správa o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2005 (tlač 1561).
Prosím teraz predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Karola Dvoráka, aby správu uviedol. (Ruch v sále.)
A zároveň prosím pánov poslancov, aby tu nevykrikovali, aby si vybavovali svoje veci vonku, a nie v rokovacej sále. Páni poslanci, prosím o väčší kľud, páni poslanci z SDKÚ. Pán poslanec Hort, prosím vás ako predsedu klubu, urobte poriadok vo vašom klube. Môžem prerušiť rokovanie a budeme pokračovať v utorok. Tak sa nedá rokovať.
Nech sa páči, pán predseda.
K. Dvorák, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predkladám v zmysle § 10 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa tohto zákona sa skladá zo správy o činnosti a hospodárení úradu, o uskutočňovaní regulačnej politiky a o výsledkoch plnenia úloh podľa § 5 zákona o regulácii.
Dovoľte mi na úvod uviesť, že úrad v roku 2005 vykonával svoju činnosť v podmienkach platnosti už novej energetickej legislatívy, v podmienkach otvárajúceho sa trhu s elektrinou a plynom a, bohužiaľ, i dramatického rastu cien ropy, ktoré bezprostredne ovplyvnili ceny plynu a sekundárne i elektriny a tepla. Úrad v snahe tlmiť negatívny dopad vysokých cien plynu ako komodity výrazne znížil výšku poplatkov za prepravu a distribúciu plynu, avšak vo vzťahu ku koncovej cene plynu toto zníženie nebolo významné. Ceny elektriny sa napriek zvýšeniu cien silovej elektriny v Európe úradu podarilo stabilizovať a dosiahnuť tu iba mierne zvýšenie.
V dôsledku novej primárnej legislatívy konformnej so smernicami Európskej únie bol úrad povinný vydať viaceré dôležité sekundárne legislatívne predpisy, najmä Pravidlá trhu s elektrinou a plynom. Časť týchto všeobecne záväzných právnych predpisov bola schválená, časť z nich je pred schválením.
Chcem zdôrazniť, že cenová regulácia je dominantnou činnosťou úradu. Jej cieľom je nielen ochrana spotrebiteľa pred neodôvodneným rastom cien, ale tiež motiváciou k zabezpečeniu dostatočného množstva poskytovaných služieb. V uplynulom roku úrad prestal regulovať ceny silovej elektriny od výrobcov, napriek tomu regulácia cien podporných služieb, regulačnej elektriny, stanovenie poplatkov za prevádzkovanie systému, sa výrobcov dotýkala, najmä Slovenských elektrární, a. s.
Výnosom úradu sa podporila výroba v Elektrárni Nováky (v zmysle nariadenia vlády o všeobecnom hospodárskom záujme o využívanie domáceho uhlia) a taktiež v Elektrárni Vojany I, bez ktorého by nebola táto elektráreň, ako i Elektráreň Nováky z ekonomických dôvodov schopná prevádzky. Prijatie týchto záväzných dokumentov inicioval úrad a vydal príslušné cenové rozhodnutie v snahe zabezpečiť stabilitu prevádzky elektrizačnej sústavy. Podobne úrad stanovením pevných výkupných cien elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a z kogeneračných zdrojov zvýšil ekonomiku prevádzky týchto technológií a týmto zabezpečuje ich ďalší rozvoj.
V priebehu minulého roku úrad začal pripravovať nový regulačný rámec pre regionálne distribučné podniky vrátane revízie regulačného rámca pre prvé regulačné obdobie. Úrad pripravuje tiež precenenie regulovaných aktív týchto spoločností, ktoré bude súčasťou právneho oddelenia regulovaných činností od neregulovaných. Očakávame, že uplatnenie nového regulačného rámca umožní pre nasledujúce roky stabilizáciu, eventuálne zníženie cien za distribučné služby. Ukončenie prvého regulačného obdobia pre plyn v minulom roku, ako aj revízia prvého regulačného obdobia a hlbšia analýza finančných tokov umožnili nastavenie regulačného rámca pre druhé regulačné obdobie. Výsledkom bolo dosiahnutie nižších cien za prepravu a distribúciu plynu, čo sa premietlo do cien plynu pre domácnosti. Úrad pripravuje taktiež revíziu výnosov pre oblasť tepla a vody.
