P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalšia ústne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Nachtmannová, pripraví sa pán poslanec Nagy.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa snaží riešiť systémové problémy, ktoré súvisia s rozdielnym spôsobom financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Už v prvom roku fiškálnej decentralizácie neštátni zriaďovatelia v sieti škôl a školských zariadení uskutočnili spolu 59 zmien v sieti škôl a školských zariadení v súvislosti s ich vyradením alebo zaradením. No len 2 zmeny súviseli s vyradením školského zariadenia zo siete. To znamená, že k financovaniu základných umeleckých škôl a školských zariadení z kapitoly ministerstva školstva pribudlo v roku 2005 ďalších 57 neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Z tohto je zrejmé, že viaceré obce a vyššie územné celky rušia základné umelecké školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a podporujú ich transformáciu na neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Narastajúci počet neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení z dôvodu rušenia verejných základných umeleckých škôl a školských zariadení spôsobuje každoročne dopad na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Medziročný nárast je približne 72 mil. Sk. Celkovo na rok 2006 ide na neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia 537,361 mil. Sk. A pri tendencii narastania, ktorú som pred chvíľočkou prezentovala, je zrejmý negatívny dopad na rozpočet v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čo by mohlo viesť k prehodnocovaniu objemu finančných prostriedkov určených na financovanie základných škôl a stredných škôl.

Na záver svojho vystúpenia by som chcela zdôrazniť kladné stránky predmetného návrhu zákona. Prvoradým kladom, ktorým som aj začala, je zavedenie rovnakého systému financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení a verejných základných umeleckých škôl a školských zariadení z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy podľa § 2 ods. 1 písm. c) a § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. Ďalším nesporným kladom je zníženie motivácie obcí a vyšších územných celkov rušiť základné umelecké školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a následného iniciovania vzniku neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení na svojom území. Rovnako kladom, výrazným kladom je zamedzenie negatívneho dopadu na rozpočet kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky z dôvodu narastajúceho počtu neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. V zmysle rokovacieho poriadku teda navrhujem, aby návrh zákona postúpil do druhého čítania. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pani poslankyňa tu obhajovala návrh tejto novely zákona. Hodne sa tu hovorí o tom, že v konečnom dôsledku bude jednotná štátna škola, čo, viem si predstaviť, je v ideologickej náplni takej ľavicovej strany, ako je Smer, ktorá to nesie v sebe ako ľavicová strana socialistická. Trošku viac sa pritom divím ministrovi školstva za SNS, pretože táto strana sa netlačí až tak veľmi doľava k jednotnej škole. Ale chcem povedať, že tento návrh zákona ja nevidím ako nejaký ideologický, tento návrh zákona je proti absolútne zdravému rozumu, na aký sme si zvykli po novembri 1989, pretože človek si môže vybrať, proti naprostému záujmu rozumu. A mňa by naozaj, pán minister, zaujímalo, ktorá logika vás priviedla k tomuto, aby ste túto možnosť občana vybrať si, povedzme na obci, nejakým takýmto spôsobom zabrzdili. A poviem vám jeden primitívny príklad, samozrejme, na ktorý vy my môžete dať ďalšie kontrapríklady. Na obci bude starosta, ktorého manželka bude riaditeľka škôlky, a už žiadna iná škôlka na tejto obci alebo na dedine nevznikne. Proste aj toto sú pomery našich obcí a našich dedín. Čiže to je malé spoločenstvo, kde malá skupina ľudí môže ovládnuť absolútne priestor tak, že už žiadna pluralita a žiadna nejaká možnosť výberu tam nebude. Čiže to je proti zdravému rozumu, absolútne proti zdravému rozumu, a teda som trošku prekvapený, že to prichádza z myšlienok univerzitného profesora.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, hovorili ste o systémových problémoch a že zákon chce riešiť systémový problém, ktorý existuje. Tomu nikto neodporuje, že je tu systémový problém a že, áno, niektoré obce a mestá zriaďovatelia územnej samosprávy trošku využívajú tento systém na to, aby, povedzme, si odľahčili rozpočet, ale pravdou je, že tie peniaze zostávajú vo verejných rozpočtoch, že vlastne sa zabezpečili iné služby z týchto peňazí. Ale to, čo hovorím, je, že tento spôsob riešenia, ktorý navrhuje novela zákona, pán minister, nie je dobrý, pretože ani systémovo, keď, pán minister, ste tiež hovorili o decentralizácii, to nie je správna centralizácia, pretože môžete decentralizovať vtedy, keď vlastne je to v okruhu pôsobnosti toho zriaďovateľa, ale špeciálne zariadenia niektoré sú nadobecného charakteru... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte minútu poprosím pre pána Bauera.

