správou o činnosti Výboru vlády Slovenskej republiky pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (tlač 1559).
Pán minister pôdohospodárstva, nech sa páči, máte slovo.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor vlády Slovenskej republiky pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier bol zriadený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1168 zo dňa 1. decembra 2004 ako reakcia na potrebu komplexného riešenia situácie po vetrovej kalamite zo dňa 19. 11. 2004. Výbor má koordinovať a iniciovať aktivity súvisiace s obnovou a využitím kalamitou postihnutého územia nielen vo vzťahu k lesnému hospodárstvu, ale aj z hľadiska jeho multifunkčného využitia.
Materiál obsahuje zoznam členov, chronologický prehľad aktivít výboru, ako aj základné konštatovania o dosiahnutých výsledkoch pri spracovávaní následkov vetrovej kalamity a obnove postihnutého územia.
Podrobnosti o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy sú obsiahnuté aj v informácii o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
Podrobnejšie sa materiál zaoberá verejnou súťažou na štúdii trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier 2005 a problematikou rozdelenia prostriedkov z Fondu solidarity, ktoré boli poskytnuté na odstraňovanie následkov živelnej pohromy v čiastke 5,7 mil. eur.
V priebehu roku 2006 bude výbor pomáhať zainteresovaným premietnuť výsledky štúdie trvalo udržateľného rozvoja do smerných územných plánov, pomáhať samospráve a pomáhať pri zabezpečení dobrej komunikácie medzi zainteresovanými zložkami v záujme obnovy a oživenia kalamitou zastihnutého územia.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby nás informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ako poverenej spravodajkyni gestorského výboru predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní tejto správy.
Boli určené dva výbory, ktoré sa správou zaoberali, a to výbor pre životné prostredie a výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý bol zároveň gestorským výborom.
Oba výbory správu prerokovali a navrhujú plénu Národnej rady vziať uvedenú správu na vedomie.
Uznesenie tohto znenia máte aj v spoločnej správe 1559a, preto ho nebudem čítať.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajkyni.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k schváleniu výšky náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (tlač 1551).
Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Miššíkovi a prosím ho, aby návrh odôvodnil.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Zákonom č. 94/2006 Z. z. bol s účinnosťou od 1. apríla zmenený a doplnený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 22c ods. 2 tohto zákona výšku náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie generálneho prokurátora, určí Národná rada uznesením. Prijatie uznesenia je tak predpokladom vykonateľnosti zákona.
Navrhujem, aby generálnemu prokurátorovi patrili, podobne ako je to u iných ústavných činiteľov, náhrada preukázaných cestovných výdavkov, letenky, cestovné lístky a lodné lístky a iné cestovné výdavky, stravné a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov podľa príslušných ustanovení zákona o cestovných náhradách. Účinnosť uznesenia navrhujem dňom 1. mája 2006, keď nadobúda účinnosť aj zákon č. 94/2006 Z. z. Návrh uznesenia máte pred sebou, takže ho čítať nebudem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k poslednému bodu rokovania 61. schôdze Národnej rady, a to k
informácii vlády Slovenskej republiky o spôsobe riešenia vzniknutej situácie v zdravotníctve a o spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre občanov.
Dávam teraz slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, aby informáciu podal.
A potom vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, lebo pristúpime k hlasovaniu.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla splniť požiadavku, ktorá vznikla na rokovaní tejto schôdze parlamentu, a pripravil som vám informáciu o situácii v zdravotníctve a o spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o občanov. Vzhľadom na to, že vlastne sme mali na to 24 hodín a informácia sa v princípe neprerokováva, rozhodol som sa vám predložiť informáciu aj v písomnej podobe, samozrejme, ale bez tých náležitostí, ktoré sa požadujú, to znamená, nebola prerokovaná vo výboroch, ale snaží sa verne a správne popísať tú situáciu, ktorá v tejto chvíli v zdravotníctve je.
Vzhľadom na dikciu o situácii zdravotníctva a spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o občanov by som rád povedal len niekoľko faktov, ktoré je dôležité ako odpoveď na túto otázku uviesť.
