P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký, Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Jednou vetou dve veci, o ktorých sa dosť často hovorí, a to sú platy zdravotníckych pracovníkov, presnejšie špeciálne platy lekárov. Pokiaľ by sme chceli to posudzovať, dovolím si to povedať, lebo je po polnoci, predtým večer by som si to veľmi ani nedovolil, myslím si, že je dôležité, aby sme posudzovali relatívny plat. To znamená na základe osobného bodu a tam ten plat u zdravotníkov nielen u nás, ale aj v iných štátoch vychádza medzi 1,7 až 3,8, to znamená, priemerne vychádza okolo 2,1, ale problém slovenských lekárov je v tom, že jednu tretinu týchto platov im tvoria služby a príplatky za prácu nadčas. Takže toto je veľkým problémom.

Druhým je to, že je diferencia medzi súkromnými lekármi a lekármi, ktorí pracujú v nemocnici, teda tí, čo potrebujú väčšiu špecializáciu, ktorí potrebujú väčšie vypätie v práci sú platení zhruba o 30 percent menej ako tí ďalší. Takže toto vytvára aj napätie a v podstate to viedlo aj k tzv. skoro generálnemu štrajku nemocničných lekárov. Všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Slafkovský, ja by som chcel len pripomenúť, že reforma verejnej správy prebehla pod kuratelou SDKÚ v predchádzajúcom volebnom období. Ak sa dneska dovolávate problémov, ktoré vznikli pri presune škôl, materských škôl a ďalších zariadení na obce v rámci presunu kompetencií, a hovoríte o tom, že sú nedoriešené pozemkové vzťahy pod týmito zariadeniami, skúste hovoriť o tom, ako bola pripravená reforma verejnej správy a prečo sa počas dvoj- až trojročného obdobia tieto vzťahy nepodarilo usporiadať.

Ak hovoríte o tom, že máte obavy z financovania presunu tých kompetencií v ďalšom období, tak sa chcem spýtať, pri príprave reformy verejnej správy, kde ste boli, ak sa presúvali kompetencie bez dostatočných financií? Prečo sa nepresunuli prierezoví pracovníci pri presune kompetencií? Ak hovoríte o tom, že bude problém pri presune vyplácania sociálnych dávok na obce a mestá v ďalšom období, plne s vami súhlasím, lebo to bude veľmi vážny problém pre mnohé mestá a obce, ale chcem zároveň pripomenúť, že autorom tohto zákona je bývalá vládna koalícia a bola len posunutá účinnosť tohto zákona. To znamená, ak hovoríte o týchto veciach, plačete na nesprávnom hrobe. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, budete reagovať? Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Dovoľte len pár slovami. Relatívny plat a odmeňovanie zdravotníkov je na takej úrovni, akej je. Bohužiaľ, nie je na dobrej, a výsledok je, že sme si vôbec nedokázali povedať objektívne, že kde vlastne to naše zdravotníctvo je, a ja si myslím, že reforma, ktorá prebehla, bola skončená len na pol ceste. Ak sa chceme vrátiť nazad, tak to nezlepšíme, pretože v rámci tej reformy, ktorá sa zatiaľ uskutočnila u nás, sme došli k tomu, že dnes je teraz menej lekárov ochotných pracovať vo vidieckych nemocniciach. Je pomaly problém zostaviť službu a obsadiť sestričkami nočné služby. Reštrikcie došli tak ďaleko, že sa to hranične nedá ďalej takýmto spôsobom riešiť.

Čo sa týka reformy, pozemkové vzťahy a tak ďalej. To sú vzťahy, ktoré sú dlhodobé a dlhodobo sa neriešili a je naozaj posledný čas, kedy sa dá k nim ešte pristúpiť a vyriešiť ich skôr, kým Slovenský pozemkový fond nepríde o všetky peniaze. Ako som povedal, mestá, obce tie pozemky samy nikdy nebudú vedieť vyplatiť, ktoré sa nachádzajú pod cestami alebo pod škôlkami a podobne. A to sa netýka len toho, čo bolo prenesené, kedy, ktorým krokom v reforme, ale je to problém, ktorý je naviazaný na celkovú zmenu režimu v našej krajine, na zmenu vlastníckych vzťahov a ja na ňu len upozorňujem, že je to jedna z vecí, ktorú je potrebné vyriešiť skôr, ako bude neskoro. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Gabura.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predseda, pán premiér, kolegyne, kolegovia, schválenie tohto programového vyhlásenia má udať smerovanie Slovenska minimálne na štyri roky. Každé volebné obdobie sa svojím spôsobom zapísalo do histórie. Vláda pána Mečiara stála pri znovuzrodení a prebudení Slovenska, vláda Mikuláša Dzurindu je symbolom vstupu do európskeho a svetového spoločenstva.

História je dobrou učiteľkou, všetci, čo doteraz vládli, priniesli veľa pozitívneho pre túto krajinu, ale nevyhli sa mnohým veciam, ktoré sú posudzované inak. Všetci mali jeden spoločný znak - vstupovali vládnuť s dobrou vôľou a dobrým úmyslom. Aj tieto predčasné voľby boli tým, čo oznámkovalo našu doterajšiu činnosť. Niekoho na základe skutkov, niekoho na základe sľubov a ponúkaním alternatívy. Každého osobitným spôsobom.

Že vývoj v krajine ide dobrým smerom, naznačila aj situácia tesne po voľbách. Vznikli také kombinácie, že v podstate všetci, čo tu sedíme, sme sa mohli ocitnúť vo vláde. Rozhodujúci pri zostavení vlády bol víťaz volieb.

Predkladané programové vyhlásenie je aj reakciou na určité chyby a nedostatky z minulého vládnutia. Ja sa teraz dostávam k pánu poslancovi Faičovi, lebo ja som vskutku nevedel túto nasledujúcu vetu politologicky zaradiť a on mi veľmi pomohol pojmom ideologická neutralita. Takže v mojom výklade je to sen o spoločnosti, údajne sociálnej so smerovaním doľava s pravicovými prvkami a s využitím kresťanskej sociálnej náuky.

Mnohí z vás, ktorí ste už vystúpili, ste zdôrazňovali, že tomuto programovému vyhláseniu chýba vízia. Áno, aj vízia o mravnom a morálnom smerovaní krajiny. Programové vyhlásenie je písané štýlom, že spomenieme všetko a vyhovieme všetkým, a tým si odporuje.

