V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz žiadam predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pašku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2006 bol pridelený Výboru pre európske záležitosti Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor bol určený Zahraničný výbor Národnej rady. Obidva výbory uvedený materiál prerokovali a prijali platné uznesenia, ktorými odporučili zobrať predložený materiál na vedomie.
Na základe týchto odporučených uznesení potom gestorský výbor, ktorým bol zahraničný výbor, prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2006.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vrátane návrhu uznesenia bola schválená 31. januára 2006 a zároveň ma výbor poveril plniť úlohu spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne, otvorte rozpravu, pán podpredseda. Otvorte rozpravu a chcel by som, ale neviem, či až po hlasovaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, ale zároveň prerušujem rokovanie s tým, že pristúpime k hlasovaniam. Aj tak mám prihlášku pána poslanca Ševca za klub KSS a až potom otvorím možnosť sa ústne prihlásiť podľa rokovacieho poriadku. Takže, samozrejme, samozrejme, spravodajca má vždy prednosť, takže ja vás registrujem, pán poslanec Paška.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať o priebehu schôdze. Dnes uskutočníme aj tajné voľby do rady a potom budeme pokračovať v rokovaní až do 19.00 hodiny. Zajtra začneme rokovanie o 9.00 hodine, a to bodom analýza zvýšenia účinnosti ochrany práv detí (pani ministerka Radičová), potom dva návrhy ústavného zákona a potom tie veci, ktoré neprerokujeme, a, samozrejme, pravidelným bodom rokovania každej schôdze sú interpelácie a odpovede na interpelácie.
Chcem vás tiež informovať o tom, že čo skončíme zajtra do jedenástej, o tom hlasujeme o jedenástej a potom ukončíme zajtrajšiu schôdzu, buď prerušíme, alebo keď všetko prerokujeme, tak ukončíme.
Budúci týždeň v utorok začneme o 9.00 hodine rokovaním o prvom návrhu na odvolanie pána ministra Zajaca, a keď dokončíme 56. schôdzu, začneme okamžite 57. schôdzou, a to návrhom skupiny poslancov na odvolanie pána ministra Fronca.
A poprípade, ak neprerokujeme všetko tento týždeň z bodov programu 55. schôdze, tak potom budúci týždeň ešte pokračujeme v rokovaní aj v 55. schôdzi. (Krátka pauza.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Najprv prosím pána poslanca Galbavého, aby uvádzal hlasovanie k
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (tlač 1386).
(Veľký ruch v sále.) Páni poslanci, prosím o väčší pokoj. Pán poslanec, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, skôr ako poprosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať, chcem upozorniť na jeden preklep. V bode 8 spoločnej správy je preklep, namiesto "odsek 1" má byť "odsek 2". Takže prepáčte túto malú chybu, ale považoval som za povinnosť, aby som na to upozornil, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, o čom budeme hlasovať? Spoločná správa, body?
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, budeme hlasovať zo spoločnej správy o bodoch 1 až 3 a 5 až 12 s odporúčaním schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch: 1 až 3 a 5 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 130 poslancov, za 128, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Tieto body sme schválili.
Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, teraz vás poprosím, dajte hlasovať osobitne o bode 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 17, proti 63, zdržalo sa 53, nehlasovali 2.
Bod 4 sme neschválili.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, teraz vás poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horáka, ktorý ako jediný v rozprave podal návrh, takže s odporúčaním...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 134, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Horáka sme schválili.
T. Galbavý, poslanec: Poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona do tretieho čítania, o postúpení do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 139, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči záverečné hlasovanie.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku aj s piatimi pozmeňujúcimi návrhmi.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 133, zdržal sa 1, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz vás prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovania k
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394).
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 139.
Body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Keďže z rozpravy nevyplynul žiadny pozmeňujúci, doplňujúci návrh, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 135, nehlasovali 2.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 138, nehlasovali 2.
Konštatujem, že zákon sme schválili.
Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz prosím pána poslanca Romana Vavríka, aby uviedol hlasovania k
zákonu zo 7. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1429).
R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1, 2 a 3, osobitne o týchto troch, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Samozrejme, chcem vás upozorniť, že tu je potrebná podpora minimálne 76 poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných je 134 poslancov, za 71, proti 12, zdržalo sa 49, nehlasovali 2.
Konštatujem, že body 1, 2 a 3 zo spoločnej správy sme neschválili.
R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6 a 7 taktiež s odporúčaním schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 128, zdržali sa 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto body sme schválili.
