P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na otvorenie 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 54. schôdze. Poprosím vás, páni poslanci, poprosím vás, aby ste si sadli na svoje miesto a stlačením hlasovacieho tlačidla osvedčili svoju účasť na rokovaní 54. schôdze a prítomnosť v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada nie je uznášaniaschopná, preto odkladám začiatok schôdze o 15 minút. (Ruch v sále.)

(Prerušenie rokovania o 14.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.22 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste si okrem zaujatia miesta v rokovacej sále aj svoje hlasovacie karty dali do hlasovacieho zariadenia, aby ste včas, keď je to potrebné, aj využili hlasovacie zariadenie, tak ako sa nestalo pred 15 minútami. Prosím pánov poslancov o zaujatie miesta v rokovacej sále, pánov ministrov, páni ministri, pán minister, tessék. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa.

(Hlasovanie.) 113 poslancov prítomných. Zisťujem, že Národná rada je uznášaniaschopná. Chcem vás informovať, že overovateľmi na 54. schôdzi budú poslanci Heriban a Hrdlička, ich náhradníkmi pán poslanec Kondrót a pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Džupa, Elsner, Hopta, Kolesár, Murgaš a pani poslankyňa Henzélyová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci a poslankyne: Angyalová, Banáš, Brestenská, Devínsky, Jaduš, Přidal, Tkáč a pán poslanec Urbáni.

Schôdzu Národnej rady som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na návrh skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sme na tejto schôdzi prerokovali bod programu

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k privatizácii častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. (tlač 1454).

Páni poslanci, prezentujme sa, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 54. schôdze. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) 116 prítomných, 113 za návrh, 3 nehlasovali.

Národná rada Slovenskej republiky návrh programu schválila.

Teraz pristúpime k rokovaniu o bode programu, tak ako ho uviedli v návrhu na zvolanie schôdze navrhovatelia, ktorí zároveň poverili pána poslanca Vážneho, aby v Národnej rade Slovenskej republiky predniesol dôvody, ktoré skupinu poslanci viedli k zvolaniu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Preto dávam teraz slovo pánovi poslancovi Vážnemu a prosím ho, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol dôvody, ktoré stranu Smer, ako aj jej partnerov, ktorí sa podpísali pod návrh uznesenia, viedli k tomu, aby sme takéto uznesenie naformulovali.

Dňa 21. júna 2005 schválila vláda uznesením č. 484 návrh koncepcie privatizácie letiskových spoločností Letiska Milana Rastislava Štefánika a Letisko Košice, ktorým zároveň rozhodla o zaradení 66-percentnej majetkovej účasti štátu v týchto spoločnostiach do zoznamu majetkových účastí štátu určených na privatizáciu. Bez toho, aby Národná rada Slovenskej republiky zaujala stanovisko k návrhu na zaradenie 66-percentnej majetkovej účasti štátu týchto letiskových spoločností, vláda Slovenskej republiky a ňou poverený minister dopravy rozbehol proces privatizácie už v júni 2005. Zrejme si vláda bola istá úlohou nášho parlamentu ako štatistu v tomto procese, alebo ju tlačil čas. Faktom však je, že na rokovanie Národnej rady sa uvedený materiál dostal až koncom septembra 2005, keď už ministerstvo dopravy spolu s poradcom veselo rokovali s uchádzačmi o tendri.

Legalizáciu privatizácie letísk v Národnej rade sa od počiatku snažila strana Smer - Sociálna demokracia viacerými procedurálnymi návrhmi zvrátiť, no, vždy chýbalo pár hlasov na to, aby tieto návrhy boli úspešné. O tom, o akú politickú podporu sa privatizácia opiera, svedčí aj fakt, že pri hlasovaní o mojom návrhu uznesenia, ktoré znelo, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje zaradenie častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností a žiada vládu, aby zastavila proces privatizácie," hlasovalo dňa 27. 9. proti jeho prijatiu len 46 poslancov zo 132 prítomných. To znamená necelá tretina. Prepáčte, necelá polovica. Celý proces privatizácie letísk Bratislava a Košice je od počiatku sprevádzaný mnohými chybami a nejasnosťami. V Smere - Sociálna demokracia máme k privatizácii letísk v Bratislave a Košiciach viacero výhrad zásadného charakteru, ktoré som pre prehľadnosť rozčlenil na politické, odborné a národnoštátne.

Tie politické. Smer - Sociálna demokracia dlhodobo odmieta privatizáciu strategických podnikov a infraštruktúrnych celkov. Ako princíp privatizácia letísk v Bratislave a Košiciach je v takomto rozsahu pre štát nevýhodná a dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade dochádza aj k poškodzovaniu strategických záujmov Slovenskej republiky. Ako inak ako hospodárskou vlastizradou sa dá nazvať skutočnosť, že letiská, ktoré v poslednom čase zaznamenávajú enormnú expanziu a nie je nevyhnutné ich privatizovať, chce vláda Mikuláša Dzurindu odpredať susednej konkurencii. To boli tie politické aspekty.