R. Bauer, poslanec: ... a takisto v samosprávnych krajoch je to nadregionálneho charakteru. Čiže v takom prípade to nie je systémovo dobré riešenie.

Takisto nie je spravodlivé riešenie to, čo navrhujete. Som chcel uviesť príklad jednej špeciálnej materskej školy pre autistov, pani kolegyňa Radičová to spomínala. Ak by obec prešla na financovanie, zabezpečí len 85 % financovania, tak by to z údajov tohto roku bol výpadok 42 000 korún na jedno dieťa. Pri 10 deťoch v takejto materskej škôlke tento výpadok bude tvoriť takmer pol milióna korún. To nie je možné, aby rodičia proste doplnili túto sumu. Čiže v podstate má to likvidačný charakter pre takéto špeciálne školské zariadenia. Preto tiež sa prikláňam k tomu, aby ste si sadli s Asociáciou rodičov, priateľov týchto súkromných základných umeleckých škôl a špeciálnych zariadení a hľadali iné riešenie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické pripomienky? Nie.

Pán spravodajca.

M. Fronc, poslanec: Pani poslankyňa, spomínali ste čísla, takže chcel by som vás trochu vrátiť s tými číslami.

Tie hrozivé základné umelecké školy. V roku 1989 sme mali 144 základných umeleckých škôl štátnych. V roku 2005 ich bolo 183, o 39 viac, zo súkromných bola v roku 1989 nula, teraz je ich 39, čiže presne nárast je pre jeden i druhý subjekt 39.

A keď hovoríte o tom hroznom čísle, nejakých 537 mil., no rád by som bol, aby sme si zrátali percento z 35 mld., čo ide do regionálneho školstva, koľko to robí. To je minimálna čiastka. A preto tvrdím, že ten systém vôbec dneska nie je ešte diverzifikovaný a neohrozuje tie druhé školy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Faktickú poznámku nemá nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Nagya.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem diskutovať o opodstatnenosti návrhu, nechcem spochybňovať, či je to adekvátne rozpracovanie fiškálnej decentralizácie alebo nie, chcem hovoriť iba o jednej skupine dotknutých subjektov. Návrh sa dotýka neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Ak dovolíte, ja by som vymenoval, ktoré sú to. A tiež by som označil tú jednu skupinu, o ktorej chcem trošku podrobnejšie hovoriť. Teda sú to umelecké školy, materské školy, kluby, centrá voľného času, školské jedálne, jazykové školy pri základných školách a podobne, ale sú to aj súkromné zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti v bežných školách. Ide o osem takýchto špeciálnopedagogických zariadení na Slovensku, ktoré majú oblastné regionálne pôsobenie. A ťažké by bolo a ťažké je ich priradiť k nejakej obci alebo k nejakému mestu. A sú aj také medzi týmito ôsmimi, ktoré presahujú aj rámec, resp. hranicu vyššieho územného celku. Týchto osem špeciálnopedagogických zariadení sa stará zhruba o 4 500 zdravotne postihnutých detí rôzneho typu, rôzneho druhu, či sú to deti mentálne postihnuté, či sú to deti pohybovo postihnuté, či ide o deti s poruchou zraku, sluchu a podobne. Popri týchto ôsmich súkromných špeciálnopedagogických zariadeniach existuje na Slovensku 70 štátnych zariadení, ktoré v podstate alebo vo väčšine prípadov pôsobia pri základných školách alebo pri školských iných zariadeniach. Týchto osem kategórií, teda osem zariadení trošku má iný charakter.

