B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák, nech sa páči.

V. Horák, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte než začnem s mojím pozmeňujúcim návrhom, len poviem, že pod mnohé, čo bolo teraz povedané mojím predrečníkom, by som sa tiež podpísal.

Ja si dovolím podať pozmeňujúci návrh k tomuto materiálu č. 1386, a to v § 19 ods. 2 písm. a) znie: "a) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine".

Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh upresňuje text na ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. Tento návrh je spracovaný na základe skúseností o reláciách vo verejných médiách a následných sťažnostiach občanov.

Ten pozmeňujúci návrh, ktorý som vám rozdal, sú tam podčiarknuté dve slovíčka "znevažovať" alebo "hanobiť". To je pridané do súčasne platného znenia textu zákona. Myslím si, že to dobrým spôsobom bude možné, aby sa vedeli ľudia lepšie brániť tým, ktorí boli v médiách nejakým nekalým spôsobom pošpinení.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som veľmi chcela podporiť, a to nielen slovne, pretože som aj podpisom podporila tento doplňujúci návrh, pretože skutočne špecializuje tak, že aplikujúci orgán v prípade vysielania, ktoré je v rozpore so zákonom, nemá úniku a musí vyvodiť sankciu. Teda skutočne si myslím, že by táto snemovňa tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh mala prijať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Chcem len poďakovať všetkým vystupujúcim aj pánovi poslancovi za pozmeňujúci návrh a vás všetkých poprosiť o podporu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem vás informovať, hlavne tých, ktorých sa to týka, že bude poslanecké grémium o 16.30 hodine, takže vyzývam všetkých účastníkov poslaneckého grémia, aby o 16.30 hodine prišli a mali by sme sa poradiť ako s ďalšou schôdzou.

Budeme teraz pokračovať v druhom čítaní, a to o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2002 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394).

Dávam slovo teraz pani poslankyni Kataríne Tóthovej, ktorá za skupinu poslancov tento návrh uvedie. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v poslednom čase je evidentne zosilňujúca sa nespokojnosť občanov s vysielaním elektronických médií. Už aj pred chvíľou bolo uvedené, čo všetko v elektronických médiách odznieva, koľko násilia a koľko úpadkovej morálky v krajine, ktorá má dlhoročnú tradíciu vysokej etickej, kresťanskej morálky. Je preto neúnosné, aby tieto scény, ktoré určitým spôsobom iné ustanovenia zakazujú v dielach, kde sa to dosť ťažko preukazuje pred príslušným orgánom na vyvodenie zodpovednosti, aby neboli pokryté v ponukách programov, pokiaľ filmy, diela, ktoré majú prevažnú časť násilia alebo sú na hrane propagácie násilia, ktoré majú veľa sexu, nemôžu byť vysielané ráno od 6.00 hodiny, večer do 22.00 hodiny, tak je úplne nelogické, aby sme nezakázali takéto scény aj v ponukách programov. Ponuka programov, to sú zostrihy, ktoré nám ponúkajú avízo, čo bude v budúcnosti vysielané v televízii, čo bude hrané vo filmoch a podobne, v krátkych upútavajúcich zostrihoch. A ako všetci vieme, je to až nepochopiteľné, tí, čo pripravujú tieto zostrihy, vyberajú scény násilia a v poslednom čase aj scény nekultivovaného, nevkusného pohlavného života, ktorý je na hrane perverzity, ba ešte aj viac.

Preto s pánom poslancom Urbánim sme sa rozhodli podať legislatívny návrh, kde by sme takéto zábery do ponúk programov zakázali a dali do súvislosti zákona tak, aby ponuky programov, ak majú takéto scény, boli sankcionované, teda aby vysielatelia boli sankcionovaní.

Tieto ponuky programov sa často vysielajú cez deň. Neraz aj pred rozprávkami, keď, samozrejme, tá sledovanosť je vysoká, a preto táto reklama programov je zaujímavá alebo veľký počet divákov sleduje televíziu. Takým prekypením pohára bola situácia, keď ráno o 6.30 hodine, keď rodiny majú veľmi často zapnuté televízne vysielanie a keď televíziu sledujú aj školopovinné, ba i menšie deti, v ponuke programov večerného vysielania príslušná televízia z reality šou Vyvolení práve vystrihla scénu pohlavného styku na toalete. Myslím si, že skutočne tu už pohár prekypel a povedali sme si dosť a treba to výrazne a jednoznačne dať do zákona.

