B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Podľa schváleného programu nasledujúcim bodom by malo byť druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy (tlač 1381). Vzhľadom na to, že pán minister je ešte chorý, tak požiadal, aby Národná rada mohla o tomto rokovať až budúci týždeň. Predpokladám, že s tým súhlasíme, ak ešte budúci týždeň bude trvať 55. schôdza.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz nasledujú tri návrhy medzinárodných zmlúv týkajúcich sa podpory a vzájomnej ochrany investícií, ktoré z poverenia vlády odôvodňuje podpredseda vlády a minister financií. Navrhujem, aby sme rozpravu o týchto návrhoch zmlúv zlúčili s tým, že o uznesení ku každej z nich budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Takže dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, aby odôvodnil
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. marca 1994 (tlač 1380),
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky k Dohode medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 1412) a
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 21. júla 1994 (tlač 1413).
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť spoločne všetky tieto tri materiály, pretože sú vlastne predkladané z toho istého dôvodu a za tým istým účelom.
Jednou z priorít prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo splnenie záväzku týkajúceho sa zosúladenia medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, a to dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií s právom Európskej únie. Z tohto dôvodu bolo potrebné modifikovať aj bilaterálne investičné dohody s Rumunskom, Čínskou ľudovou republikou a Bulharskou republikou a práve takto modifikované dohody o vzájomnej ochrane a podpore investícií, ktoré už sú v súlade s právom Európskej únie, vám predkladám dnes na rokovanie Národnej rady a žiadam vás o podporu týchto dokumentov.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jána Dlhopolčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Dlhopolček, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, návrh ste počuli, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania
- návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. marca 1994, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350 o rokovacom poriadku,
- takisto spoločná správa Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo týka sa Dodatkového protokolu medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou k Dohode medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 1412) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350 o rokovacom poriadku a
- spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 21. júla 1994, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor predkladá uvedené tri správy uvedených republík, kde predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil tento návrh výboru pre rozpočet a menu ako gestorskému výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetné návrhy na vyslovenie súhlasu.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania žiadne návrhy na jednotlivé návrhy a k predmetnému protokolu zaujali stanoviská výbory: 25. januára Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 24. januára.
Z uznesení výborov nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk k jednotlivým výborom k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohodám medzi vládami Slovenskej republiky, vládou Bulharskej republiky, vládou Rumunskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky predkladá tieto stanoviská a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s danými návrhmi súhlas.
A bol som poverený ako spoločný spravodajca, aby som tieto návrhy predniesol. Takže dovolím si predniesť návrhy na uznesenie:
- Čo sa týka Rumunskej republiky, Národná rada vyslovuje súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. marca 1994.
- Takisto Národná rada vyslovuje súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky k dohode medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
- A takisto vyslovuje Národná rada súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 21. júla 1994.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje bod
Konvergenčný program Slovenska na roky 2005 - 2010.
Materiál vlády máte ako tlač 1410.
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby materiál vlády uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Konvergenčný program je predložený plénu Národnej rady na základe návrhu výboru pre európske záležitosti, kde bol Konvergenčný program prerokovaný.
Tento Konvergenčný program bol vypracovaný ministerstvom financií v súlade s plánom hlavných úloh, bol diskutovaný v príslušných výboroch Národnej rady, v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva a bol schválený vládou Slovenskej republiky 30. 11.
Konvergenčný program bol upravený oproti tomu pôvodnému v súlade s tým, že Slovenská republika vstúpila 25. novembra do mechanizmu ERM II, a tým Slovenská republika začína plniť aj posledné maastrichtské kritérium potrebné na prijatie spoločnej meny euro, teda kritérium kurzovej stability. Konvergenčný program bol 1. decembra 2005, t. j. ihneď po schválení vládou, postúpený v požadovanom termíne na pravidelné štandardné posúdenie v Európskej komisii ako záväzný dokument vlády.