Pri príprave tohto návrhu zákona ministerstvom školstva bola pripravená Analýza systému financovania neštátnych škôl a školských zariadení. Je zaujímavé, že táto analýza sa dotkla všetkých kategórií týchto školských a neškolských zariadení súkromného typu až na zariadenia špeciálnopedagogických poradní. Pán minister, materiál, ktorý bol vypracovaný ministerstvom školstva, teraz hovorím o tej analýze, ktorá predchádzala zákonu, sa nedotkol tejto skupiny špeciálnych súkromných zariadení. A napriek tomu, že žiadna finančná ani logická, ani iná právna analýza nehovorí o tejto kategórii, návrh zákona však rieši túto kategóriu školských zariadení, a to tak, aby aj tieto boli financované obcami a vyššími územnými celkami. Financovanie súkromných zariadení špeciálnopedagogického poradenstva rozdelením výnosu dane pre školské originálne kompetencie znamená v konečnom dôsledku, tak ako tu už hovorili aj moji predrečníci, pani poslankyňa Radičová najmä, likvidáciu uvedených zariadení vzhľadom na fakt, že súkromné školské zariadenia tohto typu majú svojich klientov zo širokej spádovej oblasti. A preto obce, mestá nebudú mať snahu finančne zabezpečiť zariadenie, ktorého kompetencie ďaleko presahujú rámec obce alebo mesta.

Druhý problém je v tom, že predmetný návrh zákona je minimálne v tejto polohe, v tejto kategórii, teda školských špeciálnych zariadení, v rozpore so základnou legislatívou, Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami, o. i. aj špeciálnym zákonom, ktorý rieši problematiku diskriminácie, resp. nediskriminácie občanov Slovenska, a je v rozpore aj s dokumentmi, ktoré sa vzťahujú na práva zdravotne postihnutého dieťaťa a žiaka v prístupe ku vzdelaniu a poradenstvu.

Na základe uvedeného neodporúčam schváliť predložený návrh zákona a podporujem návrh spravodajcu, aby predmetný návrh novely zákona bol vrátený na prepracovanie. Ak by náhodou návrh spravodajcu nebol schválený, poprosím, pán predseda, aby ste predmetný návrh novely zákona pridelili na prerokovanie aj výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

O slovo podľa § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal podpredseda parlamentu pán Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod k tejto problematike uviesť najskôr taký krátky exkurz do minulosti. V rokoch 1990 až 1994 som bol primátorom v Novej Dubnici a vtedy, keď sme začali v tejto krajine diskusiu o možnej diverzifikácii škôl, o možnej konkurencii aj možnosťou založiť školy cirkevné a súkromné, sme u nás túto myšlienku s úľavou prijali. A v tej komunistickej Novej Dubnici vznikli vtedy základná škola cirkevná aj gymnázium najskôr štvorročné a potom osemročné. Tento úvodný boom sme prijali s úľavou, ale po niekoľkých rokoch sme zistili, že je predsa len niekde chyba, pretože nebolo súbežne s možnosťou vzniku takýchto škôl v našej krajine doriešené aj spravodlivé financovanie týchto alternatívnych škôl.

Spomínam si na časy, keď som bol vtedajším premiérom poverený, aby som akýmsi spôsobom koordinoval aj katolícku cirkev, aj evanjelickú, aj vtedajšieho šéfa Združenia neštátnych škôl súkromných, neskoršieho ministra pána Tótha. A napriek tomu, že, už tu bolo spomínané aj meno pána Ftáčnika, ktorý kandidoval do toho postu ministra za nejakú stranu, došlo vtedy k zhode, že všetky náklady okrem investičných budú rovnocenné vzhľadom na to, že rodičia, ktorí si zvolia inú ako štátnu školu, sú rovnakí platitelia daní, a zaviedla sa do tohto systému spravodlivosť, neskôr v základných a v stredných školách sa prešlo na normatívy, a všetci o tom viete, že dnes financie zo štátu tečú rovnako, samozrejme, cez zriaďovateľské povinnosti tých, ktorí tie školy zriadili.