Ja som si doobeda v tejto snemovni, keď sme predkladali zákon, opozícia, ktorá predkladala zákon, vypočula, že vlastne predkladáme zákony ako predvolebnú propagáciu. Chcem povedať a jednoznačne zdôrazniť, že tejto otázke poslanci klubu Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana sa permanentne v tomto parlamente už dlhodobo venujú. A pokiaľ mám povedať za seba, viaceré moje interpelácie smerovali na príslušných ministrov a požadovali sme, aby tento stav prestal, aby v rámci svojich riadiacich kompetencií a legislatívnej iniciatívy vyvinuli aktivitu a zahrnuli do legislatívy zákazy. Nestalo sa tak, preto prichádzame s vlastnými legislatívnymi návrhmi.

Môžem konkretizovať. Interpelovala som pána ministra Lipšica, keď predkladal Trestný zákon, a uvádzali sme, že scény násilia a niektoré filmy sú priamo návody na trestnú činnosť, či nepodnikne kroky, ktoré by viedli k zamedzeniu takéhoto vysielania. Pán minister Lipšic mi doslova povedal: "Štát nebude zasahovať tam, kde situáciu si môže riešiť občan; ak občan nechce, nech vypne televíziu." Jednoznačne je to neadekvátna reakcia ministra spravodlivosti, keďže práve ministri spravodlivosti v zahraničí sa výrazne aktivizujú pri prijímaní legislatívy, ktorá by mala obmedziť alebo až minimalizovať scény násilia a úpadkovú kultúru. Môžem v poslednom čase uviesť príklad ministra spravodlivosti Spojených štátov amerických, ktorý svojím výrazným legislatívnym krokom stanovil pre elektronické médiá pravidlá hry, koľko vysielania musí byť náučných pre mládež, aké vysielanie má v tomto smere televízia vysielať a kde sú mantinely, kde už končí morálka a kde už končí únosnosť propagácie násilia a devastácie životného prostredia. No musím aj povedať, že na moju obdobnú interpeláciu pán minister Palko veľmi ústretovo vystúpil a prisľúbil súčinnosť pri krokoch, ktoré by viedli k obmedzovaniu násilia v elektronických médiách, poprípade v tlači, poprípade v požičovniach videokaziet a podobne.

Pokiaľ ide o osud tohto nášho legislatívneho návrhu, vyjadroval sa k nemu ako rezortný minister do vlády pán minister kultúry. Vláda nezamietla tento legislatívny návrh napriek tomu, že pán minister kultúry Tóth žiadal vládu, aby takýto legislatívny návrh nebol prijatý. Som veľmi sklamaná zo stanoviska pána ministra kultúry Františka Tótha a môžem povedať, že to je jeden z ďalších momentov, ktoré nás plne vedú k tomu, aby sme podporili jeho odvolanie a náš návrh na odvolanie vôbec nie je propagandistickým krokom, ale je krokom, ktorý reaguje na jeho postoje. Pán minister Tóth pri interpelácii, aký je jeho názor na množstvo násilia, množstvo úpadkovej kultúry, porno, propagácie porna, uviedol, aby som to konkretizovala, keď som ho interpelovala vo veci Soňa talkshow, kde v poobedňajších hodinách v relácii "Ako si zarábam telom" sa vyjadrovali prostitútky, striptéri, gigolovia a proste uvádzali, ako si telom oni zarobia peniaze a mladí v publiku tlieskali a považovali to za veľmi správny zdroj obživy a možno aj príjemný. Tak som interpelovala pána ministra kultúry a ten mi povedal, že máme demokraciu a cenzúra nie je namieste, že musíme uniesť aj takéto negatíva, keďže cenzúru nepripúšťame. Vtedy som odpovedala a dnes si tiež za tým stojím, nejde o cenzúru, ale ide o to, aby vysielania mali svoje mantinely.

