M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, keď som si za návrhom uznesenia na zastavenie procesu privatizácie letiskových spoločností Bratislava a Košice niekoľkokrát opakovane prečítal odôvodnenie spracované poradcami skupiny navrhovateľov, akokoľvek som sa snažil nájsť vecné dôvody na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, zo spomenutého odôvodnenia rezonovali iba všeobecne známe populistické konštatovania ako, citujem: "nekvalifikovane definované kritériá a pravidlá hodnotenia jednotlivých ponúk, ďalej nezaručená objektívnosť výberu či ďalej nezohľadnenie aktuálnych trendov v Európskej únii."

Na rozdiel od predkladateľov si myslím, že pán minister dopravy zámer, prečo privatizovať letiská, viackrát aj skutočne vecne odôvodnil. S pobavením som sa ale oboznámil so zrejme hlavným argumentom navrhovateľov a teraz opäť citujem, "že privatizáciu letiskových spoločností treba zastaviť aj preto, lebo ona prebieha bez toho, aby boli najskôr skonsolidované, rozumej letiskové spoločnosti". Tak to už bola pre mňa skutočne šľahačka na torte aj s tou povestnou čerešničkou. Spomínam si totiž na obdobie, keď konsolidácia slovenských bánk pred vstupom zahraničného investora, vieme, že mnohým vtedy hrozil cross-default, prostredníctvom viac ako 100 miliárd Sk od nás daňových poplatníkov bola verejnosti dlhé týždne, mesiace, ba až roky podsúvaná z dielne dnešných navrhovateľov pomaly ako zrada našich národnoštátnych záujmov.

Taký názorový obrat o rovných 180 stupňov je skutočne pozoruhodný. Okrem nulovej vecnosti predloženého návrhu je zrejmé, že po minulotýždňovom odporúčaní koaličnej rady a následnom rozhodnutí ministerstva dopravy o druhom kole súťaže, ktoré dáva rovnakú šancu obom finalistom, ako bublina spľasli všetky podozrievania, osočovania a známe nezmysly, ktorými sa strana Smer, Slobodné fórum a Komunistická strana Slovenska snažili aj z transformácie letísk urobiť kauzu na vrub vládnej koalície...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás na sekundu preruším. Ospravedlňujem sa. Pán predseda ešte volá zástupcu poslaneckého klubu Smeru a zástupcu poslaneckého klubu od pána Lintnera, aby sa dostavili na rokovanie do zasadačky, tak ako pôvodne pán predseda parlamentu pozval. Ospravedlňujem sa, že som vás prerušil. Nech sa páči, pokračujte.

M. Hort, poslanec: ... predovšetkým SDKÚ. Okrem vecnej stránky stojí návrh novej opozičnej trojkoalície za zamyslenie i z pohľadu jej rešpektovania práva. Čo na tom, že Národná rada Slovenskej republiky, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky, už trikrát podobný bod vyradila z programu rokovania riadnych schôdzí, čo na tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky jasne vyriekol svoje rozhodnutie, že privatizácia je v kompetencii vlády Slovenskej republiky. To nie je neznalosť práva, to je jeho ignorovanie. To je prístup v zmysle hesla Účel svätí prostriedky.

Nie vždy musíme mať na rozhodnutie Ústavného súdu rovnaký názor, ale jeho rešpektovanie je elementárnym predpokladom fungovania právneho štátu. Stojí naozaj za povšimnutie, že takúto neúctu k právu nám takpovediac v priamom prenose predvádza ústavný činiteľ, docent práva, ktorý sa navyše dlhodobo netají túžbou po absolútnej moci.

Z uvedených skutočností vyplýva úplne zákonite otázka, o čom táto schôdza vlastne je. Na rozdiel od skupiny opozičných predkladateľov, ktorí, a nie je tomu tak dávno, s cieľom deštrukcie a rozvratu sa nezastavili ani pred majestátom smrti koaličného poslanca a viac ako týždeň traumatizovali celú slovenskú spoločnosť tým, že neumožnili ani len nástup náhradníka, my rokovací poriadok v Národnej rade rešpektujeme, ako i právo opozície zvolávať mimoriadne schôdze aj keď, ako som už spomínal, dôvod je v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a vecné argumenty neexistujú.

Napriek tomu, či práve preto však pri spätnom pohľade na hlavný dôraz či najväčší záujem pána Fica a strany Smer prezentovaný na tlačových konferenciách, v rozhlasových a televíznych diskusiách a v iných mediálnych výstupoch minimálne za obdobie roku 2005, to už nie ani tak často katastrofálna sociálna situácia slovenského národa či prezentácia Slovenska doma i v zahraničí ako bezútešnej čiernej diery, z ktorej je pomaly najlepšie zutekať, ide o povestné cielené vytváranie takzvanej "blbej" nálady spoločnosti, ale leitmotív ich skutočného záujmu je privatizácia.

Nie nepodstatným dôvodom tejto zmeny priorít je zrejme skutočnosť, že už aj v Smere pochopili, že predstavovať pána Flašíka a ďalších akcionárov akciovej spoločnosti Smer - Sociálna demokracia ako garantov solidarity a sociálnej spravodlivosti je naozaj pritiahnuté za vlasy a cez poznanie iba tej časti ich majetku, ktorá je z publikovaných zdrojov verejne známa, je výsmechom a provokáciou tých, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu a solidaritu majetnejších.