Treba uviesť, že úrad sa priebežne podieľal na riešení problémov prevádzky elektrizačnej sústavy, ktoré sú spojené najmä so zabezpečením dostatočného elektrického výkonu v oblasti východného Slovenska, resp. dobudovaním potrebného transformačného výkonu v Rozvodni Lemešany.
Významnú oblasť činnosti úradu tvorí účasť v komisiách Európskej únie, ktorých cieľom je koordinácia trhu s elektrinou a plynom, cezhraničné prenosy, integrácia európskych energetických sietí a podobne. Rozsah prác úradu spojených s touto účasťou geometricky narastal a v súčasnosti sa na nich podieľa 10 pracovníkov úradu.
Ukazuje sa, že ciele Európskej únie v oblasti liberalizácie trhov nie je možné dosiahnuť bez priamej ingerencie národných regulátorov. Cieľom úradu aj v tejto oblasti je chrániť národné záujmy Slovenska a jeho suverenitu v rozhodovaní a riadení elektrizačnej sústavy. V tejto oblasti úrad úzko spolupracuje so zástupcami Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s.
Vážené dámy a páni, úrad si je plne vedomý zodpovednosti za reguláciu v energetike a vodárenstve, pretože dopady cenovej regulácie ovplyvňujú ekonomiku Slovenska a najmä náklady na domácnosť, ktoré sú predovšetkým v oblasti dodávky tepla mimoriadne citlivé. Preto k prvoradým cieľom úradu patrí ochrana spotrebiteľa, dodržanie transparentnosti a kontrola dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Úrad vykonáva a vykoná všetko pre skvalitnenie regulácie, ako i pre vytvorenie objektívnych a spravodlivých podmienok pre všetky subjekty pôsobiace na trhu s elektrinou. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím teraz povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Alojza Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
A. Přidal, poslanec: Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1603 zo 4. apríla 2006 pridelil správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2005 na prerokovanie vrátane gestorského výboru do 13. apríla 2006 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.
Výbory, ktorým bola pridelená táto parlamentná tlač, 11. apríla svojimi uzneseniami č. 804, resp. č. 799 odporučili, aby Národná rada zobrala správu na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 804 z 11. apríla schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2005 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a poveril ma predložiť a predniesť na dnešnej schôdzi túto spoločnú správu výborov.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, máte slovo.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že ide o poslednú pracovnú schôdzu v Národnej rade v tomto volebnom období a sme teda tesne pred parlamentnými voľbami, nebudem správu k regulačnému úradu ani rozoberať, ani komentovať podrobne, a to už i z toho dôvodu, že len nedávno došlo k zmenám v zložení regulačnej rady i osoby predsedu. Skôr sa pokúsim pozastaviť nad jeho úlohou a zmyslom existencie a v akých podmienkach pôsobil.
Z pohľadu odborníkov Smeru na danú problematiku plní ÚRSO podobnú či analogickú úlohu na trhu sieťových odvetví ako Národná banka na finančnom trhu. Jeho činnosť má rovnako veľké celospoločenské dopady ako činnosť Protimonopolného úradu či Ústavného súdu. Predstava, že člen Ústavného súdu nesplní na túto pozíciu kvalifikačné predpoklady, právnikom asi nepripadá smiešna. Ostatná časť populácie tomu však až taký význam neprikladá. Po rokoch znásilňovania práva priamo v Národnej rade si zvykli. Bežný občan viac-menej nevenuje pozornosť tomu, či členmi Bankovej rady Národnej banky sú ľudia, ktorí v čase menovania nespĺňali zákonom stanovené podmienky, a to ani v prípade, ak ide o pozície viceguvernéra. Ani sa im nečudujem. Na to je predsa poslanecký zbor, nie zle platený. To je totiž práca nás, poslancov, aby inštitúcie, ktoré majú byť nezávislé, nezávislými skutočne boli. Je to naša práca, aby do inštitúcií životne dôležitých prišli ľudia s morálkou, zodpovedajúcou kvalifikáciou a primeraným pracovným výkonom, schopní tieto inštitúcie vybudovať či ďalej rozvíjať. Nezávislosť týchto inštitúcií či ich činnosť, ide skôr o tých, ktorí sú práve pri moci, je o tom, či jej podľahnú a zneužijú na partokratické ciele úzkych skupín. Tomu potom logicky zodpovedajú i výsledky práce týchto inštitúcií, často "nezávislých". Okrem toho v štáte, ktorý je známy nízkou kvalitou svojho právneho prostredia a logicky preto vysokou korupciou a klientelizmom, je nezávislosť nezávislých inštitúcií len iluzórna. Na jeho trhu totiž neplatia pravidlá trhu, ale skôr pravidlo: Korumpuj alebo zhyň. A s týmto pravidlom sa nám, vážené kolegyne, kolegovia, nepodarilo veľmi pohnúť. Snáď to bude v ďalšom volebnom období a v novej mocenskej zostave a s novým zložením parlamentu.
