M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšou do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milí kolegovia a kolegyne, s veľkým záujmom som si prečítala správu o štátnej politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Na začiatku musím uviesť, že oceňujem to, že po prvýkrát sa na pôde slovenského parlamentu hovorí o otázkach a vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prekvapilo ma však najmä to, že tento materiál je len súhrnom požiadaviek krajanských spolkov a je len súhrnom aktivít, ktoré vykonal Generálny sekretariát Slovákov v zahraničí za obdobie roku 2005.
Pre ďalšie obdobie je nevyhnutné, aby sme sa touto otázkou zaoberali oveľa častejšie. Ja osobne oceňujem aj to, že práve pán podpredseda vlády pán Čaplovič má túto kompetenciu a vie o otázkach, ktoré trápia ľudí v zahraničí, no najmä to, čo je najdôležitejšie, treba vedieť, že otázkou európskej diaspóry sa dnes už zaoberá aj Európska únia.
Je vytvorená medzinárodná organizácia Európania vo svete a členom tejto medzinárodnej organizácie je Svetové združenie Slovákov v zahraničí. To je veľký dôvod na to, aby skutočne touto otázkou sme sa zaoberali aj v budúcnosti a budem veľmi rada, keď táto problematika prejde do kompetencie zahraničného výboru.
V návrhu, ktorý sme dostali v tej spoločnej správe, som nevidela zapracovanie toho nášho uznesenia, ktoré vzišlo zo zahraničného výboru, ale som rada, že je teda zapracované a že bude realizované. Chcem upozorniť na to, že nie je možné ďalej v tejto otázke pokračovať v prípade, že vláda v čo najkratšom termíne nevypracuje štátnu politiku. Je nutné vypracovať koncepciu dlhodobej štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov. Je nutné, aby finančné prostriedky, ktoré sa budú prideľovať na štátnu politiku v tejto oblasti, bolo jasne stanovené, čo sú priority štátnej politiky.
Dnes je napríklad v návrhu uvedené, kam peniaze by mali v tom grantovom systéme smerovať. Ja neviem, či sa to realizovalo podľa toho, aké sú veľké krajanské spolky, alebo podľa toho, kde má kto lepšie kontakty, alebo podľa čoho.
Myslím si, vážený pán podpredseda vlády, že malo by prísť aj k prehodnoteniu tých priorít, ktoré budú presne a jasne určené v štátnej politike v starostlivosti o zahraničných Slovákov alebo o Slovákov v zahraničí a jasne sa stanovili tie finančné prostriedky, ktoré je nutné na túto sféru použiť. Dôležité je však to, aby sme finančné prostriedky vedeli vyčleniť do tejto oblasti, aby sa navyšovali finančné prostriedky, a som rada, že sa navyšujú už pre rok 2007, ale budem ešte radšej, keď ten veľký rozdiel, ktorý existuje medzi finančnými prostriedkami, ktoré sa dávajú na rozvoj národnostných menšín a podporu národnostných menšín na Slovensku, aby ten veľký rozdiel sa zmazal, aby sa skutočne viac prostriedkov venovalo na starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny: Vážený pán predsedajúci Národnej rady, podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priatelia, ja by som chcel zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré vyplynuli aj jednak z rozpravy, a jednak vyplynuli aj z odporúčaní pri prerokovávaní v jednotlivých výboroch.
Je veľmi pozitívne, že odznelo viacero pripomienok, ktoré zrejme, a ja sa k tomu aj hlásim, vylepšia nielen túto správu, ale aj tie konkrétne kroky v ďalšom období. Netreba zabúdať, že nový úrad začal pracovať len od tohto roku od 1. januára. Tá správa, ktorá sa týka za minulý rok, viacej mapuje, analyzuje situáciu, keď sme mali ešte len splnomocnenca, teraz sme sa dostali na úroveň vyššiu, úradu. Úrad sa postupne dopracováva, dotvára a, samozrejme, sleduje isté kroky, ktoré aj uviedol. Prirodzene, v každej správe je čo naprávať, aj konkrétne závery, ktoré tam boli uvedené, treba rozširovať. Plne sa stotožňujem s tým, že treba prijať dlhodobú štátnu politiku, ako je to uvedené v tej spoločnej správe. Beriem to nielen na vedomie, ale sa s tým stotožňujem tak, že pripravíme takýto návrh a budeme takýmto spôsobom v budúcnosti s Národnou radou spolupracovať.