Keď sme neskôr, to bolo v roku 2002, mali možnosť ako poslanci Národnej rady rozhodovať o 10 mil. zo štátneho rozpočtu, spomínam si vtedy na problémy, ktoré mali neštátne, to znamená cirkevné, stredné zdravotné, školy. A ja som si dovolil vtedy dať 2 mil. korún na tieto školy, aby sa vôbec zachránila ich existencia, pretože boli tak podfinancované, že sa tam nedali už ani mzdy vyplácať.

Keď sme zavádzali fiškálnu decentralizáciu a bola diskusia o tom, čo so základnými umeleckými školami, tak sme dôverovali našim starostom a primátorom a tzv. štátne ZUŠ-ky sme podriadili financovaniu cez fiškálnu decentralizáciu. Ako čas ukázal, urobili sme dobre. Len chcem podotknúť, že pôvodné rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti predtým, ako sme fiškálnej decentralizácii podriadili aj ZUŠ-ky, bolo percentuálne iné. Ale keď sme si uvedomili, koľko je na Slovensku základných umeleckých škôl, aké sú náklady, tak ministerstvom financií pod taktovkou vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša to bolo prepočítané. A podiel, ktorý išiel potom na obce a mestá, sa zvýšil, aby ZUŠ-ky prežili. Dnes vieme, že tie ZUŠ-ky prežili. Jediný problém, ktorý zostal, to boli neštátne ZUŠ-ky a školské zariadenie, o ktorých tu je dnes reč. A tam sme sa rozhodli, že tie si ponechá štát v zmysle filozofie, že je možné alternatívne si vybrať a každá alternatíva prináša so sebou aj konkurenciu a každá alternatíva v konečnom dôsledku zvyšuje kvalitu aj tých, ktorí sa do tej konkurencie dostávajú.

Ja neupodozrievam dnes pána ministra, že chce zrušiť alternatívne ZUŠ-ky alebo školské zariadenia, len mám pocit, že ide tu o hlboké nedorozumenie, pretože ak by sme išli tým spôsobom, ako je navrhnutý v zákone, tak by sme urobili len jednu jedinú vec, dali by sme ďalšiu kompetenciu mestám a obciam a dali by sme im ju bez peňazí. Tu nie je žiadny zásah do fiškálnej decentralizácie, tu sa ideme zbaviť jednej kompetencie. Neviem, koľko je to presne peňazí, ktoré zo štátu teraz na to idú, ale skôr si myslím, že je to výsledok toho, že táto vláda zúfalo hľadá finančné prostriedky niekde, kde si myslí, že ich môže získať. A pripomína mi to niečo podobné ako zníženie tých paušálnych nákladov pre remeselníkov alebo tie ďalšie kroky, ktoré sme už viackrát kritizovali.

Takže, pán minister, ja som sa s vami rozprával o tom, čo je vlastne leitmotívom a dôvodom toho, prečo s týmto prichádzate. A mal som pocit, že ide o to, že vraj masívne sa transformujú verejné ZUŠ-ky na neštátne, aby to platil štát. Ja teraz neviem, u koho je pravda, lebo som sa to dozvedel zo strany spravodajcu, aký bol alebo aký je vývoj v základných umeleckých školách, ktoré patria obciam a mestám, a aký je vývoj v neštátnych. Ak táto štatistika je pravdivá, tak potom nevidím dôvod, prečo by sme mali v tejto filozofii zákona pokračovať, lebo v konečnom dôsledku to považujem, že to je krok dozadu.

