P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Žiadne faktické poznámky nie sú.

Chcem sa spýtať navrhovateľa a spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh zákona máte vo svojich laviciach ako tlač 83 a uznesenie o pridelení na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 96.

Prosím pána ministra financií pána Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zapracovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré zásadným spôsobom menia pravidlá obozretného podnikania bánk upravené v súčasnej podobe smernicou 2000/12/ES a začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a výpočet kapitálovej primeranosti bánk a obchodníkov s cennými papiermi upravený smernicou 93/6/EHS a kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií.

V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. I a čl. II tak, aby požiadavky na vlastné zdroje zodpovedali skutočným rizikám, ktorým sú banky a ďalšie inštitúcie vystavené.

Navrhovaná právna úprava umožní spolu s nadväzujúcimi opatreniami Národnej banky Slovenska používať pokročilé metódy a postupy merania a riadenia rizík, čo spolu s uvedenými obsahovými zmenami prispeje k zvýšeniu účinnosti a konkurencieschopnosti finančných služieb na finančnom trhu Európskej únie.

Okrem uvedených smerníc sa do zákona o cenných papieroch taktiež preberá smernica Európskeho parlamentu aj Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie.

Návrh zákona rieši aj problematiku nového produktu v oblasti hypotekárneho úveru, ktorý by mal byť podporovaný štátom, tzv. štátnym príspevkom pre mladých, t. j. percentom, o ktoré sa zníži úroková sadzba uvedená v zmluve o hypotekárnom úvere za podmienky, že aj hypotekárne banky znížia úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých, najviac však o 1 %, pričom táto podpora je garantovaná po dobu 5 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.

Návrh zákona bol dňa 28. septembra 2006 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky v znení 1. alternatívy § 93a ods. 7.

Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Gestorský výbor určil ako spravodajcu pána poslanca Mikuša. Prosím ho, aby podal informáciu.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 5., teda dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, o. i. pomoc mladým alebo mladým rodinám, keď zákon definuje fyzickú osobu mladého poberateľa hypotekárneho úveru, definuje príspevok pre mladého poberateľa z prostriedkov štátneho rozpočtu, podmienky poskytovania tohto príspevku, splátkovanie hypotekárneho úveru vrátane úrokov a potom samotné uplatňovanie a zánik nároku.

Zároveň mi dovoľte, pán predseda, aby som predniesol návrhy na hlasovania.

Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s vaším rozhodnutím č. 96 z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

Vážený pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne sa k uvedenému návrhu zákona neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Vyzerá to, že ani ústne sa k uvedenému návrhu zákona neprihlásil nikto.

Chce sa ešte navrhovateľ vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je v tlači 84 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí s č. 97.

Pán minister financií, požiadam vás o uvedenie návrhu zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaným vládnym návrhom novely zákona o dani z príjmov sa realizujú zmeny v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zamerané na zvýšenie miery solidarity v spoločnosti aj prostredníctvom zákona o dani z príjmov.

Medzi najzávažnejšie legislatívne zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických aj právnických osôb obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov patria tieto: postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka fyzickú osobu u tých daňovníkov, ktorí dosahujú základ dane vyšší, ako je stonásobok životného minima platného k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, podobne, postupné znižovanie výšky nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela žijúcu alebo žijúceho s daňovníkom v domácnosti, zníženie možnosti uplatnenia tzv. paušálnych výdavkov zo 60 na 40 % pre podnikateľov vykonávajúcich remeselné živnosti, zníženie percentuálnej výšky podielu zaplatenej dane na osobité účely z 2 na 0,5 % u právnických osôb. Taktiež sa ruší oslobodenie od dane z príjmov vo výške 300 000 za zdaňovacie obdobie u daňovníkov nezaložených, nezriadených za účelom podnikania.

Ďalšou zmenou, ktorú tento návrh prináša, je návrh na zdaňovanie výnosov plynúcich podielnikom z podielových listov zrážkovou daňou pri ich výplate správcovskou spoločnosťou.

Ďalšie zmeny obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov sú zamerané na podporu podnikania, a to fyzických osôb prostredníctvom vytvorenia výhodnejších podmienok pri platení preddavkov na daň až od sumy 50 000 Sk, daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, doteraz to bolo od sumy 20 000. Taktiež ďalší bod je pri novovzniknutých právnických osobách tým, že v prvom roku podnikania právnická osoba už nebude povinná platiť preddavky na daň.