Ďalej čo sa týka spolupráce s odporúčaním aj výsledkov a práce Matice slovenskej, áno, my keď sme mali tú spoločnú komisiu, ktorá pracovala pri výbore pre vzdelanie a kultúru, v minulom volebnom období sme sa tými otázkami zaoberali a vlastne sme aj odporučili výraznejšiu spoluprácu tohto úradu nielen s Maticou slovenskou, ale aj s ďalšími organizáciami, ktoré môžu v tejto oblasti urobiť kus pozitívnej práce.
Ďalej čo sa týka školskej politiky Studia Academika Slovaca, áno, treba výraznejšie zvýšiť aj tú spoluprácu, ktorá je už, samozrejme, ale ju chceme zlepšovať s Domom zahraničných stykov ministerstva školstva. Samozrejme, ide aj o otázku tých štipendií a vo väzbe na to aj tou vízovou povinnosťou. Musím vám povedať, že pri svojej poslednej návšteve, kde som rokoval s pani Markovičovou, podpredsedníčkou srbskej vlády pre európsku integráciu a menšiny a prezidentom Srbska s pánom Tadičom počas osláv slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci sme o týchto otázkach hovorili a, samozrejme, o tom hovorili aj Slováci, ktorí žijú v Báčke, v Banáte a Srieme. Teda vo Vojvodine. Isté odporúčania sme dali do záverečnej správy, išlo to zo strany pána veľvyslanca potom na ministerstvo zahraničných vecí a budeme musieť si zobrať príklad zo susednej Maďarskej republiky, ktorá dokázala vytvoriť lepšie podmienky v tej vízovej povinnosti vo vzťahu k svojim krajanom, ktorí žijú vo Vojvodine.
Čo sa týka prehodnotenia priorít, áno, my máme v podstate vyplývajúc z tých spoločných podujatí, ktoré sa konali na Slovensku v minulých rokoch, vydefinované tie oblasti: kultúra, školstvo, informácie a médiá. K tomu zasadajú aj jednotlivé okrúhle stoly spolu s krajanskými spolkami v zahraničí. Samozrejme, môžeme o tom ďalej diskutovať aj vo vzťahu k tomu grantovému systému. Musím povedať, že spočiatku ten grantový systém bol veľmi diverzifikovaný, bol aj pri ministerstve kultúry, tam sa mnohé veci neplnili a náš výbor, teda predchádzajúci výbor, ktorý pracoval v tejto oblasti, veľmi často kritizoval toto meškanie. Peniaze sa teraz združili do úradu, vytvorila sa taká spoločná suma 19 800-tisíc korún. V súčasnosti ju navyšujeme o 100 %, teda vytvárame lepšie podmienky pre ten grantový systém aj s väzbou na to, že 3 mil. korún v rámci medzivládnej dohody, ktorá existuje medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, musíme realizovať, nielen na základe rozhodnutia, v priebehu roka vlády Slovenskej republiky.