Ja vás vyzývam, pán minister, aby sme naozaj, tak ako tu bolo povedané, začali diskusiu na túto tému, lebo myslím, že, a neupodozrievam vás z toho, že chcete sa vrátiť do obdobia spred roku 1989, ani vás neupodozrievam z toho, že si myslíte, že to pomôže tomu, že tie školy nakoniec budú zrušené, ak by sme tento krok urobili, tak keby hneď nebodaj niektoré ZUŠ-ky obecné teraz boli transformované, tak výsledok takéhoto kroku by bol určite ten istý, že by sa postupne minimálne po tých troch rokoch, ktoré navrhujete, začalo s tým, že by tieto alternatívne školy zanikali, aj z tých dôvodov, ktoré tu povedal pán Fronc, pani Radičová, pán Mikloško a spol. Takže vyzývam vás k tomu, aby sme to prehodnotili, lebo to považujem za nedorozumenie z vašej strany. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, moja pripomienka by smerovala k tomu, že mali by sme si pri predkladaní tejto zákonnej úpravy uvedomiť, že jedným z cieľov tejto zákonnej úpravy je aj nastoliť určitú rovnováhu medzi neštátnymi a štátnymi zariadeniami, či už zo snahy ich lokálnej distribúcie v niektorých dedinách, mestečkách alebo v regiónoch, ale takisto zabezpečiť aj určitú finančnú a v neposlednom rade aj personálnu stabilitu v týchto lokalitách, pretože vieme, aké dynamické vzťahy a dynamické pohyby nastávajú v týchto hlavne základných umeleckých školách alebo možno aj v špecializovaných školách pri presune pracovníkov s úzkou špecializáciou vyžadujúcou si dosť výrazné študovanie či už v postgraduálnom alebo aj v pregraduálnom štúdiu. Myslím si, že tieto zariadenia dodávajú určitej skupine obyvateľov a ich detí aj vyššiu stabilitu, čo sa týka prístupu k týmto formám škôl a vzdelávania. Takže viacej uspokojujú aj ich potrebu. A nakoniec, nemyslím si, že je to konečné, finálne riešenie. Zrejme asi vzťah medzi súkromným a štátnym či už školským systémom alebo aj zdravotníckym systémom bude vždycky podliehať po určitom čase prehodnocovaniu a prijímaniu aj účinných zákonných opatrení. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Chce k faktickej poznámke zaujať stanovisko pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ja len krátku poznámku. Pán kolega, k zrovnoprávneniu financovania, ako keby tieto alternatívne školy mali viac, vás chcem upozorniť, že okrem prevádzkových nákladov existujú v školstve aj investičné náklady a investičné náklady pri neštátnych školách neplatí štát, investičné náklady zabezpečuje zriaďovateľ. Čiže z tohto pohľadu aj keď viem, že v tom rozpočte vždy na tie investície nie je toľko, ako by sa naozaj potrebovalo, myslím na tie štátne, tak v každom prípade je tam určitý nepomer, investičné náklady hradí zriaďovateľ, tie nejdú zo štátu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené kolegyne, kolegovia, všetci riadne prihlásení do rozpravy absolvovali svoje vystúpenie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Pán minister, nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúsim začať od konca tým, čo hovoril pán Hort. Verte mi, pán podpredseda, že je tam systémová chyba. Naozaj tá systémová chyba tam je a zároveň odpoviem aj pánu poslancovi Mikloškovi, čo sa nám v reáli stáva. Stalo sa to, že pán starosta odvolal riaditeľku materskej školy, obecnej materskej školy, pretože bol nespokojný s tým, ako tú materskú školu riadi. Pani riaditeľka si založila súkromnú materskú školu, napísala na dvere, že nebude vyberať poplatky, všetky deti prešli z obecnej do súkromnej, tá zanikla. Tri mesiace nato napísala na dvere, že poplatky sa vyberať budú. Deti sa nemali kde vrátiť a ju financuje štát. A toto sa deje, toto sa začína diať vo veľkom. Tak ročne nám to robí 70 mil. korún (Reakcia z pléna.), 72 mil. korún, ďakujem, pán Fronc, a odhad na tento rok je 150 mil. korún. Preto sme museli prísť s nejakým systémovým riešením, aby sme tomu zabránili. Keď zoberiete zriaďovateľskú pôsobnosť vyšších územných celkov a ako sú vypočítané ich výnosy alebo výnosy z dane z príjmu, tak zistíte, že táto kategória tam nie je. Čiže ak, vy ste, pán župan, samozrejme, bývalý, rušia svoje zariadenia, tak im to znižuje vlastné náklady a presúvajú to na štát. A štát to povinne financuje. A my nemáme nástroj, naozaj nemáme nástroj, ako tomu zabrániť. Čiže nie je nástroj. Čiže je to systémová chyba, v rámci ktorej sa to snažíme posunúť celé na samosprávu. Čiže štát už nebude financovať túto dobrovoľnú činnosť, pretože hovoríme o dobrovoľnej činnosti, to nie je zákonom o základných školách, kde je povinná školská dochádzka, to je dobrovoľná činnosť a súkromnú financuje štát. Čiže sa snažíme v rámci fiškálnej decentralizácie posunúť kompetencie na samosprávu. A naozaj samospráva bude navrhovať a má možnosť financovať aj súkromné, aj cirkevné s tým, že tých 570 mil. korún, ktoré tam posielame, to je presne toľko, koľko štát v roku 2006 minul na financovanie súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a predškolských zariadení. Čiže je to korektné zo strany štátu, keď sa tieto peniaze posúvajú a samospráva ich dostane. Originál samosprávy ostáva, my nepredpisujeme, kde koľko musí dať, len im dáme tie peniaze, ktoré má štát, aby si v rámci originálnych kompetencií s nimi nakladali, ako uznajú za vhodné. Ale samospráva musí mať túto kompetenciu. Potom nehovorme o samosprávnosti a nehovorme o tom, že tu máme dva alebo tri piliere štátu a demokracie. A veľa tých poznámok, ktoré tu boli povedané, vyplýva z nedôvery v samosprávu, z nedôvery v samosprávu. A tam by som vás chcel skutočne upozorniť, nepodceňujte alebo neklaďte štát na nejakú vyššiu úroveň, ako je samospráva.