Hlavný dôvod uvedenej zmeny je však určite v niečom inom. Ak si zoberieme monitoring médií len od januára do decembra 2005, vymenovať všetky prípady, keď sa pán Fico vyjadroval na adresu privatizácie, by poriadne predĺžilo rokovanie tejto mimoriadnej schôdze.

Zo všetkých týchto príbehov sa ako spoločná niť dá prečítať jeho strach, že ak sa vládny program súčasnej vládnej koalície, mimochodom schválený Národnou radou Slovenskej republiky v oblasti privatizácie naplní, v prípade, že by sa nebodaj po voľbách dostal k moci, nebude mať z čoho uspokojiť všetkých tých, ktorí mu už toľko rokov financujú jeho pobývanie na výslní popularity, ale aj nespočetné prehry a sklamania. On totiž vstup zahraničného investora či zmenu vlastníckych vzťahov nevníma ako novú kvalitu, spriehľadnenie ekonomických vstupov a výstupov, zavedenie vyššej zodpovednosti a v neposlednom rade investície a nové pracovné miesta, ale ako rozkrádanie a do budúcnosti svoju stratenú príležitosť. Preto bije na poplach, preto straší ľudí, a preto sa neštíti ísť až tak ďaleko proti záujmom vlastnej krajiny, že sa vyhráža potenciálnym investorom a tým, ktorí v Slovensku spoznali stabilizovanú demokratickú krajinu až takou zvrátenosťou, ako je znárodnenie. Pri tomto slove by však mali zbystriť pozornosť nielen zahraniční investori, ale aj drobní živnostníci, malé eseročky či tí, ktorí dávajú prácu stovkám až tisícom ľudí. To sa už netýka iba vlády, ktorej treba ísť gottwaldovsky po krku, to je zahrávanie sa s významom slova, o ktorom som si ja osobne myslel, že je natrvalo vyčiarknuté zo slovníka slovenského jazyka. Ak komunistický režim najviac ublížil duši slovenského národa tým, že chcel zlikvidovať Boha a kresťanstvo už od pôsobenia v materských školách, tak Slovensko postupne zaradil medzi rozvojové krajiny predovšetkým cez totálne pokrivenie vlastníckych vzťahov prostredníctvom znárodnenia. Ani v najhoršom sne som si nemyslel, že po roku 1989 budeme ešte niekedy na pôde slovenského parlamentu viesť o znárodnení aktuálnu diskusiu. Pokiaľ predkladateľ vie, o čom hovorí, potom verejne stavia štátne vlastníctvo nad súkromné. Nepochybujem, že by bolo výhodnejšie pre neho, len by som rád počul rozumné vysvetlenie, a dnes je na to priestor, prečo by malo byť výhodnejšie aj pre nás všetkých. Slovensko má opačnú skúsenosť. Svoje pokusy, omyly si už históriou prešlo. Preto si myslím, že nie je namieste neustále napádať overené procesy smerujúce k životaschopnosti, akým je i privatizácia slovenských letiskových spoločností. Veď nám je predsa všetkým jasné a zrozumiteľné, že štátne vlastníctvo nielenže je neefektívne, ale je aj živnou pôdou pre klientelizmus, ktorý už spomínaný pán Flašík a ďalší ľudia z pozadia Smeru dôverne poznajú z vlastnej skúsenosti, k čomu sa verejne viackrát aj priznali.

Z uvedených dôvodov aj preto, že to je v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky, verím, že tento návrh aj vzhľadom na to, že je právne irelevantný nepodporíte. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko, procedurálny návrh? Procedurálny návrh či faktickú poznámku? Faktickú poznámku. Len asi zlé tlačidlo si stlačil. Tak s faktickou poznámkou pán poslanec Muňko, Jarjabek, Maxon. Šulaj. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Muňko. Zapnite mu mikrofón, pánovi poslancovi Muňkovi.

D. Muňko, poslanec: Vážený kolega Hort, toľko demagógie, koľko ste tu dnes povedali, už som dávno nepočul. Keby vaša vláda, keď v roku 1998 nastúpila, bola by vypracovala koncepciu rozvoja leteckej prepravy, koncepciu rozvoja letiska, tak by dnes Slovenská republika niekde ináč vyzerala. Ale pán minister Palacka prvé, čo nastúpil, zrušil licenciu Slovenským aerolíniám.

Keby vaša vláda v roku 1998 bola predala GSM 800, tak ako ju chcela predať tretiemu operátorovi, a bola by investovala do slovenských letísk a do slovenského národného prepravcu, tak ako investovala česká vláda, tak slovenské letisko rozvojové by bolo niekde inde. Slovenský prepravca by bol takisto niekde inde. Tunelovaním slovenského prepravcu, Slovenských aerolínií, prekrytie rakúskymi aerolíniami vám vysvetlím v mojom diskusnom príspevku, ktorý tu budem mať.

