V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek bude pokračovať.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa chcel spýtať ctených pánov ministrov aj ctených pánov kolegov poslancov z koalície v nadväznosti na slová, ktoré povedal pán predseda Fico. Vy sa naozaj nebojíte toho, že po voľbách sa zverejnia všetky tie podľa vás nezverejniteľné a tajné zmluvy a dodatky k zmluvám, o ktorých teraz hovoríte, že ich nemôžete zverejniť? Ja vám garantujem, že bude ich môcť zverejniť a bude sa skutočne môcť vykonať úplne konkrétna zodpovednosť na základe napísaného a hlavne na základe podpísaných dotyčných pánov v týchto zmluvách.

A mal by som jednu konkrétnu otázku na pána ministra dopravy, na pána ministra Prokopoviča zase v nadväznosti na slová, ktoré povedal pán predseda Fico. Pán minister, môžete konkrétne povedať konkrétne číslo a keď nie, zdôvodnite, prečo to nemôžete povedať, koľko dostane privatizačný poradca za poradenstvo pri privatizácii košického a bratislavského letiska? Môžete povedať konkrétnu sumu občanom Slovenskej republiky? Aj tým na východe, odkiaľ pochádzate? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Fico nie je v rokovacej sále. Nebude chcieť reagovať na faktické poznámky nikto? Dobre. Ďakujem. O slovo požiadal minister dopravy pán Prokopovič, nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, chcel by som vystúpiť k tejto problematike a mal som pripravený iný úvod. Chcel som skutočne odborne hovoriť o tom probléme, ale doterajšie vystúpenia ma jednoznačne utvrdzujú v tom, že tu vôbec nebol zámer letiská, to je príprava na voľby. A toto je len, má byť len aréna k tomu, aby opoziční politici mohli opäť prekrúcať fakty, aby mohli napádať každý jeden krok vlády, vykresľovať Slovensko nie v čiernych, ale úplne v temných farbách, ako by sme tu boli na pokraji civilizácie a podobne.

Trošku ma mrzí, že keď už ideme vystúpiť, aspoň nesnažíme sa dodržiavať základné frázy, základné fakty, ktoré tam sú. Keď niekto hovorí o privatizácii letiska a porovnáva to dokonca s Viedňou, tak mal by mať aspoň trošku súdnosti a priznať, že ideme robiť približne, približne dostať do takého stavu, ak by sme to porovnávali, ako je Viedeň. Pán Fico to povedal, lenže to nikto nejako nezaregistroval. On si ani neuvedomil, že možno mi dá argumenty týmto. Zloženie akcionárov viedenského letiska. Neviem, či si niekto spočítal tie percentá. Štát a tá krajinská vláda má 40 percent. My si nechávame 34, ktoré uznesením, ktoré ste schválili vy, to dávame 10 percent mestu a 10 percent VÚC. Čiže aký je v tom rozdiel? Šesť percent?

Pán Číž, môžem dokončiť? Ja som vás neprerušoval, keď ste hovorili a budem ticho, aj keď budete hovoriť. Presne to povedal pán Fico. A ja to mám takisto tu. Mám to pripravené. Presne je to tak, 34 percent. Ktosi tu povedal, že to je smiešne. No, asi nikdy nečítal Obchodný zákonník, ale predpokladám, že mnohí z vás ho poznajú a vedia, že 34-percentný podiel, ktorý si nechávame, sa právom volá kontrolný balík, lebo oprávňuje na výrazné zásahy aj v rámci hospodárenia, aj v rámci vedenia firmy. Je to viac ako jedna tretina podielu. Takže trošku hrajme s pojmami, ktoré sú, neprekrucujme fakty, nemyslime si, že slovenský občan je na takej nízkej úrovni, že nevidí, o čo tu ide. Takže pomenujme to pravými slovami.

A čo sa týka prečo? Túto diskusiu sme tu už zažili dvakrát. Presne k tomu. A opäť dávame otázku, ako keby si nikto nepamätal prečo? Schvaľovali sme tu koncepciu rozvoja alebo stratégiu, transformáciu Slovenskej správy letísk, ktorá jasne hovorila, mali sme tu k tomu diskusiu, bola tu u vás uznesením schválená, kde sa hovorilo o rozvoji civilného letectva na Slovensku, hovorilo sa o transformácii regionálnych letísk, ktoré sa už deje, hovorilo sa o transformácii košického, bratislavského letiska. Presne v tých intenciách sa ide. A dnes zase povieme, nie je tu koncepcia a vy všetko, hovorím ako odrazu nové. Doteraz tu nič nebolo. Odrazu, že je všetko nové. Nič nie je nové. Všetko ide presne tak, ako je v programovom vyhlásení vlády, presne podľa harmonogramu, ako boli materiály aj u vás tu schvaľované, aj tu v Národnej rade schvaľované. Je to presne v rámci toho postupu.

Takisto prečo nie dlhodobý prenájom. Pán predkladateľ, ale veď ja som tu už dvakrát na tejto pôde hovoril práve pri tých dokumentoch. To bolo prvé, ak to sme ako zadanie dali poradcovi. Dokonca je aj vypracovaný materiál, ktorý vyrobil poradca, ktorý sa hovorí hodnotenie. Možnosti dlhodobého prenájmu alebo privatizácie majetkového podielu štátu. A poradca zhodou okolností, keď sme pri poradcovi, len uvediem, že poradca bol vybratý z deviatich. Mám tu pri sebe zápisnicu záverečnú z výberu, bol vybratý z deviatich renomovaných európskych a svetových firiem, konzorcií, bol vybratý riadnou komisiou a podotýkam, do dnešného dňa neprišlo na komisiu nielen v priebehu roka, ale ani doteraz priamo do komisie ani jeden podnet, ani jedna sťažnosť, ani jedna pripomienka okrem toho, čo počujeme tu alebo sme si prečítali v médiách teraz, keď sa už začal proces vyhodnocovania. Doteraz bolo všetko v poriadku. Aj kto je poradca, aj aké sú kritériá, aj čo robí, bolo všetko v poriadku. Len odrazu, keď už ide do finále, nie je to v poriadku.