Uvediem príklad. Článok 5.1. Vzdelávanie a výchova sa budú vyvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov a národných sociálnych a kresťanských tradícií pri rešpektovaní svetonázoru a uplatňovaním princípu demokracie. V čom je rozpor? Duch moderných európskych a svetových trendov nejde v súlade so sociálnymi a kresťanskými tradíciami. Dominuje liberalizácia a potlačovanie kresťanstva. Kresťanstvo je problém pre euroústavu. Kresťanstvo je problém zakotviť ako princíp slušného a spravodlivého bytia. Otázka znie: Chceme sa potichu viesť v Európskom spoločenstve, alebo pošleme jasný signál o kresťanskej spoločnosti? Bude kresťanské Slovensko impulzom a príkladom pre Európu? Preto vyjadrenia aj, aj pôsobia proti sebe a navzájom sa rušia, a preto majú nulovú hodnotu.

Poľnohospodárstvo a životné prostredie je prioritou vlády. Pýtam sa, v čom konkrétne? Veď v programovom vyhlásení je vymenované všetko. Nie je konkrétna špecifikácia priorít. Akoby som čítal skriptá. A práve skutočnou víziou krátkej a dlhej budúcnosti tejto krajiny sú potraviny, energie a životné prostredie. Ako nasýtiť obyvateľov tejto krajiny, ako postupne nahradzovať fosílne palivá, pretože ich svetové zásoby sú čoraz menšie, napríklad svetové zásoby ropy sa odhadujú na 70 až 80 rokov. Ako dosiahnuť ekonomický rast, a pritom nezhoršovať, ale, naopak, zlepšovať životné prostredie. Slovenská republika je závislá od dovozu primárnych palív. Dovážame ich temer 90 percent. Domáce zdroje sú obmedzené na obnoviteľné zdroje energie a hnedé uhlie.

Pestovanie poľnohospodárskych komodít s cieľom ich využitia na výrobu biologických energetických zdrojov biopalív je vo svete už bežnou praxou, od ktorej sa odvíja aj potreba podstatne väčšej produkcie poľnohospodárskych plodín na to určených, teda hlavne repky olejky a kukurice. Slovensko v týchto aktivitách má fantastické rezervy.

V dôsledku intenzívneho rastu nadprodukcie rastlinných potravín sa začalo podporovať vo vyspelých krajinách i u nás využitie prírodných obnoviteľných zdrojov energie, najmä pestovanie plodín s vysokým obsahom rastlinných olejov alebo sacharidov na výrobu biopalív, bionafty a bioetanolu. Náklady na ich výrobu prevyšujú súčasné ceny pohonných hmôt, a preto je nevyhnutné ich dotovať a za tým účelom urýchlene prijať fiškálnu politiku a stratégiu. V opačnom prípade veľká časť napríklad repky olejky bude predaná do zahraničia a my budeme dovážať biopalivá zo zahraničia a primiešavať ich do benzínu a do nafty.

Výrobcovia biozložiek sa začínajú orientovať na export a treba presadiť daňovú diferenciáciu. Slovenské poľnohospodárstvo je schopné zabezpečiť dopestovanie potrebných surovín na výrobu biopalív. Vyžaduje si to do hĺbky prerokovať a schváliť budúcu fiškálnu politiku v oblasti biopalív.

Súčasným a budúcim problémom ľudstva je voda. Je všeobecne známe, že mnohé krajiny majú značný nedostatok pitnej vody a jej cena je preto vysoká. V niektorých krajinách sa cena jedného litra pitnej vody už vyrovnala cene jedného litra benzínu. V krátkej budúcnosti sa preto očakáva budovanie diaľkových vodovodov, podobne ako sa v súčasnosti budujú diaľkové ropovody. Trh s vodou už dosiahol asi 40 percent hodnoty svetového obchodu s ropou.

V programovom vyhlásení by mal byť zvýraznený vývoz pitnej vody a minerálnej vody. Slovensko je mimoriadne bohaté na výskyt kvalitných prírodných minerálnych vôd. Máme registrovaných okolo 1 200 prameňov minerálnych vôd, a pritom dovážame veľké množstvá stolových a minerálnych vôd zo zahraničia. Naproti tomu sa treba zamerať na vyvážanie týchto minerálnych vôd. Je veľmi dôležité, či sa zachováte ako múdri a predvídaví správcovia krajiny. Preto som si dovolil upozorniť na tieto najzávažnejšie problémy.

Nie je mi ľahostajné, ako vyzerajú naše lesy, ako sa budeme správať k protipovodňovej ochrane. Veď najväčšiu pomoc potrebujú práve malé potoky a riečky, odkiaľ vzniká najviac prípadov záplav.

Chýbajú mi v programovom vyhlásení konkrétnosti v cieľoch. A tak znova opakujem. Všeobecné vyjadrenia v mnohých prípadoch pôsobia proti sebe, vyjadrujú bezradnosť a rušia sa. Preto je pre mňa nulová hodnota. Nepodporím programové vyhlásenie vlády. Aj napriek tomu prajem tejto vláde veľa síl, požehnania a dobrých rozhodnutí. Po uplynutí sto dní sa začnem pýtať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Faič. Končím možnosť. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Faič, poslanec: Ja mám vlastne otázku na pána poslanca Gaburu, aby som si osvojil niektoré veci. Aby sme teda nehovorili o sociálnej náuke cirkví v nejakom globále. Ale mám takú otázku, či také zásadné postuláty, ako je solidarita, sociálna spravodlivosť, zodpovednosť vo vzťahu súkromného vlastníctva k ostatným členom spoločnosti, odstraňovanie nerovností, či to má ideové limity, alebo ideové nejaké hranice, alebo bariéry, alebo sú to všeobecné hodnoty? Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať?

P. Gabura, poslanec: No.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: To ma skúšate, alebo to viete? (Smiech.) Však to má absolútnu logiku, pane. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, páni poslanci. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, najprv sa chcem dámam ospravedlniť, že predstupujem pred toto plénum v tejto dobe už trošku neoholený. Je to tým, že som ako dobrodušný človek uveril sľubom pána premiéra, uveril slovám pána premiéra, že sa postará o zvýšenú dôstojnosť slovenského parlamentarizmu.

Dámy a páni, chcem najprv zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré mal ešte predpoludním pán minister vnútra, keď atakoval trošku nevyberane môjho bývalého kolegu z bývalej vlády ministra spravodlivosti Lipšica. Keď mu vytkol, že vraj teda v tom rezorte vlastne nič, nič neurobil, len sa mediálne prezentuje. Bolo by dobré pripomenúť na úvod, že pre úspešný boj proti zločinu, boj za bezpečnosť občanov je veľmi dôležitá spolupráca ministerstiev vnútra a spravodlivosti.

Policajná záležitosť je viesť prípravnú časť trestného konania, samozrejme, polícia má iné prostriedky, ale legislatívne zodpovedá za trestné konanie ministerstvo spravodlivosti, a preto tá spolupráca je veľmi dôležitá.