Čo sa týka emigrácie a súčasnej migrácie, nazvem to v tom európskom a svetovom rozmere. Áno, samozrejme tá starostlivosť tu existuje a za posledné obdobie musíme povedať, že aj tie odporúčania z bývalého výboru, teda kde som pracoval v predchádzajúcom volebnom období, boli akceptované tak predsedom vlády, tak ministrom zahraničných vecí a ďalšími ministrami, že ich cesty, pokiaľ išli do zahraničia, smerovali aj ku stretnutiu na veľvyslanectvách, respektíve v slovenských komunitách v zahraničí. Lebo je to veľmi dôležitá oblasť takto zlepšiť tú zahraničnopolitickú prácu. Toto sa aj realizovalo. Musím podčiarknuť jednu vec, že je veľmi dôležitá spolupráca aj s tým, že sa nám vytvárajú nové spolky a predovšetkým z mladých ľudí, to je dôležité, z mladých ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, teraz vytvorili spolky vo Veľkej Británii, v Taliansku, pokiaľ mám informácie najnovšie v Neapole, a to sú mladí ľudia, ktorí by chceli spolupracovať so Slovenskou republikou. Dostali sa do veľmi významných často pozícií, s ktorými a na ktorých môžeme nadväzovať aj v rámci toho pozitívneho lobingu v tej ekonomickej a politickej oblasti, tak ako to majú dlhodobo susedné štáty zabezpečené.
Čo a týka rozhlasového a televízneho vysielania, aj s touto problematikou sme sa v minulosti zaoberali. V súčasnosti pripravujeme a poznáte veľmi dobre stanovisko ministra kultúry pána Maďariča, že bude zásadne riešiť tú otázku financovania zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, aby sme si udržali tie krátke vlny, tie dve pásma a aby sme zabezpečili toto vysielanie.
Čo sa týka televízneho vysielania, tam ide o účelovú sumu a tu musíme takisto dotiahnuť: 20 mil. korún na satelitné vysielanie v tých troch blokoch po osem hodín Austrália, Severná, Stredná a Južná Amerika a tretí blok európsky, to by sa s pánom Kleknerom, ktorý je intendantom druhého televízneho okruhu, malo začať čo najrýchlejšie realizovať, že by sa skladalo zo spravodajstva, zo slovenských rozprávok a z pôvodnej tvorby. A napokon tu je ešte, čo sa týka nárastu finančných prostriedkov. Myslím si, že oproti minulému roku ideme výrazne viac financovať túto oblasť aj v rámci tohto úradu a myslím si, že v tejto oblasti je ten trend pozitívny v tendencii zvyšovania finančných zdrojov do tejto oblasti.
Čo sa týka európskej diaspóry, ako tu bolo povedané hlavne vo vzťahu Európania vo svete. Uvedomujeme si tie aktivity aj na úrovni Európskej únie, vieme o tom, že sa uvažuje dokonca v jednej oblasti aj o európskom komisárovi pre Európanov v zahraničí. Poznáme a kontaktujeme sa aj so Svetovým združením Slovákov a jeho aktivity, ktoré sú zahrnuté práve v tomto európskom rozmere počnúc Solúnom v roku 2004, kde bolo to prvé zasadnutie tých diaspór a, samozrejme, tých aktivít pána Klima, ktorý zabezpečuje túto prepojenosť vo vzťahu k Európskej únii a zúčastňuje sa tých jednotlivých podujatí. Zvažujeme, či takého jedno z podujatí v budúcnosti neuskutočníme aj na území Slovenska a musíme, samozrejme, tieto veci dotiahnuť tak, aby takýto európsky rozmer sa dostal aj na Slovensko. To sa týka predovšetkým tej európskej diaspóry a Európanov vo svete a urobiť takéto podujatia aj na Slovensku.
Asi toľkoto k tým jednotlivým pripomienkam. Nechcel som byť príliš detailný k návrhom, ktoré tu boli vyslovené. Ja si myslím, že sa začali pozitívne kroky už v predchádzajúcom období, že na ne nadväzujeme a že je to predovšetkým dôležité. Ja som to už zopakoval a znovu zopakujem, ja nechcem skončiť ako Lótova žena, že sa budem stále pozerať len do minulosti a nakoniec zostanem ako soľný stĺp. Treba sa z minulosti poučiť, ale treba ísť dopredu a hľadať cesty také, aby sme zlepšovali tieto podmienky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pýtam sa spravodajcu, či chce vystúpiť. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať
správou o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
Správu ste dostali ako tlač 47. Správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Miroslav Jureňa. Poprosím ho, aby sa ujal slova.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 1852 z 27. septembra 2005.
