V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Fajnor, Cabaj, Muňko a pani poslankyňa Zmajkovičová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jarjabek ako prvý.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister hospodárstva sa znova dotkol problematiky poradcovstva. Ja sa znovu budem pýtať stále rovnako a stále, teda dúfam, že dostanem odpoveď, prečo 2,5 percenta. Totižto, keď nedostanem na toto odpoveď, tak si občania budú môcť myslieť, že najskôr sa dohodla istá fixná suma, počuli sme 350 miliónov, možno to bude viac, a z hľadiska tejto fixnej sumy sa potom prispôsobili percentá. Prečo je to práve 2,5 percenta. Prečo sú to nie 3 percentá alebo 2 percentá. Prosím vás pekne, naozaj by som veľmi pekne poprosil pána ministra hospodárstva, aby mi to vysvetlil. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vo vašom vystúpení ohľadne ČEZ-u som pochopil, prečo vládna koalícia vás neschválila za podpredsedu Národnej rady. Je mi to úplne jasné. Viac nehovorte. Som rád, že viete dobre šoférovať automobil a preraďovať rýchlosti, to je v poriadku. Ale rád by som vás upozornil, odkedy ste členom vlády Slovenskej republiky, bolo by dobré, aby ste vedeli elementárne, to znamená základné vedomosti.

Čo sa týka príjmov z privatizácie. Príjmy z privatizácie ako také nie sú príjmami štátneho rozpočtu, prosím vás pekne, tak neklamte. Treba jednoznačne povedať, ak by sa stali príjmami, my musíme otvoriť zákon o štátnom rozpočte a znovu o ňom rokovať. Bolo by dobré, aby ste si naštudovali veci, ak už teda vás tam posadili a prehadzujete tam tie rýchlosti.

Po ďalšie. Chcem vám povedať jedno, vaša téza, že štát je zlým vlastníkom, tak vám chcem povedať takto. Áno, štát je zlým vlastníkom vtedy, pokiaľ ministrom hospodárstva je nejaký šofér, predsedom vlády pán Dzurinda a ministrom financií pán Mikloš. Vtedy je štát zlým vlastníkom, pretože ste svojím spôsobom banditi, ktorí okrádajú tento národ, tak ako som to povedal. Nehnevajte sa, rozprávať tieto hlúposti národu, jediné, čo na vás môžem obdivovať je vaša drzosť, s ktorou ste tu vystúpili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, chcem vás aj ja osloviť, lebo kým ste ešte sedeli na mieste, stále som bol presvedčený, že ste minister hospodárstva. Trápnosť v tom vašom vystúpení bola v tom, že ste nám tu niečo prečítali, ale neviem čo. Neviem, kto vám toto pripravoval a bolo by veľmi vhodné, keby ste sa veľmi rýchlo týchto ľudí zbavili, pretože nie som si istý, že ste vôbec rozumeli tomu, čo ste nám tu prečítali.

A teraz po tom vašom vystúpení musím konštatovať, že opozícia urobila obrovskú chybu, keď vám dopriala tých 100 dní na rozbehnutie, pretože, pán minister, keď ste tu vystúpili, v tom vašom vystúpení, pred vami vystúpil pán poslanec Cagala. Ja musím teraz skutočne po vašom vystúpení povedať, pán Milan Cagala bol pán minister hospodárstva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Pán minister, povedali ste tu, prosím vás, že Bratislava má zhruba 1 milión cestujúcich, Viedeň 16 miliónov, nemôže konkurovať. Bratislava môže Viedni konkurovať nízkymi nákladmi, preto nízkonákladové spoločnosti, ktoré došli na Slovensko, či to je Ryanair, alebo Sky Europe, ktoré lietajú z Bratislavy.

Prečo nedostal Ryanair povolenie lietať z Viedne, lietal z Klagenfurtu, nakoniec ho vytlačili rakúske Austrian Airlines aj stadiaľ. Ryanair jasne povedal, že pokiaľ bude sprivatizované letisko, že odíde zo Slovenska. Je to nízkonákladová spoločnosť a trvalo Ryanairu dlho, aby podpísal zmluvu na desať rokov. Proti tejto podpísanej zmluve bol hlavne Austrian Airlines, pretože, samozrejme, Ryanair má nízke ceny. Takže by som rád vedel, prečo blokovali vaši ľudia podpis zmlúv s Ryanairom.

A druhá vec je, keď minister Prokopovič odvolal týchto ľudí z dozornej rady letísk, prišlo k podpísaniu tejto zmluvy. Taká je holá pravda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Neviem, pán minister, či práve vaše vystúpenie predstavovalo nádej pre Slovensko. V celom tomto procese mi, pán minister, stále vystupuje jeden zásadný atribút, a to je, že košeľa je bližšia ako kabát. Preto bol vybraný aj taký privatizačný poradca, aký bol, a preto aj tá fúzia bratislavského letiska so schwechatským, teda schwechatské letisko, bratislavské a košické neurobí tu správnu hospodársku súťaž pre náš trh.

A keď už toľko hovoríme o tých percentách toho privatizačného poradcu 2,5 percenta plus 2 milióny, tak ešte nevieme dnes, aká bude cena, ale vychádza nám to tých 350 miliónov, možno 400, ak poradenské firmy u nás Slovensku berú 1-tisíc korún na hodinu, ja poviem, že možno 2-tisíc, tak potom by nám radili, mali by radiť vláde, keď zoberieme tých 2-tisíc korún 95 rokov. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vyčerpali sme zástupcov všetkých poslaneckých klubov a členov vlády. Teraz prečítam písomne prihlásených poslancov a poslankyne do rozpravy k tomuto bodu programu - pán poslanec Janiš, pán poslanec Mikolaj, pán poslanec Kondrót a posledný pán poslanec Maxon písomne. Potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý teraz písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo tu povedané, že celá táto rozprava a vôbec celý tento bod program je taký predvolebný míting a ako replika na to bolo, aby sme si míting urobili aj my koaličníci, alebo my SDKÚ, tak úprimne vám poviem, že naším predvolebným mítingom bude spokojný pasažier na bratislavskom letisku, ktorý bude mať komfort, bezpečnosť na úrovni okolitých letísk. My nepotrebujeme takéto predvolebné mítingy, my máme témy, my máme o čom rozprávať, my máme čo prezentovať a ten, kto ich nemá, no, tak potom využíva mimoriadne schôdze Národnej rady, aby sa mohol predvádzať.