Ale chcem vám ešte povedať ďalšiu vec, čo sa týka bánk. Ja by som tie banky, poprosím vás, neotváral. Keď sa len zamyslíte na Poštovú banku, kde ste navýšili za pani Schmögnerovej 2 miliardy, kde odstúpil generálny riaditeľ Hubinák z postu, hneď bolo zníženie základného imania, a keď sa navyšovala Poštová banka, tak, samozrejme, štát nenavyšoval. Prišli sme o 2 miliardy. Tie sme mohli použiť do školstva, do zdravotníctva. Privatizácia bánk za 100 miliárd, celková škoda za 170 miliárd, ďakujem pekne. To bola výborná privatizácia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Hort, milý Milan, ja neverím, že si ty toto písal sám preto, lebo toto ťa nie je hodné jednoducho, čo si povedal. Toto ťa naozaj nie je hodné a vyzerá to tak, ako keby to písal nejaký komunálny pseudoideológ SDKÚ, ktorý má obrovské ambície sa dostať ako poslanec do budúceho parlamentu. Totižto to, čo si ty povedal, to bolo všetko o volebnej kampani, toto o privatizácii letiska jedného alebo druhého a zdôvodnení tam nebolo ani slovo. To sa naozaj nedá inak charakterizovať, toto boli také argumenty, ako používa v poslednej dobe minister kultúry Tóth, keď hovorí o kultúre s umeleckými pracovníkmi. Toto naozaj, tak ja si myslím, že toto naozaj nemá miesto v tejto dobe a pri tejto téme. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Hort, mám na vás jednu otázku. Skôr ma to osobne zaujíma. Rád by som vedel, čo vám po tom 1948. roku znárodnili, rovnako by ma zaujímalo, ako ste proti tejto skrivodlivosti bojovali a k tým ostatným veciam, ktoré ste spomínali, a je to moje legitímne právo, sa vyjadrím potom v rozprave, ale v zásade súhlasím s tým, čo povedal Dušan Jarjabek.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán kolega Hort, diskutovali ste na tému privatizácia letísk, uviedli ste aj jeden príklad, ktorý by mal byť pozitívnym príkladom, a to je otázka privatizácie bánk. Dovoľte mi, aby som sa pozastavil nad touto témou, pretože priamo táto téma ukazuje aj na skutočnosti, ktoré sa udiali v staronovej vláde v predchádzajúcom období. Veď banky sme oddlžili za viac ako 130 miliárd korún a predali sme ich za niečo vyše 35 miliárd korún. Prosím vás, kto môže hovoriť o akej zodpovednosti pri nakladaní s majetkom štátu. Na druhej strane však bola to staronová vláda, pani Schmögnerová a pán Mikloš, ktorá nevedela vysvetliť, akým spôsobom a kde sa uliali peniaze z Devín Banky vo viac ako 12 miliárd korún. Ak máme takýto pozitívny príklad brať aj na privatizáciu letísk, no, potom pánboh ochraňuj Slovensko. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Pán kolega Muňko, ja som privatizáciu bánk spomínal aj ako ozdravenie bánk, ktoré bolo potrebné a spomínal som sumu, ktorú nás to všetkých stálo. Keby k tomu nebolo došlo a keby sme neboli zaplatili za chyby minulosti, tak možno by sa tu bol postupne zrušil celý finančný systém, a to by ste mohli vedieť, to, prečo sme to museli v takej výške zaplatiť, tak to nech si spytujú tie generácie pred nami svedomie. Inej cesty nebolo. Ale vtedy som spomínal, že to, čo sa dialo v médiách aj zo strany vás a tých, ktorí tu dnes navrhujú, dôvody, prečo by sa mali zastaviť letiská a ich privatizácia, tak sa obrátili pri tej argumentácii o 180 stupňov. To som tam spomínal.

Pán kolega Jarjabek, nebudem reagovať na invektívy okolo tuposti a niečo podobného, ale viete, ak už som tu bol osočovaný v minulosti viackrát, že mi píšu príhovory nejakí americkí poradcovia, tak dnes to boli ľudia okolo Margaret Thatcherovej.

Čo sa týka znárodnenia, ktoré spomínal pán Maxon. No, pán Maxon, neviem, či ste obhajovali tou otázkou znárodnenie, ale, samozrejme, že som vtedy ešte nebol na svete, nič nám nemohli znárodniť ani mojim rodičom, lebo boli chudobní ako kostolná myš, ale poznám osudy ľudí, ktorí nechceli nič iné len poctivo pracovať, rozvíjať súkromné vlastníctvo a pripraviť niečo svojim deťom, a hádam sa na tom dokážeme zhodnúť, že to bola jedna z najväčších tragédií v histórii slovenského národa. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi za poslanecký klub strany Smer - Sociálna demokracia pán poslanec Robert Fico, pripraví sa pán Milan Cagala za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS.

R. Fico, poslanec: Myslím to teraz úprimne, čo poviem na úvod, ale keďže sa dnes objavili informácie v médiách, že pán minister Prokopovič je chorý, oceňujem jeho prítomnosť, pretože nebolo by vhodné, keby sme rokovali o takomto závažnom bode v jeho neprítomnosti, pretože očakávame, samozrejme, aj odpovede na otázky, ktoré budú počas rozpravy padať.

Predtým, ako v mene poslaneckého klubu strany Smer - Sociálna demokracia vystúpim, mi dovoľte jednu poznámku a poviem, že jediné, čo stojí za zmienku vo vystúpení pána poslanca Horta je to, že do opozície nezaradil Ľudovú stranu - HZDS. Dúfam, že ste si to všetci všimli, teraz nevieme, ako si to máme, samozrejme, vysvetľovať.

V atmosfére, vážené dámy a páni, v atmosfére tragédie, ktorá má štátny charakter, keďže išlo o slovenských vojakov plniacich si povinnosti vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, v atmosfére, keď je dôveryhodnosť Národnej rady Slovenskej republiky najnižšia v jej novodobej histórii, a v atmosfére pomerne veľkého verejného pnutia vyvolávaného charakterom súčasného slovenského politického systému sa nie ľahko hľadajú slová vyjadrujúce stanovisko k podstate otázky, pre ktorú sme zvolali mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Strana Smer - Sociálna demokracia rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého prijímanie závažných hospodárskych rozhodnutí patrí do kompetencie vlády Slovenskej republiky a nikdy sme toto rozhodnutie Ústavného súdu ani neznevažovali, ani sme v ňom nehľadali iný výklad. Zásadne, a to bez ohľadu na to, či budeme v opozícii, alebo budeme súčasťou vládnej koalície, však budeme vždy presadzovať nadradenú úlohu Národnej rady Slovenskej republiky nad vládou Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, a nie naopak, ako sa niekoľkokrát za posledné roky podarilo ukázať súčasnej vládnej koalícii.

