V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jaduš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som už pre tlač uviedla, že tento legislatívny návrh je na spestrenie programu rokovania Národnej rady. A myslím, že väčšina poslancov ho nemôže brať vážne.

Pán poslanec, ja neberiem vám nejakú veľkú, teda dobrú snahu vyjsť mladým v ústrety ako budúcim voličom možno. Možno aj máte hlbší záujem, ale nemáte hlbšie poznatky o tom, čo navrhujete, ako sa prejaví v praxi. Už len keď pozrieme tú rýchlosť, jej kontrolu. Prosím vás pekne, to sa predsa kontroluje technikou, a nie námatkovo, ako ste pre elektronické médiá uviedli. To budú policajti ako zisťovať, keď je celková povolená rýchlosť tých 80 km/h, že ktorý vodič má vek nižší ako tých 18 rokov? Ako to zistia? Budú ich zastavovať a budú hľadať ako ihlu v kope sena, že ktorý je vlastne ten sedemnásťročný? Veď to je proste úplne nezmyselné. Takže ja si neviem predstaviť aj realizáciu toho.

A naviac nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne, ktorá uviedla skutočne viaceré dôvody na to, aby sme chránili tých mladých ľudí. Na elektronických hrách a počítačoch oni v simulovaných rýchlostiach vykážu perfektné výsledky a keď nabuchnú, no tak je to možno v 50 hrách v jednom prípade, ale nič sa nedeje. Ale keď sa im to stane v praxi, ide o ich život a o ten nám ide, ten musíme... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, teraz čisto úprimne a bez nejakých osobných invektív chcem sa spýtať: Boli ste mladý? Keď ste boli mladý, neboli ste taký vážny a seriózny, aký ste dnes. A určite tak ako väčšina mladých ľudí, ako som bol ja, keď ste boli mladý, mali ste sklony byť ľahkovážny, byť temperamentný. A každý z nás, keď začínal šoférovať, vedel a vie to práve dnes po tých rokoch odjazdených na cestách, ako to skutočne bolo. Ja sa hrozím toho, ako som začínal ja. A som fakt výborný šofér, mal som len jednu nehodu za možno 20 rokov. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj naše snaženie na pôde Národnej rady by malo viesť k tomu, aby sme sa snažili ochraňovať životy a majetok občanov. A práve preto, že v tomto svete číha na mladých ďaleko viac nebezpečenstiev ako v tom našom starom "dobrom" svete, práve preto, že máme na scéne drogy, práve preto, že máme na scéne iné významné vplyvy, ktoré pôsobia na psychiku mladých ľudí, by sme mali uvažovať skôr o tom, aby sme zvýšili vek pre pridelenie vodičského preukazu, lebo mne to skôr takto vychádza, pretože ak idete v sobotu, v piatok na cesty v nočných hodinách, keď končia diskotéky, keď končia akékoľvek mládežnícke akcie, človek sa až bojí na tých cestách jazdiť, pretože ani ten najlepší policajt v tej tme a v tom šere a pri tej baterke nevie odhadnúť, či náhodou nie je ten mladý človek pod vplyvom nie alkoholu, ale práve drog. A, bohužiaľ, štatistiky a aj skúsenosti z môjho okolia hovoria o tom, že práve títo mladí ľudia, ktorí sa v noci vracajú z diskoték domov, väčšinou mnohokrát podnikajú aj pretekárske akcie na starých vrakoch, ničia nielen svoje životy, ale aj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Fakt chcem povedať, že som s prekvapením počúval niektoré argumentácie, napr. že mladý, opitý človek narazí niekde do stromu alebo do domu. Vieme o prípadoch, aj keď už skúsení, zrelí a dokonca aj právnici, aj poslanci narazili opití do domu alebo do stromu a nemalo to nič so sedemnástym rokom života dočinenia. Dokonca niektorí poslanci dokonca aj navrhovali, že ani ženy by nemali jazdiť v pravom či v ľavom jazdnom pruhu na diaľnici, a tiež to nemalo nič dočinenia s nejakým vekom.