R. Vavrík, poslanec: Vyčerpali sme týmto všetky pozmeňujúce návrhy, keďže ide o vrátený zákon, sme automaticky v treťom čítaní. Dajte hlasovať o zákone ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, sme v treťom čítaní, hlasujeme o zákone ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 64, proti 65, zdržali sa 5, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh zákona sme neschválili. (Potlesk.)
Prosím teraz pána poslanca Stanislava Janiša, aby uviedol hlasovania takisto k vrátenému zákonu č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 1431).
Nech sa páči.
(Hlasovanie o zákone z 13. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1431.)
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v časti IV informácie, o každej pripomienke budeme hlasovať osobitne. Dajte hlasovať o pripomienke pod bodom č. 1.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 138.
Prvú pripomienku z informácie sme schválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienke č. 2.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 62, proti 29, zdržalo sa 48.
Konštatujem, že druhú pripomienku sme neschválili.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, dajte hlasovať o pripomienke č. 3.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pripomienke č. 3.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 139, zdržal sa 1.
Konštatujem, že tretiu pripomienku sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, hlasovali sme o pripomienkach pána prezidenta, sme v treťom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Sme v treťom čítaní. Budeme hlasovať o zákone ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 77, proti 40, zdržalo sa 23.
Konštatujem, že tento vrátený návrh zákona sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Jána Dlhopolčeka, aby uvádzal jednotlivé hlasovania postupne k trom zmluvám a dohodám. Najprv k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. marca 1994 (tlač 1380).
Nech sa páči.
J. Dlhopolček, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré bolo prečítané pri spoločnej správe, máte ho ako prílohu, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkovým protokolom medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. marca 1994 (tlač 1380).
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Tiež vás chcem upozorniť, že aj tu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 133, zdržal sa 1, nehlasovali 3.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz budeme hlasovať o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkových protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky k Dohode medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 1412).
J. Dlhopolček, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dávam návrh na hlasovanie na uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky k Dohode medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkovým protokolom medzi uvedenými vládami (tlač 1412). Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 134, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada súhlasila s týmto Dodatkovým protokolom.
Teraz budeme hlasovať o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 21. júla 1994 (tlač 1413).
Nech sa páči.
J. Dlhopolček, poslanec: Ďakujem. Dávam návrh na hlasovanie, kde Národná rada vyslovuje súhlas s Dodatkovým protokolom k uvedenej Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Bulharskej republiky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 136.
Návrh uznesenia sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie ku
Konvergenčnému programu Slovenska na roky 2005 - 2010 (tlač 1410).
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil nikto, preto prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uznáša ku Konvergenčnému programu, berie na vedomie Konvergenčný program Slovenskej republiky na roky 2005 - 2010.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 96, proti 12, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Elsnera, aby uviedol hlasovanie k
návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu (tlač 1415).
J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec ani poslankyňa, preto predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu (tlač 1415).
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Medzinárodným dohovorom o potláčaní činov jadrového terorizmu. Rozhodla, že Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 137, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Teraz prosím predsedu výboru pána poslanca Pašku, aby uviedol hlasovanie k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o výbušných pozostatkoch vojny k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované na nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (Protokol V), tlač 1419.
Nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s protokolom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 133 poslancov, za 133.
Návrh sme schválili.
Ďalším bodom programu je
návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.
Návrh ste dostali ako tlač 1450.
Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Františka Mikloška, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore. Páni poslanci, potom, samozrejme, pristúpime k tajnej voľbe, takže vás žiadam, aby ste neodišli.
Nech sa páči, pán poslanec, na vás čakáme.
F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni, dostali ste tlač 1450, takže všetci ste oboznámení s návrhom uznesenia... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, tak preruším rokovanie. Páni poslanci! Preruším rokovanie, ak tu nebude pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dostali ste tlač 1450, preto nebudem všetko opakovať. Nebudem hovoriť zoznam mien, pretože ho poznáte všetci. Prečítam len toto: Gestorský výbor prerokoval predkladané návrhy kandidátov na voľbu členov a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti. U kandidátov uvedených pod poradovými číslami 14, 19, 28 a 35 je možná kolízia s § 10 ods. 5 uvedeného zákona. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení odporúča Národnej rade, aby konštatovala, že
1. podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase sa dňom 28. februára 2006 končí funkčné obdobie piatim členom Rozhlasovej rady;
2. zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase 5 členov Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe správy na šesťročné funkčné obdobie;
3. voľby uskutočnila tajným hlasovaním;
4. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet hlasov.
