P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Košútová, Petrák, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, vy aj vaša kolegyňa ste sa dovolávali k flexibilite výchovy v odborných školách. Ja vám môžem povedať z praxe ako zamestnávateľ, že študenti, ktorí teraz vychádzajú z odborných škôl, sú až takí flexibilní, že keď prídu do praxe nevedia nič. Treba ich všetko naučiť a myslím si teda ja, že ak žiak, ktorý si vybral odbornú školu, mal by sa vzdelávať v tom odbore, ktorý si vybral a ktorý chce robiť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ťažko sa reaguje na váš diskusný príspevok alebo na vaše vystúpenie v rozprave. Chcem povedať, že ma dojalo vaše konštatovanie, že kto bude robiť prácu s mládežou a deťmi v školách, ktoré sú zriaďované obcami a mestami, či úradníci obecných a mestských úradov. Myslím si, že vôbec otázka takto nestojí, ak budeme hodnotiť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu na súkromných a cirkevných školách a školách zriaďovaných obcami a mestami, musím povedať, že tieto školy ďaleko v kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu predstihnú predovšetkým súkromné a základné školy.

Ja by som skôr postavil otázku, ako bolo financované školstvo, ktoré je zriaďované obcami a mestami v tom uplynulom období. Ja si myslím, že jednoduchou odpoveďou na túto otázku je zloženie vrcholových funkcionárov bývalého ministerstva školstva, keď sa minister školstva staral o cirkevné školy, štátny tajomník sa staral o súkromné školy a o verejné školstvo sa nemal kto starať. Ja som veľmi rád, že nová vláda postaví tieto veci opäť pevne na nohy a nebude to naopak. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Zdržím sa, aby sme sa tu vracali k opakovaniu takýchto neslušných floskúl a nezmyselných. Ja odpoviem priamo na niektoré veci.

Ja by som rád upozornil súčasnú vládnu koalíciu, že pán poslanec Ivančo je aj riaditeľom školy. Čiže ak im hovoril niektoré veci, hovoril aj z vlastnej skúsenosti a praxe. A ak vás upozornil na veci, bolo to na tie, ktoré naozaj sú napísané nedobre a nepravdivo. Ak vám povedal, že princíp financovania nie je založený na rovnosti, ale že rešpektuje rôznu náročnosť škôl, že sú rôzne normatívy a že rešpektuje dokonca rôzne vykurovacie nároky podľa toho, kde je daná škola, tak vás len na tieto veci upozorňuje a upozorňuje na to, že ako to funguje.

A druhá vec, aby bolo jasné, tie poukazy áno, pán Čaplovič vie, že ja som takisto nebol rád, že vznikli takým spôsobom, ako vznikli, ale treba povedať, že to, čo navrhujete urobiť, že to presuniete na samosprávu, to znamená, že 600 až 800 miliónov odíde zo škôl a pôjde priamo do samosprávy. Chcem len, aby ste si to uvedomili. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec Ivančo, reakcie.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vôbec zareagovali faktickou poznámkou, lebo som už nečakal, že v takomto pokročilom čase to ešte príde.

K pani poslankyni Košútovej. Odborné vzdelávanie je podľa mňa takisto problémom. Problémom je preto, lebo jednoducho veľa zdrojov išlo do odmeňovania, do rovnostárskeho odmeňovania, nešlo do motivácie učiteľov k tomu, aby jednoducho boli odmeňovaní za výkon, za svoju prípravu, za svoje vzdelávanie, nešli peniaze do toho, aby sme dávali ich do didaktickej techniky, jednoducho sme nedávali do škôl, ale do tabuliek. A to berieme trošku ako aj chybu našu. Chceme tento systém zmeniť a sme presvedčení aj o tom, že jednoducho nastal čas, aby ďalšie obdobie bolo práve o tom, lebo platy máme na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Treba tam dať motiváciu novú.

