V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Rusnák. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kondrót, ako som presvedčený, že to písal sám, to jednoducho písal sám, len má to chybu krásy v tom, že keď by som sa opýtal kohokoľvek v tejto sále, či to počúval, tak asi nie, lebo jednoducho sme sa posunuli kvalitatívne ďalej. Medzitým tu bežala rozprava, kde sme hovorili, kde odborníci pán Mikolaj, pán Cagala a ďalší hovorili o možnostiach a vývoji, vy ste, pán poslanec, zopakovali, ako keby sme boli na začiatku, čiže ja som skôr čakal, že bolo to možno z pohľadu napísania dobré, čakal som, že sa zapojíte odborne do tejto debaty, ale vy ste si jednoducho urobili čiarku, nejako sa mi zdá, že v poslednej chvíli sa z tejto sály vytráca Smer a začínajú tu prevládať z pohľadu či koalície, alebo opozície také tie vecné názory na problematiku, lebo my sme tu vážne neprišli na míting. My sme tu prišli hovoriť odborne o téme privatizácie a mnohé vystúpenia iné o tom boli. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii vystúpi pán Kondrót na vystúpenie pána poslanca Rusnáka.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za váš názor. Ak ste počúvali pozorne, k tej odbornosti a k tým konkrétnym dôvodom som sa vyjadril v závere svojho vystúpenia. Ale v každom prípade ďakujem za váš názor.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prirodzene, že proces privatizácie má predovšetkým svoj politický rozmer a rozhodovanie o privatizácii takej závažnej oblasti, ako sú letiská, teda konkrétne Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a v Košiciach, je strategickým politickým rozhodnutím, takže časť svojho vystúpenia budem venovať tomuto politickému rozboru alebo teda pripomienkam a môjmu pohľadu na vec. Samozrejme, že teda chcem sa zmieniť aj o niektorých odborných veciach, ktoré podľa môjho názoru v procese privatizácie letísk rešpektované neboli. Už som ale avizoval, že teda využijem svoje právo v rozprave zareagovať na niektoré veci, ktoré tu boli povedané.

Celkom na úvod by som chcel povedať, že chcel som teda oceniť, a nakoniec to aj robím, vecné vystúpenie pána poslanca Kondróta, pána poslanca Mikolaja, pána poslanca Cagalu a na rozdiel od vás, pán spravodajca, ja som pána Kondróta počúval a cítil som tam teda tú vecnú podstatu rozhodovania súčasnej vládnej koalície. Ak som si už teda dovolil reagovať, pán predseda výboru, na vás, tak dovoľte mi, aby som vám veľmi pekne poďakoval, že nám umožňujete slobodne sa vyjadrovať v tomto parlamente (potlesk), lebo vo svojom vystúpení ste to odprezentovali ako nespochybniteľný výdobytok Dzurindovej vlády. Takže dovoľte mi, aby som vám so všetkou vážnosťou úprimne poďakoval, že slobodne, demokraticky tu na pôde Národnej rady, pán Rusnák, vďaka vám a vďaka Dzurindovi môžem vystupovať. (Potlesk.)

Dovoľte mi teda, aby som splnil predovšetkým tú svoju procedurálnu povinnosť. Dovoľte mi predložiť návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 1454. Navrhujem doplniť návrh uznesenia o bod C s týmto textom: aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky k privatizácii letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko Košice.

Vo svojom vystúpení zdôvodním teda tento môj návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 1454. Dovoľte mi povedať ešte niekoľko politických myšlienok. Chcel by som povedať, že sú to veci, ktoré sa mi nebudú hovoriť ľahko, myslím si ale, že aj v súvislosti s privatizáciou je potrebné tieto veci povedať, pretože privatizácia sa stala takým hlavným leitmotívom súčasnej vlády.

Vážené dámy a páni, bolo tu hovorené o tom, či Hnutie za demokratické Slovensko je opozičnou politickou stranou. Môžem vás ubezpečiť, že vedel by som o tom napísať dizertačnú prácu, ale nebudem rozoberať tieto súvislosti, budem sa držať faktov a chcel by som povedať, že tieto fakty sú rovnako veľmi ťažké a dosť bolestné pre mňa hovoriť.

Vážené dámy a páni, Mikuláš Dzurinda vládne a privatizuje jednoznačne vďaka Hnutiu za demokratické Slovensko. Týka sa to aj mňa osobne a vyjadrujem teraz postoj Hnutia za demokraciu a v tom je tá problematickosť môjho vystupovania, treba to naozaj priznať, že vstúpil som do Národnej rady Slovenskej republiky v strane pána doktora Vladimíra Mečiara a osud chcel, že sa politická situácia v strane vyvíjala tak a naše vzťahy, že dnes reprezentujem Hnutie za demokraciu a prezentujem jej názor. Ale ak teda chcem hovoriť fakty. Z poslaneckého klubu odišlo v prvej etape 11 poslancov, alebo v prvej várke, ak teda použijem takýto slangový výraz.

Dámy a páni, dnes Dzurindovu privatizáciu a Dzurindove vládnutie podporuje minimálne sedem statočných z tých ľudí, ktorí boli moji politickí súputníci. Je to nespochybniteľný fakt a proces vládnutia Mikuláša Dzurindu a jeho čas by bol dávno naplnený, keby tí ľudia, s ktorými som aj ja vstupoval do parlamentu, zotrvali na svojich princípoch.

Dámy a páni, dokonca z tých siedmich potom v druhej časti sa niečo udialo, tí piati sú takpovediac trvalo presvedčení a tí dvaja pôsobia viac-menej na lízing a proces vládnutia a proces privatizácie Mikuláša Dzurindu starostlivo podporujú.

