V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Zala. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

B. Zala, poslanec: Dovoľte mi, aby som nadviazal s poznámkou k problematike západného Balkánu. Mne samotná správa pripadá veľmi rutinná, diplomatická, skôr by som povedal, správa ako koncept zahraničnej politiky na rok 2006.

Táto celá správa určuje istý zahraničnopolitický rámec, ale nie to, čo v ňom chceme dosiahnuť pre Slovensko. A skutočne podivuhodným spôsobom jedna z tých priorít, ktorá tam napokon vystupuje ako priorita Slovenska, je práve problematika západného Balkánu. A musím v tej súvislosti povedať, už v 90. rokoch som písal, že prirodzeným konceptom slovenskej politiky nie je most medzi Východom a Západom, ale medzi Severom a Juhom, to znamená Poľsko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko. Ale nerozumiem, prečo sa do toho dostala naraz práve oblasť konfliktovej a problémovej balkánskej oblasti, ktorá ani hospodársky, ani geopoliticky, ani historicky s nami nijako mimoriadne nesúvisí.

A tá moja poznámka je v tom, že mám dokonca pocit, ako keby nám problém západného Balkánu niekto pridelil. Ako keby nám do našej zahraničnopolitickej koncepcie povedal, tak tu sa, prosím, angažujte. Ukrajinu chápem prirodzene, je to naša východná hranica a skutočne, dokonca aj keď sme robili koncept štátnej doktríny, tak som do nej dával, demokracia na Ukrajine je jednou zo základných priorít slovenskej zahraničnej politiky. Ale problematike západného Balkánu skutočne, skutočne nerozumiem ani v kontexte takto formulovanej koncepcie zahraničnej politiky na rok 2006.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Ševc za klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska, písomne prihlásený. Nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, chcem na úvod povedať, teraz som pochopil, v čom je výhoda spravodajcu. O niektorých veciach už tu bolo povedané, ale chcem podotknúť, že sme radi, že Slovenská republika je členom Bezpečnostnej rady OSN aspoň na dva roky. Môže to byť, samozrejme, pre našu diplomaciu aj veľká škola, ale aj prestíž pre samotné Slovensko. Aj keď zameranie zahraničnej politiky na rok 2006 už tradične patrí, ako to tu bolo povedané, medzi záväzný každoročný program rezortu slovenskej diplomacie, nedá mi, aby som sa k nemu aspoň stručne nevyjadril.

Hneď v úvode zamerania sa totiž zdôrazňuje, že "systém kolektívnej obrany NATO a jej inštitucionálneho zakotvenia v politickom a ekonomickom priestore Európskej únie v súčasnosti predstavuje pre Slovenskú republiku určujúcu základňu pre formulovanie jej zahraničnej politiky". Pre nás, asi sa budeme musieť zmieriť, že už dlhodobo, na prvom mieste v zahraničnej politike Slovenskej republiky budú potreby NATO a EÚ a až potom obhajoba záujmov, teda národných záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, i keď, samozrejme, nevylučuje, že budú aj iné záujmy, tak ako sa v tom zameraní formulujú.

Ale ako dominantný cieľ slovenskej zahraničnej politiky predložené zameranie vytyčuje "posilňovanie", tak sa to tam píše, "čitateľnosti, dôveryhodnosti partnera". Ďalej sa tam tvrdí, že "vzájomné vzťahy Slovenskej republiky s nečlenskými krajinami sa stali komplexnejšími, keď okrem dvojstranných aspektov sa v nich odráža spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie". Považujem nielen za želateľné, aby to tak bolo, ale aj veľmi potrebné, aby to bola aj skutočná realita. Žiaľ, zatiaľ skutočnosť je taká, že žiadna spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ nie je, až na jej reprezentanta pána Solanu.

Za strategický záujem Slovenskej republiky, myslím si, tu by mohlo Slovensko aj trocha nejako viac si pomôcť, aj ukázať partnerom Európskej únie, že máme aj na tento problém iný názor.

Spomínaná Ukrajina aj v našom zameraní deklaruje, samozrejme, rozvoj vzťahov, ale konkrétne úspešne rozbehnúť a naplniť plán pomoci Slovenskej republiky Ukrajine, to sa tam konkrétne tak deklaratívne píše. Chcem však požiadať, pán minister, čo je konkrétne obsahom? Pán poslanec Zala hovorí demokracia, ale čo je cieľom tohto nášho plánu a čo nás to bude stáť?