Každá členská krajina hospodárskej menovej únie má povinnosť pravidelne ročne predkladať Európskej komisii svoj konvergenčný program, resp. program stability. Konvergenčné tie, ktoré ešte nie sú v eurozóne, programy stability tie, ktoré sú v eurozóne. Cieľom úpravy príslušných smerníc Komisie v roku 2005 bolo zlepšiť implementáciu Paktu stability a rastu, ktorý je základom makroekonomického rámca hospodárskej a menovej únie. Pakt prispieva k dosahovaniu makroekonomickej stability v Európskej únii a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Zahŕňa aj postupy týkajúce sa tak prevencie, ako aj nápravy v prípade vzniku alebo hrozby nadmerného fiškálneho deficitu. Podľa revidovaného Paktu boli strednodobé ciele definované pre úroveň fiškálnej bilancie, ktorá je očistená od vplyvu cyklického vývoja. Ak deficit verejných financií podstatne a neustále klesal a dosahoval úroveň blízku referenčnej hodnote, teda trom percentám, možno z titulu dôchodkovej reformy pre účely posudzovania nadmerného deficitu znižovať deficit verejných financií v prvých piatich rokoch po zavedení viacpilierového systému regresívnym spôsobom v prvom roku o 100 % príjmov presunutých do penzijného fondu, v ďalších rokoch postupne 80, 40 a 20 %. Toto ustanovenie sa týka aj Slovenskej republiky, keďže sme druhý pilier zaviedli a deficity sa blížia k trom percentám.
Konvergenčný program Slovenskej republiky reflektuje hospodársku politiku vlády a je úzko previazaný s významnými aktuálnymi dokumentmi vlády, najmä so Stratégiou prijatia eura, Národnou lisabonskou stratégiou, Národným programom reforiem do roku 2008 a s viacročným rozpočtom verejných financií na roky 2006 - 2008. Prezentuje ciele, základné ciele v troch oblastiach:
- Vo fiškálnej oblasti, kde sa potvrdzujú pôvodné strednodobé ciele vlády znížiť celkový deficit verejných financií vrátane vplyvu dôchodkovej reformy na úroveň 3 % v roku 2007. Bez vplyvu dôchodkovej reformy poklesne deficit pod 3 % už v roku 2006 a v roku 2010 stlačí cyklicky upravený deficit na úroveň 0,9 % hrubého domáceho produktu, teda na úroveň menej ako 1 %, a zároveň zabezpečí dlhoročnú udržateľnosť verejných financií z hľadiska vplyvu demografického vývoja.
- V oblasti menovej Konvergenčný program je v súlade so Strednodobými zámermi menovej politiky Národnej banky a Stratégiou prijatia eura.
- V oblasti trhu práce, kde zámerom vlády je zabezpečiť rast zamestnanosti v strednodobom horizonte na úrovni 1 až 2 % ročne.
S ohľadom na deklarované ciele Slovenskej republiky, najmä na základe posúdenia ekonomického a fiškálneho vývoja v Slovenskej republike a miery rizík, stanovila Európska komisia v roku 2005 strednodobý cieľ pre cyklicky upravený deficit pre Slovenskú republiku v rozmedzí od mínus 5 do mínus 0,5 %, do mínus 1 % HDP, to znamená potrebu ročne znižovať deficit verejných financií v tomto rozmedzí.
V predkladanom Konvergenčnom programe sa aj v podmienkach revidovaného Paktu stability a rastu potvrdzujú pôvodné ambicióznejšie ciele fiškálnej politiky vlády Slovenskej republiky.
