B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, ak dovolíte, chcem upozorniť znovu účastníkov poslaneckého grémia, že o 12.00 hodine sa začína poslanecké grémium, takže tí, ktorí ešte tam nie sú, aby sa poponáhľali, ide o postup, ako budeme budúci týždeň rokovať, poprípade kedy budeme hlasovať o štátnom rozpočte. Pán podpredseda, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Takže o 3,7 miliardy korún viac. Samozrejme, je to rozdelené medzi obce, mestá a vyššie územné celky, preto si nemyslím, že je potrebné vytvárať, ani nie je priestor, musím povedať zároveň, špeciálnu rezervu z toho titulu, že ten daňový bonus bol schválený.

Veľmi obsažný a myslím, že aj hodnotný príspevok mal pán poslanec Maxon, ktorý ocenil popri kritike mnohých oblastí aj to, čo vidí na rozpočte pozitívne najmä z hľadiska zlepšenia kvality, metodiky, rozpočtu, programového rozpočtovania a makroekonomických predpokladov. To by som chcel aj oceniť celkovo. Že došlo ku zmene, čo pamätám diskusiu o rozpočtoch, v tom, že dnes už takmer nikto nespomenul alebo nespochybnil reálnosť odhadu príjmov. Lebo to je naozaj vec, ktorá by mala byť nechaná na odborníkov. To sú vysoko odborné veci. Ja im plne dôverujem. Sú to kvalifikovaní ľudia. To, čo je predmetom politickej debaty, má byť deficit, respektíve prebytok a výsledok príjmov a deficitu nám dáva výdavky a politická, výsostne politická debata je teda, či má byť prebytkový, vyrovnaný alebo deficitný, a koľko z výdavkov sa na čo má konkrétne použiť. Takže chcem oceniť aj tento posun, ktorý je významný, kvalitatívny, posun, ktorý rešpektujú všetci poslanci.

No už som hovoril, že pán poslanec spomenul, že rozpočet je podľa jeho názoru prísne pravicový a protekcionistický, a podľa jeho názoru absentuje sociálno-trhové hospodárstvo, medzigeneračná a regionálna solidarita.

Medzigeneračná solidarita, myslím si že, dovolím si to tvrdiť, že žiadna vláda zatiaľ na Slovensku neurobila viac pre medzigeneračnú solidaritu ako táto vláda dôchodkovou reformou. Samozrejme, nehovorím, že je bezchybná. Vieme, aj tu to viackrát odznelo, že prvý pilier najmä bude potrebné doladiť, že tak ako je dnes nastavený, nie je úplne udržateľný, čo sme my aj otvorene hovorili, napríklad z hľadiska potreby istého zvýšenia odchodu veku do dôchodku. Ale z hľadiska medzigeneračnej solidarity by bolo práve neurobenie tejto dôchodkovej reformy, alebo jej zrušenie, tak ako to, mimochodom, prezentuje strana Smer, by bolo výrazom veľkej nezodpovednosti voči budúcim generáciám, absolútneho nedostatku medzigeneračnej solidarity, pretože by to viedlo k zrúteniu dôchodkových systémov v dôsledku demografického vývoja, čo je tiež v tom štátnom rozpočte naznačené.

O tom, že sa znižuje, či neznižuje bremeno budúcich generácií, som už hovoril, a jedna konkrétna vec, na ktorú poukázal pán poslanec a na ktorú potom poukázal aj pán poslanec Paška, ak sa nemýlim, je, že za poistencov štátu vraj štát dlhuje zdravotníctvu 500 miliónov korún. Nie je to tak, ja som to overoval, zisťoval, lebo som to nevedel z hlavy, tam je len, štát platí presne ako má platiť, len potom dochádza k zúčtovaniu celého roka, ku ktorému dôjde do konca marca, ak sa nemýlim, a tam sa predpokladá, že v rámci tohto zúčtovania dôjde k tomu doplateniu, áno.

A pýtal sa pán poslanec, tak zodpoviem už ako poslednú poznámku, áno, krátko, pýtal sa, čo ma viedlo k tomu, že som pôvodne navrhoval 42 % na priame platby a že to podľa jeho názoru nebolo ani slušné, ani reálne. Áno, priznám sa, že to že to nebolo reálne, som si uvedomoval aj ja, ale viedlo ma k tomu to - ale nemyslím si, že to nebolo slušné -, viedlo ma k tomu to, aby sme si uvedomili v tej debate už vo vláde a vo vládnej koalícii, že tá možnosť peňazí je alternatívna a že možnosti sú obmedzené, potreby a priority sú veľké. Len na ilustráciu, my sme mali na priority pôvodne 5 miliárd korún a požiadavky boli 40 miliárd korún. Z toho vidieť ten rozpor medzi objemom zdrojov a možnosťami, takže viedlo ma k tomu to, aby som si naozaj ukázal na konkurenčnosť jednotlivých návrhov a na to, že keď dáme viac do jednej oblasti, nemôžeme dávať dosť do inej, a že by sme mali dbať predsa len a vždy zohľadňovať to, ako tie-ktoré výdavky ovplyvňujú budúcnosť. Ovplyvňujú budúcu konkurencieschopnosť a život budúcich generácií.