Po zvýšení trestov pre kriminálnikov, po zavedení rôznych inštitútov do trestného konania sa ale nejaké výsledky snáď dostavili, ktoré boli nie bezvýznamné pre slovenskú spoločnosť. Napriek tomu, že po nástupe do funkcie ministra vnútra som sa zasadil za to, aby sa vnútornými predpismi čo najviac eliminovali nešváry, ktoré pestovali niektorí policajní funkcionári, keď vlastne umelo sa snažili znižovať evidenciu trestnej činnosti tým, že proste nútili podriadených kvôli štatistikám, aby neprijímali trestné oznámenia. Čiže napriek tejto snahe, ktorá mala vlastne viesť k tomu, že administratívne by sa mala viacej vykazovať, tak došlo k tomu, že v roku 2005 zásadným spôsobom klesla trestná činnosť.

Špeciálne chcem upozorniť na štvorročný každoročný kontinuálny pokles násilnej trestnej činnosti a prosím, za každým násilným trestným činom si treba predstaviť traumu, utrpenie konkrétneho človeka.

V roku 2005 sme dosiahli historické minimum za obdobie, čo existuje samostatná Slovenská republika v počte vrážd do roka. Už rok predtým sme šli na minimum a minulý rok sme to ešte, ešte podstatne znížili. Stávalo sa v deväťdesiatych rokoch, a ešte aj začiatkom tohto desaťročia, že tie čísla do roka boli takmer 150. Minulý rok to bolo 106. A to už sú čísla, ktoré sa nie príliš líšia od niektorých rokov v osemdesiatych rokoch ešte za minulého režimu. Čiže ak by to takto šlo ďalej, tento pozitívny vývoj, tak už ani nebudeme musieť hovoriť, že cenou za slobodu a demokraciu je vysoká kriminalita.

V minulom roku došlo k poklesu v podstate vo všetkých tých špecifických trestných činnostiach, teda v násilnej kriminalite a v majetkovej kriminalite. Došlo k historickému minimu. Zaznamenali sme od vzniku samostatnej Slovenskej republiky najmenší počet vlámaní, naopak, zvýšila sa efektivita pri objasňovaní trestných činov. Už to dneska spomínal pán poslanec Pado. V minulom roku polícia objasnila najviac trestných činov v histórii Policajného zboru a vlastne posledné štyri roky boli štyrmi rokmi s najvyššími počtami objasnených trestných činov v histórii Policajného zboru. A to nie sú bezvýznamné veci pre pocit bezpečnosti našich občanov.

Rád by som sa dotkol trestných činov korupcie, keďže je ako v kapitole Vnútorný poriadok a bezpečnosť, tak aj v kapitole Justícia. Zmienky o plánoch vlády v tomto sú dosť vágne, málo konkrétne. Pred takými desiatimi rokmi nebolo v podstate možné hovoriť o nejakom boji proti korupcii v zmysle trestnoprávnom. V roku 1994 myslím bolo evidovaných 24 trestných oznámení, 14 objasnených, čiže 14 ľudí bolo vtedy za ten rok stíhaných za korupciu.

Dámy a páni, v posledných rokoch, najmä v roku 2005 to bolo viac ako 200, viac ako 200 a musím povedať, že cestu k tomu sme naštartovali koncom deväťdesiatych rokov, keď vďaka KDH, vďaka KDH sa dostal do Trestného zákona inštitút Špeciálneho agenta pre boj s korupciou, a potom sa už tie výsledky dostavili. Najmä po tom, čo bol zriadený Úrad boja proti korupcii v rámci ministerstva vnútra. Viete, že za korupciu je už naozaj stíhaný kdekto, aj politici, aj politici za rôzne strany nie bezvýznamní, aj za HZDS, aj za KDH, aj za SMK, aj za SDKÚ. Takže toto sú výsledky, ktoré sú významné.

Dotkol by som sa trošku aspoň v krátkosti organizovaného zločinu. V deväťdesiatych rokoch sa v organizovanom zločine na Slovensku diali hrozné veci. Hrozné veci, ale neboli efektívne trestné stíhania a súdne procesy s organizovanými skupinami.

V posledných rokoch to už bolo inak. Vďaka Špeciálnemu súdu už tu boli procesy s kyselinármi, procesy s tunelármi Devín banky po konkurze, a tam padali ťažké tresty, vysoké tresty, aj doživotné tresty. A to je aj vďaka tomu, že sme pracovali na inštitútoch, ako je korunný svedok. Nebyť tohto inštitútu, tak mnohé vraždy, ktoré sú dneska stíhané a žalované, ktoré sa stali ešte v deväťdesiatych rokoch, nebyť tohto inštitútu, ktorý sme vypracovali ešte v roku 2000 na ministerstve vnútra a presadili potom cez zmenu trestného kódexu cez ministerstvo spravodlivosti, tak tieto vraždy, staré vraždy by dneska trestne stíhané neboli. Toľkoto k vyjadreniu, ktoré mal pán minister vnútra predpoludním.

Teraz k samotnému textu kapitoly Vnútorný poriadok a bezpečnosť. Musím povedať, že ťažko sa k tomu vyjadruje práve pre tú všeobecnosť, ktorá tam je. Ťažko sa mi vyjadruje k vete vláda prijme nový program boja so zločinnosťou. Nevieme, čo tam má byť. Je tam trošku módna veta - vláda pripraví návrh zákona o boji s terorizmom. Boj s terorizmom, samozrejme, nemôžeme nikdy podceňovať, ale neviem, čo má byť obsahom tohto zákona. Viem si predstaviť tvrdú prácu na zlepšení koordinácie medzi bezpečnostnými zložkami, ale na to nejaký nový zákon netreba. Najmä mi tam chýba pochopenie súvislostí, že kedy narastá nebezpečenstvo terorizmu a kedy klesá. Ono to veľmi súvisí s vecami, ako je zahraničná politika, najmä vojenská účasť na vojenských intervenciách v niektorých islamských krajinách v zmysle čím menej takýchto intervencií, tým menšie nebezpečenstvo terorizmu na Slovensku.

Chýba mi tam pochopenie súvislostí s nelegálnou migráciou. Čím menšia migrácia niektorých ľudí z niektorých kultúr na Slovensko, tým menšie nebezpečenstvo terorizmu. Toto pochopenie tam celkom, celkom uniká.

Čo sa týka návrhu zákona a boj proti extrémizmu, takisto neviem, čo by malo byť obsahom tohto zákona. Veď zložky, ktoré na tom robia v polícii, sú príslušné paragrafy v Trestnom zákone, tam sú. Dúfam, že vláda bude potierať tento jav tvrdo. Ale chcem pripomenúť, že my sme šli v minulom období v boji proti extrémizmu naozaj na hranu zákona, na hranu všetkých kompetencií, ktoré orgány činné v trestnom konaní majú, ktoré Policajný zbor mal. Ani milimeter sme tam nenechali voľný. Ale, prosím, verím, že v tomto budete pokračovať.