K tomu, ako pani poslankyňa Podracká povedala, že v aute sa môžu diať veci, s ktorými rodičia nesúhlasia. No môžu sa diať kdekoľvek pod kríkom, naozaj na to netreba auto. A rozhodne to nemá čo dočinenia so sedemnástym rokom života.

K tomu, že pani poslankyňa Tóthová hovorila o zisťovaní rýchlosti. Bohužiaľ, neboli ste tu, pani poslankyňa, keď som o tom hovoril, ale kľudne to zopakujem. Je to ako akékoľvek iné zisťovanie, ako napr. zisťovanie alkoholu. Čo máme mať na aute majáčik, ktorý bliká, že niekto, ten vodič je opitý alebo niečo podobného že sa deje? Vychádzame z toho, že tí mladí ľudia sú rovnako zodpovední ako sme aj my a že si vážia toho, že dostanú vodičský preukaz skôr a že sú si vedomí aj obmedzení určitých, ktoré sú tam, a že sú si aj vedomí toho, že keď porušia zákon, že môžu prísť o ten vodičský preukaz. Však to je predsa na skúšobnú lehotu ako aj u osemnásťročných. Takže oni majú väčšiu kontrolu, ako máme my dospelí, čo už máme dlhšie vodičský preukaz.

A k tomu, že sa začnú zúčastňovať cestnej premávky. Veď oni sa v mnohom prípade zúčastňujú jej už teraz na motocykloch, na malých môžu jazdiť. Dokonca na bicykloch sa zúčastňujú cestnej premávky. Takže to je len určitý ďalší stupeň dôvery, že sa im ľahšie jazdí na aute, ktoré má 4 kolá, ako na dvoch.

No a čo sa týka zvýšenia veku, ako hovoril pán poslanec Jaduš. No neviem, chcem povedať, že potom by sme museli siahnuť, keď ideme do takýchto dôsledkov, aj na to, že budeme odoberať vodičský preukaz napr. starším ľuďom, keď nie sú zodpovední a tak ďalej. Ale ako toto všetko chcete potom vôbec zisťovať?

A pýtam sa ešte na záver, ako je to možné, že v Anglicku, v Rakúsku a, som presvedčený, v ďalších krajinách, čo mi dajú z Parlamentného inštitútu, majú tak kompetentných a schopných mladých ľudí, že im odsúhlasia jazdu na cestách už od veku 17 rokov. Alebo sa pýtam: Nemajú skôr kompetentných dospelých ľudí, čo sedia v parlamente? Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 1438).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1455.

Dávam slovo pani poslankyni Bollovej, aby návrh zákona uviedla.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila jeden z tých návrhov, ktoré, tak ako som sa vyjadrila pred krátkou chvíľou, myslím, nepatria do žiadnej politickej agendy, ide o návrh, ktorý by bol prospešný pre všetkých nás.

Voľby do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2005 prebiehali podľa doteraz platného zákona č. 303/2001 Z. z., ktorý sa ukázal ako nekompetentne vypracovaný. Potvrdila to nízka volebná účasť, ktorú občania zdôvodňovali slabou medializáciou navrhovaných kandidátov, nedostupnosťou kandidátskych listín, ich neprehľadnosťou i všeobecne nedostatočnou informovanosťou o spôsobe volieb.

Nie menej závažným dôvodom bolo na základe obmedzenej informačnej kampane i nepochopenie funkcie a úloh vyšších územných celkov a ich poslaneckých zborov zo strany voličov.

Na nedostatky uvedeného zákona upozornili samotní voliči, ale i majitelia mediálnych vysielateľov s licenciou s poukazovaním na absenciu zákonnej úpravy volebnej kampane v elektronických médiách.

V takej situácii sa predstavovanie a súboje kandidátov odohrávali síce na letákoch, plagátoch, v inzercii, ale nie tam, kde by mali najlepší dosah na širokú verejnosť. Živá, reálna konfrontácia, teda to, čo najlepšie mobilizuje voliča, chýbala tam, kde sa jej prakticky nemožno vyhnúť, pretože prichádza za voličmi do domácností prostredníctvom nie iba centrálnych, ale i lokálnych a regionálnych vysielaní televízií a rozhlasov.