Strednodobé projekcie makroekonomickej a fiškálnej, na základe ktorých boli postavené, resp. potvrdené pôvodne stanovené fiškálne ciele, sú v súlade s trendmi, ktoré sú prezentované v predchádzajúcich konvergenčných programoch. Teda Konvergenčný program konštatuje a Komisia potvrdzuje reálnosť takýchto predpokladov, potvrdzuje vysoký a udržateľný rast ekonomiky vďaka uskutočneným reformám, klesajúci trend inflácie, znižujúce sa oba deficity, fiškálny aj deficit bežného účtu, rast zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti. Rast ekonomiky je založený na zvyšovaní celkovej produktivity a konkurencieschopnosti, t. j. na zmenách kvalitatívneho charakteru, ktoré zabezpečujú nezvratný priebeh celkovej konvergencie, a to tak nominálnej, ako aj reálnej a štrukturálnej.
Očakáva sa, že hrubý domáci produkt bude rásť priemerne ročne tempom 5,4 %, v roku 2007 až nad úrovňou 6 %. K rastu bude pozitívne prispievať nielen domáci dopyt, ale aj čistý zahraničný dopyt. Miera inflácie v roku 2006 síce mierne prechodne vzrastie v dôsledku rastu cien ropy a zemného plynu, avšak v čase hodnotenia pripravenosti Slovenska na prijatie eura klesne inflácia v rokoch 2007 až 2008 na bezpečnú úroveň okolo 2 %.
Na druhej strane projekcie sprevádzajú aj isté riziká. Za najsilnejšie negatívne riziká plnenia predpokladov prognóz sa dá považovať vývoj cien energetických surovín a prípadné slabšie tempo oživovania ekonomík a importov obchodných partnerov Slovenskej republiky.
Dokument reflektuje odôvodnené pripomienky vznesené v rámci pripomienok a diskusií. Ako som povedal, bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé krajiny Európskej únie už poznajú hodnotenia Európskej komisie a stanoviská Rady ku konvergenčným programom.
Návrh hodnotenia Konvergenčného programu Slovenska zo strany Európskej komisie je pre Slovensko akceptovateľný. Celkové hodnotenia Konvergenčného programu boli od prvého počiatku na všetkých úrovniach rokovania v európskych štruktúrach kladné, čo sa nedá povedať o všetkých konvergenčných programoch, najmä nových členských krajín. Z formuláciami a odporúčaniami, ktoré sú uvedené v hodnotení Komisie a ekonomického a finančného výboru, sa Slovenská republika mohla stotožniť.
Na základe uskutočneného hodnotenia závery Rady Ekofinu 24. januára 2006 potvrdzujú, že Konvergenčný program Slovenskej republiky dodržiava cestu úpravy deficitu stanovenú v odporúčaniach Rady. Z hľadiska týchto odporúčaní Rada zastáva názor, že Slovensko by malo ešte posilniť v kontexte silných výsledkov rastu a vyhliadok svoje úsilie v úprave štrukturálneho deficitu, aby sa urýchlilo dosiahnutie strednodobých cieľov, a upevniť záväzný charakter strednodobých stropov na výdavky pre centrálnu vládu.
Takže dovoľte mi uzavrieť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že Konvergenčný program, tak ako bol schválený a ako bol akceptovaný a pozitívne hodnotený aj Európskou komisiou, aj Ekofinom, potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky a reformnej politiky a potvrdzuje pozitívne vyhliadky na rast ekonomiky, rast zamestnanosti, pokles inflácie a vstup do eurozóny.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanca Jozefa Mikuša, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nevidím v rokovacej sále pána poslanca Mikuša. (Reakcia z pléna.) Prosím? No ide to rýchlo, čo môžem urobiť? Pán Dr. Knapp, prosím vás, skúste zohnať pána poslanca Mikuša a do jeho príchodu vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Chcem oznámiť, že spravodajcu bude zastupovať pán Farkas, predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia, generálneho poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu teraz zastupujem pána kolegu Mikuša ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Konvergenčný program Slovenskej republiky na roky 2005 - 2010 (tlač 1410) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1454 z 12. januára 2006 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti do 1. februára 2006. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky rokovania výborov: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. januára č. 1454 určené výbory Národnej rady prerokovali Konvergenčný program Slovenskej republiky na nadchádzajúce obdobie. Výbor pre financie, rozpočet a menu prijal uznesenie č. 765 zo dňa 25. januára, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesenie č. 740 z 24. januára a výbor pre európske záležitosti uznesenie č. 182 zo dňa 27. januára 2006. Uvedené výbory Národnej rady predložený Konvergenčný program prerokovali a svojimi uzneseniami túto problematiku zhodne zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky tento materiál vziať na vedomie.
Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku zákona Národnej rady. Gestorský výbor ďalším uznesením odsúhlasil aj túto správu výborov, ktorú som vám prečítal. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom bude hlasovať potom pri konečnom hlasovaní, a navrhujeme zobrať na vedomie Konvergenčný program Slovenskej republiky na roky 2005 - 2010.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu (tlač 1415).
Spoločnú správu máte ako tlač 1415a.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Nech sa páči, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som vám na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložil svoj prvý bod - návrh na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu.
Dohovor prijalo Valné zhromaždenie OSN 15. apríla 2005. V poradí je už 13. univerzálnym dohovorom v boji proti terorizmu. Slovenská republika dosiaľ ratifikovala všetkých 12 predchádzajúcich dohovorov.
Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu je najnovším protiteroristickým medzinárodným zmluvným dokumentom. Dohovor bol vypracovaný ad hoc Výborom Valného zhromaždenia OSN pre terorizmus. Schválený bol rezolúciou Valného zhromaždenia č. 59/290 zo dňa 15. apríla 2005. Otvorený je na podpis od 14. septembra 2005 do 31. decembra 2006.
Slovenská republika jednoznačne vystupuje v boji proti terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch a hlási sa ku všetkým aktivitám medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti. Predložený dohovor je uceleným nástrojom boja proti činom jadrového terorizmu. Vypracovaný bol s úmyslom posilniť medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi pri vypracúvaní a prijímaní účinných opatrení na predchádzanie týchto teroristických činov a na stíhanie a potrestanie ich páchateľov.
Dohovor obsahuje v čl. 2 definíciu trestného činu jadrového terorizmu, ako aj definíciu jeho skutkovej podstaty. Zmluvné strany sa v dohovore zaväzujú v prvom rade ku kriminalizácii v konaní podľa čl. 2. Ďalej sa zaväzujú na založenie právomoci vo vzťahu k tomuto trestnému činu, ak bol spáchaný na ich území, na palube plavidla plávajúceho pod ich vlajkou alebo na palube lietadla registrovaného podľa ich právnych predpisov, resp. ak bol spáchaný ich štátnym príslušníkom.
Dohovor ďalej zaväzuje k medzinárodnej spolupráci v trestných veciach. Sú to čl. 11, 13 až 19 dohovoru v súvislosti s vyšetrovaním, trestným konaním, vydávaním, ako aj predchádzaním páchaniu trestných činov podľa dohovoru. Súčasne upravuje spôsob, akým sú zmluvné strany povinné nakladať s jadrovým a rádioaktívnym materiálom a zariadeniami a v prípade ich zaistenia v súvislosti s takýmito trestnými činmi.
Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenska. Je v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN týkajúcimi sa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, podpory dobrých susedských a priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi s tendenciou potláčať terorizmus v medzinárodných vzťahoch vo všetkých jeho formách a prejavoch. Dohovor je v súlade so záujmami Európskej únie, USA i Ruskej federácie, ktorá je pôvodným autorom myšlienky prijatia dohovoru proti jadrovému terorizmu. Dohovor je tiež v súlade s Európskym akčným plánom boja proti terorizmu.
Dohovor nadobudne platnosť 30. deň po uložení 22. ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe u depozitára dohovoru generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre štát, ktorý dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi, po tomto dni nadobudne platnosť 30. deň po uložením príslušnej listiny.