Vrátim sa však k činnosti ÚRSO, v akom prostredí pracoval tento regulačný orgán odhliadnuc od deficitu právneho štátu, korupcie a klientelizmu. Pracoval v turbulentnom politickom prostredí, v prostredí stálych personálnych výmen na ministerstve hospodárstva. Len za toto skrátené volebné obdobie sme mali česť mať troch ministrov. Vláde stále chýba hospodárska politika, o energetickej politike ani nehovoriac, lebo strana Smer - Sociálna demokracia za energetickú politiku nepovažuje privatizáciu sieťových odvetví s tézou, že štát je zlý vlastník. Nakoniec, úrad sám vznikal a budoval sa v čase nekoncepčnej a divokej privatizácie, nekoncepčnej privatizácie, samozrejme, z pohľadu celospoločenského. Z pohľadu osôb reprezentujúcich súčasnú vládnu moc išlo o koncept premyslený, hoci nadmieru egoistický. Úrad vznikal v atmosfére preberania právnych a trhových konceptov Európskej únie. Tie však tiež nie sú ani ustálené, ani vyvážené, ani definitívne. A neprospievajú všetkým štátom rovnako. Musím povedať, že niet pochýb o tom, že členovia regulačnej rady nepôsobili len pod tlakom nepriaznivého spoločenského prostredia a pod tlakom účastníkov trhu, ale i pod tlakom privatizácie chtivých členov vlády. Tomu logicky zodpovedali i tlaky na obsadzovanie členov regulačnej rady. Ak k tomu pridáme neregulovaný vývoj na svetových komoditných burzách s palivami, vidíme, že priestor Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol pomerne úzky. Preto ťažko hovoriť o jeho nezávislosti, pretože ak ministri národu vopred zvestujú ceny elektriny či plynu, buď sú nekompetentní alebo priamo deklarujú, že regulátora ovplyvňujú.
Z tohto pohľadu hodnotiť činnosť úradu je veľmi ťažké. Možno len konštatovať, že má veľmi ďaleko od nezávislosti, a to najmä preto, že naši reformátori spoločenským procesom ani trhu veľmi nerozumejú, nepoznajú jeho limity a nechápu dôležitosť regulátorov ako nezávislých inštitúcií dohliadajúcich nad regulárnosťou trhovej hry. Aby regulačné orgány plnili svoju úlohu, musia byť nezávislé a personálne správne nadimenzované, nezávislé minimálne ako Národná banka Slovenska. Potom môžeme riešiť problém metodík a spravodlivých pravidiel, ktoré treba na trhu sieťových odvetví nastaviť. Na to je však nutná kompetentná vláda s jasnou hospodárskou víziou a ťahom na budovanie právneho štátu a odstraňovanie korupcie a klientelizmu. Dovtedy, kým to tak nebude, budú naše regulačné orgány len ostrým stretom záujmových skupín, tak ako to bolo v poslednom období.
V tejto súvislosti mi dovoľte zaželať novému predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pánovi Karolovi Dvorákovi dostatok síl na odolanie lobistom či už zo súkromnej alebo štátnej sféry, aj napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam na dôrazné budovanie nezávislosti regulačného úradu, na čele ktorého stojí. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Hlasy z pléna.) On bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Prosím? (Odpoveď z pléna.) Pán poslanec, máte pravdu, takže... (Otázka z pléna.) No vždy nie. Pán poslanec Maxon sa hlási ešte ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Musím skonštatovať, že pán kolega Kondrót ma trošku vyprovokoval k môjmu vystúpeniu, ale v tom pozitívnom slova zmysle.
