P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, chcete reagovať? Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Chcem len vysvetliť pani poslankyni Tóthovej, že ak čo len jeden medzinárodný dokument, ktorý Slovenská republika podpísala, hovorí o záväzku stanoviť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, ak čo len jeden takýto medzinárodný dokument, dohovor existuje, no tak je naša povinnosť v našich kódexoch tú trestnoprávnu zodpovednosť stanoviť. Túto našu povinnosť predsa nemusia stanovovať všetky medzinárodné dohovory, ktoré Slovenská republika podpísala.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.)

Pani poslankyňa, navrhovateľ a spravodajca majú záverečné slovo.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 88. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod č. 100.

Požiadam teraz podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby uviedol vládny návrh zákona.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. financovanie neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov, pričom sa navrhuje zvýšiť percentuálny podiel z výnosu dane z príjmov pre obce a vyššie územné celky o objem finančných prostriedkov, ktoré vyčlenilo ministerstvo školstva na ich financovanie v roku 2006, navrhnúť, aby sa mzdový normatív, ktorý vyjadruje normované ročné náklady na osobné náklady, určoval aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, určiť konkrétny termín zberu údajov na 15. september o počte žiakov štátnych škôl, neštátnych škôl a štátnych školských zariadení financovaných z kapitoly ministerstva školstva, ktoré sú zriaďovatelia každoročne povinní oznámiť krajskému školskému úradu do 30. septembra, upraviť ustanovenie o výkone dohľadu ministerstva aj nad štátnymi školskými zariadeniami, upraviť výpočet objemu finančných prostriedkov určených ako rezerva a upraviť obsah správy o hospodárení škôl a školských zariadení, upraviť stanovenie o garantovanom minime, a to bez časového obmedzenia a podmienky na jeho poskytnutie. Súčasne navrhujeme upraviť ustanovenie o dohodovacom konaní bez časového obmedzenia, teda rovnako ako v prípade garantovaného minima, doplniť podmienky, za ktorých sa vyjadruje obec a vyšší územný celok ku zaradeniu neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl, a možnosť kontroly vo vzťahu k hospodáreniu s pridelenými finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využívania, navrhnúť, aby v prechodnom období v rokoch 2007 až 2009 zriaďovatelia neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení dostali od obcí najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka, dieťa do 15. roku veku, základnej umeleckej školy a školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, a od vyšších územných celkov najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia vo veku nad 15 rokov, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Froncovi.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne a poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 88), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Pokiaľ sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Súčasne odporúčam, ak návrh prejde do druhého čítania, v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 100 z 2. októbra 2006 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

Pán predseda, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu. Súčasne sa hlásim do rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Teraz som dostal prihlášky písomne dvoch prihlásených, pani poslankyne Radičovej a pána poslanca Szigetiho.

Máte slovo, pán spravodajca.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, zákon o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý sme prijali v roku 2003, konečne po mnohých rokoch zaviedol poriadok a spravodlivosť pri financovaní regionálneho školstva. Konečne sme umožnili rodičom, aby si vybrali z pestrej ponuky rôznych typov škôl a školských zariadení pre svoje deti to najlepšie. A tá ponuka pomohla nielen tým, ktorí si môžu a chcú doplatiť za kvalitu, ale aj tým, ktorí na to nemajú, a práve tým, ktorým neštátne školy či zariadenia často aj bez poplatku dokážu pomôcť.

Pán minister, zmena, ktorú sa touto novelou chystáte zaviesť, však tento systém financovania zničí. Skôr než vám a kolegom poslancom vysvetlím a zdôvodním, aké škody sa chystáte spôsobiť našim školám a žiakom a ako negatívne zasiahnete do financovania učiteľov, chcem poznamenať, že chápem, že ste v rezorte krátko a všetko sa za 100 dní naučiť nedá. To vás však neoprávňuje, aby ste hazardovali s tisíckami detí, ktoré využívajú neštátne zariadenia na svoje mimoškolské aktivity, ktoré sa stravujú v neštátnych jedálňach či trávia čas v neštátnych školských kluboch. Nemôžete hazardovať ani so stovkami handicapovaných detí zo sociálne odkázaných rodín, ktoré na pomoc využívajú služby neštátnych zariadení, a napokon ani so zamestnaním tisícok pedagógov.