Vláda Slovenskej republiky schválila dohovor uznesením č. 609 na svojom zasadnutí dňa 17. augusta 2005. Prezident Slovenskej republiky podpísal dohovor v New Yorku 15. septembra 2005.
Keďže tento dohovor je v podmienkach Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon a ktorá súčasne priamo zakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom SR.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu súhlas.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.
A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca pána Jozefa Elsnera, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
J. Elsner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu (tlač 1415) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1447 z 3. januára 2006 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
1. vysloviť súhlas s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu,
2. rozhodnúť, že Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o výbušných pozostatkoch vojny k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (Protokol V).
Návrh vlády ste dostali ako tlač 1419 a spoločnú správu ako tlač 1419a.
Teraz požiadam pána ministra Kukana, aby odôvodnil tento návrh a ujal sa slova. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika od svojho vzniku prispieva k rozvoju medzinárodného humanitárneho práva. Jeho integrálnou súčasťou je aj Dohovor o určitých konvenčných zbraniach, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.
V poradí piaty protokol k tomuto dohovoru predstavuje významný posun vpred v úsilí znížiť počet obetí na životoch, ujmy na zdraví a utrpenie spôsobované výbušnými pozostatkami vojny. Tieto zvyčajne v priestore ozbrojeného konfliktu zostávajú dlho po jeho skončení. Preto táto norma stanovuje nové pravidlá. Od používateľov munície v budúcich ozbrojených konfliktoch vyžadujú predovšetkým odstránenie jej nevybuchnutých pozostatkov. Na podporu tohto cieľa majú dotknuté subjekty povinnosť prijať opatrenia na ochranu civilných osôb pred účinkami nevybuchnutej munície do času, keď bude zneškodnená. Pôvodcov neexplodovaných predmetov protokol takisto zaväzuje pomáhať pri úsilí medzinárodných a mimovládnych organizácií zameranom na ich likvidáciu.
Protokol V je právne záväzným dokumentom a štáty s ním musia vysloviť formálny súhlas. Aby sa humanitárne závery protokolu mohli začať realizovať, je potrebné čím skôr zabezpečiť nadobudnutie jeho platnosti prostredníctvom 20 ratifikácií.
Slovenská republika je zainteresovaná na čo najrýchlejšom postupe procesu nadobudnutia platnosti Protokolu V. Nekonáme tak pre náš vlastný prospech, ale kvôli tým, ktorí môžu byť postihnutí ozbrojenými konfliktmi. Ratifikácia protokolu bude predstavovať ďalší príspevok Slovenskej republiky k celkovému rozvoju medzinárodného humanitného práva. Priradíme sa k tým krajinám, ktoré sledujú cieľ limitovať následky ozbrojených konfliktov na čo najmenšiu možnú mieru, ak im už nebolo možné predísť.
Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom vyslovenia súhlasu s Protokolom V prispeje k dosiahnutiu celkového počtu 20 ratifikácií potrebných na nadobudnutie jeho platnosti. Slovensko dá zároveň príklad ďalším krajinám, aby túto normu akceptovali v záujme svojich občanov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vysloviť súhlas s protokolom o výbušných pozostatkoch vojny.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím spoločného spravodajcu, predsedu zahraničného výboru, poslanca pána Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia zahraničného výboru informoval o priebehu prerokovania navrhnutého materiálu, ktorý bol pridelený Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za gestorský výbor bol určený zahraničný výbor.
Obidva výbory prerokovali tento návrh v určenej lehote. Výbor pre obranu a bezpečnosť prijal uznesenie 31. januára a zahraničný výbor uznesenie č. 225 z 24. januára 2006 a zároveň oba výbory odporúčali zhodne Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom. Na základe týchto odporučení potom gestorský výbor takisto odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predloženým protokolom.
Skončil som. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási, prosím? Nikto sa nehlási. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať, bod programu znie
Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2006 (tlač 1420).