Teraz spomeniem pár slovami odborné aspekty. Prvotnou chybou bola zle zostavená ponuka štátu. Umožnilo sa, aby obe letiská mohol získať investor v jednom balíku. Na letiskách stále pretrvávajú problémy reštitúcií pozemkov, ktoré ešte ani v čase privatizácie nie sú vyriešené a pravdepodobne ostanú na pleciach štátu.

Do letiskových spoločností boli pri ich zakladaní vložené aj pozemky leteckého úradu a Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorých úlohy musí zabezpečovať naďalej štát, avšak ktoré bude štát po úspešnom predaji nútený vykúpiť späť, ale prostriedky už plynú do spoločnosti, ktorú sa rozhodol predať. Do procesu prípravy privatizácie nebola zapojená odborná letecká a dopravná verejnosť. Neboli zapojené vyššie územné celky, neboli zapojené ani mestá. Na efekt synergie týchto subjektov v štádiu prípravy, ale najmä v štádiu budúcej úspešnej realizácie ako jeden z hybných aspektov zdravého rozvoja, ktorý tak často v reformách súčasná vláda vyzdvihuje, sa akosi pozabudlo. Mám na mysli rozvoj dopravnej infraštruktúry integrovaného... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, páni poslanci, prepáčte, pán poslanec Vážny. Poprosím vás, keby ste prestali diskutovať navzájom medzi sebou preto, lebo v takomto naozaj hlučnom prostredí sa nedá dôstojne rokovať. Ak niekoho nezaujíma to, čo pán poslanec Vážny prednáša v Národnej rade, nech opustí rokovaciu miestnosť, ale by som poprosil o dôstojné prostredie. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Vážny, poslanec: Čiže ako ďalšiu chybu vidíme, že neboli do tohto procesu v štádiu prípravy, ale aj realizácie zapojené vyššie územné celky a mestá, ktorých sa to týka, a mám na mysli najmä rozvoj dopravnej infraštruktúry integrovaného dopravného systému a podobne, ktorý sa bez spolupráce vyšších územných celkov a miest vzhľadom na ich kompetencie nebude môcť plnohodnotne realizovať. Ministerstvo dopravy nevytvorilo a ani nedisponuje koncepciou budúceho rozvoja leteckej dopravy na Slovensku.

Ďalším aspektom v kategórii tých odborných je výberové konanie na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností Bratislava a Košice vyhralo konzorcium zložené z Meinl Bank Advisors z Rakúska, ktorý je ako líder konzorcia a finančný poradca, DLA Weisstessbach z Rakúska je ako právny poradca a SH&E USA/Veľká Británia, ktorý je ako technický poradca. Toto poradenské konzorcium by bez účasti SH&E nebolo splnilo minimálne kritériá na účasť v tendri na privatizačného poradcu, nakoľko jedine toto konzorcium má potrebné skúsenosti v oblasti riadenia a privatizácie letísk. Existuje dôvodné podozrenie, že Meinl Bank Advisors a DLA Weisstessbach sú pravdepodobne v konflikte záujmov, nakoľko prostredníctvom Privat Banky, bývalá Banka Slovakia, sú personálne prepojení so skupinou Penta, ktorá je súčasťou konzorcia TwoOne spolu s viedenským letiskom.

Ďalší aspekt. V tendri boli nekvalifikovane definované kritériá a pravidlá hodnotenia jednotlivých ponúk. Štát dostatočne neurčil základné podmienky budúceho rozvoja fungovania letísk, v ktorých by boli jasne definované strategické ciele rozvoja leteckej dopravy v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa v tomto prípade radšej plne spoľahla na odporúčania privatizačného poradcu.

Ďalšie z tých odborných kategórií. Pri vyhodnocovaní ponúk nebola zaručená objektívnosť výberu. Rozhodujúcim kritériom pri privatizácii infraštruktúry nemôže byť v žiadnom prípade len najvyššia cena a objem plánovaných investícií, ale minimálne rovnakú váhu musí mať podnikateľský a rozvojový plán investora, ktorý zaručí budúci plnohodnotný rozvoj letiska. Pri vyhodnocovaní ponuky na Letisko Košice bola dokonca ako hlavné kritérium stanovená len cena a plánované investície. Podnikateľský zámer nebol vzatý do úvahy vôbec, čím sme košické letisko degradovali úplne na úroveň nejakého vidieckeho letiska, pričom toto košické letisko má obrovský význam a takisto veľký potenciálny rast dopravy.

Vážnu pochybnosť o budúcom smerovaní rozvoja Letiska Bratislava pri vyhodnocovaní ponúk vyvoláva fakt, že jeden z členov konzorcia, práve ten technický poradca, posúdil podnikateľský zámer a rozvojový plán víťazného uchádzača TwoOne za najslabší spomedzi všetkých predložených ponúk. Aj napriek tomu privatizačný poradca odporučil ako víťaza práve túto spoločnosť. Netransparentné licitovanie o tom, či ISAP dal alebo nedal najvyššiu ponuku, radšej ani nekomentujem. Na margo poradcu sa natíska otázka, prečo musí byť iba zahraničný? Je to móda, alebo sú renomované organizácie na Slovensku hlúpejšie? Veď predsa máme vysoké školy, univerzity, máme Výskumný ústav dopravy a podobne, ďalšie organizácie, alebo je to preto, že zahraničný poradca ľahšie preperie a môže vrátiť späť niečo aj politickej strane?