Materiál bol prerokovaný na tretej schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody dňa 4. septembra tohto roku.
Podľa ostatného spresňovania vetrovej kalamity, ktorá bola 19. novembra 2004, k 30. 6. 2006 sa eviduje 5 425-tisíc kubických metrov kalamitnej drevnej hmoty, z ktorej bolo spracované k tomuto dátumu 92 %, z toho v štátnom sektore 93 % a v neštátnom sektore 88 %. V pôsobnosti Štátnych lesov Tatranského národného parku bolo kalamita spracovaná do konca mája s výnimkou území, v ktorých nebolo jej spracovanie povolené príslušným orgánom štátnej správy životného prostredia v rozsahu 164-tisíc kubických metrov. Okrem tejto hmoty na základe vydaných rozhodnutí štátnej správy životného prostredia zostalo na kalamitných plochách cca 419-tisíc kubických metrov dendromasy, teda cca 22 % z celkového množstva spracovanej kalamity.
V rámci Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica zostáva kalamitu spracovať v dvoch odštepných závodoch, a to Liptovský Hrádok a Beňuš v rozsahu 122-tisíc kubických metrov. Dôvodom nespracovania je jej plošný rozsah, hmotnosť a lokalizácia, horná hranica lesa v Nízkych Tatrách, ako aj problematika súvisiaca s povoľovaním spracovania kalamity zo strany orgánov štátnej správy životného prostredia.
V pôsobnosti Odštepného závodu Liptovský Hrádok sa predpokladá spracovanie kalamity do konca septembra tohto roku a v Odštepnom závode Beňuš do konca roku 2006.
Najväčší podiel nespracovanej kalamity v neštátnych subjektoch lesného hospodárstva je v rámci pôsobnosti Krajského lesného úradu Banská Bystrica. Vysoká snehová pokrývka v zime 2005 a 2006 neumožnila prakticky štyri mesiace jej spracovávanie. Najväčší podiel nespracovanej drevnej hmoty zostáva na lesnom majetku Lesov mesta Brezno, s. r. o., v zložitých terénnych podmienkach, kde je spracovanie podmienené postupom orgánov štátnej správy životného prostredia, je vydaný súhlas na spracovanie kalamity, nebol však daný súhlas na sprístupnenie území postihnutých kalamitou s odvolaním sa na ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Obnova kalamitných plôch sa v rámci Štátnych lesov TANAP realizuje v súlade s projektom revitalizácie. V rámci Štátneho podniku Banská Bystrica postupujú pri obnove v súlade so zalesňovacími projektmi, v ktorých je kladený dôraz na zvýšenie zastúpenia listnatých drevín a zvýšenie statickej odolnosti budúcich porastov. V rámci neštátneho sektora sa obnova realizuje podľa zalesňovacích projektov jednotlivých obhospodarovateľov lesov.
Ochrana lesa najmä proti podpornému a drevokaznému hmyzu sa realizuje predovšetkým aplikáciou lapačov. S ohľadom na vývoj počasia v roku 2006 bolo jarné rojenie najvýznamnejších škodcov oneskorené a odchyty do lapačov naznačujú predpokladanú situáciu, že v roku 2006 a 2007, ako aj v nasledujúcich rokoch vznikne v okolí kalamitou postihnutých porastov kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu, a to najmä v lesoch Tatranského národného parku.
V roku 2006 s ohľadom na stav a priebeh počasia v podstate neboli problémy s požiarmi, i keď mesiac júl bol rizikový. Suchá biomasa tvorí však aj naďalej vysoké riziko vzniku lesných požiarov. V rámci štátnych lesov TANAP sa realizujú protipožiarne opatrenia v súlade so špeciálnym projektom spracovaným Technickou univerzitou vo Zvolene.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, možno konštatovať, že priebeh spracovania kalamity z 19. 11. 2004 je uspokojivý. Obnova kalamitných území sa realizuje v súlade so spracovanými harmonogramami.