Psychológovia už dlhé roky upozorňujú, aký negatívny vplyv majú násilie a úpadková morálka prezentovaná v elektronických médiách na mladých. Máme viaceré prípady, konkrétne v Českej republike, kde mladiství, spáchajúc vraždu starenky, pri vypočúvaní priznali, že celý čin uviedli na základe videa, ktoré videli ako akčný film z takéhoto prostredia. Psychológovia upozorňujú, že najmä mladí v pubertálnom veku hľadajú vzory a silnie u nich snaha vidieť v niekom svoj vzor. Ak ho nemajú vo svojom okolí, tak ho hľadajú inde, hľadajú ho v televízii, hľadajú ho vo filme, hľadajú ho v celej kultúre. Ak televízia vysiela takéto programy, v ktorých propaguje násilie, pripúšťa dekadentnú kultúru, ponúka dekadentný sex až pornografiu, potom aké vzory má naša mládež?

Ďalej by som chcela veľmi stručne uviesť, že pán minister kultúry svoje negatívne stanovisko odôvodnil tým, že už súčasná platná právna úprava pokrýva tieto otázky, a to citoval § 19 ods. 2 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý sa týka úpravy ponúk programov v elektronických médiách, ktorých sa náš vlastne legislatívny návrh týka. Nuž dovoľte, aby som citovala, o čo v tomto paragrafe ide. "Zakazuje sa prezentácia používania strelných zbraní," spomínaný sex na toalete pod toto nezahrniete, ďalej "scény násilia," nebolo to násilie, "devastácia životného prostredia," nebola to devastácia životného prostredia. Ďalším zákazom je "propagácia alkoholu, fajčenia a drog", nebola to propagácia fajčenia ani používania drog.

Preto chcem povedať, že pán minister kultúry sa hlboko mýli a stojím za svojím názorom, že neovláda právnu úpravu rezortu, ktorý riadi. Preto chcem povedať, že jeho negatívne stanovisko považujem za neopodstatnené.

Som veľmi rada, aj v mene pána poslanca Urbániho tu vyjadrujem stanovisko, že pri prerokúvaní v parlamente jednotlivé výbory, ktoré prerokúvali tento legislatívny návrh, vyjadrili pozitívne, veľakrát až veľmi pozitívne stanovisko.

Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uchádzať sa aj v pléne o vaše sympatie a podporu tohto legislatívneho návrhu. Ja vám vopred ďakujem, že zaň zahlasujete, máme deti, máme vnúčatá, urobíme správnu vec, ak tento legislatívny návrh prijmeme.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Tomášovi Galbavému. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - nebudem ich čítať, pretože ich máte pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1394), v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť;

b) určuje mňa ako za spoločného spravodajcu výborov, poveruje ma, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokúvania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov NR SR Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zo dňa 31. januára 2006 č. 469.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Jaduš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Aj keď je to skôr na faktickú, ale nebolo možné to ináč odprezentovať, tak mi dovoľte zopár slov.

Chcel by som podporiť legislatívnu aktivitu pani Dr. Tóthovej a pána Dr. Urbániho, pretože má to aj hlbšie príčiny, aj hlbšiu súvislosť. Nedostatok a predovšetkým finančná nedostupnosť voľnočasových aktivít pre mládež a deti núti práve tieto skupiny hľadať si rôzne alternatívy pre svoju zábavu a uspokojenie. Predovšetkým v malých obciach a v malých mestách je nedostatok možností na ich osobnostný rozvoj a mnohokrát jedinou dostupnou zábavou a jedinou dostupnou kultúrou, jedinou dostupnou alternatívou, ako si skrátiť voľný čas, je predovšetkým tá televízia, resp. elektronické médiá. Treba povedať úprimne, že jedinou kultúrou na obci je diskotéka a krčma. Mnohokrát je to skutočne pravda.