Teda opäť konštatujem, že aj vláda Slovenskej republiky, aj naše ministerstvo a ja osobne sme postupovali v procese privatizácie letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava a Letisko Košice - Airport Košice v súlade so svojimi kompetenciami a povinnosťami danými zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na podnikaní iných osôb. Presne v zmysle tohto zákona. Po prijatí koncepcie privatizácie týchto letiskových spoločností na svojom zasadnutí dňa, budem aj citovať fakty, lebo aj o tom to je, 21. 6. 2005 uznesením vlády č. 484/2005 poverila predsedu vlády predložiť do Národnej rady a mňa ako ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií odôvodniť v Národnej rade zaradenie časti majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letiska Bratislava a Letiska Košice. Dňa 27. 9. 2005 po prerokovaní predloženého vládneho návrhu v rámci parlamentných výborov Národnej rady, to dávam teraz do pozornosti, bolo v pléne Národnej rady prijaté uznesenie č. 1862. Týmto bola splnená zákonná povinnosť § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Takže páni, to bol zákonný postup, zákonný, ktorý ste schválili vy a teraz nebudem rozdeľovať, či ja som ten hlasoval za, ten hlasoval proti. Schválila to svojím uznesením Národná rada.

Chcem ďalej dodať, že v rozprave k tomuto bodu rokovania pléna Národnej rady som vysvetlil dôvody, ktoré vládu viedli k započatiu celého procesu transformácie pôvodnej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk na samostatné akciové spoločnosti, ďalej spôsob a rozsah plánovanej privatizácie majetkovej účasti štátu v dvoch najväčších slovenských letiskách, ako aj ciele, ktoré vláda týmto procesom plánuje naplniť. Na základe toho boli do zoznamu právnických osôb zahrnutých do privatizácie zaradené aj majetkové účasti štátu na podnikaní týchto letiskových spoločností. Celý proces je vyústením plnenia zámerov vlády v súlade s programovým vyhlásením, a to citujem teraz jeho časť: "Zabezpečiť rozvoj a liberalizáciu civilného letectva vrátane reštrukturalizácie správy letísk." Koniec citátu.

Teraz prejdem k tomu poradcovi. V procese prípravy východísk procesu privatizácie sa spolu s vybratým poradcom konzorciom Meinl Capital Advisors AG osobitne skúmali rôzne metódy privatizácie aj s možnosťami uplatnenia v našich podmienkach. Ešte raz podotýkam, rôzne metódy privatizácie. Alternatívna metóda privatizácie formou udelenia dlhodobej koncesie na prevádzkovanie letiska, pán predkladateľ, tak ako si to už viackrát aj v médiách, aj dnes prezentoval ty, bola jednoznačne odmietnutá vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob sa uplatňuje a uprednostňuje v prípade potrieb zvýšenia efektívnosti či optimálnejšieho riadenia už etablovaných spoločností na trhu. Ale podotýkam, že toto vyhodnotenie, toto publikovanie, medializovanie bolo zhruba pred tri štvrte rokom, pán poslanec Vážny, a nikto proti nemu vtedy, nikto proti nemu neprotestoval. Možno sám doma, keď ho nikto nepočul. Ale nikde na verejnosti sa takáto kritika, také pripomienky neozvali. Ozývajú sa až dnes ako čosi, odrazu sme vymysleli teplú vodu, lebo sa to mohlo dať do dlhodobého prenájmu.

Nie je to prípad našich letiskových spoločností, ktoré boli kapitálovo poddimenzované a potrebovali jednoznačne stanoviť smerovanie ďalšieho rozvoja zvlášť pri Letisku Bratislava. Tu sa trošku pristavím aj pri tom, neviem od koho to zaznelo, od rečníkov, že banky by nám dali teraz na letiská, koľko by sme chceli. Skúste. Choďte sa ich spýtať banky, ktorá dá bez vládnej garancie, bez štátnej záruky akejkoľvek firme, ktorá mala pred tromi rokmi stratu, pred dvomi rokmi 5 miliónov zisku a za rok 2004 a vlastne za rok 2005 vychádza okolo 30 - 35 miliónov zisku. Choďte sa spýtať, kto dá 7 miliárd korún potrebných okamžite na investície v priebehu piatich rokov. Choďte sa spýtať, ja veľmi rád by som vedel meno tej banky bez vládnej záruky ešte raz hovorím pri takýchto hospodárskych výsledkoch. Potvrdzujem, že áno, nárast letiska v posledných rokoch je enormný. V roku 2002, keď sme robili prvú poradu s riaditeľmi podriadených organizácií na letisku, bolo to 17. alebo 19. novembra, z Bratislavy odlietali tri lietadlá. V roku 2005 už bolo 105 príletov a odletov denne. Ale zostali sme teraz na tej hranici a nemôžeme sa pohnúť. Potrebujeme okamžite nový terminál, predĺženie príletovej a odletovej dráhy, na to potrebujeme investície. To je motívom, že potrebujeme tam niekoho a dávame mu tých 66 percent, ktorý to zainvestuje, lebo my ten úver nedostaneme. Toto je podstata celého procesu, a nie privatizácia, odpredaj a čo bude s infraštruktúrou. Zabudol si niekto prečítať, že v tom zákone je aj takzvaná letisková prioritná infraštruktúra, to znamená, že pristávacia dráha a veci s tým spojené priamo sa nemôžu ďalej ani predávať, ani privatizovať.

Budem pokračovať ďalej k odporučeniu toho poradcu. Forma predaja akcií na kapitálovom trhu či ďalšie formy privatizácie boli vtedy z rovnakých dôvodov, ako aj pre ich neobvyklosť pri privatizácii poradcom neodporučené, s čím sa vtedy stotožnila aj odborná verejnosť. Nikto vtedy, ešte raz podotýkam, nikto v tom čase, keď vyšli prvé stanoviská poradcu, kde bol navrhnutý ten postup, neboli spochybnené. Obzvlášť sa vtedy aj skúmali vplyvy takmer paralelnej privatizácie budapeštianskeho letiska s upozornením na potvrdené fakty, že vyššie výťažky z privatizácie je možné očakávať pri úvodných privatizáciách v širšom rámci regiónu.