Pri zohľadnení všetkých argumentov a poznatkov o stave a vývoji kalamitou poškodeného územia je potrebné upozorniť na veľké riziko, ktoré pre predmetné územie predstavuje predovšetkým premnoženie podkôrneho hmyzu a lesné požiare. Na základe stavu vývoja populácie podkôrneho hmyzu je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že smrekové porasty na celom území TANAP-u poškodenom vetrovou smršťou sú v stave kritického ohrozenia a zároveň predstavujú potenciálne nebezpečenstvo rozvrátenia smrekových porastov mimo územia Tatranského národného parku. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, vážený pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, vážený pán minister, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v súlade s uznesením č. 12 zo 4. septembra tohto roku vám predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania správy o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Túto správu máte ako tlač č. 47.
Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 57 z 21. augusta 2006 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 4. septembra 2006. Uznesením č. 12 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie s tým, že navrhol odporučiť vláde raz ročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o ďalšom priebehu a postupe prác a zároveň vypracovať spoločný postup rezortov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na realizáciu opatrení zabraňujúcich šíreniu biotických škodlivých činiteľov a požiarov. Súčasne navrhol, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vykonával priebežnú kontrolu odstraňovania následkov živelnej pohromy a postupu prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou naďalej.
Pán predsedajúci, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči, máte slovo.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento materiál poukazuje na postup prác pri odstraňovaní živelnej pohromy, ktorá zasiahla územie Slovenskej republiky v novembri 2004. Treba si uvedomiť, tak ako tu už dneska odznelo, nielen územie Vysokých Tatier, ale i územie Nízkych Tatier či Oravy, ktoré rovnako boli zasiahnuté.
Vysoké percento spracovania tejto kalamity poukazuje na profesionálny prístup našich lesníkov, ktorí vedia, ako treba v takýchto prípadoch postupovať, a poukazuje na to, že skutočne táto práca sa odviedla perfektne, pretože keď dnes na území Vysokých Tatier alebo v oblasti štátneho sektora je spracovaných 93 %, v neštátnom sektore 88 %, je to výsledok a uznanie práce lesníckeho stavu na Slovensku a myslím si, že patrí sa aj na tomto mieste sa verejne poďakovať lesníkom za vykonanú prácu za rok 2004 - 2005 a do súčasných dní.
Sám som bol pri tom, keď táto kalamita vznikla a vtedy bolo mnoho polemík aj na pôde Národnej rady, či vôbec sa to dá zvládnuť za tri roky, alebo potrvá to dlhšie a bude mať niekoľkonásobne väčší dosah alebo dopad vplyvom abiotických činiteľov na celé životné prostredie. Profesionálny prístup lesníkov však ale dokázal pravý opak, vedia, čo robia.
Prekvapuje ma ale prístup ochrany prírody aj rôznych skupín, ktoré majú možnosť zo zákona vyjadrovať sa k ochrane prírody a postupom pri odstraňovaní živelných pohrôm. Bez akýchkoľvek následkov alebo možných dosahov na ich vyjadrenie sa verejne vyjadrujú na prácu lesníkov a mnohokrát svojimi výrokmi ohrozujú nielen majetok, ale aj život občanov, ktorí žijú na území kalamitou zastihnutého územia.
Je pre mňa prekvapením a ťažko vysvetliteľným aj do dnešného dňa, že môžu byť územia, kde štátny orgán nerozhodol právoplatne o tom, či kalamita sa má spracovať, alebo sa kalamita nemá spracovať. Každý ten orgán by mal byť v plnej miere viazaný lehotami správneho konania a má vydať takéto rozhodnutia.
Pán minister, preto vás žiadam, aby ste dozreli na túto oblasť a treba, aby každý si uvedomil, že organizácia Štátne lesy TANAP-u je príspevkovou organizáciou, a teda sa na ňu vzťahuje aj zákon č. 278 o správe majetku štátu. Keď vo svojom vystúpení ste upozornili na hroziace nebezpečenstvo lykožrúta, ten lykožrút spôsobí znehodnotenie majetku štátu na území Vysokých Tatier. A má to aj túto stránku mince.