Predložený vládny návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s prijatými novými právnymi predpismi. V čl. II sa mení zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V čl. III návrhu tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, určil svojho predsedu za spravodajcu. Pán poslanec Burian, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 84), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predseda, prosím, uveďte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásil pán poslanec Brocka. A ďalej sa prihlásilo päť poslancov klubu SDKÚ - DS, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Mikuš.

Prosím teraz o slovo pána poslanca Brocku za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne poslankyne, pán predseda rozpočtového výboru ma privítal, hovorí, dúfam, že to ideš pochváliť.

Chcem povedať, že tento návrh zákona poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nepodporia. Aj keď to nie je pravidlo, páni poslanci, ak ste sledovali priebeh dnešného hlasovania, tak vidno, že za viacero vládnych návrhov opoziční poslanci hlasovali. Ale tento návrh zákona má toľko zmien do súčasného systému daní, daňového systému, pre ktoré nebudeme môcť tento vládny návrh zákona podporiť.

Ak dovolíte, bol by som aj konkrétnejší.

Nesúhlasíme so zvyšovaním daní. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, že vláda chce zvýšiť mieru solidarity. Ale návrhmi, ktoré sú v tomto zákone, robí skôr opak. Zvyšovanie daní bude demotivovať tých, ktorí dnes štátu dane platia. Len opakujem názory aj podnikateľskej sféry, že to je trest za úspech, za snahu a že to bude pôsobiť demotivujúco, zavádzaním špeciálneho režimu komplikujeme daňový systém.

Nesúhlasíme s tým, aby sa zhoršovalo podnikateľské prostredie napr. pre drobných a malých podnikateľov cez úpravu paušálnych výdavkov, cez ich znižovanie. Jednoducho bude to znamenať zvyšovanie daní, bude to znamenať snahu obchádzať náš daňový systém a v konečnom dôsledku to bude znamenať menší výnos pre štátny rozpočet.

Rovnako nesúhlasíme s opatreniami, ktoré navrhuje vláda vo vzťahu k mimovládnemu sektoru. Chce zrušiť nezdaňovanie príjmov pre mimovládny sektor, ktoré plynú z činnosti týchto neziskových organizácií. Tento návrh bude nielenže demotivovať neziskové organizácie, ale v konečnom dôsledku povedie k zvyšovaniu výdavkov štátneho rozpočtu na verejnoprospešné činnosti, ktoré dnes tieto mimovládne organizácie vykonávajú. A prijatím tohto zákona mnohé z nich zaniknú. S nimi zaniknú aj činnosti, na ktoré si občania zvykli, ktoré právom od verejných orgánov alebo spoločnosti očakávajú. A v konečnom dôsledku ich bude musieť robiť štát. A štát ich obyčajne robí drahšie.

Tento návrh je, samozrejme, lepší, ako bol ten pôvodný, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A tu by som možno pochválil predkladateľa, pán predseda, lebo mohlo to byť aj horšie, naozaj, keby ste splnili všetko, na čo ste sa podujali ešte pred pár týždňami, tento návrh už všetky tie vaše zámery neobsahuje. Musím konštatovať, že Konfederácia odborových zväzov je vám asi bližšia ako živnostníci, ale to iba na okraj.

Nesúhlasíme tiež s tým, že chcete rušiť daňovú asignáciu, možnosť vašu ako fyzických osôb, ale aj právnických osôb rozhodnúť o časti svojej dane. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, áno, obmedzujete i fyzické osoby. Keď navrhujete, že minimálna suma, ktorú môže fyzická osoba určiť pre mimovládny sektor, je 250 korún, tak, inými slovami, bránite tisícom, možno stotisícom ľudí, aby sa zapojili do tohto existujúceho systému solidarity, 250 korún ako 2 % z dane, to je u bezdetného zamestnaného človeka možno okolo 14 000 korún mesačne hrubý príjem. Tí zamestnaní, ktorí majú deti, tak aj s príjmom 20 000 až 25 000 korún nebudú môcť sa do tohto systému zapojiť, lebo o tých, ktorí chcú prispieť aj 200 korunami nieže nemáme záujem, ale vy im to zakážete. A možno aj dnes ste na ulici stretli ľudí, ktorí vám ponúkajú bielu pastelku. Ak prispejete dvadsaťkorunáčkou, tak to môže výrazne pomôcť tým, ktorí sa venujú mnohým verejnoprospešným činnostiam. Tu to hovorím aj preto pred pánom ministrom, že daňová asignácia môže z jedného pohľadu sa vám zdať, že to je istá nadstavba alebo luxus. Lenže my sme prijatím zákona o daniach z príjmov zrušili možnosť dať si do nákladov dary pre podnikateľské právnické osoby. A práve možnosť asignácie bola náhradou za tú inú možnosť. To znamená, my ak zrušíme možnosť právnických osôb časť dane odviesť tomuto mimovládnemu sektoru, tak vlastne priškrtíme, niekomu úplne zastavíme jediné zdroje príjmu, ktoré tento sektor má. Samozrejme, obmedzujeme aj ich možnosti uchádzať sa o iné zdroje práve preto, že nebudú mať ani tie elementárne prostriedky na svoju činnosť. V dôvodovej správe hovoríte o tom, že to má smerovať k solidarite. Podľa môjho názoru toto je, naopak, krok proti solidarite, lebo ju istým spôsobom nielen obmedzujete, ale aj likvidujete.