Čo sa týka pána poslanca Petráka, myslím si, že došlo tu trošku akože k neporozumeniu toho, čo sa povedalo. Ja som hovoril o vzdelávacích poukazoch, ktoré sa doteraz dávali na mimovyučovaciu činnosť. A tá mimovyučovacia činnosť sa robila v školách, ktoré sú zriadené obcami, robila sa pre deti, ktoré bývajú v obci, v meste a tak ďalej, a myslím si, že je stále lepšie, keď tie peniaze zostanú v škole a nepôjdu mestskému alebo obecnému úradu a im niektorá časť tam môže aj zostať.

A čo sa týka tých cirkevných a súkromných škôl, ja nechcem, aby vláda podporovala len cirkevné a len súkromné, ja chcem, aby vláda podporovala aj cirkevné, aj súkromné, pretože už sú tu a mnohé sú kvalitné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pred záverečným vystúpením pána poslanca Rydla sa prihlásil ešte pán minister spravodlivosti.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážený premiér, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, pôvodne som chcel prejsť rovno k veci, čiže k programovému vyhláseniu, avšak nedá mi hneď na úvod nepovedať, že hoci sme na parlamentnej pôde, odznelo tu príliš veľa nepresností a poloprávd, ktoré môžu vyvolať u občanov strach a obavu, že počas tejto vlády sa bude dariť organizovanému zločinu, korupcii a mafii. Dnes tu padli veľmi silné slová z úst pána poslanca Lipšica o mafii a novej vláde. Za iných okolností by som to bral ako prejav nerozvážneho muža, ktorý chce uspokojiť svoju túžbu po moci, ale, vážení prítomní, je veľmi jednoduché vysvetlenie v tomto smere.

Pán Lipšic si ešte ako minister objednal za štátne peniaze miliónové prieskumy o svojej osobe. Z nich mu vyšlo, že sa národu zapáči vtedy, keď bude stále hovoriť o boji proti mafii a korupcii. Takže mám vážne pochybnosti, že to pán Lipšic myslí úprimne. Mám obavu, že odteraz nám bude ako papagáj celé štyri roky hovoriť iba o mafii a korupcii. Ale nech sa pozrie najskôr sám na seba, ako v rozpore so zákonom získal justičnú skúšku, páni a dámy, konštatoval to ústavnoprávny výbor tohto parlamentu ešte v roku 2002. Veď okrem veľkých vyhlásení pán poslanec neurobil nič, napríklad konkurzná mafia. Zostal iba na smiech. Mám taký pocit, že keby vyšlo pánovi Lipšicovi v prieskume, aby sa zapáčil národu chodením po rukách, tak bude chodiť po rukách. Ako trestný sudca som sa za 25 rokov v boji proti kriminalite okrem množstva iných trestov podpísal i pod dva doživotné tresty a nebol som ani na Špeciálnom súde.

Pán poslanec, oblečte si talár sudcu alebo prokurátora a poďte si to skúsiť konečne do praxe. Viac potom nebudete urážať slušných ľudí.

Chcem všetkých prítomných ubezpečiť, že právo, poriadok a spravodlivosť budú pre túto vládu posvätné. Žiaľ stav, v akom sa dnes justícia nachádza, musím označiť za krízový. Priznal to už aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, keď verejne pre médiá, myslím si, že to boli Hospodárske noviny, vážne spochybnil význam údajnej reformy justície pána Lipšica. Snáď to potvrdí. Teda konštatoval, že sa neurobilo za posledné štyri roky takmer nič.

Programové vyhlásenie jednoducho nemôže naďalej skrývať pravdu. Tá je hrozivá. Opatrenia deklarované ako takzvaná optimalizácia súdnej sústavy a spočívajúce v rušení niektorých okresných súdov a vo zvýšení súdnych poplatkov sťažili a niektorým občanom aj odňali prístup k spravodlivosti. Vytvorili stav, že justícia tu je len pre bohatých.

Pokiaľ sa tu stále spomínalo zo strany niektorých poslancov o iba malom zvyšovaní súdnych poplatkov, tak si treba uvedomiť, že súdny poplatok tu je za prvý stupeň, za druhý stupeň, za dovolanie a ešte aj za exekúciu, a to môže narásť až nad 20 percent. Kto si to môže dnes dovoliť? Iba bohatý.