A už len stručne, naozaj, lebo si uvedomujem, že hovorím dlho, jedna vec, ktorá zaznela zase viackrát, a chcel by som ju vysvetliť. To je nárast výdavkov kapitoly ministerstva hospodárstva na podporu podnikania, konkrétne na investičné stimuly. Tam naozaj, keď si porovnáte rok 2006 a rok 2005, tak to je enormný nárast. Ja neviem presne koľko teraz, lebo to tu neviem rýchlo hľadať, ale enormný nárast, tak on je spôsobený, skutočný nárast nie je taký veľký, on je spôsobený tým, že keďže sme nemali pravidlá, my sme nevedeli dopredu odhadnúť, koľko budeme na tie stimuly potrebovať, takže sme to nerozpočtovali a potom keď sme vo vláde schválili, ja neviem Kiu alebo Ford, tak sme museli dodatočne hľadať peniaze. To vyplývalo aj z absencie pravidiel, aj zo spôsobu, akým bol rezort riadený za predchádzajúceho ministra. To sme zmenili, chvalabohu. Máme pravidlá. Odhadli sme, koľko na základe týchto pravidiel by sme mohli v budúcom roku potrebovať, a tieto peniaze sme už zakomponovali do rozpočtu. Čiže nebudeme musieť opakovať to, čo sa nám stalo v tomto a v minulom roku, že sme museli potom hľadať a sťahovať z iných oblastí prostriedky, aby sme pokryli a taktiež všetky v minulosti prijaté záväzky, tie veľké, Kia, PSA a Ford sú pokryté v tom rozpočte na budúci rok.

K zdravotníctvu pomerne dlho hovoril pán poslanec Paška. Vyjadril sa k tomu pán minister Zajac. Ja k tomu poviem len to, viete, fungovanie zdravotníctva tak, ako fungovalo donedávna, bolo naozaj nielen neudržateľné, ale aj výsostne nespravodlivé. Do systému tieklo obrovské množstvo zdrojov a systém poskytoval veľmi úbohé služby a zároveň vytváral 9 miliárd korún dlhu každý jeden rok. My sme v tom systéme urobili poriadok. Ja nehovorím, že to bolo ľahké a nehovorím ani, že to bolo bezchybné. To sa ani nedá, ale urobili sme v tom poriadok. Urobili sme oddlženie celého toho starého dlhu a zároveň sme minimalizovali tvorbu, netvrdím že úplne zrušili, ale minimalizovali tvorbu nových dlhov a zaviedli a zavádzame tvrdé rozpočtové obmedzenia a stimuláciu na efektívne fungovanie. Inak to jednoducho nemôže dobre fungovať a bude to len čiernou dierou, do ktorej môžete liať a môžete ukazovať percentá na HDP. Keby sme tam naliali dvakrát toľko zdrojov do nereformovaného zdravotníctva, neprinesie to žiadny výsledok. A faktom je, že pán poslanec Paška ukazoval aj údaje v Českej republike, o koľko viac. Áno, to je fakt, ale chce niekto tvrdiť, že české zdravotníctvo funguje zásadne lepšie ako slovenské? Chce niekto tvrdiť, že efekt tohto enormného rozdielu v používaných prostriedkov je lepší? Stačí si prečítať české noviny, aby sme vedeli a videli, že to tak nie je. Ale chcem veľmi jasne povedať jednu vec, pretože pán poslanec Paška povedal, že rast dôchodkov bude nižší ako rast poplatkov pre dôchodcov za lieky. Nie je to pravda. Chcel by som veľmi jasne zdôrazniť, že v tej inflácii, ktorú predpokladáme, je zahrnutý predpokladaný rast cien vo všetkých oblastiach. Teda aj tá spoluúčasť predpokladaná v zdravotníctve je zahrnutá v miere inflácie. A my počítame aj špeciálne dôchodcovskú infláciu, ktorá má inú štruktúru a inú výšku, pretože je tam iná štruktúra výdavkov a napriek tým úpravám, ktoré sa robia, reálne dôchodky v budúcom roku vzrastú o 4,4 % podľa našich predpokladov. Tým vplyvov tých regulovaných cien sa to môže trochu znížiť, ale bude to určite viac ako o 4 %. Reálne dôchodky. Takže tiež strašenie, ktoré tu "prezentoval" pán poslanec Paška, nie je opodstatnené a nie je pravdivé.

Národný inšpektorát práce kritizovala pani poslankyňa Navrátilová. Tu by som len na tejto, nie je tu, na tomto príklade chcel povedať, že niekedy sa dosť ťažko robia závery a niektorí poslanci ich robili. Len porovnali čísla v budúcom roku, v tomto roku, a vyvodzovali z toho závery, aký je tam enormný rast. Vedel by som čítať, ale nechcem vás s tým zaťažovať, navyše ona tu nie je, prečo v Národnom inšpektoráte práce, čo sú tie výdavky, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska nového zákona, z hľadiska technického vybavenia, ktoré v súvislosti s novým zákonom musia realizovať.

Tiež hovorila o zvyšovaní prostriedkov pre zahraničných investorov a kritizovala veľké výdavky na informačné systémy. Tu mi dovoľte povedať dve vety, že ja súhlasím s tým, že nekoordinovaný prístup k obstarávaniu informačných systémov, kde tieto firmy často využívali menšiu kompetenciu úradníkov, ako sú ich kompetencie v tejto oblasti, a nekoordinovaný prístup v tejto oblasti spôsobil, že sa minulo zbytočne veľa peňazí na systémy, ktoré spolu nekomunikujú, ktoré nie sú prepojené. To je takt, ktorý je problémom. A aj Minerva sa snaží toto riešiť v jednom z akčných plánov programov, ktoré Minerva má.