Ja som si pozrel, veď ste to čítali všetci, aj doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov z prijatia tohto zákona, kde je uvedené, koľko z prijatia tých opatrení štátny rozpočet dostane. Musím povedať, že môže to byť aj úplne inak, ako ste si to napočítali na ministerstve financií, pán minister. Neziskový sektor keď prestane vykonávať isté činnosti a prejde táto povinnosť na štát, tak to znamená vyššie výdavky štátu. Spomínam si na prípad, keď teraz použijem omyl bývalej vlády. Minister financií potreboval viac peňazí do rozpočtu a v priebehu roka navrhol vyššiu daň z alkoholu. Dnes výsledok je ten, že výnosy z daní z alkoholu nerástli, ako predpokladalo ministerstvo financií, ale na Slovensku narástli čierne pálenice. Z kvalifikovaného odhadu tých, ktorí sa tomu venujú, vyplýva, že na Slovensku je 30 000 nelegálnych páleníc. Čiže alkohol sa pije ďalej, ale štát z toho má oveľa, oveľa menší osoh. Čiže zvyšovanie daní len do istej miery znamená aj zvyšovanie príjmov. Tu, keď mám tú doložku vplyvov na rozpočet, resp. na rôzne oblasti ako zamestnanosť a podnikateľské prostredie, priam ma zaráža, že z tej úpravy paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 60 na 40 % sa každoročne dostane do štátneho rozpočtu v rokoch 2007 a 2008 suma 13 mil. a v roku 2009 dokonca 14 mil. korún. No, prosím vás, veď vám to nemôže stáť za ten výnos. Ale uvedomujem si, že živnostníci asi nebudú tá preferovaná skupina pre túto vládnu koalíciu. Samozrejme, je tu aj poznámka alebo jedna veta o odhade dopadov na podnikateľské prostredie, a lakonická veta, že návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tu som si nenapísal žiadne poznámky, tu som si nakreslil Smila. Naozaj, prosím vás, my chceme presvedčiť podnikateľský sektor, to znamená tých živnostníkov, týmto, čo sa tu navrhuje, zvyšovaním daní, a to som preskočil jednu pasáž, v ktorej cez odpočítateľné položky idete zdaňovať práve tých, ktorí sú úspešní, a to nie sú milionári, to sú možno mladí ľudia, ktorí majú rodiny na východe, ale ich manželia alebo otcovia pracujú tu v Bratislave, ktorí pracujú za platy vo výške 50 000, možno 70 000, ale ich rodiny sa istým spôsobom výrazne obmedzujú, a jednoducho za to, že oni sa oveľa viac ako iní snažia, idete im zvyšovať daňové bremeno.

Mohol by som asi pokračovať ďalej. Ale keď som zaregistroval, koľko ľudí je prihlásených do rozpravy, predpokladám, že budú aj oni v tomto duchu vystupovať.