Kolegyne, kolegovia, chcem vás upozorniť, že, bohužiaľ, neskoro, ale predsa, teda včas z hľadiska procedúry kandidát na člena Rozhlasovej rady Mgr. Juraj Kiesel, uvedený pod poradovým číslom 19, dnes oznámil, že sťahuje svoju kandidatúru... (Sústavný ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Galbavý! Ešte raz vás budem musieť vyzvať, ale potom budete musieť opustiť rokovaciu sálu. Však tu kričíte.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Napriek tomu, že sa vzdal, hlasovaním vyjadríme svoju vôľu najvhodnejšie v tom prípade v bode č. 19 zdržať sa hlasovania. Ide o to, že vo chvíli, keď sa dnes vzdal miesta na kandidátke, hlasovacie lístky boli vytlačené. Národná rada a kancelária usúdila, že nebude tlačiť nové lístky, na druhej strane by bolo zlé, keby pán Kiesel, neviem, ako sa číta, proste nemal nič vyznačené, pretože bude celý lístok neplatný. Čiže dajte alebo proti, alebo sa zdržal, najlepšie zdržal sa, a hlasujte za tých, o ktorých si teda myslíte, že tam budú najlepší.
Dámy a páni, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Panie poslankyne a páni poslanci, predtým ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem uviesť, že gestorský výbor odporúča spôsob pre druhé kolo tajného hlasovania tak, ako ho uviedol spravodajca. V prípade, že nebudú zvolení všetci piati členovia Rozhlasovej rady, vykoná sa druhé kolo volieb, do ktorého postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba voliť. Pri rovnosti hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov.
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom hlasovania. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno? Ďakujem pekne.
Takže ešte raz. Tak ako bolo uvedené, chcem vás informovať, že kandidát Juraj Kiesel sa vzdal svojej kandidatúry. Na hlasovacom lístku je uvedený pod bodom č. 19. Musíte aj pri jeho mene jedno okienko zakrúžkovať. To znamená, najlepšie, ako pán poslanec Mikloško hovoril, zdržal sa, lebo ináč nebude platný hlasovací lístok.
Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Znovu chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že pri hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte jednu z troch alternatív. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u piatich kandidátov.
Prosím teraz všetkých overovateľov, pána poslanca Jaduša, Kolesára, Muškovú, Urbániho, Galbavého, Horvátha, Navrátilovú, Federiča, Kondróta, Ivána Farkasa, Gála, Abrhana, Jozefa Šimka, Brestenskú, Heribana a Hrdličku, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby.
Pristúpime teraz k tajného hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či každý poslanec využil právo hlasovať? Áno. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako to bolo oznámené. Prosím teraz pána ministra Eduarda Kukana, ministra zahraničných vecí, a takisto aj pána poslanca Pašku, aby prišli do rokovacieho priestoru a aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu. Pán predseda výboru Paška, ste očakávaný v rokovacej miestnosti Národnej rady ako spravodajca k tomuto bodu programu. Ďakujem.
Takže otváram rozpravu, v ktorej ako prvý vystúpi predseda výboru pán poslanec Paška a písomne ešte prihlásený za klub KSS pán poslanec Ševc. Nech sa páči.
(Pokračovanie v rokovaní o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2006, tlač 1420.)
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážený pán minister, antický filozof hovoril, že všetko plynie, že nie je možné vstúpiť ešte raz do tej istej rieky, zažiť to isté, ale tento pocit, ktorý dnes zažívam, je také "déjavu", ktoré je skoro neuveriteľné. Je to možno tak trošku symbolické, ale vždy, keď chceme hovoriť o závažných veciach, o obsahoch takého závažného inštitútu, ako bezpochyby zahraničná politika je, tak táto Národná rada je buď tesne pred hlasovaním, alebo tesne po hlasovaní, alebo ctené auditórium dáva neskrývane najavo, či už predkladateľovi, alebo spravodajcovi, alebo, nedajbože, kolegyniam a kolegom, ktorí by chceli k tejto téme niečo povedať, najavo, že by bolo vhodné, keby sme obmedzili časový úsek, v ktorom sa snažíme komunikovať čo najviac, aby sme, nedajbože, nepovedali čosi závažné.
Je fakt, že som dlho rozmýšľal, čo k tomuto materiálu, ktorý pani štátna tajomníčka Vášáryová, ktorá vzhľadom na to, že pán minister zahraničných vecí Kukan, keď tento materiál prišiel na výbor, bol chorý, predkladala, použila, ale ja som presvedčený, že v dobrej viere, taký výraz, ktorým označila tento materiál, ktorý mi tak trošku nahral, označila ho za "rutinný" materiál, ktorým, samozrejme, mala na mysli to, že prichádza do Národnej rady každý rok a snaží sa svojím obsahom preddefinovať alebo prejudikovať určité postupy a kroky v zahraničnej politike. Ja bezpochyby, reagoval som tak aj na výbore, by som tiež mohol bez znaku ohodnotenia použiť tento výraz a mohli by sme sa ponoriť do hĺbky obsahu tohto materiálu a snažiť sa v ňom nájsť jemné nuansy diplomacie, ktorá je prejavom schopnosti povedať všetko a nič, a využiť tento priestor na to, aby sme aj bezpochyby pre štát ako celok veľmi citlivú oblasť využili na interpretáciu určitých ideových postojov a straníckych postojov.