Je tu zaujímavá veta - v záujme efektívneho boja s korupciou vláda podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Som za. Neviem, aké kroky to budú, ale chcem pripomenúť, že toto sme predsa vo veľkej miere urobili už my. Na to bol práve urobený, zriadený Úrad špeciálneho prokurátora a Špeciálny súd. Práve preto, aby tieto trestné činy, kde verejnosť chce, aby boli trestané, nemuseli čakať v dlhom rade prípadov na bežnom súde, ale aby sa dostali rýchlo na rad na Špeciálny súd. A práve preto, že sme to urobili, tak v tomto roku Špeciálny súd vynášal mnoho, mnoho rozsudkov v prípade korupcie. A to sa týka aj organizovaného zločinu. Myslím si, že keby nebolo Špeciálneho súdu, tak ani v kauze kyselinári, ani v tej kauze tunelári Devín banky by sme tie prvostupňové rozsudky nemali. A boli by sme v podobnej situácii, ako je to v kauze stíhania páchateľov vraždy Pápayovcov, kde obžaloba bola podaná už neviem pred koľkými rokmi, ale súd ešte tento prípad neskončil. A teda pýtam sa, ak práve zriadenie Špeciálneho súdu je presne to, čo sa tuná hlása, že by sa malo robiť, tak prečo potom ústami niektorých členov vlády sa vlastne Špeciálny súd po voľbách, po nástupe novej vlády spochybnil.

Teraz trošku z iného súdka. Dočítal som sa, že vláda urobí potrebné kroky k tomu, aby sa Slovenská republika priblížila k cieľu vytýčenému Európskou komisiou znížiť do roku 2010 počet usmrtených pri dopravných nehodách na polovicu. Samozrejme, že kto by nebol za. Chcem sa teraz k tomu vyjadriť ako minister, za pôsobenia ktorého na ministerstve vnútra naozaj isté úspechy v tomto smere sa dosiahli.

V minulom roku, v minulom roku 2005 sme dosiahli rekordne nízky počet mŕtvych na cestách pri dopravných nehodách. Je to najmenej od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, a keď to porovnáme s rozvojom motorizmu, automobilizmu, tak vlastne môžeme povedať, že to je naozaj nemenej v histórii. Bolo to 560 mŕtvych do roka, čo je, samozrejme, nie dobré číslo, ale pripomínam, že z krajín, ktoré pristupovali do Európskej únie, sme boli po Malte druhí najlepší z desiatich krajín.

Takisto sme dosiahli priaznivý rekord - v minulom roku najmenší počet ťažko zranených pri dopravných nehodách. Pripomínam, že niekedy v deväťdesiatych rokoch druhej polovice to bolo tak 800 až 900 mŕtvych do roka.

Čiže ja želám vláde, aby toto veľmi optimistické číslo dosiahla, aj keď celkom tomu neverím, ale prosím, ale rád by som vedel, že teda akým spôsobom cestou ministerstva vnútra to chce vláda dokázať, keď to, čo sme dosiahli my, sme robili jednak cestou dopravnobezpečnostných akcií, to znamená intenzívnych kontrol na cestách.

Tieto pán minister vnútra nový trošku dehonestoval a tvrdí, že to bolo iba nejaké zbytočné vyberanie peňazí na cestách. No, ak to viedlo naozaj k viditeľným záchranám ľudských životov, no, tak to nebolo nejaké vyberanie peňazí na cestách. Tak neviem, akou cestou chce ísť keď touto nie. Asi nechce robiť dopravnobezpečnostné akcie.

Druhá cesta je, ktorú som sa snažil tiež presadzovať, pred rokom som takto predkladal ako minister novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde sme navrhovali prísnejšie pokuty, odoberanie vodičských preukazov v prípade bezohľadnej jazdy, v prípade rýchlej jazdy v obci aj mimo obcí a tak ďalej. Vtedy, pokiaľ si spomínam, tak strana SMER tú novelu nepodporila. Tá novela vtedy ani neprešla. Čiže naozaj ma zaujíma teda, že tento optimistický cieľ, ambiciózny cieľ, že ako to chce vláda konkrétne dosiahnuť.

Je tu zaujímavá veta. Dominantným prvkom v priamom výkone služby sa musí stať vzťah medzi slušným občanom a slušným policajtom. V decembri minulého roka sme tu mali veľmi zaujímavý spor. Súčasťou toho sporu medzi mnou na jednej strane, na druhej strane policajnými odborármi a aj politikmi strany SMER bol taký spor, že aké správanie policajta je prijateľné na odborárskej demonštrácii.

Ja som striktne bránil právo všetkých občanov Slovenskej republiky na taký Policajný zbor, v ktorom sa každý policajt správa vždy slušne a dôveryhodne, či už v čase služby, alebo mimo služby. A, mimochodom, týmto som bránil platný zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Vysvetľoval som to aj európskym odborárom. Bránil som náš zákon, pričom oni tvrdili, že mimo služby sa môže policajt v podstate správať hociako a je viazaný iba Trestným zákonom ako každý iný občan. Ale to nie sú slovenské zákony, to nie sú slovenské zákony. Naozaj v zákone o štátnej službe je, že každý policajt sa musí správať slušne a dôveryhodne pre iných občanov aj mimo služby, to znamená aj na odborárskej demonštrácii, a nemôže mať transparent, ak nás nezaplatí štát, zaplatí nás mafia. A maily, ktoré som dostával, ohlasy občanov, ktoré som dostával, sú dôkazom toho, že takéto správanie nebolo dôveryhodné. Napriek tomu strana SMER vtedy sa postavila na stranu týchto policajných odborárov a takéto nedôveryhodné správanie niektorých policajtov obhajovala.

Prosím, môže to robiť, ale je to v rozpore so zákonom o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a je to v rozpore s týmto cieľom, ktorý si tu kladie vo vzťahu medzi slušným občanom a slušným policajtom.

Okrem toho som našiel v tejto kapitole niektoré trošku také ideologickopolitické floskuly. Za závažnú chybu považuje vláda neuvážené praktiky minulosti, keď sa rezort ľahkovážne zbavoval skúsených odborníkov s dlhoročnou policajnou praxou. Neviem, aké obdobie sa má na mysli. Pre istotu poznamenávam, že počas uplynulých štyroch rokov sa dosiahla napríklad na najvyšších miestach Policajného zboru, no, nevídaná personálna stabilita. Policajný prezident Kulich je štyri roky policajným prezidentom, je absolútny rekordér v ponovembrovej ére. Prvý viceprezident Policajného zboru Spišiak je päť rokov prvým viceprezidentom, je absolútny rekordér medzi všetkými bývalými prvými viceprezidentmi. A mohol by som pokračovať aj u krajských riaditeľov.