Jedna poznámka ešte na záver. A to je ten útok na mimovládny sektor. Áno, ja súhlasím s vami, že niektoré veci v systémoch, ktoré tu existujú, sú nie úplne dokonalé, že financovanie niektorých vecí nie je transparentné. Ale to je dôvod, aby sme to zmenili, aby sme to stransparentnili, aby sme chyby, na ktoré sme prišli alebo ktoré sme robili, odstránili, ale nie dôvod aby sme zrušili systém. Systém podpory mimovládneho sektora cez daňovú asignáciu je veľmi užitočný. A život, prax ukázala, veď vám píšu iste listy z tých mimovládnych organizácií, aké to je dôležité, aké je to užitočné aj pre ich klientov. A ak chceme urobiť niečo pre vylepšenie, tak ja súhlasím, zaveďme strop, aby sa nestalo, že nemenovaná firma odvedie 100 mil. do svojej firemnej nadácie. Ak zavedieme strop 3 mil. - 5 mil. korún, no tak jednoducho nebude hroziť, že tí mocní a silní budú túto formu a tento systém zneužívať na iný účel, než na aký bolo toto v zákone vytvorené. Môžeme rovnako zaviesť pre daňové úrady povinnosť zverejňovať zoznamy údajov o poskytovateľoch daňovej asignácie aj jej prijímateľoch. Môžeme rovnako zaviesť povinnosť zverejňovať informácie mimovládnych organizácií o použití získaných prostriedkov. A dokonca, môj kolega Lipšic tu už povedal, je z nášho poslaneckého klubu, že by sa prihováral za to, aby sme v tomto systéme zaviedli princíp jedenkrát a dosť. To znamená, ak niektorá mimovládna organizácia zneužije systém, nesplní si predchádzajúce povinnosti, tak v budúcom roku nebude môcť čerpať tieto prostriedky. Ja si myslím, že sa to dá takto, ale tak, ako to navrhuje ministerstvo, to nie je najlepšie.

Čiže, pán predseda, v tejto chvíli vás sklamem, poslanecký klub KDH nepodporí tento vládny návrh zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím so všetkým tým, čo hovoril náš kolega pán poslanec Brocka. Urobiť takýto návrh novely zákona, to, si myslím, je rýdzo populistický ťah voči tým ľuďom, ktorí neziskové organizácie považujú za predĺžené rameno rozličných nepriateľov vašej vlády. Ja to pomenujem presne takto. A nie je to o ničom inom, je to len o tom, že neziskové organizácie často a najmä suplujú niektoré funkcie štátu práve tam, kde štát nemôže zasiahnuť. A je absolútne nespravodlivé, aby som ja alebo ktokoľvek iný v tejto krajine aspoň 2 % z peňazí, ktoré zarobím, nedal tam, kde, si myslím, je to prospešnejšie ako tam, kde by to dal štát. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brocka, chcete reagovať ešte na pána Miššíka? (Odpoveď z plén.) Dobre. Ďakujem pekne.

Písomne prihlásená do rozpravy k uvedenému návrhu zákona je najskôr pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, budem pokračovať v tom, čo otvoril pán Brocka. A sústredím sa pre tento návrh zákona na oblasť, ktorú poznám dôverne na Slovensku od roku 1991, pretože patrím k zakladateľom mimovládneho sektora na Slovensku a pôsobila som v ňom celé obdobie, teda zhruba 16 rokov, a nie zaslepene a s klapkami, ale s kritickosťou, poznaním vecí aj poznaním toho, čo tretí sektor môže motivovať, revitalizovať, aby nasmeroval svoje aktivity tak, ako sa to od neho očakáva.

Preto mi dovoľte len pripomenúť, že tzv. tretí sektor má svoje špecifické podoby a špecifické charakteristiky. A práve táto špecifickosť sa prejavuje nielen v samotnom poslaní neziskovej organizácie či spôsobe jej napĺňania, ale predovšetkým v tom, že misia mimovládnych organizácií sa často dotýka čohosi nehmotného, presadzovania hodnoty, dosahovania zmeny postoja či správania sa, poskytovania pomoci. Tento produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú "na trh", je veľa ráz nehmotnej povahy. Je to väčšinou služba. Je to sociálna pomoc, sociálna pomoc núdznym, potrebným, postihnutým, odkázaným. Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi týchto aktivít ľudia, ktorí za tieto služby neplatia alebo platia len čiastočne, a to preto, že nemajú na to finančné zdroje. Hovorím o cieľovej skupine.

Do hry medzi mimovládny sektor a cieľovú skupinu vstupuje tretí subjekt. A tým tretím subjektom, ktorý má istý záujem problém riešiť, je jednoducho darca, donor. Môže to byť nadácia, štát, samospráva, firma, ale i jednotlivec, ktorí sa spolupodieľajú na podpore vzájomne prospešnej alebo verejnoprospešnej aktivity. V súčasnosti je na Slovensku 27 221 neziskových organizácií. Časť je registrovaná ministerstvom vnútra a časť krajskými úradmi podľa formy, 27 221. Za ostatné dva roky sme zaznamenali nárast o pätinu, čo je však oveľa opodstatnenejšie a podstatnejšie, je to najmä v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, a to v oblasti podpory detí, mládeže, vzdelávania, ochrany zdravia a zdravotne ťažko postihnutých občanov.

