Druhý deň rokovania

5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. októbra 2006 o 9. 00 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, želám vám príjemný deň. Otváram druhý rokovací deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ivan Mikloš a pán poslanec Viliam Veteška.

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v rokovaní teda pokračujeme v prvom čítaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte predložený ako tlač 84.

Prosím teda alebo ďakujem pánovi ministrovi Počiatkovi, že zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Chcem vám tiež povedať, že do rozpravy sú písomne ešte prihlásení poslanci Tomáš Galbavý, Magdaléna Vášáryová a Jozef Mikuš. Predtým, ako dám týmto poslancom slovo, o slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku podpredseda Národnej rady Milan Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem tým, ktorí sú riadne prihlásení, ospravedlniť, že sa predbieham v zmysle rokovacieho poriadku, ale je to iba kvôli tomu, že tiež sa chcem zúčastniť na pohrebe otca biskupa Hnilicu. Keď sme pred voľbami počúvali veľa informácií zo strany dnešnej koalície, ale hlavne zo strany SMER a jej predsedu, vtedy ešte poslanca pána Roberta Fica, tak som tak podvedome rozmýšľal, že kedy budem môcť v Národnej rade porovnať sľuby, ktoré boli povedané občanom, s tým, čo je naskutku realitou nielen vo vládnom programe, ale aj s reálnymi krokmi, ktoré táto vláda robí.

Naozaj sme čakali 100 dní, no a priznám sa, že na tento zákon som sa špeciálne tešil, nie nie tak tešil, ale som ho očakával, pretože to je presne ten zákon, kde to, čo bolo pred voľbami hovorené, sa buď naplní, alebo nenaplní.

Nebudem hovoriť o všetkých vyjadreniach, ktoré pred voľbami zazneli, ani o tom, o nenažratej bývalej vládnej koalícii, to zaznelo dokonca po voľbách, skúsim si odcitovať iba ten nosný odkaz pána Fica a predvolebných sľubov.

"Musíme prehodnotiť pravicové experimenty, daňový experiment, ktorý urobila táto pravicová vláda nemá nič spoločné so sociálnym štátom, likviduje ho a nepomáha ľuďom s priemernými a podpriemernými zárobkami. Toto je dôvod, prečo trváme na úpravách, trváme na zásadných úpravách." Rozumel som tomu tak, že sa naozaj predovšetkým v daňovej oblasti zmení systém, zmení prístup a predovšetkým sa začne realizovať ten tzv. sociálny štát. Ja viem, že na Slovensku od čias Jurka Jánošíka sa dobre počúva heslo "bohatým brať a chudobným dávať".

Veľa sme sa napočúvali o tom, akým spôsobom vláda zavedie zvýšenú daň pre monopoly. Opäť budem citovať Roberta Fica z predvolieb, bolo to 7. mája 2006. "Pôjdeme do vážnych úprav daňovej reformy. My si myslíme, že ak napríklad taká spoločnosť ako Sociálna sporiteľňa mala minulý rok zisk po zdanení 3,8 mld., pýtame sa, prečo by mali mať, lebo ide o nadštandardný neprimeraný zisk, len 19-percentnú daň z príjmu. Ja odpovedám veľmi jasne, veľmi presne."

Ďalší citát. "Najpodstatnejšie je zaviesť zvýšenú sadzbu dane pre prirodzené monopoly pre banky a pre finančný sektor." To je dva dni pred voľbami.

A ešte aj po voľbách sme sa dozvedeli, a to dokonca z volebného programu strany SMER, zaviesť 25-percentnú sadzbu na prirodzené monopoly, dominantné podniky, finančné a bankové inštitúcie.

Keď som sa pozeral na ten zákon, ktorý dnes preberáme, tak som zistil, že vláda už neuvažuje o zdanení monopolov, bánk a inštitúcií tohto charakteru. Ja nie som rád, ja len porovnávam to, čo bolo sľúbené, a to, čo je realita.

Myslím si, že by bolo chlapské povedať zo strany SMER-u, že to bol iba populizmus, že jednoducho na to nemáte, aby ste urobili tento krok, lebo neobstojí absolútne výhovorka, že veď máte na to štyri roky. V tomto zákone sa to mohlo objaviť a prečo sa to neobjavilo, to treba, aby ste nám povedali. To sa pýtam aj vás, pán minister, možno by bolo lepšie sa spýtať pána premiéra.

Druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je tzv. milionárska daň. To bolo tiež počúvané od rána do večera pred voľbami o tom, akým spôsobom sa bude bohatá časť solidarizovať s tými chudobnými, akým spôsobom tu zavediete niečo, čo doposiaľ Slovensko od svojho vzniku z roku 1993 nepoznalo.

Opäť budem citovať a opäť je to súčasný pán premiér z 15. júna 2006. "Ja nemám problém z môjho platu ako poslanec Národnej rady platiť viacej do spoločného. Takisto ako ľudia, ak aj podnikajú v strane SMER - sociálna demokracia, nemajú problém platiť vyššie dane ako podnikatelia. V tomto je základný problém medzi tým sebectvom, ktoré je pre pravicu absolútne typické, a tým, ako rozmýšľajú ľudia, ktorí majú silné sociálne cítenie. Toto je ten podstatný rozdiel."

Ja som sa pozeral na to, akým spôsobom ste spracovali túto myšlienku do tohto zákona, lebo predpokladám, že v inom sa to vyskytnúť nemôže, no a zistil som, že to, čo ste sľubovali, sa opäť nenaplnilo.

Ak poslanec aj strany SMER podľa toho, čo ste navrhli, príde mesačne v súlade so svojím nadštandardným sociálnym cítením o 323 korún, tak si myslím, že to je výsmech tým predvolebným sľubom, a to už nehovorím o tom, akým spôsobom vlastne tento zákon postihne tých, ktorí sú skutoční milionári a miliardári v tejto krajine. Keď vám niekto povie, že svojim zakladateľom a svojim mecenášom neublížite, tak sa urážate.

Ja sa pýtam, akým spôsobom ste ich postihli v tomto zákone alebo v ďalších, ktorý sa týka rozpočtu a daňovej solidarity, už nepríde. Rozpočet budeme preberať v decembri, v novembri sa bude preberať vo výboroch a toto je ten zákon, ktorým sa mali naplniť vaše predvolebné sľuby a tá vaša nadštandardná sociálnosť a to sociálne cítenie, ktoré tá odporná pravica nemá. Opäť sa nemôžete vyhovárať na to, že máte na to štyri roky, lebo to je len drobná úprava v zákone, ktorá by priniesla to, čo ste voličom sľubovali.

Ďalší bod, ktorý treba spomenúť, je daň z dividend a tu bolo dokonca povedané, že "táto daň musí byť zavedená automaticky, lebo je spravodlivá". Opäť je to citát, dokonca opäť pána Fica z 24. apríla 2006.

Ja som si aj v diskusnej relácii, kde som sa zúčastnil, vypočul, že nie je to také jednoduché, že treba o tom diskutovať, treba porovnať iné systémy. Ja teraz porovnávam to, čo bolo povedané, že sa zavedie automaticky. Automaticky sa to nezaviedlo a zrejme sa to tak skoro ani nezavedie, je to ďalší sľub, ktorý nie je splnený, ktorý sa populárne a dobre počúval, no vláda ho v súčasnom období do realizácie svojho programu nenavrhuje.

Ešte bolo spomínané aj to, že pokiaľ ide o zníženú sadzbu dane pri fyzických osobách, chceme ísť ešte pod 19 % pre tie skupiny, ktoré sú najmenej zárobkové. Ja sa pýtam, prečo toto taktiež nie je v tomto zákone. Nie je tam žiadna zmienka o tom, že by ste chceli najmenej zárobkovým skupinám znižovať 19-percentnú z príjmu fyzických osôb. Nehovorím, že ste to mali urobiť, ale mali ste to vo svojom programe a verejne to bolo občanom sľúbené.

My sme tým najnižšie zárobkovo alebo tým, ktorí najmenej zarábajú nedali žiadnu daň, a pritom sme to veľahlasne nevykrikovali, sme to jednoducho zrealizovali.

Ja by som sa chcel ale pozastaviť ešte pri ďalších dvoch momentoch, a to je to, čo ste nesľubovali a čo sa nakoniec zrealizovalo. Váš volebný program vôbec neuvádza zníženie paušálnych odpočítateľných položiek pre remeselníkov a živnostníkov.