Preto ako najvhodnejšia metóda privatizácie už vtedy pred tri štvrte rokom sa prijala metóda priameho predaja vopred určenému záujemcovi vybranému v medzinárodnom výberovom konaní prostredníctvom viackolovej procedúry.

A teraz takisto veľmi dôležitý fakt. Nakoniec predložené finančné ponuky záujemcov o kúpu 66 percent akcií, teda nie predaj letiska, ale predaj 66 percent akcií potvrdili správnosť tohto prístupu, pretože spolu s priamymi investíciami do spoločnosti nutnými na akceleráciu rozvoja týchto letísk platnými v čase kúpy akcií ponuky vysoko prevýšili aj ohodnotenie podniku, ako aj očakávanie odborníkov. Všade v médiách odborníci pre civilné letectvo udávali maximálny možný výnos, z toho 7 miliárd dohromady, maximálne 7 miliárd. Skutočnosť je dnes 13,9 najvyššia ponuka a ešte očakávame v piatok isté navýšenie. Teda očakávania prekročili o 7 až 10 miliárd korún alebo skutočnosť predčila očakávanie o 7 až 10 miliárd Sk.

Posudzovanie investičných projektov viazaných formou zásobníka. V zmluvnej dokumentácii je jasne zabezpečené, že hodnotenie rozvoja letísk a vplyv na civilné letectvo nebolo zanedbané. Na hodnotenie tohto aspektu bola pri záverečnom hodnotení ponúk ponechaná váha 20 percent, čo je obvyklé pri medzinárodných tendroch. Tu by som sa chcel ešte takisto pristaviť pri tom, čo bolo povedané, že cena bola 70 percent a investíciám sa ponechalo len 20 percent. To nie pravda. To nie je pravda, kto to povedal, zavádza. Ak by povedal finančná ponuka, je to o niečom inom. Cena za akcie je iba 35 percent. Ďalšia časť finančnej ponuky je ponúknutý peňažný vklad na investície. Čiže už sa to viaže na investície a ďalších 20 percent je menovitý zoznam akcií, teda zásobník investícií, čiže spolu 35 a 20 je 55 percent. To je váha investícií. Takže ten, kto tvrdil a tvrdí, že cena je 70 percent, zavádza. Zavádza vedome.

Ďalej chcem uviesť, že nie je preto pravdou, že proces privatizácie bol vedený snahou všetkými prostriedkami dokončiť proces privatizácie ešte v tomto volebnom období bez ohľadu na budúce dopady takého kroku na rozvoj leteckej dopravy, tak ako sa v odôvodnení návrhu uznesenia Národnej rady tvrdí. Myslím si, že tým, keď som hovoril ten časový harmonogram, kedy sa to začalo, kedy bol vybratý poradca a postupne ďalšie tie legislatívne kroky, ktoré boli aj v Národnej rade, to jasne potvrdzuje. Namieste je práve opačná obava. Opätovné skúmanie východísk privatizácie letísk na Slovensku na základe akýchsi nových analýz a následné začatie nového tendra určite neprinesie také lukratívne ponuky, ako boli v tomto procese doteraz predložené.

Už aj pozastavenie rozbehnutého procesu by malo svoje negatívne dopady s možnosťou úplného zastavenia nárastu sľubne sa rozvíjajúcej dopravy z týchto letísk jednoducho pre ich kapacitnú nedostatočnosť. Obzvlášť pri Letisku v Bratislave. Na základe týchto argumentov podľa môjho názoru si vláda Slovenskej republiky uvedomuje svoju zodpovednosť za rozvoj tejto krajiny a každého článku jej hospodárskeho života, nemôže súhlasiť s návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zastaviť proces privatizácie majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Bratislava, Letisko Košice. Vypracúvanie a predkladanie takýchto analýz akýchsi s návrhom iných spôsobov ich privatizácie sa preto nejaví ako procedurálne zmysluplné, nemôže priniesť také nové zásadné aspekty, ktoré by vedeli vyvážiť či nahradiť straty z oddialenia vstupu zahraničného partnera do našich podkapitalizovaných letísk volajúcich po jednoznačnom etablovaní sa na trhu leteckej prepravy v európskom kontexte. Z tohto dôvodu vás teda vyzývam, poslancov Národnej rady, aby ste, neodporúčame, aby ste hlasovali za takéto uznesenie.

Dovoľte mi ešte tak, aj keď som sa snažil už vo svojom priamom vstupe reagovať aj na to, čo tu doteraz odznelo, ešte raz sa vrátiť k niektorým aspektom z vystúpenia predkladateľa. Nebudem komentovať doterajšie vystúpenia, pretože drvivá väčšina z nich je politicky jasne motivovaná.

Snáď odpoveď pánovi Jarjabkovi. Pán poslanec Jarjabek, neviem sumu. Čestne hovorím nie, lebo to nie je ukončené. V piatok uvidíme, aká bude suma, ak budeš chcieť, môžem to aj verejne, aj tebe oznámiť, ale môžem povedať, nemám žiadny problém, dve a pol percenta z celkovej sumy transakcie, ktorú dostane Slovenská republika, dve a pol percenta. Ja sa pýtam, keď ten poradca svojím postupom dokázal zdvihnúť cenu z predpokladaných 7 miliárd na 14 miliárd, budeme hodnotiť tých 100, 200, 300 miliárd k tým 7 miliardám? Čiže treba zobrať aj, prečo sa robí ten medzinárodný poradca, prečo sa berie renomovaný, takisto, keď som ukazoval, že bol vybratý z deviatich poradcov, všetko medzinárodné renomované firmy, ani jedna z nich sa voči tomu neodvolala a skutočne v kritériách pre poradcu bola podmienka, že musel už v minulosti, toto konzorcium muselo takúto transakciu uskutočniť. Čiže preto sa vyberalo, aby pomohol nám dosiahnuť tú cenu na to.