Po prvé. V súčasnej dobe zaznamenávame priaznivý trend rastu výdavkov na kardiologické ochorenia podľa jednotlivých regiónov. Oproti roku 2003 na rok 2006 vo východoslovenskom ústave je predpoklad plus 80 %, v stredoslovenskom ústave je to plus 50 % a v Bratislave je to plus 36 %. Súčasne sme zaznamenali priaznivý trend, a to zvýšenie výdavkov na najdrahšie a najmodernejšie molekuly v onkologickej liečbe o 45 % za uplynulé obdobie. Tieto výdavky sú sledované aj počtom molekúl, sú sledované aj kvalitou liečby kardiologickej, ktorá patrí medzi najnákladnejšie. V súčasnej dobe majú naši poistenci prístup k piatim humánnym inzulínom a uľahčili sme sedemnásobne prístup k tzv. aplikačným perám. Dávam to len ako príklad dostupnosti, po ktorej toľko voláme. Prakticky dnes sú perá dostupné pre každého občana.
Druhou témou, ktorou sa budeme asi musieť zaoberať, je otázka doplatkov, ktorá sa stáva témou aj viacerých politických diskusií. Treba povedať, že doplatky za lieky medzi rokmi 2002 a 2004 stúpli rádovo o 100 % z 1,5 mld. na 3 mld., čo bolo výsledkom marginálnych nákladov a zmenenej formy kategorizácie. Rozdiel medzi rokmi 2004 a 2005 však činí plus 200 mil. v prospech poistencov, teda bol 2,9 mld. Náklady na zabezpečenie marginálnych poplatkov receptov a náklady na zabezpečenie poplatkov za hospitalizáciu činia v úhrne 2 mld. korún. Vyjadrené štatisticky, náklady na zabezpečenie zdravia na rodinu a mesiac stúpli z rodinných výdavkov z 1,4 % na 2,1 % celkových výdavkov, čo znamená 2,1 koruny z prijatých 100 korún na rodinu a mesiac.
Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti sa stáva aj úspešná aplikácia zákona a dôsledkov zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej službe, keď sme dokončili druhé kolo výberového konania a dnes začíname prevádzku 259 bodov miesto 91 bodov záchrannej služby.
Súčasťou správy sú aj informácie o vývoji verejných financií a príjmoch. Uvediem len niekoľko čísiel. Pri projekcii rozpočtu verejnej správy na roky 2007, 2008 a 2009 si dovolím upozorniť, že rast výdavkov štátu bez ročného zúčtovania, ktoré uvidíme prvýkrát až po júni 2006, činí, budem uvádzať porovnanie s rokom 2002, keď za poistencov štátu bolo uhradených 15,261 mld. korún, v roku 2006 bude 23,407 mld. korún plus doplatky alebo nedoplatky, teda nárast medzi 15 mld. a 23 mld. reprezentuje viac ako 70 %. Priemerný mesačný rast, platby štátu za poistenca, sa pohyboval v roku 2003 vo výške 5 %, v roku 2004 vo výške 20 %, v roku 2005 vo výške 19 %, v roku 2006 to bude vo výške 10 %, v roku 2007 to bude vo výške 9 %. Súčasne optimálny rast reálnej mzdy a nominálnej mzdy dáva predpoklad, že celkový objem zdrojov v zdravotníctve v roku 2006 bude plus 12 % pri definovanej inflácii východísk štátneho rozpočtu 2,7 %.
Iste, môžeme dlho hovoriť o mzdách, treba povedať, že celá táto diskusia vznikla na základe štrajkových aktivít dvoch odborových centrál, Slovenského odborového zväzu pracovníkov v zdravotníctve a v sociálnej sfére, ktorí od septembra minulého roku v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní vyjednávajú novú kolektívnu zmluvu pre rok 2006, my sme to navrhovali s výhľadom rokov 2007, 2008, teda pre rok 2006 a ďalšie, a, ďalej, Lekárskeho odborového združenia ako nepravidelného, ťažko identifikovateľného združenia lekárov s neznámou štruktúrou, pretože to združenie sa vždycky prihlasuje len k jednotlivým nemocniciam, ktoré požaduje 25 % mzdový nárast ihneď. Z tohto pohľadu je všeobecne známe, že Asociácia fakultných nemocníc uzavrela vyššiu kolektívnu zmluvu s garantovaným rastom miezd desať od mája a desať od decembra 2006, s tým, že v decembri bude väčšia možnosť diferencovania miezd ako v máji, a to v pomere 7 ku 3 pre stabilné a 6 ku 4 pre stabilné zložky mzdy, teda pre tarifné zložky.