Takže, dámy a páni, ak Hnutie za demokratické Slovensko je opozičnou politickou stranou, tak v konečnom dôsledku si treba ale uvedomiť, že nesie zodpovednosť za ten stav, ktorý v súčasnom období je. Je to osobná zodpovednosť tých ľudí, ktorí k takémuto rozhodnutiu dospeli, je to zodpovednosť strany, ale je to aj zodpovednosť predsedu tej strany.

Dámy a páni, áno, budeme hovoriť aj o letiskách. Pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ nám len tak mimochodom hovoril o ozdravení a reštrukturalizácii bánk, hovoril o znárodnení, hovoril o mnohých iných veciach, to je to politické entrée pred tými vecnými skutočnosťami, ktoré uvediem.

Nuž, pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ kritizoval dôvodovú správu. Pán predseda, pán Milan Hort, chcel by som vám odporučiť, aby ste pozorne študovali dôvodové správy vládnych návrhov zákonov. To je niekedy naozaj smiech cez slzy. Ja vo väčšine prípadov, pokiaľ som sa vecne vyjadroval k niektorým zákonom, tak som súčasne kritizoval aj úroveň dôvodových správ, nepovažujem to za nejaké extra víťazstvo, ale v mnohých prípadoch aj minister financií konštatoval, že musí si spraviť poriadok, že nevie, ako sa tam takýto nezmysel mohol dostať.

Takže pozrite sa na dôvodové správy, ktoré vypracúvajú celé tímy odborníkov a akú kvalitu tieto dôvodové správy majú. A pokiaľ už sme teda trošku aj takí, alebo hovoríme o všeobecne zaužívaných termínoch, nuž, pán poslanec Hort, pojem cross-default v bankovom sektore neexistuje, takže nerozprávajte tu o tom, že viacerým bankám hrozil cross-default, uznávam, že tie banky boli v zlej kondícii. Súčasne treba povedať, že rozhodujúcu časť tých klasifikovaných aktív získali ešte spred roku 1989, a boli to takzvané trvale sa obracajúce zásoby, ktoré sa dostali do toho portfólia klasifikovaných aktív a tie predstavovali minimálne 75 percent potom z toho ozdravovacieho portfólia, na ktoré bolo potrebné vynaložiť približne 115 až 120 miliárd Sk.

Ešte raz opakujem, neboli tie banky v dobrej kondícii, ale žiadnej banke nehrozila mimoriadna katastrofa, pretože už v tom čase tie banky spadali pod štandardný bankový dohľad, ktorý vykonávala Národná banka Slovenska, a s potešením musím konštatovať, že aj v tom čase Národná banka Slovenska pristupovala k týmto veciam principiálne a pomerne prísne.

Pán minister hospodárstva odišiel chvíľu predtým, ako som išiel vystúpiť, ale nemôžem povedať, že mi chýba, tak aj to je teda istý spôsob prezentácie vlády Slovenskej republiky k Národnej rade Slovenskej republiky. Rešpektujem to, že pán minister hospodárstva nie je v dobrej kondícii zdravotnej, bohužiaľ, sa to občas stane každému z nás, ale, dámy a páni, opäť je to ukážka arogancie predsedu vlády. Predsa predseda vlády, keď vie, že jeho minister, ktorého sa vecne táto problematika týka, má zdravotné problémy, tak má na sto percent zabezpečiť trvalú náhradu, a podľa môjho názoru nie jedného ministra, ale ministrov viacerých.

Nebudem reagovať, by som povedal, na tie ideologické optimistické hodnotenia pána poslanca Janiša, nakoniec dnes prebieha veľmi intenzívna diskusia na tú tému, že do akej miery sú aktuálne údaje Eurostatu, a že vraj sú to teda údaje z roku 2002 alebo eventuálne z roku 2003. No, len by som chcel pripomenúť, že aj v roku 2002 Mikuláš Dzurinda už bol štyri roky premiérom, dnes je teda ôsmy rok a tie údaje, a ak vás teda tešia tie údaje, že 21 percent domácností má vážne problémy, že 8 percent domácností reálne pozná, čo je to chudoba, nuž, tak prezentujte tie názory ako pozitívne. Ak vás teší, že dnes chodíte po slovenskom vidieku, ktorý bol skoro plne plynofikovaný a 40 až 60 percent rodín je odkázaných ísť na tradičné palivá. Ale, dámy a páni, naozaj nebudem zdržiavať.

V súvislosti s privatizáciou letísk, bohužiaľ, teda nemám komu položiť tú otázku, ale táto otázka by bola smerovaná ministrovi hospodárstva, prípadne teda ministrovi obrany Slovenskej republiky, a v žiadnom prípade, dámy a páni, nechcem znevažovať aj to pietne obdobie, ktoré v tomto období prežívame, ale moja otázka by znela: Akú úlohu v systéme riadenia letovej prevádzky plní vojenská časť Letiska Košice? A dovoľte mi teraz vysvetliť ten môj návrh na doplnenie uznesenia Slovenskej republiky a ponímať teda ten proces privatizácie letísk aj v tej ústavnej polohe. Hnutie za demokraciu v plnom rozsahu rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, že je to kompetenčná záležitosť vlády.