V časti zamerania o Európskej únii je uvedené, že "strategickým cieľom na pôde EÚ je úspešné presadzovanie svojich národných záujmov a podieľanie sa" a tak ďalej atď. Myslím si, že to by malo byť, samozrejme, nielen naším strategickým cieľom, hovoril o tom kolega Paška, predseda výboru, ale aj cieľom, ktorý by sme mali presadzovať sústavne, systémovo a systematicky.

Rovnako som presvedčený, že princíp solidarity ako faktor vnútornej súdržnosti Európskej únie by sa mal považovať a presadzovať ako univerzálny princíp vzťahov v EÚ, a to nielen pokiaľ ide o naše záujmy. Mám teraz konkrétne na mysli, ako sa vytvárala a tvorila ústava, ale aj rozpočet na najbližšie obdobie. Viete, že síce predsedovia vlád sa dohodli, ale parlament má iný názor, myslím európsky.

Za dôležitú ambíciu Slovenskej republiky je deklarované rozhodnutie prispieť k rozvoju civilných a vojenských kapacít európskej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Tu mi akosi prichádza na um, či sú nie naše ambície aj v tejto oblasti aj v tomto prípade nad naše reálne možnosti. Či nechceme viac, ako môžeme. Ja si takúto otázku kladiem. Keď o tom hovorím, mám na mysli aj to, ako je napríklad, že Slovensko bude presadzovať posilnenie transatlantických vzťahov a efektívne spolupracuje s EÚ, NATO atď., ETA v Bosne, Hercegovine, že bude západný Balkán spomínaný spolu s Poľskom a Českou republikou, že v rámci pripravovaných misií sa Slovensko bude usilovať o účasť v misiách v Moldavsku a v Palestíne. Keď to tak človek číta bez ohliadnutia na to, čo to akosi prináša, nechtiac sa mi tlačí na jazyk myšlienka - odkiaľ sa berie toľko akejsi našej predstavy pre takú malú krajinu, že chceme po celej planéte slovenských ozbrojencov vyslať?

Zameranie zahraničnej politiky na rok 2006 je, a tam je napísané, že "jedným z hlavných našich cieľov tohto päťmiliónového štátu je, aby Aliancia", rozumej NATO, "bola schopná a pripravená politicky aj vojensky zasiahnuť kdekoľvek na svete, kde si to budú vyžadovať bezpečnostné záujmy alebo hrozby adresované spojencom". Teda nie tam, kde si to bude vyžadovať ohrozenie mieru, ako to vyžaduje Charta OSN, ale bezpečnostné záujmy alebo hrozby adresované spojencom. Je to pochopiteľné, sme členmi NATO a Európskej únie, ale čo urobí Slovensko, keby napríklad, nebodaj, chcel niekto napadnúť Irán, Sýriu? Ako sa zachováme? Opäť podporíme alebo budeme v rozpore s Chartou OSN a v rozpore so spoločnou zahraničnou politikou Európskej únie?

Zámermi sa tiež vytyčuje ambiciózna úloha podporovať a rozvíjať demokraciu vo východnej Európe. Iste, nielen my, ale aj naši občania by si radi vypočuli, čo má súčasná vláda na mysli pod podporou a rozvíjaním demokracie vo východnej Európe. Musím tu podotknúť, a vy ste aj vo svojom vystúpení, pán minister, veľmi správne, možnože na základe i toho, že pred rokom sme posudzovali, čo priniesol summit Bush - Putin, a že Slovensko má ambície rozvíjať nielen ekonomické vzťahy s Ruskom, ale ísť aj trocha ďalej.

Kolega Paška sa veľmi konkrétne zmienil, skutočne je na zamyslenie, či nemôžeme urobiť pre Slovensko viac než to, že budeme participovať na prírodných ruských zdrojoch. Ruská federácia skutočne môže Slovensku dať viac ako prírodné zdroje. Myslím si, že Rusko je pre Slovensko väčšia budúcnosť ako hociktorý iný štát vo svete. Pre nás by malo byť jedno, či je v Moskve slnko alebo dážď. Moskva zostane pre nás navždy Moskvou vedeckou, kultúrnou, priateľskou, a nielen preto, že sme v rodine slovanských národov. Neviem, možnože to by bola dlhšia diskusia, dnes posúdiť, aký je rozdiel medzi ruským, nemeckým, americkým kapitálom alebo ekonomickým záujmom.