Pán poslanec Vážny kritizoval privatizáciu Carga. Nesúhlasí s ňou. Ja som presvedčený, že Cargo je potrebné sprivatizovať. A nie preto, že by sme potrebovali peniaze do štátneho rozpočtu, vôbec nie preto. V prvom rade preto, stačí sa pozrieť na mapu. Slovensko sa dá veľmi ľahko obísť z hľadiska medzinárodného tranzitu, medzinárodnej prepravy. Zo severu na juh cez Českú republiku alebo z východu na západ cez Maďarsko alebo cez Poľsko. Železnice, Cargo špeciálne potrebuje silného strategického partnera práve preto, aby bolo efektívne, aby dobre fungovalo.

Pani poslankyňa Angyalová mi sľúbila, že tu bude, ale nie je. Na tomto príklade chcem tiež poukázať, ako jednoducho je nesprávne robiť závery zo statických údajov. Len stručne na ilustráciu. Kritizovala, že štátny aparát ministerstva minie 372 miliónov korún. Tá suma je síce na prvé počutie veľká, ale nič nehovorí o tom, že by mali byť využité zle alebo na zlý účel. A ešte lepší príklad je, dala do rozporu, tvrdila, že tvrdíme, že chceme viac ako detské domovy podporovať náhradnú pestúnsku starostlivosť a náhradné rodiny a zároveň že čísla svedčia o opaku, lebo dávame 79 % zdrojov v budúcom roku do štátnych a neštátnych detských domovov a len 21 % na tu náhradnú pestúnsku a rodinnú starostlivosť. Ale toto o ničom nesvedčí. Jeden údaj, statický, za rok 2006 vôbec nesvedčí o tom, že by sme nenapĺňali tento zámer, lebo čo ak vlani to bolo 99 % na detské domovy a 1 %, ja neviem koľko to bolo presne vlani, ja len chcem povedať, že takýto prístup statického porovnania jednoročného ukazovateľa vôbec nesvedčí o ničom. A faktom je, že dochádza k poklesu, relatívnemu, v detských domovoch a k nárastu na túto pestúnsku starostlivosť. Čiže to len možno takú poznámku k tej metodike.

Jednu z posledných vecí, voľby. Pani poslankyňa Tóthová, naposledy pán poslanec Fajnor. Faktom je, že my sme na tie samosprávne voľby, ktoré majú byť koncom roka, že ministerstvo to rozpísalo tak, že nepredpokladá použiť v budúcom roku, pretože predpokladajú, že efektívne budú použité až v ďalšom roku. Faktom však tiež je a to musím povedať, že my sme pre ministerstvo peniaze na tie voľby rozpočtovali už v budúcom roku, ale práve v súvislosti s tým, čo som povedal, že sa výrazne posilnila autonómia nezávislosti rezortov za ich efektívne použitie, ministerstvo sa rozhodlo rozpísať to tak, že tieto peniaze použili na iný účel. Tu chcem len vopred povedať, že, samozrejme, voľby budú, prebehnú, budú aj financované, ale zároveň ministerstvo financií bude proti tomu, aby sme dodatočne dávali ďalšie peniaze na voľby, pretože tieto boli rozpočtované v kapitole ministerstva vnútra. Na tomto príklade chcem ilustrovať, že jednoducho tá autonómia a nezávislosť, o ktorej som presvedčený, že je veľmi dobrá a kľúčová, ministerstiev, môže mať aj túto podobu alebo vyvolávať aj tieto možno otázniky.

Veľmi stručne, pán poslanec Heriban, kultúra. Kritizoval nízky podiel výdavkov na HDP na kultúru, no len netreba tiež zabudnúť na to, že zase tu porovnávať čísla po decentralizácii a pred decentralizáciou nie je korektné, pretože veľká časť kompetencií v tej oblasti miestnej a regionálnej kultúry aj s peniazmi prešla na miestne a regionálne samosprávy. Čiže zase porovnávanie toho, že to nerastie alebo rastie málo, lebo porovnával pán poslanec aj to, ako to vzrástlo, respektíve nevzrástlo za to obdobie.

Pán poslanec Muňko hovoril, že zanechávame diery a že budúci minister financií to bude musieť riešiť. Nezanechávame, pán poslanec. Nezanechávame, tak ako plnenie rozpočtu za tieto roky 2002, 2003, 2004 ukázalo, že sa rozpočty plnia, plnia sa pomerne presne z hľadiska toho, ako boli rozpočtované, tak vás môžem ubezpečiť, že nezanechávame.

A veľmi zaujímavé vystúpenie mal poslanec Opaterný, ktorý je tu, takže využijem, aby som sa pri tom zastavil. Je naozaj, myslím si, zaujímavé a podnetné zamyslieť sa nad tým, ako to teda vlastne je. Lebo páni poslanci, iní, hovorili, že je pravicový, dokonca že je, no, nielen reštriktívny, ale že drasticky obmedzuje výdavky a tak ďalej. Pán poslanec Opaterný naopak hovorí, že nie je pravicový, lebo zvyšuje verejné výdavky, lebo výdavky rastú rýchlejšie ako inflácia. Podľa neho teda keď rast výdavkov je vyšší ako inflácia, tak to nie je pravicový, ale rozhadzovačný rozpočet a že štát sa nám rozrastá, tiež tvrdí a s istým pobavením som si vypočul, že ak toto je pravicová vláda, tak Boh ochraňuj Slovensko, ak nastúpi ľavicová, s pobavením preto, že viem, že Slobodné fórum úzko spolupracuje alebo spolupracuje so Smerom, takže áno, súhlasím s vami, pán poslanec, Boh nás ochraňuj. Ale ako to teda, čo si o tom myslím ja, ako to je, lebo netvrdím, že tak ako ja tvrdím, že to tak je, musí byť. Ak by táto téza platila, pán poslanec, tak potom by minimálne v Európe neexistovala jediná pravicová vláda a pravicová krajina. A poviem vám tú, ktorá je považovaná aj za pravicovú, aj za úspešnú, za vzor reforiem, a to je Írsko.