A preto je na nás, aby sme sa snažili v týchto elektronických médiách skutočne na minimum obmedziť negatívne vplyvy na naše deti a mládež, pretože predovšetkým na nich sú tieto aktivity nasmerované, pretože deti a mládež sú väčšinou doma skôr ako ich rodičia a nemôžeme ani od rodičov chcieť, aby nejakým zázračným prútikom donútili tieto deti, aby si tú telku alebo iné médium nepustili. A nielen, samozrejme, zákazy a príkazy, ale predovšetkým jedinú možnosť alebo šancu do budúcna vidím v tom, aby deti strávili čo najviac času, teda z toho možného času medzi koncom školského vyučovania a stretnutím sa s rodičmi, aby čo najviac času strávili vo voľnočasových krúžkoch, aby čo najviac času strávili pod dozorom dospelej osoby, ktorá ich vedie k nejakým kultúrnym, športovým alebo iným hodnotám. Čiže rozvoj športu a kultúry - a tam by sme sa mali skutočne najviac orientovať.

Keďže som dlhé roky v tejto oblasti pracoval, mám takú jednu skúsenosť, že povedzme v niektorých západných krajinách na úrovni komunálnej sféry poskytujú obce a mestá svojim občanom zdarma športoviská. Stačí sa len nahlásiť do poradovníka a tieto ustanovizne sú im zdarma, pretože pochopili, že jedine takou cestou sa dá zabrániť nejakému negatívnemu vývoju.

Ale čo by som chcel povedať, je aj to, že tento návrh ani každý ďalší návrh, ktorý tu dnes odznel pre túto oblasť, nepojal jedno obrovské vplyvné médium, a to je internet. Tu sa budeme musieť aj my ako legislatívci hlboko zamyslieť nad tým, akým spôsobom dokážeme obmedziť negatívne vplyvy internetizácie na vedomie mladého človeka, pretože rovnako ako pri sledovaní elektronických médií, tu sa skutočne ten človek, čo sa týka hodnotovej orientácie, nedokáže brániť a, bohužiaľ, práve hry, počítačové hry najviac vplývajú na vedomie mladého človeka. Hovorím o hrách plných násilia, krvi, kde je bežné, že dieťa za pol hodinku zavraždí možno 200 možno 300 votrelcov alebo iných ľudí, a bavíme sa, ako keby to bolo neškodné, ako keby to bolo len nejaké pseudo, len nejaká virtuálna realita, pritom často sme svedkami trestných činov, ktoré vychádzajú z nepochopenia, z citovej izolácie a z neschopnosti určiť alebo prežiť bolesť, vcítiť sa empaticky do roly obete. A to násilie na školách je.

Preto vás veľmi pekne prosím, aby sme skutočne urobili všetko pre to, aby takéto návrhy, aký predložila pani Tóthová, pán Urbáni, ako predložila pani Mušková a pani Podracká, boli vypočuté, aby to bol náš spoločný cieľ a naše spoločné úsilie a aby sme ďalej v tejto oblasti spoločnými silami dosiahli výrazné zlepšenie, ktoré, bohužiaľ, na niekedy aj nekorektne pranierovanom Západe majú oveľa lepšie ošetrené, ako máme my, a, bohužiaľ, nechceme s tým, ako povedala pani Tóthová pred chvíľou, ani z úrovne najvyšších legislatívnych a vládnych činiteľov nič, skutočne nič urobiť.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Angyalová, Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem povedať, že rovnako ako môj predrečník, samozrejme, som rada, že takáto iniciatíva je tu, ja som to hovorila už aj v prvom čítaní a týmto mojím vystúpením nijako nechcem ani povedať nič iné, ale možno napokon sa už o tom tu hovorilo v sále, ale priznám sa, že nebola som tu počas celej rozpravy aj k predchádzajúcemu zákonu, takže neviem, či to niekto spomínal. Chcela som vás len poprosiť, kolega a kolegyne, keby sa to nabudúce, v budúcnosti naozaj dalo, aby sme v druhom čítaní nemali dve novely toho istého zákona, možno by to naozaj pomohlo, lebo sami určite všetci, ako sme tu, vieme, že nám naozaj nevyhovuje, keď je ix novelizácií jednotlivých zákonov a ak sa potom ešte nám zhodou okolností na jednej schôdzi podarí presne v tom istom časovom období, vlastne v tom istom čítaní novely toho istého zákona, tak vysielame trošku zlý signál. Takže naozaj len v dobrom, ak len trochu to pôjde v budúcnosti, tak možno by bolo fajn, keby sa takéto aktivity dokázali koordinovať. Ale naozaj podporujem aj jeden, aj druhý návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Chcem podporiť vystúpenie aj pani poslankyne, aj pána poslanca. Keď hovoríme o úpadku programov vysielaných v elektronických médiách, hovoríme predovšetkým o programoch vysielaných komerčnými televíziami. Chcem však upozorniť, že nielen televízia, ale i komerčné rádiá, ako napríklad Fun rádio, vysielajú programy hlboko urážajúce ľudskú dôstojnosť. Ba dokonca pod gesciou spomínaného rádia sa robia disco party, napríklad s programom ako nedávno v Čadci, kde bola vyhlásená súťaž v pití medzi hosťami jednotlivých boxov s tým, že časť platby bude odpustená tomu boxu, ktorý skonzumuje najviac alkoholu. Sme už, skutočne naša spoločnosť dosť hlboko poklesla, aby sme sa začali všetci zamýšľať nad touto situáciou a snažiť sa zmeniť smerovanie našej spoločnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jaduš, môžete reagovať na faktické.