Celkom okrajovo zareagujem na jednu záležitosť, v ktorej sa nezhodujeme. A ona teda vecne celkom ani nesúvisí s prerokovávaným bodom. Ja som teda od začiatku až do tejto chvíle presvedčený, že Národnou radou viceguvernér Národnej banky Slovenska schválený alebo teda odsúhlasený spĺňa teda kvalifikačné predpoklady. A som presvedčený teda, že aj tí, ktorí kompetenčne teda jeho kvalifikáciu majú preveriť, sa v krátkom čase na verejnosti k tomu vyjadria. Ale, ak dovolíte, to, v čom sa zhodujeme s pánom poslancom Kondrótom, je nestabilné prostredie, v ktorom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pracoval. K môjmu vystúpeniu ale ma priamo inšpiroval aj viceguvernér Národnej banky Slovenska v tom zmysle, že správne prezentoval, že hlavným poslaním a zámerom a cieľom Národnej banky Slovenska je cenová stabilita. Z toho pohľadu musím povedať, že ma na istej konferencii, ktorej som sa zúčastnil, vyrušilo trošku konštatovanie predstaviteľov Národnej banky Slovenska. A to konštatovanie bolo dosť tvrdé, kde teda predstavitelia Národnej banky Slovenska skonštatovali, že podľa ich názoru si Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neplní svoje povinnosti tak, ako by si to stabilizácia, cenová stabilizácia a posudzovanie teda tých skutočností v oblasti cenovej regulácie, ktoré v kompetencii má, tie povinnosti vyžadovali. Bola to prvá, by som povedal, taká nie celkom verejná kritika Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A bol som teda trošku z toho prekvapený. A viac som sa možno potom zaujímal o hospodárske výsledky podnikov, ktorých ceny alebo rozhodujúca časť cien je práve stanovovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. A túto skutočnosť som si overoval aj na základe toho, že prebehli teda viaceré diskusie o možnosti zdanenia dividend a tak ďalej a tak ďalej. No a naozaj som musel teda skonštatovať, že v zásade podniky a niektoré podniky aj s monopolným postavením, ktorých rozhodujúca časť produkcie podlieha pod cenovú reguláciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v zásade dosahujú veľmi slušné zisky, a to v niektorých prípadoch aj neprimerané.
Pán predseda, ja beriem do úvahy to, že vy nie všetky ceny môžete teda v súlade so zákonom a postavením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať. Naozaj by bolo veľmi zjednodušené, keby sme teraz povedali, že výsledná cena plynu je vecou rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože na tvorbe tejto ceny vy participujete veľmi malou čiastkou, aby ste to nakoniec spomenuli. A to je otázka distribúcie alebo cien distribúcie, do ktorej objektívne môžete vstupovať. Nemyslím si ale, že všetko je úplne kóšer, pokiaľ sa týka vodného a stočného. Je to podľa môjho názoru naozaj problém. A tu sa dosť zafixovala tá podľa môjho názoru neodôvodnená a príliš vysoká regionálna rozdielnosť týchto cien. Viete, už 50 rokov počúvame, že najväčšie náklady na dodávku vody a nakoniec potom aj na stočné alebo najväčšie problémy sú na východnom Slovensku. No ja naozaj nemám tú kompetenciu a ani nemám dostatok analytických materiálov na to, aby som to mohol definitívne a objektívne zhodnotiť, ale myslím si, že tá regionálna rozdielnosť cien podľa môjho názoru by nemala byť taká vysoká. A do istej miery som presvedčený, že má na tom podiel aj skutočnosť neefektívne vynaložených nákladov niektorých spoločností, vodárenských spoločností, ktoré vám teda ako úradu predkladajú návrhy na stanovenie cien vodného a stočného.
K tomu, čo povedal pán Kondrót, že je to naozaj z hľadiska postavenia veľmi dôležitý úrad. Tak ja osobne si myslím, že diskutovať o výsledkoch práce úradu jedenkrát do roka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je málo. Neprichodí mi to, ale jednoducho skonštatujem, že mám taký pocit, že sa o tomto úrade aj málo diskutovalo vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ak sa mýlim, prosím, beriem to späť, ale myslím si, že jeho dôležitosť a jeho vplyv na spotrebiteľské ceny a na konečné ceny pre domácnosti je taký mimoriadne vysoký, že by sme naozaj sa mali ešte zamyslieť aj, či súčasne platná legislatíva vyhovuje. A diskutovať možno o nezávislosti tohto úradu, lebo istým spôsobom on sa stal nezávislý od možnosti kontroly všetkých, ale nie je nezávislý, a to všetci veľmi dobre pociťujeme, z hľadiska jeho kreovania. Tým, ktorí teda o tom pohybe v úrade niečo vedia, tak je jasné, že máloktorá inštitúcia sa kreuje na základe takého intenzívneho, niekedy aj pozitívneho lobingu ako práve napr. regulačná rada. A to, si myslím, nie je dobré. A treba hľadať príčiny a dôvody, prečo to tak je.