Ja sa však chcem venovať v tomto krátkom príspevku takej esencii, ktorá ma ako človeka, ktorý len druhý rok je na poste predsedu zahraničného výboru, tak trošku trápi tým, že - a preto som aj použil tú symboliku v úvode - ako keby odsublimovala z toho prirodzeného spoločenského a občianskeho prostredia. Chcem povedať to, že ako keby tá zahraničná politika sa stala vecou sama osebe, ako keby nielen obsahom, ale aj inštitucionálne sa čoraz viac vnárala do svojich vlastných potrieb a problémov, aby navonok komunikovala čoraz s väčšou skratkou a čoraz s menším rozsahom takej tej prirodzenej občianskej a spoločenskej komunikácie.
Vôbec teraz nemám na mysli navrhovať, aby sme sa snažili presvedčiť občana a dostať ho do polohy, aby pri každom stretnutí pri pive a pri rodinnom obede a rodinnej slávnosti riešil problematiku Iraku alebo komplikovaného vzťahu Európskej únie a Spojených štátov amerických, ale mám na mysli to, o čom budem hovoriť v určitých postrehoch, aby si ten občan uvedomil, že dnes zahraničný vzťah a výraz zahraničnej politiky je priamym pokračovaním jeho vnútorného kontextu a či sa mu to páči, inštitúty hospodárskeho rozmeru zahraničnej politiky sa ho bytostne týkajú. Inštitúty postúpenia alebo delegovania toho, čomu sa hovorí národný záujem, dnes vo veľkom európskom kontexte sú veci, ktoré sa ho týkajú, a že jeho záujem sa nekončí, a nechcem sa nikoho dotknúť, na hranici Hornej Dolnej, kde je konečná zastávka autobusu. Že zahraničná politika vyjadrená záujmom občana nie je len búšenie do departmentu Spojených štátov amerických, aby nám konečne zrušili vízovú povinnosť, a že zahraničná politika je aj kus takej národnej hrdosti, kus sprostredkovania našej histórie, našej kultúrnej identity, proste všetkého toho, na čo by každý občan mal byť primerane hrdý.
Pán minister v úvode spomenul a hovoril o tom, že ambíciou tohto materiálu je predstaviť slovenskú zahraničnú politiku ako flexibilnú, inovatívnu, ktorá je schopná reagovať na nové podnety. No ja s tým absolútne súhlasím a budem prvý, ktorý za to bude zdvíhať ruku, a nikto z vás, ktorí len trošku ešte máte v sebe tento drobný rozmer nášho občianskeho bytia, viete, že naozaj sme konfrontovaní s novými skutočnosťami, či sa nám to páči, alebo nie, lebo sme sa tak trošku dostali do zajatia takého európskopriestorového vnímania opatrnosti vo formulovaní svojich národných záujmov a svojich pohľadov. A dokonca aj v legitímnych parciálnych cieľoch v tomto kontexte vzťahov sa snažíme vyjadriť tie svoje postoje veľmi opatrne. Ale nikto neodškriepi fakt, že dochádza k zásadnému preskupeniu, geopolitickému preskupeniu v rámci veľmocí. Ja nemám na mysli tú všeobecnú frázu o vzniku nových alebo o budúcnosti strednej a vzdialenejšej budúcnosti nových veľmocí typu Čína a India, ale mám na mysli reálne sebavedomé Rusko, ktoré dnes, zdá sa, je schopné čoraz viac alternovať niekedy aj - a odpustia mi to americkí priatelia - neschopnosť Spojených štátov vysporiadať sa s niektorými závažnými globálnymi trendmi, v ktorých chcú hrať svoju dominantnú úlohu.
Je to možno obrovská výzva iránskeho problému, problému využívania jadrového potenciálu. Je to bezpochyby dnes výzva čoraz viac eskalujúcich sa niektorých, predtým zdanlivo lokálnych problémov. Sú to všetko veci, na ktoré by sme mali byť schopní reagovať. A na to nepotrebujeme nič iné len kvalitných ľudí, diplomatov, ľudí schopných reflektovať v zahraničnej politike národné záujmy a schopných flexibilne a inovatívne, ako povedal pán minister, reagovať.