Ešte sa chcem dotknúť niektorých vecí, ktoré, bohužiaľ, úplne chýbajú v tejto kapitole programového vyhlásenia. Už som spomínal krátko, že chýba tu zmienka o intenzívnom boji s nelegálnou migráciou. Ja už som sa včera v prejave dotkol problému migrácie do Európy ako celku. Toto je jeden mega problém a nelegálna migrácia je súčasťou tohto problému. Veľa sme dosiahli za posledné roky v tejto oblasti. Tlak na štátnu hranicu sa dá merať napríklad počtom zadržaných nelegálnych migrantov do roka Policajným zborom. V roku 2002 to bolo asi 15-tisíc nelegálnych migrantov, v roku 2005 to bola polovica z tohto počtu. Súviselo to aj s tým, že sme zaviedli veľmi drakonické tresty pre prevádzačov a platí, že ak sú prevádzači vo väzbe, kde niet prevádzačov, niet ani nelegálnych migrantov. To, ako budeme bojovať proti nelegálnej migrácii, od toho sa budú veľmi odvíjať vzťahy medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a ministerstvami vnútra susedných štátov. Toto treba mať na pamäti. Zmienka o boji s nelegálnou migráciou sa v programovom vyhlásení nevyskytuje.

Rovnako toto isté platí o inštitúcii azylu. Súčasťou problému migrácie je zneužívanie inštitútu azylu. Slovo azyl sa v programovom vyhlásení **neuvažuje. A ja by som rád vedel, že aká bude politika ministerstva vnútra v budúcnosti? Budeme postupovať tvrdo, prísne, ako to bolo za posledné roky? Potom sa treba pripraviť na neustálu kritiku ľavicových médií, doľava orientovaných medzinárodných inštitúcií, ako je ÚNHCR a tak ďalej. Alebo budeme postupovať veľkorysejšie. Na toto by som rád vedel odpoveď, ale sa tam nenachádza.

A ešte na záver. Chýba mi v programovom vyhlásení v tejto kapitole, aký bude vzťah vlády a Európskej únie v oblasti vnútra. Či budeme súhlasiť s tým, aby sa prešlo v niektorých kompetenciách, v niektorých závislostiach, kde sa v Rade ministrov stále hlasuje ešte konsenzom, či budeme súhlasiť s tým, aby sa prešlo na väčšinové hlasovanie, a tým už strácame právo veta. Takisto by ma zaujímalo, že aká bude politika smerom k snahe Európskej komisie zaviesť na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky, na schengenskej hranici zmiešané hraničné jednotky, medzinárodné hraničné jednotky polície. Dva roky s niektorými inými kolegami s iných štátov sme kládli tomuto odpor. Ako sa bude správať naša nová vláda v tejto veci. To nie je známe. Trošku sa obávam, že jednoducho tieto problémy neboli novej vláde, novému vedeniu ministerstva vnútra ani známe, aké sú to závažné problémy.

Dúfam, že nová vláda na ne nájde odpoveď čo najrýchlejšie. Bohužiaľ, do schváleného programového vyhlásenia vlády tieto odpovede nenašla. Preto toto programové vyhlásenie vlády nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Minárik, procedurálny návrh? Zapnite, prosím vás, pána poslanca.

P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ja mám procedurálny návrh. Máme dobrý čas 01.46 hodinu, piatok, škoda, že nie PM (ako popoludní), a podarilo sa mi prehovoriť pána kolegu Lipšica, aby svojím nevystúpením ušetril ďalšiu hodinu, ktorú by mohol využiť pán premiér a povedať nám svoje záverečné slovo, aby sme to už teraz dokončili a odhlasovali programové vyhlásenie tejto vlády.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, beriem váš návrh na vedomie, ale tak ako som povedal, budeme pokračovať v programe.

P. Minárik, poslanec: Bez rozpravy, hlasujme.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Budeme hlasovať. Chcete hlasovať o tom, aby sme dnes, dobre, dobre, budeme hlasovať, myslím, že bolo jasne povedané, že budeme pokračovať zajtra ráno o 09.00 hodine a hlasovať, taká bola aj predbežná informácia z poslaneckého grémia. Čiže, takže prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Pán poslanec, musím konštatovať, aby ste prišli so svojím návrhom. Pokiaľ to bude relevantné, zajtra ráno o 09.00 hodine určite bude Národná rada uznášaniaschopná alebo dnes, prepáčte, a budeme pokračovať v programe.

Pán poslanec Lipšic mi oznámil, že sa vzdal svojho nároku. Pokiaľ dobre vidím, pán poslanec Rydlo takisto nie je v rokovacej sále. Takže poprosím pána poslanca Miššíka. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, chcel by som uviesť naozaj len niekoľko poznámok k tej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v bode 7. 2. Spravodlivosť.

Vláda Slovenskej republiky konštatuje, že považuje súdnu moc a zabezpečenie jej kvalifikovaného výkonu za jednu zo svojich hlavných priorít a zároveň zdôrazňuje, že vytvorí podmienky pre naplnenie záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá je základom pre nestranné konanie a rozhodovanie.

Podľa môjho názoru aj podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Čo sa týka podmienky nezávislosti, tej sa toto programové vyhlásenie v tejto časti dotýka aj tým, že chce maximálne stabilizovať spoločenské postavenie sudcov a zachovať ich sociálne istoty. Menej alebo vôbec sa už nevenuje tomu, čo je podľa môjho názoru najdôležitejšie, a to je to, aby súdy boli nestranné a aby sudcovia nestranne aj rozhodovali. Nestranným sudcom môže byť len morálne silný, vzdelaný a disciplinovaný sudca a práve absencia kontúr vzdelávania vo vládnom programe nedáva záruku, že nestrannosť súdov bude zabezpečená.

V oblasti vzdelávania sudcov je síce veta, ktorá hovorí o sústavnom zvyšovaní kompetentnosti sudcov a prokurátorov. Vláda hovorí, že vytvorí podmienky na prebudovanie Justičnej akadémie tak, aby vyhovovala podmienkam pre rezorty spravodlivosti a prokuratúry, ale toto je podľa môjho názoru málo. Je to len možné vylepšenie materiálnych a personálnych podmienok v existujúcej Justičnej akadémii, ale programové vyhlásenie vlády nerieši možnosti nového systému vzdelávania, ktorý by zaručil kvalitu nestranného rozhodovania, a tým i skrátenie súdneho konania. Myslím tým napríklad riešenie systému povinného vzdelávania ako nevyhnutnej podmienky kariérneho postupu sudcu.