Viete objavili sa aj informácie, že regulačná rada je orgán, ktorý veľmi intenzívne komunikuje s tými, ktorí predkladajú návrhy na stanovenie cien. Ja naozaj som ďaleko od toho, aby som vyslovil tieto podozrenia. Ale som sa zamyslel nad tým, a tým budem končiť, čo povedali vysokí predstavitelia Národnej banky Slovenska. A vy v zásade, pán predseda, by ste mali mať jeden základný cieľ. To, čo plní Národná banka Slovenska z hľadiska stabilizácie spotrebiteľských cien, to je aj vo vašom vienku. A sú voči vašej práci od takej významnej autority isté výhrady, ktoré mňa znepokojujú. Ja som tieto slová považoval za potrebné povedať aj preto, že po ročnej činnosti úradu som vystúpil tuná v pléne Národnej rady a skonštatoval som, že to kreovanie prebehlo v poriadku a že úrad začal fungovať. Dnes s odstupom času som presvedčený, že áno, funguje, ale vynárajú sa isté pochybnosti. Je to ale však už téma pre budúci parlament. A myslím si, že by ten vzťah výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Národnej rady a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví mal byť podstatne intenzívnejší. Myslím si, že málokto z nás, poslancov, vie, ako sa teda tie ceny stanovujú, aká je metodika, čo všetko musia žiadatelia predložiť. Myslím si, že v budúcom volebnom období by Národná rada Slovenskej republiky mala všetko spraviť preto, aby tá činnosť sa zdokonalila. Ja som presvedčený, že aj súčasné vedenie úradu bude tomu nápomocné s jedným jediným cieľom, to je to, čo už povedal viceguvernér, stabilizovať spotrebiteľské ceny, predovšetkým spotrebiteľské ceny s dopadom na občanov a domácnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem zdôrazniť, že je pravdou to, čo potom pán poslanec Maxon povedal o tvrdení. Pravdou je to, že spolupráca úradu a výboru bola priebežná, my sme sa stretávali veľmi často. Čiže všetky tieto otázky sme preberali.
Chcem zdôrazniť, že stál som pri zrode zákona o úrade ešte v minulom volebnom období. A dneska môžem jednoznačne konštatovať, že úrad ide cestou nezávislosti, čo je veľmi dôležité. Preto si myslím, že činnosť tohto úradu má svoje významné postavenie. Sú tam určité možno aj nedostatky, ale ten vývoj je veľmi priaznivý.
Chcem zdôrazniť veci, ktoré sa dejú v tomto období, teplárenstvo a tak ďalej, úrad si plní na 100 % svoju povinnosť. Čiže ja chcem aj zároveň touto cestou poďakovať úradu za jeho činnosť, ktorá nebola ovplyvňovaná politickými stranami, ale totálne nezávislá. To hovorím pri plnom vedomí ako šéf komisie pre energetiku pri našom hospodárskom výbore. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete krátko zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.
K. Dvorák, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Ak dovolíte, ja by som krátko zareagoval na slová pán poslanca Maxona. Naniesol tu niekoľko tém a v mnohom s ním súhlasím.
Pokiaľ ide o východné Slovensko, ceny vodného, stočného, bohužiaľ, nevieme s tým nič urobiť, pretože náklady sú také, aké sú. Je to dané geografickými podmienkami, sú to dlhé cesty k spotrebiteľovi a podobne. Takže my, bohužiaľ, musíme rešpektovať náklady, i keď nepovoľujeme zisk. Vo vodnom, stočnom úrad nepovolil zisk. Takže to je jedna vec.
Pokiaľ ide o nezávislosť úradu, môžem povedať, že úrad nepodlieha nijakým politickým tlakom, a aj o to, čo naznačil pán poslanec Kondrót, ak vystúpi minister s nejakými informáciami, tak to je len z toho dôvodu, že sa chce pochváliť a že ich získa z našej strany, ale nevidel som doteraz nejaké politické zasahovanie. To je jedna vec.