Hmatateľný a viditeľný v realite je trend rozširovania sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb, pozor, na miestnej a lokálnej úrovni. Nemenej dôležitá je expresívna funkcia mimovládnych organizácií v otváraní nových tém, v obhajobe práv občanov, upozorňovanie na nedostatky a hľadanie nových riešení vrátane kritiky existujúcich politík a návrhov alternatívnych riešení. Ponuka sociálnych inovácií, adresnosť ich poskytovania sú doménou realizácie konceptu sociálnej solidarity. Nositeľ sociálnej solidarity je tretí sektor. Mimovládne organizácie sú centrom filantropie, tu, myslím, nemusím vysvetľovať, čo znamená toto slovo, a dobrovoľníctva, teda aktivizácie občanov na solidaritu a sociálne začlenenie do spoločnosti. Aktívna a aktivizujúca solidarita sú jedinečné a nezastupiteľné funkcie mimovládnych organizácií.

Druhý významný trend je v profesionalizácii poskytovaných služieb. Množstvo rozpočtových a príspevkových organizácií, a môžem vám dodať ich zoznam, ktoré už štát nechcel a nevedel efektívne riadiť, bolo transformovaných na mimovládne organizácie. Tento proces prebieha aj na úrovni vyšších územných celkov a obcí, ktoré delegujú výkon svojich kompetencií najmä v oblasti verejných a sociálnych služieb na mimovládne organizácie. Pán minister, výkon však potrebuje finančné krytie. Medzinárodné porovnanie podielu verejných zdrojov na financovaní mimovládnych organizácií je pre Slovensko stále nepriaznivé. Podiel verejných zdrojov činí v Slovenskej republike len 26,8 %, už v Maďarsku 42,3 %, Čechách 39,4 %, Poľsku 30 % a to radšej nevymenujem ostatné krajiny.

Tretí významný trend, ktorý chcem podčiarknuť, je naozaj posilnenie financovania mimovládnych organizácií z verejných zdrojov na Slovensku, čím sa tento podiel zvýšil, a to predovšetkým vďaka 2 % dane z príjmu. Tento podiel bol zvýšený a naštartovaný v rokoch 2003 až 2004. Vďaka 2 % dane z príjmu za ostatné dva roky sa počet darcov zdvojnásobil v súčasnosti na 416 600 fyzických osôb a 13 700 právnických osôb. Je preto pre mňa úplne nepochopiteľné, prečo sa jednoznačne pozitívne trendy, napĺňanie nezastupiteľných funkcií mimovládnych organizácií má zrušením 2 % zastaviť, ohroziť. Alebo čo, budeme hľadať náhradné verejné zdroje? Čo tým riešime? Prečo chce štát opäť vykonávať to, čo už sám raz vyhodnotil, že vykonávať nevie? A keď to vykonáva, robí to drahšie a menej efektívne.

Tieto výhrady sa viažu k návrhom, ktoré ste predložili. Navrhujete znížiť 2-percentnú asignáciu právnických osôb na 0,5-percentnú pre budúci rok. Zároveň argumentujete, že doplníte tieto príjmy z 2 % od fyzických osôb. Zároveň však zvyšujete možnosť minimálnej hranice na 250, čím, nemôžem si pomôcť, vyraďujete všetkých občanov, ktorých daň ročná činí 12 500 Sk, čo v prípade jednotlivca je, iba spresňujem, 14 800 hrubého, ak máme jedno dieťa, blížime sa k priemernému hrubému príjmu na Slovensku.