Vážení páni kolegovia, to sa týka aj Košíc. Kolegyne, kolegovia, sme svedkami toho, že ako niť sa tiahne Smerom alebo od Smeru každým jedným vstupom privátneho kapitálu do štátnych akcioviek národnoštátny záujem, vlastenecké reči, strategické záujmy. Otázka znie, či to nie je len divadlo. No, podľa môjho názoru je to len a len divadlo. Lebo toto nie je ani stred ľavice a pravice, ale stred reálneho života a možnosti jeho riešení, je to stred bezbrehých sľubov Smeru s heslom Nikto vám toľko nemôže dať, koľko ja vám sľúbim.

Pán Fico tu nie je, ale v jeho poslaneckom klube je zastúpený celý rad ľudí, a možno aj on tam patrí, ktorí vedia, čo je to privátny sektor, ktorí sa v ňom aktívne pohybujú, ktorí vedia, ako funguje efektivita financií, ako funguje efektivita personálna, čo je to ťah za obratom, za zákazkami a za efektivitou. Okolo seba v samotnej strane Smer máte tiež sami súkromný podnikateľský sektor, a nie slabý podnikateľský sektor. Preto ako výsmech pôsobia z vašich úst slová o ochrane chudobných a sociálne slabších.

Kladiem si otázku, prečo tak tvrdošijne dnes bojujete za 100-percentné štátne vlastníctvo podnikov. Aj napriek tomu, že napríklad štátne letiská sa za 15 rokov nedostali zo závozu podpriemerného letiska, nie sú schopné poskytnúť také služby, ako poskytujú okolité letiská. A pritom, konkrétne pán Fico je vo vysokej štátnej politike od roku 1990 najskôr pod hlavičkou KSČ, potom pod hlavičkou SDĽ, potom pod hlavičkou Smeru a dnes pod hlavičkou konzorcia strán KSČ, Sociálna demokracia a Smer.

Nebolo by dobré, aby aj štátne akciovky alebo tieto akciovky prosperovali, a keď tam pustíme privátny sektor? Myslíte si, že letiská budú prosperovať a konkurovať, ak budete cez ne robiť sociálnu politiku napríklad prezamestnanosťou, napríklad dotáciami, no, z akých peňazí by ste toto platili? No, len z peňazí daňových poplatníkov, z tých daňových poplatníkov, o ktorých hovoríte, že ich chránite. Prečo, keď ste vo svojej strane obklopení dobre, efektívne fungujúcim privátnym sektorom, bojujete proti každému jednému vstupu čo i len časti privátneho kapitálu do štátnych akciových spoločností. Jednoducho povedané, pretože po uchopení moci, po ktorej tak veľmi bažíte a už sa jej neviete dočkať, budete tieto štátne podniky, ktoré už budú vaše, vyciciavať, budete ich dotovať zo štátnych peňazí, budete do nich investovať zo štátnych peňazí, teda z daňových poplatníkov, ktorých hovoríte, že chránite. No, a potom neskôr to predáte vopred určenému, lebo tendre vy neuznávate a spochybňujete, a možno, že to predáte, a tak komu asi, možno aj zakladajúcim členom Smeru, možno aj.

Viete čo, kolegovia zo Smeru a pán Fico osobne, vy nebojujete za daňových poplatníkov, ale bojujete za svoje záujmy a za záujmy privátnych partnerov okolo strany Smer a daňoví poplatníci sú vám ukradnutí a iba ich zneužívate ako nástroj, ako výťah k moci. Bojíte sa toho, že ak sa dnes do 100-percentného štátneho podniku dostane časť súkromného vlastníctva, tak tam už nepôjde to, čo je v štátnych podnikoch, tam už vaše chápadlá politickej moci nedosiahnu, potom už nebudete môcť uspokojiť svoje najbližšie okolie. V tom je hlavný problém letiska, v tom je hlavný problém v Cargu, v elektrárniach a tak ďalej. V ničom inom. A viete to dobre vy a vedia to vaši spolustraníci, v čom je čaro a úspech súkromného podnikania. Že to, čo hýbe firmou dopredu, sú nespochybniteľné vlastnícke vzťahy, jasná a čo najjednoznačnejšia legislatíva štátu, ktorá nezdiera, ale ktorá podporuje, a to, čo hýbe firmou dopredu, je aj nezasahovanie politických rozhodnutí do podnikania. Viete to vy, vedia to vaši kolegovia podnikatelia, lebo aj im sa darí dnes v podnikaní, a to je dobré preto, lebo ak sa im darí v podnikaní, potom sú spokojní ľudia, ktorých zamestnávajú, a potom je spokojný aj štát, lebo si svoj podiel z úspešného podnikania vyberie na daniach a odvodoch. A takto to aj má byť a takto sme aj sformulovali pravidlá podnikateľského prostredia na Slovensku pre všetkých, to značí aj pre kolegov zo Smeru, podnikateľov a niektorí to akože omylom aj podporili.

Takto sme naštartovali ekonomiku, takto sme naštartovali rast zamestnanosti, takto sme naštartovali rast zdrojov aj pre tých, ktorí sú objektívne odkázaní na pomoc štátu, a takto sme stabilizovali Slovensko aj na medzinárodnej scéne. A to, či sú pravidlá nastavené dobre, vieme my, viete to aj vy, ináč by ste neboli až takí nervózni až agresívni. Pravidlá pôsobia na rast zamestnanosti, štát má viac peňazí, obce a mestá majú viac peňazí a budú mať viac peňazí, a to, že toto pôsobenie nie je chvíľkové, ale stabilné, rastúce, a čo je podstatné, aj dlhodobo udržateľné. Z tohto ste veľmi nervózni a veľmi, veľmi nervózni. Nervózni ste z toho, že Slovensko má nepopulárne kroky za sebou, ťažké obdobie je za nami a Smer spolu s komunistami čím ďalej si uvedomuje, že im uteká vlak. A tak, keďže nemáte čo ponúknuť a nemáte alternatívu, podsúvate verejnosti vám vlastnú prezentáciu strany Smer, ale, bohužiaľ, len prezentáciu a za touto prezentáciou je len tma.