J. Jaduš, poslanec: Prvá poznámka pani Angyalovej sa ma nedotýka, takže len k pani Muškovej.

Pani kolegyňa, je, bohužiaľ, smutné, že zatiaľ čo v komerčných médiách sa niektoré aktivity dajú pochopiť z čisto, by som povedal, tých komerčných dôvodov, je veľmi smutné, že ponuka vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pre deti a mládež oproti iným verejnoprávnym médiám - ja napríklad mám možnosť sledovať české televízie alebo českú štátnu televíziu, niektoré západné televízie - je oveľa slabšia a je tam oveľa menej výchovných relácií, ako je to kdesi inde. Čiže ani objednávka povedzme zo strany legislatívcov, ani objednávka zo strany vlády pravdepodobne na tú televíziu nie je taká, aká by mala byť, a mali by sme sa skutočne zamyslieť aj nad obsahovou štruktúrou vysielania predovšetkým Slovenskej televízie. Pretože ak zlyhávajú komerčné médiá, tak ten, ktorý by zlyhať nemal, by malo byť médium, ktoré je platené z poplatkov všetkých občanov tohto štátu a ktorého povinnosti a poslanie sa zásadným spôsobom líšia od poslania médií komerčných.

Takže ja vyzývam všetkých tých, ktorí majú vplyv a možnosť nejakým spôsobom zmeniť a vplývať na vysielanie Slovenskej televízie v prospech vysielania pre deti a mládež, a hovorím nielen o prevzatých programoch, ale predovšetkým o programoch z nášho kultúrneho prostredia, tak bolo by dobré, aby sme na tom spoločne začali pracovať. Lebo ja si myslím, že situácia v tejto oblasti je kritická a oživovaním stokrát vysielaných relácií zo 70. a niekedy nebodaj aj 60. rokov sa skutočne problémy doby, s ktorými sa dnešné deti stretávajú, nedajú riešiť.

Ďakujem za možnosť vystúpiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím rozpravu. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme druhým a tretím čítaním o

zákone zo 7. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 1429.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 7. decembra o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rady prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič.

Predseda Národnej rady pridelil tento materiál ústavnoprávnemu výboru a gestorskému výboru - výboru pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory zákon prerokovali, súhlasili s pripomienkami pána prezidenta a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti IV tejto spoločnej správy. Pripomienky pána prezidenta máte uvedené na druhej strane spoločnej správy materiálu 1429a, preto ich nebudem špeciálne čítať, ide o sedem pripomienok.

Pre krátkosť času dovoľte len jednou alebo dvomi vetami povedať, čo pán prezident Národnej rade navrhuje. Pán prezident má názor, aby neboli policajtom znížené sociálne výhody, ktoré sú dané dnes dobovo platným zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a navrhuje, aby v tomto zákone zostala zachovaná sociálna výhoda, ktorá hovorí o výsluhovom dôchodku po odrobení 15 rokov v polícii, ihneď po dosiahnutí tejto doby, a nie odklad výplaty tohto dôchodku až po 50. roku veku policajta.