Dámy a páni, ale ak robíme dôkladnú analýzu celého tohto procesu, tak musíme vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky čl. 86 písm. a), musíme vychádzať z ústavného zákona o bezpečnosti štátu č. 227/2002 Z. z. a musíme vychádzať aj zo zákona č. 319 o obrane. Chcel by tom teda povedať, že aj ten zákon č. 227 o bezpečnosti štátu, aj ten zákon č. 319/2002 Z. z. viac-menej schválila táto vládna zostava, ale predovšetkým teda predsedom vlády bol Mikuláš Dzurinda.

No a, dámy a páni, dovoľte mi povedať, vlastne o čo ide. Ide predovšetkým o to, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu č. 227/2002 Z. z. v čl. 6 ods. 2 hovorí: "Národná rada na návrh vlády schvaľuje rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti vrátane ich finančnej náročnosti."

Dámy a páni, máme informáciu, do akej miery pri privatizácii brali do úvahy túto skutočnosť? Treba ale povedať, že vláda ignoruje, sama ignoruje zákony, ktoré v tejto Národnej rade Slovenskej republiky presadila, pretože vláda nepredložila tento projekt Národnej rade Slovenskej republiky, teda Národná rada, pokiaľ má ambíciu sa vyjadrovať k privatizácii letísk, tak podľa môjho názoru koná v medziach svojej kompetencie a naozaj Národná rada vzhľadom na to, dámy a páni, že letiská Slovenskej republiky patria do systému obrannej štruktúry Slovenskej republiky, teda ich privatizácia je výsostnou záležitosťou Národnej rady Slovenskej republiky, ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonov, ktoré som citoval.

Dámy a páni, naozaj špecifická situácia je, čo sa týka Letiska Košíc. Technicky aj prakticky máme možno vyriešený ten problém bratislavského letiska vo väzbe na to, čo hovorím, pretože tu máme Kuchyňu, máme tu Malacky, ale z hľadiska strategických obranných zámerov Slovenskej republiky košické letisko je uvažované a zahrnuté to do tohto systému. To znamená, že v každom prípade sa Bezpečnostná rada, kedysi teda Rada obrany štátu, musí k tomuto rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky vyjadriť. Ja v tejto chvíli naozaj môžem konštatovať, že asi nie je to taký vážny problém, aby sa Bezpečnostná rada vyjadrila kladne, pretože na čele Bezpečnostnej rady je predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Ja len pripomínam, že máme informáciu, že k takej závažnej veci aj napriek tomu, že Slovenská republika je súčasťou Severoatlantickej aliancie a že sme vstúpili do kolektívnej bezpečnosti a zobrali na seba nejaké záväzky, že Bezpečnostná rada sa k tomuto veľmi vážnemu problému nevyjadrila.

Takže, pán predseda výboru Rusnák, keď hovoríte, že všetko bolo absolútne v súlade so zákonom, ste o tom presvedčený, tak ja som presvedčený, že tieto vážne skutočnosti súvisiace s obranou Slovenskej republiky neboli rešpektované a minimálne teda v týchto oblastiach bol porušený zákon. Teda z mojej strany je úplne legitímne pýtať sa, že je vôbec a ak je, aké je stanovisko Bezpečnostnej rady k privatizácii hlavne Letiska Košice, ktoré má mimoriadny význam, ako som už povedal, v obrannej štruktúre.

Dámy a páni, niet letiska na východ od Zvolena a Popradu, ktoré by bolo schopné zabezpečovať prevádzku vojenských lietadiel rôznych typov. Ak hovorím o tomto probléme, tak súčasne môžem položiť ďalšiu otázku. Pokiaľ naozaj vláda Mikuláša Dzurindu prevalcuje tento proces privatizácie, máme garanciu a záruku, že v kúpno-predajnej zmluve bude vecné bremeno na tú vojenskú časť prevádzky košického letiska? Myslím si, že to sú naozaj legitímne otázky a napriek tomu teda, že predkladám ten návrh na doplnenie uznesenia, tak bol by som rád, keby sa aj výbor pre obranu a bezpečnosť tomuto problému venoval.

Dámy a páni, ak som citoval viaceré zákonné ustanovenia, dovoľte mi, lebo to sú veci, ktoré sa naozaj týkajú Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi spomenúť ešte jeden dokument, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila, a je to dokument, ktorý sa nazýva Obranná stratégia, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2001. V tejto Obrannej stratégii v článku 34 tohto dokumentu sa hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky ako ústavodarný a zákonodarný orgán v oblasti obrany štátu vyjadruje súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, uznáša sa o vypovedaní vojny, vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl, schvaľovala zásadné strategické dokumenty pre oblasť bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, predovšetkým bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, obrannú stratégiu, vojenskú stratégiu a zdroje potrebné na obranu." To je teda článok 34 a dovoľte mi ešte odcitovať článok 52 tohto dokumentu, kde už sa teda konkrétnejšie hovorí. Ako súčasť tohto dokumentu je aj zmienka alebo teda vyjadrenie o obrannej infraštruktúre. "Ako súčasť týchto úloh bude Slovenská republika budovať a udržiavať zodpovedajúcu infraštruktúru na zabezpečenie obrany zahrnujúcu telekomunikácie, dopravu, výrobu a rozvod energie, bankovníctvo a financie, informačné technológie a ďalšie prvky. V systéme obrany bude vytvárať podmienky na jej ochranu a fungovanie v krízových situáciách. Do úvahy pritom bude brať budúce požiadavky z hľadiska integrácie to Severoatlantickej aliancie. Zabezpečí efektívnu kombináciu štátneho a súkromného sektora na jej udržiavanie a rozvoj."