V Írsku výrazne klesla a klesá aj u nás, podiel výdavkov na HDP z 50, okolo 50 % pred 20, 30 rokmi na dnešnú úroveň okolo 33 - 34 %. A kleslo to napriek tomu, že ani v jednom roku nedošlo k absolútnemu poklesu verejných výdavkov, a napriek tomu, že vo väčšine rokov bol rast verejných výdavkov vyšší ako inflácia. Teda to, čo vyčítate nám, a tvrdíte, že nie je pravicový. A napriek tomu došlo k takémuto výraznému poklesu verejných výdavkov na HDP. Na tomto chcem poukázať, že kľúčový ukazovateľ a jediný, podľa ktorého sa to naozaj seriózne dá hodnotiť, nie je porovnávanie verejných výdavkov s infláciou, ale je porovnanie verejných výdavkov ako podielu na hrubom domácom produkte. A práve preto, že HDP nám bude rásť rýchlejšie, ako nám budú rásť verejné výdavky, aj vtedy dokonca, keď budú rásť rýchlejšie ako inflácia, tak sa nám darí znižovať podiel verejných výdavkov na HDP, v našom prípade zo 44 na 4 % v poslednom období. No a k tomu treba však dodať aj to, že nemôžeme to posudzovať len na základe znižovania verejných výdavkov, pretože na tom sa možno zhodneme a zdá sa, že z tých vystúpení, ktoré tu zazneli, na tom môže byť zhoda. Že my potrebujeme nielen - s čím ja súhlasím -, vyššiu mieru ekonomickej slobody, nižšiu mieru prerozdeľovania, ale my potrebujeme výdavky do vzdelania, vedy, výskumu, na infraštruktúru, na dobudovanie diaľnic a tak ďalej. A toto sú konkurenčné ciele, samozrejme, takže nedá sa to posudzovať, myslím si, teda len podľa rastu verejných výdavkov. Čím teda - ale netvrdím, že nie sú rezervy v tom, že mnohé výdavky nie sú vynakladané efektívne a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, tie rezervy sú, sú obrovské, ale myslím si, že sa vytvára tlak na to, aby sa znižovali, a myslím si, že dochádza aj k zlepšovaniu.

No a ešte využijem na to, keďže pán poslanec Mikuš sa vyjadril k nezávislým poslancom v tom zmysle, že tí, čo idú so mnou na večeru, tak tí majú, alebo obce, ktoré reprezentujú, majú šťastie, no to by som chcel zásadne odmietnuť, takúto interpretáciu. Čo sa týka nezávislých poslancov, veď rozpočet máte pred sebou a všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré budú schválené, budú podporované, máte tiež pred sebou! Tak nám povedzte alebo povedzte mne, ktorí si myslíte, že dochádza k nejakému kupčeniu, v čom, v ktorom konkrétnom návrhu z tých, ktoré boli predložené, ale z tých, ktoré budú schválené, dochádza k nejakému kupčeniu. Veď väčšina kompetencií, keď hovoríte alebo keď niektorí z vás hovoria o nemocniciach, školách, cestách a neviem o čom, veď väčšina kompetencií v tejto oblasti chvalabohu prešla decentralizáciou verejnej správy na obce a mestá. My tu ani nerozhodujeme o tom, či dáme nejakej nemocnici alebo nie. Väčšinou sa zvyknú spomínať v tejto súvislosti športové haly, čím sa majú na mysli asi haly v Poprade a v Košiciach. Ale tu treba celkom jasne povedať, že toto bolo financované z peňazí z US Steel, s ktorým sme pôvodne nerátali, že ich budeme mať, a došlo k dohode medzi US Steel, že sa použije takýto objem peňazí, že sa použije najmä na podporu v prešovskom a východoslovenskom kraji pre šport, kultúru. O žiadnych iných neviem! Takže naozaj by som bol rád, keby, ak sú také informácie, že dochádza k nejakému kupčeniu, aby to bolo povedané. A rozpočet, veď preto sa rozpočet schvaľuje tak, ako sa schvaľuje, aby toto nebolo možné.