V novele zákona sa chystáte urobiť niekoľko zásadných zmien a ja pôjdem postupne. Tú najväčšiu a najhoršiu, aby neštátne školské zariadenia už nefinancovalo ministerstvo školstva, ale samospráva a dokonca aby na ich existenciu samospráva vydávala súhlas, možno pomenovať len jediným spôsobom. Pán minister, vy sa práve pokúšate znárodniť súkromné školstvo. Žijeme však v roku 2006, a nie v roku 1948. Uvedomujem si, že v časti našej spoločnosti pojmy súkromné vlastníctvo, podnikateľ vyvolávajú nevôľu, ale nechápem, prečo vy, pán minister, odpor voči pedagógom neštátnych škôl a deťom, ktoré neštátne zariadenia navštevujú, ešte sám svojimi navrhovanými zmenami podnecujete, navyše keď žijeme v spoločnosti, ktorá sa hlási k trhovej ekonomike. Inými slovami, ak sa rodičia rozhodnú investovať peniaze do vzdelania svojho dieťaťa, aby napr. malo kvalitnejšieho pedagóga či kvalitnejšiu výučbu angličtiny, tak im chcete znížiť dotáciu zo štátu. Nie školy, ale občania sú si rovní. Deti sú si rovné bez ohľadu na to, kto zriadil školu, do ktorej chodia. A preto som presvedčený, že štát má byť v tejto veci garantom. Novela zákona, ktorú ste, pán minister, pripravili, znamená postupnú likvidáciu súkromného školstva. Navrhujete, aby počas troch rokov obec musela dať školskému zariadeniu 85 % z nárokovateľných prostriedkov, dokonca, ako som videl, ste včera sľúbili predstaviteľom neštátnych zariadení, ktorí sa právom cítia ohrození, že v prípade, že by sa tak nestalo, že by došlo k zmene, tak stiahnete zákon. Ja sa vás ale chcem opýtať, pán minister, ako donútite obec, aby tieto peniaze dala. Zákon to nemôže urobiť, nemôže zasahovať do ústavných práv obce. Budete snáď osobne chodiť od starostu k starostovi a prosiť ho a presviedčať? Konštatujete, že po 3 rokoch sa uvidí a keď nový systém nebude fungovať, tak ho možno prehodnotíte. No len neviem, či bude čo prehodnocovať, keď súkromné a cirkevné jedálne, kluby, umelecké školy, rôzne centrá voľnočasových aktivít či špeciálnopedagogické poradne zaniknú. Pán minister, viete, čo je najtragickejšie na tom? Že ani ľavicový exminister Milan Ftáčnik nezašiel tak ďaleko. Pán premiér Fico hovorí, že táto vláda plní program sociálnej demokracie. No ja mám pocit, pán minister, že vy ste nástroj, ktorý plní jeho socialistický program, lebo toto nie je podľa mňa ani videnie štandardnej sociálnej demokracie. Mám taký pocit, že včlenenie SDĽ do Smeru postupne valcuje pôvodné sociálnodemokratické idey zakladateľov Smeru. Ale nerozumiem, prečo ste sa na to prepožičali vy, keď sa Slovenská národná strana hrdo hlási ku kresťanstvu. Mali by ste si uvedomiť, že navrhované zmeny zlikvidujú súkromné, postupne ale aj cirkevné školy.

A ďalšia zmena, ktorá sa len tak do povšimnutia odbornej verejnosti a médií dostáva, do tejto novely je zvýhodnenie mzdových normatívov podľa toho, v akých platových triedach má škola zaradených pracovníkov. Ale, inými slovami, povedzme si, čo toto znamená. Škola, ktorá zamestnáva dôchodcov, dostane oveľa viac peňazí ako škola s mladými nastupujúcimi učiteľmi. Myslíte si, že máme dostatok mladých učiteľov? Myslíte si, že tým získate a udržíte v školstve učiteľov cudzích jazykov alebo informatiky? Páni poslanci, chcem, aby ste vedeli, o čom budeme rozhodovať. Táto novela znamená míľový krok späť k socialistickému školstvu. Ak jej dáte zelenú, naštartujete postupný zánik súkromných škôl. A uvedomte si, že súkromné a ani cirkevné školy a ich školské zariadenia nevznikajú ako nástroj na zbohatnutie, sú často jedinou možnosťou obcí, ako sa pracujúci rodičia môžu postarať o svoje deti v predškolskom veku, sú často dobrým liekom na riešenie nezamestnanosti v danom regióne či dobrým spôsobom pre mládež na trávenie voľného času, čo je najlepšia prevencia proti kriminalite, drogám, alkoholu a podobne.

