V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán poslanec Novotný, nebol by som reagoval, chcel som vystúpiť v diskusii a nakoniec som zvážil, že už tu bolo povedané dosť. Ale čo sa týka vás, že tu hovoríte, že tu neboli zmanipulované tendre, vy, ktorý ste dostali nemocnicu, v ktorej boli zo štátnych prostriedkov najprv vložené zhruba pol miliardy peňazí, a nakoniec nehovoríte o korupcii, ktorá tu je.

Ja by som sa mohol pýtať, koľko Tatra-Alpina, ktorá má dominantné postavenie v obchodovaní so špeciálnym zdravotníckym materiálom na Slovensku, dodala do zdravotníckych zariadení, kde bol predtým spoločník pán minister Zajac, koľko dodali ostatné zdravotnícke zariadenia, s akou maržou dodáva táto spoločnosť, s akou maržou dodávajú trebárs české zdravotnícke zariadenia do českých zdravotníckych zariadení ten istý sortiment. A mohol by som vymenovať tu dvadsať vecí, ktoré tu mám v tomto mojom diskusnom príspevku, ktorý som tu chcel povedať, ale to nemá žiaden význam.

Ja som fandil ministrovi Zajacovi, keď nastúpil a keď povedal, že príde reštrukturalizácia zdravotníckych zariadení, čo prejde na štát, čo ostanú štátne zariadenia, ako budú oddlžené zdravotnícke zariadenia. Pán minister povedal, že peniaze nepotrebuje. Tie peniaze potreboval. Keby bol tie zdravotnícke zariadenia v tom čase oddlžil, bolo by sa mu celkom ináč začalo riadiť zdravotníctvo.

Ale nechcem hovoriť o zdravotných poisťovniach. Tvrdím ako ekonóm, že na Slovensku stačia dve zdravotnícke poisťovne, že štát by mal platiť do zdravotného poistenia tak, ako platia súkromné firmy, a že to nalievanie peňazí by sa bolo dostalo niekde inde a niekde by bolo naše slovenské zdravotníctvo. Ale dnes sú to všetko dohady. Proste nemá význam sa k tomu vrátiť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Pán kolega Novotný hovoril o rýchlej zdravotnej pomoci a povedal tu mnoho vecí, ktoré jednoducho nemôžu ostať bez povšimnutia.

Hovoríte o zákone, ktorý bol dodržaný. Ja vám musím povedať, že my sme od začiatku boli proti tomuto zákonu a potom, keď ste si odsúhlasili, tak potom, samozrejme, že tvrdíte, že bol dodržaný, ale on má jednoducho mnohé chyby. Ale zoberme si samotné rýchle zdravotné pomoci ako také dnes. Najskôr necháme nemocnice, aby sa dostali do pozície, keď nie sú platobne schopné. Hovoríte o tisícdvestotrojkách a potom zriadite rýchle zdravotné pomoci, kde nalejete peniaze, a tí, ktorí ich získajú, sú zrazu schopní splácať aj tú investíciu, ktorú do toho dajú, do tých nových sanitiek. Tak prečo sme to neurobili pre tie nemocnice, ktoré to doteraz mali?

A poviem jeden konkrétny prípad, ktorý sa udial v súvislosti s výberom týchto rýchlych zdravotných stredísk. Dnes vyššie územné celky prevádzkujú nemocnice s poliklinikami a mnohé tieto nemocnice majú rýchlu zdravotnú pomoc. A bolo úplne, ja si myslím, že samozrejmé, aby tieto vyššie územné celky mohli aj nejakým spôsobom ovplyvňovať povedzme to výberové konanie. Nuž a na jednom z rokovaní, mám tu zápisnicu pred sebou, sa pýtali z vyšších územných celkov, či môžu byť prizvaní, a požadovali o to, aby boli v tých výberových komisiách, a dokonca im to bolo aj sľúbené. Nebudem tu teraz citovať, ale na jednom stretnutí pani Dr. Muráňová ubezpečila prítomných, že ich požiadavky bude ministerstvo zdravotníctva akceptovať, že zástupcovia vyšších územných celkov budú vo výberových konaniach. Nič také sa neudialo! Napriek tomu, že vyššie územné celky mnohé tieto rýchle zdravotné pomoci mali, ale už nemajú vďaka tomuto výberovému konaniu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Aj vo faktických pripomienkach odznieva to, čo bolo počas celého poslaneckého prieskumu. Treba povedať, hovoríme o záchrannej zdravotnej službe, kde poznáme termíny operačné stredisko, zásahové operačné stredisko, kde poznáme termín stanica záchrannej služby, kde poznáme ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci, rýchlej zdravotnej pomoci, ambulanciu mobilnej intenzívnej jednotky, ambulanciu leteckej záchrannej a zdravotnej služby a ambulanciu vodnej záchrannej zdravotnej služby. Teda ten pojem je oveľa širší, než by sa zdalo, a chcem povedať svoje stanovisko, o čo tu vlastne ide.

Celá problematika má štyri okruhy: odborné hľadisko, ktoré ani táto vláda neovplyvňovala, aby bola daná, to odborné hľadisko je dané koncepciou príslušného odboru a tú robia odborníci. Čo sa týka organizačných súčastí, tie vymedzil zákon. A z toho vyplýva aj právne hľadisko pri aplikácii tohto zákona v komisii. Pán poslanec tu svoj názor vyslovil, ja zdieľam podobný názor. A potom je, samozrejme, rozmer politický, ktorý v tejto citlivej oblasti, ako je rýchla pomoc, je obzvlášť atraktívny, aby sa ňou prezentoval či poslanec, či iný politik.