Okrem toho početnými novelami rôznych zákonov sa nevytvoril žiaden rámec na zúženie právomoci súdov ani na sfunkčnenie cca 800 vyšších súdnych úradníkov, ale sa skomplikovalo súdne konanie a rozhodovanie, a tým sa oddialila a znížila vymožiteľnosť práva. Dúfam, že ste nezaspali, pretože keď tu upresním niektoré čísla, tak budete prebudení všetci.

Napríklad v trestnej agende na okresných súdoch bolo v roku 2001 nevybavených 10 167 vecí, ale v roku 2005 je to už 19 648 trestných vecí, teda nárast o takmer 100 percent. To sú overiteľné údaje a pravdivé čísla. Sami uznáte, že nárast trestných vecí o 100 percent nemôže hovoriť nič o skutočnom a úprimnom boji proti mafii, korupcii a organizovanému zločinu, keď o takmer 10-tisíc páchateľov je ešte stále na slobode viacej a nie sú odsúdení doposiaľ.

Ešte horšie je to aj v hlavných občianskoprávnych agendách, v ktorých bol spolu počet nevybavených vecí v roku 2001 - 302 022 vecí, ktorý v roku 2005 narástol na ohromujúci počet až 371 647 nevybavených vecí, teda takmer o 72-tisíc, všetko za pôsobenia vlády, respektíve za pôsobenia pána ministra, bývalého ministra Lipšica.

Dámy a páni, dobre počujete o 72-tisíc, čo je neprípustné pre štandardy Európskej únie. To je približovanie k právu Európskej únie. Je to balvan, ktorý justíciu gniavi a ktorý napriek tomu nebol riešený, pretože zrejme to nebolo populárne a na to nestačí iba niečo opísať z vysokoškolských skrípt. Táto vláda preto pristúpi k racionálnemu riešeniu aj tohto problému. Nebude to ľahké ani zo dňa na deň, ale musíme začať.

Vo verejnosti všeobecne a v radoch podnikateľov obzvlášť prevláda už dlhšiu dobu nespokojnosť s naším právnym poriadkom. Najmä pre jeho nezrozumiteľnosť a časté zmeny možno povedať, že podstatná časť verejnosti zastáva názor, že v práve sa už nevyzná nikto.

Napriek tomu, že v odborných kruhoch je všeobecne známe, že jedným zo základných predpokladov fungovania právneho štátu je stabilita práva, zdá sa, že najmä v rokoch 2002 a 2006 bola legislatívna činnosť doslova chaotická. Rovnako negatívne vyznieva aj poznatok, že väčšina novelizovaných alebo nových zákonov nesledovala transpozíciu práva EÚ do nášho právneho poriadku, ale vyjadrovala účelné záujmy rôznych lobistických skupín. Je pravdou, že prechádzame obdobím transpozície na právo EÚ. Na prekvapenie nie to je podstatnou príčinou značného nárastu počtu i rozsahu právnych predpisov zverejňovaných v Zbierke zákonov.

Uvediem niekoľko príkladov. V rokoch 2002 až 2006 boli novelizované Občiansky súdny poriadok 20-krát, zákon o sociálnom poistení 16-krát, živnostenský zákon 7-krát, Obchodný zákonník 6-krát. Charakteristickým príkladom narastajúceho neporiadku v legislatíve je napríklad zákon o správnych poplatkoch č. 145/1995 Z. z. Tento zákon bol doposiaľ novelizovaný 60-krát, ale kým v rokoch 1996 - 2001 to bolo len 10-krát, v rokoch 2002 až 2006 za pána Lipšica, ktorý bol aj šéfom legislatívy doposiaľ, až 50-krát. Napríklad v roku 2005 17-krát. Ako perličku možno uviesť, že zákon o správnych poplatkoch bol novelizovaný 3-krát v jeden deň 2. februára 2006 zákonmi č. 117, 124, 126. (Potlesk.) Iba na porovnanie, to je to isté, ako keby sudca v jeden deň trikrát odsúdil toho istého páchateľa za ten istý trestný čin a zakaždým by ho potrestal inak. (Potlesk.)

