý raz sa uchádzam o vašu podporu, čo sa týka vzdelávania. Nie som, poznáte za tie roky, čo som tu, som sa naučila, že človek má snívať, ale má aj plniť tie svoje sny, ak sa dá postupne, a tu to nie je také jednoduché. Sme tu rôzneho názoru a rôznych politických, by som povedala, presvedčení, ale po 3,5 roku svojej práce štvrtý raz pri rozpočte som dospela k jednému poznaniu, že napriek tomu, že sme rôznych straníckych tričiek, vzdelanie by pre nás malo byť spoločným ukazovateľom. Sú témy, ktoré nás určite budú vždy rozdeľovať, ale sú témy, ktoré by nás mali vždy spájať. Vzdelanie je tá téma, ktorá by nás mala spájať, a dovolím si teda zase sa uchádzať o podporu vzdelania a práve na projekte, kde práve teraz máte na stole Spravodaj, kde sú konkrétne výsledky toho, čo ste minulý rok, naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu za všetkých učiteľov, ďakujem za všetky školy, že ste podporili projekt Infovek - tu sú jeho výsledky. Tie koruny, čo teraz tu práve vystupujem, sme počuli o zmysluplnosti využitia peňazí, tu máte výsledky, ako sú konkrétne použité peniaze. A o to sa idem uchádzať aj tento rok, aby sme peniaze zmysluplne využili v školstve.

Hovorí sa a už tu vo viacerých vystúpeniach mojich vážených kolegov predchádzajúcich hovorili o poznatkovej spoločnosti. Pán Čaplovič včera hovoril konkrétne fakty, ako zaostávame v investíciách HDP na školstvo, na vedu a podobne. Ja nie som odborník v týchto veciach úplný. Ja som odborník v školstve a informatizácii a k tomu by som si dovolila povedať to, čo konkrétne robíme, aké teda vidíme konkrétne výsledky a vízie.

Poznatková spoločnosť je založená na poznatkoch, na vzdelaní. To znamená, poďme si povedať o modernej škole.

Lisabonská stratégia je modifikovaná, mali sme ju tu, mali sme tu Koncepciu stratégie konkurencieschopnosti Slovenska. Odobrili sme všetky... Všetky strany boli na prezentácii Minervy, hovorili o tom, že to je naozaj nevyhnutný krok pre Slovensko. A tie priority tri sú jasné: vzdelanie, inovácia a prosperita.

Dovolila by som si trošičku teraz takej filozofie, ak dovolíte, lebo si myslím, že mali by sme si uvedomiť tie problémy alebo tie zmeny, ktoré okolo nás sú. Berieme ich tak ako vždy z nadhľadu alebo z toho pragmatizmu, ktorý dennodenne zažívame. Pri štúdiu niektorých vecí človek natrafí aj na taký model znalostnej spoločnosti. Dnes vzdelávanie, keď sa pozriete na tento model - nevidieť to nejako elegantne, ja by som si dobre vedela predstaviť také veľké obrazovky namiesto týchto čiernych televízorov, potvor, také LCD panely, aby ste to videli lepšie. (Reakcia z pléna.) To nič, ale verím, že postupne pribudneme k tomu, že vzdelávanie je v strede tohto modelu a so vzdelávaním súvisí dnes civilná sféra, politická sféra, ekonomická aj technologická. Dnes neexistuje oblasť, kde by sme nemohli prepojiť a nemali prepojiť práve výstupy vzdelania.

Komentár k tomu obrázku. Dovolím si, neprekladala som to, lebo niekedy tie slová sa ťažko prekladajú, ale stručný komentár k tomu obrázku, ktorý bol naznačený. Tá globalizácia, ktorá vo svete je, je už dnes okolo nás z hľadiska inštitúcií, ktoré existujú. Dnes máme svetové zdravotnícke organizácie, OECD, EÚ a podobne, Against New Global Order, čiže máme aj organizácie proti globalizácii. Čiže tu už je znak toho, že dnes svet sa globalizuje.