V tejto súvislosti chcem povedať ešte jednu vec. Mnohí si myslia a mnohí sa aj nalákali na to, že sa dozvedeli, že ambulancia rýchlej lekárskej pomoci dostane 830-tisíc korún za mesiac, a zdá sa im to mnohým, že to sú veľké peniaze na to, aby sa na tom, prepytujem, dalo zbohatnúť. Chcem podotknúť, že čo je potrebné vynaložiť na jednotlivé body tejto pomoci, je adekvátne tejto sume a je to veľká záťaž... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som začal od pána poslanca Blanára, odzadu. Pán poslanec, ja som hodnotil výsledky poslaneckého prieskumu. Žiadne moje pocity, dojmy som do toho nedával, že kto mal, kto nemal, či v tomto bode to bolo dobré, či nebolo. Preverili sme 11 bodov na základe otázok poslancov a niekto tú zodpovednosť musí mať, že to aj ukončí. Tárať pred médiami bez dokladov viem aj ja. Teraz mám tu v rukách doklady, dám ti ich k dispozícii, preštuduj si ich, ale tie som nemal k dispozícii, ja hovorím o tých, na ktoré sa opýtali členovia poslaneckého prieskumu a na základe ktorých sme dostali odpovede. V poslaneckom prieskume bol aj pán poslanec Paška, pani poslankyňa Martináková, pani poslankyňa Sabolová. Čiže ja nemôžem na základe, že mám taký pocit, urobiť záver poslaneckého prieskumu, pán poslanec, vieš? Alebo pán Belica má taký pocit.

Druhá vec je, čo sa týka vystúpenia pána poslanca Muňka, ja som nerozprával o žiadnych tendroch ani o manipulovaní, ani o korupcii, ja som hovoril o poslaneckom prieskume týkajúcom sa záchrannej zdravotnej služby a výberového konania, ktorý na to prebehol. Chcem však povedať pánovi poslancovi, je mi ľúto, že odišiel, že zas neuveriteľne táral, keď rozprával o akejsi nemocnici, ktorú som sprivatizoval či vlastnil, či v tendri získal. Nikdy som žiadnu nemocnicu v tendri nezískal ani nesprivatizoval, a keď sa takéto náznaky budú opakovať ďalej, podám naňho trestné oznámenie, aj keď si uvedomujem, že tentoraz tento výrok povedal tu v snemovni. Na druhej strane mi však nedá skonštatovať, že aj pán predseda Fico si minule v relácii Sito, čo už bolo mimo tejto snemovne, pomýlil privatizáciu a rozpredaj štátneho majetku s neziskovou organizáciou, čo už teda od docenta práva je pre mňa naozaj veľké prekvapenie.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. K tomu Japonsku, mňa to tak inšpirovalo, lebo tie súvislosti, ktoré som prezentoval v úvodnom slove dnes doobeda, sa vynárajú. Ja sa necítim expert na japonské zdravotníctvo, ale keď ma zabijete, neviem, kde som to čítal, že je jedno z najefektívnejších, ale čo je úplný paradox, je, že je v princípe postavené na nemocničnom type starostlivosti. To znamená, že tá koncentrácia spádov je do nemocničného typu poskytovania. Toto nie je podstatné. Ja to hovorím v súvislosti, ty si používal otázku tých novorodencov.

Je však pravda, že keď prišiel pán minister so svojou konštrukciou, tak ako jeden z vážnych nástrojov efektívnosti a racionalizácie bol mechanizmus, ako dostať výraznú alebo podstatnú časť výkonov, ktorú, samozrejme, je možné z hľadiska liečby alebo rozsahov a medicínskych postupov dostať do ambulantnej starostlivosti, pretože sme hovorili, a ja zdieľam inač tento názor, že je to lacnejší typ, efektívnejší, nielen z hľadiska primárnych nákladov, ale potom aj sekundárne, nemocenské a tak ďalej, návrat do ekonomickej aktivity a tak ďalej. Čo je však veľmi zaujímavé, že niekde počas presadzovania transformácie, a ja už som to dnes tiež naznačoval a hovoril som vtedy, že ako keby niekto mal záujem preklopiť obsahy zákonov a priority transformácie niekde inam. Je paradoxne už za nami jednodňová chirurgia, je za nami ambulantná starostlivosť a dnes sa zaoberá úrad, poisťovne, ministerstvo limitmi, tiež som to dnes spomínal, tzv. selektívny kontrakting a neviem aké dôstojné podmienky, proste zaoberajú sa všetci hľadaním parametrov, ako naliať čoraz viac peňazí do lôžkových zariadení, teda do nemocníc. Rozumiem tomu pri tzv. koncových nemocniciach, ktoré z hľadiska práve koncepcie, ak by ambulantná starostlivosť bola tou selektívnou úrovňou, kde by na základe nejakých optimálnych nákladov sme odchytávali v tom prvom kontakte veci, ktoré sme schopní na danej úrovni poskytovateľa zvládnuť, posúvali, a to je objem 15 - 20 % výkonov, ktoré nikdy neboli zaplatené, a kde to poznáme z Košíc, pozná to Peťo Biroš v Prešove, poznajú to Bratislavčania, naliali tie peniaze, ale je pravdou, že sme ustúpili od tej priority ambulantnej starostlivosti jednodňových chirurgií a že dnes sa opäť zaoberáme lôžkovou starostlivosťou.

Nechcem tým povedať nič iné len to, že objektívna pravda sa hľadá neuveriteľne ťažko, to Japonsko je toho príkladom, ktoré je paradoxne efektívne práve v tomto type poskytovania, ale čo je dôležité, že sa tá objektívna pravda musí hľadať v dialógu - a o tom bola tiež naša kritika pána ministra Zajaca, a preto si myslíme, že by mal zo svojho postu odstúpiť.