Veľmi dôležitým aspektom v procese privatizácie je skúmanie dopadu na hospodársku súťaž na príslušných relevantných trhoch. Vláda Slovenskej republiky akoby nevidela možné riziká v prípade, že výberom strategického partnera dôjde k eliminácii aktuálnej alebo potenciálnej konkurencie. Už v prvom kole výberového konania mali byť preverené možné reálne negatívne vplyvy záujemcov o privatizáciu na obmedzenie hospodárskej súťaže. Ak sa Dzurindova vláda, keď jej to vyhovuje často a rada zakrýva za odporúčanie Európskej komisie, mala tak urobiť aj teraz a v kvalifikačných podmienkach účasti na privatizácii letiskových spoločností mala zohľadniť aktuálne trendy v Európskej únii smerujúce k čo najširšiemu otvoreniu silne zmonopolizovaného trhu v oblasti správy letiskovej infraštruktúry aj k vytvoreniu plne konkurenčného prostredia. V prípade rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o spoločnosti TwoOne ako o víťazovi tendra hrozí pravý opak. Letisko Milana Rastislava Štefánika sa reálne môže stať druhoradým záložným letiskom susedného Letiska Schwechat, ktoré je v skutočnosti z väčšej časti v rukách mesta Viedeň a krajinskej vlády Dolného Rakúska, ako aj zamestnancov letiska.

Tretím aspektom významným, prečo navrhujeme takéto uznesenie, sú národnoštátne záujmy Slovenska. Takýmto nie nevyhnutým predajom dochádza podľa môjho názoru aj k likvidácii jedného zo symbolov Slovenska. Letisko, ktoré sa hrdí menom Milana Rastislava Štefánika, sa po jeho predaji môže veľmi ľahko stať severným skladom Schwechatu alebo ho, nedajbože, nový majiteľ premenuje na PAP Penta Airport, akciová spoločnosť, a minister, ktorý bude disponovať 14 percentami akcií bude tvrdiť, že ako obyčajný a hlavne menšinový akcionár s tým nemôže nič robiť. Vadilo mi to pri skrytej privatizácii národného prepravcu Slovenské aerolínie, akciovej spoločnosti, rakúskymi Austrian Airlines a vadí mi to aj teraz, a to pri privatizácii Slovenských aerolínií. Išlo len o predaj značky, o know-how a o lízing na dve lietadlá, prípadne hnuteľného majetku firmy. Ale pri privatizácii letísk však štát reálne do rúk cudziemu vlastníkovi odovzdá svoju strategickú infraštruktúru, teda aj pozemky, čo je zásadný rozdiel. Myslím si, že úspešné budovanie a rozvoj národného letiska aj vlastnými silami je jednou zo súčastí budovania národného povedomia.

Veľmi rád by som chcel vidieť reakciu nielen Viedenčanov, ale aj ostatných obyvateľov Rakúska, keby sa dozvedeli, že sa ich vláda rozhodla predať Letisko Schwechat susednému Slovensku, respektíve jeho samospráve.

Pohár trpezlivosti pretiekol, a preto strana Smer - Sociálna demokracia zaujala zásadné stanovisko, že v záujme Slovenskej republiky a jej občanov v prípade, že bude mať dominantné postavenie vo vláde, v budúcej vláde, využije všetky dostupné a legálne prostriedky na to, aby takúto privatizáciu zrušila. Na toto ste všetci v koalícii citliví, ale je to naše legitímne politické stanovisko, ktoré sme oznámili veľmi korektne dopredu ešte pred rozhodnutím vlády, aby si toho boli vedomí ako predávajúci, tak kupujúci, aj občania Slovenskej republiky a takisto aj poradca.

Položme si otázku, či chceme mať zo Slovenska vazalský, alebo suverénny štát? Tomu musíme podriadiť naše konanie. Musíme ukázať Slovensku, že nenecháme zo Slovenska urobiť pod krycím názvom reformy a liberalizácie výpredaj za lacné groše, ale že vždy budeme chrániť národnoštátne záujmy Slovenska a jeho obyvateľov. SDKÚ je v procese privatizácie sama proti všetkým. Odborná verejnosť, celá opozícia, ba dovolím si tvrdiť, že aj väčšina koalície, ktorú v tejto hre drží pokope iba chronicky známe spojivo - dovládnuť za každú cenu -, škrípe zubami.

Privatizácia letiskových spoločností prebieha bez toho, aby tieto boli najprv skonsolidované, samy preukázali svoju životaschopnosť, mali vypracovaný podnikateľský zámer minimálne na nasledujúcich desať rokov a tak ďalej a tak ďalej. Samotné urýchlené konanie ministerstva dopravy pod taktovkou poradcu svedčí o tom, že vláde nejde o zachovanie podstatného vplyvu v oblasti, ktorá slúži ako významný nástroj koncepcie dopravnej politiky štátu, ale snaží sa len všetkými prostriedkami dokončiť privatizačný proces ešte v tomto volebnom období bez ohľadu na budúce dopady takéhoto kroku na rozvoj leteckej dopravy na Slovensku.