Myslím si, že to je všetko zo spoločnej správy. Chcem ešte dodať, že gestorský výbor odporúča, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 2 a 3, ktoré práve hovoria o tomto pozmeňujúcom návrhu pána prezidenta, a zvlášť o bodoch 4, 5, 6, 7, ktoré sú len technickolegislatívneho charakteru, tie takisto ako prvé tri výbor odporúča schváliť. Myslím, že to je všetko zo spoločnej správy.

Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán predseda branno-bezpečnostného výboru, nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že k tomuto zákonu už bolo počas jeho štandardného legislatívneho procesu v parlamente povedané veľa. Preto sa nebudem opäť vracať k tomu, aký nebezpečný je a aký nevhodný je, ale dovolím si prečítať vzhľadom na to, že v posledných dňoch som v niektorých médiách počul, že niektoré politické strany, hlavne jedna hovorila o tom, že by mali aj poslanci počúvať hlasy občanov, hlavne keď niekoľkotisíc týchto hlasov sa ocitne na petícii. Je pravda, že tá petícia v tomto prípade bola za zmluvu o výhrade svedomia, ale keďže táto politická strana si určite váži aj iné podpisy občanov pod inou petíciou, určite sa prikloní k tomu, že treba takúto petíciu rešpektovať v tomto parlamente. Preto si iba dovolím prečítať znenie petície.

Petícia má názov Petícia za spravodlivé zákony pre policajtov a hovorí:

"My dolu podpísaní občania a policajti Slovenskej republiky obraciame sa na základe čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve na Národnú radu Slovenskej republiky, aby

a) neschválila navrhovanú novelu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s obsahom, na ktorom sa uzniesla vláda Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2005, schválením tejto novely dôjde k diskriminácii policajtov vo väzbe na vojakov. Súčasne dôjde k diskriminácii v rámci jednej profesijnej skupiny policajtov, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona majú odpracovaných menej ako 15 rokov v Policajnom zbore;

b) aby zabezpečila vypracovanie a schválila nový zákon o platových náležitostiach policajtov, ktorý odstráni diskrimináciu v odmeňovaní policajtov v porovnaní s profesionálnymi vojakmi."

Túto petíciu mi postúpil aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský, ktorý vo svojom liste uvádza, že petíciu podpísalo 18 962 občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že by sme mali týchto 19-tisíc hlasov rešpektovať a zákon opätovne neschváliť.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len podporiť kolegu a možno ešte povedať čosi viac. Ak už teda chceme schváliť zákon, tak existuje aj cesta, ako ho schváliť. A to tak, že prijmeme pripomienky prezidenta, ktorý ho vrátia do pôvodného stavu, takže to je druhá možnosť. V každom prípade však ja sama som zvedavá na to, ako ľudia, ktorí na jednej strane povedia, že si musíme vážiť podpisy pod jednou petíciou, sa teraz budú stavať k inej petícii, ktorú podpísalo tak veľa občanov, ako prečítal môj kolega. Sama som zvedavá.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o

zákone z 13. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátanom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 1431.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som tlmočil informáciu, nie spoločnú správu, ale informáciu o výsledku rokovania o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 1431).

Zákon pridelil predseda Národnej rady na opätovné prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru. Výbory predmetný návrh prerokovali s takýmto záverom: Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený návrh zákona a odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní schváliť ho v znení pripomienky č. 1 a č. 3 pána prezidenta. Tieto pripomienky hovoria o účinnosti, o odložení alebo o neskoršej účinnosti zákona. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený návrh zákona. Neprijal však uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe, avšak spoločnú správu neschválil a uznesením ma poveril, aby som Národnú radu informoval o výsledku rokovania, čo som aj teraz učinil.

Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Vážny. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, už pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v decembri minulého roku som toto plénum ako spravodajca upozorňoval, že do návrhu novely bol na návrh poslanca Janiša doplnený čl. 4, ktorý vecne nijakým spôsobom nesúvisí s pôvodným zámerom predkladateľa, žiadal som vás, aby ste takýto návrh nepodporili. Išlo o typický príklad znásilňovania legislatívneho procesu, ktorý sa v tomto volebnom období v tomto parlamente vďaka poslancom vládnej koalície udomácnil. Nešlo vôbec o prvý prípad. Pripomeniem len posledný, keď sa vláda po neúspechu novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách pokúsila formou poslaneckého pozmeňujúceho návrhu celú túto novelu presadiť do zákona o Horskej službe. Pamätáte si na to - väčšina z vás.