Návrh novely, ktorý spolu s kolegyňou Zmajkovičovou predkladáme, rieši tento problém takmer úplne novým znením § 27, ktorého text upravuje i povinnosť vytlačiť a distribuovať kandidačné listiny všetkým voličom, aby mali dostatok času vybrať z obsiahlych zoznamov tých kandidátov, ktorých poznajú, resp. ktorých budú chcieť poznať pred samotným volebným aktom.

Novela tiež stanovuje umiestňovanie plagátovacích plôch, ich úpravu, ako i úpravu volebných miestností a budov, v ktorých sa tieto miestnosti nachádzajú, aby sa predišlo vyvesovaniu vzorov upravených kandidačných listín, ktoré vo viacerých prípadoch usmerňovali voličov, ktoré poradové čísla majú vyznačiť.

Návrh novely bude vyžadovať zvýšené náklady na štátny rozpočet v porovnaní s volebným rokom 2005 o približne 1,13 %, čo bude predstavovať tlač kandidačných listín pre približne 4,3 mil. voličov, čo z dôvodu dôležitosti zvýšenia záujmu a účasti voličov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov považujeme za skutočne nepodstatné.

Údaje o finančnom vplyve tejto novely zákona boli do návrhu doplnené na základe vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 21. 12. 2005, ktoré, teda toto vyjadrenie, navrhovateľky plne rešpektovali.

Žiadame vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste uznali, že doteraz platný zákon č. 303/2001 Z. z. nevytvára dostatočne aktívne predvolebné prostredie v zmysle zvýšenia záujmu a účasti voliča na voľbách do orgánov samosprávnych krajov.

Prosíme vás, aby ste pochopili cieľ predloženej úpravy, a to je skvalitnenie občianskej spoločnosti, informovanosti a širšia účasť občanov na správe štátu, a aby ste z týchto dôvodov návrh novely podporili. Vopred vám za všetkých vašich voličov ďakujeme. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Ivánovi Farkasovi. Pán poslanec, nech sa páči, uveďte vaše stanovisko.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 1438). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára 2006 č. 1455 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Pani poslankyňa Zmajkovičová. Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, najväčším negatívnym prekvapením regionálnych volieb bola vraj nízka účasť. Avšak predvolebné prieskumy na tento fakt skutočne upozorňovali. Osemnásťpercentná účasť vo voľbách do vyšších územných celkov, čo je asi takmer 800 000 voličov, skutočne nebola reprezentatívnou vzorkou. Po vyhlásení výsledkov volieb do vyšších územných celkov mohli občania sledovať diskusné relácie, ktoré hovorili o význame regionálnej samosprávy. A, samozrejme, sme boli zavalení rôznymi stanoviskami sociológov, ktorí rozoberali príčinu nízkej účasti.

Vážené kolegyne, kolegovia, predkladaná novela zákona je istou reakciou na nízku volebnú účasť, umožňuje nielen politickým stranám, ale aj nezávislým kandidátom možnosť prezentácie v hromadných informačných prostriedkoch.

A čo je dôležité. Táto novela tiež upravuje, čo pokladané za kampaň v hromadných informačných prostriedkoch je a čo nie. Za kampaň sa nepovažuje vysielanie v spravodajských a publicistických reláciách. Aká bola prax? Mestské televízie zastavili akékoľvek spravodajské vysielanie o činnosti vyšších územných celkoch, čo je pochopiteľné, pretože išlo o vystúpenia vtedy súčasných poslancov regionálnej samosprávy, ktorí zároveň kandidovali do ďalších volieb vyšších územných celkov. Ak dnes hovoríme o dôležitosti vyšších územných celkov, tak dajme volebnej kampani rovnaké kritériá a možnosti ako tej parlamentnej kampani, ale zároveň umožnime prijatím tejto novely, aby sa voliči mohli oboznámiť s kandidačnými listinami tým, že im budú doručené asi 17 dní pred dňom volieb.