Práve predchádzajúcou vládou spôsobený chaos v legislatíve našiel odraz aj v programovom vyhlásení vlády v otázke rozšírenia právomoci ombudsmana o možnosť podať návrh na Ústavný súd, čo tu bolo označované nelichotivým prívlastkom. Zaviedli ste chaos do legislatívy a zaviedli ste stav, keď zákon jeden je v rozpore s iným zákonom, keď dokonca jedno ustanovenie zákona je v rozpore s iným ustanovením toho istého zákona, keď jedno písmeno ustanovenia je v rozpore s iným písmenom toho istého ustanovenia.

V programovom vyhlásení vlády ide o to v tomto smere, čo ste takto zosmiešňovali tu, preskúmať a riešiť otázku, či nie je vhodné, aby Ústavný súd konal aj o súlade právnych predpisov rovnakej právnej sily a o ich súladnosti s ústavou so zreteľom tiež na to, že rovnakú otázku by mal riešiť iba jeden zákon, respektíve jedna otázka by nemala byť riešená dvomi rôznymi či dokonca rozpornými právnymi predpismi rovnakej právnej sily.

Je v záujme právneho štátu, aby v právnom poriadku neboli rozpory ani medzi právnymi predpismi rovnakej právnej sily. Nazdávam sa, že toto právo by mohlo prináležať nielen ombudsmanovi a súdnej rade, ale i ostatným subjektom uvedeným v čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Asi najväčšia hystéria momentálne je okolo Špeciálneho súdu, hoci viem, že kritika môjho predchodcu nič neprinesie, ale jeho výroky na adresu auditu sú z jeho pozície logické. Mám pocit, že sa bojí pravdy, preto si pomôžem reakciou na jeho klamlivé tvrdenia. Doterajšie výsledky auditu hovoria niečo úplne iné, ako sa prezentovalo. Audit a prehodnotenie Špeciálneho súdu neznamená, že táto vláda nechce bojovať proti korupcii. To je priorita, ale nie iba vyhláseniami. Už pri prvých koaličných stretnutiach všetci uznali, že treba počkať na audit Špeciálneho súdu. O tom som kedykoľvek ochotný na odbornej úrovni, na odbornej úrovni, nie populistickej úrovni diskutovať s každým.

Preto programové vyhlásenie hovorí o auditoch. Sami uznáte, že keď sme investovali do Špeciálneho súdu v Pezinku viac ako 450 miliónov korún, tak už len z hľadiska hospodárnosti musíme viesť diskusiu, ako ďalej a hľadať riešenia. Nechcem špekulovať, čo vlastne viedlo môjho predchodcu k vytvoreniu Špeciálneho súdu. Vyplýva to z jeho miliónových prieskumov, ktoré si dal za štátne peniaze urobiť, ešte raz to opakujem, aby sme na to nezabudli. (Potlesk.)

Z nich okrem iného vyplýva, že ľudia, žiaľ, údajne nerozumejú prieťahom v konaní, ale rozumejú veľkým vyhláseniam o boji proti korupcii a Špeciálnemu súdu. Viete, ja nie som politik iba sudca s 25-ročnou praxou, opakujem aj to ešte raz. Ja aj vám aj bez miliónov korún vyhodených na vaše osobné politické potreby poviem, že občanov zaujíma hlavne, prečo sa ich prípady na súdoch vlečú 5, 6, 7, 10 rokov a platíme Štrasburgu neúmerné škody, milióny korún.