K posilneniu nestrannosti pri rozhodovaní sudcov by určite prispelo aj sprísnenie postihu nekvalitných a nezodpovedných sudcov, ktorí si neplnia povinnosti, o čom programové vyhlásenie vlády neuvažuje, pričom z vety, ktorou sa začína časť Justícia, citujem: "Vláda zabezpečí vyhodnotenie stavu slovenskej justície z pohľadu vymožiteľnosti práva a plynulosti súdneho konania, vykonanie analýzy reštančných vecí na súdoch a posúdenie dôvodov zistených prieťahov v konaní vrátane vyhotovovania súdnych rozhodnutí, nevylučujúc vyvodenie zákonnej zodpovednosti proti osobám, ktoré neprimerané prieťahy zavinili," skôr z toho vyplýva to, že disciplinárnu zodpovednosť sudcov táto vláda podceňuje, pričom opačný trend by mohol priniesť úspech.

Osobitným a opakujúcim sa javom v programovom vyhlásení vlády je analýza takmer všetkého a všade. V časti Spravodlivosť, teda od strany 45 po stranu 47, teda na troch stranách textu sa objavilo celkom šesť zámerov vykonať analýzu. Ja ich spomeniem. Týka sa to analýzy reštančných vecí, analýzy radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov, analýzy činnosti Špeciálneho súdu a prokuratúry, analýzy súčasného systému a obsahu právneho poriadku Slovenskej republiky, analýzy činnosti systému bezplatnej právnej pomoci a analýzy ústavných sťažností.

Je to teda množstvo analýz, pričom v programov vyhlásení vlády nie je ani slovo o tom, dokedy majú byť ukončené a kedy budú využité na to, aby ich výsledky prispeli ku skvalitneniu justície ako takej. Túto otázku som predvčerom, teda nie včera, položil aj v ústavnoprávnom výbore pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Harabinovi, avšak odpovede som sa nedočkal. Viem pritom z môjho pôsobenia v ústavnoprávnom výbore, že časť týchto analýz bola vykonávaná aj súčasným alebo predchádzajúcim ministerstvom spravodlivosti a tieto analýzy bolo možné využiť tak, aby boli prijaté už konkrétnejšie opatrenia.

Úplne osobitnými návrhmi v oblasti justície v programovom vyhlásení vlády sú tie návrhy, ktoré jednoznačne smerujú ku zvýšeniu výdavkov v oblasti justície, avšak nikde v programovom vyhlásení vlády sa nedočítame, z akých zdrojov budú financované.

Asi najväčšou položkou na zvýšenie rozpočtu v kapitole Ministerstva spravodlivosti bude položka, ktorá bude súvisieť so zámerom navýšenia počtu sudcov, a to dočasne. Z mediálnych vystúpení pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, on uvažuje o navýšení počtu približne 200 sudcov, pričom vôbec nie je vysvetlené, ako prijať sudcov dočasne, keď vieme, že sudcovia sú vymenovaní doživotne, a ak by sa aj vyriešil tento problém, aký časový úsek znamená to slovo dočasne. Znamená to, že títo sudcovia by mali napomôcť zníženie počtu reštančných vecí? Znamená to, že ak reštančné veci budú minimalizované, tak sudcovský stav sa zníži na pôvodný stav? Kto budú tí sudcovia? Aká bude ich kvalita? A bude to mať vôbec zmysel?

Ako príklad toho, že nemusí ísť o dobré riešenie, uvádzam moju skúsenosť z pracovnej návštevy, ktorú vykonal ústavnoprávny výbor v Slovinskej republike v minulom roku, kde nám v súdnej rade Slovinskej republiky kolegovia zo Slovinska potvrdili, že vykonali podobné opatrenie, navýšili počet sudcov v Slovinsku, ale nárast reštančných vecí pokračoval, a preto sa rozhodli ísť cestou sprísnenia disciplinárnych postihov tých sudcov, ktorí pracovali zle a, samozrejme, aj ich lepšieho vzdelávania ako podmienok na zrýchlenie súdneho konania.

Ďalšími finančnými nákladmi budú náklady súvisiace so zamýšľanou zmenou organizačnej štruktúry súdov s tým, že vláda Slovenskej republiky má ambíciu opätovne zriadiť už zrušené súdy, a tým okrem finančnej náročnosti môže vrátiť slovenskú justíciu na začiatok reformy, ktorú začala predchádzajúca vláda. Nakoniec tá reforma bola robená práve pre to, aby sa sudcovia na väčších súdoch mohli lepšie špecializovať.

Finančné prostriedky budú nutné aj na skvalitnenie vybavenia súdov, zlepšenie informovanosti verejnosti o rozhodovacej činnosti súdov a ďalších investícií v oblasti justície. S týmito vysokými finančnými nárokmi vo výdavkovej časti rezortu je v úplnom rozpore zámer vlády znížiť súdne poplatky. Pritom predchádzajúca vláda pristúpila nie k radikálnemu, ale postupnému zvýšeniu súdnych poplatkov, ktoré boli pred ich zvýšením na rovnakej úrovni už desať rokov. Ak niekto považuje za radikálne zvýšiť 5-percentný súdny poplatok na 6-percentný súdny poplatok a z tohto dôvodu v programovom vyhlásení vlády tvrdí, že spravodlivosti sa môže u nás dovolávať iba ten, kto má peniaze, tak to slušne povedané nie je pravda. U nás má každý možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a občania zo sociálne slabších skupín môžu žiadať odpustenie súdneho poplatku, čo sa aj deje.

Z uvedeného vyplýva, že ide len a len o nejaké gesto, pričom zníženie poplatkov neprinesie žiadny efekt, len obmedzí zdroje, ktoré justícia tak veľmi a mimoriadne potrebuje.

Osobitnou otázkou zostáva, čo znamená veta v programovom vyhlásení vlády, citujem: "Vláda podporí orientáciu súdov a prokuratúr na čo najširšie využívanie zákonných odklonov pre meritórne a spravodlivé vybavenie vecí od procesne, a tým aj časovo a finančne náročného kontradiktórneho súdneho konania." Koniec citátu. Bude to pokus o novelizáciu nového Trestného poriadku? Ak áno, v akom rozsahu. A aký je vlastne cieľ tohto zámeru? Odstrániť kontradiktórnosť v trestnom konaní celkom? Ale aby som bol spravodlivý, jedna časť programového vyhlásenia vlády v oblasti justície je spracovaná kvalitne a dotýka sa informovanosti o súdnych konaniach a rozhodnutiach s cieľom posilnenia kontroly výkonov súdnictva verejnosťou. S radosťou konštatujem, že táto časť programového vyhlásenia vlády je takmer totožná s časťou volebného poriadku strany, ktorú zastupujem SDKÚ - DS v oblasti justície, pričom v programe SMERU - sociálnej demokracie o tejto téme pred voľbami nebola ani čiarka.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, cieľom môjho príspevku bolo poukázať na niektoré vnútorné rozpory, nejednoznačnosť a nekoncepčnosť programového vyhlásenia vlády v časti Justícia.