Pokiaľ ide o tie veľké spoločnosti, tam máme problém ako úrad v tom, že my musíme konať len v zmysle zákona. To sú ťažké boje, či sú to distribučky alebo je to SPP, o každý halier. Ale úrad v tomto postupuje skutočne nekompromisne. A myslím si, že v tomto smere sa úradu nedá vyčítať nič. Robíme všetko pre to, aby sme chránili konečného spotrebiteľa. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005 (tlač 1552).
Prosím predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu Valériu Agócs, aby správu uviedla. Pani predsedníčka, nech sa páči.
V. Agócs, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zhrnula plnenie činnosti za rok 2005 a hlavné úlohy na rok 2006.
V oblasti licenčnej politiky rada realizovala dve výberové konania na voľné frekvencie pre rozhlasové a televízne vysielanie a jedno výberové konanie v súvislosti so začatím skúšobného digitálneho vysielania. Obdobný režim výberových konaní plánujeme zachovať aj v tomto roku, práve v úvode budúceho týždňa sa uskutoční jarné výberové konanie.
Činnosť rady v oblasti monitoringu bola v roku 2005 ovplyvnená voľbami do vyšších územných celkov, ale najmä nástupom nových formátov, tzv. kontajnerových reality šou, čo sa na jednej strane prejavilo zvýšeným počtom sťažností na obsah vysielania, nárast v porovnaní s rokom 2004 bol takmer štvornásobný, na strane druhej zvýšeným počtom sankcií a ich finančných objemov.
Plnenie úloh v dvoch hlavných oblastiach činnosti Rady pre vysielane a retransmisiu, v licenčnej oblasti a v oblasti monitorovania a riešenia podnetov na obsah programových služieb je podrobnejšie uvedené v osobitných podkapitolách tejto správy, dúfam, že ten, kto sa zaujíma o našu činnosť, si to aj preštudoval.
Rada bude v roku 2006 hospodáriť so zvýšeným rozpočtom, a to v oblasti kapitálových výdavkov a, vďaka v prvom rade vám, pani poslankyne, páni poslanci, aj v oblasti bežných výdavkov na mzdy a odvody. Toto zvýšenie rozpočtu umožní najmä zlepšenie technického vybavenia rady a zlepšenie platových pomerov zamestnancov kancelárie rady. V roku 2006 bude hlavnou úlohou prijatie nových, ďalších kvalifikovaných zamestnancov a zastavenie fluktuácie. Tým sa, samozrejme, celkovo skvalitní práca rady. V tejto súvislosti aj v súvislosti s nastupujúcou digitalizáciou je však potrebné zároveň konštatovať, že rada by veľmi potrebovala nové priestory. Keď pánboh dá, snáď sa podarí v blízkej budúcnosti dosiahnuť aj toto.
Na úseku komunikácie s verejnosťou rada v roku 2006 aj v súvislosti s legislatívnymi zmenami účinnými od 1. apríla 2006 plánuje skvalitniť svoju webovú stránku tak, aby jej obsah bol čo najaktuálnejší, a vytvoriť model, ktorý umožní čo najkvalitnejšie prijímanie a spracovanie podnetov verejnosti. V tejto súvislosti rada plánuje vytvoriť aj formulár na podávanie sťažností a podnetov prostredníctvom internetovej stránky rady, resp. e-mailu a aspoň čiastočne deformalizovať spôsob komunikácie v prospech občanov. Cieľom bude zrýchliť proces vybavovania sťažností, zjednodušiť ho a v neposlednom rade ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu.
Zvýšenie kvality monitoringu vysielania prinesie využitie nového automatizovaného televízneho záznamového zariadenia, ktoré na jednej strane rapídne zvýši akcieschopnosť rady v oblasti monitorovania, na strane druhej odstráni množstvo zbytočných administratívnych úkonov. Rade sa vďaka navýšenému rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov podarí zakúpiť aj softvér umožňujúci získať bližšie, presnejšie a verifikovateľnejšie údaje o pokrytí, sledovaní, resp. počúvanosti, zameraní v cieľových skupinách u jednotlivých vysielateľov.
Základný rámec úloh rady na rok 2006 určuje zákon č. 308/2000 Z. z., na základe ktorého k úlohám rady pre rok 2006 patrí najmä monitoring kampane pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky a monitoring kampane pred komunálnymi voľbami, monitoring televíznych a rozhlasových staníc z hľadiska dodržiavania ustanovení § 16 písm. a) a b) a § 19, to je priebežná úloha, komparatívny monitoring plnoformátových televíznych staníc so zameraním na presadzovanie záujmov verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelávaniu, digitalizácia vysielania, realizácia výberových konaní na uvoľnené, resp. individuálne skoordinované frekvencie a zabezpečenie komunikácie s verejnosťou vo všetkých formách.