Ak sa pozriete na rozloženie príjmové, často ste tým operovali aj pri príprave programového vyhlásenie vlády, tak vidíte, že dve tretiny občanov vyraďujete zákonom z možnosti prispieť ako fyzické osoby na činnosť mimovládnej organizácie. Tento výpadok nie je možné zvyšovať ďalším angažovaním, lebo mi tam zostáva len 40 % fyzických osôb týmto prijatím. A výpadok 2 % právnických osôb nemôžem vyrovnať pri takýchto zmenách, to je jednoducho vylúčené, nehovoriac o tom, že práve na miestnej a lokálnej úrovni aktivizácia etosolidarity tkvie v tejto dvadsaťkorunáčke, v tej, ktorú môžu ľudia na miestnej úrovni dať na aktivitu, ktorej veria, ktorú majú pod kontrolou a ktorá pre nich znamená zaradenie sa aktívne do občianskeho života. Všetky rodičovské združenia, množstvo inštitúcií pri nemocniciach, ktorých jediné zdroje sú dvadsaťkorunáčky fyzických osôb, mám vymenovať? Prepáčte, nerozumiem, ako vnímate dvadsaťkorunáčku. Platba pacientov dvadsaťkorunáčkou bola záťaž, to je výdavok. Dvadsaťkorunáčka ako príspevok fyzickej osoby na činnosť mimovládnej organizácie, to je drobné. Tak je to veľa alebo je to drobné. (Potlesk.)

Druhý argument, ktorý používate (Reakcia z pléna.), pán Burian, ja som sa k vám vždy správala slušne, sú administratívne náklady pri administrácii dvadsaťkorunáčok. Nuž tie administratívne náklady činia 11 mil., keď ich konečne očistíme od zakúpeného softvéru spred 2 rokov, lebo snáď ho nezakalkulujeme každý rok ako náklad, keď už sme ho raz kúpili. Keď to porovnám s administratívnym nákladom na vianočný príspevok, ktorý činí 18 mil. obávam sa, že tu niet o čom diskutovať pri sumách, ktoré plynú do mimovládnych organizácií, a to v zmysle, ktorý je na to nabalený.

Argumentujete, že právnické osoby si sebe prelievajú financie a na čo sa to používa a aké je to neprehľadné. Dobre, ak sa zneužíva, poviem príklad, a sme toho svedkami, sociálny systém, sociálne dávky, zrušíme sociálne dávky? Nie, vytvárame pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu systému. Pripravme pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu systému, pripravme pravidlá, ktoré nebudú umožňovať zneužitie 2 % právnických osôb.

Navrhujem uvažovať smerom viazať 2-percentnú asignáciu právnických osôb pre tie mimovládne organizácie, ktoré sú viazané na inštitúcie verejnej správy, verejného života, lebo tam je záruka, že keď je to naviazané na túto inštitúciu, potom to vykonáva verejnoprospešný účel, nemôže prísť k chybe. Nevymyslela som to sama, funguje to tak v 80 % krajín, ktoré tieto mechanizmy používajú. Sme pripravení o tom diskutovať. Tieto pravidlá je možné implantovať. Ale nerušme fungujúci finančný systém, ktorý vytvára prirodzenú súťaž medzi mimovládnymi organizáciami navzájom, prispel k vyčisteniu tohto priestoru a orientáciou na naozaj verejnoprospešné služby vie presne analyzovať dopyt na lokálnej úrovni, čo klienti v danej lokalite a na danom mieste prioritne potrebujú, inak potom vidím len dve teoreticky možné riešenia. Po prvé, necháme zahynúť množstvu mimovládnych organizácií, myslím, v zmysle náplne verejnoprospešnej služby, niežeby zanikli celé, iba výkony z tých služieb, alebo po druhé, druhá teoretická možnosť je, že nájdeme zdroje v štátnom rozpočte, budeme tlačiť na pána ministra financií, aby sme časť mimovládnych organizácií, ktoré naozaj za štát vykonávajú nevyhnutné činnosti a služby, začali financovať priamo zo štátneho rozpočtu. Tak začneme privilegovať isté vybrané mimovládne organizácie podľa nejakého kľúča, pretože databáza všetkých mimovládnych organizácií, ktorá by jasne definovala, že len a len táto vytvára sociálne služby, je neexistujúca. Každá mimovládna organizácia totiž pristupuje ku klientovi komplexne, to znamená, kombinuje rôzne typy služieb. To sú jej špecifiká. Ak budeme vyberať, ktorú zo štátneho rozpočtu priamo podporíme a ktorú nie, nehnevajte sa, to je najlepší spôsob, otvorenie priestoru vytvárania privilégií, korupcie a vytvárania si vlastnej siete mimovládnych organizácií. Ponechajte súťaž, ponechajte rozhodnutie, prosím vás, na klientoch. Z tohto hľadiska nemôžem daný zákon podporiť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vo faktickej poznámke nemôžem s meritom názorov diskutovať, ale nemôžem zniesť niektoré logické alogizmy.