Ale prejdime k číslam a doterajším výsledkom Špeciálneho súdu, ktoré mi poskytol predseda Špeciálneho súdu. V súdnom konaní za sledované obdobie od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006 bol celkový počet trestných vecí 136. Z tohto počtu bolo právoplatne skončených 59 trestných vecí. Zostávajúcich 77 trestných vecí nie je právoplatne skončených, to znamená, že boli neprávoplatné rozhodnuté alebo nebolo v nich ešte rozhodnuté. Agendu Špeciálneho súdu v sledovanom období vybavovalo 15 sudcov, za jeden celý rok teda pripadol na jedného sudcu len 9 vecí. Na mesiac je to 0,75 vecí, teda ani len jedna celá vec z hlavnej agendy. Z právoplatne skončených 59 vecí je to za rok na jedného sudcu 3,9 vecí a na sudcu za jeden mesiac 0,3 vecí aj s trestnými rozkazmi vydanými bez pojednávania.

Viete, tu mi napadá jedna realita, ktorá sa stala v Rakúsku. Sudca v Rakúsku, ktorý nepojednával a bral plat, bol odsúdený za trestný čin krádeže. Zo 77 neskončených vecí pripadne na rok na jedného sudcu 5 vecí. O takomto pracovnom zaťažení sa ostatným nešpeciálnym sudcom môže len snívať, a možno ani to nie. (Potlesk.)

Nad rámec údajov o pracovnom tzv. zaťažení Špeciálneho súdu ešte niekoľko poznámok. Argumenty, respektíve návrhy na rozšírenie kompetencie tohto súdu aj na úkladné vraždy, falšovanie peňazí a všetky druhy korupcie sú zavádzajúce, lebo čo do počtu týchto vecí, ale čo je dôležité čo do náročnosti týchto vecí na posúdenie z hľadiska skutkového právneho a uloženia trestu nepatria medzi problémové prípady. Pokojne ich zvládnu okresné súdy v sídle krajských súdov, aj tam sa popretrhávajú väzby.

Čo ale okresné súdy zaťažuje, čo predlžuje konania a významne prispieva k vytváraniu prieťahov v súdnom konaní, je hospodárska kriminalita najmä tzv. bielych golierov a majetková trestná činnosť, rôzne formy podvodov, daňových, subvenčných, úverových, kapitálových a podobne. A v tejto oblasti je daná príslušnosť Špeciálneho súdu, len ak bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 25-tisícnásobok malej škody, teda 200 miliónov Sk. A koľkože je takých prípadov? Spočítate ich na prstoch ruky.

Riešením teda napríklad je, aby Špeciálny súd prejednával všetky takéto veci, lebo pre mafiu, o ktorej tak často hovoríte, a organizovaný zločin je charakteristická práve aj majetková kriminalita, lebo ináč by mafia a organizovaný zločin nemal motiváciu, teda ak škoda alebo zisk je vyšší ako 6 miliónov korún, vtedy by sme mohli hovoriť o tom, že ten Špeciálny súd vznikol pre niečo, že vznikol pre boj proti mafii a organizovanému zločinu, a nie iba ako výsledok účelovej propagandy, o ktorej som sa zmienil. To by bola pomoc pre ostatné súdy. To by ich odbremenilo a rozviazalo ruky na riešenie starých reštančných vecí.

Čo k tomu dodať. Veľké kauzy na tomto súde sa dajú spočítať na prstoch. Vidieť iba Špeciálny súd, ale nehľadieť na ostatných sudcov, ktorí pracujú v oveľa horších podmienkach a nie za 160-tisíc a viac korún, v priemere majú 50-tisíc hrubého, je prinajmenšom neseriózne, veď nájomného vraha Alojza Kromku, prezývaného Čistič súdili podľa vás iba na obyčajnom Krajskom súde v Prešove. Rovnako obávaného tzv. košického bossa Borženského. Títo sudcovia, ako aj všetci ostatní bojujúci každý deň s drogovými dílermi, podsvetím, ale aj tí rozhodujúci o týraných rodinách a o všetkých kauzách sú minimálne rovnako dobrí ako tí špeciálni. Veď podľa vašich úvah a záverov sudca, ktorý nemá ochranku a viac ako 160-tisíc na výplatnej páske nerozhoduje spravodlivo? (Potlesk.) Veď na súdoch sa rozhoduje o miliardových sporoch. Koľko by potom mali zarábať títo sudcovia podľa vašich predstáv?