Je takým dobrým dôkazom - a už som to naznačil - ten európsky rozmer našej zahraničnej politiky, kde ešte stále nie sme schopní povedať, čo vlastne chceme. Ja absolútne rešpektujem, že je veľmi ťažké zaujať postoj a povedať, kde aspoň v tých hlavných prúdoch, už nehovorím o tých rôznych nuansách z hľadiska veľkých procesov, integrácie a rozšírenia, áno - nie. Nuž materiál, samozrejme, a nielen náš, veď je to všeobecný trend a sú to veci, ktoré tak trošku limitujú našu zahraničnú politiku, lebo sme sa dobrovoľne stali súčasťou veľkej európskej rodiny, ale mali by sme byť schopní povedať, ako si to predstavujeme a kde sme z hľadiska tých základných prúdov alebo ktorý z nich reprezentujeme.
Je tu problematika, ktorá tu rezonovala a kde tak trošku takisto bolo cítiť tú diskrepanciu vo vnútri politického systému - finančná perspektíva. Podľa mňa veľmi nešťastný postoj pána premiéra Dzurindu z pohľadu vzťahov vo Vyšehradskej štvorke, potom veľmi komplikovane korigovaný aj postojmi pána ministra zahraničných vecí k tomu, aby nakoniec predsa len Slovensko dôstojne zaujalo svoj postoj z pohľadu podporenia finančnej perspektívy, nech už dopadne akokoľvek.
Sú tu výzvy, na ktoré, či sa nám to páči, budeme musieť jednoducho reagovať a musíme byť na to pripravení. Ja už som to povedal niekoľkokrát a ani tento drobný, možno trošku viac emotívny exkurz nemá vôbec za cieľ podrobiť tento materiál tvrdej kritike, lebo vôbec sa za to nehanbím a budem to stále tlačiť pred sebou. Bez ohľadu na politické zafarbenie jedinou prioritou tohto zahraničnopolitického výrazu musí byť kontinuita vzťahov budujúca dôveru štátu ako partnera, ktorý je schopný stáť za svojimi záväzkami a ktorý je veľmi jasne schopný pomenovať a identifikovať svoje pozície v rámci tohto veľmi komplikovaného zahraničnopolitického systému.
Ja by som sa chcel opäť vrátiť k tej takej občianskej podstate alebo k esencii tej zahraničnej politiky. Hovoríme neustále - a premeniť to trošku na drobné - o ekonomickom rozmere diplomacie, o ekonomickom rozmere zahraničných vzťahov a stále sa ako keby bojíme povedať to úplne jasne občanovi, že predsa nerobíme nič, len ak mu sľubujeme jeho predstavu blahobytu, že toto je jedným z nástrojov.
Ja si dovolím v tejto súvislosti odbočiť a otvoriť tak trošku citlivú tému, pretože už som to hovoril minulý rok, ale aj v kontexte určitých súvislostí na politickej scéne Slovenska, ako keby bolo tabu povedať stále a rovno - toto je náš ekonomický záujem, ktorý bezprostredne a nevyhnutne podporuje zahraničnú politickú podporu.
Ešte stále vzhľadom na vnútropolitickú polarizáciu sú pre nás tabu také obrovské dispozície a výzvy, ako je Čína, ako je Ruská federácia. Ešte stále síce hovoríme o vyrovnanej a vyváženej zahraničnej politike, ale ak, nedajbože, niekto je ochotný alebo schopný nadviazať určitú elementárnu úroveň vytvárajúcu predispozíciu tohto ekonomického záujmu v týchto oblastiach, je to politicky zneužívané.
Dovoľte jeden príklad. Mal som možnosť zúčastniť sa v novembri v Paríži na parlamentnej konferencii OECD venovanej výlučne Číne a, samozrejme, je to oblasť alebo je to téma, ktorá je veľmi citlivá a často podľa mňa zbytočne zneužívaná aj u nás. Nikto nepochybuje, že problematika ľudských práv, problematika menšín, problematika usporiadania vnútra spoločenských vzťahov tak obrovskej krajiny, akou Čína je, má ešte ďaleko za štandardmi, na ktoré sme už, chvalabohu, zvyknutí aj u nás na Slovensku po tých pár rokoch zmien, ale to, preboha, nemôže byť dôvodom na to, aby sme neustále blokovali taký obrovský potenciál ekonomického vzťahu a rastu, aký tieto oblasti predurčujú.