Pani poslankyňa, predsa to nemyslíte vážne, že 20 korún prirovnáte od lekára s príspevkami mimovládnych organizácií. To mi pripadá, ako by ste hovorili, no čo to je kvapka krvi, či je to veľa alebo je to nebezpečie. No je to v niektorých súvislostiach veľa a v niektorých súvislostiach málo, pretože ide o problém 20 korún v určitých súvislostiach. Dostali ste potlesk, ale pre mňa to bola veľmi, veľmi slabá logika, zlý argument.

A pokiaľ ste porovnali vianočný príspevok a administratívnu náročnosť čo do financií, ja si myslím, že pokiaľ sa má pomôcť ľuďom, ktorí skutočne sú ekonomicky na tom veľmi, veľmi slabo, tak aj ten administratívny nárok, ktorý musí vyložiť štát na realizáciu tejto pomoci skupine sociálne slabých ľudí, nemôžete takto porovnávať. Nemôžete ho takto porovnávať, lebo cieľ, ktorý sa týmto sleduje, pomôcť ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú (Smiech v sále.), no nesmejte sa, ale vianočný príspevok ide skutočne ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú, nemôžete porovnávať s administratívnou náročnosťou určenou mimo vlády.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Reakcia, pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Dvadsať korún či už platcu do systému zdravotného alebo darcu do systému tretieho sektora rovnakou hodnotou, toto bola moja logika, pani poslankyňa. A to len k tej alogickosti na vysvetlenie.

A k tej druhej poznámke. Mimovládne organizácie predovšetkým na miestnej a lokálnej úrovni pomáhajú núdznym ľuďom, týraným rodinám, deťom, ktoré žijú práve z týchto príspevkov fyzických osôb. Tak, pani poslankyňa, mám právo porovnávať administratívne náklady pre núdznych dôchodcov a administratívne náklady pre sociálne núdznych občanov. Nehnevajte sa, ale mám na to právo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Štefanca.

I. Štefanec, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené dámy a páni, vážení hostia, dovolím si povedať aj ja pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podľa môjho názoru je to skutočne veľmi výrazný zásah do súčasne platných daňových pravidiel na Slovensku, o pozitívach ktorých, mimochodom, je presvedčených viac ako dve tretiny našich občanov.

Predovšetkým jednoduchosť daňového systému je nabúravaná úpravou o nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý začína pri stonásobku životného minima. Je veľkým paradoxom, že práve táto úprava dostáva názov akási milionárska daň. Hovoríme o milionárskej dani, ale začíname viac zdaňovať ľudí, ktorí zarábajú o niečo menej ako pol milióna korún, keďže tá hranica skutočne začína pri stonásobku životného minima, čo je príjem 498 000 Sk ročne. Tých, čo majú príjem nad milión korún, novela postihne len 1,8 %, teda skutočne nepatrne. Realita je teda taká, že tento trest za úspech postihne tých schopných, ktorí sa o svoj príjem pričinili svojím vzdelaním a tvrdou prácou, ako sú lekári, sudcovia, manažéri, ale napr. i úspešní živnostníci. Ďalších živnostníkov napr. postihne zníženie uplatňovania paušálnych výdavkov zo 60 na 40 %. Keďže tu dochádza aj k ďalšiemu zdaňovaniu cez zdaňovanie podielových fondov, je určite nepochybné, že tu dochádza ku väčšiemu zdaňovaniu občanov, čo rozhodne nie je dobrá správa. Ilúzie, že takéto opatrenia vraj postihnú milionárov, rozplýva už samotný tento návrh. Súčasné opatrenia postihnú skutočne tých, čo poctivo pracujú.

Ďalším príkladom napr. v tejto súvislosti je aj zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec samotného vládneho návrhu, napr. kvôli ktorému zaplatí približne 240 000 živnostníkov a drobných podnikateľov minimálne o 3 000 korún ročne viac na povinných poistných nákladoch než doteraz. Aj v tomto prípade je to tak, že platiť budú drobní živnostníci, a nie milionári. Zrejme sa zhodneme, že inštalatéri napr., ktorí prídu opraviť kohútik, nie sú skutoční milionári, určite nechodia na bavorákoch. Dovolím si zdôrazniť, že aj sám pán minister financií priznáva, že vyšším zdaňovaním občanov sa nerieši príjem štátneho rozpočtu na zaplátaní dier po ľúbivom rozdávaní vlády, keďže drvivý príjem dane z príjmu ide cez podielové dane obciam a vyšším územným celkom, a nie štátu. Základnou filozofiou doterajších daňových zmien bolo zdaňovať menej prácu a viac spotrebu, teda aby menej platili tí, čo tvrdo pracujú, a zdaňovali sa viac napr. nákupy luxusných áut. Tento návrh ale ide proti takejto filozofii, zdaňuje, a teda trestá prácu, čo sa prejaví v poklese produktivity, a tým v spomalení dobiehania životnej úrovne za priemerom Európskej únie.