Kolegyne, kolegovia, ja dúfam, že podporíte predkladanú novelu zákona, pretože táto novela zákona nie je účelová, nevyhovuje konkrétne žiadnej politickej strane, ale vyhovuje všetkým občanom Slovenskej republiky. Ďakujem za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Ševc, pán poslanec Hrdlička. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Skutočne ide o návrh veľmi seriózny a vážny, bez politického kontextu a je potrebné, aby sme sa skutočne rozobrali, lebo voľby do vyšších územných celkov posledné skutočne ukázali, že je nedostatočný čas na to, aby boli oboznámení všetci voliči s kandidátmi, ktorí boli navrhovaní od rôznych politických strán. Nejde tu o časový limit. A keď si zoberieme, že to boli starší voliči, ktorí mali dosť problémov s tým, aby sa oboznamovali, že tam či boli 10 a 15 minút za tou plentou, to nie je rozhodujúce, rozhodujúce je to, aby skutočne tých ľudí, ktorých majú voliť, lepšie poznali. A preto aj tá druhá časť navrhovanej novely, že by predsa mala sa robiť akosi po novom aj tá prezentácia tých kandidátov, má svoj účel a ja to plne podporím. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hrdlička.

J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som takisto aspoň veľmi krátko chcel vyjadriť podporu, že práve tieto dve dámy predložili do parlamentu novelu zákona týkajúceho sa volieb do vyššieho územného celku.

Už tu bolo viackrát zdôrazňované, a myslím si, že je to normálne, že samotný systém vyšších územných celkov je relatívne vec nová na Slovensku a vžíva sa. Aj v samotnom akte volieb je potrebné vychytať nedostatky, ktoré sa tu vyskytujú.

A myslím si, že naozaj predkladaná novela, ako bolo viackrát spomenuté, nemá politický podtón, podtext, lebo tu ide naozaj o sprehľadnenie samotného aktu volieb. A myslím si, že je to veľkým prínosom pre budúcnosť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, želáte si vystúpiť k rozprave? Nie.

Pán spravodajca, chcete vystúpiť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, vrátime sa teraz k odloženým bodom programu, ktoré mal predniesť pán minister Malchárek.

Budeme teda pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1436).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1472.

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Malchárka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, terajšia právna úprava financovania vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, a to zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, je po desiatich rokoch svojej účinnosti prekonaná a je potrebné ju nahradiť novým zákonom.

Navrhuje sa zriadiť Národný jadrový fond ako štátny účelový fond. Kľúčové sú v návrhu zákona tie ustanovenia, ktoré upravujú tvorbu zdrojov jadrového fondu a poskytovanie prostriedkov jadrového fondu.

Výrazná zmena oproti súčasnému stavu je v § 11 návrhu zákona, ktorá zakotvuje právny nárok na prostriedky z jadrového fondu, ak žiadateľ predloží zákonom stanovené náležitosti a jeho žiadosť bude v súlade s vládou schválenou stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a za to úvodné slovo k prvému čítaniu a prosím o podporu tohto zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

A. Přidal, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 744 z 24. januára 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu predmetného zákona a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam preto v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, podľa ktorej problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1472 zo 16. januára podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní.

Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Kto sa hlási ústne, prosím? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu. Je to prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze (tlač 1437).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1473.

Aj tento vládny návrh zákona predloží pán podpredseda vlády a minister hospodárstva pán Malchárek.

J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom vládneho návrhu zákona je upraviť tri základné okruhy problémov, najmä v súvislosti s novými požiadavkami vyplývajúcimi pre Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a spolupracujúce ústredné orgány štátnej správy s Európskou úniou a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri OECD.

Návrh zákona zohľadňuje úpravy z hľadiska prístupového procesu Slovenskej republiky do Medzinárodnej energetickej agentúry, získanie finančných prostriedkov na vybudovanie zásobníkov a hmotných núdzových zásob ropy a ropných výrobkov reštrukturalizáciou štátnych hmotných rezerv a povinného poskytovania časti núdzových zásob ropy a ropných výrobkov členským krajinám Európskej únie. Tieto záväzky vyplývajú zo smerníc Európskej únie a z Dohody o medzinárodnom energetickom programe, ku ktorej Slovenská republika bude musieť pristúpiť v čo najkratšom čase.