Váš ekonomický pokus, kde ste sa okrem iného pokúsili namontovať aj zníženie daní aj pre tých, ktorí ich dnes vôbec neplatia, kde ste sa rozhodli robiť najhoršiu a najmenej adresnú a najnákladnejšiu sociálnu politiku, t. j. sociálnu politiku cez dane preto, lebo táto vaša sociálna politika pridáva tým, ktorí to nepotrebujú, bohatým a nepridáva chudobným. Som v pomykove, komu toto chcete ozaj vy pomôcť. Hlásate, že chudobným, ale v skutočnosti pomáhate bohatým. Chcete dosiahnuť to, niečo chcete dosiahnuť, ale sám neviete ako a vaše nápady neprinášajú v skutočnosti nič sociálne, iba ohrozujú vývoj ekonomiky.

Mýlite sa a veľmi sa mýlite, kolegovia zo Smeru, ak si myslíte, že Slovensko bude prosperovať tým, že budete sľubovať blahobyt bez roboty, tým, že budete využívať a zneužívať city a ťažkosti ľudí. Veľmi sa mýlite, že Slovensko bude sociálne vtedy, ak každý druhý občan bude odkázaný na sociálne dávky.

A ešte jedno veľké riziko hrozí Slovensku z vašej strany, a to je vyhrážanie sa všetkým, ktorí si dovolia vstúpiť na Slovensko s kapitálom do štátnych akcioviek, vyhrážať sa im znárodnením. Tak toto je dnes prisilná káva pre všetkých, čo investovali, a pre všetkých, čo chcú investovať, ale prisilná káva pre všetkých, ktorí dnes 15 rokov po revolúcii rozmýšľajú demokraticky. Slovensko má už v novodobej histórii obdobie, keď do okolitých štátov, do Čiech, do Poľska, do Maďarska prúdili investície, stavali sa tam fabriky, zamestnávali ľudí, hýbali ekonomiku dopredu, len Slovensku sa akosi vyhýbali. Teraz, keď je Slovensko stabilizované, keď je Slovensko uznávané a akceptované, keď má služné ratingy, keď sa rozbehlo, vy upozorňujete zahraničný kapitál na znárodnenie a ešte sa s tým chválite, aký ste féroví, keď im to vravíte dopredu, aby s tým počítali, že čo sa stane, keď sa vy dostanete k moci. A toto všetko vraj v záujme Slovenska.

To isté však, ale vrátim sa do minulosti, tvrdili aj v roku 1948 komunisti, keď znárodňovali československé hospodárstvo, vtedajší komunistický vodca Gottwald znárodňovanie odôvodnil slovami: "Celkové verejné hospodárske záujmy vyžadujú uvalenie národnej správy na tieto podniky." A po roku 1948 boli majetky znárodnené. Súčasný vodca slovenských socialistov Robert Fico hovorí: "Privatizácia slovenských letísk je v rozpore so strategickými záujmami Slovenskej republiky." Podobnosť výrokov čisto náhodná.

Vážené kolegyne, kolegovia, my sme veľa vecí v tomto volebnom období urobili, veľa sme riešili, nebolo to ľahké, nebolo to ľahké ani pre nás politikov, ani pre nás ako politickú stranu, nebolo to ľahké ani pre občanov, ale zodpovednosť a cieľ úspešného štátu a úspešných ľudí a sebavedomých Slovákov v tomto štáte, v štáte, v ktorom bude dobre fungovať ekonomika, štáte, ktorý vytvorí dostatok zdrojov aj na tých, ktorí sú odkázaní na jeho pomoc, tak sa nám to preto oplatí robiť. Za to nám to stojí a vôbec nás neodradia ani vaše mimoriadne schôdze, ani vaša bezbrehá kritika a deštrukcia, ani vaše bezbrehé a bezprácne sľubovanie blahobytu a ani vyhrážanie sa tým, čo je všade v slobodnom svete posvätné, a to je znárodnením súkromného vlastníctva. Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci, pán Maxon, faktická poznámka alebo procedurálny návrh? Procedurálny návrh? Nech sa páči, pán Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem navrhnúť, aby sme pokračovali v rozprave aj po 19.00 hodine, kým neukončíme túto schôdzu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa vás, je všeobecný súhlas? Áno. (Všeobecný súhlas.) Budeme pokračovať po 19.00 hodine. Zreteľne a jasne to hovorím, pretože párkrát pri vedení schôdze som doplatil na to, že to nebolo zreteľne a jasne povedané, takže ešte raz, budeme pokračovať po 19.00 hodine. Stop, pokračujeme teraz faktickými poznámkami. Pán Zubo, Navrátilová, Cuper, Jarjabek, Rusnák. Končím možnosť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pán poslanec, jednu vec ste povedali, ktorú ja si neviem vysvetliť a s ktorou nemôžem súhlasiť. Vy ste hovorili, že Smeru a Komunistickej strane Slovenska uteká vlak. My robíme všetko pre to, aby sme vlak, ktorý uteká Slovenskej republike a slovenskej ekonomike, zastavili, zbrzdili, pretože vďaka vládnej koalícii tento vlak skutočne sa obrovskou rýchlosťou pohybuje, ale v neprospech Slovenska, v neprospech občanov, a touto rýchlosťou v neprospech občanov sa pohybuje vďaka stranám vládnej koalície.