Bol by som rád, keby na mnou položené otázky odpovedal kompetentný člen vlády. Toho sme sa nedočkali totižto v ústavnoprávnom výbore. Ale ani jeho vysvetlenia ma nebudú môcť presvedčiť o tom, aby som hlasoval za toto programové vyhlásenie vlády. Budem hlasovať proti a nebudem hlasovať za vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, preto ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Vážený pán predseda, vážený predseda vlády, ctení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv chcem povedať, že pripadla mi asi veľmi šťastná úloha vystúpiť k tejto závažnej téme ako posledný poslanec.

K prebiehajúcej rozprave k programovému vyhláseniu vlády mi dovoľte preto povedať pár skutočne podľa mňa vecných poznámok k časti venovanej výchove a vzdelávaniu a bližšie k niektorým úvahám v časti Regionálne školstvo.

Programové vyhlásenie vlády deklaruje snahu venovať sa rozvoju tejto oblasti, avšak podľa môjho názoru ide skôr o opis bežnej práce a úloh v rezorte školstva. Sú tam však načrtnuté i pozitívne a nové kroky a zmeny, ak však, tak len čiastočne a pomerne všeobecne. Väčšina je ale takých, ktoré znamenajú podľa nás návrat k problémom už dávno prekonaným.

Zmeny aj tie, ktoré by sme mohli chápať ako pozitívne, sú zväčša bez nástrojov ich napĺňania a konkrétnej definície cieľov. Program je bez definovania očakávaných vzťahov medzi partnermi rezortu, zriaďovateľmi škôl, ale aj ďalšími zúčastnenými subjektmi v rezorte.

Osobitne závažné je podľa mňa to, že vo vyhlásení chýba čo len veta o tom, ako si vláda predstavuje budúci vzťah v jednom z atribútov dobrej školy, a to je vzťah medzi školou, rodičmi a žiakmi. Práve rodičov a žiakov sme podľa mňa výrazne vtiahli do procesu dnešnej školy v predchádzajúcom volebnom období, no vy, žiaľ, tam nemáte ani zmienku.

Medzi pozitívne prvky tohto programu treba zaradiť podľa mňa aj snahu o zlepšenie vzdelávania k národným, kultúrnym a historickým hodnotám, aj keď jedným z uvádzaných nástrojov má byť akási podpora exkurzií. Podľa mňa je to minimálne diskutabilné, ak až doslova nepredstaviteľné. V tomto vyhlásení pri regionálnom školstve však absentuje okrem časti, ktorá sa venuje skutočne už povinnej úlohe, a to príprave zákona o výchove a vzdelávaní, podpora vzdelávania o informačných technológiách, podpora vzdelávania v cudzích jazykoch, ale aj snaha k výchove k tvorivosti, invencii a komunikačným zručnostiam. Totižto v tomto je podľa mňa dnes kľúčový obsahový problém slovenských škôl.

Veľmi všeobecná je aj podpora združovania v odboroch a stupňoch odborného vzdelávania a iste aj úvaha o motivačných kritériách pre účasť zamestnávateľov na odbornej a praktickej príprave žiakov, aj keď túto snahu treba hodnotiť skutočne podľa mňa pozitívne.

Ako vláda chce zabezpečiť koordináciu odborného vzdelávania a trhu práce, ak sa venuje tejto téme v tejto časti? Nie je to najmä na školách, najmä na ich ponuke odborov? Hlavne ak chceme, aby tento trh práce bol flexibilný?

Vláda chce zlepšiť sociálne a ekonomické postavenie pedagógov a chápe postavenie učiteľa ako kľúčového prvku v rozvoji školského systému. Myslím si, že je to skutočne veľmi dobrý cieľ. Nemôžem však celkom súhlasiť s tým, respektíve mám iný názor ako na to.

Povedzme si všetci poctivo, a určite to aj tak cítime, že učiteľské povolanie potrebuje posunúť. Posunúť k atraktivite a v motivačných prvkoch. Ste však skutočne presvedčení o tom, že ďalšie deklarované tzv. plošné zvyšovanie platov je v ďalšom období tým nástrojom, ktorý zatraktívni učiteľskú službu? Sme v stave, keď priemerné platy učiteľov sa pohybujú už teraz v priemere na úrovni platov národného hospodárstva. Hlavne po poslednom júlovom zvyšovaní tarifných platov. Zlepšiť tento stav v budúcnosti je podľa mňa možné, ale zlepšiť tak, že sa vytvorí nový systém hodnotenia učiteľskej práce a následne odmeňovania tak, aby niektorí učitelia zarábali skutočne omnoho viac. Tento nástroj vidíme v diferencovanom platovom hodnotení a mal by byť daný do rúk manažérov, riaditeľov škôl.

Jednoducho treba povedať, že ak vláda deklaruje dať peniaze do škôl, nech ich dá do normatívov a neviaže to na tabuľky. Tam je priestor na vznik konkurencieschopnosti v povolaní, na odstránenie rovnostárstva a ocenenie tých, ktorí našim školám venujú svoje schopnosti, majú výsledky, a tým aj prinášajú škole žiakov a úspešných absolventov.

V takomto systéme hodnotenia je podľa mňa schovaná aj cesta k zlepšeniu kvality škôl, a tým aj schopnosti oživiť naše regióny, mestá a obce, ako si postavila za jeden z cieľov táto vláda. Vláda, ak chce byť taká dobrá na učiteľov, ako sa tvári alebo deklaruje, že dá učiteľom viac, ako len majú priemerne teraz, t. j. na úrovni priemerného platu národného hospodárstva, tak mala by byť taká, aby to dala priamo do škôl. To by bola legitímna ambícia vlády na ďalšie volebné obdobie.

Programové vyhlásenie je však v tomto len úplne deklaratórne a bez obsahu. Neviem, či vláda má záujem pracovať na v učiteľskom prostredí dlho diskutovanej téme kariérneho poriadku a celkového profesijného rastu, ktorý je len tak, mimochodom, už pripravený na ministerstve školstva.

Vznik Komory pedagogických pracovníkov uvádzané v programovom vyhlásení vlády vnímame pravdepodobne len ako naplnenie požiadavky odborov na ďalšiu odborovú centrálu. Program nehovorí, aký bude obsah činnosti tejto komory.

Dovoľte mi otázku súvisiacu s ďalšou časťou programového vyhlásenia. Akou filozofiou sa chce vláda deklarujúca v úvode rovnováhu medzi verejným a súkromným sektorom postaviť asi k 9 až 10 percentám žiakov a škôl, ktoré sú súkromné a cirkevné. Sú to základné a stredné školy. Pýtam sa to hlavne preto, lebo programové vyhlásenie vlády o tom nehovorí absolútne nič. Som presvedčený, že zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl čakajú na predstavenie filozofie prístupu novej vlády k ich žiakom a, samozrejme, rodičom.