Nakoniec, už týmto, to je naozaj posledná vec, pri ktorej sa chcem zastaviť, a využijem to na ilustráciu hodnotenia a posudzovania reforiem zo strany časti opozície, v tomto prípade pán Fajnor hovoril, že my tvrdíme - ako ministerstvo financií -, že daňová reforma nespôsobila zníženie reálnych príjmov pre žiadnu príjmovú skupinu a že ľudia tvrdia niečo iné. Ale zase nie je to pravda, pán poslanec Fajnor len porovnával hrušky s jablkami. Pán poslanec Fajnor povedal, že 20 % ľudí pocítilo zhoršenie príjmov po zavedení daňovej reformy, 40 % nepocítilo zmenu a tí zvyšní asi pocítili teda, a to majú byť len voliči SDKÚ, vládnej koalície, a tí, čo nepocítili, voliči opozície. Toto nie je pravda. Ja keď hovorím - a tá štúdia je k dispozícii na internetovej stránke ministerstva financií, nespochybnil ju zatiaľ žiadny odborník -, o interpretácii politikov, no tá už je rôzna, a my hovoríme o roku 2004, o prvom roku fungovania daňovej reformy. Samozrejme, že na začiatku roka 2004 to pocítili ľudia negatívne, a to my ani nepopierame, pretože náklady prišli okamžite, ale tie efekty boli rozložené v priebehu celého roka. Tak ako rástla v priebehu roka nominálna mzda, aj reálna, tak ona najmä viedla k tomu, že z hľadiska toho celého roka už nebol negatívny dôsledok, už všetky príjmové skupiny mali, aj keď rôzne veľký, ale najväčší, respektíve výrazne väčší ako priemerný, mali aj nízke príjmové skupiny kvôli vysokej nezdaniteľnej sume a kvôli novému systému podpory detí.

Takže toľko z mojej strany, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Tí, ktorí ste vydržali toto moje asi dlhé rozprávanie počúvať, ale chcel som sa vyjadriť aspoň k niektorým, keďže som pozorne počúval dva a pol dňa alebo dva dni vystúpenia poslancov. Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí venovali svoj čas, svoju pozornosť štúdiu rozpočtu, ktorí dávali návrhy, ja verím, že v dobrej viere zlepšiť veci a vylepšiť rozpočet, aj keď chcem vopred povedať, že, samozrejme, nie všetky pozmeňujúce návrhy budem môcť odporučiť poslancom na schválenie. Nemám to tu síce kvantifikované, ale dovolím si odhadnúť, že objem prostriedkov, o ktorý by sa zvýšil, alebo výška, o ktorú by sa zvýšil deficit, ak by všetky pozmeňujúce návrhy boli schválené, je najnižší v histórii Slovenska. Vlani som to vyčíslil, ak sa dobre pamätám, na okolo 7,4 miliardy korún, teraz si myslím, že je to menej, že je to ešte menej, čo, samozrejme, by nebolo dobré, čiže, lebo aj táto suma by viedla k veľkým problémom, ale na tomto chcem ilustrovať, že napriek tomu, že ide v tomto zmysle o predvolebný rozpočet, že sa diskutuje pred voľbami, a na volebný rok, že napriek tomu ten objem pozmeňujúcich návrhov, ktoré navrhujú zvyšovať deficit, je najnižší v histórii, čo svedčí celkom určite o zodpovednosti a kvalitnej práci, ale najmä o zodpovednosti poslancov nielen vládnej koalície, ale aj opozície.

Takže ešte raz ďakujem pekne a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu verejných rozpočtov, pretože som presvedčený, že prinesie viac prostriedkov do tých oblastí, ktoré sú potrebné. Ako všetci viete, ak by schválený nebol, postupovalo by sa podľa rozpočtu pre rok tento, kde sú výdavky výrazne nižšie vo všetkých rezortoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výboru ako spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, iba veľmi krátko, veď prakticky pán minister tu poskytol odpoveď skoro na každú položenú otázku. Jednak ale aj na strane druhej mne ako spravodajcovi sa nepatrí ísť do hĺbky a hodnotenia jednotlivých vystúpení pánov kolegov. A tie vystúpenia, keď ideme porovnávať s predchádzajúcim obdobím, tak sme tu nadobudli taký poznatok, že prakticky tento pozitívny vývoj, o ktorom tu hovoril v ekonomickej oblasti pán podpredseda vlády a minister financií, sa odzrkadľuje aj na prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu alebo návrhu verejnej správy na nasledujúce obdobie. Kým v predchádzajúcom období sme tu počúvali dlhé rečnenia, ktoré boli väčšinou od veci a s jediným cieľom urážať niekoho alebo ohovárať niektorú stranu, teraz v rámci prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu to tu nebolo a treba to hodnotiť veľmi pozitívne. Väčšinou sa argumentovalo, väčšinou sa diskutovalo, samozrejme, na výdavkovú stránku rozpočtu môžeme mať rôzne názory, rôzne pohľady a keď príjmová stránka je ohraničená daňami alebo daňovou zaťaženosťou obyvateľstva, podnikateľskej sféry a výdavková stránka výškou schodku štátneho rozpočtu, tak môžeme mať, samozrejme, na efektívne rozdelenie existujúcich zdrojov rôzne pohľady. Podľa nášho pohľadu, podľa pohľadu tejto vládnej koalície tento návrh vlády odzrkadľuje súčasný stav a vytvára určité podmienky na ďalší úspešný vývoj spoločnosti a krajiny tak v ekonomickej oblasti ako aj v iných oblastiach. Že návrh štátneho rozpočtu patrí vždy medzi najsledovanejšie návrhy, ktoré vôbec Národná rada prerokúva, o tom svedčí aj ten fakt, že sme si tu vypočuli počas týchto troch dní 42 diskusných príspevkov, a ako som sa už vyjadril, ktoré smerovali vždy k riešeniu určitej otázky, a v tom pozitívnom slova zmysle. Konkrétne z tých 42 príspevkov vyplynulo viac ako 20 pozmeňujúcich návrhov, konkrétne 21, a v balíku tých návrhov sú rôzne návrhy, ktoré obsahujú viaceré body, takže počítam s tým, že zhruba okolo tých 80 pozmeňujúcich návrhov bude, o ktorých budeme potom v rámci hlasovania hlasovať.