Len málo, ale potrebujem uviesť aj niekoľko číselných údajov. V rámci 250 správnych konaní boli v minulom roku uložené správne poplatky v celkovej výške 10,405 500 mil. korún. V pokutách uložených radou za rok 2005 celková hodnota je 37,763 mil. korún. Viete, že každý jeden príjem rady je príjmom štátneho rozpočtu. A na účet táto suma ešte nenabehla, lebo väčšina pokutovaných sa odvolá na Najvyššom súde a my musíme počkať, kým Najvyšší súd rozhodne. Ale v poslednom období sa môžeme pochváliť, že 95 až 97 % úspešnosti je našej.
Toľko, pani poslankyne, páni poslanci. Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás o schválenie našej výročnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Erzsébet Dolník, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla dotyčnú správu.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 3. apríla 2006 č. 1597 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky uložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Určený výbor prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote, vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005 schváliť. Výbor, ktorý správu prerokoval, na základe svojho uznesenia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky 1. schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005, 2. vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Súčasne výbor určil poslankyňu Erzsébet Dolník za spravodajkyňu výboru a poveril ju, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výbore.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanej správe tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania správy vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá bola schválená uznesením výboru zo dňa 11. apríla 2006 a tvorí teda súčasť tejto správy.
Samotný návrh znie nasledovne: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005 (tlač 1552): "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2005."." Ďakujem, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, len jedna veta. Rada pre vysielanie a retransmisiu si získala celospoločenskú autoritu na rozdiel od Rady Slovenského rozhlasu a Rady Slovenskej televízie. Uvedomme si, prečo to tak je. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa niekto vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní
správou o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2005 (tlač 1558).
Prosím predsedníčku Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pani Martu Žiakovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.
M. Žiaková, predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR: Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorá bola vypracovaná v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 541/2004 Z. z.
Úrad vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, ktorá sa v Slovenskej republike využíva na výrobu elektrickej energie, v oblasti bezpečného nakladania s vyhoretým jadrovým palivom, rádioaktívnymi odpadmi, pri fyzickej ochrane jadrových materiálov, v oblasti havarijnej pripravenosti Slovenskej republiky pre prípad radiačného ohrozenia.
Výkon dozoru sa realizuje prostredníctvom aktivít v štyroch hlavných oblastiach, legislatívnej oblasti, oblasti vydávania súhlasov alebo povolení pre rôzne činnosti, ďalej, úrad vykonáva hodnotenie alebo posudzovanie bezpečnostnej dokumentácie a tiež vykonáva kontrolnú, resp. inšpekčnú činnosť a, ak je to potrebné, ukladá sankčné opatrenia.
V legislatívnej oblasti úrad na základe zmocňovacích ustanovení zákona č. 541/2004 Z. z. pripravil v roku 2005 13 nových vykonávacích vyhlášok, ktoré boli prijaté Stálou pracovnou komisiou Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre technické právne predpisy a po vnútroúniovom pripomienkovom konaní boli publikované v Zbierke zákonov a vstúpili do platnosti 1. marca tohto roku.
Vydávanie povolení, hodnotenie, kontrolná činnosť a vynucovanie práva reprezentujú navzájom prepojený a ovplyvňujúci sa systém aktivít, ktoré zaručujú, že jadrová energia a jadrové materiály sa budú využívať iba na mierové účely a v súlade s legislatívnymi požiadavkami a že dopady tohto využívania budú také nízke, ako sa dá rozumne dosiahnuť.
Úrad svojou činnosťou zaručuje, že využívanie jadrovej energie v Slovenskej republike nebude ohrozovať zdravie zamestnancov a obyvateľstva ani neakceptovateľne zaťažovať životné prostredie, a to v súčasnosti, ako aj v budúcnosti.