Pán minister, nemôžem sa podpísať pod to, aby tento zákon išiel ďalej, a preto som navrhol v zmysle svojich oprávnení, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram zároveň možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja rešpektujem autorskú licenciu na názory, preto s vaším názorom nejdem polemizovať. Ale ako právnička si vám dovolím prečítať čl. 67 ods. 2 ústavy, pretože ste uviedli, že samospráve nie je možné uložiť zákonom povinnosť. Tento článok, jeho odsek 2 znie: "Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom." Teda je to možné nie pri prenesenom výkone štátnej správy, ale pri výkone územnej samosprávy. To znamená, že zákon to umožňuje. Iná je otázka, že sa pridelia financie a pod., áno, to je ako pri prenesenom výkone štátnej správy, ale ústava takúto možnosť uložiť samospráve povinnosť umožňuje. A zákon to môže uložiť, preto som si považovala za potrebné uviesť na správnu mieru to, čo ste tu nesprávne uviedli. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán spravodajca nereaguje.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca vystúpil v zmysle § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku.

Chce s reakciou vystúpiť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: No nedá sa, samozrejme, nereagovať. Vážený pán poslanec, keby vás tak počúvali zástupcovia samosprávy, tak by boli veľmi smutní z tých vašich vyjadrení, keď si dovolíte tvrdiť, že to, čo sa posúva na samosprávu, sa volá znárodnenie, a to, čo riadi samospráva, sa volá socializmus. To ste povedali. Tak neviem, či si uvedomujete, že tu v podstate ide o zavedenie a dokončenie fiškálnej decentralizácie a nerobíme nič iné, iba to, aby nemusel minister v Bratislave od zeleného stola rozhodovať o tom, čo bude na východe Slovenska, ale aby sme posilnili samosprávnosť a aby sme dali rozhodovať ľuďom, ktorí žijú priamo na mieste. Hovoríte, že to nie je spravodlivé. A to je spravodlivé, keď obecné škôlky musia byť financované od samosprávy a súkromné od štátu? Veď na štátnom sa najlepšie podniká. Ale čo keby sme im dali všetkým rovnaké podmienky, aby všetky boli financované z rovnakého zdroja a aby tá súťaživosť tu bola?

Hovoríte, že pokiaľ ide o súkromné škôlky, že si rodičia môžu doplatiť vyššiu kvalitu. Viete, čo ste povedali? Že súkromné škôlky majú vyššiu kvalitu. To znamená, že tu zavádzate nejakú, by som povedal, extratriedu, nejakú elitársku triedu s tým, že ten, kto je súkromník, musí mať vyššiu kvalitu ako ten, kto je verejný. Veď to je doslova nepochopiteľné, ako niečo takéto môžete žiadať. Veď všetky musia byť rovnocenné, všetky musia byť na rovnakej úrovni, každý musí mať rovnakú šancu a každý musí mať rovnakú možnosť pôsobenia. Predsa nie je možné, že keď si niekto doplatí na súkromnej škôlke, tak automaticky žiada oproti verejnej, že bude mať vyššiu kvalitu.

Ďalej hovoríte o 100 dňoch a tak. Sú dosť zákerné, vy dobre viete, že je to zákerné, že som tam 100 dní a že som bol na iný rezort a tak ďalej, ale keby som vám to vrátil, tak môžem povedať, že za 100 dní som urobil viac ako vy za 4 roky. A to vy veľmi dobre viete.

Prechodné obdobie. Veď, samozrejme, tie diskusie, ktoré sa tu viedli a ktoré sa prerokúvali, neboli jednoduché, pretože aj samospráva, aj cirkev, aj súkromné školstvo, aj odbory, každý v tom videl určitý problém s tým, že sa mu dosť výrazne zasahuje do kompetencií, ale s tým, že sa mu posilňujú kompetencie. Tak sme sa dohodli, že zavedieme trojročné prechodné obdobie, aby sa tento systém, ktorý zavádzame, nejakým spôsobom zažil a aby sme súhlasili s tým všetkým. Tak neviem, prečo ho napádate, tie 3 roky predsa nikomu nemôžu ublížiť a po 3 rokoch sa naozaj situácia vyhodnotí a na základe toho sa zákon nechá ďalej pôsobiť alebo sa novelou zákona niektoré veci môžu upraviť. Ale systém je dobrý, systém je dobrý, lebo je spravodlivý, posúvame aj kompetencie na samosprávu, posilňujeme samosprávnosť a obmedzujeme silu a úlohu štátu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

Pán spravodajca, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Pán minister, je mi veľmi ľúto, že ste vôbec nepočúvali, čo som hovoril, lebo vy ste počuli niečo úplne iné ako to, čo som povedal, úplne iné a vkladáte mi to do úst. To nie je pravda. Ja vám len niekoľko prípadov chcem povedať.