Materiál vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tretím materiálom, ktorý predkladám, je Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2006. Budem trošku dlhší v úvodnom slove, ale nie príliš dlhý.
Ide o každoročný, takmer rutinný materiál ministerstva zahraničných vecí. Počnúc minulým rokom sa však predkladá ako prvá časť pôvodne jedného materiálu Správy o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky a zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tento postup sme zvolili preto, aby sa priority zahraničnej politiky našej krajiny mohli plniť už od začiatku nového roku a zároveň aby sme mohli vyhodnocovať aktivity počas celej dĺžky uplynulého roka.
Ďalšia zmena v plánovaní zahraničnej politiky Slovenska oproti minulosti je v spôsobe, akým sa v rámci rezortu pristupuje k formulovaniu zámerov zahraničnej politiky. Teda vo zvýraznení jej európskeho a transatlantického rozmeru ako konštitutívneho prvku.
Východisko pre takéto zmeny by mal poslúžiť vývoj v postavení Slovenskej republiky počas ostatných dvoch rokov. Vstup Slovenska do EÚ a do NATO vytvoril nové podmienky na výkon domácej i zahraničnej politiky našej republiky. Treba si predovšetkým uvedomiť, že po vstupovom roku 2004, ktorý sme často označovali ako "nultý" rok, máme za sebou už aj rok "jeden" nášho členstva v oboch organizáciách. Teda rok, ktorý bol zaťažkávacou skúškou reálnej aktívnej prítomnosti Slovenskej republiky v politikách Európskej únie a NATO. Rok, ktorý znamenal mnohé posuny vpred, ale zároveň priniesol aj nové otvorené otázky.
V uplynulom roku bola Slovenská republika reálne konfrontovaná s požiadavkami našich partnerov na naše stanoviská. Z toho nám logicky vyplynula potreba nielen obsahových, ale aj metodických zmien v našej zahraničnej politike.
Uvedomujeme si, že od roku 2005 sa každým rokom nároky na našu zahraničnú politiku stupňujú. Byť aktívnym a tvorivým účastníkom v európskej politike je mimoriadne náročný proces. Chceme ho zvládať vysoko profesionálne. Som presvedčený, že ostatný rok zároveň dostatočne ukázal, že slovenská zahraničná politika dokáže reagovať na nové požiadavky a za pochodu sa reformovať.
Z minulého roku máme teda bezprecedentnú skúsenosť, ale pred nami je zložitá budúcnosť. Od zahraničnej politiky Slovenska sa vyžaduje, aby bola nielen dostatočne operatívna a flexibilná, ale predovšetkým zodpovedná, prínosná až inovatívna. To vzhľadom na dostupné kapacity malého štátu, akým je Slovenská republika, nie je jednoduché. Navyše, ak máme vlastné ambície aktívnej tvorby európskej a euroatlantickej politiky a musíme vedieť anticipovať medzinárodné problémy a ich riešenia, čiže správať sa v medzinárodnej politike moderným spôsobom. Výraz "moderný" však v tomto význame neznamená "sezónny", ale určuje dlhodobý trend na výkon zahraničnej politiky v euroatlantickom priestore a v jeho susedstve.
Menšia kapacita krajiny neznamená nízky profil tejto krajiny (pozri príklad úspešných predsedníctiev menších krajín v Európskej únii) alebo ich vklad do diskusie o budúcnosti Európskej únie či do budovania euroatlantických bezpečnostných štruktúr. Naopak, flexibilitu menšieho celku musíme, podobne ako to platí v ekonomike, efektívne využiť aj v medzinárodnej politike na ďalšie zvyšovanie kreditu Slovenskej republiky ako aktívneho činiteľa.