Vzhľadom na to, že správa disponuje množstvom dát, ukazuje na priemerné príjmy v zdravotníctve, ukazuje na priemerné príjmy očistené o sociálnu sféru, ktorej údaje sa často používajú, vzhľadom na to, že súčasťou dokumentácie je aj prístup k správe o oddlžení systému rezortu zdravotníctva, ktorý vláda zobrala na vedomie 12. apríla 2006 a je na internete, vzhľadom na to, že správa je dostatočne obsažná, myslím si, že je vhodné skôr, ak bude taká požiadavka, reagovať na doplňujúce otázky. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vzhľadom na to, že ide o informáciu, podľa doteraz zaužívaného postupu k podanej informácii sa rozprava nekoná, ale, samozrejme, poslanci majú možnosť podať zo svojho miesta otázky na pána ministra. Preto sa pýtam, kto sa hlási s otázkami na pána ministra. Konštatujem, že piati. Končím možnosť sa prihlásiť s otázkami na pána ministra.
Pán poslanec Paška ako prvý.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, rád narábate s číslami, preto tá otázka bude smerovať do ekonomickej oblasti. Vykladáte čísla, ktorým už veríte len vy, ja uvediem len drobnú opravu, inflácia je 4,3 %, a nie 2,6 %, to je posledný údaj. A ak tu presviedčate, že naozaj rastom reálnych miezd budú takto dramaticky rásť príjmy, ste to definovali, až na 12 % rastu, chcem vás upozorniť, že 70 % ľudí zarába menej. A to, čomu hovoríte rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, je realizované skupinou ľudí, ktorí práve z titulu ročného zúčtovania sú už príjmami nad hranicou trojnásobku priemernej mzdy. Takže chcem sa vás len spýtať v súvislosti s narábaním s číslami, ktoré často nezodpovedajú skutočnosti, či naďalej... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, z iného súdka. Som poverený niektorými lekármi sa vás spýtať na jednu vec a skonštatovať, že vaše správanie je tak neadekvátne, je niekedy tak spoločensky neúnosné, že odpútava pozornosť možno od všetkého toho z vášho pohľadu racionálneho, čo chcete povedať. Moja otázka znie veľmi jednoducho: Dokedy sa chcete takto doslova neslušne správať?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Návrh na predloženie tejto informácie vznikol na začiatku tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ten návrh bol predložený v situácii, keď zástupcovia štrajkujúcich zdravotníkov boli na demonštrácii pred Národnou radou Slovenskej republiky. Moja otázka znie: Pán minister, pamätáte si, kto predložil tento návrh, a nemyslíte si, že by bolo od predkladateľa minimálne slušné, keby tu v tejto chvíli sedel?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vajda.
M. Vajda, poslanec: Ďakujem. Pán minister, ja sa len stručne chcem spýtať: S akým podielom HDP pre zdravotníctvo počítate v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006? (Hlasy v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne.
Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán minister, pochádzam z Humenného. Naša nemocnica, ktorá patrí pod VÚC-ku, sa dostala do zložitej ekonomickej situácie, mala ísť do prenájmu. Momentálne v podstate asi nemá o ňu nikto záujem. VÚC-ka deklaruje, že nemá peniaze na jej chod. Predseda VÚC-ky nedávno v tlači oznámil, že vzhľadom na to, že v ústave máme zakotvené, že zdravotníctvo zabezpečuje alebo garantuje štát, chcem sa spýtať: Ako sa bude riešiť situácia napr. nielen humenskej nemocnice, ale aj ostatných nemocníc, keď VÚC-ky tvrdia, na to že nemajú peniaze? To je prvá otázka.
Po druhé. U vás som včera neskoro do noci sledoval, diskusnú reláciu, s členmi štrajkového výboru niektorými. Čo hovoríte na to, že jeden z členov štrajkového výboru tam včera viac-menej oficiálne požiadal o to, aby mohli nejako verejne brať úplatky? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, boli vám položené otázky, môžete odpovedať.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Otázku pána poslanca Pašku ocením vzhľadom na to, že dal ekonomickú otázku, tak, aby si dal urobiť záznam z môjho vyjadrenia, povedal som, projikovaná inflácia pre rok 2006 je 2,7 %. Poprosím, aby ste mi, ako to máte niekedy nechtiac vo zvyku, nevkladali niečo, čo som nepovedal. Nárast 11 % pri projikovanej inflácii, každý prvý nástrel rozpočtu verejnej správy hovorí o makroúdajoch, aká je inflácia, rast zamestnanosti a tak ďalej.