Dámy a páni, krátka poznámka, tu je úplné jasne a explicitne vyjadrené, čo sa týka Letiska Košice, treba mať absolútne jasné aj tieto záležitosti, pretože vyplývajú z dokumentov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, ale na margo toho by som chcel povedať, že to sa rovnako týkalo napríklad telekomunikácií. Nuž, sprivatizovali sme telekomunikácie a nezabezpečili sme túto podmienku, za veľké peniaze si telekomunikačné systémy teraz armáda buduje a myslím si, že za podstatne menšie prostriedky a s väčšou efektivitou bolo možné zabudovať to do toho systému Slovenských telekomunikácií, bolo by to ekonomicky prospešné pre Slovenské telekomunikácie, ale podstatne by to bolo prospešnejšie pre ekonomiku Slovenskej republiky, ako budovať samostatné systémy.

Takže, dámy a páni, celkom v úvode som skonštatoval, že rozhodnutie a strategické rozhodnutie o privatizácii je politickým rozhodnutím, dovoľte mi teda skonštatovať, a to je vážny politický dôvodov, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť, vláda Mikuláša Dzurindu podľa môjho názoru stratila schopnosť uplatňovať demokratickú formu vlády so zárukami slobodného života a rozvoja duchovnej kultúry, len tak, mimochodom, takto to definuje preambula Ústavy Slovenskej republiky. Ale čo je rozhodujúce, dámy a páni, Mikuláš Dzurinda ako predstaviteľ vrcholného orgánu výkonnej moci je pravdepodobne organizátorom a účastníkom parlamentného kupliarstva, ktoré mu naďalej umožňuje zneužívať moc.

Dámy a páni, do zneužívania moci patrí aj proces privatizácie letísk v Bratislave a v Košiciach. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, procedurálny návrh? Nech sa páči. Prosím zapnúť mikrofón pánu poslancovi Jarjabkovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda, v prvom rade by som sa chcel spýtať, prečo tu nesedí ani jeden člen vlády a komu vlastne všetko toto tu hovoríme. Preto by som vás veľmi pekne poprosil, aby ste alebo vyhlásili prestávku, dokedy tu nejaký člen vlády nebude zodpovedný za privatizáciu preto, lebo si myslím, že je to elementárna politická kultúra, aby to ktosi vedel, aby vedel odpovedať na otázky, ktoré sú tu kladené z pléna. A teraz sa pýtam, urobíte prestávku sám, alebo mám dať procedurálny návrh, aby bolo schôdza prerušená dovtedy, kým tu nejaký člen vlády nebude?

V. Veteška, podpredseda NR SR: V súlade s rokovacím poriadkom má na toto právo poslanec. Nech sa páči, procedurálny návrh.

D. Jarjabek, poslanec: Dávam procedurálny návrh, aby ste jednoducho zabezpečili, aby tu sedel nejaký člen vlády...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre.

D. Jarjabek, poslanec: A dovtedy, kým tu ten člen vlády nebude sedieť, pekne by som poprosil, aby ste o tom dali hlasovať, respektíve spojazdnili rokovaciu sieň tak, aby sa tu dalo hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre, budem pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom. Pýtam sa, je všeobecný súhlas na to, aby sme prerušili schôdzu, kým sa dostaví člen vlády? V tej chvíli musím dať o tom hlasovať. Prezentujte sa, hlasujte, i keď vidím, že tu nie je väčšina. Takže je zbytočné dať o tom hlasovať. Nie je tu väčšina, keď vyjde, že tu nie je väčšina, tak nemôžeme hlasovať, to znamená, nebudeme uznášaniaschopní. Prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) No, však dobre, dohodneme sa, v pohode, dohodneme sa, už sme sa raz dohodli, že pokračujeme, vážení. Tak výsledok je jasný. Schôdza nie je uznášaniaschopná, pokračujeme ďalej v rokovaní. Dajte mi tam, prosím vás, kto má ďalej vystúpiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Číž, procedurálny návrh alebo faktickú poznámku? Pán poslanec Fico, prosím, zapnite pánovi poslancovi Ficovi.

R. Fico, poslanec: Pán podpredseda, vláda Slovenskej republiky, budem mať procedurálny návrh, absolútne je v postavení, keď zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Je nenormálne, aby sme tu vôbec akékoľvek hlasovania viedli o tom, či tú má byť, alebo tu nemá byť minister. Ak raz rokujeme o privatizácii štátneho majetku, mali byť prítomní obidvaja ministri, chápem, rešpektujem, ak je pán minister Prokopovič chorý, ja som to povedal, že si oceňujem jeho účasť, je tu predsa minister hospodárstva pán Malchárek, ktorý by tu mal minimálne sedieť.

Preto vás poprosím, pán podpredseda, bez akéhokoľvek hlasovania, bez čohokoľvek vás žiadam, aby ste zariadili účasť ministra vlády Slovenskej republiky, pretože potom vyzeráme ako idioti. My tu rokujeme o veciach, ktoré sa týkajú tohto štátu a nie je tu žiadny člen vlády Slovenskej republiky. Takže buď počas ďalšieho...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme takto pokračovať, dobre, budeme pokračovať s faktickými poznámkami a ja okamžite sa postarám o to, aby sme vyriešili túto otázku, ktorá tu bola prednesená. Dobre? Súhlas všeobecný. Pokračujeme s faktickými poznámkami. Nesúhlasí, takže budem mať zase o tomto dať hlasovať? Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, v priebehu desiatich minút sa dostaví do rokovacej sály Národnej rady pán minister hospodárstva. Odporúčam preto aj na návrhy, ktoré padli, aby sme prerušili rokovanie do 19.20 hodiny a pokračovali za prítomnosti ministra v rokovaní ďalej. Vyhlasujem prestávku do 19.20 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 19.20 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v požiadavke, ktorú predložili páni poslanci, aby bol prítomný na rokovaní Národnej rady ekonomický minister, je v tejto chvíli splnená. Pán ministerstva hospodárstva a podpredseda vlády sa dostavil na rokovanie Národnej rady, preto budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

