B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, mohli by ste ešte raz (So smiechom.) trošku svižnejšie prečítať tú správu? Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bodu programu.
Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou článku 8 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (tlač 1544).
Návrh odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, vážený pán úradujúci predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne a páni poslanci, predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky zmenu článku 8 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Organizácia Spojených národov prijala tento medzinárodný dohovor ako jeden zo základných medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv v New Yorku 21. decembra 1966. K dnešnému dňu je zmluvnou stranou dohovoru 170 štátov. Slovenská republika sa v dôsledku sukcesie stala zmluvnou stranou dohovoru 28. mája 1993 so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993. S cieľom podporovať úctu k ľudským právam a dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, OSN zameriava svoje úsilie na efektívne uplatňovanie svojich opatrení v oblasti ľudských práv. Zodpovedá i za riadne fungovanie a činnosť jednotlivých zmluvných orgánov vrátane výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie. V nadväznosti na to je povinnosťou OSN zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na prekonanie existujúcich problémov týkajúcich sa efektívneho fungovania zmluvných orgánov. V snahe eliminovať prekážky brániace riadnej činnosti výboru pre odstránenie rasovej diskriminácie bola v roku 1991 navrhnutá zmena článku 8 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Zmena sa týka jednak otázky prijímania odmien zo zdrojov OSN, členmi výboru za podmienok a okolností odsúhlasených valným zhromaždením OSN. Druhá časť zmeny spočíva v zakotvení záväzku generálneho tajomníka OSN poskytnúť na efektívne plnenie úloh výboru nevyhnutný personál a vybavenie. Zmluvné strany dohovoru prijali zmenu článku 8 dohovoru dňa 15. januára 1992. Valné zhromaždenie na svojom 47 zasadnutí schválilo uvedenú zmenu rezolúciou č. 47/111 z 16. decembra 1992. Schválená zmena článku 8 dohovoru nadobudne platnosť potom, ako ju príjme dvojtretinová väčšina zmluvných strán. K dnešnému dňu zmenu článku dohovoru akceptovalo 41 štátov zmluvných strán dohovoru. Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s návrhom na prijatie zmeny článku 8 dohovoru uznesením č. 905 zo dňa 16. novembra 2005.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zmenený článok 8 predstavuje pozitívnu zmenu dohovoru, ktorá by mala prispieť k efektívnejšej činnosti výboru pre odstránenie rasovej diskriminácie. Prijatím zmeny článku 8 dohovoru Slovenská republika deklaruje úsilie o zabezpečenie efektívnejšej činnosti výboru, čo v konečnom dôsledku bude viesť k účinnejšej ochrane ľudských práv. Napokon odporúčanie prijať zmenu článku 8 dohovoru vyplýva pre Slovensko aj zo záverečných odporúčaní výboru prijatých v auguste 2004. Na základe uvedeného odporúčam Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím predmetného medzinárodného právneho dokumentu. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Stanislavovi Škodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
S. Škoda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil spoločnú správu o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou článku 8 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, tlač 1544. Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zahraničné veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Oba výbory návrh prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady a zhodne odporúčali, aby Národná rada, po prvé, vyslovila súhlas so zmenou článku 8 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, po druhé, rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje ďalší bod a to
správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2005 (tlač 1547).
Krátku správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, toto je naozaj ťažké povedať veľmi stručne, no ale budem čítať rýchlo.