A ešte k tým rýchlym záchrankám. My sme sa dnes dohodli na výbore, ako budeme postupovať. Tiež som to dnes povedal a znovu to poviem. Náš zámer nebol v tom, aby sme spochybnili vzťah občan - poskytovateľ rýchlej záchrannej služby. A znovu chcem aj z tohto miesta zdôrazniť, že nikdy nikto zo Smeru - Sociálnej demokracie napriek tomu, že sme pôvodný návrh zákona nepodporili, a vôbec som sa vtedy nebál povedať, že je to politické rozhodnutie, za čo ma pán minister kritizoval, nespochybnil ušľachtilosť a samotný obsah a chcem aj z tohto miesta vyzvať každého, kto na základe tých trojmesačných debát o tendri, o spôsobe, o spochybňovaní, o možno klientelizme, o možnom porušovaní zákonov by azda nadobudol pocit, že ide o princíp, aby sme sa naozaj vrátili k podstate a urobili všetko pre to, aby tento záchranný systém, ktorý každú sekundu vie zachrániť ľudský život, naozaj dobre fungoval.

Hovorím to aj preto, že mám tak trošku historickú skúsenosť, vy viete, že som predtým pôsobil v neštátnom zdravotníctve a pamätám si časy, keď jeden, nebudem menovať, z ministrov verejne obvinil určitý segment poskytovateľov zo zneužívania svojho postavenia, a pamätám si tie vyplakané oči aj svojich zamestnankýň a zamestnancov, ktorí sa stali predmetom ostrých útokov.

Takže ja nepôjdem k podstate veci. Ty si to pomenoval, pán Dr. Novotný, áno, tvoj pohľad je iný, náš pohľad je iný aj na základe informácií, ktoré sme dohliadli, ale je to úplne normálne. Ale chcem opäť zdôrazniť, že treba urobiť všetko pre to, aby tento systém fungoval tak, ako bol nakonfigurovaný. Ale to neznamená, že nebudeme poukazovať na chyby, ktoré či už ad hoc, alebo cielene sa v celom procese udiali.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister požiadal o slovo. Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Chcem zareagovať špeciálne na túto diskusiu, pretože to bola jedna, nemyslím teraz na túto parlamentnú, tá je vedená kulantne a korektne, chcem zareagovať len na to, čo hovoril pán predseda vyššieho územného celku a súčasne poslanec parlamentu. Chcem zareagovať na záchrannú službu ako takú.

Pozrite, nepochybne patrí medzi neodkladnú zdravotnú starostlivosť a má dominantný vplyv aj na konštrukciu minimálnej siete. Pokiaľ dokážem pacienta do 120 minút dostať na operačný stôl kardiologického zariadenia, tomu občanovi v tej chvíli je úplne jedno, kde to zariadenie je. A je mu aj jedno, ako ho tam dostanem, či sanitkou, či leteckou, či vodnou, či akou prepravou.

Ja budem vo svojej záverečnej reči hovoriť skôr o politickej dimenzii, to znamená, tu chcem skôr dodržať tú odbornú dimenziu.

Nie je veľmi dobré, pokiaľ sa v zdravotníctve používajú termíny, ktoré sú sčasti alebo plne vytrhané z kontextu. Ak záchranná služba patrí medzi neodkladné, ak je pravda, že na Slovensku sme mali systém vlastných regionálnych poskytovateľov a mali sme systém vlastných dispečingov, inak povedané, o čom sa už menej hovorilo, zvádzal sa boj o 155-ku, lebo kto držal 155-ku, ten mal zákazky - keď toto ešte nie je ono, to je len predpalebná príprava, ďakujem pekne -, súčasne on rozhodol, ktoré auto kam pošle a kam ho zavezie. A nemalo to s integrovaným a moderným pohľadom na záchranný systém skoro žiadny vplyv.

Na Slovensku sa účtovalo zdravotným poisťovniam 128 takýchto poskytovateľov. Spolu so zdravotnými poisťovňami pred vypísaním výberového konania, ktoré nie je ani žiadny tender, ani žiadne verejné obstarávanie, a v tom si to teda hodne mýlime, priatelia, sme vykonali hĺbkovú kontrolu a vedeli sme preukázať, že 91 reálne jazdí a tých 27 reálne bralo len peniaze a nejazdilo. Kolega Džupa aj iní poslanci parlamentu robili na záchrannej službe a vedia, že nie je hlúpejšia situácia, ako keď zdvihnete telefón, vytočíte číslo a nič nepríde. Veď nie tak dávno sme to tu riešili v rámci interpelácií.

Urobiť vec, ktorá je, neprečítať si ani len dobre zákon, nezamyslieť sa, nevedieť, že povolenie sa môže vydať aj na základe zriaďovacej listiny a že to nie je žiadna novinka zákona č. 578, ale to bolo aj v starej 277-ičke, dokonca postaviť si na tom živnosť, bez toho by to nešlo. Pretože vlani vypukla veľká panika organizovaná Lekárskou komorou o prechode fyzických poskytovateľov na právnických poskytovateľov. Treba povedať, že nebolo možné, nedalo by sa to robiť. A robilo sa to nie zadarmo a robil to tzv. expert jednej mimoparlamentnej politickej strany, ktorá tu však sedí. Išlo o veľmi jednoduchý trik, ako previesť právnickú fyzickú osobu na právnickú osobu, znížiť svojím spôsobom ručenie hlavne pod ilúziou, že dôjde k predaju kmeňa, pretože kmeň by mal patriť alebo zostava kmeňa by mala patriť právnickej osobe. Samé nezmysly, ktoré stáli lekárov 20- až 30-tisíc korún. K tomuto sa znížila komora, urobila tejto akcii piár. Ten slávny odborník, ktorý nevie čítať zákony, Slovák Dr. Škodler, ktorý sa nehanbí postaviť do televízie a rozprávať holé nezmysly.