Procedurálny návrh predniesol alebo chcel predniesť pán poslanec Maxon, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále. Nech sa páči, dávam slovo teraz pánovi poslancovi Janišovi, ktorý chcel reagovať faktickou poznámkou na predrečníka. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda, aj keď tu predrečník nie je preto, lebo to je jeho štýl povedať a potom utiecť, on je vždy taký vďačný rečník preto, lebo pre všetkých tých, čo nečítajú materiály do Národnej rady, tak on to tu tak všetko pekne prečíta, takže všetkých oboznámi. V tomto je jeho vystúpenie veľmi vďačné. Pán kolega Maxon tu spomenul, že chce napísať, alebo bol by schopný napísať nejakú dizertačnú prácu, tak ja pevne verím, že svoju dizertačnú prácu napíše o tom, ako si ako minister financií požičiaval za 30-percentný úrok pre štát, dúfam, že o tomto napíše svoju dizertačnú prácu, dúfam, že ju napíše, ako zadlžoval naše deti a vnukov týmito úrokovými sadzbami, dúfam, že ju napíše, a dúfam, že bude veľmi odstrašujúca pre všetkých ministrov financií táto dizertačná práca, a dúfam, že ju napíše čím skôr.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ťažko sa mi rozpráva, pán poslanec Maxon je už prítomný, áno, ďakujem. Pán poslanec Maxon, zárukou demokracie je Ústava Slovenskej republiky, takže nepripisujte mi to, čo jednoducho mi nepatrí. Ja som len také malé ohnivko v tomto procese, ale som hrdý na to, že môžem sedieť v tomto parlamente, to si skutočne vážim, takže keď ste to takto mysleli, tak vám ďakujem.

Pán poslanec Kondrót je človek, ktorého v súkromí pokladám za svojho priateľa, čiže ja vo svojom vystúpení, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. Ja som len povedal toľko, že pán poslanec Kondrót iste sám robil svoj príhovor, môže mať na vec názor taký alebo onaký. On má taký, aký má a ja som len ocenil to, že sa na tom natrápil, ale teda že sme už vývojovo v debate ďalej. Čo ma ale mrzí na vašom vystúpení, pán poslanec, mňa ľudia poznajú ako človeka, ktorý sa neznižuje k neslušným slovám, preto ani neviem ten výrok povedať, ani ho nepoviem. Jednoducho toto, čo ste tu povedali voči strane, ktorá tu teraz nie je zastúpená, je proste hnusné bez ohľadu na to, že tu títo ľudia nie sú a ktorákoľvek strana to je. Slušní by sme mali byť v každom prípade, veď sme vzor pre našich občanov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť reagovať. Pán poslanec Rusnák, neuvedomujem si, že by som povedal niečo také nezdvorilé, ako vy ste to charakterizovali, alebo dokonca už vôbec nie hnusné. Poprosím vás potom prípadne, keby ste mi to zopakovali, a pán poslanec Janiš, chcem vás ubezpečiť, že ako minister financií som robil všetko, čo sa v tom období dalo, aby sa slovenská ekonomika stabilizovala a rozvíjala, a keby ste boli taký láskavý a už konečne prestali s tými 30-percentnými úrokmi. Štátne pokladničné poukážky vtedy mali teda takú úrokovú sadzbu, ale vy ste asi zabudli, pán poslanec Janiš, alebo si nepamätáte, alebo ste o tom ani nevedeli, bol som minister financií v ťažkom období, vo volebnom roku a vôbec to nie je pravda, že sme diaľnice financovali za 30-percentné peniaze. Počas môjho pôsobenia sme po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky emitovali štátne dlhopisy v zahraničnej mene a priemerná úroková sadzba sa pohybovala v tom čase a vo volebnom roku za tieto eurobondy približne 5 percent. Môžem vám to zdokumentovať, bola to emisia zložená v dolárovej mene, v markovej mene a v jenovej mene, a mám o tom, vážený pán poslanec Janiš, dokumenty na rozdiel od vašich s prepáčením táranín.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prihlásení písomne do rozpravy využili svoju možnosť vystúpiť. Teraz dávam možnosť pánom poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Sedem pánov poslancov, posledný pán poslanec Ďaďo. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Opaterný.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda, dovoľte mi sa vyjadriť k prebiehajúcemu trendu na privatizáciu letísk Bratislava a Košice. Za posledné dva týždne, skoro už tri by sme mohli nadobudnúť dojem podľa vyhlásení ministerstva dopravy, akoby predaj bratislavského letiska konzorciu TwoOne bol optimálnym riešením. V skutočnosti podľa môjho názoru sa však ukazuje, ako sa to nemá robiť.

Prvé nejasnosti sa začali už okolo výberu privatizačného poradcu, keď za víťaza bola určená firma Meinl Bank, ktorá má minimu, ak vôbec nejaké referencie týkajúce sa privatizácie letísk. Na druhom mieste skončila renomovaná konzultačná firma Ernst and Young, ktorá má vyše 40 referencií privatizačného poradcu na letiská. Firma sa aj odvolala za nikdy nevyjasnených okolností, zrejme na pokyn materskej firmy z Londýna bolo toto odvolanie stiahnuté.