Keď sa už vláda rozhodla podiely na letiskách predať, aj keď strana Smer - Sociálna demokracia bude vždy proti takejto privatizácii, mala by sa správať obozretnejšie. Zastávame názor, že vláda mala v prvom rade zabezpečiť efektívne fungovanie novovzniknutých akciových spoločností a zabezpečiť ich konsolidáciu, až potom urobiť komplexnú analýzu ďalšieho scenára, a ak z nej vyjde ako najvýhodnejšia alternatíva privatizácia, potom rozhodnúť o prípadnej privatizácii, ktorá by aj pri predaji menšinového balíka mohla zabezpečiť vyšší výnos, ktorý by mohol byť zo strany štátu následne reinvestovaný späť do infraštruktúry letiska.

Keď už vláda rozhodla o predaji 66-percentného balíka akcií, mala podľa nášho názoru predaj rozdeliť minimálne na dve etapy. Napríklad v prvom kole predať strategickému investorovi menej ako 50 percent akcií so záväzným prísľubom, že keď preukáže schopnosť rozvíjať letiskovú dopravu, letiskovú spoločnosť a reálne napĺňať investičné prísľuby, môže využiť predkupné právo na zvyšný balík privatizovaných akcií.

Ďalší z možných riešení, to, čo najviac prezentuje Smer, je prenajať letisko a jeho infraštruktúru na základe manažérskej zmluvy. Jej plnenie môže štát efektívne kontrolovať a v prípade neplnenia záväzkov ju kedykoľvek zrušiť. Tu ale musím zdôrazniť, že je veľmi smutné, že v skutočnosti o predaji 66 percent akcií nerozhodla vláda, ale poradca. Vláda jeho návrh len posvätila. Na čo máme takého ministra a ministerstvo dopravy, ktorí neprichádzajú s vlastnými víziami, návrhmi a riešeniami, ale sa slepo a za nie malé peniaze daňových poplatníkov spoliehajú na odporúčania poradcov. Možno by sme v budúcnosti mohli celú oblasť dopravy tohto štátu zveriť do rúk zahraničného poradcu. Stálo by to možno oveľa menej peňazí ako ročne na svoju prevádzku zhltne aparát ministerstva a výsledný efekt by bol asi rovnaký.

Alibistický minister, ktorý nemá svoj vlastný názor, ktorý len akceptuje odporúčania poradcov a výberových komisií a ktorý sa v prípade problémov tvári ja nič, to rozhodla komisia a ja som to len akceptoval, nemá čo na stoličke ministra dopravy hľadať. Alebo SDKÚ a ňou prepojeným finančným skupinám práve takýto človek na tomto poste vyhovuje? Keď si už štát neponechal vo svojom výlučnom vlastníctve základnú infraštruktúru letísk, o to viac by mal dbať o to, komu a hlavne akým spôsobom ju zveruje do rúk. Že sa tak nedeje, svedčí aj výsledok výberového konania. Objavujú sa závažné podozrenia, že celé výberové konanie bolo zmanipulované za účelom odpredať letiská vopred určenému uchádzačovi, že dochádzalo k manipulácii s informáciami, dochádzalo k ignorovaniu kvalitnejších ponúk. Závažným je aj nesúhlas odborníkov z oblasti leteckej dopravy, ktorí sa v drvivej väčšine s takouto privatizáciou nestotožňujú.

Menšinová vláda opierajúca sa o podporu nezávislých poslancov viac nemôže garantovať hájenie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Jej rozhodnutia o privatizácii vážne ohrozujú strategické záujmy štátu, ako aj budúcnosť rozvoja strategických odvetví. O tom, že privatizácia u nás je plne riadená nie strategickými záujmami Slovenskej republiky, ale politickými záujmami strán vládnej koalície, svedčí aj výsledok koaličnej rady z minulého týždňa. Po rozhodnutí politických špičiek je zrazu možné uskutočniť aj takzvané druhé kolo, v ktorom sa podľa slov premiéra Dzurindu bude opäť licitovať o najvyššiu ponuku dvoch uchádzačov. Ešte pred dvoma dňami však bolo jediným a najlepším subjektom konzorcium TwoOne. Rozhodnutie koaličnej rady, ktoré prezentoval minister dopravy, zahrnúť do hodnotenia iba dvoch uchádzačov TwoOne a Abertis, je taktiež nevhodné z viacerých pohľadov.

Po prvé, zdá sa, že môžeme zrušiť vládu, pretože už rozhoduje za ňu bez ohľadu na technicko-obchodné problémy koaličná rada. Politický orgán, ktorým koaličná rada bezpochyby je, nemôže riešiť výkonnú moc v štáte. To nebolo ani za čias totality.