Po prvé, vy si myslíte, vy keby ste podnikali, mali by ste firmu, povedzme, na pečenie chleba a peniaze by vám dodával niekto iný, kto má takisto firmu na pečenie chleba, že toto je tá spravodlivosť? To je tá garancia, že dostanete tie peniaze, ktoré vám posúva štát? To vôbec nie je tak.

Druhá vec. Znova by som rád zdôraznil, ktorá obec dá súhlas na zriadenie súkromnej alebo cirkevnej školy, keď má vlastnú a vníma ju ako konkurenčnú. (Reakcia z pléna.) Nie, vyjadrovanie bolo doteraz, tam máte v návrhu, že musí súhlasiť obec alebo vyšší územný celok podľa toho, či ide o základnú alebo strednú školu, s tým, aby mohla takáto vzniknúť.

Pán minister, ja som vám povedal, že som ochotný s vami sa stretnúť a vám tieto veci vysvetliť. Nemali ste na to čas, mňa to mrzí. Ale naozaj som presvedčený, že kroky, ktoré vediete, vedú k postupnej likvidácii, tichej likvidácii súkromného a cirkevného školstva. A to sa pripravujete dať nový zákon, školský zákon, ktorý má naozaj vytvoriť podmienky, aby deti mali pestrú ponuku vzdelávacích programov. Na to som zvedavý, veď ich zavediete týmto spôsobom na jednu úroveň a budeme mať jednotnú školu. Preto ich bránim, preto vás upozorňujem, že je to cesta späť pred rok 1989 na systém jednotnej školy. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

S faktickou poznámkou sa hlási pán Švidroň Valentín. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Ja chcem len pripomenúť, že obce a vyššie územné celky zriaďujú tieto školské zariadenia, ktoré považujete za konkurenčné alebo proste majú ako svoje a majú financovať aj ako konkurenčné, v právnej subjektivite. To znamená, majú vlastný rodný list, konajú v zmysle zákona, podľa zákona, v medziach zákona. A jednoducho tá zriaďovateľská funkcia nie je taká, aby bezprostredne a meritórne proste riadila tieto školy. Čiže tu ja nevidím nejaký ten stret záujmov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať teda ďalej v rozprave a pristúpime k vystúpeniam rečníkov, ktorí sa prihlásili písomne.

Nech sa páči, pani poslankyňa Iveta Radičová, pripraví sa László Szigeti.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, naozaj budem veľmi stručná. Chcem sa dotknúť jednej časti, ale z môjho pohľadu veľmi významnej, ktorú obsahuje predkladaná novela. A to sú neštátne zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva. Prosím vás, vážené dámy a páni, vážený pán minister, návrh, ktorý predkladáte, vážne ohrozí fungovanie neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva, ktorých v súčasnosti máme 8, ktoré zabezpečujú integráciu zdravotne postihnutých študentov v bežných školách. Tieto školské zariadenia majú zo svojej podstaty regionálnu pôsobnosť a presunutie ich financovania na obce, ktoré nemajú ani špecializovaný personál, ani záujem financovať služby regionálneho charakteru, závažne ohrozí financovanie činnosti týchto zariadení. Podčiarkujem tento problém. Všetky regionálne zariadenia sa určite nielen na mňa ako poslankyňu, ale aj na viaceré poslankyne a poslancov obrátili s prosbou o prehodnotenie tohto rozhodnutia, pretože nemožno tieto zariadenia dávať do jedného balíka neštátnych školských zariadení a kategorizovať to ako nesystémové rozhodnutie, pokiaľ ich vyjmeme, pretože poradne majú systémovo úplne iný charakter ako jedálne. To je jednoducho neodškriepiteľný moment. Samotný prívlastok "neštátny" ich nedáva do jedného systému. Ja sa prihováram za to, aby ste zvážili a vyňali tieto poradne zo svojho návrhu. A pokiaľ sa tak neudeje, tiež sa prikláňam k spravodajcovi, aby táto novela bola vrátená na dopracovanie pred druhým čítaním. (Hlasy z pléna.) Pardon, pokiaľ sa tak udeje, môj problém je vyriešený. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister školstva Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som začal s históriou. Do roku 1989 sme budovali tzv. jednotný školský systém. Mali sme na milimeter rovnaké podmienky, na milimeter rovnaké učebné osnovy, plány a tak ďalej. Usilovali sme sa o to, aby sme sa starali o harmonicky rozvinutú osobnosť mladého človeka. Našťastie v roku 1989 nastali zmeny a prešli sme na tzv. pluralitný systém a na slobodný výber škôl. Za to šestnásťročné obdobie sa nám podarilo prijať mnohé legislatívne normy, na základe ktorých je jednoznačne určené, akým spôsobom môžu byť zriadené neštátne školy a neštátne školské zariadenia.