A hovoríte ďalej o jednotnom školskom systéme. No ako môže byť jednotný, keď niekto je financovaný zo samosprávy a niekto je financovaný zo štátu? Veď tam sú takisto tí, čo si zo svojej samosprávy hovoria, prečo ten je a prečo ja nie som zo štátu. No tak zaveďme jednotný systém, nech to ide z jedného zdroja. A takým spôsobom sa to stane korektné. Ale nechcime, aby štát, by som povedal, neobmedzene financoval to, keď si niekto zriadi súkromnú materskú školu. Sú dve garancie, aby sa systém nezosypal. Prvá garancia je tá, že zaraďovanie a vyraďovanie zo sústavy a siete robí naďalej štát. Čiže minister má tú kompetenciu. Čiže iba minister rozhoduje o tom, či bude alebo nebude vyradená cirkevná alebo súkromná materská škola, čo je veľmi dôležitý prvok. A druhý prvok je ten, že je trojročné prechodné obdobie, keď musí, aj keď je to, dovolím si povedať, obmedzenie samosprávy, samospráva minimálne 85 % finančných prostriedkov na neštátne školské zariadenia, základné umelecké školy, vydať.

Boli aj určité odporujúce si názory. Pán Szigeti, ja vám ďakujem za korektnosť, že sa naozaj správate korektne. Pán Fronc, vy sa nesprávate korektne, poviem otvorene, pretože je tu ten mzdový normatív. (Reakcia z pléna.) Dobre, ospravedlňujem sa vám. Ten mzdový normatív, ktorý súvisí teraz aj so zavedením do platových tried, si myslím, je správny. Pán Szigeti ho pochválil, vy ste povedali, že to je katastrofa alebo ešte tvrdšie.