Čo je nepochopiteľné na samotnom princípe privatizácie, je skutočnosť, že on sa odohráva v období, keď okolité letiská dostávajú a získavajú obrovský boom, keď dochádza i k obrovskému nárastu leteckej prepravy. Vieme o tom, že rakúske letisko nestačí svojou kapacitou, že potrebuje náhradu, že potrebuje rezervy, že nemá kde rozpínať svoje priestory. Vieme o tom, že desaťnásobne vznikla, teda bola prekročená kapacita letiska v Prahe a v tomto období, keď sú tu reálne šance, že slovenské letisko by malo skutočne dostať parametre, ktoré mu patria a ktoré patria Slovenskej republike, my sa zase jedného zlatého vajca, ktoré by mohlo prinášať zisk, chceme zbavovať. Otázka je v prospech koho? A druhá otázka je, komu slúži vláda, ktorá sa zbavuje zlatých vajec, ktoré pre občanov Slovenska prinášajú zisk, slúži vlastnému národu, záujmom tejto republiky alebo záujmom niekoho iného. Zrejme každý občan si dá na to odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega Janiš, námietky, že táto diskusia tu nie je vecná, sú naozaj opodstatnené, ale nie sú opodstatnené námietky, že je to len zo strany opozície. A tvoje vystúpenie toho bolo úplnou, úplnou klasickou ukážkou. Prvá poznámka.

Druhá poznámka. V súvislosti s privatizáciou letísk rozprávať o sociálnej politike je iste interesantná záležitosť, ale treba si dávať veľký pozor, o čom sa rozpráva, pretože pokiaľ som ťa správne pochopila, tak tvoje námietky smerujú k tomu, že nástroje daňovej politiky nie sú tými správnymi nástrojmi na riešenie chudoby na Slovensku. Uisťujem ťa a pozri sa do všetkých dokumentov. Prvý, kto tento nástroj zaviedol, bol minister Mikloš, a chcem ti zdôrazniť, že je to významný a dobrý nástroj sociálnej politiky a budeme sa pravdepodobne prieť my, naše strany nie o to, či takýto nástroj má byť, ale ako vysoký má byť ten nástroj. Takže hádzať tu niekomu teraz na hlavu, že používa tu demagógiu vo vzťahu k nástrojom daňovej politiky ako nástroja sociálnej politiky je naozaj smiešne. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem povedať, že pán kolega Janiš, pokladám tak ľavicový, ako aj pravicový radikalizmus za zhubný pre každú spoločnosť. Sám sa snažím pozerať na veci tak skôr cez stredne dosahové teórie, ktoré rozpracoval sociológ Robert Merton. Nie som za to, že sa tu bude znárodňovať niečo zase opätovne, v tomto smere by som sa so Smerom asi nezhodol, ale, samozrejme, nezhodneme sa ani my dvaja v tom, že všetko vyrieši privatizácia strategických podnikov. Mňa trápi, keď si vo vašich Hospodárskych novinách, lebo propagujú záujmy vládnej koalície poväčšine, nie opozície, čítam, že medzi najbohatšími 15 podnikateľmi z Visegrádskej štvorky nie je ani jeden Slovák a tento problém teda, že vládu vždy podporuje stredná vrstva, najmä stredný podnikateľský stav, je alarmujúci, čo je na Slovensku absolútne chyba a vy ste ho nevytvorili a znemožnite ho vytvoriť tým, že na tom, na čom by sa mohol vytvoriť, aj na privatizácii strategických podnikov jednoducho budú participovať zahraniční podnikatelia, ktorí patria k tým bohatším, a to nie je dobré najmä pre rozvoj národnej kultúry a iných aktivít, ktoré národ nevyhnutne potrebuje okrem ekonomických aktivít, aby mohol si hovoriť, že je stále ešte národom aj v tejto civilizovanej Európe a Európa je, či chcem, alebo nechceme, čo sa týka kultúry, národnou, i keď ekonomika presahuje národné hranice. Ale každý...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek ako posledný s faktickou poznámkou.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, to, čo ste vy povedali, to bolo až také sibylovské, a keby som to tak chcel nadniesť, tak taká Sibyla z SDKÚ, konečne som sa dozvedel, ako to vlastne bude po tých voľbách, vy ste to tak vykreslili úplne, že tak pocitovo, tak ste sa do toho vložili, no, na úplne perfektné na akýkoľvek konkurz do divadla.

Ale teraz vážne, pán poslanec, to, čo ste povedali, z toho celého vášho monológu je mi jasná len jedna vec, ktorá z toho vyšlo najavo. Vy máte strašný strach, to je váš problém. Vy máte strašný strach a hovoríte, že máte strach o Slovensko. Je to veľmi nekorektné. Vy máte totižto strach o seba, len o seba, o nič iné a zakrývate sa za slovenské záujmy. To je ten podvod z vašej strany na občanoch Slovenskej republiky, ten váš strach je prioritný. A máte ho mať prečo, ja vám ho neberiem a skutočne by som nechcel byť vo vašej situácii. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Janiš má právo na reakciu, nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec Janiš, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za faktické pripomienky, na časť z nich si dovolím zareagovať. Čo sa týka ako kolegu z komunistickej strany, tak ja sa nečudujem, že reagujete, ako reagujete, ja som tiež študoval politickú ekonomiku socializmu, ale veľmi rýchlo som z nej vyrástol. No, ale však, to už je váš problém. Do toho sa ja nejdem miešať.

Pani kolegyni Navrátilovej. No, to už je trošku také osobnejšie preto, lebo znova ste sa dobre ako nezávislí pod hlavičkou SF prezentovali spolu so Smerom, ale mňa to už ako vôbec neprekvapuje, vyše roka sme sedeli v jednom poslaneckom klube, dobre sa poznáme a dnes ako nezávislá poslankyňa vznášate námietky aj proti tomu, čo ste v poslaneckom klube podporovali, ale to je váš problém. Zrazu zo dňa na deň ste sa vyparili medzi nezávislých poslancov, odišli ste nielen zo strany, ale o 180 stupňov ste zmenili aj svoju názorovú orientáciu, takže ku vám len toľko.

Pán kolega Jarjabek, my vedieme také rôzne diskusie v kuloároch a na chodbách, ja som veľmi rád, Dušan, že som trafil a že si ma pochopil, o čom to bolo a že si mi dal za pravdu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj a pripraví sa predposledný písomne prihlásený pán poslanec Kondrót. Zároveň poprosím o pokoj v rokovacej sále. (Ruch v sále.)