Dneska, už tam bola reč aj včera pri diskusii, sa dozvedáme, že navrhujete znížiť paušálne odpočítateľné položky pre remeselníkov a živnostníkov, čím vláda zvýši daňové zaťaženie mnohým priemerne a podpriemerne zarábajúcim osobám. No, ako to je v súlade s tým vaším sociálnym cítením? Veľa sme sa napočúvali pred voľbami o tom, aká je na Slovensku chudoba, chodili ste to dokonca rozprávať do zahraničia, že sme najchudobnejšou krajinou, aké sú na Slovensku rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, aký je tu exodus mladých ľudí. A teraz sa dozvedáme, že tí, ktorí udržujú akú takú zamestnanosť aj v tých regiónoch, ktoré sa kapitálovo poddimenzované, aj v tých regiónoch, kde zamestnanosť naozaj v mnohých prípadoch tvoria iba títo remeselníci, tak tých idete postihovať.

Ja sa pýtam, akú to má logiku, ja sa nepýtam vo vzťahu k príjmom štátneho rozpočtu, ktorú možno máte inak vašu logiku nastavenú, ako budete rozdeľovať, ale akú to má logiku vo vzťahu k tomu, čo ste deklarovali, k tomu sociálnemu cíteniu, keď tých remeselníkov, ktorí čo-to vytvárajú, tak tých idete dneska nám ešte pokutovať.

No a druhá vec, o ktorej tu už bola reč a povedala o tom aj pani Radičová, aj ostatní moji kolegovia, to je to zrušenie, de facto zrušenie tej asignácie. Právnické osoby z 2 % na 0,5, aj to len na rok 2007, a fyzické osoby iba vtedy, keď to presiahne 250 korún, tak to považujem naozaj za barbarstvo, prepáčte za ten výraz, pretože ak sa stále hrdíte tým, že vám ide o núdznych, tak tuto tí núdzni dostali naozaj poriadnu facku.

Ešte by som sa chcel zamyslieť chvíľu nad tým, že keď ste dostali pozastavenie členstva v socialistickej alebo v rodine socialistických strán, tak tá reakcia odhliadnuc od medzinárodných súvislostí bola pre mňa dvojnásobne nepochopiteľná.

Pred voľbami sme sa dozvedali o tom, akým spôsobom ste tam pevne etablovaní a ako tam patríte. Dnes sa dozvedáme, že táto skupina strán je asociálna, lebo sociálnu politiku robíte iba vy, a je vo vleku monopolov. Tak do takejto skupiny ste sa tlačili? Ak je to pravda, pýtam sa prečo? Skôr je pravda to, že nie ste až takí sociálni, čo som si teraz dovolil vysvetliť, a vôbec nič ste neurobili proti monopolom. Budem si to rád nechať vysvetliť, akým spôsobom a kde je pravda aj v tom vašom sociálnom cítení, aj v tom, ako to je vlastne s tým socializmom v tých stranách, ktoré sa hrdia tým, že sú sociálnejšie ako tie ostatné.

Takže, pán minister, skúsil by som vás poprosiť, keby ste mi na tieto otázky, dúfam, že pokojné a korektné, dali odpoveď, lebo akosi mi to nepasuje s tým, čo som sa dozvedel nielen pred voľbami, ale aj krátko po voľbách. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Senko, Frešo. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že v priebehu tohto prerokúvaného programu budeme počúvať slová postihovanie, neplnenie programu, nesolidarita atď. Myslím si, že to nie je pravda.

Pán podpredseda Hort, čo sa týka postihovania živnostníkov. Za rok 2005 podalo daňové priznanie 340-tis. živnostníkov. Paušálne náklady si uplatnilo 26 814 živnostníkov a len 3 800 z nich si uplatnilo paušálne náklady vo výške 60 %. Príjmy všetkých živnostníkov boli v roku 2005 približne 418 mld. Sk, z toho príjmy živnostníkov, ktorí si uplatnili paušálne náklady 60 % boli 0,75 mld. Navrhované opatrenie sa teda dotkne 1,1 % živnostníkov a 0,2 % všetkých živnostenských príjmov.

Čo sa týka diskutovanej asignácie. Pokiaľ ide o samotnú asignáciu, jej história na Slovensku nie je veľmi dlhá. V roku 2002 bola zavedená možnosť asignovať 1 % z dane fyzických osôb, pre rok 2004 bola v rámci daňovej reformy s tretím sektorom uzavretá dohoda, že 1 % sa rozšíri aj na právnické osoby a zároveň sa zrušia dve ďalšie výnimky, nezdanenie 300-tis. korún zisku a zníženie daňového základu o dary. Pri schvaľovaní zákona o dani z príjmov v parlamente tretí sektor túto dohodu porušil a nielenže výnimka o nezdanení 300-tis. korún zisku nebola zrušená, ale asignácia dokonca stúpla z 1 na 2 %, to pre fyzické i právnické osoby.