Som rád, že dnes môžem predstúpiť pred vás prezentáciou materiálu, správou o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenska v roku 2005. Ide o každoročný takmer rutinný materiál, na rozdiel od minulosti sme ho rozdelili do dvoch častí. Tu prvú časť, priority zahraničnej politiky Národná rada vzala na vedomie už na jednom zo svojich predchádzajúcich rokovaní. Z tohto materiálu, predkladaného, vyplýva, že je to výpočet kľúčových uskutočnených aktivít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Štruktúra, obsah materiálu vychádzajú z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Slovensko končí druhý rok svojho pôsobenia v dvoch najdôležitejších euroatlantických zoskupeniach, v Európskej únii a v NATO. Môžeme konštatovať, že Slovensko bolo ako člen oboch týchto zoskupení pozitívne vnímané v medzinárodnom spoločenstve predovšetkým v troch líniách. Ako krajina, ktorá uskutočňuje potrebné zásadné reformy, ako dôveryhodný, predvídateľný, aktívny činiteľ medzinárodných vzťahov, ktorý podporuje reformy spoločných inštitúcií takým spôsobom, aby bolo schopné čeliť výzvam a hrozbám súčasného globalizujúceho sa sveta a zároveň si voči nim plní všetky svoje záväzky, a po tretie ako aktér, ktorého pôsobenie sa zvolením za člena bezpečnostnej rady OSN prenieslo z európskej úrovne na úroveň svetovej politiky. Slovensko získalo jeden z najvýznamnejších a najprestížnejších postojov v rámci multilaterálnej diplomacie. Svetové spoločenstvo tým uznalo našu schopnosť niesť diel zodpovednosti za riešenie globálnych problémov. V priesečníku týchto línii sme novým spôsobom pristupovali k plneniu priorít zahraničnej politiky, stali sme sa aktívnymi účastníkmi formulovania a realizácie európskych politík. Oceniť by som chcel, ako sme dokázali reagovať na aktuálne výzvy, akými boli napríklad problematika Európskej ústavnej zmluvy, nová finančná perspektíva a rozširovanie Európskej únie. Aktívne sme sa podieľali na diskusii o Európskej ústavnej zmluve v jej ratifikačnom procese. Takisto, pokiaľ ide o finančnú perspektívu, kde konštatujem, že sa nám podarilo dosiahnuť prijateľnú úroveň kohéznej podpory pre chudobnejšie regióny v nových členských štátoch a celkový rámec čerpania finančných prostriedkov a niektoré špecifické podmienky čerpania pre nové členské štáty sú výhodnejšie tým, že im bola poskytnutá vyššia flexibilita. Netajíme sa tým, že považujeme za nevyhnutnú reformu Európskej únie a to nielen v inštitucionálnej, ale i v hospodárskej oblasti. Rozhodujúci dôraz pritom kladieme na konkurencieschopnosť únie, na zvýšenie jej výkonnosti. To je podľa nášho názoru hlavná cesta, ako obnoviť dôveru občanov v Európsku integráciu. Zároveň je dôležitou prioritou pre nás ďalšie rozšírenie Európskej únie o štáty západného Balkánu a európsku perspektívu je podľa nás potrebné poskytnúť aj Ukrajine a Moldavsku. Vnímame to ako otázku stability a bezpečnosti celého kontinentu. Veľkú pozornosť sme v uplynulom roku venovali transatlantickej spolupráci, aktívne sme sa zasadzovali za zlepšenie spolupráce medzi NATO a Európskou úniou. Z nášho pôsobenia v medzinárodných mierových misiách a operáciách je potrebné uviesť najmä účasť na operáciách aliancie, na mierových misiách OSN, vojenských a policajných operáciách Európskej únie a operáciách takzvaných koaličných síl. Významnou je aj naša aktívna podpora silnejšia angažovanosti aliancie na Ukrajine, vyjadrili sme záujem byť kontaktnou krajinou NATO aj s cieľom pomôcť pri príprave Ukrajiny na jej možný vstup do aliancie v súlade s jej politickým rozhodnutím. V presadzovaní regionálnych priorít sme rozvíjali osvedčené formy regionálnej spolupráce. Hovorím o Vyšegrádskej štvorke rozšírenej na úrovni parlamentov na regionálne partnerstvo, teda spolu s Rakúskom a Slovinskom, ako aj o Stredoeurópskej iniciatíve, kde sme v minulom období predsedali tomuto zoskupeniu. Významným výsledkom našej zahraničnej politiky v roku 2005 bolo aj iniciovanie vlastných tém a principiálnych postojov v zásadných otázkach medzinárodných vzťahov ako aj snaha vytvárať v nich pridanú hodnotu, úspešne pokračovala naša spolupráca s Ukrajinou a Moldavskom, významnou udalosťou bolo vo vzťahu k Ukrajine odovzdanie návrhu pomoci Slovenskej republiky Ukrajine pri plnení cieľov akčného plánu EÚ Ukrajina. Bol vysoko ocenený prijímajúcou stranou. Nemožno nespomenúť stretnutia amerického a ruského prezidenta v Bratislave ako aj prvú oficiálnu návštevu amerického prezidenta na Slovensku a takisto oficiálnu návštevu prezidenta Ruskej federácie Putina u nás vlani vo februári.