Ďalej, počul som tu, chceme predať susednej konkurencii. Ale veď si protirečíte sami. Aj ty, pán predkladateľ. Na jednej strane hovoríte, že to chceme dať Rakúšanom, a na druhej strane kritizujete aj môj postup, keď som sa rozhodol teraz ešte dať ponuku na navýšenie tejto ponuky, a kto dá vyššiu ponuku, ten vyhrá. A ja neviem, kto dá vyššiu ponuku. Pokojne môže dať ten a môže dať ten. Čiže to je také protirečenie, tu hovoríte o jednom, tu hovoríte o druhom.

A ešte také dve otázky zaujímavé, ktoré si dovolím ešte raz zvýrazniť. O kritériách som hovoril, kritériá boli prijaté komisiou v riadiacom výbore predtým, poradca ich navrhol, nikto proti nim neprotestoval, neprišiel žiadny podnet na kritériá, neprišla žiadna pripomienka, až pokiaľ sa nezačalo bodovať, pokiaľ sa nezačalo robiť poradie, vtedy už tí, ktorí cítili, že neuspejú, začali hľadať rôzne spôsoby na to, aby spochybnili celý ten proces. A tu sme aj pri tom, čo si spomínal, pán predkladateľ, ISAP. Mám tu pri sebe ponuku ISAP-u. Nebudem ku každému teraz chodiť, kto má záujem, ukážem mu jasne jeho ponuku, ktorá je tu, ktorá sa skladá z dvoch častí, za akcie jedna časť 4,8 miliardy a 3,2 doplnková vyplatená 3 až 6 mesiacov po finančnej optimalizácii po uskutočnení transakcie. Nech sa páči, každému to ukážem. Jasne podmienená cena. To, že niekto napíše list, kde povie, že je nepodmienená, no, predsa veď popiera toto, čo dal, toto som nie ja dal, to sú ich podpisy.

Pán poslanec Číž, pán poslanec Vážny, ak máte záujem, nech sa páči, dám vám k nahliadnutiu, nech sa páči. Takže to sú také viete pokusy, a to sa stáva u nás na Slovensku už taký národný šport. Vidím to aj na iných tendroch, nielen v mojom rezorte. Ten, kto neuspeje, okamžite napadnem z akéhokoľvek dôvodu a čokoľvek. Preto, čo sa mi môže stať, neuspel som, veď nič sa mi nestane. Ale maximálne môžem do toho vrtnúť a možno sa to nejako zvráti alebo čo. Bez ohľadu na to, či mám pravdu, alebo nemám.

A potom na záver tá otázka, poradca, či nemáme dosť našich odborníkov. Prečo zahraničný? No, pán poslanec Vážny, keď si mal ambície, mohol si sa prihlásiť do tendra. Veď tam nebolo stanovené, že musí byť zahraničný. Veď mohol sa prihlásiť každý takisto. Takže toto bol vybratý zo záujemcov, ktorí sa prihlásili. Takže, prosím ťa, to je také páčivé teraz hovoriť našim občanom, my Slováci, my si nevieme dať svojho? No, ale bolo treba sa prihlásiť, a ak na to máš, tak mohol si vyhrať a mohol si ty radiť. Ale keďže sa prihlásili renomované firmy a neprihlásila sa priamo žiadna slovenská firma, komisia vyberala z tých, ktorí tam boli.

Takže toto, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, som potreboval povedať. Chápem celú tú debatu ako istý politický proces, keď opozícia chce využiť svoje právo, ktoré má na to, aby dostala umožnené vyjadriť sa k týmto témam, ale ja som sa snažil hlavne z tej odbornej stránky poukázať na fakty, ktoré sú, ktoré tu odzneli a ktoré boli hlavne skreslené a neobjektívne informuje občanov Slovenskej republiky o tom, aký proces tu je, kedy sa začal, aké má právne a legislatívne podklady, že je pokračovaním alebo plnením programového vyhlásenia vlády a podobne. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni a panie poslankyne a páni poslanci Číž, Muňko, Cuper, Tóthová, Fico, Bollová, Jarjabek, Ivančo, pán poslanec Cagala je už, ešte tam je pán poslanec Kondrót, pán poslanec Cagala je už do rozpravy ďalej prihlásený. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, škoda, že aspoň náznak korektného dialógu; toto, čo ste tu navyprávali, to sú štandardy z toho vášho manuálu typu, že všetci očierňujeme Slovensko a nechápeme tie nesmierne nádherné kroky, ktoré robíte. Problém je, že vás jasne vyzývame, aby ste zdôvodnili, ako vy chápete strategický význam letísk v rámci Slovenska, povedzme na politické či hospodárske záujmy našej krajiny, prečo iba táto forma je nevyhnutná, zadefinujte priority, čo tým chcete získať, aby sme to mohli za nejakú dobu sledovať, a potom vyvráťte všetky tie hrubé pochybenia, ktoré sa urobili v samotnom procese a tiež nepochopiteľné veci v samotnom procese výberu. K tomu sme chceli, aby ste hovorili vrátane teda aj tej ceny, ako to asi vyzerá s ekonomickou náročnosťou takýchto procesov a kde potom je to bohapusté zavádzanie. Hovoríte o 14 miliardách; to je prínos Slovenskej republiky, ktoré nám vyplatí ten, ktorý to kúpi, alebo je to celková suma, teda vlastný kapitál, zhodnotí si svoju investíciu tým svojím spôsobom. Ako môžete a chcete s nami seriózne viesť dialóg, vyprávať o tom, že štruktúra vlastníkov viedenského letiska a to, čo navrhujete v Bratislave je totožná. To je nehoráznosť a to je hlboká nezodpovednosť, ako keď vyprávate, že štátny orgán môže všetko, čo mu zákon nezakazuje, pán minister, to sú hrubé nekvalifikovanosti.