Konkrétne k samotnému trendu. Obhajcovia predaja používajú podľa môjho názoru zavádzajúce argumenty, a to predovšetkým, že investície, ktoré letisko potrebuje, môže zabezpečiť len súkromný vlastník, že správcovská firma neprichádza do úvahy, lebo by nedostala úver a hlavne, že nejde o likvidáciu konkurencie. Ako to vyzerá v Európskej únii? Väčšinu letísk v Európe nevlastnia súkromní investori, ale mestá a vyššie územné celky, teda v istej forme štát. Ide napríklad o výlučné vlastníctvo, konkrétne sú to letiská Mníchov, Amsterdam, Stuttgard, Záhreb, Klagenfurt alebo Linz. Prenájom vo Francúzsku, väčšina letísk, Rím, Benátky, v Londýne, letisko v Lutone, prípadne menšinová účasť súkromného sektora, napríklad sú to aj letiská Viedeň, Frankfurt, Hamburg, Turín, Innsbruck alebo Ľubľana. Nehladiac na tieto fakty som osobne presvedčený, že aj privatizácia je dobrou cestou. Ale prvá otázka, ktorá tu vzniká, ide skutočne o privatizáciu? Nejde o nejakú skrytú formu preštátnenia? Ak sa pozriete na akcionársku štruktúru viedenského letiska zistíte, že 20 percent tam má spolková krajina Niederösterreich, ďalších 20 percent mesto Viedeň, 10 percent zamestnanci, len zvyšok patrí súkromným akcionárom. Ak si to dáme dokopy s tým, že 34 percent, ktoré u nás zostávajú, patria v tej či onej forme štátu, alebo mestu Bratislava, prípadne VÚC Bratislava, vzniká mi z toho akýsi podivný štruktúrny chaos akcionársky, kde skutočne toto nebudem môcť označiť za privatizáciu. S takýmto postupom už máme z minulosti a práve z rezortu dopravy negatívne skúsenosti. Konkrétne Slovenské telekomunikácie, ktoré v rámci takzvanej privatizácie boli predané nemeckému štátu, respektíve presnejšie povedané nemeckej štátnej firme Deutsche Telekom. A doteraz to tak aj vyzerá.

Ďalej konkurencia. Ministerstvo tvrdí, že nejde o likvidáciu konkurencie, pretože Bratislava má taký malý objem prepravy, že Viedni nekonkuruje. Tento argument neobstojí. Veď, čo je predaj letiska s najnižšími poplatkami v strednej Európe, teda Bratislava susednému letisku s najvyššími poplatkami, ak nie likvidáciou potenciálnej konkurencie. A toto nie je môj názor osobný. Toto je aj názor rakúskych analytikov. Za všetkých zacitujem analytika Reifeisen Centrobank Roberta Maxiana, ktorého citát bol uvedený vo Wirtschaftblatt 23. 12. 2005, v Hospodárskych novinách, dokonca aj vo Financial Times, čo je skutočne renovovaný denník. Citujem: "Veľmi pozitívny je predovšetkým fakt, že tým odpadla potenciálna hrozba konkurenta v tesnej blízkosti. Scenár veľkého medzinárodného letiska, ktoré by agresívne operovalo z Bratislavy, visel v posledných rokoch nad viedenským letiskom ako Damoklov meč. Obe letiská sú od seba vzdialené asi 40 km." Koniec citátu. O čom sa nehovorí, je to, že Bratislava neohrozuje len Letisko Schwechat, ale aj národného prepravcu Austrian Airlines, ktorý nie je v najlepšej situácii. Za posledné roky dosiahol zisk tak, že mohol vyplácať dividendy, konkrétne 30 centov na akciu pred štyrmi rokmi. Iba raz. Oproti nemu viedenské letisko je finančne úspešné. Platí dividendy bez prerušenia od roku 1992. Austrian Airlines bol nútený zaviesť viacero úsporných opatrení a zmeniť stratégiu, aby znížil operačné náklady a maximalizoval výkon. Veľa si sľuboval od východných trhov, ktoré pre neho podľa vyjadrení reprezentantov predstavujú historickú príležitosť, ktorú neslobodno premárniť. Firma verí, že sa tu bude môcť presadiť pridávaním nových destinácií a zvyšovaním frekvencií letov.

Z uvedeného vyplýva, že z rakúskeho pohľadu skutočne niet miesta v takej blízkosti pre konkurenčné letisko, z ktorého by pôsobili akresívni prepravcovia, ktorí nelietajú z Viedne práve pre miestne vysoké náklady. Z Bratislavy by si totiž určite volili trasy, na ktorých by mohli ponúknuť konkurenčné ceny a medzi nimi nepochybne aj trasy Austrian Airlines. Konkrétne v Európe, či je už to destinácia Brusel, destinácia Londýn, alebo iné. Nakoniec v malej miere sa to už aj deje. Mimochodom, otázka je, či by sa aj tu niekde nemal hľadať kľúč práve k podivnému prevzatiu Slovenských aerolínií prostredníctvom Austrian Airlines podľa hesla Kto nám vytrhne tŕň z päty so Slovenskými aerolíniami, dostane za odmenu bratislavské letisko. Na veci nič nemení, že predaj letiska neznamená, že tu dôjde k drastickým opatreniam, akým by bolo obmedzenie premávky. Samozrejme. Viedeň však bude môcť zostaviť mix letov tak, aby to bolo pre ňu čo najvýhodnejšie. V tomto prípade by nárast v objeme prepravy nemusel znamenať automaticky pre bratislavský región aj primeraný hospodársky efekt. Napriek tomu letisko by mohlo byť, samozrejme, ziskové pre majoritného vlastníka.