Našťastie táto novela sa netýka neštátnych základných škôl a neštátnych stredných škôl, pretože keby sa ich týkala, tak by to bolo jednoznačne veľmi vážne ohrozenie pluralitného školského systému na Slovensku. Aj tak si myslím, že je to vážne ohrozenie existencie pluralizmu na Slovensku, pretože jednoducho prijatie tohto zákona bude mať za následok, že dôjde k zrušeniu mnohých neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Totiž táto novela o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v § 16 písm. k) a l) nevídaným spôsobom zasahuje do spôsobu aj zveľaďovania základných umeleckých škôl, teda neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Totiž žiadosti majú obsahovať súhlas obce, resp. samosprávneho kraja, a to aj v takom prípade, keď ide o zriadenie cirkevnej súkromnej základnej umeleckej školy, resp. cirkevného a súkromného školského zariadenia. Dovoľte mi jednu analógiu povedať. Viete si predstaviť také niečo, aby v biznise, v podnikateľskej sfére, keď v tej dobe koncern PSA Citroen sa usiloval o to, aby sa etabloval na Slovensku, musel mať tento koncern súhlas trebárs od koncernu Volkswagen alebo neskoršie aby koncern KIA - Hyundai potreboval súhlas od svojho konkurenta, od koncernu PSA Citroen na to? To je niečo podobné. Veď naše obce a naše samosprávne kraje sú zriaďovateľmi základných umeleckých škôl, sú zriaďovateľmi rôznych školských zariadení, nebudem menovať, akých. Samozrejme, sa otvára konkurenčný boj, keď sme hovorili neustále o tom, že konkurenčné prostredie je osožné, pretože motivuje školu, školské zariadenie na zlepšenie kvality. Ja jednoducho si neviem predstaviť, že v danej obci, v danom meste alebo v rámci samosprávneho kraja zriaďovateľ svojej základnej umeleckej školy alebo zriaďovateľ svojho školského zariadenia vydá súhlas na to, aby v obci alebo v rámci samosprávneho kraja vznikla trebárs ďalšia základná umelecká škola alebo iné školské zariadenie, a to poviem hneď, z akého dôvodu, z dôvodu toho, že systém financovania týchto zariadení je taký, aký je. Upravuje sa to zákonom č. 564/2004 Z. z. A určite zriaďovateľ svojej základnej umeleckej školy alebo svojho školského zariadenia bude skôr zabezpečovať financovanie svojej školy, svojho zariadenia a až potom, keď mu niečo ostane, tak možno niečo dá aj tzv. neštátnym základným umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam.

Týmto spôsobom, si myslím, skutočne sa narušuje princíp plurality školstva, narušuje sa princíp vytvorenia konkurenčného prostredia. A myslím si, že od 1. januára spomínaným neštátnym základným umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam neostáva nič iné, pretože sa môžu ocitnúť na okraji finančnej priepasti, len osloviť rodičov a žiadať rodičov, aby prispeli zvýšenou sumou. Samozrejme, za následok to bude mať to, že rodičia, hlavne tí, ktorí na to nebudú mať finančné prostriedky, postupne zoberú svoje deti z týchto škôl a z týchto školských zariadení a následne dôjde k ich zániku a k vyradeniu zo siete týchto základných umeleckých škôl a školských zariadení. To je cieľom tejto novely? Cieľom tejto novely je to, aby sme sa vrátili k jednotnému školskému systému? Myslím si, že je dobré, že na Slovensku máme pluralitný systém, aj keď pri porovnávaní s ostatnými okolitými krajinami, trebárs postkomunistickými, sa percentuálny podiel neštátnych škôl a školských zariadení blíži už pomaly k 20 %, pričom na Slovensku je to stále ešte okolo 10 %. Skôr si myslím, že by bolo potrebné vytvoriť také podmienky, také prostredie pre zachovanie a rozvoj neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení, aby sme dobehli a dosiahli úroveň v tejto oblasti okolitých krajín.