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, na to, aby sme mohli privatizáciu letísk považovať za korektnú a spravodlivú, na to bude treba odpovedať na niekoľko závažných otázok, ja ich tu mám nachystaných asi osem.

Hneď prvou otázkou je to, či si vlastne uvedomujeme, čo predávame, kto stanovil hodnotu a význam bratislavského aj košického letiska pre Slovensko, ale obidvoje letiská sú nosným základným prvkom dopravného systému, životne dôležitým, ktorý nesmie v žiadnom prípade skolabovať. Otázka je, ako bude štát garantovať podmienky pre domácich a zahraničných investorov, keď sa dostane do menšinového postavenia a súkromný podnikateľský sektor, ktorý bude vlastníkom letiska, môže mať iné názory na celkovú stratégiu a podnikateľský zámer obidvoch letísk. Nominálna hodnota podľa materiálov, ktoré boli predložené, je 7,1 miliardy Sk. Pýtam sa však, aká je trhová hodnota týchto letísk dvoj-, troj-, štvornásobná. Nepredávame niečo, o čom nevieme, akú má skutočnú hodnotu? Pritom výpočet trhovej hodnoty nemôžu robiť len zahraničné spoločnosti, pretože vo všeobecnosti je tendencia trhovú hodnotu znižovať, musia ju robiť aj slovenské firmy a sú spoločnosti na Slovensku, ktoré trhovú hodnotu vedia vypočítať, otázka je, prečo sa vláda na ne neobrátila a prečo výpočet takejto trhovej ceny letiska urobený nebol. Princípom trhovej ekonomiky je trhové prostredie a konkurencia . Je povinnosťou štátu toto prostredie vytvárať a ochraňovať. Nie je možné, aby ho vláda svojimi privatizačnými metódami degradovala. Frázy, dovolím si povedať, že sú to frázy o spolupráci v trhovej ekonomike, sa nevyskytujú, naopak, hovorí sa iba o záujmoch, a o to ide, aké záujmy s týmito dvomi letiskami sú.

Bolo tu už niekoľkokrát spomínané, že zvolený model privatizácie pomocou poradcu si táto vláda obľúbila, ale naozaj je podľa mňa korektná otázka, kto je vlastne zodpovedný za prácu poradcu, kto ho kontroluje, kto preberá zodpovednosť. Pretože pritom, ako sa to zdôvodňuje, tak pán poradca povedal, pán poradca vysvetlil, pán poradca zdôvodnil, ale kto je to vlastne ten poradca a akým spôsobom preberá zodpovednosť a kto berie záruku za tú jeho zodpovednosť. Takisto by som rád vedel, kto schválil tú odmenu a kto preberá zodpovednosť za to, že takto stanovená odmena je korektná.

Ako veľký problém, odborný problém vidím aj kritériá, veď opäť poradca zvolí nejaké kritériá, ale sú metódy, ktoré hovoria, aký má byť pomer medzi cenou, nákupnou cenou, investíciou a biznis plánom. Podľa môjho názoru to, čo pripravil poradca, je to najhoršie, čo mohol pripraviť, pretože biznis plán je úplne na konci. Pomer mal byť opačný, dokonca sa zdá, že za víťaza je odporučený ten, čo mal najhoršie ohodnotený rozvojový projekt letiska, ktorý je najdôležitejší z hľadiska Slovenska a záujmov štátu, najmenej dôležitá je tá cena a tu je to akosi otočené naopak. Možno, že je to aj preto, že poradca je hodnotený na základe toho, koľko štát získa za letisko, no, ale to je potom čistý konflikt záujmov. Poradca by mal byť opačne možno hodnotený, a to tak, že nie za najvyššiu ponuku, ale za to, že zabezpečí najlepší rozvoj letiska.

Nominálna cena je zhruba 7 miliárd. Ale ak si pozrieme ponuky, tak ani jedna cena nedosahuje čo len túto nominálnu cenu, nehovoriac o cene trhovej. Pritom pre štát nie je dôležitá ani nominálna cena, ja si dovolím povedať, že ani trhová cena, ale dôležitá cena aktív, cena hodnoty toho letiska, kde sú zahrnuté aj nielen otázky biznis plánu, pretože celý privatizačný projekt bol vypracovaný na základe biznis plánu, na základe ekonomickej efektívnosti tých podnikateľov, čo je logické, pretože žiaden podnikateľ nepôjde do straty, ale otázka je, že pre štát a podľa mňa toto najhoršie, čo môže byť, pretože nemôže letisko predať iba za cenu biznisu, ale letisko má svoje aktíva, svoju hodnotu a tá je niekoľkonásobne vyššia, ako je vlastný biznis, ktorý sa ráta len na základe zisku a, samozrejme, že toto si uvedomujú aj tí privatizéri, pretože len čo tie peniaze do toho vložia, tak cena aktív bude v podstatne vyššia a som presvedčený, že za pár rokov to predajú, aspoň tie finančné skupiny určite, a predajú to s hodnotou, pretože teraz to kupujú bez tej ceny aktív, a potom to predajú, samozrejme, s cenou aktív, pretože takú hodnotu to skutočnú má.

Otázka je pre štát potom, či naozaj štát si to ohodnotí takisto tak, ako mu to ten poradca nachystal, že len na základe biznis plánu alebo štát si uvedomí, že tu ide aj o čosi iné a napríklad to, že akú to má strategickú polohu.

Takisto sa mi nepáči, ako unikajú informácie z prostredia výberovej komisie, tá je predsa zaviazaná mlčanlivosťou, a unikajú, čiže nie je to korektné, nie že je to korektné, je to zlé, je to vyslovene zlé. Takisto vyjadrenie hovorcu komisie pre podnikanie a hospodársku súťaž z Európskej únie. Vyjadril sa, že sa tento tender vymyká z rámca zvyklostí Európskej únie a vyžaduje si potrebnú analýzu, a to si myslím, že pre povesť tohto tendra je veľmi zlé.