Náš zahraničnopolitický profil sa musí tvoriť ako jasný a čitateľný. Zároveň ako prezentácia zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky. Účelné preň nie je koncentrovať sa na regióny, kde nedokážeme byť efektívne prítomní kvôli našim limitovaným kapacitám. Účelné pre náš profil je koncentrovať sa na témy, ktoré kumulujú naše bilaterálne a multilaterálne priority. Rovnako na témy, v ktorých dokážeme priniesť pridanú hodnotu k medzinárodným procesom riešiacim problémy a prispieť vlastnými riešeniami či inovatívnymi prístupmi. Takúto tému predstavujú predovšetkým regióny západného Balkánu a východnej Európy, kde sa rozhoduje o ich stabilite a ďalšom dlhodobom smerovaní. Základným východiskom prioritizácie zahraničnej politiky Slovenskej republiky v tomto regióne je nevyhnutnosť jeho stabilizácie. Stabilita a demokracia na západnom Balkáne znamená stabilitu aj pre strednú Európu. Je to zároveň náš prínos ako novej členskej krajiny do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Minulý rok priniesol v týchto oblastiach pre slovenskú zahraničnú politiku úspechy, na ktorých sa dá budovať. Z nich by som chcel uviesť predovšetkým
- úspešné presadenie začatia rokovaní Európskej únie s Chorvátskom o vstupe do EÚ,
- vymenovanie veľvyslanca Miroslava Lajčáka za osobitného predstaviteľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ v Čiernej Hore alebo
- vymenovanie veľvyslanca Jána Kubiša do podobnej pozície pre oblasť strednej Ázie.
Mnohé témy, donedávna čisto bilaterálne, akými sú napríklad naše vzťahy s Ruskou federáciou alebo s Čínou, sa od nášho vstupu do Európskej únie preniesli na vyššiu úroveň. Určite máme vlastný názor na vývoj v týchto krajinách. Ale je to práve naše členstvo v Európskej únii, ktoré nám dáva silnejšie nástroje na formulovanie a presadzovanie našej zahraničnej politiky voči týmto ekonomickým a silným krajinám. Našou úlohou je v súčasnosti hľadať a ponúkať riešenia, ktoré budeme môcť ľahšie presadzovať vo vzťahu s týmito krajinami z európskej úrovne. Tým chcem povedať, že rozvoj našej dvojstrannej spolupráce či už s Čínou, alebo s Ruskou federáciou sa naším vstupom do EÚ alebo do NATO neobmedzil, naopak, máme dobré príležitosti, aby sme v týchto otázkach postupovali aktívnejšie.
Chcel by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, aké je náročné formulovať úlohy do zamerania zahraničnej politiky pri riešení tém, v ktorých je ťažké mať vlastne jasné národné stanovisko, keď ho vlastne hľadajú aj iní partneri z Európskej únie. Navyše, aby tieto formulácie neniesli charakter populizmu a demagógie, ale demokratických postupov bežných v reálnych podmienkach medzinárodných vzťahov akceptovateľných v zahraničí aj v našej spoločnosti.
Ako príklad použijem zneužívanú tému našej prítomnosti v Iraku, kde sa na budovaní novej prítomnosti a budúcnosti Iraku podieľa už aj Európska únia. Jej niektoré členské krajiny sa pritom od vstupu spojencov do Iraku ešte pred tromi rokmi takmer dištancovali. Dnes, po postupnej stabilizácii situácie a budovaní nového politického systému v Iraku tam vidia priestor aj pre vlastné kapacity investícií a rozvojovej pomoci. Európska únia ako dôveryhodný partner presadzuje mierové riešenia na Blízkom východe a Slovensko jej prostredníctvom tiež.
Ako iný príklad zložitého nachádzania môže poslúžiť otázka vstupu Turecka do Európskej únie, vzťahy Európskej únie a USA alebo budúcnosť Európskej únie a jej Ústavnej zmluvy. Kým vzťahy Únie s USA sú všeobecne dosť jednoznačne považované za nadčasovú tému, budúcnosť EÚ a jej Ústavnej zmluvy, ako aj vstup Turecka do EÚ niektoré politické subjekty odmietajú a uprednostňujú k témam sa v budúcnosti nevracať.