Zmenené bezpečnostné prostredie po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO v návrhu zákona vytvára nový druh štátnych hmotných rezerv, tzv. pohotovostné zásoby, ktoré sa tvoria na použitie v krízových situáciách a na humanitárnu pomoc.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a vylúčenie nejednotného výkladu niektorých ustanovení zákona a ich zosúladenie napr. s Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom je súčasne potrebné podrobnejšie upraviť hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami, rešpektujúc osobitosti pri nakladaní s týmto majetkom.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Nemcsicsovi. Nech sa páči.

R. Nemcsics, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 746 z 24. januára 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a samotná problematika zákona nie je priamo upravená v legislatíve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. januára tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Kto sa ústne hlási? Ústne sa do rozpravy nehlási nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1443. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1459.

Dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predmetná novelizácia, ktorá je predložená do Národnej rady Slovenskej republiky, reaguje na moderné trendy v súčasnej slovenskej spoločnosti. Sme toho názoru, že zákonodarca musí prispôsobovať týmto trendom, tomuto vývoju spoločnosti aj právny poriadok.

Účelom, ako je už všeobecne známe, tohto návrhu zákona je zaviesť inštitút tzv. nesporových rozvodov, teda rozvodov dohodou.

Návrh zákona vychádza z princípu, že štát by nemal zasahovať do súkromia ľudí, ak sa vedia na rozvode a na podmienkach rozvodu slušne dohodnúť.

Tento návrh zákona predkladáme už po druhý raz. Pred šiestimi mesiacmi sme s pani poslankyňou Černou a s kolegami predložili tento návrh zákona a chýbalo niekoľko hlasov, aby bol posunutý do druhého čítania. Z uvedeného dôvodu po uplynutí šesťmesačnej lehoty v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady je návrh novely zákona o rodine v tejto veci predložený na januárovú schôdzu opätovne.

Návrh zákona predpokladá, že ak manželia súčasne s návrhom na rozvod manželstva predložia súdu aj, po prvé, dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ďalej, v prípade, ak obaja spoločne užívajú ako nájomcovia byt, aj dohodu o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte a akým spôsobom sa druhý z manželov z ich nájmu bytu, ktorý je v spoločnom nájme, vysťahuje, a v prípade, ak ide o manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, aj dohodu o výkone rodičovských práv, teda o tom, kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, a dohodu o tom, v akej výške bude druhý z rodičov platiť výživné, súd nebude zisťovať príčiny rozvratu manželstva a manželstvo bez zisťovania príčin rozvratu manželstva rozvedie.

Návrh zákona vychádza z toho, že ak sa dvaja rozvádzajúci sa manželia vedia slušne dohodnúť na spoločnom majetku, na jeho vysporiadaní, na nájme bytu, ktorý majú v spoločnom nájme, a najmä na výkone rodičovských práv, teda na výživnom, a osobnej starostlivosti o dieťa, súd by nemal klásť žiadne ďalšie prekážky a štát by nemal klásť žiadne ďalšie prekážky dospelým ľuďom, ktorí sa chcú slušne rozviesť, a mal by ich v tomto prípade rozviesť.

Chcel by som všetkých, ktorí aspoň sčasti môžu pochybovať o tomto návrhu zákona, na to upozorniť, pretože jedna najčastejšia výhrada, ktorú pri diskusiách počúvame, je, že takýto rozvod, ktorý, samozrejme, je rýchlejší, menej stresujúci, a to je ten účel toho rozvodu, by nemusel byť v súlade so záujmom maloletých detí. Pre takúto argumentáciu si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím citovať navrhovaný § 23 ods. 4: "Ak podmienky pre schválenie rodičovskej dohody podľa odseku 3 nebudú splnené, pretože súd bude mať za to, že nie je v záujme maloletých detí, návrh na rozvod manželstva prejedná ako návrh podaný podľa § 22." Teda, ak nebude dohoda v záujme maloletých detí, nepôjde sa týmto zrýchleným konaním, ale prejedná sa to ako klasický návrh na rozvod. Toto ustanovenie zabezpečuje, že rozvod manželov dohodou bude vykonaný len v prípade, ak predmetná dohoda, jedna z nich, teda dohoda o starostlivosti o dieťa a výživnom, bude v súlade so záujmom maloletých detí. Je to najzávažnejšia poistka, ktorá pri rozvode dohodou nepochybne nesmie chýbať a v tomto návrhu zákona v žiadnom prípade ani nechýba. Súd teda bude vždy zisťovať, či sú splnené podmienky konania a či dohoda o úprave výkonu rodičovských práv je v súlade so záujmom maloletých detí.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona nemá podľa predkladateľov dopad na štátny rozpočet. Myslíme si, naopak, že jeho dopad bude nepriamo, ale určite pozitívny. Prichádzajú ďalšie konania, ktoré nasledujú po rozvode manželstva. Hrozí, že v prípade, ak sa manželia poriadne nedohodnú, hrozí aj nasledujúce konanie, či už ide o zvýšenie výživného, pokiaľ ho považuje jeden z manželov za nedostatočné, a, samozrejme, niekoľko rokov trvajúce konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nehovoriac o tom, že spoločný nájom bytu aj po rozvode manželstva je naozaj skutočným a obzvlášť častým problémom. V prípade, ak dá štát zákonom možnosť rozvádzajúcim sa manželom dohodnúť na týchto veciach a manželstvo bez akýchkoľvek konfliktov v prípade dohody rozvedie, štát naozaj ušetrí aj personálne, materiálne a finančné kapacity aj pri ďalších konaniach, ktoré po rozvode manželstva by mali nasledovať a by mali hroziť.