Veľmi zaujímavé je práve, ako sa mení pozícia štátu. Štát je príliš malý pre veľké problémy a príliš veľký pre malé problémy v tomto stave globalizácie. To sú fenomény, ktoré dnes jasne pociťujeme, aj tu v tomto parlamente si uvedomujeme, že mnohé veci, ktoré riešime národne, už dnes riešime európsky a svetovo a naopak. Civilná sféra alebo občianska sféra je globalizovaná. Dnes máme, chodíme po celom svete, dnes nie je problém komunikovať a tak ďalej. Ekonomická sféra: otvára sa trh práce, otvára sa svetový trh. Takže to sú veci, ktoré by sa mali odraziť vo vzdelávaní. Vzdelávanie nemôže byť o encyklopedizme, ako to doteraz bolo, ale o tom, že má byť veľmi tvorivý proces, ktorý poskytuje absolventovi naozaj kvalitné vzdelanie a prípravu na život v tejto globálnej spoločnosti, nie v nejakom umelom svete.

Keď porovnáme storočie 20. a 21., také základné charakteristiky by som povedala. Vybrala som si naozaj len také, aby sme si uvedomili tie zmeny, ktoré nastali. V tej industriálnej spoločnosti hovoríme o stabilných štruktúrach, zažívali sme národné ekonomiky, národná kultúra, vzdelávanie pre život, pracovný trh bol národný pracovný trh, turistika bola pre elity kedysi a hlavne boli a plánovali sme, aj u nás sme plánovali na päťročnice v socializme a boli všelijaké plány atď., dlhodobé. Dnešný svet, informačný alebo digitálny alebo globálny, ako ho chceme nazvať, je svet o informáciách, ktoré okolo nás veľmi rýchlo tečú, o globálnej ekonomike, o globálnej kultúre, o celoživotnom vzdelávaní, o globálnom pracovnom trhu, o mobilitách pre všetkých ľudí. Lebo naozaj už dnes hovoríme, dnes svet je malý, keď chcete byť o desať dní na druhej strane zemegule, už to dnes nie je problém, a naspäť a o meniacich sa plánoch, ktoré sa veľmi rýchlo musia prehodnocovať a meniť. Preto si dovolím tvrdiť, že aj v školstve, ak plánujeme niečo, nejaké prestavby, v školstve práve tá oblasť, ktorá veľmi ťažko nesie nové rýchle zmeny, ale je tá oblasť, ktorá potrebuje tieto zmeny.

A čo učenie od učenia sa k vzdelávaniu. Zase vám len v odrážkach poviem ten zmysel toho. Kedysi učiteľ bol majster triedy a bol vlastne ten mudrc, ktorý bol na parkete. Tak by som preložila to anglické slovo. Čiže mudrc na parkete, to znamená, že on bol ten, ktorý bol osvietený a dával tie vedomosti žiakom. Boli národné curriculá, boli národné učebnice, učili sme sa písať, čítať, počítať aj rôzne predmety, mali sme poriadok a disciplínu a lokálne a národné sme mali záujmy v rámci vzdelávania. Dnes hovoríme o individuálnych curriculách, to znamená, šijeme vzdelanie, mali by sme šiť na každého človeka, na každého budúceho mladého, ktorý bude pôsobiť v tej globálnej spoločnosti a v tej ekonomike svojho štátu. Učenie, hovoríme celoživotné vzdelávanie, od narodenia až po asi smrť budeme sa učiť, nové metódy a spôsoby vzdelávania sa začínajú a nová zodpovednosť študentov za vzdelávanie. Nie je už dnes zodpovedný učiteľ a minister školstva, nemal by byť, za vzdelanie, ale študenti spolu s rodičmi, učiteľmi a štátom.

Dovolím si pripomenúť štyri hlavné priority Minervy. Minerva definovala štyri hlavné oblasti:

- vzdelávanie a ľudské zdroje,

- informačná spoločnosť,

- podnikateľské prostredie,

- veda, výskum a inovácia.

Hlavné dva smery sú: zmena od tej reformy, ktoré sa začali aj realizovať, k oblasti, kde naozaj hovoríme o znalostnej ekonomike. Tieto štyri priority by mali byť tie, ktoré posunú Slovensko ďalej v konkurencieschopnosti v Európe a vo svete.