Dovoľte mi, aby som uviedol pár slov k histórii. Spomíname tu 19. november 2004. Územie Vysokých Tatier zasiahla kalamita. V našej histórii to nie je po prvýkrát. Príroda sa pomýlila len o jeden deň, aby presne na 90 rokov sa zopakovala. Takáto istá kalamita zasiahla toto isté územie Vysokých Tatier 18. novembra 1915. O jeden deň sa pomýlila tá príroda na 90 rokov. Ešte raz zdôrazňujem rok 1915.
Pre mňa vyhlásenie Tatranského národného parku v roku 1949 je najväčším uznaním práce lesníkov na území Slovenskej republiky. Pretože v roku 1949 uznali, že obnovu Vysokých Tatier lesníci zvládli na výbornú a vďaka tomu vyhlásili územie Vysokých Tatier za národný park. Je pre mňa neustále prekvapením, prečo brániť tým ľuďom, ktorí už raz v živote dokázali profesionálnym prístupom vytvoriť takú hodnotu, ktorá bola vyhlásená za chránené územie v roku 1949.
Preto by som apeloval na každého, aby sme vytvorili priestor pre tých, ktorí to už raz v histórii dokázali, aby sme im vytvorili adekvátne možnosti, aby to mohli urobiť znovu, aby lykožrút nevytváral nám mŕtvy les, aby požiare nám nezničili toto územie. Tieto ohrozenia sú veľmi vážne a môžu mať ďalekosiahle dopady na rozvoj celého regiónu. Uvedomme si, že tieto regióny žijú z cestovného ruchu, a keď ten les zhorí a bude tam len spálenisko, alebo bude tam len mŕtvy les, ako je v Bavorsku na piatich hektároch, tak na toto územie nikto nepríde sa odrelaxovať, oddýchnuť alebo za účelom športu, alebo za akýmkoľvek iným účelom.
To sú veľké ohrozenia, a preto by som ešte raz sa chcel poďakovať lesníkom za tú prácu, ktorú vykonali doteraz, pretože mnohokrát boli kriminalizovaní rôznymi vystúpeniami, že porušujú zákon, hoci v každom jednom prípade, ktorý dodnes bol ukončený vyšetrovaním, sa takéto tvrdenia nepotvrdili a tá príroda a čas sa opakujú. A v Tatranskom národnom parku tá príroda, teda ten pôvodný les sa vytvoriť ani nemôže. Na vytvorenie pôvodného lesu treba minimálne 250 rokov, a keď tá príroda každých 90 rokov sa opakuje a príde táto víchrica, tak nám tú prírodu dá do takého stavu, v akom stave ju máme možnosť dnes vidieť. Preto je lepšie vytvoriť priestor pre odborníkov, ktorí vedia vytvoriť hodnoty a udržať tú prírodu v takom stave, v akom stave si ju každý z nás želá a v akom sme ju poznali pred dátumom 19. novembra 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister, nech sa páči.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja len nakrátko by som zaujal, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Simona, myslím, že na základe svojich skúseností a zo svojho výkonu ministra dobre zhodnotil túto situáciu a to jeho vystúpenie považujem za veľmi pozitívne.
Zároveň chcem ubezpečiť plénum, že urobíme potrebné kroky a tento mesiac 14. septembra máme spolu s ministrom životného prostredia pánom Izákom stretnutie priamo na mieste v Tatranskom národnom parku s jediným základným cieľom, že doriešime postup likvidácie toho kalamitného dreva, ktoré administratívne nie je zadministrované, takže aby skutočne administrátorské prekážky sme dali nabok a aby sme dali priechod zdravému rozumu. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 62 a spoločnú správu výborov máte pod č. 62a.
Poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodnila.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna tohto roku, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla tohto roku.
Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nálezom rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004 nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií, a tým vnáša do minulých skutkových a právnych vzťahov právnu neistotu.
Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004 a bolo im preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa navrhuje prehodnotenie nárokov na tieto dôchodky po opätovnom posúdení invalidity podľa zákona účinného do 30. decembra 2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to spätne odo dňa, v ktorom došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo v ktorom teda došlo k zmene jeho sumy.
Z tohto opätovného posudzovania invalidity sa navrhuje vylúčiť poistencov, u ktorých posudková komisia pred 1. januárom 2004 vyslovila záver, že ich zdravotný stav je trvalý a ktorým sa navrhuje obnoviť výplatu invalidného dôchodku, ktorý predtým poberali. Súčasne sa navrhuje ochrana toho poistenca, ktorá spočíva vlastne v tom, že ak v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok, v ktorého sume je zohľadnený percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa výplata vyššieho invalidného dôchodku.
V tejto súvislosti by som si chcela dovoliť pripomenúť, že Sociálna poisťovňa do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky preskúmala trvanie invalidity podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, o ktorých Ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky u 135 474 poberateľov invalidného dôchodku, cca u 27-tisíc poberateľov invalidného dôchodku zmenila jeho výšku alebo odňala invalidný dôchodok. Dňom vyhlásenia Ústavného súdu v Zbierke zákonov Sociálna poisťovňa pozastavila ďalšie preskúmavania invalidity.
Pokiaľ ide o zmenu invalidity na nižší stupeň bolo prehodnotených 12 907 invalidných dôchodkov, na vyšší stupeň 4 283 dôchodkov a neuznaná invalidita bola v 10 282 prípadoch. Pokiaľ ide o finančné dopady v prípade teda spätného doplatenia všetkým dotknutým poberateľom invalidných dôchodkov, dopad na výdavky Sociálnej poisťovne predstavuje 876 686-tisíc, od 1. augusta za každý mesiac predstavuje navýšenie 38 602-tisíc korún.
Uvedené princípy, o ktorých som hovorila, sa navrhuje uplatniť aj na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prehodnotenie nárokov na invalidné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet poistenca alebo z podnetu Sociálnej poisťovne a prehodnotenie nárokov na pozostalostné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet žiadateľa.
Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004, a z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv predkladáme návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 39 z 5. septembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 16 zo 6. septembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 23 zo 6. septembra 2006 a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 9 zo 7. septembra 2006.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 10 zo 7. septembra 2006.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem veľmi pekne pani ministerke aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je
informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 36.
Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a prosím ho, aby tento materiál uviedol.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy možno prevziať právne záväzné akty ES a EÚ prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého preberania smerníc Európskeho spoločenstva alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskeho spoločenstva. Aj napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky prijala do účinnosti spomínaného zákona, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, viac ako 300 aproximačných nariadení.
V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných 127 aproximačných nariadení vlády. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku 2006. Celkom ide o 29 aproximačných nariadení.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzala informáciu na vedomie. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pán podpredseda vlády za uvedenie materiálu. Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Gábora Gála, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predmetnú informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom roku.
Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.
Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 4. septembra 2006 na svojej 3. schôdzi a uznesením č. 9 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu bodu rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o
správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.
Správu ste dostali ako tlač 31 a spoločnú správu výborov ako tlač 31a.
Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska pán Ivan Šramko. Prosím ho, aby sa ujal slova.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.
Ekonomický a menový vývoj v roku 2005 bol charakterizovaný spomalením cenového rastu, akceleráciou ekonomickej aktivity, ako aj pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Od začiatku roku 2005 Národná banka Slovenska v súlade s menovým programom do roku 2008 začala realizovať stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM2. Základnou kotvou menovej politiky sú stanovené cieľové hodnoty pre vývoj inflácie v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii a zámerom vytvárať podmienky na prijatie spoločnej meny. NBS si stanovila cieľ pre medziročnú mieru inflácie meranú harmonizovaným indexom pod 2,5 % v decembri roku 2006, pod 2 % k decembru 2007 a 2008.