Pokiaľ ide o málotriedky, tam je rozpor medzi pánom Szigetim a zase pani poslankyňou Rosovou. Tam sme zrušili to trojročné prechodné obdobie, lebo si myslíme, že to je systémový krok, tým pádom, že nám tak či tak postupne klesajú. A ročne to robí asi 20 mil. korún. Čiže necháme to na prirodzený vývoj. Budeme ich podporovať, ale necháme to na prirodzený vývoj, pretože, a teraz vás ja pochválim, čo vy nedokážete, naozaj na samospráve tá optimalizácia školských zariadení prebehla, tá sa naozaj uskutočnila. Dnes, keď sa chodím pozerať do jednotlivých škôl, tak naozaj vidím, prvák, tretiak, piatak sedia v jednej budove a snažia sa. Čiže myslím si, že tam sa urobil kus dobrej roboty a toto funguje. No tak to nechajme tak a ešte tomu pomôžme a uvidíme, čo prirodzený vývoj ukáže. Do toho zasahovať by určite nebolo správne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

O slovo sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Pán minister, vy ste fungovali tu v tomto parlamente a viete, čo sa má a čo sa nemá. Mlčal som, keď ste pred chvíľou hovorili, že som zákerný, ale si vyprosím, aby ste ma hodnotili takýmto spôsobom, že konám nekorektne. To je prvá vec.

Vecne. Som vás opravil, že ide o navýšenie 72 mil., 72 mil. z rozpočtu pre regionálne školstvo robí dve promile z vášho rozpočtu, dve promile. O akom katastrofálnom náraste hovoríte? To je prvá vec.

A druhá vec. Sám si protirečíte. Ak máte tú kompetenciu ako minister v takom prípade, tak tú škôlku materskú nezaraďte do siete a problém je vyriešený. Ale musíte vy zobrať zodpovednosť ako minister a nedávať tú zodpovednosť inde, zbaviť sa jej a dať ju všade inde - nedať si brať zodpovednosť, ktorá patrí podľa mňa ministrovi, ktorá je nepríjemná, ťažká, neraz vás za to budú kritizovať, "biť", roznášať po médiách -, to ste minister a minister musí brať na seba zodpovednosť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: No, ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia, tým sme ukončili rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 74. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 78.

Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby návrh zákona uviedol.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, hlavným cieľom návrhu novely zákona o azyle je zabezpečiť implementáciu tzv. kvalifikačnej smernice, ktorá pre členské štáty Európskej únie stanovuje spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré medzinárodnú ochranu skutočne potrebujú. A zároveň upravuje aj minimálnu úroveň výhod poskytovanú týmto osobám.

V súvislosti s uvedeným cieľom sa zavádza nová forma medzinárodnej ochrany, tzv. doplnková ochrana, ktorá bude poskytovaná cudzincom ohrozeným v krajine pôvodu vážnym bezprávím, akým je najmä uloženie trestu smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Obdobne ako pri azyle, tak aj tu bude možné poskytnúť doplnkovú ochranu aj na účel zlúčenia rodiny. Doplnkovú ochranu bude poskytovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rámci konania o udelenie azylu. Ale na rozdiel od azylu bude mať prevažne dočasný charakter. Zároveň sa uskutočňujú aj práva a povinnosti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktoré sú obdobné právam a povinnostiam azylantov. Títo cudzinci budú počas poskytovania doplnkovej ochrany oprávnení na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. A umožní sa im prístup na trh práce a k zdravotnej starostlivosti. V súlade s kvalifikačnou smernicou sa navrhujú aj zmeny v dôvodoch na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej na neudelenie azylu, na odňatie azylu a na zastavenie konania o udelenie azylu. Ďalej sa ustanovujú dôvody na neposkytnutie doplnkovej ochrany a dohody jej zániku. Podrobnejšie sa upravuje postup ministerstva vnútra pri posudzovaní žiadostí o udelenie azylu a návrh zákona obsahuje aj niekoľko zmien, ktoré reagujú na aplikačnú prax.