Dovoľte mi povedať takú jednu myšlienku. Múdry štát sa učí nie na svojich chybách, ale na pozitívnych úspechoch iných štátov. Tu je obrázok zo Švédska zo Science Parku. Keď si pozriete tú oblasť, je to z Göteborgu, kde konkrétne táto časť, ten región bol najzaostalejší región, aký vo Švédsku mali. Zničený priemysel, nezáujem ľudí o život tam, bolo tam 5-tisíc nezamestnaných, keď tam bolo 20-tisíc, odišli stade nezamestnaní, ťažkým, by som povedala, osudom stíhaní ľudia bez záujmu ďalej žiť, bez motivácie. No a potom prišiel nápad. Čo tak urobiť prepojenie vzdelania s danou spoločnosťou a lokálnou komunitou a priemyslu. Nazvali to Triple Helix, dnes je to už pojem a metóda, ktorá sa začína uplatňovať veľmi významne pri zmene ekonomiky štátov, a takto snívali v roku 1999. Čo keby sme tam urobili vedecký park, kde by mohlo byť najmenej za 5-10 rokov 10-tisíc aktivít spoločností, ktoré tam budú robiť, bude to otvorený priestor pre rozvoj, iniciatívu a pre ekonomický vzostup. No a dnes po šiestich rokoch tam majú 6-tisíc aktívnych, je tam firiem, ktoré pôsobia, 150 malých a stredných firiem, ktoré sú priamo švédske, ktoré tam vznikli, 7-tisíc študentov, učiteľov a vedcov, 3-tisíc univerzitných študentov špeciálne nových univerzít a 4-tisíc študentov stredných škôl. Je tu otvorený priestor, kde sa vytvára inkubátor, ktorý produkuje nové nádherné nápady.

Ja si myslím, že aj my na toto máme. Že aj Slovensko má tento obrovský mozgový potenciál, ktorý len treba dať dohromady. Veľmi zaujímavé bolo študovať tam ten proces a hovorilo sa, že sadli si spolu predstavitelia štátu, predstavitelia priemyslu a predstavitelia univerzít. Všetci rozprávali o tom, ako úplne iné ciele majú univerzity, ako úplne iné ciele má i priemysel, ako úplne iné ciele má štát a tá samospráva. A po roku diskusií prišli na to, že majú rovnaké ciele, len hovoria iným jazykom. Ja by som sa chcela veľmi dožiť toho, že aj my budeme mať rovnaké ciele, aj keď hovoríme iným jazykom, a tie ciele v strede sa stretávajú v tom vzdelávaní. Čiže investície by mali ísť do vzdelávania a vedy, do inovácií a do clasterov a technologických inkubátorov.

Aj na Slovensku máme veľké firmy, ako Švédsko má Volvo a Ericsson, my máme Volkswagen, budeme mať Kiu, máme U. S. Steel. Však to sú centrá, na ktoré môžeme nabaliť a mali by sme nabaliť tú nadhodnotu. Nielen tú manuálnu silu, nielen tie pracovné miesta, ale k nim vytvárať naozaj to nové know-how.

Poďme sa pozrieť ako - teraz sa vráťme k vzdelávaniu, aby som k tomu, kam chceme dospieť, musíme cez kvalitné vzdelávanie, čiže investovanie do vzdelávania. Poďme sa pozrieť, ako to vyzerá v zahraničí, na chvíľočku.

Keď vidíte tento prvý obrázok, deti sedia už od základných škôl, mnohé školy, hlavne škandinávske krajiny, ale aj v Kanade a podobne, už pomaly nie sú školy, kde deti nemajú každý svoj laptop. Kde máte vybavenie, že pracujú veľmi tvorivo na hodinách. To už nie je tá klasická trieda, ktorú my poznáme, keď sme sedeli v škole, kde deti pracujú kooperatívne na národných a medzinárodných projektoch, kde študenti stredných škôl robia pre veľké firmy priame už aj normálne zákazky, kde tí študenti vidia zmysluplnosť svojho vzdelávania, kde sa škola klasická mení na otvorenú školu, kde sa nielen búrajú steny medzi predmetmi, ale sa búrajú naozaj steny, kde vznikajú nádherné nové priestory, kde tí študenti získavajú v modernej škole kvalitné vzdelanie pre nový život v novej spoločnosti. Tá trieda už nie je takou, akou my sme boli. Tá trieda je flexibilná, tí študenti nemajú v nej chaos ani neporiadok, majú v nej tvorivé prostredie.

No a dovoľte mi, aby som vás teraz pozvala, ak sa mi to podarí, a verím, že hej, pozvala sa pozrieť do modernej školy, ako by to malo fungovať. A môžem vám povedať, že nie ako by to malo, toto už u nás tento rok experimentálne overujeme na školách vďaka projektu Infovek. Na ministerstve školstva boli už schválené niektoré experimentálne školy. Takže poďme si to spustiť.

(Premietnutie prezentácie - audiovizuálna nahrávka výučby Archimedovho zákona na hodine fyziky, a to tradičným spôsobom a moderným spôsobom.)