Národná rada Slovenskej republiky má nielen právo, ale aj povinnosť kontrolovať vládu ako inštitúciu, ktorá jej zodpovedá, a prijímať voči vláde uznesenia, ktoré sú pre vládu záväzné. Ak by tomu tak nebolo, popierame parlamentný charakter našej, bohužiaľ, len teoretickej demokracie.

Ak aj patrí vláde Slovenskej republiky právo privatizovať, návrhy na privatizáciu bratislavského a košického letiska a samotný priebeh a príprava tejto privatizácie sú podľa nás hrubým zneužitím tohto práva. Podľa Smeru - Sociálna demokracia nemá súčasná vláda ani len legitimitu na prijímanie privatizačných rozhodnutí. Niet pochýb o tom, a dúfam, že sa o tom nebudeme dnes presviedčať, že vládne na základe kúpených poslancov, ktorí sa svojimi výpoveďami hlbšie a hlbšie zamotávajú do vlastných poloprávd a klamstiev. To je obrovský paradox súčasnej politickej situácie, vážené dámy a páni. Vládna koalícia namiesto toho, aby stabilitu svojich najvýznamnejších rozhodnutí, a určite privatizačné tam patria, posilňovala hľadaním podpory u opozície, významne túto stabilitu oslabuje až likviduje tým, že udržuje väčšinu kúpenými hlasmi.

Principiálne odmietame časové hľadisko privatizácie. Pravicová vládna koalícia veľmi často tvrdila a stále tvrdí, že štát je vraj zlý vlastník. Napriek tomuto tvrdeniu však do poslednej chvíle nechala štát, teda seba riadiť štátne akciové spoločnosti. Ak dnes niekto tvrdí, že štát je zlý vlastník, tvrdí to sám o sebe, pretože štátne akciové spoločnosti, vážené dámy a páni, neriadi opozícia, ale vy páni z SDKÚ, z KDH, z SMK a ďalší páni, ktorí nie sú zaradení dnes v žiadnom politickom subjekte. Nielenže ste politicky tieto spoločnosti riadili, ale ešte ste aj vyvolávali obraz, ako sa im zle darí a že jediným východiskom je ich privatizácia. A keďže sa blíži koniec volebného obdobia a 100-percentá istota, že vláda bude pokračovať v rovnakom zložení, neexistuje, pustili ste sa do totálneho výpredaja štátneho majetku. Áno, naozaj vynikajúca kombinácia. Najskôr trojročné politické vyciciavanie štátnych firiem a teraz ich rýchly predaj spojený s ďalšími straníckymi výhodami. Predávať letiská, elektrárne, nákladnú železničnú dopravu, teplárne doslova pár mesiacov pred voľbami, toto je to lepidlo, ktoré vás drží pohromade. Koľko zásadových vyhlásení sme už počuli. Musíme vraj naštudovať, nedovolíme, je to naša zodpovednosť a potom príde jedna jediná koaličná rada a letiská sa vymenia za zmluvu o svedomí, elektrárne a bohviečo. Zrazu už nevadia ani jasné dôkazy o kúpených poslancoch, dôležité je byť pri tom.

Výborne sme sa pobavili, vážené dámy a páni, pri vyhlásení, že po 31. marci 2006 už vláda nebude privatizovať, vraj aby si verejnosť nemyslela, že to je len o privatizácii, že už nechcú pozametať všetko, čo ešte zostáva pred nasledujúcimi voľbami. Prečo ste ale nepovedali, vážení páni z vládnej koalície, že dovtedy sa stihnú predať aj letiská, aj elektrárne, aj železničná nákladná doprava. Vyhlásenie o neprivatizácii po 31. ešte aj SAD, povedal tu pán poslanec (potlesk), vyhlásenie o neprivatizácii po 31. marci 2006 je prejavom najhrubšej arogancie, aká kedy zaznievala z radov vládnej koalície a bola povedaná smrteľne vážne, ako keby sme boli úplní hlupáci všetci a verili tomu, že vláda po 31. sa bude správať slušne. Vládna koalícia, a urobil to dnes aj predseda poslaneckého klubu SDKÚ, často obviňuje opozíciu, najmä Smer - Sociálnu demokraciu, že jej jediným dôvodom zastavenia privatizácie je záujem privatizovať v prípade účasti v novej vládnej koalícii. Viete, obviňovať Smer z toho, že chce privatizovať, to je taký nezmysel ako voda v prútenom koši.

Odpovedám ešte raz a úplne jasne. Smer - Sociálna demokracia odmieta takú privatizáciu, pri ktorej štát stráca kontrolu nad strategickými odvetviami. Čo je to za nezmysel predať slovenskú nákladnú železničnú dopravu zahraničným štátnym spoločnostiam. Čo je to, prosím vás, za nezmysel predávať elektrárne v čase, keď každý rozumný štát robí všetko, aby v očakávaní veľkých energetických kríz plne kontroloval energetický sektor.