Druhým problémom, ktorý bol okolo záchrannej služby, je jej financovanie. Akým spôsobom ju budeme financovať? Nikto z vás, ktorí tu viete, ako sme to zle urobili, nespomenul, že ju financujeme dvojitým spôsobom - metódou stand by, a to podielom na počte poistencov, každá poisťovňa platí paušálne na poskytovateľa záchrannej služby, lebo náš záujem je, aby nejazdila, ak nemusí. Ale žiť musí! Musí platiť odpisy, mzdy a 830-tisíc korún, ktoré sú dnes nastavené na záchrannú službu, spoľahlivo a poctivo vykryjú náklady na odpisy kvalitného auta a na mzdy posádky. Nič viac a nič menej.

A ďalej sa platí kilometrovné a nikto z vás nepovedal, ani neviete, koľko sa platí, tak vám to uľahčím, podľa cenového výmeru dvadsať korún za kilometer. A suma týchto dvoch súm dáva potom nádej, že pokryjeme dokonalým spôsobom náklady na záchrannú službu a pôjdeme do rozvoja. Nikdy by ste o záchrannej službe nehovorili a nikdy by ste ju nepočúvali, keby to zrazu nebolo financované tak, ako má byť - poctivo, a nie na úkor jednej, druhej alebo tretej strany.

Je však pravda, že keď mám záchrannú službu vybavenú lekárom, záchranárom a vodičom a mám záchrannú službu vybavenú iba záchranárom a vodičom, že asi tie náklady budú rôzne. A preto je povinnosťou každého poskytovateľa striedať jednu lekársku - prvú, tretiu, piatu, siedmu, deviatu, a za ňou ide záchranárska. Ak má len jednu, vždy lekársku. Na druhej strane na Slovensku nemáme dosť lekárov. To všetci vieme.

Z tohto pohľadu by sme mohli viesť vecnú diskusiu a nevidel by som v tom žiadny problém. Ten problém, ktorý ja vnímam a vnímam ho ako problém, naozaj problém skôr etický a morálny, je, keď sa zneužívajú fakty, keď sa zneužívajú argumenty, keď sa neznalosť práva používa ako hlavný argument a keď sa informujú diváci s metódou šírenia poplašnej správy, čo všetko sme napáchali. Akurát chýba dôkaz.

Ak je pravda, že vyšší územný celok sa má starať o svoje nemocnice, tak aj nemocnice sa majú starať o svoju záchrannú službu. A naozaj v Žilinskom samosprávnom kraji je situácia taká, aká je. Máme vynikajúce nemocnice, ktoré sú v podstate vo vyrovnanom hospodárení. Tie sa nám, žiaľ, veľmi nehlásili do záchrannej služby. A máme mizerné nemocnice, ktoré tam ledva-ledva žijú, a máme také, ktoré dostali všetko, čo dostať mali. A pod tou mizernou myslím napríklad štátnu nemocnicu, kde s odretými ušami, lebo aj ona je v Žilinskom samosprávnom kraji, s odretými ušami sa snažíme vyrovnať jej hospodárenie už aj preto, aby bola vôbec transformácie schopná.

Z tohto pohľadu, ak dovolíte, treba celkom vážnym a celkom serióznym spôsobom povedať, že je znova otvorených 150 bodov, a dnes máme iný problém, už sa nám nehlásia všetci všade, pretože nie je dosť a teraz nevieme čoho - ľudí, vôle?

Vláda Slovenskej republiky oddlžila veľké aj malé nemocnice, ja hovorím tak ľudovo, teda nemocnice štátne aj nemocnice zriadené podľa 416-ky, ktoré prešli v rámci decentralizácie, zákona č. 416/2001 Z. z., zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda, ich oddlžila so Sociálnou poisťovňou na istine vo výške skoro 5 mld. korún a s príslušenstvom vo výške 11 mld. korún. A vytvorili sme tým predpoklad na rovnocennú súťaž práve preto, aby dobre financovaná záchranná služba sa nestala zdrojom splácania dlhov, ale aby dobre financovaná záchranná služba slúžila rozvoju záchrannej služby.

Potrebujeme dnes dokončiť integrovaný systém a potrebujeme dnes požiadať krajské koordinačné strediská, ktoré prvé už začalo pracovať a ďalšie sa spúšťa, aby koordinovalo, aby určilo, ktoré auto, úplne jedno, ktorého poskytovateľa, ale v najvýhodnejšej pozícii v rámci vyššieho územného celku a viac, čo najrýchlejšie tam prišlo, kam toho poistenca, pacienta, poraneného, urgentného, zavezie. A ilúzia nemocníc, že keď budú mať vlastnú záchrannú službu, to budú môcť ísť k sebe do nemocnice a takto si privezú prácu, len ukazuje, že si ani neprečítali, tí, ktorí sa do tejto súťaže hlásili, zákon. Ani nerozumejú, že asi do nemocnice prvého typu multitraumu nebudeme voziť, že ju budeme voziť do najvyšších nemocníc a že záchranná služba je len prvá neodkladná starostlivosť, ktorú chceme čo najskôr plne ponúknuť. Asi nemá význam, a teraz nech sa neurazí pán poslanec Škoda, ktorého malá nemocnica získala, lebo je v správnej rade alebo kde, s Partizánskym jednu licenciu, asi nebudeme infarkty voziť do Partizánskeho, kde to nemá žiadny význam, asi ich budeme voziť do Trenčína. Ale na to potrebujem perfektné auto, na to potrebujem perfektnú komunikáciu, na to potrebujem perfektný systém integrovaného systému, geografické informácie, vlnové dĺžky frekvencie.