Samozrejme, nemôžem povedať, že všetko, čo je navrhnuté v tejto novele, je zlé. Určite pozitívne hodnotíme tie paragrafy, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo a vláda mieni predĺžiť obdobie na zabezpečenie tzv. garantovaného minima. Kvitujeme to, že aj v budúcnosti ministerstvo ráta s tým, že budeme pokračovať alebo budete pokračovať s tzv. dohodovacím konaním, pretože je to potrebné. Pozitívne hodnotím to, že pri určovaní mzdového normatívu a vôbec mzdového balíka pre konkrétnu školu budete zohľadňovať konkrétne zaradenie pedagógov, pretože nie je jedno, či na tej škole sú všetci začínajúci pedagógovia alebo sú tam pedagógovia s tridsaťročnou praxou alebo tesne pred dôchodkom.

Napriek týmto pozitívam si myslím, že prijatie tohto zákona ohrozuje existenciu pluralitného školského systému na Slovensku. Môže to viesť k zániku mnohých neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Z toho dôvodu podobne ako spoločný spravodajca pán poslanec Fronc navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými pripomienkami. Uzatváram túto možnosť.

Keďže nie sú faktické pripomienky, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k uvedenému vládnemu návrhu ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa... (Hlasy z pléna.) Prepáčte, ešte pán poslanec Nagy sa hlási. Technici, doplňte pána poslanca. Ale pôjdeme v poradí prihlásených: pán poslanec Janiš, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Nachtmannová a nakoniec pán poslanec Nagy. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, to, čo máme na stole, alebo to, o čom rokujeme, táto pripravovaná legislatívna zmena zásadným spôsobom mení tok financií zo štátneho rozpočtu pre neštátne školy a školské zariadenia. Neštátne školy a školské zariadenia sú toho času financované z kapitoly ministerstva školstva prostredníctvom krajských školských úradov. Sú im prideľované účelové prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa normatívov a počtu žiakov. Takto to je dnes. Vládny návrh zákona hovorí o zmene a hovorí o financovaní prostredníctvom samosprávy ako originálnej kompetencie, pričom k tejto originálnej kompetencii samosprávy priraďuje taxatívne, koľko korún obec zo svojich originálnych peňazí dá na tieto neštátne školské zariadenia. A tu je problém. Tu je ten zásadný problém. Obec dostane do vienka mimo svojich zariadení školských, ktoré má, aj zariadenia, kde nie je zriaďovateľom. A pri týchto zariadeniach chce štát, teda my, zákonom určiť, koľko korún zo svojho rozpočtu obec dá tej alebo onej škole. Vznikajú tu neštandardné, krivé pravidlá financovania školstva. Štartuje sa niečo, čo by som nazval monopol socialistického školstva. Ak ich chcete zrušiť, vládna koalícia, krajské školské úrady, tak dajte distribúciu peňazí priamo z ministerstva školstva na obce a je po probléme. Priraďte k týmto peniazom aj peniaze, ktoré stojí prevádzka, preto, lebo ak máte dostať do vienka 13 neštátnych školských zariadení, treba dať aj na bankové poplatky, treba prijať ľudí, preto, lebo treba tieto financie manažovať. Takže dajte to, čo dávate doteraz, plus peniaze, a to na prenesený výkon štátnej správy. A je to v poriadku. Ak chcete potrestať samosprávu, že má veľa peňazí, napriek tomu ste jej teraz pridali ešte pri dani z príjmov ešte viac peňazí, že máte veľa peňazí, tak si teda financujte ešte aj neštátne školy, však sme vám dali viac peňazí, tak to nerobte cez školy, však zmeňte pravidlá fiškálnej decentralizácie. Čoho sa bojíte? Však povedzte, že samospráva máte veľa peňazí, budete robiť ešte aj toto, aj toto, aj toto. Však im to povedzte otvorene, ale cez ten zákon, ktorý hovorí o financovaní samospráv, a nie pokútne cez iné zákony. Však si to možno ani nikto nevšimne. No všímajú si to ľudia.