M. Číž, podpredseda NR SR: To už čas uplynul, pán kolega. Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som nadviazať na pána podpredsedu Horta v tom, že argumenty, ktoré naozaj by podporili zníženie paušálnej dane alebo resp. zníženie paušálnych nákladov živnostníkov veľmi neexistujú. Myslím si, že ide o asociálny ťah, myslím si, že ide o niečo, čo im zníži priestor na podnikanie a vlastne znižuje samotnú slobodu v podnikaní a, samozrejme, tento návrh nepodporíme.

Rovnako si myslím, že ten zásah, ktorý súvisí so znížením možnosti asignácie z dane voči neziskovým organizáciám, je asociálny ťah, ktorý znemožní podporovať tých, ktorí si to nemôžu dovoliť alebo sú vylúčení z normálnej súťaže a vlastne prekladá toto bremeno na stranu štátu. A tu vidím hlavný problém alebo hlavný rozpor, o ktorom tu vlastne sedíme.

Socialistická vláda má prirodzenú tendenciu preberať všetky úlohy a preberať ich smerom k štátu. To, v čo však ja verím, je, že štát je zlým správcom a myslím si, že je dôležité, aby sme ponechali túto možnosť na organizácie, ktoré to ďaleko lepšie zvládnu a nesnažili sa zasahovať do všetkého a nesnažili sa zvyšovať úlohu štátu, lebo potom dopadneme tak, ako je to napríklad v susednom Maďarsku alebo v niektorých iných krajinách. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán podpredseda Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Senko, nevysvetlili ste mi, prečo tým najmenej zarábajúcim živnostníkom beriete ešte akú takú výhodu, ktorú mali. Ja som len to slovíčko prečo postavil, lebo som tomu neporozumel. Určite to nie je sociálne, je to skôr asociálne, ale ja som dal otázky na dôležitejšie problémy.

Prečo ste sľubovali, a teraz to vidím, že klamali ľudí, že zdaníte monopoly, nezdaňujete ich, že zavediete daň z dividend, nezaviedli ste ju a milionárska daň je kozmetická úprava. To sú vážnejšie veci v tomto zákone a vo vašej politike. Na to mi skúste odpovedať, a nie čítate štatistiku o živnostníkoch. Ja viem, koľko je živnostníkov, ktorí majú také príjmy, ale tam je tá otázka, že prečo aj týchto postihujete a tých vašich nie.

Čo sa týka tej asignácie. Včera tu bola diskusia o základných umeleckých školách a školských zariadeniach neštátneho charakteru. Myslím, že veľmi korektne sme vám dokazovali, že to nie je dobrý krok. Ja viem, že sú niekde príbehy a prípady, že si to starosta aj takým spôsobom spraví, že to presunie do štátneho sektora, aby to nemusel platiť zo svojich daní. Ale to predsa sa dá vyriešiť v zákone inak. Takýmto spôsobom si podľa mňa ošetrujete svedomie, že hľadáte dôvody pre tento krok. Keď vám o nič iné nejde len o to, aby ste získali zúfalo peniaze do štátneho rozpočtu pre svoje sľuby.

A takisto to je aj s tým tretím sektorom. Ak sú prípady, že sa v treťom sektore neplní to, čo sa plniť má, no, tak hľadajte spôsoby, veď ste vo vláde, už nie ste v opozícii, ako tomu zabrániť, ale nie s dieťaťom vylejete celú vaničku. Tak dneska ideme postihnúť tretí sektor za to, že je pár príbehov, ktoré sa dajú riešiť úplne iným spôsobom? Však to je nenormálne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave. Ako som už povedal, prihlásení písomne do rozpravy sú poslanci Galbavý, Vášáryová, Mikuš. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Galbavému, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, určite budete so mnou súhlasiť, keď poviem, že predkladaný návrh zákona o dani z príjmov je zákon dôležitý, preto rokovanie si vyžaduje dôstojnú atmosféru a primeranú pozornosť tak ako z hľadiska ekonomického, tak aj z hľadiska filozofického.