Skončilo to happyendom, lebo chlapec išiel konečne hrať futbal. Takže myslím si, toto je to, čo čaká naše deti a neminie, aj keď niektorí si myslia, že nepatrí to do škôl alebo teda do toho, ale ten svet nezastavíme. A naozaj svet poznania bude o tom, či naše deti budú mať prístup k takémuto vzdelávaniu vo svete, alebo budeme mať triedu, tabuľu a kriedu a budeme sa trápiť tak ako za tradičnej školy, ktorú sme videli, čiže budeme sa učiť naspamäť a naše deti prídu do sveta a uplatniteľní na trhu práce asi veľmi nebudú.

Ale ideme, trošku dovolím si ísť ďalej, poďme hovoriť o tom, ako meniť tú tradičnú školu na modernú školu. Ja som chcela naozaj využiť tento film, ktorý je v češtine, k motivácii, lebo toto sa ide diať na našich školách v rámci procesu, ktorý ideme, ministerstvo školstva toho roku odskúšava na prvých sto školách a budúci rok sa uchádzame práve v rozpočte, aby to mohlo pokračovať, aby študenti dostávali tieto informácie.

Premena tradičnej školy na tú modernú školu začala tu v parlamente. Ak si pamätáte v roku 2000, niektorí tu sedeli z vás, v roku 2001 prvý raz sme hovorili o projekte Infovek a prišli pohľadnice od množstva študentov zo škôl, keď žiadali, aby mohli byť konkurencieschopní a mali šancu naše deti v Európskej únii tiež sa uplatniť. Dnes hovoríme o tom, že na školy v roku 2000 až 2004 prišlo 35-tisíc počítačov. Čo sa dialo na školách? Na školách za minulý rok, čo sa zvýšilo na projekt Infovek, vzniklo 250 školiacich centier projektu Infovek, vyškolilo sa 560 školiteľov a k 31. 11. tohto roku bolo vyškolených 28-tisíc učiteľov na základy práce s počítačmi s aplikáciou do predmetu a do konca roku bude vyškolených 32-tisíc. Myslím si, že sú to ambiciózne výsledky, ktoré sme dosiahli, ktorými sa môže táto krajina popýšiť oproti iným krajinám, ktoré vstúpili do Európskej únie spolu s nami. Takýto projekt a takéto výsledky nemá žiadna z desiatich prístupových krajín ani ďalšie krajiny, ktoré momentálne už sú, 15 krajín, ktoré už predtým boli v Európskej únii.

Tento projekt a tieto výsledky a takto investované peniaze skutočne donášajú veľmi významný dosah na celé Slovensko. Podarilo sa nám 250 projektov otvorených škôl. To sú projekty, ktoré otvárajú lokálnej komunite naozaj školu. Škola nie je len vzdelávanie detí, ale škola je pomoc aj dospelým. O tom, ako kedysi Štúr vedel pomáhať Slovensku so slovenčinou a zdvíhať povedomie Slovákov, tak dnes učitelia sa stavajú digitálnymi štúrovcami, ktorí v týchto Centrách otvorenej školy vzdelávajú svojich priateľov, rodičov, kolegov, podnikateľov atď.

Informačná gramotnosť pre všetkých prebieha tak, že dnes máme už mnohokrát starších, mladších atď., ktorí chodia do školy a vedia, prečo do nej chodia. Chcem vám ukázať len niektoré významné výsledky, ktoré sa ukázali v rámci školenia učiteľov. Viete, že bola zrealizovaná... Inštitút pre verejné otázky realizoval výskum o informačnej gramotnosti na Slovensku v porovnaní s krajinami Európskej únie. Musím povedať, že vyšiel pomerne zle. Naša gramotnosť na Slovensku viac ako 52 %, až 4 % ľudí je stále negramotných, má veľké problémy. Čo tam vyšlo dobre, sú práve učitelia a žiaci. A tam práve odznelo, a to si veľmi vysoko vážim, že nezávislé inštitúcie, ktoré to hodnotili, práve hodnotili, že vzdelávanie u nás, naozaj nové trendy, ktoré sa nastúpili, a vďaka projektu Infovek máme gramotnosť učiteľov a žiakov už pomerne dobrú.