Po b alebo po druhé, pravidlá tendra, za ktorých bol vyhlásený, žiadne takéto zmeny počas trvania tendra nepripúšťajú. Tender nebol právoplatne zrušený a my doňho vstupujeme novými pravidlami. Nemôže obstarávač zmeniť hodnotiace kritériá, ktoré boli postavené na úplne iných alebo odlišných aspektoch, a nemôže vylúčiť z hry tých dvoch "zlých", ak si to nevymienil v tendri. Je to netransparentné a hlavne diskriminačné voči tým dvom zlým a celý tender je neprofesionálne zvládnutý, respektíve nezvládnutý tender.

Dovolím si tvrdiť, že obyčajný domov sociálnych služieb na nákup toaletného papiera v priebehu roku urobí lepší tender, hoci toho toaletného papiera sa kupuje možno za 50 miliónov v roku, urobí lepší tender ako vláda a ministerstvo dopravy aj s poradcom urobili tender na predaj oboch letísk. (Potlesk.)

Ďalším aspektom je to, že všetci čakáte vyššiu cenu od tých dvoch. Ale čo, ak bude opak? Čo, ak sa tí dvaja dohodnú pomerne ľahko a cenu podhodnotia? Stratil sa základný prvok tendra, a to je súťaživosť. Ja s kamarátom sa dohodnem a potom sa dohodneme znovu. Ako občana Slovenskej republiky ma uráža, že ešte pred rozhodnutím vlády si na celostranových inzerátoch v tlačených médiách môžem prečítať, ako jedinému konzorciu záleží na výhodách pre mňa a ako hovorí o rozvoji letiska ešte pred rozhodnutím vlády. Nikomu nevadí, že v skutočnosti ide aj o urážku vlády a v konečnom dôsledku o spochybnenie svojprávnej výkonnej moci v štáte.

Na zamyslenie vám, dámy a páni, chcem predostrieť aj zásadnú zmenu rétoriky SDKÚ a pána ministra dopravy, podľa ktorej je teraz po novom spolupráca lepšia ako konkurencia, hoci doposiaľ sa takáto donebavolajúca deformácia nesmela ani potichu povedať. Ale raz tak a druhý raz inak. Čo na tom, hlavne, že to sype. Chcem však toto zamyslenie podoprieť aj Ústavou Slovenskej republiky. Takýto predaj v prípade konzorcia TwoOne, ktorý je porušením pravidiel hospodárskej súťaže a podporou monopolu, je zjavne protiústavným, pretože si protirečí aj v rozpore s čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž."

Jediným možným a rozumným riešením za takéhoto stavu je privatizáciu zrušiť. Aspekty politické, odborné, ale aj národnoštátne som uviedol. A je tu ešte ďalší, tiež dôležitý aspekt, a to, že Slovensko utŕži hanbu, že nevie zvládnuť ani len predaj majetku korektne, transparentne a nediskriminačne, ako sme sa zaviazali vstupom do Európskej únie.

Dovoľte mi preto požiadať vás, dámy a páni, o podporu navrhovaného uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zastavila proces privatizácie letiskových spoločností a aby vláda vypracovala a predložila komplexnú analýzu budúceho rozvoja letísk v Bratislave a v Košiciach spolu so zdôvodnením nevyhnutnosti privatizácie týchto letísk.

Na záver ešte malú poznámku. Nerád by som sa dožil stavu, keď bude Slovensko vo svete okrem názvu, ktorý má teraz pekné, ale chudobné, nazývané aj Pentalandom, krajinou, do ktorej keď priletíte, vystúpite na letisku patriacemu Pente, ak sa vám niečo stane, odvezú vás sanitkou, ktorú sprivatizovala Penta, do nemocnice, ktorú tiež spravuje Penta. Ak náhodou budete potrebovať užívať lieky, ktoré vám takisto bude distribuovať Penta. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako vyzvem predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána Rusnáka, aby nám podal stanovisko za výbory, chcem vám oznámiť, že pán predseda parlamentu pozval všetkých predsedov poslaneckých klubov na 15.00 hodinu, čiže o desať minút do zasadačky za rokovaciu sálu vo veci dohovoru organizácie účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri rozlúčke so zahynutými vojakmi, ktorí zahynuli pri leteckej tragédii minulý týždeň. Ďakujem pekne.

Teraz prosím pána poslanca Rusnáka, aby podal spravodajskú správu.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1478 z 20. januára 2006 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne do 24. januára 2006. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

Výbory zaujali k pridelenej parlamentnej tlači nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 24. januára 2006 s uznesením č. 951. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k privatizácii častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko M. R. Štefánika Bratislava a Letisko Košice (tlač 1454) neschváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. januára 2006 a neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie za účelom prerokovania pridelenej parlamentnej tlače bol zvolaný 24. januára 2006 a bol neuznášaniaschopný. Iné výbory o tomto návrhu nerokovali. V zmysle uvedeného Národná rada hlasovaním rozhodne o predloženom návrhu.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu a dovoľte mi informovať Národnú radu o prihlásených do rozpravy. Do rozpravy sa za kluby prihlásili pán poslanec Fajnor, za klub Komunistickej strany Slovenska, pán poslanec Hort, za klub SDKÚ, pán poslanec Fico Smer - Sociálna demokracia a pán poslanec Cagala za Ľudovú stranu - HZDS. Prosím, otváram rozpravu a prosím prvého poslanca pána Fajnora, aby vystúpil.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k privatizácii častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