A keďže východná Európa v zameraní figuruje s veľkým písmenom, žiada sa teda aj samotné vymedzenie pojmu tohto regiónu. V časti, kde sa hovorí o podiele Slovenska v globálnom boji za ľudské práva, demokratizácia a budovanie občianskej spoločnosti sa konštatuje, že Slovensko využíva aj efektívne nástroje verejnej diplomacie. Doslova sa tam hovorí, že "pre ministerstvo zahraničných vecí to znamená aktívnu komunikáciu a spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi slovenskej spoločnosti, ktoré sa venujú ľudským právam, demokracii, občianskej spoločnosti". Mám takú pre seba možnože viac otázku, prečo má Slovensko pomáhať Bielorusku alebo Kube, akýmsi demokratickým skupinám, keď na Slovensku máme čo riešiť? Len 21 % chudoby vo vlastnej krajine je už problémom, na ktorý by sme mali reagovať aj za pomoci medzinárodnej spolupráce.

Samozrejme, chcem povedať, že aj naše také hlavné velikášstvo vytvárania, že sme akýmsi pupkom sveta, akoby všetko vo svete záviselo len od nás, ja som hrdý, že som Slovák, ale, pravda, je to viac akési trápne, ak máme takú ambíciu nad reálne možnosti a chceme robiť akéhosi tútora, spojenca vôbec v transatlantických štruktúrach.

Aj to naše sústavné zdôrazňovanie osobitného partnerstva s USA a moderátora rozkvetu týchto vzťahov, do ktorého sme sa sami akosi pasovali, tiež toho veľa nezmení vo svete, možnože nám viac uškodia hlavne tým, že sa pred ostatnými akosi strápňujeme. Myslím si, že ani samotné Spojené štáty nepotrebujú takéto poklonkovanie. Je to veľká krajina, ona chce od nás partnerstvo, a nie slúženie.

Na druhej strane treba privítať, že v zameraní na rok 2006 sa tak jednoznačne zdôrazňuje potreba venovať oveľa väčšiu pozornosť našim obchodným vzťahom. Hovoril o tom kolega Paška, že tu sa treba skutočne vrátiť k modelu, že ministerstvo zahraničných vecí zodpovedá kádrovo aj obsahovo za túto oblasť a v spolupráci s rezortmi bolo by dobré, keby sme sa k tomuto modelu vrátili.

Chcem nakoniec, pán minister, povedať a s uznaním konštatovať, že porovnanie tohoročného zamerania s minuloročným tohoročné pôsobí dojmom väčšej profesionality. Kiež by to bola trvalá tendencia aspoň v tejto oblasti!

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc bol prihlásený ako jediný za klub. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Zubo. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pán Zubo.

S. Zubo, poslanec: Ja len vo svojom krátkom vystúpení by som chcel utvrdiť slová predrečníka v tom smere, že aj ja mám ten pocit pri študovaní príslušného materiálu, akoby tento materiál a samotný predkladateľ mal neurčité priority v zahraničnej politike.

Veľká pozornosť je venovaná Balkánu a krajinám tam žijúcim. Je to konfliktná situácia, veľmi konfliktná, veľmi "ožehavá" situácia, ktorá vznikla nie naším pričinením. A zdá sa mi, že v tomto smere robíme službu za niekoho iného a nejdeme za cieľmi, ktoré sú prioritné pre Slovenskú republiku. Akoby sme nahrádzali zase služby, ktoré by mal na základe svojho konania vyvinúť niekto iný.

Nezdá sa mi vyvážená zahraničná politika. Na jednej strane hovoríme, že robíme služby v prospech niekoho iného, alebo chceme ich robiť, na druhej strane zabúdame na priority, ktoré Slovensko má mať, a to predovšetkým v oblasti zabezpečenia rozvoja ekonomiky Slovenska. Mali by sme podľa môjho názoru väčšiu pozornosť - a súhlasím s predrečníkom - venovať otázkam súvisiacim so zabezpečením energetických zdrojov. S tým, čo sa očakáva v budúcnosti, nárast cien elektrickej energie, je to elektrická energia, vieme, čo dokáže spôsobiť plynová kríza, otázka ropy, ale aj železnej rudy a uhlia. A v tomto smere priority nevidím, aby Slovenská republika robila smerom, odkiaľ tieto zdroje môžeme za dostupné ceny získať. Tiež si... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy? Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Štrofová a pán poslanec Banáš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Štrofová, máte slovo, nech sa páči.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pri tomto prerokúvaní tohto bodu minulý rok bola veľmi napätá situácia, keďže sa konalo pred hlasovaním, a preto bol problém sa dostať nejako poriadne k slovu a pán minister mi vtedy sľúbil, že si ma pozve na kávičku a tam mi to všetko vysvetlí. Síce ma odvtedy na tú kávičku nepozval, ale verím tomu, že mi to všetko ešte vysvetlí, na čo som sa pýtala. (Reakcie z pléna.)