Musím povedať, že pri poslaneckom prieskume sme mali dvoch, a vrátim to trošku do tej politiky, mali sme dvoch partnerov z opozície. A korektne musím, a nechcem tu teraz ani vrážať nejaký klin, ale, pán poslanec Paška, pri urgente, čo bola katastrofa, len zabudli povedať zo Slobodného fóra, že prišiel list od župana, že zrušil nemocnicu v tom poňatí, aká je, a tak ako aj v Šali, o ktorú sa tu zaujíma pán poslanec Muňko, zrazu nebolo toho, kto by poskytol záchrannú službu. V Šali sme to riešili dočasným nasadením štátnej záchrannej služby, ktorá však musí jazdiť niekde tu po našich trasách, pretože má svoje úlohy. Musím povedať, že prenos tejto licencie, žiadosť o postavenie licencie na základe zriaďovacej listiny je plne korektný krok a postupuje sa tak v milión iných zákonoch, napríklad aj pri získavaní živnosti a iných krokoch.

Zaznelo tu niekoľko tém na financovanie a na dlhy. Ja sa im nebudem venovať, pretože je to dnes nepodstatné. Dnes totiž nemá význam hovoriť o zadlženosti alebo nezadlženosti zdravotníctva, dnes má význam hovoriť iba o jednej jedinej veci: Je reálne pravda, že vieme dokázať, ktorá nemocnica koľko dlhuje? Nuž vieme. Pozrieme sa do jej podvojného účtovníctva a tam uvidíme stav záväzkov, pohľadávok, stav pohľadávok voči zdravotným poisťovniam a záväzkov voči svojim dodávateľom a svojim zamestnancom. Systém je v takom vybalansovaní, že dnes, keď sa začali dokončovať uznávania tzv. "nadlimitov" za minulý rok, niektoré nemocnice, aj tie, ktoré neboli vopred na to nastavené, prejdú do vyrovnaného hospodárenia.

Je pravda, že sme otvorili pre exekútorov nemocnice? A je pravda, že okrem Banskej Bystrice, kde sa ten problém ťahá roky, v zásade skoro žiadny exekútor nezasiahol? Je to azda zázrak alebo sú tí exekútori dobrosrdeční? Alebo dá sa tiež povedať, napriek tomu, že tvrdíte, ako stúpla zadlženosť, že tie dlhy asi tí exekútori nevidia? Alebo, nedajbože, ich korumpuje Zajac a jeho kamarila, len aby neexekvovali a vydržali sme to politicky do ja neviem akých volieb? Azda nie! Azda tomu neverí ani ten, kto to počúva, nie ešte ten, kto to hovorí. A máme šiesty alebo siedmy týždeň po Novom roku a exekúcie nikde, nie je čo exekvovať, priatelia, v tom hlboko zadlženom. A každý z vás tu hovoril o tom, ako rastie dlh. Ja si myslím, že ekonomika má jednu pravdu.

Posledný okruh, ktorý by som rád komentoval, bola otázka okolo HDP, okolo podielu HDP, a teda musím povedať, zaznelo tu niekoľko naozaj ekonomických nezmyslov. V prvom rade Slovensko ako krajina, ktorá bola tranzitívna a ktorá sa aj vďaka istej svojej minulosti dostala do mizernej ekonomickej situácie, prehrala svoju ekonomickú vojnu. Vstupovalo do Európskej únie zhruba s 51-percentným, presne 49-percentným, hrubým domácim produktom oproti klasickým krajinám Európskej únie. Áno, máte pravdu, pán poslanec, máme otvorené ceny ropy, energií, plynu, liekov, špeciálneho zdravotného materiálu, prakticky všetkého. A Slovensko je krajina, ktorá má len polovičnú ekonomiku, polovičnú výkonnosť, vysokú mieru nezamestnanosti a dlhé roky slabý rast zamestnanosti ako parameter, ktorý každého ekonóma nenechá chladným. Súčasne nemôže svojim poistencom dávať horšie zdravie, menšie zdravie, nemôže povedať ako za socializmu, že dializujem len do 50 rokov, pretože ten po päťdesiatke umrel a nemal sa komu sťažovať. Môžem len to povedať, čo hovorí. Tak z toho balíka, čo máme, musíme vykryť kritické riziko občanovi, a to každému, to je miera solidárnosti, keď už sa chcete baviť o solidárnosti. Asi nebudeme čakať, že tie avastíny, eloxatíny, ktoré stoja státisíce, a zajtra budem hovoriť o parametrických hodnotách, a milióny, si môže vôbec niekto zaplatiť. Ani v tejto snemovni. Vyše pol miliardy sme dali vlani navyše do onkologických liekov len preto, že sme niekde inde zbytočne nevymieňali. Za toto treba ministra odvolať. Ja s tým súhlasím, ale v Bangladéši.

Je pravda, že máme slabší rast priemernej mzdy, ako sme očakávali, ale systém sme postavili na dvoch ekonomických parametroch: na parametri podielu na priemernej mzde a na parametri, každý musí byť poistenec niekoho. Pätnásť rokov sa tu dával balík peňazí zo štátu a povedalo sa, "to je na tých", ale nevedeli sme, na koho. A na veľké prekvapenie aj ministerstva financií v apríli a máji tohto roku prvýkrát vďaka ročnému zúčtovaniu zistíme, koľko máme akých poistencov, ktorí sú poistenci štátu a ako dlho boli poistencami štátu. A môžu sa stať tri situácie, že zhruba sme to odhalili dobre, alebo bude situácia, že štát mal viacej poistencov, ako si myslel, a bude musieť doplácať, alebo sa stane situácia, že poisťovne vykazovali viacej poistencov štátu, ako reálne boli, a budú musieť vracať. Ale od zákona, ktorý bol prijatý k 1. januáru, nemôže byť nikto nepoistený a nikto nie je v žiadnom balíku ako jeden kus niekde medzi 3 mil. a 3 200-tisíc.