Pán minister, bude vláda podporovať súkromné a cirkevné školstvo? Treba ďalej povedať, že program nehovorí ani nič konkrétne o financovaní škôl zriadených obcami a krajmi. Pritom napríklad hovoríme o tom, že materské školy sa majú vybrať zo zákona o školských zariadeniach a úplne na okraj zdôrazňujem, že je to už teraz pri takmer 90-percentnej zaškolenosti predškolákov.

Obce a mestá netrpezlivo očakávajú postoj vlády a myslím si, že si to aj zaslúžia. Zaslúžia si to aj preto, lebo prešli ťažkým obdobím racionalizačných opatrení súvisiacich s tým, že len v roku 2004 a 2005 medziročne poklesol počet žiakov na našich školách o 27-tisíc. Čakajú aj preto, že 1. 1. 2005 bola spustená fiškálna decentralizácia.

Text programového vyhlásenia vlády v časti Regionálne školstvo uvádza len jednu vetu týkajúcu sa financovania, a to, citujem: "V rámci financovania škôl upraví súčasnú metodiku založenú na princípe rovnosti tak, aby sa uplatnila ekonomická náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu." Zaujal ma pojem rovnosť. Pýtam sa, akáže je rovnosť v normatívnom financovaní? Podľa mňa je evidentné, že financovanie regionálneho školstva nie je pripravené tak, ako by sme možno v tejto chvíli očakávali a dokonca podľa mňa nie je ani nejakou vážnou prioritou vlády.

Za veľmi závažné považujem aj návrh na zrušenie vzdelávacích poukazov, čo znamená pre rozpočet regionálneho školstva podľa správy za rok 2005 stratu asi 559 miliónov korún. Je to strata pre atraktívne školy, je to strata pre aktívne školy, je tu opäť trest pre tých, ktorí našli zmysluplné využitie vzdelávacích poukazov a zároveň dodávam, že to možnože neboli všetky školy. Pritom vláda chce financie presunúť na podporu činnosti miestnych samospráv pri práci s mládežou. Pýtam sa, kto bude robiť aktívnu činnosť v samospráve s mládežou ak nie školy práve zriadené obcami? Snáď nie úradníci na úradoch. Veď školy cez vzdelávacie poukazy to robia aj teraz. Pýtam sa, ako podporíme neformálne vzdelávanie a aktívne využitie voľného času a mimovyučovacie aktivity na stredných školách zriadených samosprávnymi krajmi? Vláda len čiastkovo hovorí, že projektom Otvorená škola. Počkáme a uvidíme ako a hlavne ma bude zaujímať za koľko?

Vláda vehementne hovorí o daniach a nič o financovaní originálnych kompetencií aj v školstve. Hovorí len to, že chce pokračovať vo fiškálnej decentralizácii.

Pán minister financií, vie vláda kvantifikovať dopad zmien na dani z príjmu na rozpočty miest a obcí, lebo práve odtiaľ je financovaná originálna kompetencia, ktorej súčasťou sú aj napríklad umelecké školy, ktoré chcete podporovať, školské kluby, ale aj napríklad školské jedálne.

Práve z úpravy financovania regionálneho školstva je podľa mňa cítiť až veľmi snahu o návrat k spomínaným starým časom. Je to návrat k nejasným pravidlám, neprehľadnému rozdeľovaniu, k centralizmu a čo je podstatné k nemotivujúcemu systému. Zavedené normatívne financovanie nie je o finančnej rovnosti, ako sa uvádza vo vyššie citovanej vete. Aj preto teraz existujú kategórie na financovanie, iný je normatív na gymnázium, iný je normatív na obchodnú akadémiu, iný normatív na učilište, iný na iné stredné odborné školy. Treba priznať, že vláda by možno nemala meniť normatívny spôsob financovania, ale hovoriť o presnejšej finančnej kvantifikácii, náročnosti jednotlivých typov škôl, o zohľadnení aj kvality školy cez externé evalvačné nástroje, aj keď napríklad vláda nehovorí nič o tom, ako sa postaví k externej maturitnej skúške, ktorá priniesla toľko emotívnych výstupov aj v tomto parlamente.

Povedzme priamo, že všetci asi chceme do škôl viac peňazí. Ale podľa mňa by to malo vždy byť na žiaka, to je podstatné. Lebo ak máme peniaze na žiaka, tak je to prehľadné, motivačné a hlavne je to spravodlivé, ale určite nie rovné. Chceme mať predsa dobré školy naplnené žiakmi. Alebo chceme financovať poloprázdne budovy. Chceme, aby školy aj súťažili a presviedčali o kvalite svojich vzdelávacích služieb. V tom je efektivita a racionálny zmysel metodiky normatívneho financovania.

Normatívne financovanie, ctené dámy, vážení páni, podľa mňa aj rozhodujúcou mierou prispelo ku zvýšeniu kvality niektorých škôl. Ku zvýšeniu atraktivity, ale aj zodpovednosti riaditeľov, samosprávnych orgánov škôl a zriaďovateľov a prispelo k tomu, že máme školy, ktoré sú životaschopné, ale aj tie, o ktoré je menší záujem. Je to podľa mňa prirodzené.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda v programovom vyhlásení v oblasti regionálneho školstva nedáva podľa mňa odpovede na zásadné otázky školstva. Všeobecné sú formulácie o uvedomovaní si a až na skutočne povinnú prípravu zákona o výchove a vzdelávaní a čiastkové pokračovanie niektorých začatých procesov minulou vládou vieme len to, že vláda nemá nové priority, ale má snahu vrátiť sa späť pred prekonané problémy. Vládny program nemá pre regionálne školstvo novú tému. Je povrchný, a preto nemôže mať našu podporu. Keďže som posledným poslancom vládnej koalície, ktorý má tú česť vystúpiť pri tejto rozprave, dovolím si obrátiť sa na vás, vážený pán premiér, vážená vláda. (Ruch v sále.) Váš program podľa nás nemá nápad. Váš program nemá víziu o rozvoji tejto krajiny pre ďalšie štyri roky. Podľa mňa sa bojíte vlastných voličov, preto ste predstavili takýto nezodpovedný program. My opozícia budeme počas týchto štyroch rokov hovoriť ľuďom pravdu a budeme brániť výsledky Slovenska. (Ruch v sále.) My budeme pevne stáť za značkou moderného, úspešného a reformného Slovenska.

Ďakujem všetkým veľmi pekne za to, že vydržali do tejto veľmi peknej hodiny a že ma počúvali a prajem vláde, aby bola úspešná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)