Ale teraz už seriózne naozaj začnem k tomuto materiálu. Je veľmi profesionálne spracovaný, je hrubý, dá sa v ňom celkom slušne poštudovať, ale zároveň sa dá niečo aj vyčítať, že niektoré kapitoly by mohli byť detailnejšie rozpracované, mohli by byť konkrétnejšie. Zas ak musím zachovať istú takú džentlmenskú dohodu, ktorú sme si povedali medzi nami na zahraničnom výbore pri prerokúvaní tohto materiálu, že predsa len uznávame to, že tento materiál je verejnou listinou, a keďže je verejnou listinou, nie je vždy dobré, aby všetky detaily v ňom boli rozpracované. Ja by som však bola rada, keby sme si vedeli takisto džentlmensky dohodnúť, že tie detaily si potom ústnou formou na tom zahraničnom výbore povieme.

Som veľmi rada a potešená z pozitívnych výsledkov našej diplomacie, hlavne zo spomínanej našej účasti v Bezpečnostnej rade OSN a takisto aj z Agentúry pre atómovú energiu, verím, že budeme na tomto mieste úspešní a že budeme zastávať tiež vlastné názory, aj keď je to dosť ťažké.

Pán minister, vy ste spomínali vo svojom prejave a to ma možno tak prinútilo k vystúpeniu, lebo som sa chcela na to opýtať, lebo ste spomínali, že pri všetkých tých jednotlivých činnostiach ministerstva zároveň stíhate aj vnútornú reformu. Mňa by zaujímalo práve, akú reformu stíhate za pochodu? Už dlhší čas sa snažím dopýtať na to, že rezort ministerstva zahraničných vecí by mal prejsť reformou a hlavne čo do personálnej reformy, tak aby sa stal naozaj efektívnym a všetky tie zdroje, ktoré z rozpočtu získa, aby vedel efektívne spracovať. A preto veľmi rada počujem z vašich úst, že nejaká reforma prebieha, či viete niečo o nej viac nám dnes povedať.

A tiež by som sa chcela opýtať vzhľadom na to naše miesto v Bezpečnostnej rade OSN. Sme krajina, ktorá nie je veľmi bohatá, hlavne nemá príliš veľa zdrojov na diplomaciu, aby sme si mohli dovoliť viac zastupiteľstiev, skôr zrejme budeme zmenšovať ten počet. Ale čo pozitívne viem, že na africkom kontinente našich zastupiteľstiev veľa nie je. Preto by ma zaujímalo, akým spôsobom čerpáte informácie pre prácu našich zástupcov v Bezpečnostnej rade OSN, keďže skoro 70, možno 60 % agendy sa práve tohto kontinentu týka.

Mám oprávnenie povedať, že teda s týmto materiálom v princípe súhlasíme a budeme ho podporovať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, nemal som ani nejako v úmysle debatovať, lebo tá správa je veľmi konzistentná, dobrá, ale vyprovokoval ma tak nejako pozitívne náš predseda Paľo Paška. A musím ti dať za pravdu, je mi naozaj ľúto, že v tejto snemovni dokážeme debatovať pol dňa o zimných pneumatikách a hodinu venujeme takej závažnej problematike, ako je zahraničná politika, aj to za dosť tristnej účasti, keby tu neboli traja kolegovia, tak ma láka parafrázovať Ľudovíta XIV. a povedať, že "koalícia som ja".

Dovoľte preto len zopár poznámok, námetov, pretože pán minister najlepšie vie, že na každej medzinárodnej konferencii, samitoch a podobne vždy upúta ten, kto príde s nejakým originálnym nápadom alebo s niečím, čo posunie celú problematiku ďalej. To mi tak troška v tomto materiáli aj chýbalo.

Najprv poviem tú moju istú kritiku - a súhlasím s Borisom Zalom aj s Paľom Paškom -, priznám sa, že nerozumiem dobre, a to by som možno poprosil pána ministra o nejaký komentár, našej angažovanosti špeciálne v Bosne a Hercegovine. To, že sme v peacekeepingových misiách v Bosne, v Kosove, v poriadku. Ale myslím, že to je, a to tu už zaznelo, príliš veľká ambícia, príliš veľký batoh brať si ešte aj Bosnu a Hercegovinu, ktorá je mimoriadne zložitá problematika. Máme na to zopár schopných diplomatov, mená, samozrejme, nebudem hovoriť, ale neviem, či to nie je príliš veľa. Ale je hádam jediná istá kritická pripomienka.