Ak povie sekretár OECD, že vstup Číny do WTO alebo prijatie do Svetovej hospodárskej organizácie bolo predpokladom na to, aby sa začalo budovať trhové hospodárstvo, ktoré dnes je, a tie informácie z konferencie boli pomaly niekde na úrovni 70 %, 75 % súkromného sektora, privatizácie bankového sektoru atď., proste štandardom, na ktorý sme zvyknutí z vývoja aj v niektorých našich oblastiach, ak tak povie, že dispozícia alebo spolupráca s Organizáciou pre ekonomický rozvoj a spoluprácu, ktorú, dúfam, nikto nebude obviňovať z toho, že by mala nejaký ideologický, iný zámer, je tým najlepším krokom, ako sa vysporiadať s procesmi demokratizácie a skvalitnenia toho, čo my nazývame tou esenciou občianskych vzťahov. Tak my sa nehrajme, preboha, na niečo a tvárme sa, že my ich nepotrebujeme a pre Slovensko nie je potrebné udržiavať minimálne štandardné vzťahy a snažiť sa o to, čomu sa hovorí ekonomický rozmer našich zahraničných vzťahov.
Mám pocit, a to napriek tomu, že táto situácia sa vo vzťahu k Ruskej federácii zlepšuje, mám na mysli znovuobnovenie spolupráce na úrovni aj medzivládnych komisií, že predsa len tu sa veci pohli trošku dopredu. Ešte stále nazeráme na túto - dnes ako som už povedal a mám na mysli predovšetkým postoje pána prezidenta Putina - veľmi sebavedomú, ťažko povedať, či európsku alebo svetovú veľmoc, ktorá má obrovskú ambíciu dnes moderovať niektoré zložité globálne problémy. Som presvedčený, že niekde tam je naša budúcnosť.
Chcem sa vrátiť trošku k tej Európskej únii. Viete, ako keby u nás ustala po tom, ako ten projekt európskej ústavy skončil, tak ako skončil, ja sa priznám, že pre mňa veľmi nešťastne, pretože vôbec sa netajím, že som zástancom tohto projektu, ale že skončila vôbec tá polemika a že sa ju nesnažíme ani naevokovať už nielen na tej občianskej úrovni, ale aj v kruhoch, kde to predtým bežalo, mám na mysli predsa len tak kruhy ľudí a úroveň vzťahov, kde sa tomu venovali ľudia na profesionálnej úrovni. Čo vlastne chceme v tej európskej politike dosiahnuť?
Ja to hovorím preto, možno by som nemal, pretože bol taký zaujímavý článok pána Zahradila, ten je z pravicovej ODS, ale použil jednu definíciu, ktorá sa mi zdá, že je univerzálna a že by sme ju mohli použiť a s ňou pokračovať, keď hovorí, že "vstupom do Európskej únie sme získali príležitosť stať sa aktívnym spolutvorcom európskej integrácie" a toto treba využiť. Hovoril o tom aj pán minister. Jediné, čo mi na tom chýba, je, či sme schopní naozaj otvorene povedať - a teraz nemyslím tu a teraz, ale na základe politického konsenzu a vyjadrení väčšiny -, čo z tej Európskej únie, keďže sme aktívny hráč, ktorý ju kreuje, chceme. Či z nej naozaj chceme, a to je tá večná polemika, konkurencieschopnú, ekonomicky, politicky a bezpečnostne silnú svetovú veľmoc? To znamená, že ak to chceme, tak jej dáme dispozíciu znútra aktmi, právnymi aktmi, aby niesla všetky znaky, ktoré dnes, bohužiaľ, majú formálny charakter - spoločná bezpečnostná politika, spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie, ktorá má taký zvláštny rozmer, kde všetci síce o nej hovoria, ale znútra Únie, a nemám na mysli len Slovensko, ale aj niektoré iné štáty, samozrejme, rozohrávajú svoje individuálne úrovne vzťahov najmä k Spojeným štátom americkým na úrovni spoločnej alebo individuálnej bezpečnosti, alebo bilaterálnej bezpečnosti, alebo určitých vzťahov. To znamená, zadefinovať tú Európsku úniu, či sa toho bojí niekto, alebo nie, ako veľmoc, ktorá bude hrať vážne husle, alebo naozaj zostaneme v tej rovine únie národných štátov, kde sa budeme snažiť a budeme ľpieť na tom národnom rozmere, ale s primeraným rizikom, že nie sme schopní potom delegovať tomu veľkému celku právomoci a kompetencie a priradiť mu znaky, ktoré z neho tohto veľkého hráča urobia.