Nehnevajte sa, ak nám nikto nedá na takéto letisko, na jeho rozvoj pôžičku zo zahraničných bánk, tak preto, lebo je tak kvalitne riadený rezort, ale hlavne tak kvalitný manažment sprevádza fungovanie nášho letiska. Tak kvalitne ste pripravili privatizáciou aerolínií a vstupom teda dopredu, kde ste rovnako používali nesmierne transparentné prostriedky. V tomto prostredí naozaj nikto nechce, možno by nikto nechcel dať a podobne. K problémom ISAP-u sa ešte podrobne ja vyjadrím teda, aby to neboli jednostranne vami uvádzané veci, budem sa snažiť byť veľmi podrobný, pevne verím, že ešte venujete krátky čas potom na vysvetlenie vášho stanoviska k tomu. Zatiaľ ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Pán minister, poprosím vás, menej hovorte, lebo tomu nerozumiete. Projekt privatizácií ste schvaľovali vy, mali ste dva listy Protimonopolného úradu, ktoré ste nepremietli. Mali ste list Európskej komisie. Chcem sa vrátiť k veci. Bratislava nepotrebuje ďalšiu dráhu. Bratislava, keby dnes odlietala 10 miliónov, dráha postačuje. Tie "blbosti", ktoré sú dané v biznis pláne, ktorý vyhral to konzorciom TwoOne, jednoducho vám konzorcium neodporučilo vláde slovenskej, aby bol prijatý tento biznis plán.

Hovoríte o veciach, čo sa týka Bratislavy a Viedne. Ak chcete rozvíjať cestovný ruch na Slovensku a máte záujmy, aby cestovný ruch na Slovensku bol, tak bratislavské letisko malo mať dávno spracovanú koncepciu, spracovanú takisto koncepciu leteckej prepravy. Za sedem rokov vášho vládnutia ste nespravili nič, korunu ste tam nedali, len ste to potláčali. Teraz ste zistili, že situácia je nasledovná. Nehovorte o štruktúre, aká je viedenská? Má to mesto Viedeň, má to Dolné Rakúsko. My nebudeme mať nič, dnes pri Telecome, kde má štát vyššie percentá, má dominantné postavenie a robí si, čo chce. Takisto si bude robiť, pokiaľ bude mať bratislavské letisko. Takže by som vás poprosil, keby ste sa ešte raz vrátili k biznis plánu, ktorý veľmi dobre viete, ako vyzerá, 1,3 miliardy dalo na výbavu batožinového priestoru, sú tam také veci v tom biznis pláne, že to sa nedá ani čítať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister Prokopovič hovoril tak presvedčivo, že ma skoro presvedčil, že už by som aj hlasoval, ale zdanie klame. Pán minister, mám niekoľko otázok, na ktoré si naozaj odpoveď nedal. Samozrejme, že pristávali tam tri lietadlá, lebo Palacka to zlikvidoval, najmä Slovenské aerolínie, ktoré sa za ten čas mohli celkom zdarne rozvíjať, pretože ja si myslím, že aj v takom štáte, ako je Slovenská republika, môže existovať národný prepravca a celkom dobre, ak v hlavnom meste Mbabane štátu Swoziland funguje Air Swoziland, ktorý má 2 milióny obyvateľov, polovičné územie Slovenskej republiky, a je to v Afrike, pán minister. Tak sa pýtam, prečo v strednej Európe nie je schopná vláda zabezpečiť rozvoj národného prepravcu alebo aspoň mu vytvoriť podmienky. Preto, že ste za prvej Dzurindovej vlády jednoducho zlikvidovali slovenského národného prepravcu, ale k tomu sa budú vyjadrovať zrejme kompetentnejší, ako som ja.

Druhá otázka je, naozaj súhlasím v danom prípade so "smerákmi", že nedá sa porovnávať slovenské bratislavské letisko s viedenským. Ty vieš sám dobre, aké možnosti dáva Obchodný zákonník tomu, kto bude vlastniť 65 percent vlastníctva, teda alebo bude mu patriť z letiska 65 percent, z toho 10 percent bude mať ešte mesto a 10 dáte vyššiemu územnému celku, tak sa dajú robiť celkom dobré machinácie, ak už to bude 70 percent na strane väčšinových vlastníkov, tak potom sa môže zlikvidovať už aj štátny podiel v tomto podniku. Takže nie je celkom korektné to, čo tu bolo uvádzané, jednoducho národné záujmy... (Prerušenie časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico, ja sa ospravedlňujem ale, ospravedlňujem sa, stane sa omyl. Pani profesorka, ospravedlňujem sa, nech sa páči, zapnite mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán minister, veľmi ma prekvapuje, že vy zdôrazňujete, že všetko bude v súlade so zákonmi. Dúfajme. Ale aj keď, tak ja vám chcem povedať jedno. Vláda je vrcholný orgán štátnej správy. A v štátnej správe v rozhodovacích procesoch sa rozlišuje zákonnosť a správnosť a my tu väčšinou hovoríme, že vaše rozhodnutie je nesprávne. Nesprávne, pretože neprezentuje záujmy Slovenskej republiky. My tu nehovoríme, aspoň ja som nehovorila, a to môžem jednoznačne povedať, o nezákonnosti, ale o tom, že toto vaše rozhodovanie je nesprávne. Bolo to už uvedené z akých dôvodov. Neúčelné, neekonomické, nezabezpečuje určité funkcie štátu, ktoré má mať štát a podobne. Dokonca máme aj zákon o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Teda nielen nezákonným, ale aj nesprávnym. A vaše rozhodovanie o privatizácii letiska je veľmi nesprávne a je v rozpore so záujmami Slovenskej republiky.

A pokiaľ hovoríte, že môže štátny orgán všetko, čo nie je zakázané, je to veľký omyl, vaše stanovisko je v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy, kde sa jasne hovorí: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čiže aj... (Prerušenie časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem. Pán minister, my vás pozorne počúvame, čo hovoríte, a keďže máme aj my svoje informácie, dovoľte mi, aby som niektoré vaše nepravdy napravil na správnu mieru. Pokúsili ste sa vytvoriť dojem, že kým v Slovenskej republike zostane 34 percent, vraj Rakúsko je to iba 40 percent, ktoré je v rukách akože štátu, lebo ide o mesto Viedeň a ide o jednu zo spolkových krajín, a to nie je pravda. Je jasná štruktúra vlastnícka vo viedenskom letisku. Ešte raz ju zopakujem. 20 percent Viedeň, 20 percent Dolné Rakúsko, ale 10 percent vlastní nadácia zamestnancov. To nie sú individuálni ľudia, z ktorých každý drží nejaké akcie, je to nadácia, ktorá chráni záujmy tých zamestnancov, ktorá nikdy nebude súhlasiť s privatizáciou, takže dnes štát plne kontroluje viedenské letisko, teraz hovorím o Rakúsku, na rozdiel od Slovenska. Pretože ak predáte 66 percent, štátu zostane 34 percent, skončili sme. Letisko skončilo a bude navždy v rukách cudzích vlastníkov.