Priority. Samozrejme, je ich veľa - od boja proti terorizmu, šírenie zbraní hromadného ničenia, transatlantická relácia atď. Ale chcem zdôrazniť to, čo tu už bolo tiež povedané - naši susedia. Ukrajina, dokonca nám vyplýva dobrý vzťah s Ukrajinou i z koncepcie európskych susedských vzťahov alebo európskej susedskej politiky, môžem povedať, že Ukrajina pozerá na nás dosť s veľkou nádejou a sme im dosť istou takou posilou. Keď som bol začiatkom novembra na Ukrajine z titulu mojej funkcie ako viceprezidenta PZ NATO, tak nás prijal dokonca aj prezident Juščenko a všetci najvyšší ústavní činitelia, a mal som ten pocit aj z tých kuloárnych debát, že veľmi ich zaujímal ten model ešte svojho času rozchodu Česko-Slovenska, mierový, bezproblémový. Ale chcem tu, na tejto pôde jasne povedať, že naše pocity, ktoré som nadobudol na Ukrajine, a boli sme dokonca prvýkrát pustení ako "naťácka" delegácia do Sevastopoľa, kde sme debatovali s najvyššími dôstojníkmi Čiernomorskej ukrajinskej flotily, nemal som ten pocit, že by tam bola nejaká osobitná tenzia, animozita medzi Ukrajincami a Rusmi. A myslím si, že to je dosť chybné hodnotenie namýšľať si, že môže dôjsť k nejakému konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Je tam istá tenzia z dôvodov, ktoré sú známe, ale tieto národy sú možno tak blízko ako Česi a Slováci.

Samozrejme, naša ambícia dostať Ukrajinu do Member-ship Action Plan v roku 2006 je, alebo pomôcť im, je veľmi oprávnená, oni na to doslova aj čakajú a dúfajme, že sa to vo Viľňuse podarí. Energetická závislosť, energolínie, energotrasy cez Ukrajinu, nemusím o tom hovoriť, aké je dôležité, aby sme mali väzby s touto krajinou, dobrý a vyvážený vzťah, a svojím spôsobom by Ukrajina mohla byť aj istým príkladom pre Rusko. Ja som povedal Juščenkovi, že čo sa bojíte toho Ruska, však pritiahnite Rusko bližšie k Únii a NATO, tam tí starí generáli pomaly budú odchádzať a nová veliteľská generácia, tá už má iné myslenie.

Maďarsko. Ja som už raz v tejto snemovni povedal, prečo my si nedáme ambíciu pokúsiť sa minimálne o niečo podobné, čo spravili de Gaulle a Adenauer - historické zmierenie. Ak to dokázali dva také národy ako Nemci a Francúzi, ktoré sa doslova stáročia vyvražďovali, a vzťah Slovákov a Maďarov zďaleka nebol taký animózny, myslím si, že by to bol skvelý signál Únii, že tieto dva národy dokážu bez problémov v mieri, v pokoji koexistovať. Ja mám dokonca pocit, že národy si to želajú, už menej si to želajú politici. A musím povedať, že mám ten pocit, že na obidvoch stranách Dunaja.

Ešte uniká nám trošku aj Rakúsko, lebo Rakúsko je, či chcem, či nie, krajina, ktorá, nielenže máme teraz blízko, čo sa týka privatizácie letísk, ale je to proste predsednícka krajina Únie. Rakúsko rozhoduje až do polovice tohto roka. Rakúsko revitalizuje opäť debatu o Európskej ústavnej zmluve. Nazdávam sa, že i tá blízkosť geografická, i tá blízkosť, tam je podobná vláda pri moci ako u nás, myslím, že toto by sme mali využiť, dokonca, poviem otvorene, aj veľmi blízke osobné vzťahy kancelára Schüssela s premiérom Mikulášom Dzurindom.

Ešte k tej Ukrajine - otázka Schengenu. Od 10. mesiaca 2007 sme v Schengene. Teraz sme otvorili malý priechod v Slemenciach, ale viem, tak reglement Únie hovorí, že keď už bude schengenská hranica, tak môžu byť len veľké medzinárodné priechody podľa medzinárodných štandardov. Tak neviem, či teraz Slemence budeme nejako zase modifikovať, alebo čo s tým urobíme.