Prispeli sme k tomu, že v októbri minulého roku sa začali prístupové rokovania o členstve Chorvátska a Turecka v Európskej únii. Vlani sme vytvorili mechanizmus poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a vážení poslanci, rád by som na tomto mieste ocenil aj dobrú koordináciu zahraničnopolitických aktivít Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta republiky, vlády Slovenskej republiky a ústredných orgánov štátnej správy pri rešpektovaní zodpovednosti Ministerstva zahraničných vecí za realizáciu zahraničnej politiky. Keďže je to posledné zasadanie Národnej rady v tomto funkčnom období, rád konštatujem, že na zvýšení prestíže Slovenskej republiky, ktorá získala kredit dôveryhodného, predvídateľného, aktívneho činiteľa medzinárodných vzťahov, ste sa významne podieľali aj vy ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Za to všetkým vám patrí moja úprimná vďaka, škoda, že vás tu je tak málo, prevažná väčšina vašich zahraničných pracovných ciest smerovala do členských krajín a inštitúcií EÚ, NATO, kde ste aktívne prispievali k plneniu úloh zahraničnej politiky Slovenska. Významné sú aj vaše aktivity v rámci Medziparlamentnej únie, 135 z vás pôsobí v dvojstranných skupinách priateľstva s jednotlivými členskými štátmi Medziparlamentnej únie. Oceniť chcem aj prácu poslancov zahraničného výboru, ktorí sa na presadzovaní priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky podieľali aj posudzovaním zameraní koncepcie jednotlivých zastupiteľských úradov, ako viete, tieto pred vycestovaním predkladajú naši veľvyslanci.
Dovoľte mi na záver upriamiť pozornosť ešte na jednu vážnu otázku, ide o spoluprácu Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach. V porovnaní s rokom 2004 môžem oprávnene konštatovať jej zlepšenie. Systém tejto spolupráce však musí neustále reflektovať potrebu včasnej a efektívnej prípravy pozičných dokumentov. Musíme byť preto naďalej otvorení návrhom a iniciatívam zameraným na zlepšenie mechanizmu spolupráce a efektívnej komunikácie medzi Národnou radou, ministerstvom zahraničných vecí a ostatnými rezortmi.
Chcem sa výboru pre európske záležitosti, ale aj ďalším poslancom úprimne poďakovať za doterajšiu spoluprácu v európskych záležitostiach, verím, že aj v budúcnosti bude efektívna.
Pri súhrnnom celkovom hodnotení uplynulý rok potvrdil, že Slovensko je v zahraničných vzťahoch schopné zaujímať principiálne postoje a presadzovať svoje názory. Stali sme sa rešpektovanými hráčmi na medzinárodnej scéne. Dovoľujem si na záver vysloviť presvedčenie, že slovenská zahraničná politika aj v tomto roku bude naďalej úspešne presadzovať slovenské záujmy v európskych a multilaterálnych témach a bude efektívne participovať na riešení úloh medzinárodného spoločenstva.
Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz predsedu zahraničného výboru poslanca Pavla Paška, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi informovať vás o výsledku prerokovania správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2005 v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Nedá mi však, aby som v úvode nepripomenul, že história sa opakuje, ako býva v tomto volebnom období zvykom, aj tentoraz prerokúvame materiál týkajúci sa zahraničnej politiky (So smiechom.) v obzvlášť výnimočne vhodnom a výhodnom čase.
Takže správu o plnení úloh zahraničnej politiky pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie zahraničnému výboru a zahraničný výbor ho prerokoval a prijal uznesenie č. 242 11. apríla 2006 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie túto správu a zároveň ma poveril ako predsedu výboru podať túto správu a informáciu o prerokovaní materiálu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto materiálu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi výboru.
Pokračujeme rokovaním o
návrhu na zmenu mandátu ženijnej odmínovacej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v operácii Iracká sloboda (tlač 1564).
Dávam teraz slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Martinovi Fedorovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil.