Chcem povedať, že neviem odpovedať na otázku pána poslanca Jarjabka, pretože on sa ma pýtal na moje správanie, ktoré pravdepodobne nesúvisí s otázkou témy, ktorú som vám za 24 hodín pripravil. A to je informácia o situácii v zdravotníctve a spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti občanov. Na rozdiel od divadelných predstavení, kde operetný spevák, keď zaspieva falošne, pokazí predstavenie a, dá sa povedať, je zodpovedný za zlé predstavenie, v makrosystéme verejných služieb a verejných financií možno moje správanie, ktoré niektorí považujú za neadekvátne, pravdepodobne ani neovplyvní kurz koruny, ani neovplyvní zamestnanosť, ani neovplyvní rozpočet verejných financií, ani neovplyvní platobnú schopnosť štátu platiť za svojich poistencov. To znamená, vašej otázke som rozumel ako otázke poslanca v kampani položenej ministrovi, ktorý ním už nechce byť, a preto, ak dovolíte, sa vyhnem odpovedi.
A čo sa týka pána poslanca Maxona, nesúvisí to s témou, ale rád vám odpoviem. Myslím si presne opačne to, čo vy si myslíte. (Smiech a hlasy v sále.) Ja by som prosil o kľud v sále, je to vážna téma.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, pán poslanec Maxon, nevyrušujte rokovanie. Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Podiel hrubého domáceho produktu je projikovaný rádovo pri všetkých príjmoch ako 6,5 %. Chcem ale povedať, že hrubý domáci produkt 6,5 % v stálych cenách, toto musím doložiť, znamená len toľko, že slovenská ekonomika je významne menej a nie vďaka Rudolfovi Zajacovi ani vďaka tejto vládnej koalície výkonná ako ekonomika klasických krajín. A teda keď ste sa ma na to pýtali, odpoviem vám. Predpokladáme rast hrubého domáceho produktu na 5,5 %, z toho bude podiel na ten rast znova 6,5 %, to znamená reálny nárast zdrojov rádovo na úrovni 10 % v stálych cenách. Súčasne, ak dovolíte, budem citovať Petra Pažitného z tej relácie, ktorú tu naznačil pán poslanec Hopta, ktorý povedal: "Keď budeme mať ekonomiku Nemecka, dáme 8,1 %." A ja dokladám, ale nezabránime protestom, lebo aj tam sú.
VÚC nemá peniaze, áno. Problém slovenského zdravotníctva je dlhoročné neriešenie problému predimenzovaného, na imperiálnu vojnu stavaného s počtom pacientov v prípade nukleárneho útoku rádovo v desaťtisícoch. Nový návrh nariadenia vlády, ktorý môže vstúpiť do platnosti 1. januára 2007, ukazuje, že sieť zdravotníckych zariadení je predimenzovaná, čo ani nie je tak chybou minulosti ako to, že moderné vyšetrovacie metódy znižujú nároky na hospitalizáciu. Z tohto pohľadu na jednej strane bude treba hľadať nové náplne pre tieto zdravotnícke zariadenia. A predpokladám, že hlavne by to malo byť, ale nie rozhodnutím centrálnej vlády, ale rozhodnutím potrieb a požiadaviek starnúcej populácie a tak ďalej skôr pre dlhodobo chorých, doliečovacie ústavy a v sociálnej sfére. Aj vzhľadom na zvýšenú dostupnosť cez fungujúcu záchrannú sieť predpokladáme, že väčší význam pre akútnu starostlivosť budú naberať tie najväčšie nemocnice. A tieto komplementárne nemocnice, kam nepochybne patrí Humenné, ale aj Vranov, Svidník, Stropkov alebo, ak chcete, Zlaté Moravce, Bánovce ja neviem ešte aké, ak si nenájdu takúto náplň a nebudú mať kombinované príjmy, od poistenca, povedzme, za doopatrovanie cez hospicovú starostlivosť, zo sociálnej sféry a tak ďalej, budú mať naozaj veľký problém prežiť. Ale s plnou vážnosťou hovorím, možno neúspech jednej nemocnice umožní ďaleko kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť inej, ktorej zbytočne tieto peniaze nemohli prísť. Znova opakujem, je to dané v drvivej väčšine absolútnou modernizáciou.