Samozrejme, prioritou, jasné, to už bolo niekoľko ráz zdôraznené a je to veľká česť a výzva, naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Ja to skôr považujem za výzvu a, pán minister, vy dobre viete, že najmä ten mesiac február 2007, keď budeme predsedať, to je absolútna šanca, keď môžeme takmer, by som povedal, vstúpiť do histórie. Treba pripraviť nejakú rezolúciu, slovenskú rezolúciu, ktorá keď sa prijme, tak proste už v tej histórii ostane. Ja by som mal taký námet, keď sa už angažujeme dlhšie a úspešne, hoci len v podstate ako poskytovateľ priestorov v Cypre, prečo by sme sa nemohli pokúsiť ako malá krajina, ktorá nie je v konflikte zaangažovaná, posunúť Cyprus.

K parlamentnej diplomacii. Paľo Paška to už začal. Ja si myslím, a to sme už aj ponúkli pani štátnej tajomníčke, keď sme boli u nej na obede, tu je celý rad poslancov, ktorí sú v parlamentných delegáciách. Ono to nominálne vyzerá tak, že to sú len také nejaké delegácie, ktoré sa zídu, prediskutujú problém a ideme domov. Ale tam sú kľúčovou záležitosťou osobné kontakty v tých delegáciách. Každý z nás pozná celý rad významných poslancov z rôznych politických strán. U mňa to napríklad funguje tak, keď sa niečo deje v krajine ix, tak proste kolegovi zavolám a ten mi povie, že ako to naozaj vyzerá. Toto je úžasná zbraň a pomoc aj pre exekutívu, čo sa týka lobovania za slovenské záujmy, a myslím si, že toto môže Národná rada poskytnúť.

Ešte jeden námet by som mal. Neviem, či som to tu už aj nespomínal. Pán minister, v rámci Únie fungujú autonómne inštitúcie, tzv. agentúry zo starej pätnástky, okrem Belgicka, Holandska, Švédska, Fínska, v každej členskej krajine, niekde dokonca dve, sú agentúry. Teraz sa vo Švédsku etabluje Agentúra pre prevenciu epidémií, vo Fínsku, pokiaľ viem, Európsky úrad pre chemické látky, mám pocit, že by mohla byť aj na našej strane istá ambícia dostať nejakú agentúru, trebárs navrhujem pre integráciu národnostných menšín, do Slovenskej republiky.

Na záver jednu poznámku, tým ukončím, je to zároveň aj výzva, nadviažem opäť na nášho predsedu Paľa Pašku, ktorý povedal, že v zahraničnej politike je rozhodujúca kontinuita. Vyzývam túto Národnú radu, keďže v Európe fungovali tri štandardné dvojice premiér, alebo kancelár a zaminín, to bol Schröder - Fischer, tí sú preč, Blair - Straw a Dzurinda s Kukanom, tak vyzývam Národnú radu, aby sme urobili všetci spoločne pre to, aby dvojica Kukan - Dzurinda pokračovala aj po voľbách.

Ďakujem vám pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, keďže pán poslanec Banáš bol posledný vystupujúci v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A keďže v priebehu niekoľkých sekúnd bude 19.00 hodina, pýtam sa Národnej rady, či súhlasí, aby záverečné slovo mohol predniesť krátko po 19.00 hodine? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Súhlas.

Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, panie poslankyne a páni poslanci, čo ste tu vydržali až do tejto 19.00 hodiny. Asi by bolo dobré, aby sme tento bod ukončili, preto budem naozaj stručný a nebudem reagovať možno na všetky námety, ktoré tu v rozprave odzneli. Takže dovoľte iba niekoľko poznámok.

Som rád, že tieto debaty prebiehajú vždy v korektnej atmosfére, či už je to vo výbore pre zahraničnú politiku, európskom výbore alebo aj v pléne. Vážim si to, že tu odzneli príspevky, ktoré boli výsledkom premýšľania, pozitívneho premýšľania, ako sa postaviť k otázkam, ktoré sú pre Slovensko ako pre štát dôležité. Myslím si, že je to tak normálne a že tak by to malo byť, pretože bez ohľadu na politickú príslušnosť v oblasti zahraničnej politiky by mal byť čo najväčší rozmer dohody, lebo tam ide často o otázky, ktoré sú časovo také dôležité, že zaberajú nie jedno funkčné obdobie, ale aj dlhšie. Takže z toho pohľadu beriem aj vystúpenie pána predsedu zahraničného výboru, ktoré bolo hĺbavé, filozofické, ako ho on sám označil, a bolo by ho dobré potom aj premeniť do konkrétnejších foriem v diskusiách.

Možno iba také niektoré veľmi konkrétne veci, ktoré tu odzneli. Začnem od dámy.