Nemôžem sa stotožniť a dôrazne odmietam, aby sme takýmto spôsobom na pôde Národnej rady obchádzali štandardný legislatívny proces. Alebo mi vie niekto z kolegov vysvetliť, akým spôsobom novela zákona o Železničnej spoločnosti, ktorá bola v čl. 4 menená, súvisí s novelou zákona o elektronických komunikáciách? Plne sa stotožňujem s pripomienkami pána prezidenta, keď už vláda, resp. ani niektorí poslanci nemajú elementárnu úctu k zákonodarnému zboru a ani k legislatívnemu procesu, mali by sme ju mať aspoň k najvyššiemu ústavnému činiteľovi a stotožniť sa s jeho pripomienkami a nesnažiť sa silou-mocou prelomiť jeho veto.

Pán prezident svojimi pripomienkami vôbec nezasahuje do novely zákona o elektronických komunikáciách. Navrhuje vypustiť čl. 4, ktorý v pôvodnom návrhu zákona vôbec nefiguroval a s pôvodným návrhom zákona vôbec nesúvisí a nemá s ním nič spoločné. Nebolo by vhodné, aby sme kvôli problémom so schválením tohto článku neschválili pôvodne navrhovanú novelu zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, ktorou sme sa na pôde parlamentu vážne a dlho zaoberali a ktorá má prispieť k odstráneniu nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej únie a ktorá napomôže ďalšiemu rozvoju telekomunikačného prostredia v Slovenskej republike.

Novela zákona vo svojom obsahu zahŕňa najmä pripomienky a výhrady Európskej komisie k zneniu zákona, ktoré sa objavili najmä v X. implementačnej správe Európska regulácia elektronických komunikácií a trhy zo dňa 2. 12. 2004. Výhrady Európskej komisie k úplnej implementácii sa neskôr objavili aj v oficiálnych oznámeniach Komisie o porušení zmluvy zaslaných Slovenskej republike (infridgement). Týchto oznámení bolo päť, pričom štyri z nich sa týkali vyslovene legislatívnych nedostatkov.

Táto novela preto vznikla ako odpoveď na tieto oznámenia. Dovolím si tvrdiť, že ministerstvo dopravy a legislatívny odbor vykonali kus poctivej práce, ten istý kus poctivej práce sa vykonal na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a nakoniec to chceme zmiesť s nejakým problémovým návrhom ohľadne Železníc Slovenskej republiky.

Táto novela preto vznikla ako odpoveď na tieto oznámenia, ktoré som citoval z Európskej komisie. Neprijatím novely by Komisia pokračovala v začatom konaní voči Slovenskej republike, ktoré vyvrcholia súdnym konaním a uložením pokút. Veľmi citlivou oblasťou je napríklad prenositeľnosť čísla alebo presné upravenie právomocí regulačného orgánu. Zároveň novela obsahuje niekoľko potrebných úprav v oblasti prechodu z analógového na digitálne vysielanie užitočných najmä v najbližšom období, keď sa z pilotných projektov digitálneho vysielania má prejsť na pravidelnú prevádzku.

Je to zo strany SDKÚ, ale aj celej koalície hazard, pretože takto vedome vystavujú Slovenskú republiku možným postihom zo strany Európskej komisie. Alebo je to už vopred pripravený scenár a SDKÚ chce vydierať toto plénum tým, že taký citlivý problém riešený v citovanom čl. 4 zahrnulo do zákona o elektronických komunikáciách, ktorý je schvaľovaný v tiesni a pod spomínanou hrozbou pokút z Európskej komisie.