Páni z vládnej koalície, robíte zo Slovenska krajinu, ktorá bude absolútne závislá od cudzích vlastníkov, krajinu, v ktorej zákonodarná a výkonná moc majú len slúžiť cudzím vlastníckym záujmom a súdna moc ich má ochraňovať. Navyše sa ukazuje, že cudzie štáty sú schopné strategické štátne podniky riadiť efektívne. Ak je tu minister hospodárstva, je tu, pýtam sa ho, ako je to možné, že ČEZ mal v roku 2005 čistý zisk viac ako 16 miliárd Kč, a ako to je možné, že hodnota jeho akcií za pár posledných rokov vzrástla desaťnásobne, ako je to možné, že oni to vedia a my to jednoducho stále nevieme.

Príklad rozdielneho prístupu k ochrane národných záujmov nám ponúka aj porovnanie Slovenska a Rakúska. Rakúska republika vyžaduje od svojej holdingovej a privatizačnej agentúry, aby hľadala, citujem: "Najlepších možných kupcov v najlepšom záujme predávanej firmy rakúskeho hospodárstva a rakúskych daňových poplatníkov a dáva jej za povinnosť chrániť rakúske záujmy." Zároveň vyžaduje Rakúska republika, aby sa dbalo na ochranu rakúskych záujmov, a to cestou, že kontrola privatizovaných podnikov musí zostať v rakúskych rukách. Tu len vidíme, o čom je prístup iných štátov k strategickému majetku.

Vážené dámy a páni z vládnej koalície, štátne spoločnosti, ktoré dnes tak rýchlo predávate, ste ale nepostavili vy. Viac ste im počas svojho politického vládnutia poškodili, ako ste im pomohli. Ako si môže zlepená hŕstka politikov, ktorí tolerujú politickú korupciu pri zabezpečovaní vládnej väčšiny v Národnej rade dovoliť sedem mesiacov pred skončením volebného obdobia takto bohapusto rozpúšťať štátne bohatstvo. Čo majú, prosím vás, ľudia, ktorí desaťročia v týchto spoločnostiach pracovali a vytvárali z vašej privatizácie? Odpovedzte na túto otázku, čo majú z vašej privatizácie. Majú lepšie zdravotníctvo? Nemajú, je horšie. (Potlesk.) Majú vyššie dôchodky? Nemajú. Majú nižšie ceny? Nemajú. Nie, práve naopak, ako pravidlo po privatizácii sa musia báť o svoju prácu a platia viac za služby alebo tovary, ktoré sprivatizovaná spoločnosť produkuje.

Z privatizácie sa tešia len traja. Po prvé sa teší cudzí vlastník, ktorý si príde za lacný peniaz k obrovskému bohatstvu. Opäť odpovedzte nám, páni z vládnej koalície, za koľko sa Gaz de France Rurgasu vrátia peniaze, ktoré dali za kúpu. Odpoveď je veľmi jednoduchá. O pár rokov a o takejto investícii by sa im v štandardných trhoch nemohlo ani len snívať, ani len snívať, a nie to ešte realizovať.

Druhý, kto vynikajúco zarobí, sú poradcovia pre privatizáciu. Len pri privatizácii SPP poradca za to, že poradil, aby ten, kto je jediný prihlásený do privatizácie privatizoval, dostal 500 miliónov korún. Koľko korún dostane privatizačný poradca teraz napríklad za poradenie pri privatizácii ohľadne bratislavského a košického letiska. To sú stá milióny, stá milióny korún, ktoré sú vyhodené doslova a do písmena do vzduchu.

Po tretie. Kto sa z realizovanej privatizácie teší, radšej ani hovoriť nebudem.

Vážené dámy a páni, v dnešnom hlasovaní o bratislavskom a košickom letisku pôjde o podstatne viac ako o počty hlasov. Hlasovanie o predloženom návrhu uznesenia, aby sa zastavila privatizácia, nie je hlasovanie, že kto bude Zlatý slávik, že kto dostane viacej hlasov, tak ten vyhral a pôjdeme, dáme si poldeci, ale sme teda porazili tú opozíciu, ale sme im dali, mali málo hlasov a opozícii sa nepodarili tieto veci presadiť.

Dnes sa ukáže, kto to ako myslí so slovenskými národnoštátnymi záujmami. Buď budú poslanci súčasťou poslušnej mašinérie riadenej bohviekým a prihlásia sa k nezmyselnému predaju bratislavského a košického letiska, alebo svojím hlasovaním dajú jasne najavo, že veria v schopnosť Slovenska a jeho ľudí spravovať si dôležité strategické oblasti. Kto dnes privatizáciu podporí, podporuje cudzie záujmy, opakujem to ešte raz, kto dnes privatizáciu podporí, podporí cudzie záujmy. (Potlesk.) Kto ich odmietne bez ohľadu na to, či tých hlasov bude viac, alebo menej, podporuje záujmy Slovenska. Toto bude platiť bez ohľadu na to, ako sa hlasovanie skončí. Nikto nepochybuje o tom, vážené dámy a páni, že bratislavské letisko je schopné samostatného rozvoja a že môže v krátkej budúcnosti vyrásť do zaujímavého konkurenta viedenského letiska. Kto lieta z Bratislavy môže potvrdiť, akým obrovským oživením toto letisko prechádza. Pribúdajú nové zaujímavé spoločnosti, veď ak máme dobré informácie, prosím ministra Prokopoviča, aby to vyvrátil, alebo potvrdil, že v decembri v roku 2005 bola podpísaná dohoda s leteckou spoločnosťou Ryanair, ktorá garantuje ročný obrat vo výške 1 miliardy korún a v priebehu rokov 2008 až 2009 nárast počtu pasažierov o ďalšie dva milióny.