Druhý údaj, ktorý chcem uviesť, opäť nie je správny z vašich úst. Povedali ste, že zisk za rok 2005 bude okolo 35 miliónov korún, pokiaľ ide o bratislavské letisko. To nie je pravda. Hrubý zisk bratislavského letiska, samozrejme, je teraz ešte len koniec januára, je okolo 210 miliónov Sk. A je tu obrovský nárast nielen ziskovosti, a správne ste povedali, pán minister, je to aj obrovský nárast počtu pasažierov a počtu lietadiel, ktoré sú vypravované alebo prijímané na bratislavskom letisku. Čiže letisko je schopné samostatnej existencie bez privatizácie.

A tretia vec. Keď ste pánovi Vážnemu povedali, že sa mohol uchádzať o to, aby bol poradca pri privatizácii. Pán minister, to je vaša zodpovednosť, vy ste vybrali za poradcu, myslím teraz ako kolektív vláda, banku, ktorá pochádza z krajiny, odkadiaľ pochádza najvážnejší záujemca, veď to je taký konflikt, že už ani väčší konflikt existovať nemôže. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, vytýkate opozícii, že dlhý čas nikto proti rozhodnutiu vlády neprotestoval, až zrazu teraz považujete to za nejaké predvolebné manévre. Pritom musíte vedieť, že opozícia nehlasovala za prijatie zákona o prevode majetku štátu na iné osoby. Upozorňujem vás, že vláda Slovenskej republiky osem rokov s malými zmenami v persónach spravuje Slovenskú republiky. Vy ste až teraz zistili, že bratislavské letisko je v nevyhovujúcom, ak nepoužijem silnejšie slovo, v dezolátnom stave? Načo ste čakali. Osem rokov ste potrebovali na to, aby ste dnes konštatovali, že je, aké je a teraz plačete, že nemáte miliardy na jeho rekonštrukciu. Prečo ste osemkrát v štátnom rozpočte nepridelili peniaze ministerstvu dopravy, aby ho dávalo do poriadku? Viete, ako dávno by bol narástol počet pasažierov, počet letov, ak by bolo bratislavské letisko dôstojné krajiny, o ktorej tvrdíte, že míľovými krokmi v ekonomike napreduje?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, ďakujem, že ste sa dotkli aj nejakých teda konkrétnych záležitostí okolo poradcu privatizačného, ale aj tak by ma zaujímala, keďže ste povedali isté mantinely, zaujímala by ma skutočne suma v rámci týchto mantinelov, ktorú tento privatizačný poradca dostane od do, podľa vášho názoru vy ste ten naj a z vašich úst jednoducho to bude istá norma, keď to teraz poviete.

Ďalej by ma zaujímala jedna vec, ako je to ošetrené vlastne s týmto privatizačným poradcom, čo keď tá privatizácia bude neúspešná, alebo sa ukáže po čase, že skrachovala? A teraz nehovoríme o časovom období. Ako je to ošetrené? Vráti privatizačný poradca za zlé poradenstvo vláde Slovenskej republiky peniaze, ktoré mu patria zo zmluvy? Je to ošetrené v tejto zmluve, alebo to nie je ošetrené? Ako je to vlastne s týmto poradenstvom, do akej miery sú to peniaze, ktoré tento privatizačný poradca dostáva za čosi, no, a potom viete, my sa tu bavíme o letiskách a jeden z najkompetentnejších ľudí podľa môjho názoru je pán podpredseda parlamentu, ktorý bol pri zrode Slovenských aerolínií, no, a preto ma skutočne zaujíma jeho názor na tieto všetky veci, ktoré sa okolo letísk tu dejú, a budem veľmi rád, keď pán podpredseda sa k tomu tiež vyjadrí a budem veľmi pozorne počúvať. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem, pán minister, vám skutočne poďakovať za prvé vecné a odborné vystúpenie po 14.00 hodine, ktoré tu zaznelo k dnešnej téme, za vašu prezentáciu odborného pohľadu na zdôvodnenie procesu privatizácie letiska, na vysvetlenie dôsledkov toho, ak privatizácia by neprebehla a na koniec koncov vašu prezentáciu vládneho programu, ktorý bol schválený v tejto Národnej rade, ktorý vznikol na základe podpory voličov, bol prezentovaný vo voľbách a toto, čo doteraz sme tu počúvali od mojich kolegov a kolegýň, to bolo len skutočne volebné, boli to len volebné vystúpenia opozičnej strany. Chcem povedať, že to možnože ani neboli volebné vystúpenia, to bolo volebné zastrašovanie, čo bude, ak prídu oni. Ja som rád, že bolo zdôvodnené to, čo malo byť zdôvodnené a na záver chcem ešte len povedať k pánovi poslancovi Ficovi, že nadácia zamestnancov, keď nad tým tak rozmýšľam, to predsa nie je štát. Desať percent, ak má nadácia zamestnancov, to skutočne nie je štát, to sú súkromní vlastníci, a k pánovi poslancovi Muňkovi, že asi, pán minister, menej hovorte, aby opozícia tomu rozumela.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Jasné, máte pravdu. Len na predrečníka môžete. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót a potom o slovo požiadal na reakciu na faktické poznámky pán minister. Pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán minister, 34 percent môže byť za určitých okolností kontrolný balík, ale hlavne je to blokačná menšina, ale to je len na okraj. Ja sa pýtam, ako bola organizovaná celá príprava tendra od výberu privatizačného poradcu cez priebeh tendra, keď pod tlakom aj vlastných politických partnerov robíte ústupky, robíte zmeny a koaličná rada, prosím vás, čo je to za orgán, aký má portefeuille, aké má právo rušiť tender vyhlásený ministerstvom a v priebehu tendra meníte podmienky. O tom, že je to absolútne neštandardné, svedčí aj protest konzorcia TwoOne proti podmienkam nového kola ponúk, ktorý ste oficiálne dostali a som veľmi zvedavý na to, ako vaše písomné stanovisko vysvetlí dôvody, ktoré vás k tomuto viedli.