Takisto si myslím, že je zlé alebo nesprávne zmätočné vyhodnotenie a to, čo sa stalo teraz, že sa robí druhé kolo, pričom na začiatku nebolo povedané, že budú dve kolá, čiže naozaj sa menia pravidlá počas súťaže, ale najmä mi vadí to, že nielenže to je diskriminačné pre tých, čo sa nemôžu zúčastniť, ale že sú len dvaja a tam konkurencia rapídne klesá a som presvedčený, že cena bude taká, že bude vysoká cena do investícií, ale cena do investícií mu zvyšuje vlastný majetok, čiže platí v podstate sám sebe a tá pôvodná cena za cenu akcií bude nižšia.

Osobne si myslím, že keď si stanovíme východiská, o čo vlastne ide pri privatizácii letísk, a tam sa zdôvodňuje, že treba zabezpečiť ich modernizáciu, ich rozvoj, tak sú najmenej dve metódy, ktoré sú možné na to, aby rozvoj letísk bol zabezpečený a aby štátu zostal rozhodujúci balík aktív, myslím si, že minimálne ešte na 10 až 15 rokov dopredu, a dokonca som presvedčený, že aj vlastnými silami by si letisko vedelo pomôcť, pretože údaje vstupné sú naozaj také, že rast cestujúcich bude z 1,2 milióna na 6,3 milióna za 10 rokov, je 30-tisíc letov ročne a nárast 25 percent, 12-tisíc ton prepraveného tovaru a 7,1 miliardy nominálnej hodnoty majetku, to je dostatočne na to, aby si vedela letecká spoločnosť spraviť vlastný biznis plán, ak nie, nie je problém predať, a také výpočty máme spravené, predať minoritu s tým, že celá minorita by sa vložila do rozvoja, to je tých 4 až 5 miliárd a opäť tým rozvojom by sa uskutočnila modernizácia a štát by opäť mal vyššiu hodnotu aktív, aj keď by predal minoritu, a tretia, nemôžem si pomôcť, tá koncesia nie je zlá, zďaleka nie je taká zlá, ako sa hovorí, je to dokonca aj v Budapešti robené cez koncesiu, idú sa stavať diaľnice, obrovská výhoda je to, že máme tam na 25 rokov súkromného investora, súkromného prevádzkovateľa letiska, dá vlastné peniaze do modernizácie, tie si vyberie z prevádzky, ale štát vždy drží ruku nad vlastným majetkom a kedykoľvek môže túto koncesiu, pokiaľ sa neplnia záväzky, zrušiť a dovolím si povedať, že štát má svätý pokoj. Otázka je, že zase sme u toho nešťastného poradcu, lebo poradca nemá tak stanovené kritériá na svoju odmenu, že koncesiu by vedel navrhnúť a presadiť, teda navrhnúť vláde. Tak ako je to pripravené, žiaľbohu, nič nemôže od poradcu vyjsť len čo najväčší predaj. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, svoje vystúpenie začnem nie príliš originálne, ale vzhľadom na spoločensko-hospodársky vývoj za pontifikátu vlády Mikuláša Dzurindu sa mi zdá, že primerane, a to jednoduchým konštatovaním.

Slovensko postupne zaniká, a to výpredajom vonku a rozkladom zvnútra. Znechutenie našich občanov z politiky je toho dôkazom. Dôkazom je i nebývalá nedôvera k ústavným inštitúciám. Extrémne nízka účasť na voľbách túto skutočnosť len podčiarkuje. Prečo je to tak, vážené kolegyne, kolegovia? Podľa mňa preto, že občan vie, že bol zneuctený, ponížený a oklamaný. Stal sa vazalom tejto koalície. A byť vazalom tejto koalície neznamená nič iné, ako byť nájomníkom vo vlastnom dome. Preto ani Národná rada Slovenskej republiky sa neteší úcte a vážnosti občanov tohto štátu. Nečudo, veď vláda ďalej vládne, hoci je v jasnej menšine. Treba povedať, že vládne bezohľadne, arogantne a bez škrupúľ.

Jeden príklad za všetky. Dňa 24. 6. 2004 poslanci koalície SDKÚ, SMK, ANO a KDH s podporou Slobodného fóra v tichosti a bez pozornosti médií schválili vládou predložený materiál s názvom Zámery a postup privatizácie, doprivatizácie účasti Fondu národného majetku na podnikaní Západoslovenská energetika. Materiál predkladal predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Jeho schválenie neznamená nič iné len to, že vládne strany dokážu schváliť akúkoľvek nekoncepčnosť a neprofesionalitu, dokonca aj s narážkami, že v súvislosti s privatizáciou došlo k porušeniu zákona.

Pre predsedu vlády ako predkladateľa bolo totiž významným argumentom pre doprivatizáciu distribučných energetických spoločností, citujem zo strany tri materiálu, "zosúladenie právneho a reálneho stavu v riadení týchto spoločností. Súkromným investorom bolo v minulom období predaných 49 percent akcií distribučných spoločností. Súčasne však prostredníctvom transakčných dokumentov získali investori väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj manažérsku kontrolu a reálne riadenie spoločnosti". Koniec citátu.

Vážené kolegyne a kolegovia, premiér vlády otvorene priznal, že skutočným vlastníkom je minoritný akcionár, a preto žiada o zosúladenie právneho a reálneho stavu. Okrem toho sa v materiáli uvádzalo, že vláda v distribučných podnikoch, po prvé, chce dosiahnuť vyššiu efektívnosť v dôsledku adresného súkromného vlastníka a priniesť manažérske skúsenosti. Ako to chce vláda urobiť, keď predá majetkovú účasť? Na druhej strane, čo jej po predaji bude po efektívnosti súkromnej firmy? A po tretie. Vláda sama priznáva, že ju už riadi súkromný investor. Žeby bol tento neefektívny?

Po druhé. Vláda chce formovať konkurenčné prostredie. Pýtam sa ako? Predajom? Veď nebude nič vlastniť?

Po tretie. Vláda má zámer na efektívnom fungovaní distribúcie elektrickej energie. Teraz je distribúcia neefektívna? Potom nenašla správneho vlastníka. Treba vymeniť manažérov, a nie predávať.