Z ekonomického hľadiska je vec jednoznačná. Zákon by mal doniesť do verejných zdrojov viac peňazí. V roku 2007 je plánovaných o 1,2 mld. korún, 2008 o 2 200 mil. a v roku 2009 až o 2 640 mil., čo je v poriadku, väčšinu týchto prostriedkov by mal získať štátny rozpočet.

Taktiež predkladatelia hovoria a počítajú, že zákon dosiahne, bude významným prínosom pre tvorbu nových pracovných miest cez posilnenie ekonomiky, cez oživenie ekonomiky, že zákon bude prínosom pre posilnenie konkurencieschopnosti cez investície do výrobných, existujúcich výrobných odvetví, no, pán minister, prepáčte, ale s týmto tvrdením nemôžem súhlasiť, pokiaľ ma nepresvedčíte o opaku, preto využívam tú príležitosť a pýtam sa vás, či práve cez znižovanie odpočítateľnej položky zo základu dane a priškrtenie finančných prostriedkov tretiemu mimovládnemu sektoru sú tie najvhodnejšie ekonomické nástroje na to, aby sme dosiahli a posilnili konkurencieschopnosť a aby sme zvýšili tvorbu pracovných miest. No, naozaj toto sa mi nezdá v poriadku.

Pani kolegyne, kolegovia, poďme sa pozrieť na zákon bližšie. Zvýšenie príjmov verejnej správy a hlavne štátneho rozpočtu sa má dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Prvým, asi najmedializovanejším je postupné znižovanie odpočítateľnej čiastky od základu dane. Tento prvok má zaujímavú genézu. Zaznamenali sme jeho vývoj od zavedenia akejsi formy milionárskej dane až po postupné znižovanie tzv. odpočítateľnej položky. Tu sme sa pohybovali od 56-tis. až k výslednej sume 47 600 Sk mesačne. Od tejto úrovne hrubej mzdy sa začne znižovať suma, ktorá sa dá odpočítať od základu dane. No, táto úroveň sa zvolila zjavne preto, aby do nej spadli aj poslanci.

V súlade so slovami pána premiéra, že považuje za samozrejmé, že aj poslanci budú platiť vyššie dane, myslím si, že to je v poriadku a voči tomu nemám žiadne výhrady. Príjem na tejto úrovni poberá v Slovenskej republike približne 90-tis. ľudí.

V absolútnej väčšine pôjde o zamestnancov, postihne však aj časť drobných živnostníkov, tí všetci budú musieť byť povinne viac solidárni s tými, ktorí majú nižšie platy, to je naozaj nespochybniteľné.

Príjem 47-tis. mesačne je v Slovenskej republike vzhľadom na celkovú úroveň miezd pomerne vysoký, v zásade však ide o príjem vyššej strednej vrstvy. V žiadnom prípade nejde o príjem milionársky, ako sa pôvodne zvýšené zdaňovanie nazývalo, ba ani príjem špičkový. Dosahujú ho poprední lekári, niektorí vysokoškolskí pedagógovia, príslušníci slobodných povolaní.

Takže navrhovaný systém zvýši opäť daňové zaťaženie jednej vrstvy, tej strednej, ktorá by mala byť opäť oporou a základom spoločnosti, ľudí, ktorí roky tvrdo študovali, aby dosiahli vysokú kvalifikáciu, ľudí, ktorí roky usilovne pracovali, niekedy aj vo viacerých zamestnaniach, len aby dosiahli vyšší príjem a zabezpečili svoju rodinu. A ešte živnostníkov, ktorí sa nebáli začať podnikať, nie nadarmo označili viacerí analytici takto postavený návrh za trestanie usilovných, prípadne ako daň za úspech.

Naopak, nedotkne sa tých, ktorí sa predhadzovali verejnosti ako terč. Zmeny skutoční milionári, ktorí kolú oči nielen výškou majetku, ale najmä spôsobom, akým k nemu prišli. Ide o rôznych rýchlo kvasených podnikateľov a "podnikateľov". Tí totiž dokážu svoje skutočné príjmy zaobaliť do príjmov svojich podnikateľských subjektov a tých sa novela zákona netýka.