Zároveň chcem povedať, že keď sa v roku 2003, keď vláda schválila projekt transformácie Slovenskej správy letísk a vyčlenila dve hrozienka, dve najvýznamnejšie letiská, verejné Letisko Vajnory bolo pripojené k Bratislave z dôvodu a citujem: "Perspektívy tohto územia pre budúci rozvoj leteckej dopravy na Slovensku." Vzápätí nová akciová spoločnosť označila Letisko Vajnory za nepotrebný majetok a už je preč. Už je predaný na komerčné účely. Zbavili sme sa perspektívnej plochy v hlavnom meste, pričom úlohou vlády malo byť zachovať ho pre budúce generácie a rozvoj leteckej dopravy a bolo predané za nižšiu cenu, aká je jeho hodnota. Takto sa štát zbavil a hlavné mesto strategickej plochy pre celé Slovensko.

Pán minister, ktorý minister dopravy predáva dopravnú infraštruktúru, ktorá má potenciál rastu? To ako keby minister obrany predal potichu a rýchlo najlepšie zbraňové systémy a zbrane, ktoré máme. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii na vystúpenie so všetkými faktickými poznámkami požiadal o slovo, ale len dve minúty má, pán minister Prokopovič, nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Práve viem o tom, pán podpredseda, no, k tomu, že len dve minúty nebudem na každého reagovať, ale pokúsim sa pár slovami ešte raz zopakovať a mnohým tým odpoviem, ktorí to povedali, ktorí to chcú pochopiť a ktorí to mysleli vážne.

Ešte raz hovorím, celý proces je v programovom vyhlásení vlády, ako má prebehnúť. Ide presne podľa toho, ako je v programovom vyhlásení, a ja som citoval tú časť, ktorá je tam. Bol vypracovaný harmonogram vrátane výberu poradcu, ukazoval som tu zápisnicu, čiže nič živelné sa nerobilo, nič odrazu sa nerobilo, s ničím novým sa neprišlo, skôr tá reakcia opozície z tej druhej strany je determinovaná tým, že sa blížia voľby a je to vďačné sústo hovoriť Slovákom, že predávame letisko. Nepredávame. To bratislavské letisko odtiaľ nepôjde, bude normálne fungovať, bude prinášať úžitok, bude prinášať nadhodnotu, pridanú hodnotu pre mesto, pre región tak ako všade inde vo svete, kde majiteľmi letiska nie je štát. Ukážte mi v Európe, kde je štát majiteľom letiska. Všade sa to robí podobným spôsobom, a predsa ešte mám minútu, len dve také na záver odpovede, ktoré by som chcel pánovi Jarjabkovi na tie zmluvy.

Pán poslanec, normálne, ja v hlave nemám tú zmluvu, ale sú to normálne platné štandardné zmluvy odobrené právnikmi, aké sa uzatvárajú pri podobných alebo takýchto transakciách všade vo svete, všade vo svete aj u nás na Slovensku, a čo sa týka pán Kondróta, no, prekvapil si ma, pán poslanec, veľmi hlavne ty. Možno si sa mohol na hocičo odvolávať, ale vyjadriť pochybnosti, že ako bol riadený tender, keď toto, no, ty si z tej výberovej komisie odstúpil. Keby si tam bol vydržal sedieť, keby si nebol odstúpil, podľahol možno straníckemu tlaku, bol by si dnes vedel vysvetliť všetkým, čo tam bolo. Ty si to dobrovoľne odmietol. Bol si tam nominovaný výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ty si prišiel na prvé zasadnutie a po prvom si mi poslal list, že z komisie odchádzaš. Takže takéto otázky, ako to bolo riadené, mal si možnosť aj do všetkého vidieť, mal si možnosť aj sám všetko ovplyvňovať a riadiť. Ty si ju dobrovoľne odmietol, teda to pokladám minimálne za také farizejské teraz sa pýtať, ako to bolo. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán predkladateľ Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Trošku podiskutovať na túto tému, zareagovať na pána ministra, na pána Horta nebudem, možno na konci, keď príde.

Chcem pár slovami k tým akciám. No, zdá sa mi, že ako keby tu nedošlo k pochopeniu, čiže musím to ešte raz zopakovať. Letisko Schwechat 20 percent, mesto Viedeň 20 percent vlastní VÚC alebo Dolné Rakúsko, sa to dá nazvať, a 10 percent sú zamestnanci. Tvorí to 50 percent. Práve tých 10 percent zamestnaneckých je tam poistka, je to blokačný mechanizmus, takže bez tých zamestnancov sa nepohnú a 50 percent je v súkromných rukách rozptýlených, zhruba 38 percent je na voľné obchodovanie na burze a zvyšok je v dvoch silných konzorciách. Čiže zdôrazňujem, tých 10 percent zamestnaneckých nie sú štátne určite, ale je to blokačný mechanizmus tých zamestnancov, ktorým záleží na tom, aby sa to letisko rozvíjalo a akýkoľvek krok doprava alebo doľava od odchýlky efektívneho fungovania títo zamestnanci zablokujú. Čiže toľko k tým akciám.

A akcie nášho letiska. 66 percent ide preč, ostáva 34 percent a tých 34 sa ide podľa zákona rozdeliť na 14 pre ministerstvo, respektíve štát a 10 plus 10 mesto a VÚC bratislavská. Samozrejme, je tu na zváženie, či je to dostatočný blokačný paragraf, ale upozorňujem aj na to, že keď náhodou sa mesto rozhodne inak, 10 percent sa pridá k tým 66 a už je to o ničom úplne. To je na diskusiu, ale hovorím, chcem len objasniť to, čo sme hovorili o tých akciách, aby tu nedošlo k dezinformáciám.