Hovorili ste o podiele HDP. Nuž chudobné ekonomiky, aj veľký podiel je nič. Rozumiem tomu, je to stará pravda, že keď zoberiem en bloc naše peniaze pri európskych cenách, keby som tam mal dvakrát toľko peňazí, Slovensko vydáva 15 % na lieky, keď tam mám polovicu peňazí, tak 30. A lieková politika je jedným z najlepších efektov. Spomeňte si, veď máme všetci pamäť, ako sme sa navzájom strašili. Ako sme sa navzájom strašili, keď sme schvaľovali zákon č. 138 a prerážali sme veto prezidenta Schustera, ľudia budú umierať na ulici, nebudú lieky - to boli dvadsaťkorunáčky a obmedzovanie zbytočnej spotreby. Aj vďaka tomu absolútny rast liekov napriek vyrovnaniu dane je len 4,6 % za rok 2005 oproti roku 2003 - a štatistiky neklamú. Radi hovoríte o štatistikách a radi používate oficiálne zdroje ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva.

Patrí do istej politickej, ekonomickej a inej poctivosti hovoriť aj dáta, ako som ich získal a čo hovoria. Dáta, ktoré naposledy použil predseda Fico v jednej televíznej relácii, sú dáta kompilované z materiálu, ktorý sme odovzdali každému poslancovi, len zabudol povedať, že časť toho nárastu, to je tých 8 mld., 9 mld., 12 mld., 15 mld., je zabezpečených, to si nevšimol v tej našej publikácii, ako odhadnutá korupcia, ako podiel súkromných zdrojov. A tabuľku, ktorú ste používali a ktorú som mal k dispozícii, je tabuľka zobratá z publikácie Biela kniha reformy, je na internete dva roky. Dávali sme ju v lete 2004 všetkým poslancom.

To je však v poriadku a treba o každej korune vážne hovoriť a treba o každej korune seriózne hovoriť a treba každú korunu poctivo posúdiť. Už taký ekonomický nezmysel, že pokiaľ nám rastú priemerné mzdy, pokiaľ je tu inflácia, ktorú vyrovnávame, a Slovensko druhý rok zaznamenáva rast reálnych miezd, porovnávať absolútne sumy s relatívnymi tiež nie je veľmi korektné. Nepredpokladám, že máme mzdy z roku 2002 priemerné, nepredpokladám, že máme náklady z roku 2002 priemerné, ale môžeme povedať, že táto vláda je vláda fešákov, pretože dala o 4,5-tisíc korún viacej miezd. Nie je to pravda. V nominálnych mzdách to môže byť, v reálnych druhý rok zaznamenávame plusové číslo. Nakoniec premiér sa stavil s predsedom Smeru Ficom a mám vážne obavy, že túto stávku pán predseda Fico neuhral. Pretože v nominálnej ja môžem mať čokoľvek, pri inflácii 100 % môžem mať dvojnásobné mzdy za rok. Ja potrebujem reál vidieť.

Z tohto pohľadu som rád, že začali aj na tejto reforme vyrastať aj iné názory. Veď si spomeňte, ako sme začínali v roku 2001 - 2002. Veď sme začínali, že každý len povedal: "Dajte peniaze!" Dnes naozaj vidím tri koncepcie. A keďže nechcem hovoriť politicky, chcem hovoriť ekonomicky, lebo teraz je na to dobrá doba, tie tri koncepcie hovorili o etaistickom princípe, len sa treba zamyslieť, čo hovorím, že štát má dať viacej, nuž tak budem musieť zdvihnúť dane, lebo všetky peniaze, aj tie štátne, pochádzajú od ekonomicky aktívnych. Veď to je len ilúzia, že štát nech dáva za svojich poistencov viacej a ja neviem čo, nezvýšime daň. Tak zvýšme dane! V poriadku. Jediní, ktorí tu produkujú, sú ekonomicky aktívni. Oni hradia armádu, školstvo, bezpečnosť, všetko ostatné a z nepriamych daní všetci občania. Nech sa páči, dvíhajme dane, ale nehrajme sa na fešákov, že tam pridáme percento, 2 %, 8 %, 12 %.

Spojené štáty a Japonsko tu boli spomenuté. Najefektívnejšia zdravotná starostlivosť je v Singapúre len preto, že má minimálny povinný balík. Ale Slovensko na to ešte nemá celkom dobre pripravené podmienky. Treba povedať, Spojené štáty dávajú 13,4 % svojho HDP do zdravotníctva všetkých zdrojov súkromných aj verejných. Čiže suma, za ktorú by sme my tu museli každému vsadiť prinajmenšom platinové oko. To je neuveriteľná suma. Ale nemajú neuveriteľne kvalitnejšie zdravotníctvo, vari naopak. Nemci dávajú 10,4 % svojho HDP. A situácia v Čechách, ktorú vidíte, ktorí dnes dávajú signifikantne viacej per capitana na svojho poistenca, ale nemajú signifikantne kvalitnejšie zdravotníctvo.

Totižto kvalita zdravotnej starostlivosti, kvalita zdravotníctva, kvalita zdravia, to, ak dovolíte, sú pojmy, ktoré sa merajú inými parametrami ako podielom na HDP, čo jediné komora dokázala tu kedy vypotiť, mysliac si a niekedy si aj pliesť niečo medzi HDP, DPH, MPH. Z tohto pohľadu celkom poctivo treba povedať, že dávame zhruba rovnako podiel HDP pred štyrmi rokmi a teraz. Kde je zázrak zadlženosti? Áno, bude musieť slovenské zdravotníctvo dostať viacej zdrojov. Som za to, aby dostalo aj o percento viacej, miesto štyri päť, nebránim sa tomu, ale povedzme druhým dychom - odkiaľ? Sľúbme občanovi aj 7 % za každého poistenca z priemernej mzdy, ale povedzme odkiaľ? Zoberieme armáde, zoberieme bezpečnosti, znárodníme, zvýšime dane? Nech sa páči! Ale je poctivé, keď poviem, dám viac, musím povedať aj odkiaľ. Ja však nemôžem povedať, dám viac a odniekadiaľ to bude. Som za to, aby sa zvýšili dane, ale nie za vlády, ktorej som členom.