Najprv podstatná pripomienka. Argumenty návrhu sú vecné, odborné, súhlasím s nimi a, samozrejme, ich podporíme. Ale mne ako poslancovi za Komunistickú stranu Slovenska toto nestačí. Privatizácia týchto spoločností je pre Komunistickú stranu Slovenska zásadne neprijateľná. Uznesenie však nebude pre vládu záväzné. Som presvedčený, že na skutočne efektívne zamedzenie privatizácie budeme musieť v tomto parlamente pristúpiť ešte k účinnejším formám, ako je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a využiť aj ďalšie možnosti, ktoré nám dáva ústava a príslušné zákony.

Čo sa týka predloženého návrhu. Stotožňujem sa s názorom, že postup, zatajovanie dôležitých skutočností, ignorovanie odborných stanovísk a nejasnosti pri privatizácii uvedených letiskových spoločností sú vážnym problémom. Chcem však poukázať na oveľa vážnejší problém v procese privatizácie leteckej dopravy a v privatizácii ako takej, tým je národný a štátny záujem Slovenskej republiky a ohrozenie jeho strategického záujmu a konkurencieschopnosti.

Vychádzam z vládneho materiálu Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015. Podľa tohto materiálu dopravná politika predstavuje špecifickú formu presadzovania národných záujmov v oblasti rozvoja spoločnosti. Zdôrazňuje sa, aby smerovanie dopravnej politiky odrážalo národné špecifiká so zvýraznením samostatnosti a nezávislosti dopravnej politiky ako prejavu štátnej suverenity Slovenskej republiky. Je trestuhodné, že to, čo vláda robí v privatizácii letísk, je v diametrálnom rozpore s uvedenou zásadou. Privatizácia letísk, tak ako je pripravená, znamená doslova sabotáž na Slovenskej republike, ohrozenie jej strategických záujmov a v konečnom dôsledku ohrozenie suverenity nášho štátu. Ako môže byť Slovensko suverénne, ako môže zabezpečovať svoje strategické záujmy v leteckej doprave, keď samotná vláda pri koncipovaní, ako sama označila tohto strategického dokumentu, vypustila slovo štátna z jej názvu.

Slovenská republika potrebuje vlastného leteckého prepravcu. Ako chce štát zabezpečiť strategickú úlohu v oblasti dopravných služieb so zahraničím a prispievať k spoločenskému a ekonomickému rozvoju štátu, keď sa privatizáciou letísk vzdáva 66 percent svojich akcií, stratí majoritu, a teda nebude mať žiaden vplyv na ďalší vývoj v oblasti leteckej dopravy. Ako chce po stratení majority zabezpečiť komplex opatrení smerujúcich k zvyšovaniu štandardu poskytovaných služieb orientovaných na zákazníka a za akú cenu? Je výsmechom vyjadrenie poradcu ministra dopravy, že ministerstvo odporúča predať 66-percentný balík akcií preto, lebo si chce ponechať, a počúvajte dobre, kontrolný balík akcií vo výške 34 percent.

Ďalší problém. Dopravnú politiku Slovenskej republiky vláda koncipovala pri zohľadnení Lisabonskej stratégie ako dokumentu Európskej únie, ku ktorému sa Slovenská republika tiež pripojila. Strategickým cieľom Lisabonskej stratégie na najbližšie desaťročie je vybudovať najdynamickejšiu a najviac konkurencieschopnejšiu ekonomiku. Cieľom stratégie je aj vyriešenie nezamestnanosti alebo politika plnej zamestnanosti.

Ako vláda plní tieto dokumenty, o ktorých hovorím a ktoré schválila? Uvediem niekoľko údajov z najnovších prieskumov Európskeho štatistického úradu Eurostat, ako ich uverejnili médiá. Na výzvu šokujúceho odkazu Európskej únie Slovákom. Ste najchudobnejší, premiér Dzurinda a vláda mlčí. Spolu s celou vládou zlyhal. Je trestuhodné, že vidí iba úzke skupinové záujmy, vysoké zisky pre seba, ignoruje potreby občanov a prejavuje úplný nezáujem núdznym a chudobným, ktorí potrebujú jej pomoc. Na Slovensku žije najviac chudobných občanov v Únii a na hranici biedy sa nachádza 21 percent slovenských domácností. Prednedávnom to bolo 19. Takmer 70 percent občanov zarába menej, ako je priemerná mzda. Z obyvateľov Slovenska si 64 percent nemôže dovoliť zaplatiť rodinnú dovolenku v zahraničí a tak ďalej. Máme druhú najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii a bola by oveľa vyššia, keby nebola umelo znižovaná vládnymi administratívnymi opatreniami. Situácia na Slovensku je taká vážna, že sa k nej nedávno vyjadrila aj cirkev. Vo svojej naliehavej výzve sa katolícki biskupi obrátili na tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, aby svojimi rozhodnutiami napomáhali vytváranie solidárnej spoločnosti na Slovensku. Apelácia, aby nik na našich uliciach nemrzol a nehladoval, žiadna rodina nebola bez prístrešia a tepla a aby ani jeden chorý nezostal bez pomoci, je silnou výzvou pre vládu a koalíciu. To vy ste nositelia politickej zodpovednosti. Súhlasím s argumentmi, na ktoré poukázali biskupi. Vláda má povinnosť zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, dôstojnú životnú úroveň občanov a lepšiu kvalitu života. Aká je reakcia vlády na túto výzvu? Žiadna pokora ani priznanie si chýb, ani snaha o nápravu. Popretie výsledkov Eurostatu ministerkou práce a sociálnych vecí a rodiny na medzinárodnom fóre a spochybnenie výsledkov v zisťovaní štatistického úradu Európskej únie. Výsledok - arogancia, klamstvo.