M. Fedor, minister obrany SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa aktívne usiluje zúčastniť aktivít medzinárodného spoločenstva pri nastolení mieru a na pomoci pri obnove Iraku. Potvrdzuje to naša účasť na koaličnej operácii Iracká sloboda a tiež účasť vo výcvikovej misii Severoatlantickej aliancie na území tejto krajiny. V súčasnosti pôsobí na území Iraku v operácii Iracká sloboda ženijná a odmínovacia jednotka v počte 105 príslušníkov. A na spomenutej výcvikovej misii v počte 5 príslušníkov ozbrojených síl. Súčasný mandát jednotky však neumožňuje dostatočne pružne reagovať na meniacu sa situáciu v krajine. Cieľom zmeny mandátu je prispieť k tomu, aby bezpečnostné zložky Iraku boli v čo najkratšom čase schopné samostatne zamedziť nepokojom, a tým vytvoriť podmienky pre odchod spojeneckých síl z Iraku. Po zmene mandátu naša jednotka bude môcť cvičiť príslušníkov irackých bezpečnostných síl v odmínovaní a ničení ženijnej munície. Taktiež bude využiteľná pri obrane, ochrane počas vykonávania výcviku pri ženijných prácach i pri presunoch konvojov. Takto poskytnutý mandát umožní vykonať úpravy organizačnej štruktúry jednotky bez navŕšenia počtov, aby mohla plniť stanovené úlohy. Materiál nezakladá nároky na dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, týmto vás prosím, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanou zmenou mandátu ženijnej jednotky v Iraku. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Patakyho, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na zmenu mandátu ženijnej a odmínovacej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v operácii Iracká sloboda.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1598 z 3. apríla 2006 pridelil návrh na zmenu mandátu ženijnej a odmínovacej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v operácii Iracká sloboda na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál, neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na zmenu mandátu ženijnej a odmínovacej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v operácii iracká sloboda a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovila súhlas so zmenou mandátu ženijnej odmínovacej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v operácii Iracká sloboda. Odporúča sa Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy, ktoré máte doložené. Vážený pán predseda, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte by sme mohli prerokovať posledný materiál pána ministra a to druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa a účasti detí v ozbrojených konfliktoch (tlač 1568).
Pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou predmetného dohovoru v rámci sukcesie po českej a slovenskej federatívnej republiky v roku 1993. Vlády Slovenskej republiky a Národná rada vyslovili súhlas s dvoma opčnými protokolmi k dohovoru a prezident ich v júni 2004 ratifikoval.
Pri ukladaní ratifikačnej listiny k opčnému protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa a účasti detí v ozbrojených konfliktoch uplatnil sekretariát generálneho tajomníka OSN v New Yorku požiadavku doplniť vyhlásenie tohto protokolu a oznámil slovenskej strane, že ratifikačná listina nemôže byť bez tohto vyhlásenia uložená. Z uvedeného dôvodu vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z marca 2006 uložila mne predložiť návrh na prijatie predmetného vyhlásenia. Vyhlásenie je predložené Národnej rade na vyslovenie súhlasu, keďže ide o vyhlásenie k medzinárodnej zmluve, s ktorou Národná rada vyslovila súhlas.
Návrh vyhlásenia na základe príslušného článku protokolu deklaruje minimálny vek, v ktorom sa Slovenskej republike povoľuje dobrovoľný odvod do národných ozbrojených síl a popisuje prijatie záruky, aby tento odvod nebol násilný alebo vynútený.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s navrhovaným vyhlásením. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jána Patakyho, aby nás informoval.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 opčného protokolu Dohovoru o právach dieťaťa a účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1609 z 10. apríla 2006 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň učil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál, neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný, z celkového počtu členov výboru 14 boli prítomní 4 poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien uvedený návrh prerokoval. Súhlasí s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Odporúča sa Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy. K návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 3 opčného protokolu Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 opčného protokolu Dohovoru o právach dieťaťa, o účasti detí v ozbrojených konfliktoch.
Pán predseda, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie, dnešné rokovanie 61. schôdze.
Zajtra pokračujeme o 9.00 neverejnou časťou nášho rokovania o činnosti SIS, teda správa o činnosti SIS a VOZ za rok 2005.
Nech sa páči, zatiaľ si oddýchnite a zajtra o deviatej príďte na rokovanie. Dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 21.01 hodine.)