A toto je ukážka toho, že máme priemerný vek, máme, samozrejme, veľa žien je v školstve, 78 % a mužov máme 21 %. Veková kategória a zloženie je pomerne stredné a staršie. Mladých máme málo. A do vzdelávania s pedagogickou praxou sú hlavne tí, ktorí sú starší, napriek tomu, že neboli ničím motivovaní tí učitelia, len vlastnou potrebou vzdelávať sa. To znamená, že nie že to majú v rámci nejakého kariérneho postupu alebo ďalšieho vzdelávania.

A chcem vám ukázať ich gramotnosť, aká bola na začiatku. Keď bola v podstate žiadna. Keď si pozriete, tak žiadna alebo základná. Žiadna, keď išli do kurzov. Zase žiadna alebo základná v základných operáciách s procesormi. Čiže toto bol začiatok, keď sme vošli do toho procesu vzdelávania a keď sme už v procese vzdelávania pri školení boli, všetci hodnotili, že naozaj najviac získali. To znamená, myslím si, že vzdelávanie a investície do vzdelávania učiteľov a do škôl donášajú na týchto grafoch konkrétne výsledky. Sami učitelia hovorili, chcú zmeniť osnovy a chcú lepšie vybavenie v školách. Vtedy sa dokážu tie výsledky ukázať.

Prebehnem len niektoré grafy. Otázka informatizácie procesu na školách - väčšina učiteľov ju začína vnímať pozitívne, lebo si uvedomuje, že pozitívne môže tých študentov motivovať. Dnes tabuľa, krieda a klasická učebnica študentov nemotivujú k tomu, aby sme v nich vyburcovali tú tvorivosť, samostatnosť a aktivitu.

Čo očakávajú od projektu Infovek ďalej učitelia? No očakávajú hlavne zmenu edukačného obsahu školenia, čo si vysoko vážim, že napísali, a zabezpečenie techniky. Sami učitelia pocítili, že to, čo sme ich naučili, je len základ základov. Že potrebujú ďalšie vzdelávanie, aby naozaj tá škola prešla tou transformáciou toho obsahu a tej modernej školy.

Pre pána ministra, mi je ľúto, že tu pán minister školstva nie je, chcela som tu práve na týchto grafoch ukázať, keď hovorí o zmene obsahu, že potrebuje do angličtiny a do podobných vecí investovať peniaze. Práve učitelia utvorili nádherné záverečné projekty, pri školeniach boli skúšaní, nieže skúšaní, ale mali prezentovať, ako využijú tie svoje vedomosti vo vyučovaní, tak keď sa pozriete, vyučovanie týchto predmetov prírodopis, jazyky, slovenský, anglický, matematika na gymnáziách, prvé aplikácie a najväčšie aplikácie vznikli do anglického jazyka.

Pán minister tvrdí, že máme málo angličtinárov, že nerobia moderné veci. Dôkaz je, že máme veľmi dobrých angličtinárov. A robia krásne veci, len im treba dať tie možnosti a vytvoriť ten priestor.

Čo z tohto vyplýva? Chcem sa uchádzať, prosím vás pekne, o podporu v týchto veciach, vašu. Na základne týchto výsledkov, ktoré sme dosiahli, na ďalšie obdobie by sme mali záujem vypracovať v školstve spolu s pánom ministrom, naozaj, to je vízia moderného školstva, víziu moderného vzdelávania, ktoré zohľadní potreby Slovenska 21. storočia pri budovaní moderných spôsobov vyučovania znalostnej ekonomiky. Iniciovať celonárodný projekt, skvalitnenia didaktickej úrovne pedagogického procesu, to znamená zmenu obsahu v projekte Moderné vzdelávanie. Túto úlohu sa čiastočne pokúšal riešiť i dokument Milénium, ktorý už tu bol, a zároveň projekt Infovek. Preto priorita: financie by mali ísť smerom do obsahu vzdelávania a skvalitnenia prípravy učiteľov.

A dovoľujem si preto predložiť teraz pozmeňujúce návrhy do súčasného rozpočtu kapitoly ministerstva školstva. Predložila som tri pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh vychádzal z môjho, by som povedala, takého presvedčenia, viery a zanietenia, že ak chceme tieto ambiciózne ciele splniť, tak by sme potrebovali zvýšiť 217 mil. do informatizácie regionálneho školstva, do zmeny obsahu vzdelávania z programu Minerva, ktorý je podprogram Vzdelávanie, ktorý išiel priamo na ministerstvo školstva. Tento prvý pozmeňujúci návrh vychádza naozaj z reálnych potrieb. Ja viem, že snívať môžeme všetci a potreby každý takto by vedel vyčísliť. Len poďme k tým možnostiam, ktoré chceme, čo je možné a čo je reálne. Preto som si dovolila predložiť tretí pozmeňujúci návrh, ktorý nehovorí o 217 mil., ale hovorí o 80 mil., to znamená, že prvý pozmeňujúci návrh, aj keď je veľkým mojím želaním a mal by byť želaním nás všetkých, lebo je to o našich deťoch, o našej budúcnosti a o našej kvalite vzdelania na Slovensku. Prvý pozmeňovaní návrh teda stiahnem, lebo vidím, že vôľa by nebola, aby prešiel, čo je mi veľmi ľúto.