A na margo celého tohto princípu aj k pani kolegyni Tóthovej. Samozrejme, ústava hovorí o tom, že samospráve to možno nariadiť len zákonom. Ale napriek tomu, že sme ústavní činitelia, že sme poslanci Národnej rady, napriek tomu, že my sme tí, ktorí tu prijímame zákony, hádam nechceme prijať zákon a nariadiť obci naším zákonom, že rovnaké školské zariadenia budú ináč financované, ako budú neštátne a ako budú obecné? Veď predsa zákonom ide to nariadiť, ale, preboha, nechcite, aby sme sa na tomto podieľali. Štát nemôže nariadiť obci, aby v originálnej kompetencii financovala jedno školské zariadenie podľa pravidiel, ktoré dá štát, a druhé podľa pravidiel, ktoré dá samospráva. To nemožno, štát nemôže nariadiť obci, koľko korún zo svojich originálnych peňazí dá na tú-ktorú školu, ktorú má v zriaďovateľskej pôsobnosti, to nemôže. Obecný rozpočet a originálne peniaze samosprávy sú výhradne v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev. My predsa nemôžeme nariadiť zákonom, že dáš, poviem, normatív, koľko sa to tu navrhuje, 38 000 na materské školy neštátne a 25 000 na tie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Veď my chceme takýto zákon prijať? Rozpočet samosprávy, ktorý sa netýka preneseného výkonu štátnej správy, je v originálnej kompetencii mestských a obecných zastupiteľstiev. Do tohto my predsa nemôžeme zasahovať.

Ak chcete zmeniť financovanie obcí, tak je tu fiškálna decentralizácia. A tam si to upravte. Ale nemôžeme obci nariaďovať, aby financovala jednu školu tak a druhú školu tak. To je neprípustné, financuje ju štát, pán minister. Momentálne štát si financuje neštátne školské zariadenia podľa pravidiel, ktoré si dal štát. Ale vy nemôžete preniesť obci, aby svoje zariadenia financovala podľa rozpočtu obecného a aby aj z toho istého rozpočtu iné zariadenia financovala ináč. To nejde. To je nieže protiústavné, to je tak nelogické, že to tu snáď ani nemôže zaznieť. A z tohto dôvodu sa stotožňujem so spravodajcom, že vráťme to späť a pobavme sa o financovaní neštátnych školských zariadení v širšom, mimo parlamentu, na rôznych zoskupeniach aj so samosprávou, ako zachovať aj rôznorodosť, ako dať rodičom aj možnosť si vyberať školské zariadenia, ako dať možnosť rodičom aj si doplatiť, keď chceš, ale bavme sa o tom, ale nenariaďujme obci a nezasahujme do originálnych kompetencií. To pokazíme školstvo, znivelizujeme ho a urobíme z neho monopolné socialistické školstvo. Ale toto predsa nechceme. Dosť dlho trvalo, kým sme dali rodičom na výber, aby sme podporovali aj iné. Nech je konkurencia aj medzi školskými zariadeniami. Nie, tie obecné nemusia byť najlepšie ani súkromné nemusia byť najlepšie, ani cirkevné nemusia byť najlepšie, ale dali sme možnosť si vybrať. A toto nie je podnikanie, toto je neziskový sektor, toto nie je o podnikaní. (Reakcia z pléna.) Ale tuto nehovoríme, či sa podniká na štátnom alebo neštátnom.

Vážený pán predseda, z uvedených dôvodov si dovolím podporiť návrh spravodajcu, aby sme to vrátili späť, aby sme sa ozaj o tom pobavili, aby sme tu nerobili napriek tomu, že máme tú moc, že 76 poslancov tejto Národnej rady môže schváliť čokoľvek, to, aby sme neschvaľovali to, čo nás nectí.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša nie sú žiadne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Rosovej.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, zaznelo tu už mnoho viet mojich predrečníkov, s ktorými mi neostáva nič iné, len súhlasiť, predovšetkým pokiaľ ide o likvidačný charakter tohto návrhu, ktorý máme pred sebou, voči mnohým súkromným, neštátnym a cirkevným zariadeniam a základným umeleckým školám, takisto súkromným a cirkevným.

Nechcem pridávať alebo opakovať argumenty, ktoré tu zazneli, ale taktiež chcem podčiarknuť to, čo hovoril môj predrečník pán Janiš o absurdnom charaktere ustanovenia, ktorým chce vlastne štát nariadiť obciam, ako narábať s ich vlastnými zdrojmi, s ich vlastnými príjmami. Názory, samozrejme, na to môžu byť rôzne, chcem ale upozorniť, že by to bol naozaj precedens, ktorý by bol krokom k rozleptávaniu demokratických inštitúcií, k rozleptávaniu princípov decentralizácie, pretože takýmto spôsobom by sme mohli začať nariaďovať obciam používať ich finančné prostriedky na čokoľvek, čo by sme chceli. Takže tuná vidím vážne nebezpečenstvo. Chcem ale pripomenúť, že na toto nebezpečenstvo bola vlastne vláda upozornená aj v pripomienkovom konaní. A ministerstvo si ho musí byť vedomé preto, lebo zo strany ministerstva financií keď podobné ustanovenie vlastne identického obsahu bolo pôvodne navrhnuté ako novela zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, vyjadrenie ministerstva financií znelo, že určovanie účelu použitia ich vlastných príjmov, myslia sa tým príjmy obcí, možno považovať aj za obmedzovanie rozhodovacích právomocí subjektov územnej samosprávy o použití vlastných príjmov svojich rozpočtov. Takže táto pripomienka bola formulovaná ako zásadná a bola akceptovaná ministerstvom školstva. To, že s rovnakým obsahom sa vlastne dostalo podobné znenie alebo identické znenie do návrhu zákona vlastne č. 596/2003 Z. z., na tom nič nemení. Toľko teda k tomuto faktu o zmene princípu financovania.