Tu mi neostáva len sa vyjadriť aj k poznámke pána ministra hospodárstva, ktorý tvrdil, že ak niekto investuje zhruba 9 miliárd, predsa musí tie miliardy dostať naspäť. Iste, ale v tomto prípade neporovnávame investíciu do nového podniku s jej návratnosťou. Tu porovnávame stav, ak investuje 9 miliárd do potenciálneho možného konkurenta oproti stavu, aké by mohli byť jeho straty v prípade, že by tu skutočne operovalo konkurenčné letisko. A v tomto prípade sa môže ukázať, že 9 miliárd ako minimalizácia straty bola investícia dobrá.

Predaj bratislavského letiska týmto spôsobom ukazuje ešte na jednu vec, a to, že Slovensko i Rakúsko postupujú úplne odlišne pri privatizácii a ochrane vlastných záujmov. V Rakúskej republike vláda vyžaduje od svojej holdingovej a privatizačnej agentúry Österreichische Industrie holding AG, aby hľadala najlepších možných kupcov, a to citujem: "V najlepšom záujme predávanej firmy rakúskeho hospodárstva a rakúskych daňových poplatníkov." Koniec citátu. A dáva jej za povinnosť chrániť rakúske záujmy. Zároveň vyžaduje, aby sa dbalo na ochranu rakúskych záujmov tou cestou, že správa privatizovaných podnikov zostáva v Rakúsku. Aká je štruktúra vlastníctva v Austrian Airlines? Plne vyhovuje tomu, čo som práve hovoril. Aby podnik zostal v rakúskych rukách, skupina rakúskych investorov, ktorá má 10,3 percenta v danej spoločnosti, sa musela zaviazať, že pri hlasovaní vždy pôjde s Österreichische Industrie holding AG, ktorý vlastní 39,7 percenta. Hlavní akcionári letiska Viedeň, teda mesto a spolková krajina Niederösterreich konajú takisto v zhode.

Mimochodom, ďalšia otázka. Ak by došlo k situácii, že by bolo potrebné rozvíjať Letisko Bratislava a, naopak, utlmovať činnosť vo Viedni pre vysoké ceny, pre vysoké mzdy prepúšťať, veríte niekto tomu, že pri takejto akcionárskej štruktúre by mesto Viedeň, Spolková krajina a zamestnanci odhlasovali takýto postup? Nikdy. Skutočnosť, že predaj letiska je aj odstránením konkurenta, sa Viedeň pokúša zakryť bonmotom, že dáva prednosť spolupráci pred konkurenciou. Ale otázka je, aká spolupráca sa má na mysli? Spolupráca majiteľa a zamestnanca? Alebo spolupráca na princípe partnerstva. Z uvedeného vyplýva, že o tomto nemôže byť ani reči.

Na záver. Zaznelo niekoľkokrát, že všetko je v poriadku, pretože nebol porušený zákon. Nuž, neviem v tejto chvíli, či bol, alebo nebol, ale myslím si, že to ani nie je tá najdôležitejšia otázka, pretože zlé rozhodnutia možno prijať aj v súlade so zákonom. A predmetom kritiky nie je porušenie zákona v tomto prípade, ale chybné, dokonca pre Slovensko škodlivé rozhodnutie. Apropo, dva týždne nám ministerstvo dopravy masírovalo verejnosť vyhláseniami, ako je všetko v poriadku a vybraný uchádzač TwoOne je najlepším riešením. Potom sa zišla koaličná rada a všetko bolo inak. Tak, kde je pravda? Klamalo sa predtým, alebo sa klame teraz? Zo všetkého, čo som uviedol, mi vychádza, že jediným rozumným a čestným východiskom v tejto chvíli by bolo zrušiť rozhodnutie o predaji letísk, zrušiť tento tender a vypísať nový, transparentný, kontrolovaný od samého počiatku. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi trošku teraz okrem toho, čo sa prerokúva. Veľmi ostro by som sa chcel ohradiť voči vyjadreniu Mirka Maxona ohľadom Ľudovej strany - HZDS. Myslím si, že mal si, Mirko, aj lepšie dni a toto politické entrée bolo nešťastné. Za to, že niekto odíde z politickej strany, umožňuje mu to, po prvé, volebný systém a morálne dopady takého odchodu napriek tomu, že sa dostal na chrbte tej strany do parlamentu, si každý musí vysporiadať sám. A hovoriť o tom, že ja som statočný a ostatní, ktorí odišli, sú darebáci, si myslím, že nie je korektné. To je všetko.