Pani poslankyňa Štrofová, ministerstvo zahraničných vecí urobilo novú organizačnú štruktúru. Upravilo ju podľa toho, aké úlohy máme v Európskej únii. Môžeme sa na budúci týždeň stretnúť, už som dal pokyn, aby vás pozvali na kávu, a budeme môcť sedieť dvakrát tak dlho, ako to bolo pôvodne plánované. Robíme ešte jeden materiál so všetkou vážnosťou, volá sa Optimalizácia zastupiteľských úradov. Tam sa snažíme veľmi koncepčne určiť kritériá, ktoré určia, koľko diplomatov bude na ktorom úrade, tak, aby sme plnili, no s tými obmedzenými finančnými prostriedkami, tie úlohy, ktoré máme, čo najlepšie. Budú "kričať" naše diplomatické misie, pretože zrejme niektorých ľudí budeme znižovať. Ale aj my hovoríme, že napríklad Belgicko má u nás dvoch diplomatov. Pozrite sa, koľko majú Francúzi u nás diplomatov. Takže my nemusíme mať napr. sedem v Paríži, keď im tu u nás stačia traja. A musíme sa naozaj dohodnúť, ako to budeme organizovať teraz, keď sme v Európskej únii a mnohé veci sa riešia inde ako na našich bilaterálnych zastupiteľských úradoch - v Bruseli a podobne. Takže tieto dve veci sme urobili.

Kosovo. Prečo je Kosovo naša priorita? Kosovo je súčasť Balkánu a tam nerobíme službu pre nikoho iného. Pomáhame štátom, ktoré tam vznikli. A veľmi pokojne, bez nejakého nadsadzovania vám poviem, že Srbsko a Čierna Hora, Chorvátsko a niektoré ďalšie majú obrovský záujem o to, ako Slovensko robí napríklad reformu ozbrojených síl, akým spôsobom organizujeme veci tu u nás. A zo všetkých štátov Európskej únie chodia konzultovať tieto veci k nám.

V Kosove sú kosovskí Srbi. Ide o to, aby tam nenastala etnicky čistá spoločnosť. Veď podľa toho, akým spôsobom sa zabezpečia štandardy Srbov pre normálny život, opakujem, pre normálny život, lebo to, čo tam je dnes, tam sú enklávy, ktoré sú strážené tankami a neviem čím všetkým. Podľa toho, samozrejme, ak my budeme súhlasiť s tým, aby sa rokovalo o budúcom štatúte. A je veľmi dobré, že Marti Aktisari, ktorého Kofi Annan vymenoval do tejto funkcie, na prvom stretnutí povedal, že rokovania o štatúte sa budú vyvíjať tak rýchle, ako sa bude vyvíjať rokovanie a zabezpečovanie aj štandardov. Toto je podľa mňa dobrá správa.

Keď hovorím o tom, že stabilita na Balkáne má priamy dosah na stabilitu v strednej Európe, zoberte si, geograficky to nie je až také strašné a zlé vyriešenie kosovskej otázky. Môže negatívne to však ovplyvniť celú situáciu na Balkáne. Potom sa bude tým musieť celá Európa zaoberať veľmi dlho. My máme 70 000 Slovákov vo Vojvodine. Máme tam teda aj tieto záujmy. Takže ja naozaj vidím Balkán ako prirodzenú prioritu pre Slovensko. Nielen preto, že môžeme pomôcť týmto štátom, ktoré chcú pomôcť pri budovaní alebo sa chcú inšpirovať pri ich rozhovoroch o členstve v Európskej únii. Má to priamy dosah aj tu na nás.

My nie sme "pupkom" sveta, ani to nehovoríme, ani nechceme byť. Ale nie je dobré, aby sme sedeli skrčení niekde v kúte a na všetko prikyvovali. Uvedomme si, že keď sme členom Európskej únie a NATO, budeme plniť všetky tie veci a budeme sa zúčastňovať rôznych operácií nie preto, že sme "pupkom" sveta, ale z týchto členstiev vyplývajú niektoré veci, ktoré budeme musieť plniť.

Afrika - odkiaľ získavame informácie. Áno, máme tam málo zastupiteľských úradov. Ideme posilňovať naše zastúpenie v Etiópii, kde je sídlo Africkej únie, kde sa v koncentrovanej forme robia všetky politiky, všetky politické postupy, pokiaľ ide o činnosť alebo spoločnú koordináciu afrických krajín. Budeme tam mať diplomata, ktorý bude akreditovaný aj pri Africkej únii. Samozrejme, že omnoho intenzívnejšie pracujú naše zastupiteľské úrady. V New Yorku konzultujeme predmetné otázky s ďalšími členmi Bezpečnostnej rady. Za prvý mesiac môžem povedať, že vystúpenia, ktoré mal náš stály predstaviteľ aj k africkým otázkam, boli vnímané veľmi dobre.