Ak niekto tvrdí, že letisko potrebuje rozvoj, prečo sa má predávať, ak v roku 2005 bol hospodársky výsledok letiska kladný a vzhľadom na perspektívu tohto letiska sa banky budú predháňať poskytnutím vhodného úveru, ktorý by bol potrebný na ďalší rozvoj bratislavského letiska. Tak potom teda prečo predávať. Toto sú však veci, ktoré asi nikoho netrápia. Politický pokyn je jasný, predávať rýchlo a za každú cenu. Namiesto toho, aby sme hľadali vhodný model na prevádzkovanie bratislavského letiska garantujúci štátu kontrolu, predávate toto letisko, vážené dámy a páni, ako kilo jabĺk na trhu.

Dovoľte mi ešte, aby som uviedol len tak pre zaujímavosť, ako si dokážu vybudovať v iných štátoch modely fungovania strategických oblastí, ako sú napríklad letiská, a zobrali sme si úmyselne krajinu, ktorá má záujem o privatizáciu bratislavského letiska, a to je Rakúsko. V Linzi je regionálne letisko ročne okolo 800-tisíc cestujúcich, to je údaj z roku 2005, ale rovnako sa vlastníctvo delí medzi krajinu Horné Rakúsko a mesto Linz, Graz okolo 900-tisíc cestujúcich v roku 2005. Stopercentným majiteľom je mestský podnik. Salzburg 1,7 milióna cestujúcich v roku 2005, Salzburg 75 percent, mesto má 20 percent.

Pokiaľ ide o viedenské Letisko Schwechat, od roku 2001Viedeň a Dolné Rakúsko vlastnia po 20 percent, nadácia zamestnancov letiska má 10 percent, zvyšok je v rukách 34,85 percenta akcií sa voľne obchoduje na burze a 15,15 percenta držia dve inštitucionálne investičné firmy. Toto je stav k 31. decembru 2004. Takáto štruktúra zabezpečuje, že mesto a krajina môžu konať prakticky ako vlastníci letiska. Poistkou, že štát nebude prehlasovaný, je 10-percentný podiel zamestnancov, ktorí z vlastného záujmu ako skupina ľudí budú chrániť svoje pracovné a sociálne istoty voči prípadnému záujemcovi o kúpu väčšinového podielu akcií. Tu jednoducho vidieť, že existujú iné modely, ako spravovať strategické veci, a nieto jednoducho predať, možno to najmä sa predá tomu, kto sa najviac obáva konkurencie.

Keď už neplatia žiadne vecné argumenty na národné a štátne záujmy, privatizáciu treba zastaviť pre jej doterajší priebeh. Podstatné veci povedal predkladateľ pán poslanec Vážny. Ako máme hodnotiť to, že po zdrvujúcej kritike rozhodnutia ministra dopravy odporučiť vláde predaj letiska spoločnosti TwoOne. Po výhradách a váhaniach dvoch koaličných strán prišla jedna koaličná rada a povedala, bude druhé kolo. Čo to je to druhé kolo? Je to priznanie, že prvé kolo bolo zmanipulované, zbabrané a podozrivé, že platí to, čo povedal Protimonopolný úrad, že platí to, čo povedali právnici, ktorí radia Európskej komisii, že ak sa predá toto letisko rakúskej spoločnosti, bude z toho druhoradé vidiecke nepodstatné regionálne letisko? Prečo druhé kolo len pre dvoch uchádzačov, prečo nie opakovane celej privatizácie, do ktorej by sa opätovne mohli prihlásiť všetci záujemcovia. Na tieto otázky nám vláda nikdy, určite nikdy nedá takú odpovedať, aká by sa na takéto závažné otázky patrila.

Vážené dámy a páni, je celkom pochopiteľné, že všetci poslanci strany Smer - Sociálna demokracia, ktorí sú dnes na rokovaní Národnej rady, podporia návrh uznesenia, ako ho predniesol a odôvodnil pán poslanec Vážny. A poviem aj to, čo vyvolalo toľko nervozity, a myslím si, že celkom oprávnene to mohlo vyvolať nervozitu u niektorých ľudí. Ak bude za týchto podmienok bratislavské a košické letisko predané, ak štát stratí kontrolu nad týmto strategickým podnikom, opakujem ešte raz, ak bude možnosť takéto rozhodnutie vzhľadom na počty novej vládnej koalície prijať, jednoducho, to zrušíme. A hovoríme to dostatočne zavčasu, ja o tom nehovorím po prijatí rozhodnutia o privatizácii, hovoríme o tom dostatočne dlho pred tým, ako dôjde k rozhodnutiu o privatizácii. Použijeme na to všetky legálne prostriedky, ktoré sú k dispozícii, ak bude treba, použije sa na to zákonodarná moc, aby sa rozšírili podmienky, ktoré umožnili prijatie takéhoto rozhodnutia, a za týmto, čo som teraz povedal, si stojím s plnou vážnosťou a s plnou zodpovednosťou, môžete kričať, koľko chcete.