Novela však obsahuje aj iné minimálne polemické ustanovenia. Pán poslanec Szigeti ocenil zrušenie časového obmedzenia pre garantované minimum, a teda aj pre tvorbu rezervného fondu, ja sa ale vrátim k tomu, čo som už na tejto pôde z tohto miesta raz pripomenula, že tento spôsob riešenia situácie tých škôl, ktoré nie sú schopné z objektívnych dôvodov zmestiť sa do normatívov, nie je systémový, že to je prístup, ktorý vlastne uvrháva tieto školy do stále väčšej a väčšej chudoby preto, lebo z roka na rok im uberá, pričom ich podmienky sa vlastne nemenia. Ak za 3 roky sa ukázalo, že jednoducho majú objektívne príčiny, prečo nedokážu splniť normatív, zmestiť sa do normatívu, tak takisto to bude aj o ďalšie 3 roky a tak ďalej. Lenže štát im bude dávať stále menej a menej. Ja som presvedčená, že situáciu týchto škôl treba riešiť celkom inak než nekonečným predlžovaním výnimiek, že ju treba riešiť systémovo, že ju treba riešiť jednoducho dohodou, že práve tieto školy, ktoré spĺňajú určité kritériá na základe analýzy, budú financované osobitným spôsobom, budú dostávať toľko, aby dokázali prežiť. Takže toľko k druhému spornému ustanoveniu tejto novely.

No a vidím tu ešte problém, ktorý už bol zmienený aj pánom poslancom Froncom. A to je kritérium pre výpočet mzdového normatívu, to znamená zaradenie pedagogických zamestnancov do platových tried ako ďalšie kritérium pri výpočte mzdového normatívu. Viem si predstaviť, že by sa takýmto spôsobom dalo aj rozumne ovplyvniť financovanie, a možno tu ani nebol zámer nejaký kontraproduktívny, ale v žiadnom prípade sa to nepodarí, pokiaľ sa to bude uplatňovať lineárne, to znamená, čím vyšší priemer, tým vyšší normatív, preto, lebo tam naozaj vznikne situácia, keď žiaden zodpovedný riaditeľ nezamestná absolventa vysokej školy, ktorý mu bude 7 rokov prinášať menej než dôchodca.

Práve pre všetko, čo som uviedla, ale aj pre mnohé iné argumenty, ktoré tu zazneli tak zo strany pani poslankyne Radičovej, ako aj mojich predrečníkov, stotožňujem sa s návrhom spoločného spravodajcu a odporúčam vrátiť túto novelu na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Faktické poznámky sú? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Rád by som doplnil svoju predrečníčku a kolegyňu pani poslankyňu Rosovú o názor týkajúci sa vyjadrení ku garantovanému minimu a my sme o tomto probléme už hovorili pri návrhu pána poslanca Fronca. Myslím si, že, pán minister, v tomto smere už tam padlo dosť vecných názorov na to, ako ďalej s garantovaným minimom, pretože skutočne to nič nerieši.

Súčasne by som sa však, pán minister, vás opýtal, ako vidíte svoju predstavu rovnováhy medzi verejným a súkromným sektorom. A túto otázku som vám už položil pri svojom vystúpení pri programovom vyhlásení vlády, pretože práve tento návrh podľa môjho názoru zavádza veľkú nerovnováhu medzi zriaďovateľov neštátnych školských zariadení. A dokonca si myslím, že predložený návrh zákona je úplne mimo rámca vášho programového vyhlásenia, pretože o tomto probléme tam nemáte ani jedno slovíčko. Tento materiál nielenže zhoršuje podnikateľské a konkurenčné prostredie v školstve, ale je, ako už bolo povedané, pre súkromné a cirkevné školy likvidačný a dokonca, si myslím, ani v praxi nerealizovateľný. Ďakujem pekne.