Ďalej sa dozvedáme, že vláda chce maximalizovať perspektívu ďalšieho rozvoja podnikov a jej ziskovosť. Ako? Keď tieto podniky neriadi ani teraz, keď má majoritu. Vláda chce minimalizovať riziko politických zásahov do riadenia podnikov. Teraz do nich zasahuje? Veď tvrdí, že ju riadia manažéri zahraničného investora. Vláda chce zabezpečiť rozvoj ďalších aktivít podnikov, zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť. Ako a prečo to chce urobiť, keď po predaji nebude nič vlastniť? Vláda chce rozšíriť exportné možnosti. A predstavte si, riešením je predaj štátnej účasti? Okrem toho, o aké exportné možnosti ide, keď Slovensku reálne hrozí nedostatok elektriny?

Ako nulový vlastník, vážené kolegyne, kolegovia, má vláda podľa schizofrenickej argumentácie v tomto materiáli tieto zámery naplniť preto, aby podnik smeroval k efektívnemu fungovaniu a stabilite. V tomto materiáli vládou uvedené dôvody hovoria proti privatizácii prirodzených monopolov, lebo ani jeden zo zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Takže zámer vlády je jediný, predať za každú cenu a napriek všetkému. O čom svedčí ešte tento materiál? Nuž o tom, že vláde nielenže chýba hospodárska politika, ale ju ani nepotrebuje. Nechýba jej však chuť predávať majetkové účasti štátu.

Veď posúďte sami. Na jednej strane z ministerstva hospodárstva konečne po rokoch zaznieva, čo politici Smeru tvrdia už niekoľko rokov, že Slovensko je na prahu energetickej krízy, a na druhej strane vláda i ministerstvo hospodárstva a privatizácie chce predávať majoritné podiely v distribučných spoločnostiach. Čo to znamená? Že na Slovensko sa bude dovážať elektrická energia, ale občan bude z profitu tohto strategického obchodu vylúčený i napriek tomu, že ide o jeho majetok postavený na území Slovenska.

Vážené kolegyne a kolegovia, podľa odborných odhadov je o slovenskej elektroenergetike, to značí, o prevádzke výrobných kapacít rozhodnuté tak kvalifikovane, že okolo roku 2009 budeme dovážať do 30 percent elektrickej energie. Kto na tom zbohatne? Občania? To sotva. Keď už i bývalý minister Rusko vedel, že nám hrozia regulačné stupne, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, v Európe bude nedostatok elektriny, a po druhé, prenosová sústava nezvládne taký enormný dovoz zo zahraničia.

Nie, vážené kolegyne a kolegovia, vláda Slovenskej republiky nekoná a nekonala vo verejnom záujme. Je na to dostatok dôkazov. Pokútny predaj akcií Východoslovenských železiarní, privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, privatizácia Transpetrolu, predaj Slovenských elektrární, privatizácia Výskumného ústavu zváračského, predaj akcií reštitučného a investičného fondu prostredníctvom Fondu národného majetku, predaj paroplynového cyklu, keď o privatizácii rozhodlo Prezídium Fondu národného majetku i napriek námietkam ministerstva privatizácie a hospodárstva. Čo predaj, to škandál. Čo predaj, to priamy útok na majetkovú podstatu štátu a chrbtovú časť ekonomiky. Čo predaj, to prehĺbenie závislosti. Závislosti od domáceho pokútneho kapitálu, súkromného zahraničného kapitálu, ako i cudzích štátnych spoločností. Nedávno bolo všetko štátne. Dnes nie je štátne nič. Nedávno bol štát v izolácii a dnes prestáva existovať.

Záver. Súčasná extrémna pravica je horšia, zdôrazňujem horšia ako bývalá extrémna ľavica. Rozsiahla chudoba, umierajúci bezdomovci, jav predtým nepoznaný a spoločenský úpadok je toho dôkazom. Áno, táto vláda je zlý správca, ale jej premiér sa i napriek tomu pokúša štylizovať svoj pontifikát do polohy služby občanovi. Podľa mňa však ide o minimálne hospodársku vlastizradu. Nie občania profitujú zo svojho majetku, ale tretie osoby, a to i napriek tomu, že záujmy občanov má zastupovať vláda.

Privatizácia majetkových účastí bola len zásterkou na pokračujúce odsávanie likvidity v štátnych monopoloch prostredníctvom napríklad predstieraného poradenstva. Koho zastupujú politickí nominanti z ministerstva hospodárstva a privatizácie a Fondu národného majetku v dnes ešte štátnych podnikoch. Záujmy občanov? Prečo dochádza znova k ich výmenám. Neprivatizujú našu energetiku a infraštruktúru nakoniec cudzie štátne spoločnosti a nadnárodné korporácie? Tak toto je tá služba národu?

Poslanci z KDH majú obavy zo straty suverenity v súvislosti so znením Euroústavy. Pýtam sa však, bude štát bez majetku suverénny? Nebudú potom o našej budúcnosti rozhodovať predstavenstvá štátnych akcioviek cudzích štátov, respektíve súkromných firiem? Nebudú, už to robia.

Naša vláda je však ochotná, ja sa pýtam, naša vláda je však ochotná ísť ešte ďalej. Už dnes vyvlastňuje majetok našich občanov pre potreby cudzieho a súkromného kapitálu a tvrdí, že to je vo verejnom záujme. Kto je tá verejnosť? Občania, ktorí boli vyvlastnení? Je takýto prístup niečo iné ako znárodnenie? Samozrejme, že je. Je to niečo horšie.

Vláda totiž odníme pôdu našim občanom a proti ich vôli ju odovzdá súkromnej firme. To však nie je všetko. Táto vláda, ktorá vytvorila skvelé investičné prostredie, si investorov kupuje. Samozrejme, keďže je to vo verejnom záujme, občania to i financujú. Naši občania sú tak solidárni nielen navzájom, ale i so zahraničnou súkromnou firmou. Tak toto je globalizácia v poňatí našej vlády. A to všetko len preto, aby pomocou vlastných peňazí mohli byť lacnou pracovnou silou. No, ani to nie je všetko.