Prečo uvádzam tieto údaje? Podľa protagonistov novembra a ponovembrových vlád sa privatizácia má stať motorom ekonomického rozvoja Slovenska po roku 1989. Vtedy predstavoval majetok na Slovensku celkovú účtovnú hodnotu 1 030 miliárd Kč. Vlády po roku 1989 a najmä vláda Mikuláša Dzurindu tento majetok sprivatizovali za takmer 700 miliárd Sk. Štátny dlh dnešným kurzom predstavuje zhruba sumu 820 miliárd. Ak odpočítam dlh, ktorý sme zdedili po vzniku Slovenskej republiky v sume 100 miliárd, tak ponovembrové vlády dokázali za 13 rokov samostatného Slovenska zvýšiť zadlženie o viac ako 700 miliárd Sk. Ak zrátam príjmy z privatizácie a štátny dlh, dostanem sumu takmer 1 400 miliárd. Je to úžasný ekonomický potenciál, ktoré vlády doslova premrhali. Ukázalo sa však, že popri verejnom dlhu je privatizácia hlavným zdrojom chudoby väčšiny občanov a ich ožobračovania. Tu sme pri koreni problému. Výsledkom je ekonomický, sociálny a morálny úpadok spoločnosti, ku ktorému dospela Slovenská republika. Preto zásadne odmietam privatizáciu, tak ako je uskutočňovaná. Odmietam privatizáciu leteckých spoločností, o ktorých rokujeme, a odmietam privatizáciu ďalších podnikov, ktoré predstavujú prirodzený monopol alebo majú na trhu postavenie prirodzeného monopolu. Privatizáciou takýchto podnikov Slovensko stráca svoju štátnu identitu. Vláda sa vzdáva strategického majetku v prospech iných štátov.

Ako príklad uvediem Slovenské telekomunikácie, ktoré sme odovzdali Nemecku. Dnes je z toho Slovak Telecom, ktorý najnovšie avizuje, že zmení svoju identitu a aj vizuálne sa zaradí do skupiny spoločnosti Deutsche Telekom AG. Týmto žiadam predsedu vlády o vysvetlenie, čo to pre Slovensko znamená.

Viackrát som upozorňoval ministra dopravy aj v mojich interpeláciách na skutočnosť, že vyspelé štáty, napríklad Veľká Británia, sa vrátili k tomu, že predtým sprivatizovanú dopravu opäť zoštátnili.

Arogancia ministra dopravy Prokopoviča skutočne nemá medze. Pred časom trestuhodne dovolil, aby rakúske Österreich Airlines ovládli slovenského prepravcu bez súťaže. Podľa ministra Prokopoviča skrytá privatizácia Slovenských aerolínií bola nutná, pretože zabránila bankrotu tejto spoločnosti. Zabudol však povedať, že majoritu v podniku Slovenské aerolínie mal štát a on ako minister mal minimálne dve možnosti. Po prvé, postaviť manažment, ktorý je schopný efektívne so ziskom Slovenské aerolínie riadiť, alebo odstúpiť, ako je zvykom vo vládnej koalícii, žiaľ, diletantstvo bolo povýšené na metódu riadenia.