Hodnota medziročnej inflácie stanovená k decembru 2005 na úrovni 3,5 % plus-mínus polpercentuálneho bodu mala rovnako charakter cieľa. Slovensko súčasne spravilo významný krok k prijatiu spoločnej meny, keď v novembri 2005 sa stalo členom mechanizmu výmenných kurzov ERM2. Centrálna parita bola stanovená na úrovni 38,455 Sk za euro.
V dôsledku nižšieho rozsahu úprav regulovaných cien v porovnaní s rokom 2004 došlo už začiatkom roku 2005 k spomaleniu medziročnej miery inflácie. Dezinflačný vývoj však nastal aj v tzv. trhovej zložke inflácie, keď jadrová inflácia poklesla na úroveň eurozóny. Naopak, prorastový vplyv na cenový vývoj mal v druhom polroku rast cien energií, ktorý sa okrem vyšších cien pohonných hmôt od 3. štvrťroku prejavil aj v úpravách regulovaných cien. Kým v letných mesiacoch dosahovala priemerná miera inflácie hodnoty blízko dvoch percent, dokonca roku vzrástla na 3,9 %. Napriek tomu, že rast inflácie v závere roka bol ovplyvnený faktormi, ktoré sú mimo dosahu Centrálnej banky a sú definované ako výnimky z plnenia inflačného cieľa, nachádzala sa koncoročná inflácia pod hornou hranicou cieľového pásma pre rok 2005.
Ekonomický rast sa v roku 2005 podľa revidovaných údajov v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 0,7 % na 6,1 %, čo bola najvyššia úroveň od roku 1996. Štruktúra ekonomického rastu bola vyvážená a ovplyvnená tak domácim, ako aj zahraničným dopytom, akcelerácia dynamiky hrubého domáceho produktu súvisela predovšetkým s rýchlejším rastom domáceho, ale aj investičného dopytu.
Menová politika Národnej banky Slovenska bola v prostredí ekonomického rastu zameraná na udržiavanie cenovej stability a plnenie inflačného cieľa nielen pre rok 2005, ale aj v strednodobom horizonte.
Začiatkom roku 2005 Národná banka Slovenska reagovala na nadmerný apreciačný tlak na výmenný kurz slovenskej koruny. Príliš rýchle zhodnocovanie výmenného kurzu nezodpovedalo rovnovážnym trajektóriám, nadhodnotený kurz tak mohol viesť neopodstatnenému zníženiu inflácie na úkor ekonomického rastu a súčasne vytváralo sa riziko korekcie v budúcnosti s dopadom na plnenie strednodobých cieľov. Na túto situáciu Národná banka Slovenska reagovala jednak realizáciou devízových intervencií, ale aj operáciami na korunovom trhu. S účinnosťou od 1. 5. Národná banka rozhodla o znížení základnej úrokovej sadzby o 1-percentuálny bod na 3 %. Apreciačný tlak sa následne zastavil a čiastočne došlo ku korekcii predchádzajúceho vývoja. Výmenný kurz sa opätovne výrazne posilnil po vstupe do ERM2.
Ako som už spomenul, až do leta pretrvával dezinflačný vývoj, keď medziročná miera inflácie dosahovala úroveň eurozóny. Tomu zodpovedalo aj nastavenie kľúčových sadzieb na relatívne nízkej úrovni. Úpravy regulovaných cien, najmä cien energií sa začali realizovať od septembra. Okrem priameho dopadu na cenový vývoj súčasne vytvárali riziko vzniku sekundárnych inflačných efektov.
Záverom môjho príhovoru by som vás rád uistil, že Národná banka Slovenska bude aj naďalej dôsledne realizovať menovú politiku tak, aby napĺňala zákonom stanovený cieľ udržiavania cenovej stability.
Vážená Národná rada, dámy, páni, ďakujem za pozornosť.