Vážené dámy a páni, je už všetko v rukách slovenskej verejnosti. Ľudia na Slovensku sa musia rozhodnúť, čo chcú, či chcú pokračovanie tohto výpredaja, doslova a do písmena, ja tomu hovorím, že zimný výpredaj štátneho majetku, alebo či chcú, aby prišla vláda, ktorá sa k štátnemu majetku bude správať inak. Bude ho zveľaďovať a najmä ten štátny majetok, ktorý je schopný prinášať efekty pre tento štát, bude zveľaďovať a rozvíjať tak, aby z neho naozaj aj efekty boli. Preto ešte raz pripomínam, vážené dámy a páni, tu nejde o to, kto dnes vyhrá, tu ide o to, kto bude ako hlasovať. My, samozrejme, hlasujeme za podporu návrhu uznesenia, ako bolo predložené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci pán Rusnák, Číž, Cuper, Kovarčík, pani poslankyňa Tóthová, Muňko, Jarjabek, Madej, Madej ako posledný, nie, ešte tam je potom jedno meno deviatka, na deviatke, kto je, neviem, to znamená, že končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k predchádzajúcemu vystúpeniu pána poslanca Janiša a potom o slovo požiadal a vystúpi pán minister Prokopovič. Teraz, prosím, zapnite slovo pánu poslancovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, ja som sa prihlásil s faktickou poznámkou, len som opačný gombík stlačil. Jedno ma upútalo, pán kolega, upútalo, no, to, čo stále opakujete, je to, že na západ od nás sa žije ináč, že sa žije lepšie, ja som nebol organizátorom 40-ročného pochodu smerom dozadu, pochodu od vyspelého sveta, pozrite sa doľava od seba a na seba pozrite a tam sa pýtajte, prečo na západ od nás sa žije lepšie, prečo je tam lepšia životná úroveň, prečo sú tam lepšie dôchodky. Doľava a na seba sa pozerajte, pán Fico, tam je aj vaše miesto, aj vaša odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák: Ďakujem pekne za slovo, ani som rozmýšľal, či budem mať dôvod vystúpiť, ale tak dôvod sa naskytol v závere, takže, pán poslanec, médiá nech počúvajú, o 15.40 hodine ste povedali, lebo ste to povedali, že keď budete mať takú silu, tak aj zákonom prijmete také opatrenia, aby sa privatizácie zvrátili. Ja to nebudem nijako nazývať, každý inteligentný to vie vyhodnotiť, trasie ma pred týmto vyjadrením, čo ste povedali verejne pred širokou verejnosťou, možno aj investori to počuli, no, ďakujem pekne za takéto vyjadrenie. Vy vidíte veci vždy čierno-bielo, ja sa snažím ich nevidieť čierno-bielo, nebudem tu používať nejaké demagogické tvrdenia, chcem vám povedať len jedno, my sa nikde neponáhľame, preto som vám našepkal SAD, pretože dnes sme vo výbore prideľovali poslancov, ktorí budú dozerať na týmto procesom, lebo to máme jednoducho v programe, ale nemáme to v programe na poslednú chvíľu, my to nemusíme tajiť, my to chcem robiť transparentne, preto voláme poradcov, ktorí sú renomovaní a uznávaní, čiže demagógiou to tu nenahradíme, nebojte sa, letiská nám nikto nezoberie, ale o 15.40 hodine ste povedali strašnú vetu a verím, že pri moci nebudete. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. No, k slovám Roberta Fica by som chcel povedať niekoľko poznámok, aj keď pravda, nedá sa úplne nevnímať tú nesmierne hlbokú intelektuálnu bázu a náznak profilu diskusie, buď teda o nejakých 40 rokoch, alebo o tom, že demagógia áno alebo nie, ale o čom by som ja chcel hovoriť. Ja by som hrozne rád vyzval pánov ministrov, však aký je problém, aby sme už konečne po dobrých 12 rokoch privatizácie strategických podnikov, žeby sme už konečne predložili účet. Veď predsa nič lepšie propagandisticky, vážení kolegovia z koalície, nemôže byť, ako keď predložíte nesmierne úspechy, ktoré sme dosiahli privatizáciou strategických monopolov. Nie je žiadny problém. Skúsme preukázať verejnosti ako ten Slovnaft, ktorý sme za tých 280 miliónov predali a potom následne tí noví vlastníci predali podiely za 13 miliárd, veď preukážme tým občanom, že to tak nie je a že tam sú obrovské prínosy. Skúsme pozrieť, čo sa deje v Slovnafte a čo sa deje v obchode s ropou. Len tak náhodou skúsiť zacitovať, čo hovorí Stieglitz, nositeľ Nobelovej ceny na túto situáciu.

Privatizácia monopolu predtým, než existuje účinná konkurencia alebo regulačný orgán, sa jednoducho rovná nahradeniu štátneho monopolu monopolom súkromným, pričom vykorisťovaný je spotrebiteľ a vykorisťovanie je ešte bezohľadnejšie. Skúsme sa pozrieť na banky, tie obrovské prínosy pri tých miliardách, ktoré sme tam dali, a skúsme zadefinovať, ako banky nesmierne podporujú domáce podnikateľské prostredie a strategicky to, že ste zničili, vážení kolegovia, za sedem rokov hospodársky fundament tejto krajiny a dôsledne ste ho vypredali, za to budete niesť historickú zodpovednosť. Bohužiaľ, pravdepodobne nie ani politickú a ani právnu. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vieš, Robo, v prvom rade chcem povedať, že s tebou súhlasím. Likvidáciou štátneho monopolu v energetických podnikoch sa zavádza niečo, čomu sa zvykne hovoriť v literatúre personálny kolonializmus. Stačí mať bankové konto, nemusí sa stavať armáda, nemusí sa stavať loďstvo ani letectvo, jednoducho sa kúpi právo vyberať si od obyvateľov tej ktorej krajiny poplatky za plyn, za elektriku a za ďalšie veci.