V tejto súvislosti chcem upozorniť, že podľa stanoviska Republikovej únie zamestnávateľov bude prínos z dane mizivý, pretože postihnutí budú hľadať možnosti, ako novo nastavené pravidlá obísť. Podľa tejto istej inštitúcie sú navrhované opatrenia chybné, narúšajúce podnikateľské prostredie.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďalšou stránkou navrhovaného zákona je obmedzenie možnosti pôsobenia mimovládnych organizácií tzv. tretieho sektora. Toto je veľmi vážny zásah, ide o tú časť zákona, ktorá znižuje možnosti právnických osôb poskytovať nadáciám, občianskym združeniam a podobným organizáciám 2 % z daní. V prípade fyzických osôb je stanovená minimálna výška poskytovaného príspevku na 250 korún.

Kolegyne, kolegovia, na Slovensku pôsobia desiatky nadácií a stovky, ba tisíce občianskych združení. Tie v roku 2005 získali prostredníctvom daňovej asignácie asi 700 mil. korún a mám vážne obavy, že práve tu je pes zakopaný.

V tomto roku by bola suma pravdepodobne ešte vyššia. Po navrhovanom znížení možnosti asignácie na 0,5 % sa objem prostriedkov, ktoré dostane tretí sektor, zníži približne na 200 až 250 mil. Zvyšok asi 500 mil. sa stane vo väčšej časti príjmom miest a obcí, zvyšok skončí v štátnom rozpočte. Pri jeho napätom stave, o ktorom svedčí návrh rozpočtu, o ktorom budeme rokovať neskôr na tejto schôdzi, je každá korunka dobrá.

Vážené kolegyne, kolegovia, každá rozumná vláda podporuje tretí sektor, pretože vie, že sa jej to vyplatí. Aktivisti tretieho sektora totiž môžu urobiť to, čo štát nedokáže. Štátni úradníci nemôžu a ani by nemali byť všade, nemôžu riešiť všetky problémy ani reagovať dostatočne pružne, nie nadarmo sa hovorí o pomalom úradnom šimľovi. Navyše sú občania voči štátnym úradníkom obvykle dosť nedôverčiví. O niečo vyššie aktivity môže vyvíjať miestna samospráva. Najväčšie možnosti však majú občianske združenia a jej aktivisti. Tí pracujú priamo medzi občanmi, často sa tešia ich dôvere, často dokonca ide o všeobecne známe osobnosti, ktoré oslovia značný počet obyvateľov.

Spomeniem najznámejšie príklady. Každoročne prebieha Deň narcisov, ktorý organizuje Liga proti rakovine. Tá v roku 2005 získala prostredníctvom daňovej asignácie 15 mil. korún. Rovnakú sumu však dostala od občanov priamo na ulici.

Podobne pracuje Nadácia pre deti Slovenska, ktorá organizuje Hodinu deťom. Aj tu je značný príjem z daňovej asignácie, ale aj z príspevkov občanov. Všetky tieto peniaze sa použijú na účely, o ktorých prospešnosti nikto z nás nepochybuje.

V prípade, že tieto nadácie budú musieť obmedziť alebo v krajnom prípade zastaviť svoju činnosť, k čomu po skresaní možnosti daňovej asignácie na štvrtinu určite dôjde, nebudú môcť získavať ani tie peniaze navyše. Lenže štátni úradníci, zamestnanci ministerstva zdravotníctva nemôžu vyjsť do ulíc s pokladničkami a žiadať od občanov, aby im prispeli na tomografy.

Oprávnene tiež pochybujem o úspechu ministerky práce pani Tomanovej pri oslovovaní známych osobností, aby si nasadili červený nos a prostredníctvom televíznej obrazovky vyzývali občanov, aby prispeli deťom z detských domovov poukázaním mesačnej mzdy.

A v obidvoch prípadoch pochybujem o úspešnosti takýchto akcií, pretože občania si právom uvedomia, žeby vlastne nad rámec svojich daňových povinností prispievali štátu na plnenie jeho úloh.

V konečnom dôsledku teda zdravotníctvo, ale aj sociálna sféra, konkrétne deti z detských domovov dostanú menej peňazí. A podobné budú dôsledky vo všetkých iných oblastiach, kde pôsobia neziskové organizácie v školstve, kultúre, ochrane prírody. Všade bude musieť štát prevziať komplexnú zodpovednosť vrátane finančnej.

Je otázne, či peniaze, ktoré získa po vážnom obmedzení možností daňovej asignácie využije efektívnejšie ako tretí sektor.