Ale to je len príklad, dámy a páni, ktorý používam. Samozrejme, mohli by sme takto sedieť hodiny a hodiny. Nakoniec si myslím, že na pôde zahraničného výboru alebo aj pri podujatiach, ktoré sú organizované či už ministerstvom zahraničných vecí, alebo niektorými organizáciami tretieho sektora, sa to aj tak deje. Napriek tomu mi chýba to, o čom som hovoril od začiatku a čo by sme možno mohli trošku zvýrazniť a pokúsiť sa vrátiť túto problematiku do základnej debaty.
Hovoril som o tom ekonomickom rozmere. Nie je už niekoľko rokov vláda schopná vyriešiť tento problém, ktorý veľmi jasne aj predstavitelia aj koalície, aj opozície pomenovali ako kompetenčný problém. Hovorím teraz o takej schizofrénii pôsobenia cez rezort hospodárstva, ktorý by akože mal v zmysle kompetenčného zákona zastrešovať niektoré aktivity, a potom rezort ministerstva zahraničných vecí, ktoré však nakoniec nesie celú tú zodpovednosť a paradoxne znáša všetky tie vlny kritiky, a pritom nemá žiadne kompetencie. Potom sa nemôžeme čudovať, že aj pri prijímaní takéhoto - použijem znovu, bez toho, aby som chcel iritovať - rutinného materiálu, a nielen pri tom, ale pri akomkoľvek prerokúvaní koncepcie zastupiteľských úradov, keď narazíme na problém vybavenia, činnosti, personálneho zázemia, technického, permanentne prijímajú či európsky výbor, alebo zahraničný výbor uznesenia, ktorými žiadajú vládu, aby vzhľadom na to, že sme si všetci vedomí tej obrovskej zodpovednosti rezortu zahraničných vecí, ak mu dávame tie obrovské kompetencie a očakávame od neho tieto veľké ciele, dala primeraný objem finančných prostriedkov v rámci rozpočtu.
Z roka na rok, žiaľ, musím konštatovať, je to horšie. A dokonca prijali sme uznesenie aj k tomuto materiálu, aby vláda zabezpečila dostatok zdrojov. A teraz nechcem hovoriť o celej úlohe ministerstva, ale napríklad nové úlohy, ktoré sa objavili, či už s naším členstvom ako nestáleho člena v Bezpečnostnej rade, alebo v niektorých iných organizáciách, jednoducho nie je možné, aby sa ministerstvo stalo dnes - použijem trošku taký ironický výraz - podnikateľským subjektom, ktorý si má niekde zohnať 10, 20, 30 mil. korún. Mali by sme sa už konečne rozhodnúť, čo od toho vlastne chceme a čo od toho očakávame. Som presvedčený, že musíme nájsť vzhľadom na ciele Slovenska spoločnú reč.
V súvislosti s tými kompetenciami využijem túto situáciu a tak ako na výbore, aj keď je to aspoň predsa len kompetenčne ošetrené, otázka tej kultúrnej reprezentácie, hovorím o inštitútoch a o ich, na základe informácií, ktorými disponujem, nie veľmi valnou kvalitou a často mám pocit, ako keby sme len zbytočne vynakladali peniaze na niečo, čo nemá taký efekt. Tie príklady o iných krajinách a úroveň tohto typu reprezentácie svedčia o tom, že by sme nemali tento rozmer našej diplomacie podceňovať, pretože má významný charakter. Obzvlášť, a to už je naozaj na veľkú debatu, ak som hovoril o určitých tendenciách federalizmu alebo o takej kvázi disproporcii federalizmu a národnej identity, tu by mohol byť práve priestor, aby paralelne s tým prechodom na určité väčšie delegovanie kompetencií by práve aj toto mohol byť spôsob, ako zachovať reprezentáciu toho, čo nás robí štátom a národom.
Ešte jeden veľmi vážny problém, ktorý tak trošku podceňujeme, on je súčasťou, samozrejme, aj tohto materiálu - parlamentná diplomacia. Nehovorím to preto, že niekedy často na tých poradách, kde riešime rôzne zahraničné cesty, dochádza - nazvem to mierne - k rôznym názorom na potrebu alebo nepotrebu. Jednoducho, či sa nám to páči, alebo nie, je to trend, ktorý dnes poznáme vertikálne v štruktúre medzinárodných organizácií, kde jednoducho vplyv parlamentnej komunikácie a zastúpenie v národných parlamentoch aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikali ako delegované kompetencie jednotlivých štátov, je obrovská. Existujú agendy komunikácie. Jednoducho je to spôsob, ktorý sa ukázal ako veľmi efektívny a ktorý vie oveľa rýchlejšie precizovať stanoviská, ako rôzne iné konferencie alebo úrovne inštitútov, ktoré vytvárajú štáty na to, aby dospeli k určitému konsenzu.