Ďalšou pozoruhodnosťou je výrazná zmena možností pri poukazovaní podielu zo zaplatenej dane do výšky 2 % , ako tomu hovorili predo mnou páni poslanci. Opatrením zvýšenia minimálnej výšky tohto príspevku z 20 na 250 korún pre fyzické osoby sa týmto návrhom berie možnosť približne dvom tretinám zamestnancov na Slovensku prispievať na organizácie zaoberajúce sa podporou vzdelania, sociálnymi otázkami či zdravotníctvom. Tým, že sa právnickým osobám naviac umožňuje poukazovanie len čiastok štyrikrát menších ako doteraz a na dôvažok sa podľa § 13 ods. 1 písm. e) ruší nezdaňovanie príjmov vo výške 300 000, možno konštatovať, že ide o útok na mimovládny sektor, ktorý zohráva skutočne nenahraditeľnú úlohu v občianskej spoločnosti. Nie je to len nezanedbateľná funkcia v zamestnanosti, ale predovšetkým zrkadlo spoločnosti a plnenie dôležitých sociálnych úloh, nikto nespochybňuje dnes napr. úlohu Ligy proti rakovine alebo Únie nevidiacich a slabozrakých.

Tento návrh teda usvedčuje vládu, že jej nejde o budovanie akéhosi sociálneho štátu, ale útočí na existenciu tých, ktorí plnia nezastupiteľné sociálne úlohy.

Dámy a páni, z uvedených dôvodov považujem tento návrh za zlý a vyššie zdaňovanie občanov a útoky na neziskový sektor podporovať nebudem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, ja som vás pozorne počúval. Máte povesť človeka, ktorý má svoje miesto vo finančných kruhoch v rámci Slovenska, dobrého manažéra a tak. Ja to rešpektujem. Ale vo svojom prejave ste niekoľkokrát použili slovo daň ako trest za úspešnosť práce. Mne sa zdala táto floskula vcelku nie celkom podarená s tým, že ju smerujete nejako k ľuďom, ktorí potrebujú zjednodušené chápanie skutočnosti. Ja som si vážne prešiel príslušné odborné knihy, články, ktoré súvisia s hospodárskou etikou. A poviem vám, že nenašiel som ani v ústavách, ani v odborných článkoch, kde som si pozeral štandardné národohospodárske politiky a nástroje, a v rámci nich sa tam vždy, v ekonomických učebniciach, hovorí o daniach, o progresivite daní ako nástroja domácej hospodárskej politiky a pod., nikde som nenašiel ani náznak toho, že by sa dalo vážne v korektnej spoločnosti tvrdiť, že daň je trest za úspešnosť alebo za dobrú prácu. Ja som už niekoľkokrát sa tu snažil povedať, pozrite si napr. nemeckú ústavu, ten čl. 14, niekoľkokrát som o tom hovoril, že vlastníctvo je čosi, čo musí slúžiť verejnému záujmu, a že tie spoločenstvá žijú v národných štátoch, povedzme, aj v rámci Európskej únie. A akým spôsobom chcete teda zabezpečiť spoločenské zdroje pre prácu učiteľov? Tým, ako budete vysvetľovať teda, že je trest za to, že on je učiteľom a musí mať 18-tisícový plat? Ako trh určí hodnotu tejto práce? A prečo ju chcete diskvalifikovať, keď jedine, kde nájdeme aj zdroje, tak to sú daňové zdroje, kde sa zdaňujú hospodárske aktivity v krajine? Čiže povedať niečo také, to je podľa mňa nezmyslom. Tragédiou je skôr to, pán kolega, že iba 80 000 ľudí má väčší plat na Slovensku, ako je tých 47 000 neviem koľko korún, ktorý je základom pre tú daň. Takže skutočne toto treba brať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)