Ale čo je asi najnepochopiteľnejšie, je systém ochrany Špeciálneho súdu. V Pezinku sa vytvorila pre sudcov akási zlatá klietka. To je ináč 35 miliónov korún ročne. Počas pracovných dní majú svojho ochrancu, cez víkend sa vracajú domov a môžete ich verejne stretnúť bez ochrany. Ale čo je najzarážajúcejšie, že všetky dôležité prípady sa aj tak skončia na Najvyššom súde, ktorých rozhodnutia sú spravidla konečné a právny názor záväzný, a títo sudcovia nemajú žiadnu ochranu. Tých môže odpáliť z budovy rozhlasu ktokoľvek. Sedia tak ako predtým v rovnakých kanceláriách, stretávajú sa s kolegami a nie je okolo nich žiadna ochrana ako v Pezinku.

Na odôvodnenie opodstatnenosti existencie tohto súdu sa pritom použili pseudoargumenty, medzi ktoré patria aj informácie predchádzajúceho ministra spravodlivosti, ktorý na dnešnom zasadnutí, respektíve včera vo včerajšom vystúpení uviedol, že Špeciálny súd skončil 50 zo 125 vecí, ktoré mu došli, a úspešnosť tohto súdu na hlavnom pojednávaní je viac ako 95 percent. Údaj 95 percent je číselne veľmi pekný. Chyba je ale v tom, že vôbec, ale vôbec nič nehovorí ani o množstve a náročnosti odvedenej práce, ani o kvalite konania a rozhodovania Špeciálneho súdu.

Vážený pán poslanec Lipšic a exminister spravodlivosti, rozhodnutie žiadneho trestného senátu nie je neúspešné, keď niekoho súd oslobodí spod obžaloby, tak ako to hodnotíte vy. Súd človeka oslobodí, lebo je nevinný alebo bol neoprávnene postavený pred súd, ale vy týmto vyjadrením hodnotíte, pán poslanec Lipšic, za úspešné len odsúdenie, teda nie spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Opakujem zámerne ešte raz. (Potlesk.) Pre vás nie je dôležité zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu aj v podobe oslobodenia nevinného človeka. Ja si na rozdiel od vás myslím, že len toto je práve poslanie súdu v právnom a demokratickom štáte.

Vážený pán poslanec Lipšic, reklamnými sloganmi, maximálnym obsadzovaním času, priestoru v rádiách a rôznych televíznych exhibíciách ste ohurovali verejnosť. To všetko pred bezmocnými pohľadmi znalcov práva. Málokto však postrehol, že poslanec Lipšic sa ocitol v kolotoči korupcie, ale vyššieho typu, kde korupčník aj skorumpovaný sa stávajú výpalníkmi politického pluralizmu.

Súdne siene z histórie sa len tak hemžia tzv. bezúhonnými ministrami, ktorých usvedčili práve svedomití sudcovia. Môjho predchodcu čoskoro usvedčia zistenia sofistikovaných implantátov, ktoré sa do legislatívy dostali za jeho pôsobenia vo vedení ministerstva, a ako sa ukáže, boli na veľkú škodu Slovenska a jeho obyvateľov. V krátkom čase sa dozviete, čo nám Európska komisia signalizuje vo vzťahu k antidiskriminačnému zákonu a že nám hrozí škoda 700-tis. eur práve za váš pripravený zákon.

Záverom mi nedá nereagovať i na pána poslanca Palka a ubezpečiť ho, aby sa nebál. Justícia neskončí tak ako vaše tendre v rezorte vnútra. Ja deťom zo žiadnej straníckej centrály (potlesk) miliardy z rozpočtu nezverím, aby porušovali zákon a potom si kupovali v centre mesta luxusné byty. Skúste sa dnes policajtov opýtať, ako vás hodnotia.

Pán poslanec Palko, vy ste tu ohurovali tiež určitými číslami o objasnenosti. Vy ste objasnili to, vy ste objasnili to, obvinený bol ten, len vždy nemáte páchateľa. Trestný čin je objasnený až právoplatným verdiktom súdu, pán poslanec, a nie výstupmi funkcionárov polície na tlačových konferenciách, lebo v opačnom prípade by mohli vynášať policajti rozsudky a netreba nám prokurátora ani súdy, ale to už je potom policajný štát.