Ak dovolíte, odznelo v tomto parlamente za toto volebné obdobie obrovské množstvo rôznych a môžem povedať rozumných návrhov, pripomienok a rôznych návrhov na koncepcie, ale takisto môžem povedať absolútne zodpovedne, že temer na 99 percent nenašli žiadne uplatnenie. A teraz je namieste otázka, prečo je tomu tak, že upozornení, návrhov na zlepšenie koncepcií privatizácií existuje dosť a napriek tomu sa odrážajú ako hrach od steny. Aj preto si myslím, že musím vystúpiť, lebo dnes večer som ešte podstatu veci tu, napriek tomu, že odznelo veľa vecí, nepočul. Som o tom presvedčený, že tento stav je preto taký, že o veciach zásadných v tomto štáte nerozhoduje Národná rada, a preto si myslím aj o tom uznesení, ktoré je teraz pripravené, je úplne jedno, či by sme ho aj odsúhlasili, pochopiteľne, že ho neodsúhlasíme, aj keby sme ho odsúhlasili, nič nemení na veci a všetko prebehne, tak ako má prebehnúť. A prečo je to teda tak, že napriek tomu všetko prebehne tak? Pretože v tejto krajine nevládne ani vláda, ani koaličná rada. A príklad privatizácie letiska je absolútne markantným príkladom tohto postupu. Kto je teda ten, kto rozhoduje o tom, že komu bude prisúdený takýto projekt privatizácie? Nuž, na základe súvislostí s tým, čo je verejne potvrdené, a verejne to aj koalícia priznáva, čo sa stalo v zdravotníctve, kde dostala jedna finančná skupina Penta Group taký priestor na ovládnutie systému zdravotníctva, aký dostala, si dovoľujem povedať, že výberové konanie ohľadom privatizácie bratislavského a košického letiska riadi Penta a ešte ďalšie finančné zoskupenia, ktoré sa perfektne medzi sebou dohodnú, a preto si myslím, že nočné zasadanie, ktoré urobila koaličná rada, kde vyniesla to nedôstojné rozhodnutie o pokračovaní tendra spôsobom, ktorý je nevídaný, je len potvrdením toho, čo hovorím, že veci okolo letísk neriadi vláda a neriadi ani koaličná rada.

Dnes som tu počul niekoľko obvinení smerom k opozícii, že pripravujeme nejaké znárodnenie. Bol napadnutý predseda Smeru, že chce všetko znárodňovať. Nuž, musím povedať, som absolútne pokojný, že keď predseda Smeru sa stane prípadne premiérom budúcej vlády, tak som absolútne presvedčený, že nič horšie ako táto vláda už nevymyslí. Ja sám som zažil na sebe samom znárodňovanie, ktoré ste nazvali reprivatizácia. Reprivatizácia v kúpeľoch Sliač a Kováčová sa začala spôsobom, že súkromná bezpečnostná služba, ktorá bola priamo v riadení Policajného zboru, po rozhodnutí u premiéra, v pracovni premiéra vlády Slovenskej republiky o pol štvrtej ráno prepadla s vlčiakmi a požiarnickými sekerami kúpele, a tak sa dostala do kúpeľov. Pripomínalo mi to veľmi blízko dobu, keď zasahovalo gestapo a možno, že prebehli aj pri pokusoch o združstevňovanie podobné násilné akty. Takže si myslím, že od tohto horšie už žiadna vláda priniesť nemôže. Takže, ako treba robiť znárodňovanie, ste ukázali jasne budúcej vláde vy.

Okrem toho, čo sa týka vlastníckych vzťahov v demokratických štátoch, nechápem, odkiaľ je tá nenávisť k štátnemu vlastníctvu, odkiaľ pochádza to vykresľovanie súkromného kapitálu ako jediného liečebného prostriedku. Veď to nie je pravda. Veď štát vstupuje do majetkových vlastníckych vzťahov v tom, čo pokladá za výsostne výhodné, čo riadi. Vlády vstupujú do vlastníckych vzťahov, pretože musia tvoriť koncepcie rozvoja štátu. Je obdobie, keď je výhodné, že má prevahu vlastníctvo štátne, a zasa inokedy je výhodné, keď je prevaha súkromného kapitálu. Veď to sú normálne procesy. Prečo taká agresia voči štátnemu vlastníctvu? Mne prichádza na um len jedna odpoveď. Pretože štát, ak strategicky postupuje v jednom období tak a inokedy onak, robí to preto, že ide na základe nejakých koncepcií, koncepcií rozvoja, strategických koncepcií. Lenže od našej vlády som ešte takýto materiál nečítal a už pravdepodobne ani čítať nikdy nebudem. Alebo dúfam, že už od tejto vlády takýto materiál čítať nebudem. Lenže týmto sa ale nekončí všetko. Súvislosti pokračujú ďalej. S prekvapením počúvam správy, ktoré zatiaľ odznievajú len veľmi opatrne vo verejných médiách, a to, že sa bude likvidovať Fond národného majetku. Nuž tak, pán spravodajca hovorí, že nie je času, a preto budeme privatizovať, nech sa páči, samozrejme, viem, že nie je času, a to, že sa má zrušiť Fond národného majetku mi to potvrdzuje, že áno, máte veľmi naponáhlo. Len, aby ste to stihli. Ale si myslím, že napriek všetkému, napriek všetkému pred zodpovednosťou sa nedá ujsť. Za všetko, čo sa urobilo, za všetko, za čo ste viazaní mlčanlivosťou, príde doba, keď vás tento národ zbaví mlčanlivosti šmahom ruky a budete sa musieť zodpovedať. Takže tieto súvislosti si myslím, že je všetko v procese privatizácie absolútne jasné a postoj a postup vlády pre mňa je takisto úplne transparentný. Žiadny problém v tom nevidím, postup je taký, aký potrebujú. Súhlasím s vami.

A ešte, pán spravodajca. Nehnevaj sa, ty vystúpiš pred parlamentom a povieš, že nemôžeš povedať niekedy všetko, pretože si viazaný mlčanlivosťou. To znamená, ja si to vysvetľujem a vykladám tak, že ty nemôžeš povedať pravdu, a preto vystúpiš a táraš. Áno, ty táraš, pretože nemôžeš povedať pravdu. A keď niekto nemôže povedať pravdu, musí tárať (potlesk). A chcel by som ešte doplniť aj to, že táto vláda už ôsmy rok je viazaná mlčanlivosťou. Ledva čakám na tú príležitosť, keď vo voľbách legitímnych a riadnych bude tejto mlčanlivosti zbavená. Ja si myslím, že aj ona bude národu vďačná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)