Ja z tohto miesta ako spravodajca vám chcem poďakovať za takýto prístup k prerokúvaniu návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol podľa môjho hľadiska alebo z môjho hľadiska veľmi pozitívny, konkrétny a veľmi slušný. Síce v médiách sme sa dopočuli alebo nadobudli taký názor, že nie je záujem zo strany pánov poslancov a pani poslankýň vôbec diskutovať a sledovať rozpravu o návrhu štátneho rozpočtu. Tak prakticky ide o to, že rozprava je dlhá, no ale našu prácu odzrkadľuje tento balík pozmeňujúcich návrhov a tie kvalitné vystúpenia, ktoré tu odzneli na pôde Národnej rady. Možno z hľadiska médií nebol až taký záujem o prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu v tomto roku alebo záujem tých pohľadov, o ktorých som hovoril, ale ten vývoj aj z tohto hľadiska zo strany Národnej rady je veľmi pozitívny. Za to vám ja chcem z celého srdca poďakovať a počítame s tým, že teraz poobede zosumarizujeme všetky pozmeňujúce návrhy, pripravíme vám komplexný materiál na hlasovanie a to hlasovanie potom podľa všetkého prebehne niekedy okolo obeda v utorok. Ešte raz vám ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vás chcem informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia. Budúci týždeň. Teraz ešte budeme pokračovať v prerokúvaní ďalšími návrhmi a ďalších teda návrhov zákonov, ale budúci týždeň začíname ráno o 9.00 hodine v utorok, budú zasadať kluby a začneme hlasovať o štátnom rozpočte od 11.00. To znamená budúci týždeň v utorok o 11.00 pristúpime k hlasovaniu o štátnom rozpočte a vôbec teda o pozmeňujúcich návrhoch, poprípade o ďalších návrhoch, ktoré ešte dnes prerokujeme, a od 9.00 do 11.00 budú zasadať poslanecké kluby. Takže toto je oznam a zároveň budeme pokračovať v ďalšom rokovaní, chcem sa poďakovať aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu za spoluprácu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Demeterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách (tlač 1330).

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh zákona.

M. Demeterová, poslankyňa: Ctené dámy, vážení páni, ako som vás už v predchádzajúcom, pri prerokovaní v prvom čítaní o tomto mojom návrhu zákona, ako som už uviedla, pri doterajšej realizácii zákona č. 726/2004 Z. z. sa vyskytli určené problémy, ktorých konkrétne vyriešenie si vyžaduje novelizáciu uvedeného zákona. Preukázala sa potreba upresniť aj čiastočne doplniť časti zákona, ktoré súvisia s vojenskými archívnymi dokumentmi a s interpretáciou ich obsahu. Navrhnutá novela uvedeného zákona má prispieť k spoľahlivému, úplnému i presnému zisťovaniu stavu východiskových archívnych skutočností a na ich základe aj k tomu, aby pri skutkovo zhodných či podobných prípadoch nevznikli diskriminačné rozdiely, naopak, aby procesné konanie prebiehalo konkrétne i v dostatočnej súčinnosti s účastníkmi konania a bez ich zbytočného administratívneho zaťažovania. Tejto predloženej novele ide celkovo o riešenie troch okruhov problémov, upresnenie najmä formulácie niektorých časových údajov v pôvodnom zákone č. 726/2004 Z. z., po druhé o riešenie niektorých nedostatkov súvisiacich s vojenskými archívnymi dokumentmi a po tretie konkretizácia a objektivizácia pojmu vtedajšej takzvanej politickej nespoľahlivosti. Pri prerokovaní tohto môjho návrhu zákona v prvom čítaní sa vyskytli viaceré polemiky najmä zo strany poslancov za Komunistickú stranu Slovenska, ja však naďalej zdôrazňujem, že cieľom tejto mojej novely nebolo nejakým spôsobom upravovať iné obdobia ako obdobie, ktoré sa týka zákona č. 726/2004 Z. z. Možno toľko na úvod.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslankyni Márii Sabolovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Márie Demeterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením 1908 z 26. októbra 2005 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bol zároveň gestorským výborom. Určené výbory návrh prerokovali a vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté výbormi sú uvedené v časti 4 spoločnej správy spolu s odporúčaniami gestorského výboru, ja však po prerokovaní a dohode aj, pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zaznejú ešte v rozprave, potom v rozprave pri svojom vystúpení určím, akým spôsobom budeme hlasovať, aké odporúčanie pre hlasovanie dáme, zároveň gestorský výbor odporúča návrh zákona s pripomienkami schváliť. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu, mám písomnú prihlášku pána poslanca Gábora Gála, ktorému odovzdávam slovo a potom otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som požiadal pani spravodajkyňu, aby sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy osobitne. Chcem len povedať, že keď sme vlani takto prijali tento zákon o odškodnení príslušníkov práporov, tak sme urobili v dobrej viere, že sa nám podarí odškodniť všetkých tých, ktorí boli týmito krivdami v minulosti postihnutí. Žiaľ, sa to nepodarilo, takým úzkoprsým výkladom tohto zákona sa niektorým úradníkom podarilo z toho veľkého, nie až takého veľkého okruhu osôb spraviť veľký okruh osôb a sa snažím túto problematiku napraviť týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý prečítam.