Z uvedeného dôvodu si myslíme, že tento návrh zákona je opodstatnený a určite je potrebné posunúť ho do druhého čítania. Prosím o jeho podporu a o možnosť odbornej diskusie v jednotlivých výboroch. Nazdávame sa, že trendy v spoločnosti došli až tak ďaleko, že zákonodarca by mal na tieto trendy reagovať aj zákonnou úpravou. Prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem vám, aby sme dokončili rokovanie o tomto návrhu zákona, hoc máme päť minút do sedemnástej hodiny, a potom odhlasovali to, čo sme prerokovali. (Reakcia z pléna.) Je s tým súhlas. Ďakujem.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Abelovskému, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor. Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor uznesením z 25. januára 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Evy Černej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa vyjadrenia navrhovateľov v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, zamestnanosť ani životné prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje sa návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1459 zo 16. januára 2006 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Najskôr vás budem informovať o tom, že za kluby sa prihlásil ako jediný poslanec, a to za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka, potom písomne sa prihlásila pani poslankyňa Eva Černá.

Najskôr bude prvý hovoriť pán poslanec Brocka, za poslanecký klub KDH. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, v prvej vete chcem povedať, že to je obdivuhodná vytrvalosť predkladateľov, ale rodina je, nechcem povedať, jednou z posledných bášt, ktorú sa týmto revolucionárom, socialistom alebo moderným liberálom doteraz nepodarilo úplne zničiť. Mňa neprekvapuje to, že stále prichádzajú s týmto návrhom, dokonca v situácii, keď na Slovensku sa 40 % manželstiev rozvádza. Oni sa v dôvodovej správe rečnícky pýtajú, aký zmysel má klásť rozvádzajúcim sa manželom v ich rozhodnutí prekážky, no, vážení kolegovia, aj keď na túto otázku neodpovedáte, ja si myslím, že to má veľký zmysel, manželstvo je totiž jednou z mála tých inštitúcií, ktoré sa oplatí chrániť, a klásť prekážky tým, ktorí túto inštitúciu ohrozujú, aby si jej cenu uvedomili tí, ktorí sa chcú rozviesť ľahkovážne, bez ohľadu na záujem detí napr. Hlavným cieľom tohto návrhu je podľa dôvodovej správy snaha urýchliť a skrátiť rozvodové konanie. Argumentujú predkladatelia, že rozvodové konanie je pre manželov a deti mimoriadne stresujúce. Je to dojemná starostlivosť od predkladateľov, ktorí chcú odbremeniť účastníkov rozvodov od tejto nepríjemnej prekážky k slobode a voľnosti. Dokonca ďalej argumentujú, že touto novelou vraj štát môže ušetriť nemalé finančné prostriedky vynakladané na personálnu a materiálnu kapacitu súdov. To nemyslíte, pán kolega, vážne.