Naša vláda sa necíti viazaná ústavným sľubom či platnými zákonmi. Privatizačné zmluvy či zmluvy s veľkými investormi jednoducho odmieta zverejniť. To, že ide o záväzky, ktoré prejdú na bedrá všetkých občanov, respektíve, že ide o štátny majetok, nie je pre ňu dostatočný dôvod. Dokonca ani zákon nie. Čo tak vláda protizákonne tají? Žeby to, že konala v rozpore so zákonom? Toto je služba vo vašom ponímaní? Hlavne za posledných dvoch vlád sa občan ako zdroj politickej moci a politický suverén stal paradoxne väčším vazalom ekonomických egoistov v politickej pluralite ako za socializmu. Hlavným ekonomickým zdrojom tohto egoizmu a spoločenskému úpadku bola a je privatizácia. Dnes tieto skupiny podľa môjho názoru cez špičky politických strán zásadným spôsobom ovplyvňujú nielen legislatívny proces, ale nominujú sebe lojálnych jednotlivcov do všetkých zložiek moci, respektíve túto moc z nakradnutých zdrojov korumpujú. Prečo by to práve pri privatizácii letísk malo byť ináč? Veď posúďte sami.

Už spôsob výberu poradcu indikoval víťaza. Skutočne išlo o nestranný výber nestranného poradcu. Veď takzvaný poradca o tom, kto by mal vyhrať, rozprával ešte pred tým, než boli ponuky na stole. Z užšej päťky vážnych záujemcov len jeden z nich sa zúčastňoval na privatizácii s evidentným motívom zbaviť sa jednoducho potenciálneho regionálneho rivala a vylúčiť tak budúcu hospodársku súťaž. A predstavte si, je z tej istej krajiny ako poradca. Cieľ je jasný, pretože i potreba je jasná. A tou je potreba rakúskych regionálnych politikov, ako i zamestnancov letiska vlastniacich 50 percent akcií viedenského letiska kontrolovať možného konkurenta. Treba dodať, že mimo nej ani centrálna rakúska vláda, ktorá má majetkovú účasť v Austrian Airlines Group a má ambíciu byť vzdušným mostom medzi západnou Európou a postsocialistickým blokom na jednej strane, ako aj medzi Európou a Áziou. Slovom, rakúska vláda má koncept tak v centre, ako i na regionálnej úrovni. A nemyslí si, že štát je zlý vlastník, vážení kolegovia. Áno, ide o tú istú vládu, ktorá stojí za predčasným odstavením V1. Áno, ide o tú vládu, ktorá anektuje Slovensko hospodársky, keď sa jej to nepodarilo do roku 1918 politicky. Áno, ide o tú vládu, ktorá nemá problém prísť otvorene lobovať sama za seba pre väčšie rozhodnutia o privatizácii. Takže je jasné, že práve toto politicko-hospodárske zoskupenie s podporou úspešných slovenských lobistov je ochotné zaplatiť prémiu za získanie monopolu. Takže je jasné, že musí ponúknuť najvyššiu cenu, aby privatizácia bola pre verejnosť naoko stráviteľná. Podnikateľský plán ju nestrápi. A predstavte si, práve cena má 70-percentnú váhu v kritériách na hodnotenie ponúk. Podnikateľský zámer má hodnotu púhych 20 a pre Letisko v Košiciach smiešnych 10 percent. A tak je výsledok jasný ešte pred súťažou. Ostatným záujemcom totiž o koncentráciu nejde. A teda prémiu za monopol platiť nie sú ochotní.

Záver. Ešte pred súťažou je jasné, že akcionárom Letiska Schwechat slovenskí lobisti ponúknu najvyššiu cenu a s podnikateľským plánom sa hrať nebudú. Také je i konštatovanie odborníkov. Určený víťaz predložil jednoznačne najhorší podnikateľský plán. O podnikanie mu totiž podľa môjho názoru nejde, ale len o likvidáciu konkurencie, respektíve dostane konkurenciu pod kontrolu. Je to stanovisko poradenskej firmy SH&E.

Na toto riziko upozornil i Protimonopolný úrad. A vláda ani komisia, ani minister nič. Cirkus dodatočnej výzvy politbyra slovenskej politickej scény, zvaného koaličná rada, je smiešny, lebo je jasné, kto musí ponúknuť najvyššiu cenu a prečo, takže ide len o hrubú manipuláciu laickej verejnosti. Treba k tomu pridať i zloženie komisie, kde niet odborníkov v oblasti leteckej dopravy, ale ide len o zmesku verných a dobre platených úradníkov naviazaných na súčasnú vládnu moc. To predsa nebola nezávislá komisia schopná odborne posúdiť tento komplikovaný problém. I pri všetkých týchto skutočnostiach bola nutná bodová ekvilibristika, aby bol víťazom vopred určený záujemca.

Vážené kolegyne a kolegovia, sám síce neodborník v oblasti vzdušnej dopravy, ale ako ústavný činiteľ som odmietol robiť politickú štafáž k vopred pripravenému scenáru našich kšeftárov so štátnym majetkom na medzinárodnej úrovni. Takto si ja poslanie, plnenie poslaneckého sľubu ani zďaleka nepredstavujem. Nikdy nebudem slúžiť žiadnemu súkromnému kapitálu, či už domácemu, alebo zahraničnému. Moja práca totiž nie je dostať tento ľud do ekonomickej poroby, ale ho z nej vytiahnuť. Táto vláda demonopolizovala všetky štátne strategické podniky v oblasti infraštruktúry a potom ich rozpredala. Sama nevytvorila nič. Na druhej strane nemá problém prostredníctvom nášho štátneho majetku podkladať sa susednej vláde a pomáhať jej monopol vytvárať. Zbohom cestovný ruch na Slovensku. Zbohom lacná letecká doprava. Áno, občania Slovenska, na týchto službách bude profitovať váš bohatý sused rovnako ako na vašej chudobe. Nakoniec je to rovnaká antikonkurenčná politika ako alternatívny Gabo ju zvolil v oblasti telekomunikácií. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)