Po jedna, v čl. I sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: V § 2 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: Za osobu politickú nespoľahlivú podľa ods. 1 písm. a) sa považuje aj osoba, ktorá

a) bola v dokladoch vojenského archívu, alebo vojenskej registratúry charakterizovaná vtedajším spoločenským negatívnym slovným výrokom vzťahujúcim sa na politickú nespoľahlivosť,

b) pred zaradením do vojenských táborov nútených prác bola väznená za pokus o ilegálnu emigráciu, alebo stíhaná podľa zákona č. 50/1923 Zb. na ochranu republiky, alebo podľa zákona č. 231 z roku 1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, alebo bola internovaná v centrálnych kláštoroch, alebo politicky či nábožensky angažovaná,

c) pred zaradením do vojenských táborov nútených prác bola kňazom alebo rehoľníkom, alebo študovala za kňaza,

d) pred zaradením do vojenských táborov nútených prác nesúhlasila s násilnou kolektivizáciou pôdy alebo bola stíhaná za nesplnenie svojho poľnohospodárskeho kontingentu,

e) vlastnila pred zaradením do vojenských táborov nútených prác veľkoobchod alebo pozemky z výmerov nad 20 ha alebo továreň či iný podnik,

f) vlastnila pred zaradením do vojenských táborov nútených prác nehnuteľný majetok, ktorý bol zdrojom príjmu približne vo výške 10 000 korún česko-slovenských mesačne,

g) bola po 25. februári 1948 a pred zaradením do vojenských táborov nútených prác odstránená z verejných funkcií akčnými výbormi,

h) bola potomkom alebo manželom osoby uvedenej v písmenách c) až h), mala pred zaradením do vojenských táborov nútených prác rodinu v zahraničí mimo komunistického bloku,

j) bola po 25. februári 1948 a pred zaradením do vojenských táborov nútených prác vylúčená z politických dôvodov zo štúdia na školách,

k) bola pred zaradením alebo počas zaradenia do mestských táborov nútených prác považovaná za politicky nespoľahlivú Zborom národnej bezpečnosti alebo národným výborom, alebo k výkonu vojenskej služby nemala pridelenú zbraň a nebola podľa dokumentácie vojenského archívu alebo vojenskej registratúry do vojenských táborov nútených prác zaradená pre stíhanie alebo odsúdenie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 16/1945 Zb. o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a aj ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch v znení neskorších predpisov alebo podľa dekrétu prezidenta republiky č. 138/1945 Zb. o trestaní niektorých previnených proti národnej cti.

Po druhé, v čl. 1 tretí bod znie: V § ods. 2 vrátane poznámky pod čiarou 1a) znie: oprávnená osoba uvedená v § ods. 1 písm. a) zároveň zo žiadosťou predložiť na ministerstvo doklad o jej zaradení do vojenských táborov nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti, ktorý vydal príslušný vojenský archív alebo vojenská registratúra, a osoby uvedené v § 2 ods. 3 písm. a) až l) so žiadosťou predložia iný hodnoverný úradný doklad, poznámka pod čiarou, o dôvodoch svojich zaradení do vojenských táborov nútených prác, poznámka pod čiarou je napríklad § 12 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z. v archívoch, registratúrach v doplnení niektorých zákonov.

Po tretie, v čl. 1 šiesty bod znie: Za § 5 sa vkladá § 5a), ktorý vrátane nadpisu znie: Prechodné ustanovenia. 1. ods., podľa tohto zákona sa dokončia aj konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Po druhé, žiadosti podané ministerstvu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za podané podľa tohto zákona.

Po tretie, tretí odsek, oprávnené osoby, ktoré podali žiadosť do 30. 12. 2005 a ich žiadosť bola zamietnutá podľa zákona účinného do 30. 12. 2005, môžu podať znova žiadosť podľa tohto zákona. Ďakujem, že ste ma vypočuli, prosím o vašu podporu potom pri hlasovaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nevidím nikoho prihláseného. (Hlasy v rokovacej sále.) Nebola možnosť sa prihlásiť, ja sa ospravedlňujem. Otázka teda je, kto sa hlási do rozpravy, prosím? Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Miklušičák, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, najprv prednesiem pozmeňujúci návrh a potom sa ešte stručne vyjadrím vlastne k dôvodom, prečo táto novela bola potrebná alebo vôbec či bola potrebná a či metodicky pokyn vydaný ministerstvom obrany nezužuje výklad zákona a nie je v rozpore s týmto zákonom a s niektorými už nariadeniami alebo rozhodnutiami ministerstva obrany. Môj pozmeňujúci návrh k tejto novele spočíva v dvoch bodoch. Jedným bodom je ten, ktorý chce umožniť pri nesprávnom posúdení politickej nespoľahlivosti podľa doteraz platného zákona možnosť ministerstvom upraviť a opraviť svoje rozhodnutie, čiže dávam ministrovi možnosť zo zákona autoremedúry svojho rozhodnutia. Je to prvý bod. V § 5 sa doplňujú nové ods. 9 a 10, ktoré znejú: Ods. 9: Rozhodnutie podľa ods. 4, ktorým sa zamietla žiadosť o príspevok a ktoré bolo doručené žiadateľovi, môže z vlastného podnetu preskúmať minister obrany Slovenskej republiky, ďalej len minister. Ods. 10) minister nemôže zrušiť rozhodnutie po uplynutí troch rokov od dňa jeho doručenia.

