V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, po tom všetkom, čo som tu absolvoval, nech mi niekto hovorí, že najukecanejší sú advokáti. Nie, hovorím, lekári.

Iste všetci so mnou budete súhlasiť, že zdravie človeka a život človeka sú hodnoty najvyššie v spoločnosti. V konečnom dôsledku mierou hodnôt alebo vyjadrenia týchto hodnôt je aj zastúpenie v poslaneckom zbore Národnej rady Slovenskej republiky, som presvedčený, že je tu najviac lekárov, i keď som ich nikdy nepočítal. Zrejme majú aj najväčšiu dôveru ľudí, pretože každý im verí, že mu pomôžu najmä v kritických chvíľach.

Ja ako každý iný občan chodím a načúvam, a nie som, pán minister, presvedčený, že to všetko tak dobre funguje, ako ste tu hovorili. Alebo nie som zase presvedčený o tom, že to až tak zle funguje, ako hovorili iní. Pravdou je, že zmeny v zdravotníctve bolo potrebné urobiť po tom, čo systém bol predimenzovaný. Pravda je aj to, že tieto zmeny sa začali pred vyše 12 rokmi. Mal som tú česť byť pri nich, keď ešte bol ministrom zdravotníctva Viliam Soboňa, a viem posúdiť veľmi dobre, ako rýchlo minister zdravotníctva v Slovenskej republike môže prísť o kreslo, možno ešte rýchlejšie ako v Bangladéši, i keď vám sa ho podarilo udržať takmer 4 roky, čo je celkom slušné na slovenské pomery.

Samozrejme, že problém vidím tak ako iní v tom, že nedostatok prostriedkov tečie z rozpočtu štátu, ale aj od menej solventných občanov Slovenskej republiky do zdravotného systému. Hovorili sme tu o nejakých 7 %, hovorilo sa tu o tých najbohatších štátoch, ktoré dávajú až 15 %. Pravda je taká, že v dohľadnom čase, samozrejme, nemôžeme počítať s tým, že narastie nejako ekonomicky aktívne obyvateľstvo Slovenskej republiky, ktoré bude patriť do strednej triedy, do strednej podnikateľskej triedy, teda nevzrastie ani objem daní, a tým aj ani objem možností saturovania zdravotníctva.

Ja vidím problém v tom, čo sa tu udialo za dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, a to je privatizácia toho, čo štát mal ako strategickú zálohu, teda štátnych strategických podnikov. Samozrejme, s nimi mohol saturovať aj jednoducho to, čo zdravotníctvo potrebuje. To znamená práve tých 7 mld., ktoré zdravotníctvo potrebuje viac každý rok, aby fungovalo aspoň tak, aby každý občan tohto štátu sa cítil dôstojne. A zato, pán minister, vy ako člen Dzurindovej vlády nesiete nie právnu, ale politickú zodpovednosť. A politická zodpovednosť, to je odvolanie. Samozrejme, alebo vzdanie sa funkcie.

Nechcem hovoriť do špeciálnych a odborných problémov, ktoré tu boli nastoľované, pretože nie som lekár a momentálne ani v zdravotníctve nepôsobím, ani som nemal záujem od roku 1994 v ňom pôsobiť, keď som zastupoval ministerstvo ešte, ako som spomínal, za pána Soboňu. Nepáči sa mi však to bezbrehé váľanie povinností starostlivosti o vlastné zdravie na občanov, ktorí sa jednoducho oň nemajú za čo postarať. Preto som za to, aby sa uplatňoval princíp recipročného altruizmu a vzájomnej solidarity.

Nie som za to, aby sa sprivatizovali ďalšie zdravotnícke zariadenia a s tým, pán minister, súvisí aj otázka, aj moja prítomnosť v tejto sále, pretože som sľúbil istému pánovi, ktorý má problémy so svojím zdravím a ktorý sám meral cestu za mnou až na fakultu, aby mi dal list, v ktorom vám kladie otázku. Vláda v roku 2005 schválila v zdravotníctve štyri neziskové národné organizácie: Národný onkologický ústav v Bratislave, Onkologický ústav svätej Alžbety, Ústav srdcovo-cievnych chorôb a Rehabilitačný ústav Kováčová. "Prečo", pýta sa tento pán, "prečo nie je do tejto kategórie zaradený i Národný ústav reumatických chorôb Piešťany, renomovaný, medzinárodne uznávaný ústav?" Pýta sa jeden z občanov tohto štátu. Pán minister, nechávate si tento objekt ako zlatú baňu s krásnymi pozemkami pre vlastnú privatizáciu alebo pre nejaké privatizačné súkromné spoločnosti alebo finančné skupiny? Bol by som rád, pán minister, keby ste na túto otázku vo svojom zajtrajšom záverečnom vystúpení reagovali.

Všetkým ostatným ďakujem za pozornosť a želám vám dobrú noc.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme dnešný program rokovania Národnej rady. Prerušujem rozpravu k tomuto bodu programu a prerušujem dnešné rokovanie.

Pokračovať budeme zajtra ráno záverečným vystúpením pána ministra zdravotníctva a potom sa rozprava ukončí a vzápätí budú záverečné vystúpenia navrhovateľa a spravodajcu. Tým vyčerpáme program rokovania 56. schôdze Národnej rady.

Dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)