To však nebude jediný negatívny dôsledok predloženého návrhu, tretí sektor je zamestnávateľom. Ak bude musieť obmedziť svoju činnosť, zaniknú ním vytvorené nové pracovné miesta, a preto tiež nemôžem tvrdiť s vašou deklaráciou v dôvodovej správe, že práve tieto ekonomické nástroje pomôžu zvýšiť tvorbu pracovných miest. To je naozaj v kontradikcii a nie celkom tomu rozumiem.

Súhlasím tiež s názorom, pán minister, že financovanie tretieho sektora mimovládnych organizácií nie je celkom transparentné. To je v poriadku. Iste sa dá zneužívať nadáciami aj jednotlivcami, ale to nemôže byť a nesmie byť dôvod na to, aby sme obmedzili finančné zdroje tretiemu sektoru. Predsa existujú iné možnosti.

Prečo ste nezvolili cestu formou zákona posilniť kontrolné mechanizmy tak, aby sa minimalizoval priestor na zneužívanie tejto možnosti a daňovej asignácie. Predsa aj politické strany majú povinnosť zo zákona predkladať výročné správy, zverejňovať činnosť, zverejňovať darcov, zverejňovať personálnu politiku, personálne obsadenie orgánov a organizácií. To by bolo absolútne v poriadku a možno práve tieto opatrenia by pomohli minimalizovať a zabrániť tomu, aby niektoré organizácie alebo podniky zneužívali daňovú asignáciu na prelievanie peňazí. Takže skúsme si vybrať tú efektívnejšiu cestu, ktorá nebude hrozbou pre tretí, mimovládne sektory a rovnako pre vládu.

Ja chápem predložený návrh zákona o dani z príjmov ako snahu vyškriabať do rozpočtu každú korunu, ktorá sa len vyškriabať dá. Chápem tiež, že vláda tieto peniaze potrebuje, koaličné strany predsa dali voličom sľuby, ktoré sú nad rámec rozpočtu oveľa vyspelejších krajín, ako je Slovensko. Lenže to nesmie byť dôvod na to, aby sme sa vybrali cestou obmedzenia zdrojov pre mimovládne organizácie, ktoré predovšetkým pomáhajú spoločnosti, pomáhajú konkrétnym ľuďom.

Pán minister, ja viem, že nepotrebujete môj hlas na schválenie tohto návrhu zákona, ale bolo by dobré, keby ste presvedčili ctenú snemovňu, najmä opozičné rady o tom, že tento návrh nie je škodlivý pre spoločnosť, že tento návrh nie je škodlivý pre krajinu, lebo ja si to v tejto chvíli naozaj myslím a hlavne preto takýto návrh nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej v rozprave s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predrečník zakončil svoje vystúpenie otázkou o škodlivosti takéhoto návrhu pre Slovensko. Ja si myslím, že budem hovoriť k tej časti, ktorá súvisí so znížením odpočítateľnej položky. Táto časť sa do celého zákona dostala len kvôli jednému človeku a kvôli jeho sľubom o milionárskej dani, to kvôli súčasnému premiérovi. Je to čisto jeho populistický ťah, ktorým sa snaží zakryť, že žiadnu milionársku daň sa neodvážil ani navrhnúť, a tento populistický ťah má mizivý prínos pre štátny rozpočet, ako aj predrečník hovoril, a myslím si, že je škodlivé, ak prijímame zákony alebo ich časti, ktoré sú len na to, aby niekto sa zviditeľnil alebo niekto ho reprezentoval pred voličmi.

Druhú škodlivosť tam však vidím, a to je niečo, čo je skryté, a rád by som na to poukázal, že takto takáto formulácia je zásahom voči tomu, čo nazývame rovnú daň. Rovná daň je jeden z vážnych mechanizmov, ktorý naštartoval na Slovensku vysoký hospodársky rast. Toto je prvý signál, kde sa rovná daň narúša, kde sa manipuluje s odpočítateľnými položkami a myslím si, že nič nás neoprávňuje k tomu, aby sme sa cítili pokojní, že neprídu ďalšie signály.