Ešte mi dovoľte poznámku k viacerým výčitkám opozičných poslancov, že programové vyhlásenie vlády neobsahuje nič konkrétneho, ale iba samé analýzy. Uvediem iba toľko, že justícia nie je pokusné laboratórium a aj lekár, keď chce niekoho liečiť, nenaordinuje lieky a pichne injekciu, ale najprv zdiagnostikuje chorobu. Ale ja som v tejto súvislosti s potešením vnímal vyjadrenú definíciu znakov dobrej vlády vo vystúpení práve pána poslanca Palka, ktorý povedal: "Znakmi dobrej vlády sú schopnosť rozpoznať problémy a potom stanoviť riešenia." Takže táto vláda postupuje podľa pána poslanca Palka správne, lebo rozpoznáva problémy, analyzuje ich a stanovuje ich riešenia. Na základe toho vyjadrujem presvedčenie, že aj opoziční poslanci minimálne z radov KDH podporia program tejto vlády a vyslovia jej dôveru, lebo má znaky dobrej vlády.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, a s faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, Vášáryová, Palko, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vyjadrím sa ako právnik, aj keď možno, že tento prejav by si zaslúžil pozornosť aj iného odborníka. Pán minister vystúpil šestnásť hodín po mojom vystúpení, musel sa pripraviť, nabrať odvahu, pretože vo výbore nevedel ani na jednu otázku odpovedať. Ak toto bude znakom rýchlosti konania v justícii, tak sa máme naozaj na čo tešiť - šestnásť hodín. Ja som sa vystúpenia vzdal, pretože som nečakal, že bude pán minister ešte hovoriť a mám len dve minúty.

Pán minister, začali ste teda pomaly a zbabelo. A robí vám problémy aj matematika. V trestnej agende od roku 2001 do roku 2005 stúpol počet vybavených vecí o 39,5 percenta a bolo odsúdených o 27,1 percenta viac osôb. O 42 percent väznených osôb stúpol počet počas môjho pôsobenia. V súdnych agendách civilnej a obchodnej klesol počet nevybavených vecí, v civilnej zo 124- na 120-tisíc a v obchodnej agende z 35- na 31-tisíc.

Ku Špeciálnemu súdu. Špeciálny súd je naozaj kľúčová inštitúcia, ja som spomenul, aké veľké kauzy Špeciálny súd rieši. Urobil 700 rozhodnutí v prípravnom konaní. Videli sme, žiaľ, aj aké kauzy riešili krajské súdy - kauza Pápayovci. Obžalovaní sú dodnes na slobode. Včera vzniesli obvinenie ďalším predstaviteľom organizovaného zločinu v Košiciach, ktorí sa nedopatrením košického krajského súdu dostali na slobodu.

Pán minister, vy ste mohli ísť na odvolacie senáty, na Najvyšší súd, ale ste si nedali urobiť bezpečnostnú previerku. Pán minister Harabin, vy sa bojíte, vy sa bojíte Špeciálneho súdu, vy sa bojíte Špeciálnej prokuratúry a vy sa bojíte razantného boja proti mafii. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Je síce tri štvrte na tri ráno, ale myslím, že stálo za to sedieť tu a počúvať. Ja som veľmi vďačná tejto debate aj tomu, že sme tu vydržali, pretože sme mali možnosť sa aj osobne zoznámiť s mnohými novými ministrami tejto vlády. Je to mimoriadne cenná skúsenosť a myslím si, že nám to veľmi všetkým pomôže do budúcnosti, lebo už poznáme týchto ľudí trochu lepšie. Je tu len jeden človek, o ktorom v podstate my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nevieme nič. A tým ministrom je kľúčový minister tejto vlády. (Reakcie v sále.) Minister financií, prosím, aby vystúpil. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, k predrečníkovi mohli by ste.