Pravdu, súhlasím aj s tebou v tom, že veľké krajiny, teda veľkí hráči v európskom priestore si nedajú všetky strategické podniky iným hráčom, aby im zaviedli tento personálny kolonializmus. Ja som tu už svojho času Dzurindovi citoval, keď ešte nastupoval k moci predchádzajúci francúzsky ministerský predseda, keď povedal, že Gaz de France, Elektricité de France ostanú v štátnych rukách, lebo musia plniť národné, ale najmä štátne záujmy francúzskeho národa. V tom sa zhodneme.

Ale nezhodnem sa v tom, čo si povedal hneď na úvod. Človek, ktorý ašpiruje na premiéra by nemal kopať do svojich politických protivníkov takým primitívnym spôsobom, ako to robí milenka pána Fedora Flašíka, že keď jej vyjde z reči, tak si obyčajne kopne do Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko a potom sa odoberie do Európskeho parlamentu v 200-tisícovom kožuchu robiť ľavicovo sociálnu politiku. V tom sa teda v nijakom prípade nezhodneme. Takže, láskavo si odpusti druhýkrát tieto hlúposti, my sme a budeme opozičným subjektom, pokiaľ sa nedostaneme do vlády.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Pán Fico, Ľudová strana - HZDS nesúhlasí s privatizáciou letísk v Bratislave a v Košiciach a budete koniec koncov počuť nášho zástupcu pána Cagalu, ktorý bude o tomto názore informovať. Ale, prosím, tu prebieha vecná diskusia o privatizácii letísk. Predsa každý občan v tejto republike vie, aký je rozdiel medzi Vladimírom Mečiarom a Roberom Ficom. Vladimír Mečiar stál pri zakladaní tohto štátu a vy ste stáli pri zakladaní tejto koalície. Len nezabúdajte, že národ si pamätá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som aj ja zdôrazniť, že Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko je jednoznačne proti privatizácii letiska. Pre tlač to vyhlásil aj predseda tohto politického subjektu Vladimír Mečiar.

Chcela by som obrátiť pozornosť na postoj nášho politického subjektu k privatizácii ako takej. My sme predsa iniciovali referendum za zákaz privatizácie strategických podnikov. Keby nás boli výrazne podporili aj tí, ktorí dnes sú proti privatizácii letiska, nemuseli by sme o mnohých problémoch dnes hovoriť. Národ by nemal takú drahú elektriku, národ by nemal taký drahý plyn a, žiaľ, všetko, čo sme uvádzali, že nastane po privatizácii týchto strategických podnikov, sa plní.

Dovolím si povedať, že aj privatizácia letiska nie je rozumný krok, ba práve naopak, je hlúposť. Ktoré negatíva, to veľmi pekne v tlači uviedol bývalý minister Čičovej vlády historik Kováč, nemám priestor tu citovať niektoré myšlienky, ale úplne flagrantne uviedol nevýhody a ja sa obávam, že aj keď dôjde k privatizácii, budú zmluvy tajné, tak ako je dodnes tajná zmluva s Deutsche Telekomom, ktorú pán minister nechce zverejniť napriek súdnemu rozhodnutiu, a sú tam veľmi vážne indície, že sú tam pasáže nevhodné pre štát, respektíve úplne protištátne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Pán Fico vo svojom vystúpení jasne povedal, ako bola privatizácia prevedená trebárs Slovenského plynárenského priemyslu.

Vážení páni ministri, pýtam sa vás, v ktorom štáte môže 49-percentný vlastník ako v SPP hospodáriť, tak ako hospodári v SPP, aby majoritný štát, kde má 51 percent, nemal v dozornej rade a v predstavenstve väčšinu. To je jedna vec.

Pýtam sa vás, tu, prosím vás, čo sa týka inej privatizácie, ktorú dnes pripravujete, Cargo železničnú dopravu. Sedem rokov ste tento podnik tunelovali. Tak ako to povedal bývalý primátor Kresánek, že Gabovi je to jedno, kde tie peniaze pôjdu a dnes chceme Cargo takisto predať a budeme ho predávať iste Rakúšanom, pretože strategický záujem Rakúska je kúpiť letisko a strategický záujem Rakúšanov je kúpiť Cargo Bratislava železnice.

A mohol by som vymenovať ďalšie veci, ktoré sú. Ja by som vás poprosil, keby ste sa konečne zamysleli. Ja len beriem to, čo povedal pán minister Prokopovič na tlačových poradách, kde sa zamotal. Obidve konzorciá rakúske musia byť vylúčené na základe privatizačného projektu, ktorý ste vy a vláda slovenská schválili. Pretože je tam konflikt záujmov. Už keď neberie monopolný úrad, ktorý vám poslal dva listy, kde vás jasne upozorňoval, čo sa týka tejto celej záležitosti. Neberiete vážne. Tak ho zrušte, aby sme ho nemuseli ako poplatníci daňoví platiť. Neberiete rozhodnutie Európskej únie k tejto problematike. A je dostatok materiálu a vecí k tomu, aby sme túto privatizáciu mohli zrušiť. Už nebudem hovoriť o privatizácii, ktorú ste vy zrušili, sú to slovenské kúpele Piešťany, slovenské kúpele Sliač a môžem vám vymenovať Dudince a ďalšie veci. Takže by som poprosil, zamyslite sa, a, pán minister Prokopovič, pretože zavádzate vládu, dajte si spraviť právnu analýzu, nekrúťte hlavou, ale dajte si spraviť právnu analýzu a povedia vám... (Potlesk.)