Že by sme mali mať u nás nejakú agentúru. Áno, my sa snažíme o to, aby sme získali Agentúru pre rodovú rovnosť. My sme na užšom zozname, asi 3 krajiny, a veľmi intenzívne lobujeme, aby sme takúto agentúru dostali. Lebo ide o to, aby agentúry boli rovnomernejšie rozdelené aj v nových členských štátoch.

Plán práce s Ukrajinou. K pánovi Ševcovi iba naozaj na informáciu (pán predsedajúci, už rýchle skončím, vydržte ešte dve minúty), my sme si zobrali plán spolupráce Ukrajiny s Európskou úniou, ktorý vypracovali a ktorý Európska únia schválila. Podľa jednotlivých odrážok sme doplnili to, kde Slovensko môže Ukrajine pomôcť. Sú tam naši experti a sem chodia ľudia na školenia. Čiže to vychádzalo z ich potrieb. Bolo to spracované naozaj veľmi pragmaticky, prakticky a myslím si, že takáto pomoc je najlepšia aj najúčinnejšia.

Nemôžem naozaj reagovať na všetky tie príspevky, ktoré tu odzneli. Počúval som vás naozaj pozorne. No členstvo v Bezpečnostnej rade je naozaj výzva pre Slovensko.

Pán poslanec Banáš dal jednu ideu alebo nápad, že keď budeme vo februári 2007, aby sme vyriešili cyperskú otázku. Ja by som dal prednosť tomu, keby bola dovtedy už vyriešená a my by sme sa mohli sústrediť na niečo iné, lebo to je jedna "trvalka", ktorá je na stole už dlhý čas. Nedávno som tam bol, a keď som rozprával s jednými a druhými obyvateľmi, to je také "zakopané" - jeden proti druhému, že strácajú ratio a emócie vždy vyplavujú na povrch.

Či nie je nad naše reálne možnosti, že vysielame do mierových misií alebo do tých vojenských skupín, ktoré vytvárame spolu s Čechmi alebo Poliakmi? Musíme na tom participovať a ministerstvo obrany toto jednoducho musí vedieť posúdiť, kde sa musíme zúčastňovať.

Solidaritu, že by bolo vždy treba prejavovať v Európskej únii. Áno, to súhlasíme, aj vo finančnej perspektíve.

Áno, ja súhlasím a nemám s tým problémy. Na Rusko sa už konečne netreba pozerať ideologicky. Dnešné Rusko je iná krajina, s ktorou spolupracujú a predháňajú sa všetky vyspelé štáty sveta, západnej Európy, Spojených štátov. My by sme boli sami proti sebe, keby sme nevyužili všetky možnosti, ktoré hospodárska spolupráca s Ruskom nám poskytuje. V tomto zmysle agitujem všetkých svojich kolegov vo vláde podobne a myslím si, že napríklad návšteva premiéra, návšteva ministra financií by aj v tomto ohľade veľmi pomohli.

Tým, ktorí nás možno kritizujete, chcem povedať, že politické styky s Rusmi máme dobré, že veľmi normálne sa vieme s nimi porozprávať a spolupracujeme, aj keď sme v Bezpečnostnej rade, tak, aby sme naozaj vypočuli aj ich zvyčajne veľmi koncepčne premyslené veci a materiály, ktoré oni používajú vo svojej diplomacii. A v tomto hodláme pokračovať ďalej, aby sme využili prirodzené možnosti pre nás, ktoré máme v spolupráci s týmto rozhodne veľkým hráčom svetovej politiky. A hlavne aj v hospodárskej oblasti.

Pán predsedajúci, skončím pri tom, že by som naozaj ešte raz chcel oceniť pragmatický, korektný tón tejto diskusie, ktorá tu prebehla. Takýto materiál, verte mi, sa naozaj ťažko spracúva tak, aby bol nejako originálny, aby zaujal. My sme sa dnes o tom na ministerstve bavili, lebo máme záujem na tom, aby to bolo také, aby to bolo prínosom, aby to bolo základom pre normálnu diskusiu, lebo k tomu má slúžiť aj prerokúvanie tohto bodu.

Takže ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne.

Prerušujem dnešné rokovanie 55. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine vyhlásením výsledkov tajnej voľby a v súlade so schváleným programom rokovania Národnej rady.

Ďakujem pekne a dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.11 hodine.)