Pán minister, zdá sa, že som asi prekročil trošku ten svoj pôvodný zámer, ale nedalo mi, aby som sa nedotkol niektorých tých momentov, ktoré bezpochyby tento materiál obsahuje.
Dámy a páni, chcel by som skončiť tým, čím som začal. Dalo by sa, samozrejme, hovoriť veľa o prioritách. Ja som tak trošku aj na výbore s pani štátnou tajomníčkou polemizoval. Predsa len, keď dovolíte, pretože možno váš postoj bude iný, nakoniec v tom úvode ste o tom hovorili dosť významne, tá priorita ako nástroj presadenia aj národného záujmu, alebo ste to tak širšie nazvali, hlavne na Balkáne, stredoeurópskeho záujmu, bezpečnosti stredoeurópskeho priestoru. Ja tomu rozumiem. Rozumiem, ak hovoríme o prioritách v rámci susedskej politiky, ak hovoríme o Ukrajine. Nakoniec bol som to ja, ktorý tu inicioval v období, keď nebolo jasné, kam sa vlastne Ukrajina vyberie, rezolúciu na podporu.
Nie celkom som si však istý, napriek tomu, že absolútne rešpektujem historický kontext, dokonca absolútne rešpektujem aj vašu osobnú angažovanosť, dlhodobú osobnú angažovanosť v tomto teritóriu, prioritu západného Balkánu, ale nie preto, že by nemala byť prioritou, ale preto, že problematika, tak ako je popisovaná, je všeobecnou ambíciou celého európskeho priestoru. Ak hovoríme o kriminalite, ak hovoríme o akejsi dispozícii nepokojov a šírenia a tak ďalej, nelegálnej migrácie a tak ďalej, sú to veci, ktoré sa, samozrejme, dotýkajú všetkých. Jedno je však isté - a teraz dúfam, že to správne naformulujem a že ten, kto tomu má rozumieť, tomu bude rozumieť -, že tá ambícia byť pri tom, aby náhodou rozhodnutie, a mám na mysli teraz Kosovo, o tomto teritóriu, ktoré, žiaľ, jednak prichádza alebo príde po veľmi dlhej dobe, nebolo urobené bez tých, koho sa to týka, spoza zeleného stola, náhodou nenaznačilo alebo neodštartovalo určité procesy, ktorých sa v Európe možno obávame nielen my, ale aj iní. Je pre mňa na Slovensku dnes, keď i napriek tomu, čo aj politický systém zažíva, kde, som však presvedčený, sú položené základy občianskej spoločnosti, že máme inštitúty či parlamentné demokracie, alebo ústavné nástroje na to, aby sme sa vedeli štandardne, demokraticky vysporiadať s určitými problémami, príde ako trošku taká substitúcia, ako niečo, čo nie je celkom prirodzené. Ale rád si nechám vysvetliť túto prioritu nielen ja, ale možno aj občania na Slovensku.
Dámy a páni, vážený pán minister, dúfam, že, chvalabohu, možno budúci rok nám to vyjde, pán minister, alebo ako to vyjde, či už novému ministrovi, alebo komu to vyjde, nebude to opäť tri minúty pred nejakým vážnym hlasovaním a že sa budeme baviť o takej vážnej problematike, spoločnej vážnej problematike, ako je zahraničná politika, v čase, keď tomu bude venovaná primeraná pozornosť.
Ja vám každopádne chcem poďakovať za akty, a teraz to vôbec nemyslím ironicky, osobne chcem poďakovať aj za postoj k tej problematickej zmluve, ktorá teraz tak trošku hýbe Slovenskom. A chcel by som, aby aspoň s tými, kto sa snažili tomu trošku porozumieť, naozaj sme sa pokúsili, ale nie cez inštitúcie, tie máme, ministerstvo, občianske združenia a organizácie, nadácie, ale štandardným spôsobom demokratickej komunikácie za pomoci médií opäť vyvolať u ľudí na Slovensku taký normálny, prirodzený záujem o veci, ktoré, tak ako som sa pokúsil to pomenovať, jednoducho sa ich týkajú, či sa im to páči, alebo nie. A napriek tomu, že ich delegujú na ľudí, ktorí majú svoju kvalitu, ktorí to robia roky, ktorí - pretože tá diplomacia jednoducho je oblasť, ktorá má svoje obrovské špecifiká - by nemali skončiť tým aktom, ale mali by byť aktívnym hráčom a účastníkom všetkých týchto vzťahov.
Ďakujem vám pekne.