Ale som optimista a podávam teda tretí pozmeňujúci návrh pod číslom 3, ktorý si dovolím predložiť, je to návrh na 80 mil. Sk na projekt Infovek, informatizácia regionálneho školstva, zvýšenie v rámci programu Minerva, podprogramu Vzdelávanie, ktoré je na ministerstve školstva.

Odôvodnenie je: smerovať tieto peniaze do vzdelávania, 48-tisíc učiteľov na základných a stredných školách, aby sa dosiahla 100-percentná základná gramotnosť, nasadenie e-learningových systémov vzdelávania do ďalších stredných škôl a experimentálnych škôl na základných s novým digitálnym obsahom a podpora 1 000 inovatívnych učiteľov, ktorí na Slovensku naozaj robia zmenu do moderného školstva.

V pozmeňujúcom návrhu č. 2 sú len zlepšenia alebo upresnenia cieľov, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva, kde sa týkajú ciele, napríklad cieľ tri: do roku 2008 dosiahnuť zvýšenie gramotnosti žiakov v oblasti matematiky a prírodných predmetov, čo bolo v súvislosti s výsledkami medzinárodného merania PISA. Navrhujem doplniť aj slovenského jazyka, aj cudzích jazykov zvýšiť gramotnosť, lebo dopadol veľmi zle slovenský jazyk a práve cudzie jazyky.

Doplniť cieľ 1, kde sa píše o tom, že treba zvýšiť počty počítačov, aby pomer počítač na žiaka bol v pomere 1 : 25, tak dovolím si doplniť, že by mali byť na každú školu dodané ďalšie 2 PC na budúci rok, ak tento cieľ chceme splniť.

Spresniť cieľ č. 2, kde je napísané: vyškolenie 68-tisíc učiteľov. My už potrebujeme vyškoliť len 48-tisíc učiteľov, lebo 32-tisíc sme už urobili toho roku. Čiže naozaj chceme, aby boli reálne počítané tie čísla, reálne financie na tieto čísla. Nie, aby to boli "hausnumerá", ktoré, potom sa hovorí o vate atď. Toto sú zreálnené čísla.

Zmeniť cieľ 2. Tento bod je tam formálny, je tam napísané: zmena obsahu 15 učebných plánov na rok tento a na ďalšie roky po 20, 30 a 15 predmetov. Myslíme si, že netransparentne takto napísané všeobecne, meniť treba celý obsah vzdelávania a tie predmety musia na seba nadväzovať integrálne a interdisciplinárne. Takže pokúsiť sa, nemusíme si dávať veľké plány, že meniť všetko naraz. Ale prísť s koncepciou, ktorá bude hovoriť o zmene kvality vzdelávania a obsahu, ale musí tam byť zapojená naozaj predstava, ako robiť to v rámci všetkých predmetov.

A posledný cieľ je navrhnutý: ďalšie vzdelávanie 110-učiteľov. Toto číslo, som tiež upozornila pána ministra, nie je reálne, lebo nemáme 110-tisíc učiteľov, máme 80-tisíc a zároveň tie rôzne formy dištančného vzdelávania by sa mali premietnuť do kariérneho postupu. Čiže spresniť tieto čísla a naozaj v rámci kariérneho postupu, ktorý existuje, realizovať tieto vzdelávania.

To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré som si dovolila predložiť. A zároveň chcem poďakovať za trpezlivosť, že ste si vypočuli moje zhodnotenie práce v rezorte školstva, lebo si myslím, že toto sú peniaze, ktoré pán minister tiež oceňuje, a myslím si, že táto spoločnosť, keď bude investovať naďalej do vzdelania, ako investovala, tak sa nám to vráti veľmi kvalitne, nie tak rýchlo, možno o rok, o 2, ale o 5, o 10 rokov s tým, že Slovensko bude mať excelentnú znalostnú ekonomiku.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.