V roku 2005 bolo v Slovenskej republike 9 jadrových zariadení, z toho 7 jadrových zariadení vlastnili Slovenské elektrárne, a to 3 jadrové elektrárne v prevádzke. Je to Jadrová elektráreň V-1, Jadrová elektráreň V-2, ktoré sú v lokalite Bohunice, a Jadrová elektráreň Mochovce. Všetky tri jadrové elektrárne sú postavené ako dvojblokové, to znamená, že majú dva reaktory. V roku 2005 neprišlo k automatickému odstaveniu žiadneho z reaktorov a bola zaznamenaná jediná udalosť, charakterizovaná ako porucha. Ostatné udalosti, ktoré prebehli v našich jadrových elektrárňach, je možné charakterizovať ako odchýlky. Ďalším jadrovým zariadením, ktoré vlastnili v roku 2005 Slovenské elektrárne, je Jadrová elektráreň A-1. Je to jadrová elektráreň vo vyraďovaní. V roku 2005 tu prebiehali aktivity potrebné pre uvedenie tejto jadrovej elektrárne do radiačne bezpečného stavu. Medzisklad vyhoretého paliva slúži na skladovanie vyhoretých palivových kaziet z jadrových elektrární. Bohunické spracovateľské centrum predstavuje systém technológií, ktoré slúžia na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov pred ich uložením, a Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov, ktoré je úložiskom povrchového typu, slúži na ukladanie nízko a stredne aktívnych rádioaktívnych odpadov. Nedostatky, ktoré boli zistené na jadrových zariadeniach v roku 2005, neboli závažného charakteru a prevádzkovateľ jadrových zariadení ich v súlade s opatreniami môže odstrániť počas prevádzky jeho jadrových zariadení. Nebolo tiež potrebné pristúpiť k uplatneniu sankcií. Preto je možné na základe kontrolnej a hodnotiacej činnosti úradu hodnotiť prevádzku jadrových zariadení, ktoré patria Slovenským elektrárňam, v roku 2005 ako bezpečnú a spoľahlivú. Zvyšné dve zariadenia, ktoré sú v Slovenskej republike, patria VÚJE, a. s. Sú to experimentálne zariadenia, bitumenačná linka a spaľovňa rádioaktívnych odpadov. Zariadenia v roku 2005 neboli v prevádzke.
V ďalších oblastiach, kde úrad vykonáva dozornú činnosť, je to preprava jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, evidencia a kontrola jadrových materiálov, havarijná pripravenosť pre prípad radiačnej udalosti, neboli zistené v roku 2005 žiadne závažné nedostatky.
Okrem výkonu dozoru úrad v rámci svojich kompetencií v priebehu roku 2005 zabezpečoval úlohy a plnil záväzky Slovenskej republiky aj v medzinárodnej oblasti. Sú to úlohy vyplývajúce z členstva v Európskej únii, z medzinárodných zmlúv a dohovorov a členstva v medzinárodných organizáciách, ako sú napr. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni alebo Agentúra pre jadrovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Financovanie výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou v roku 2005 bolo realizované z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej výške 71,068 mil. korún. Okrem tohto zdroja financovania čerpal úrad mimorozpočtové zdroje zo zahraničia vo výške 1,808 mil. korún.
Závažným problémom, s ktorým úrad trvalo zápasí, je nezáujem kvalifikovaných odborníkov pracovať v tejto oblasti, a to kvôli nízkemu finančnému ohodnoteniu a vysokým kvalifikačným požiadavkám.
Úradu tiež chýbajú finančné zdroje, ktoré by boli potrebné na zabezpečenie bezpečnostného výskumu, spojeného napr. s určovaním bezpečnostných štandardov alebo zavedením nových postupov v oblasti výkonu dozoru.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2005. Ďakujem za vašu pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz určeného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Lászlóa Kötelesa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, pán predseda, pani predsedníčka, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2005.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 11. apríla 2006. Uznesením č. 311 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2005.
Čo by som ešte dodal. Práve včera uplynulo 20 rokov od najväčšej jadrovej havárie v histórii ľudstva v Černobyle. Aj táto havária dokázala, ako potrebujeme spoľahlivú a účinnú jadrovú kontrolu aj na území Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru je medzinárodne uznaný, takže z tohto hľadiska spĺňa tie kritériá.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali pokračovať dvoma bodmi, kde predseda Rady Študentského pôžičkového fondu pán Plavčan by mal vystúpiť. Ten tu ale nie je. Delegoval neoficiálnym listom, ručne písaným, svojho zástupcu. Ja navrhujem, aby sme tieto dva body neprerokovali práve preto, lebo povinnosťou predsedu je predložiť tieto správy. Je s tým všeobecný súhlas? Áno, ďakujem.
Tak budeme pokračovať v rokovaní