Pán minister, hovoril si, že hovorilo sa tu v Národnej rade o transformácii, o privatizácii. Nehovorilo sa, ale schvaľovali sme jeden zákon o transformácii letísk a druhé uznesenie o privatizácii, ale ja si pri tom zákone o transformácii, však ten proces sa začal, správne si povedal v decembri 2003, a ja si pritom pamätám, keď ja som dával procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona, kde si ty, pán minister, hovoril, že tu ide len o presun štátnej rozpočtovej organizácie Slovenská správa letísk do 100-percentnej akciovky štátu preto, aby mal širšie možnosti podnikania, preto, aby mohol komunikovať s bankami, aby mohol cudzie zdroje pre seba naviazať a aby mohol rozvíjať letisko. Pamätám si ten bonmot, ten bonmot musí byť aj zapísaný v záznamoch Národnej rady, kde si, pán minister, povedal, ale za môjho ministrovania sa privatizovať nebude. Za pol roka nato ste predložili zákon o privatizácii letísk. Čiže neklamme sa a pozrime si to, čo sa ozaj zaznamenalo v Národnej rade alebo dúfam, že nepovieme, že Národná rada zapisuje nepravdy.

Chcem sa dotknúť ešte toho, že stále o tom poradcovi hovoríme. Poradca hodnotil, že lepšie je predať. Však samozrejme, že hodnotil, práve preto to hovoríme, že je to tendenčné, že nemôžeme vybrať rakúskeho poradcu, pretože ten vždy bude hodnotiť, že je lepší predaj ako manažment, marketing ako prenájom, pretože, samozrejme, to práve že napádame, že je tam stret záujmov.

Čo sa týka tendra. Ja, mohol sa aj Vážny, samozrejme, prihlásiť, ale stále my hovoríme, máme predsa vysokú školu dopravy, máme univerzity, ktoré sa zaoberajú dopravou, máme výskumný ústav dopravy, máme odbornú leteckú verejnosť. Prečo sme najskôr nekomunikovali s týmito ľuďmi, ktorí za štátne peniaze fungujú, ktorí za štátne peniaze môžu poskytnúť dobrý obraz budúceho fungovania letiska (potlesk), ale my sa hneď obrátime na zahraničného poradcu, respektíve robíme tender na zahraničného poradcu.

Čo sa týka poslanca Jarjabka, ja viem, koľko je tá suma. Tá suma, ktorú dostane zahraničný poradca, je 2,5 percenta plus 2 milióny. To znamená, si to všetci spočítajte, ak to bude zhruba 12 alebo 13 miliárd, tak zahraničný poradca dostane 35 miliárd a žiadna spätná väzba, čo sa s ním stane za dva roky, neexistuje. Zoberie 35 miliárd a uvidíme čo ďalej. Prepáčte, miliónov, ospravedlňujem sa, miliónov. 350 miliónov, vidíte, tá matematika mi nejde. Dobre, pardon.

Chcem sa ešte dotknúť toho, že prečo ste nereagovali skôr. Ja osobne som si dal tú prácu a vyhľadal som svoje vystúpenia v Národnej rade, kde inde ako v Národnej rade my môžeme vystúpiť, keď médiá nás neberú do úvahy, ako treba. Tu v Národnej rade ja osobne som mal 13 vystúpení od procedurálnych návrhov na vrátenie zákona, od pozmeňujúcich návrhov. Ja osobne som dal novelu zákona o tom, aby takzvaný prioritný infraštruktúrny majetok ostal trvale v majetku štátu, aby sa nepremieňal do nejakých akcií, ktoré sa potom predajú súkromnému vlastníkovi, takže ja si myslím, že od decembra 2003 je dostatok 13 vystúpení, ktoré bolo treba len počúvať, zamyslieť sa nad nimi, nebrať to len tak, že to ten opozičný povedal, a to mňa vôbec netrápi, lebo my máme smer iný. Čiže bolo treba sa nad tým zamyslieť a tých vystúpení a tých reakcií na to, že ten postup je nesprávny, že ideme zlým smerom bolo dosť podľa môjho názoru.

Čo sa týka letiskovej infraštruktúry. Pán minister, povedal si tu, že letisková infraštruktúra je dostatočne dobre zadefinovaná v zákone. Nesúhlasím. Máme veľmi komplikovaný mechanizmus, nevolá sa to letisková infraštruktúra, ale myslíme tým to isté, je to takzvaný prioritný infraštruktúrny majetok, ktorý je v zákone zadefinovaný, ale máme ťažkopádny mechanizmus hľadania tohto prioritného infraštruktúrneho majetku do novej spoločnosti a oveľa ťažkopádnejší máme v prípade likvidácie tejto spoločnosti odkúpenie tohto majetku späť štátom. Naopak, ja som stále vysvetľoval, že môže byť aj špekulatívna cesta, že ten súkromný vlastník, ktorý si to kúpi, naschvál bude hnať tú spoločnosť do likvidácie a bude si diktovať potom cenu, a tá cena bude podstatne vyššia, za ktorú to od neho štát potom spätne odkúpi. Aj to môže byť predmetom nejakého zisku novej spoločnosti, ktorá nadobudne tieto akcie.

Chcem sa ešte dotknúť toho, čo pán minister povedal, či dá banka. Neexistuje banka, ktorá by dala na úver pre túto, v prípade, že by to ostalo v majetku štátu. Nemôžem s tým súhlasiť, ak štát dá nájomnú zmluvu aj manažment marketingu, alebo ak štát ukáže, že takúto expanziu to letisko dosahuje, jednoducho nie je možné, je to proti základným princípom podnikania bánk, že by na toto nedali úver, a ja nevylučujem ani zahraničnú, ani štátnu záruku, hoci nechcem, aby sme sa jej chytili, ale aj bez štátnej záruky dá hociktorá banka na dobrý podnikateľský zámer s touto expanziou, ktorá je tu teraz na stole, bez problémov úver či 7, či 8 miliárd, dokonca sú úvahy, že nám netreba 9 miliárd, že sa to dá urobiť podstatne lacnejšie a rozetapizovať modernizáciu toho Letiska Milana Rastislava Štefánika tak, že ten úver bude zmysluplný a dá sa v pohode na túto akciu zabezpečiť. Čiže zatiaľ iba toľko, zvyšok sa potom vyjadrím na záver. Ďakujem.