Pán poslanec Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister Harabin, vy ste človek, ktorému čísla nehovoria nič. Bolo tu už povedané niekoľkokrát, že pred 10, 20 rokmi, čo sú roky, na ktoré tak rád spomínate, v podstate trestnoprávne stíhanie korupcie vôbec nebolo. Za minulý rok to bolo viac ako 200 prípadov. Bolo vám to povedané, vám to nič nehovorí, vy to proste nechcete počuť.

Kritizujete Špeciálny súd. Áno, boli aj nešpeciálne súdy, ktoré stíhali mafiánov Kromku, Borženského a tak ďalej. Aj na Špeciálnom súde tomto by sa naozaj nemohlo stať, aby celé roky sa nekonalo v kauze vražda Pápayovcov, celé roky na Špeciálnom súde by sa toto nemohlo stať.

Polícia pracuje spôsobom, akým predtým nepracovala. Podstatne efektívnejšie. Najviac objasnených trestných činov v histórii. Posledné štyri roky boli štyri najúspešnejšie roky. Ale vám proste čísla nič nehovorili. Bol taký jeden politik pred desiatimi rokmi v čase, na ktoré tak rád spomínate, ktorý tiež hovoril, z grafov sa nenajeme, z čísiel sa nenajeme. Pán minister, vy ste Ján Ľupták slovenskej justície.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám len jednu otázku, pán minister, na vás. Ako viete, že na slobode je 10-tisíc páchateľov, ak ich súd neodsúdil? Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, budete reagovať? Zapnite, prosím vás, pána ministra. Chvíľočku.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ako vyplýva zo štatistickej ročenky, na tých číslach si trvám, a pokiaľ ide o pána poslanca Palka a pána poslanca Lipšica, to je typické pre politikov KDH, keď dochádzajú im argumenty, tak začínajú ľudí urážať bez toho, aby zareagovali in medias res.

Pán poslanec Palko, vy ste sa tu hrdili prácou polície. Ja vám môžem poslať x rozhodnutí na Najvyššom súde, ktoré hovoria o rozklade v polícii, o výslovnom porušení zákonov zo strany konkrétnych policajtov. Takže ja na vašom mieste by som bol skutočne ticho, a keby ste mali byť Palkom v slovenskej polícii, tak to by bolo pre vás ešte veľké vyznamenanie. Teda, ak by ste mali byť Ľuptákom v slovenskej polícii, to by bolo pre vás veľké vyznamenanie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Rydlo. Pán poslanec Rydlo nie je v sále. Stráca nárok na svoje vystúpenie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Dovoľte mi na záver niekoľko poznámok.

Tie tri dni, kedy sme rokovali o programovom vyhlásení vlády, boli pre mňa veľmi poučné, počul som veľa obsažností, ale aj neobsažností, racionality, iracionality, možno niekedy príliš veľa sarkazmu, možno príliš veľa invektív, ale kde inde ako v parlamente demokratickej krajiny a k čomu inému takému významnému, ako je program vlády, ktorá nastupuje, by mala bežať rozprava, ktorá veľmi jasne identifikuje pre občana, prečo existujú politické strany a prečo existujú rozličné obsahy. Tieto dni boli pre mňa poučné aj preto, že som zažil tak trošku sklamanie z konania niektorých ľudí. Zvyknem si v živote stanovovať ciele, a to, že sme dnes skončili relatívne neskoro, bol výsledok toho, že cieľ, ktorý som sa snažil veľmi jasne a veľmi vopred formulovať aj kolegom z opozície, sa nepodarilo splniť aj preto, že sa objavil moment, ktorý tiež patrí parlamentarizmu, a to je sofistikovaná ideová obsahová obštrukcia, ale patrí to k tomu.

Chcem vás ubezpečiť, že som človek, ktorý si vie stanovovať ciele a formulovať ich, a chcem vás ubezpečiť, že všetky ciele, pre ktoré získam väčšinu tohto parlamentu, budem zo svojej pozície napĺňať.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili. (Potlesk.) Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.) Dnes, pardon, dnes ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 2.50 hodine.)