Na záver ešte niekoľko poznámok k návrhu, o ktorom rokujeme. Po prvé, jedným z kritérií procesu privatizácie letísk vláda určila preukázanie finančnej spôsobilosti záujemcu kryť rozvojový plán v horizonte 5 až 15 rokov. Z hľadiska stratégie štátu je takéto kritérium podľa mňa úplne neprijateľné. Dokonca hraničí s trestným činom poškodzovania záujmu štátu. Takéto kritérium môže znamenať, že po uplynutí uvedeného časového horizontu je otvorená cesta na likvidáciu letiska a leteckej dopravy. Slovensko sa tak počas jednej generácie môže dostať na úroveň banánových republík. Favorizované konzorcium dokonca v ponuke nedodržalo ani túto minimálnu lehotu a uviedlo plán rozvoja iba do roku 2010. Hrozí riziko, že najmä bratislavské letisko sa stane odkladovým priestorom viedenského letiska. Potvrdzuje to jeden z investorov, podľa ktorého bratislavské letisko by sa malo zamerať na nízkonákladové aerolínie a lety z jedného miesta na druhé a Letisko Schwechat sa formuje ako medzinárodný uzol. Je výsmechom, keď minister Prokopovič argumentuje, že "konzorcium nemôže utlmovať rozvoj letiska, pretože sa zmluvne zaviaže investovať a v priebehu piatich rokov zrealizovať projekty", koniec citátu. Postaviť nový terminál a parkovisko a ďalšie ako napríklad hotel, administratívne a lobistické centrum. Tak z toho dôvodu vláda privatizuje? A minister Prokopovič dodáva, opäť citujem: "Dlho som zvažoval, čo je lepšie pre budúcnosť letiska - spolupráca alebo konkurencia s viedenským letiskom. Dospel som k názoru, že lepšia bude spolupráca." Pán minister, odstúpte a modlite sa, aby ste neboli žalovaný za vlastizradu na Slovenskej republike.

Po druhé. Nepochopiteľný zámer predať obidve letiská jednému investorovi, pre vašu informáciu citujem z koncepcie privatizácie letísk: "Berúc do úvahy privatizáciu Letiska Budapešť, ktorá sa koná približne v rovnakom čase, je dosť nepravdepodobné, že samostatná privatizácia košického letiska bude v tejto konkurencii úspešná." Ďakujem pekne. Pritom iba za minulý rok zaznamenalo košické letisko zvýšenie počtu cestujúcich o takmer 17 percent, pričom najväčší podiel na preprave cestujúcich mala medzinárodná preprava, ktorej podiel sa vyšplhal na 74 percent. Vnútroštátna preprava mala nárast 78 percent. Základné imanie pri založení spoločnosti Letisko Košice bolo vo výške 1,752 miliardy Sk a v júni minulého roka navŕšila jeho základné imanie. Celková hodnota vkladaného majetku sa tým zvýšila. Dajte si sami odpoveď na otázku, čo je skutočným záujmom vlády, ktorá silou mocou chce privatizovať, a čo je skutočným záujmom záujemcov na kúpu letiska. Investor chce financie smerovať do rozšírenia terminálu, zlepšenia pristávacích dráh, parkovania a gastronómie. No, úplné terno.

Po tretie. Riešenie, ktoré uplynulý týždeň prijala koalícia pod tlakom opozície a verejnosti v rámci rozhodnutia o druhom kole tendra na bratislavské a košické letisko. Vyjadrenie predsedu vlády, citujem: "Nedá sa uprieť skutočnosť, že ponuky oboch prvých uchádzačov sa dajú prezentovať ako pomerne vyrovnané. Kto ponúkne viac, ten sa stane víťazom." Koniec citátu. Je potvrdením chyby v procese privatizácie letísk. Nakoniec to nepriamo potvrdil aj predseda nášho parlamentu pán Hrušovský, keď hovoril o riešení, citujem: "Pre prípady, aké sa vyskytli pri privatizácii bratislavského a košického letiska."

Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. V existujúcej situácii návrh koalície typu väčší berie znamená ďalšie pochybnosti o profesionálnom postupe v privatizácii letísk a o výbere víťaza. Znamená porušenie podmienok privatizácie a je zrkadlom morálnej biedy vládnucich koaličných strán.

Vážené kolegyne a kolegovia, na základe uvedeného vyzývam vládu, aby privatizáciu letiskových spoločností Bratislava a Košice okamžite zastavila. Samozrejme ja a klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska budeme hlasovať za predložený návrh uznesenia Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší vystúpi poslanec Milan Hort za klub SDKÚ. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová, prosím, s faktickými poznámkami sa treba prihlásiť počas vystúpenia predrečníka. Zapnite teraz mikrofón pani poslankyni Bollovej a prosím, pán poslanec Hort, o chvíľočku strpenia.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som si myslela, že mám stlačiť tlačidlo po vystúpení, takže prepáčte, ak som sa pomýlila. Ďakujem, že ste mi udelili slovo.

Chcela by som len doplniť súdruha Fajnora, pána Fajnora, ktorý vystúpil za náš klub, o takúto krátku poznámku. Vláda zdôvodňuje privatizáciu zvýšením príjmov do štátneho rozpočtu. Myslím si, že všetci vieme, že na Letisku Milana Rastislava Štefánika má prenajaté priestory i štartovacie plochy niekoľko leteckých spoločností, ktoré v prípade zvýšenia poplatkov, čo je možné celkom reálne predpokladať, ak to kúpi niekto cudzí, odídu do Viedne a Slovensko stratí spojenie s veľkou časťou minimálne Európy, ak nie sveta. To po prvé.

Na záver mojej poznámky by som chcela, aby sa prijala takáto nie poučka, ale téza. Vláda Slovenskej republiky vystupuje v tomto štáte ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Myslím si, že nielen ručenie má táto vláda obmedzené. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Fico.