Na tú druhú otázku chcem povedať, že podľa mňa nebudem robiť advokáta a už vôbec nie k štrajkovému výboru. Ja si myslím, že tá téma bola zle vedená, tá otázka bola zle postavená, pretože nikto nepochybuje, že zdravotníctvo je zaťažené korupciou. Myslím si, že čo ten kolega Čiernik, ak sa nemýlim, aj Bárta, bol tam aj on, k tomu hovorili, tým oni len popisovali situáciu, aká reálne je. Ja som tam nezachytil, že by povedali, áno, keď nevezmú úplatky, nebudú robiť. A naozaj si myslím, že by to ani nebolo korektné, pán poslanec, takto to interpretovať.
Tá diskusia bola veľmi zaujímavá v tej otázke toho nadštandardu napr. vo výbere operátora alebo gynekológa. Samozrejme, na Slovensku je to tak, že sa menej číta a viacej sa hovorí. Keby si boli dobre títo ľudia prečítali to metodické usmernenie, tak by zistili, že jeho význam je niekde úplne inde. Ale na druhej strane chcem povedať, že rezort zdravotníctva aj keď preukázateľne znížil mieru svojej korupcie, ešte stále je v prvej pätici tých rezortov, ktoré sú veľmi zaťažené korupciou. A znamená to aj výzvu pre budúce vlády, jednu, druhú, tretiu, že pridávanie zdrojov môže byť riešenie, ale ešte lepším riešením, ako pridávanie zdrojov do deravého hrnca, je ďalej pokračovať v tvrdých rozpočtových obmedzeniach, tak aby každá koruna slúžila naozaj tomu, komu je určená, a teda poistencovi, a nie tak, aby sa z nej strácalo či 20, či 25, či 30 halierov. A v tejto veci je pre mňa ďaleko menej podstatné, či tam niekto omylom povedal, že sa nebráni zobrať aj "všimné", a ďaleko viacej bolo pre mňa podstatné, že nebolo počuť jeden racionálny návrh, ako to vyriešiť, okrem toho "chceme viacej peňazí". A to nie je dobrá správa pre Slovensko, pretože naši poistenci nemajú čo byť strašení peniazmi, naši poistenci majú právo na takú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, akú je naša ekonomika, naša etika, keď už hovoríme o "všimnom", naša morálka a naša kvalita schopná im poskytnúť. Z tohto pohľadu je každá diskusia nesmierne cenná. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Končím rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len k procedúre tohto prerokovania. Treba povedať, že včera mala byť táto informácia prerokovaná. Vzhľadom na to, že sa tu posúval program ako na klavíri, jednoducho včera bolo rozhodnuté, že dnes pán minister predloží informáciu o 11.30 hodine a k tomu budú predložené otázky. To je všetko, čo k tomu treba povedať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcem, samozrejme, každého upozorniť, že procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu.
Zároveň ale aj to je potrebné povedať k tomu, že sa posúval program, že sme diskutovali k niektorým veciam dlhšie a tým pádom sme museli posunúť program. No ale teraz sme už dokončili program.
Ostáva nám hlasovanie k šiestim bodom programu. Takže vyzývam vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam. Ešte raz, budeme hlasovať o štyroch správach, o jednom návrhu uznesenia a Národná rada by mala zobrať alebo nezobrať informáciu vlády ohľadom zdravotníctva na vedomie. Takže by malo byť šesť hlasovaní.
Prosím teraz pána poslanca Přidala, aby uviedol hlasovanie. Pán poslanec Přidal, žiadam vás, aby ste uviedli hlasovanie k
správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2005 (tlač 1561).
A. Přidal, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov berie na vedomie správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2005.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 71 prítomných, 53 za, 8 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. (Hlasy v pléne.)
Pán poslanec Maxon, môžete mať múdre reči, že mám vyzývať, alebo nemám vyzývať poslancov, mne to je jedno. Budeme pokračovať v utorok a budeme pokračovať do tej doby, kým to neodsúhlasíme. (Hlasy v sále.)
Páni poslanci, skúsme ešte raz sa prezentovať. Nech sa páči, prezentujme sa. Len sa prezentujeme.
(Prezentácia. Predsedajúci neoznámil výsledok prezentácie. Výsledok prezentácie: 68 prítomných.)
Pätnásťminútová prestávka do 13.30 hodiny.
A keď nás nebude dosť, tak pokračujeme v utorok o 10.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 13.17 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.30 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pokúsime sa byť uznášaniaschopní, páni poslanci.
Takže ďalší pokus. Prezentujme sa zatiaľ, prezentujme sa.
(Prezentácia.) Prítomných 64.
Prerušujem rokovanie, pokračovať budeme v utorok o 10.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 13.32 hodine.)