Etaistický model, ktorý dáva väčšiu povinnosť štátu, je dobrý model, je vyskúšaný, máme z neho nejaké skúsenosti. Každému z vás, ktorí sa hlásite k moderným socialistom, však odporúčam publikáciu Kellera Soumrak sociálniho státu. A je to veľké "čtivo", lebo hovorí aj o rizikách sociálneho štátu, ak predimenzuje svoju sociálnosť. Hovorí o morálnom hazarde. Áno, je pravda, strácame klasický pracovnoprávny vzťah. Strácame klasický podiel ľudí, firma, zamestnanie od narodenia do smrti. Prechádza sa na plávajúce vzťahy. Zamestnávatelia znižujú svoju sociálnu starostlivosť o zamestnancov a dávajú im viacej osobnej zodpovednosti. Metóda schwarz, ktorú sme tu v roku 1991 - 1992 museli ponechať, to bolo najímanie si živnostníkov na administratívne práce. Napríklad je dnes metóda, ktorú ja budem propagovať v zdravotníctve pre sestry úplne ideálne, aby sa kvalifikovali a v rámci svojej slobodnej voľby a licencie, ktorú pomaly a iste získavajú, svoje služby predávali nemocnici, samozrejme, za slušnú úhradu, ktorá im zabezpečí signifikantne väčší príjem.

Hovorím preto trošku o ekonomike, lebo sa tak postupne to zdravotníctvo z tých večných súbojov, ktoré tu sú, dostalo do pozície len špinavosti, korupcie, manipulácie. Dostávalo sa len do pozície tej, kde určite nie je. Trpí ešte veľa chorobami. Bude potrebovať ešte veľa starostlivosti, hodne zdrojov. Regionálne zdravotníctvo, prečítajte si včerajšiu tlač, bolo popoluškou pre regióny. Až teraz zisťujú, že pozor. Kedy? Keď majú dlhy. Štátne nemocnice povestné svojím katastrofickým hospodárením, povestné svojou korupciou, veď sa tam platilo za všetko vždy. Platili ste za to, aby od vás brali tovary, potom ste platili za to, aby vám zaplatili tovary, potom ste už len platili za to, že ste.

Pozrite si dnes metamorfózu košického zdravotníctva, jedno z najväčších, aké máme na Slovensku. Pozrite si dnes vynikajúcu kondíciu Univerzitnej nemocnice Martin, Nové Zámky, Poprad, postupne prídeme k Žiline. Pozrite si dnes dobrú kondíciu nemocnice v Trenčíne, pozrite si dnes veľmi dobré kroky, ktoré sa vykonávajú v Bratislave. Áno, ja rozumiem pánovi poslancovi Čaplovičovi, že chodí k pani Dr. Remekovej a tá mu "nabulíkala", že z 90 postelí 80 je trestný čin. A nechcem komentovať veci okolo knižnice, pretože zdá sa, že tu každý budeme hovoriť iné.

Ale súčasne rozumiem aj pánovi poslancovi Chovancovi, ktorý hovorí, slabo to robíte, málo, treba viac. Viac nemocníc, viac lôžok. Prečo ja musím s ôsmimi lekármi poskytnúť tie isté služby, čo v Bratislave robia s päťdesiatimi? A má pravdu. Len preto, že tie Remekové, tá loby, komora, profesori, dekani, to všetko sem len tlačí, nerobte to.

Petície. Peter Biroš stojí pred - ani nevie pred čím. Pred protestom svojich zamestnancov? Však ani nepovedali, čo chcú, len podali, že chcú zle. Hovorím to preto, že ekonomizácia je jedna vec, trenice sú druhá vec, problémy sú tretia vec, ale uvedomte si, že každý, kto sľuby dávate, a dávate ich požehnane a vo veľkom, dávate sľuby do budúcna, ktoré budete ťažko, preťažko plniť.

A tak ako sa vy pýtate, a zajtra urobím politický odpočet mojej činnosti, ja sa vás bude pýtať o rok, o dva, o tri, veď Zajac má vždy dobrú pamäť. Čo ste sľubovali a čo ste urobili? Čo ste mohli urobiť a čo ste neurobili?

A z tohto pohľadu je každá diskusia cenná a chcem povedať ten ekonomický pohľad v dnešnej reči, ktorú som si ani nepripravoval, ako vidíte, mám holé ruky. Ak je pravda, že v Smere vyrastajú ľudia, ktorí začínajú rozmýšľať ekonomicky, tak sa teším. Ak je pravda, že nám vyrastá u modrých jeden, dvaja ľudia, ktorí začínajú myslieť na zdravotníctvo ako na systém, a nie ako na posvätnú kravu, myslel som SDKÚ, je to dobré. V HZDS počúvajte toho Milana Urbániho, ktorý odklonil o 20 mld. a dnes hovorí, musíme ísť touto cestou. Z tohto pohľadu sa nebojím o ekonomizáciu slovenského zdravotníctva. A viete, kto ho môže pokaziť? Len my ľudia, ono samo sa už pomaly ani pokaziť nedá.