Práve pri týchto príkladoch je dôležité uvedomiť si, aká nevyhnutná je celospoločenská diskusia a procesný charakter riešenia. Tieto témy jednoducho nie je možné jednorazovo naplánovať. Nemožno ich však jednorazovo odmietnuť, pretože sa riešia v širších súvislostiach a majú vážne dosahy na vývoj medzinárodných vzťahov. Pritom v prípade Turecka sa dôsledne držíme mandátu, ktorý ste odsúhlasili tu, v Národnej rade, v novembri 2004.
Panie poslankyne a páni poslanci, rád by som sa ešte stručne vyjadril k niektorým prioritným témam na rok 2006. Slovensko je od 1. januára 2006 voleným členom Bezpečnostnej rady OSN. Po pomerne hektickom roku obsahových príprav a prispôsobovania činnosti nášho rezortu tejto prioritnej téme na obdobie dvojročného mandátu nasleduje obdobie reálnych aktivít. Na toto obdobie máme stanovené priority zodpovedajúce našim reálnym kapacitám a ambíciám. Tie sa, prirodzene, týkajú regiónu západného Balkánu a východnej Európy, kde máme z našej vlastnej expertízy čo ponúknuť aj na najvyššej globálnej úrovni medzinárodnej politiky. Zároveň si uvedomujeme, že temer 70 % agendy Bezpečnostnej rady predstavujú problémy afrického kontinentu, ktoré budeme monitorovať a vyhodnocovať nielen prostredníctvom siete našich diplomatických zastupiteľstiev, ale aj v spolupráci s inými členskými krajinami Bezpečnostnej rady, ktoré disponujú významnou expertízou v rôznych oblastiach Afriky.
Niekoľko slov by som rád povedal k dianiu v strednej Európe. Slovenská republika má záujem udržať významný formát vyšehradskej spolupráce. Tento po 14 rokoch existencie naplnil svoj pôvodný cieľ - vstup krajín Vyšehradskej štvorky do EÚ a NATO. Dnes je hlavnou otázkou, ako efektívne pôsobiť v rozhodovacích procesoch Únie, ako prispieť k jej rozvoju. Záujem máme aj na aktualizácii obsahu vyšehradskej spolupráce, ktorú si vyžaduje vývoj udalostí v susedstve regiónu strednej Európy. Najlepšiu príležitosť budeme mať prostredníctvom nášho ročného predsedníctva, ktoré začneme v lete tohto roku a pre ktoré v súčasnosti vypracúvame program.
Niektorým regiónom sveta, s ktorými intenzívne vzťahy sa v spoločnej minulosti Česko-Slovenska možno vyplácali z hľadiska ekonomického alebo politického, dnes nemôžeme venovať takú pozornosť, akú by sme chceli. Na vysvetlenie si stačí uvedomiť reálne kapacity malého stredoeurópskeho štátu. Napriek tomu sa naša sieť diplomatických zastupiteľstiev vo svete usiluje maximálne efektívne pôsobiť aj vo vzdialenejších regiónoch. Podporuje ju v tom rozširujúca sa sieť honorárnych konzulátov. Budujeme ju však s ohľadom na finančné obmedzenia predovšetkým v tých oblastiach, kde máme nové priority a kde nám napríklad vznikajú nové medzinárodné záväzky.
Panie poslankyne a páni poslanci, sami máte možnosť vidieť, že rezort zahraničných vecí Slovenskej republiky je dynamický a vyžaduje plný profesionálny prístup a výkon. Rok, do ktorého sme prednedávnom vstúpili, však bude podstatne náročnejší zo stránky vnútropolitickej aj zahraničnopolitickej, keďže sa nachádzame v roku volebnom. Napriek tomu si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že slovenská zahraničná politika bude opäť aj v tomto roku písať svoju ďalšiu pozitívnu stránku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.