V nadväznosti na uvedené zmeny sa mení a dopĺňa aj Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon o sociálnej pomoci a zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

Zmeny, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s transpozíciou kvalifikačnej smernice v zákone o službách v zamestnanosti, sú uvedené v návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá sa predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky súbežne s týmto návrhom novely zákona o azyle, ktorý si tiež vyžaduje novelu zákona o službách v zamestnanosti. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 14 z 10. októbra tohto roku ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedenému v tlači 74. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra tohto roku č. 78 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, migračná a azylová politika patrí medzi najväčšie výzvy súčasnej Európskej únie. Preto sme a aj budeme svedkami možno aktívnejšej tvorby európskej legislatívy v tejto oblasti. Aj táto navrhovaná novela je veľmi obsiahla a závažná, by som chcel povedať, veď je na šestnástich stranách popísaná. A je to, ako to už spomenul pán minister, transponovanie smernice Európskej únie 2004/83. Ale vieme aj z dôvodovej správy, že budeme musieť zároveň v budúcom roku transponovať ďalšiu smernicu v tejto oblasti s číslom 85/2005. To znamená, že budeme musieť hneď v budúcom roku novelizovať to, čo sme novelizovali v tomto roku, resp. ideme novelizovať teraz. Preto mám dva návrhy smerom k ministerstvu vnútra. Jednak treba upozorniť Európsku úniu prostredníctvom pracovných skupín a Stálej misie, ale aj Ministerskej rady, aby sa spomalil proces tvorby európskej legislatívy v tejto oblasti. Veď je to nemožné, že v každom roku Európska únia bude žiadať od nás transponovanie ďalších a ďalších smerníc alebo iných legislatívnych noriem. A zároveň chcel by som navrhnúť taktiež, aby ministerstvo vnútra zvážilo možnosť prostredníctvom poslaneckých návrhov počas prerokovania tohto návrhu v parlamentných výboroch presadzovať už transponovanie smernice 85/2005. Tým pádom by sme mohli naraz vyriešiť transponovanie oboch smerníc v tejto oblasti a nemuseli by sme sa k tomu vrátiť v budúcom roku. Podľa mňa je dostatočný čas na to, aby ministerstvo vnútra pripravilo takýto návrh a aby poslanci si to osvojili a presadili počas rokovania vo výboroch o tomto návrhu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Nie.

Pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali tlač 75. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod č. 79.

Opäť teda poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, hlavným cieľom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov je opäť transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti cudzineckého práva.

V súlade so smernicou Rady z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby v záujme podpory mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v oblasti štúdia a odborného vzdelávania určuje podmienky ich pobytu počas štúdia na území Slovenskej republiky, ako aj ich práva a povinnosti.

Na základe smernice z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu sa určujú podmienky pobytu vedeckých pracovníkov na území Slovenskej republiky. Navrhovanou novelou zákona o pobyte cudzincov sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje aj smernica z 29. apríla o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi. Podmienky prekračovania vonkajších hraníc Európskej únie, vstup štátnych príslušníkov tretích krajín a vykonávanie hraničnej kontroly je upravené v Kódexe schengenských hraníc. Tento predpis je záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch a má prednosť pred národnou legislatívou. Z dôvodu neprípustnosti právnej duplicity sa preto navrhuje vypustiť zo zákona o pobyte cudzincov tie ustanovenia, ktoré sú upravené Kódexom schengenských hraníc.

V súvislosti so zmenami v zákone o pobyte cudzincov sa navrhuje tiež novelizovať zákon o službách v zamestnanosti, zákon o zdravotnom poistení a zákon o správnych poplatkoch.

Zároveň sú v tomto návrhu zákona zapracované aj zmeny vyplývajúce zo zavedenia inštitútu doplnkovej ochrany v návrhu novely zákona o azyle, ktorú som predkladal pred chvíľou.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 15 z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 75). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 pod č. 79 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.