Z tohto pohľadu som chcel iba reagovať na tie dnešné ekonomické tézy. Myslím si, že predstavovať si, má pravdu, nemá pravdu, 6,4, 4,6? Nemá! Zajtra, ak mi umožníte, by som rád povedal politický prejav, pretože minister je nielen odborník, aj keď nezávislý, možno aj bez... (Reakcia z pléna.) Čo to nemám? (Odpoveď z pléna: Politický mandát.) Nie som teda pokrytý tým pádom, takže ako nepokrytý minister svojím spôsobom, ak dovolíte, som chcel k tomu, kde som vždycky začínal - k ekonomike, a zajtra, ak dovolíte, vám nepokrytecky povedať svoj politický "speech".

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Blanár. Zároveň končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

J. Blanár, poslanec: Vďaka, pán minister, že vyznelo to tak, že vďaka vašim reformám, ktoré robíte, začíname všetci ekonomicky myslieť. To ma naozaj pobavilo.

Ale chcel by som sa predovšetkým dotknúť tej rýchlej záchrannej služby. Vy ste hovorili o tom, že niektoré nemocnice ani nepožiadali. A tu by som bol rád, keby ste ma počúvali, naozaj požiadali. Ja vám poviem o jednej nemocnici, to je Čadca, ktorá napríklad má 150-tisíc spádovosť a požiadala o to, aby mala zdravotnú záchrannú službu, ale, bohužiaľ, neuspela. Ako sú tie nemocnice v akej pozícii? Prežívali vďaka podfinancovaniu, poddimenzovaniu financovania a zrazu, keď sa im nalialo do tohto systému viacej peňazí, keď sa mohli potešiť, že konečne sa vybavia lepším strojným vybavením a všetko, čo k tomu patrí, tak zrazu prídu o tú záchrannú službu. A nehovoriac o tom, že samosprávne kraje boli z tohto procesu kompletne vylúčené a nemohli sa ani len zúčastniť výberových konaní.

Nuž a, pán minister, k tomu oddlženiu. S veľkou pompéznosťou bolo povedané, že aj nemocnice, ktoré sú v správe alebo v zriaďovateľskej povinnosti samosprávnych krajov, v pôsobnosti samosprávnych krajov, že budú oddlžené k 31. 12. Výsledok je taký, že pohľadávky, pán minister, z 90. rokov napríklad v Nemocnici s poliklinikou v Čadci som musel riešiť po 1. 1. zaplatením 17 mil. Nebolo to tak, ako ste povedali. A takto by som mohol pokračovať ďalej. A toto treba jednoducho nahlas povedať, pán minister, bez toho, aby sme sa navzájom urážali. Toto sú fakty.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave... Ešte pán poslanec Paška, ale ešte máme posledného v rozprave pána Cupera, aby nám to vyšlo podľa programu, ktorý máme.

P. Paška, poslanec: Musím zareagovať na pána ministra, pretože, samozrejme, ten jeho plamenný prejav, na ktorý sme zvyknutí, obsahoval "spústu" dát a informácií. Nebudem to analyzovať. Ale dobre teda, keď sa bavíme o ekonomike, tak sa bavme o ekonomike.

Ten spletenec neoliberálnych a konzervatívnych a centristických postojov nebudem ani analyzovať, pretože chcem hlavne povedať, keďže sme sa ocitli ako politická strana, ktorá údajne niečo sľubuje, ako terč jeho preslovu, chcem všetkým, ktorí dnes počúvajú, a aj občanom tohto štátu povedať, že sa nebojím sľúbiť to, čo hovoríme, lebo všetko bolo založené na naozaj reálnej číselnej a ekonomickej analýze.

Ale nedá mi nereagovať napríklad na exekúcie. Pán minister, samozrejme, nespustila sa vlna exekúcií, pretože ak dnes miera zadlženia je 3 - 5 mld. korún, netuším, pretože ucelené informácie nie sú, pri objeme zdrojov, ktoré sú rozpočtom definované niekde vo výške 76 - 77 mld. verejných zdrojov a zhruba 20 mld. zdrojov od občanov, sa bavíme o 14-dňovej likvidite. Nechcem, samozrejme, pri uplatňovaní základných účtovných parametrov prvý dnu - prvý von a neporušovaní zákona v podobe uprednostňovania veriteľov hovoriť o tom, že žiadny z dodávateľov, a zdravotníctvo je relatívne z tohto pohľadu uzatvorený systém, kde objem záväzkovo dodávateľských vzťahov beží v nejakých dlhodobých štandardoch, nikto nepôjde do žiadnych exekúcií, ale to neznamená, že systém neprodukuje dlhy.

Ale čo som chcel ako veľmi dôležité povedať, je váš obrátený princíp solidarity. A vy ste to vystihli, keď ste prišli s návrhom paragrafového znenia v zákone o zdravotnej starostlivosti, keď ste povedali, že na zdravotnú starostlivosť sa bude vynakladať len taký objem zdrojov, ktorý je k dispozícii. No toto si nedovolí žiadny štát v Európe! Jednoducho solidarita je pre nás to, čo je potreba občana a tá je vyjadrená nejakou úrovňou cien a nákladov v zdravotníctve a z toho vychádza pomer medzi úhradami ekonomicky aktívnych a medzi tými, za ktorých garantuje štát.

Toto je zásadný rozdiel medzi sociálnou demokraciou a medzi vaším neoliberálnym prístupom, ktorý jednoducho robí z ľudí indivíduá, ktorým chcete hodiť na plecia o chvíľu starostlivosť o všetko. Nebudem spomínať tie nešťastné príklady jednotného odvodu, jednotnej dane. Jednoducho neberiete ohľad na sociálnu schopnosť každého jedinca tohto štátu. Toto je ten zásadný rozdiel a toto treba povedať občanom, že ak dostaneme ten mandát, toto splníme. Pre nás solidarita znamená objem potrieb občana vyjadrených nákladmi na zdravotníctvo a sociálne potreby.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)