Nedá mi však obísť podstatu čl. 4, ktorý pán prezident navrhuje vypustiť. V tomto článku sa navrhuje, aby zo zákona č. 259/2001 Z. z. o Železničnej spoločnosti, a. s., bol v § 18 vypustený ods. 2, ktorý stanovuje trvalú 51-percentnú účasť, majetkovú účasť štátu na podnikaní tejto spoločnosti. Toto ustanovenie bolo súčasťou návrhu zákona o Železničnej spoločnosti, ktorý bol schválený v roku 2001 a ktorý bol schválený možno aj vďaka existencii tejto podmienky v zákone, na základe ktorého došlo k rozdeleniu železníc na ŽSR a Železničnú spoločnosť. Také dôležité ustanovenie, akým je ustanovenie § 18 ods. 2, predsa nemôže byť zo zákona odstránené jednoduchým poslaneckým návrhom a v zákone, ktorý s tým vôbec nesúvisí. Vláda mala pripraviť riadnu novelu zákona a táto mala prejsť riadnym legislatívnym procesom a až potom sa mala dostať na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Minister dopravy Prokopovič pre médiá dokonca tvrdí, že návrh poslanca Janiša nie je ani potrebný, pretože Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie, zdôrazňujem, zobrala na vedomie, nie schválila, návrh na zaradenie 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., do zoznamu podnikov určených na privatizáciu. A to je podľa neho vyšší právny úkon ako ustanovenie zákona o Železničnej spoločnosti. Zaujímavé, že v tomto prípade sa odvoláva na Národnú radu Slovenskej republiky, ale pri rozhodnutiach pre jeho ministerstvo negatívnych tvrdí, že jeho rozhodnutia, resp. žiadosti nie sú pre vládu a jej ministrov záväzné a nemusia ich akceptovať. S čím sme sa oboznámili prednedávnom.

Dostali sme sa do stavu, vážené kolegyne a kolegovia, v ktorom je Národná rada Slovenskej republiky zneužívaná na presadzovanie niektorých záujmov spôsobom, aký v normálnom parlamentnom zriadení a v legislatívnom procese nemá čo hľadať. Žiadam vás preto, aby ste podporili pripomienky pána prezidenta na vypustenie čl. 4 a posunutie účinnosti zákona. Ešte raz pripomínam, že ani minister dopravy nepovažuje predmetný čl. 4 za potrebný. Schválením týchto pripomienok tak uvoľníme cestu k opätovnému schváleniu vráteného návrhu zákona o elektronických komunikáciách, ktorého prijatie je nevyhnutné pre ďalšiu legislatívnu úpravu a rozvoj telekomunikačného prostredia na Slovensku.

V prípade, že parlament neschváli prezidentom navrhované pripomienky, strana Smer - Sociálna demokracia návrh ako celok nepodporí, pričom opäť zdôrazňujeme, že možné dôsledky zo strany Európskej komisie, ale aj negatívne dôsledky poškodenia dobrého mena Slovenska v oblasti elektronických komunikácií budú na pleciach navrhovateľa čl. 4, to znamená pána poslanca Janiša a SDKÚ, ako aj celej koalície.

Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Budem veľmi stručná, ale nemôžem povedať tri body heslovito. Plne súhlasím s pánom kolegom Vážnym. A nielenže takýto postup, ako on uviedol, je v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Ale uvedomme si, že sa sťažuje aj činnosť štátnych orgánov vrátane orgánov verejnej správy, teda treba viac pracovníkov, pretože kým sa oni v tom vyznajú a kým prebehnú odvolacie procesy, pretože sa v tom nevyznali a zle rozhodli, nás to stojí viac peňazí.

Ale pozrime si, aká je situácia občana. Do akej situácie my občana s takouto legislatívou dostávame? Do hroznej! Jeho podľa zákona neospravedlňuje neznalosť zákonov. Vážení, ako sa má v tom občan vyznať, keď zákon sa týka, ja neviem, ja to farebne nazvem, farby červenej a on netuší, že niečo je tam aj o fialovom, poprípade aj o bledomodrom. Takže ako sa má on orientovať, ak napríklad nemá internet a neprečíta si platné právne predpisy v úplnom znení z ASPI alebo z iného zdroja? Čiže berme tu aj nielen otázku legislatívnych pravidiel, ktorá je veľmi dôležitá, ale dbajme aj na občanov.