Druhý bod, ktorý predkladám, ten chýba v zákone, aby boli od poplatkov a dní z príjmov a rôznych tých odvodov za príspevok, ktorý dostanú, osoby oslobodené, tak ako to bolo aj pri zákone o odškodňovaní v odboji, čiže za § 5a) sa vkladá nový § 5b) ktorý znie: § 5b) všeobecné ustanovenie. Ods. 1. Konanie podľa tohto zákona je oslobodené od poplatkov. Ods. 2: Príspevok poskytnutý oprávneným osobám nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb, nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia ani do príjmu rozhodujúceho na účely poskytovania sociálnych dávok, tam je dvakrát základu, čiže vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia; ods. 3: Náklady na príspevok hradí štát. Čiže to je pozmeňujúci návrh.

A teraz veľmi krátko ešte k metodickému pokynu, ktorý vydalo ministerstvo obrany ako vykonávací predpis. Jedna poznámka je tá, že už v roku 1993 keď sa vlastne cez mimosúdne rehabilitácie a vôbec začalo hovoriť o odškodňovaní, všetku spisovú dokumentáciu a vyhotovovanie osvedčení o zaradení do PTP z dôvodu politickej nespoľahlivosti boli protokolárne odovzdané jedným z pétepákov, ktorý bol poverený vo vojenskom štátnom archíve, pánom Ondom, bolo odovzdané kompetentným predstaviteľom ministerstva obrany a tí v roku 1994 cez vojenský archív preverili všetky tieto potvrdenia, ktoré boli overené. V prípade, že u niektorých uchádzačov došlo k nejakej nezrovnalosti, ministerstvo neuznalo tieto doklady a následne - a máme aj konkrétne mená -, uvedené síce súdne konanie, rozhodnutím Najvyššieho súdu alebo rozhodnutím krajských súdov, okresných súdov zabezpečili toto oprávnenie, že boli politicky nespoľahliví. Čiže nie je možné, aby, žiaľ, sa stáva, aby aj ľudia, ktorí v tom čase mali vydaný doklad o politickej nespoľahlivosti z vojenského archívu dnes, a to je aj prípad, dostali dva v jeden deň, dva rôzne návrhy, jedným, ktorým tvrdia, že nemajú kategóriu politickej nespoľahlivosti E a v ten istý deň, ten istý vedúci podpísal list, v ktorom tvrdí, že je tam zapísaný so všetkými náležitosťami.

Čo sa týka termínu, ktorý vlastne pani poslankyňa vo svojom návrhu chce upraviť a špecifikovať, pretože metodický pokyn zúžil výklad zákona, rok 1954, do obdobia 30. 4., je to nesprávne vymedzenie, ktoré vyvoláva pochybnosť aj o rozhodnutiach, ktoré už v roku 1954, keď boli zrušené PTP, boli vtedajšími predstaviteľmi štátu, ústredného výboru, ÚV KSČ rozhodnuté, že naďalej títo ľudia ostávajú do 31. 12. v činnej službe, ale v pracovných táboroch. Potom je tam aj rozhodnutie ministra obrany, ktoré vlastne všetky náležitosti do roku 1992, keď sa posudzovalo toto obdobie, boli uznávané a zrazu rozkaz ministra č. 54/1992 nebol dodnes zrušený a preto ho nemôžu ani zrušiť úradníci na ministerstve tým, že vydajú pokyn.

Ďalším problémom je tá kategória E. Kategóriu E nikto zo zákona nezahrňoval, pričom sa do metodického pokynu dostala. Nie vo všetkých archívnych dokumentáciách je toto označenie. V starších môže byť a v novších už sa vlastne nemusí nachádzať. Čiže to prechádza metodický pokyn, ktoré vydalo ministerstvo, a ja verím, že vlastne aj na základe môjho listu, ktorý som poslala pánu ministrovi, sa nezrovnalosti a nedokonalosti metodického pokynu, ktorý má moje pripomienky, pre pána ministra majú tri strany, sa dostanú do ažurity a ešte v priebehu tohto roka, kým aj nadobudne účinnosť tento návrh zákona, budú tie, ktoré je možné odstrániť, odstránené. Ďakujem veľmi pekne a prosím teda o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu ako aj pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gála a ešte bude prednesený jeden krátky pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Gál žiadal vyňať na osobitné hlasovanie všetky body. Ja po dohovore s ním dohodnem, pretože niektoré body spolu súvisia, a bolo by dobré, aby sme o nich hlasovali, či už o zamietnutí, alebo o podpornom stanovisku spoločne. Ešte chvíľočku. Aby bolo pre stenografický záznam, ja odporúčam hlasovať spoločne o takých legislatívnotechnických pripomienkach spoločne, ktoré sú bod 2, 12 a 5, kde sa, týkajú sa prílohy, aby na základe toho, ak schválime návrh pána poslanca Gála, musíme tieto tri body neprijať, prosím hlasovať spoločne o tom, aby sme rozšírili zákon, to je bod 3 a 8 aj s odporúčaním gestorského výboru zamietnuť, pretože my nechceme ísť nad rámec zákona, o tie banské tábory. Potom je, body 1, 4, 6, 7, 9 a 11, kde je možné hlasovať spoločne, pretože ide o legislatívnotechnické vyriešenie, aby ten zákon bol vykonateľný. O bode 10 určite samostatne, pretože sú k nemu predložené dva pozmeňujúce návrhy. Potom pred hlasovaním po dohode s pánom poslancom Gálom uvediem, ako budeme hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.