Dovoľte, aby som ja sa vyjadril k týmto vašim argumentom na podporu tejto novely. Inštitút manželstva je jedinečná, v našej spoločnosti nenahraditeľná forma spolužitia a najvhodnejšie prostredie pre zdravý vývoj detí. Pre deti je šťastie vyrastať v úplnej rodine, v ktorej je otec vzorom ochrancu a džentlmena voči svojej manželke a žena strážkyňou a láskyplnou vychovávateľkou svojich detí. V takomto prostredí si deti osvojujú normy správania, pozorujúc svojich rodičov sa učia hrať aj sociálne roly. Nie je to vždy jednoduché, mladý pán kolega, ani ľahké. A dokonca to nie je ani bez stresu, najmä v dnešnej dobe. Ale práve preto, že je to spojené aj s obetou, s prekonávaním rôznych prekážok, je to tá najlepšia príprava pre deti do života, do životných zápasov. Hodnoty, ktoré v rodine dieťa získava, sú najlepším základom do ďalšieho života. Tieto hodnoty potom môže ďalej odovzdávať svojim potomkom. Takúto skúsenosť, som presvedčený, má prevažná väčšina z nás. Ale rodina plní aj iné dôležité funkcie a spoločensky nenahraditeľné, ochrannú ekonomickú, emocionálnu, socializačnú, deti z úplných rodín a dobre fungujúcich rodín zväčša neplnia správy policajných hlásení ani nie sú klientmi psychiatrických či protidrogových liečební. Naopak, vyrastať v rozbitej rodine, to je pre dieťa tragédia. A je dokázané, že výskyt mnohých neduhov až po kriminalitu je viac rozšírený u detí, ktoré pochádzajú práve z rozvrátených rodín.

Dámy a páni, chcem povedať v tejto chvíli dve tézy, z ktorých ja vychádzam pri mojej argumentácii proti tomuto návrhu zákona, že život v úplnej a dobre fungujúcej rodine založenej manželstvom je dobrý pre jednotlivca, je dobrý pre spoločnosť. Rozpad rodiny je, naopak, s negatívnymi dôsledkami jednak pre členov rodiny a aj sekundárne pre celú spoločnosť. Ak sú tieto tézy pravdivé, a potvrdzujú ich všetky relevantné prieskumy a štatistiky, je našou morálnou povinnosťou chrániť rodinu, manželstvo a, naopak, skôr odrádzať od rozvodov.

O aké tézy sa opierajú predkladatelia novely zákona? O tú skutočnosť, že sú tu aj také rodiny, ktoré nefungujú a neplnia svoju funkciu. Áno, sú také rodiny a v dnešnej dobe ich nie je málo a potom naozaj pre deti je oddelenie často lepším riešením. Ale, dámy a páni, takýchto prípadov rodín sa novela, ktorú navrhujú pani poslankyňa Černá a pán poslanec Madej, vôbec netýka. Pre takéto prípady úplne postačuje a vyhovuje súčasná právna úprava, lebo tá rozhoduje s ohľadom na záujem detí.

Tento návrh skôr sa týka inej skupiny rozvádzajúcich sa manželov, ktorí na svoje konanie obyčajne ani nemajú žiaden objektívne vážny dôvod. Jednoducho sa v duchu v tzv. novej morálky dohodli, že už spolu nechcú žiť, a bez ohľadu na dôsledky sa rozhodli vydať sa svojou vlastnou cestou. Podľa tohto návrhu by štát mal v takýchto prípadoch robiť iba akéhosi sekundanta. Ja si to, samozrejme, nemyslím.

Argument, že touto novelou štát ušetrí finančné prostriedky na personálnu a materiálnu kapacitu súdov, považujem za cynický, lebo je to úplne naopak. Prijatie návrhu by znamenalo viac ľudských tragédií so všetkými dôsledkami, to znamená aj vyššiu kriminalitu a aj vyššie a mnohonásobné vyššie výdavky štátu. Je to síce prístup predkladateľov, ale je to tak.

Dámy a páni, ja sa hlboko skláňam pred inštitútom manželstva a som presvedčený, že schválením navrhovanej novelou by sme podporili nezdravé, spoločnosti škodlivé a nezodpovedné správanie. Klub poslancov KDH tento návrh nepodporí.