Ja si myslím, že táto vláda, pokiaľ jej bude tiecť do topánok, pokiaľ nebude mať peniaze na to, aby svoje sľuby naplnila, pokojne siahne a vážnejším spôsobom zdeformuje rovnú daň, a to je moja obava, a myslím si, že hovoriť teraz z pozície ministra financií o tom, aké je to dobré alebo ako málo to ublíži, alebo čo to ušetrí, je v skutočnosti len zahmlievanie tohto faktu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna, ktorá vystúpi v rozprave, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

M. Vášáryová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážení kolegovia, predo mnou už mnohí moji kolegovia pomenovali úskalia a pre nás nepochopiteľné posuny, ktoré obsahuje váš zákon, pán minister, ktorý predkladáte. Už dostatočne zdôvodnili, prečo ho považujú za zákon, ktorý zakladá nové nespravodlivosti a prečo je z nášho pohľadu antihumánny, antireformný. Nepochopiteľný z pohľadu racionálneho, ale účinný nepochybne pre všetky druhy populistickej politiky.

Dovoľte mi, aby som ako človek, ktorý pracoval aktívne 17 rokov v mimovládnom sektore, 7 rokov som viedla jednu organizáciu mimovládneho sektora, založila som dve, zdvihla hlas na ich obranu a položila vám pár otázok. Vám, pán minister, a aj pánu spravodajcovi. O opatreniach, ktoré navrhujete v snahe, ako povedali moji predrečníci, nájsť za každú cenu finančné prostriedky tam, kde vám to vo vašej politike nepodkope vašu pozíciu. V snahe nájsť financie na darček pod stromček.

Tie peniaze, napríklad, a o tom sa tu ešte nehovorilo a dovoľte, aby som to spomenula, zoberiete našim paraolympionikom. Pracovala som pre nich aktívne 9 rokov. Dovoľte, aby som ich spomenula. Tým obdivuhodným reprezentantom Slovenskej republiky, ktorí, hoci sú postihnutí, nesedia doma so založenými rukami, nečakajú na milodary, ale aktívne sa snažia zapojiť do života spoločnosti. Zoberiete ich tým reprezentantom, ktorí zbierajú oveľa viacej medailí a oveľa viacej slávy vo svete ako naši olympijskí reprezentanti. Neviete si ani predstaviť, ako vylepšujú povesť našej krajiny po celom svete.

Keď ich treba vyznamenávať a keď sa treba s nimi fotografovať, aby sme ukázali, že sme tí sociálni a že spolucítime, tak hneď sa všetci k nim postavia, ale vtedy, keď im treba pomáhať, keď treba bojovať za nich, vtedy som nikoho z vás, ktorí sedíte v týchto laviciach, tam nevidela. Ale dnes siahate na prostriedky, ktoré pomáhajú výchove nových mladých paraolympijských reprezentantov.

Keď im treba umožniť, aby spolupracovali s veľkými firmami, aby veľké firmy presvedčili, čo je ich občianskou povinnosťou, vtedy vás tam nevidíme. Neviete si predstaviť, aké sú to sumy, aby sa mohli zúčastňovať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta, koľko stoja športové náradia a koľko stojí rehabilitácia.

Vy položíte, pán minister, ruku na kohútik a zavriete im tieto finančné prostriedky. Pre paraolympionikov a veľa postihnutých, pre ktorých sú paraolympionici ako žiarivý príklad, pre tých, ktorí sú na vozíčkoch, ktorí sa pohybujú len s barlami, ale aj tí, ktorí sú hluchonemí alebo slepí, vy ste človekom, ktorý týmito posunmi má možnosť ich posielať znovu medzi štyri steny ich bytu.

Nikde som sa totiž nedočítala vo vašom zákone, ako im nahradíte ten finančný výpadok, o ktorom sa mi zmieňovali v liste, ktorý ste určite dostali aj vy všetci, a ako im to mienite nahradiť. A najhoršie je, že peniaze, ktoré im beriete, rozdáte nie iným, ktorí sú na tom horšie, ale pošlete 1 500 korún môjmu mužovi, dôchodcovi, ktorý išiel do dôchodku skôr, pretože už má 66 rokov a čo on s tými 1 500 korunami má poradiť. Vy pošlete Milanovi Lasicovi 1 500 korún, čakáte od toho, že vám bude vďačný, alebo že vás bude voliť, alebo čo od neho očakávate? Veď on každé Vianoce posiela sestričkám, ktoré sa starajú o týrané a opustené matky oveľa viacej korún ako tých 1 500. Čo to sú za zákony, čo sú toto za spôsoby? Veď je to smiešne!

Ale nechcem len hovoriť o mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú humanitárnym cieľom a pomáhajú iným. Zatiaľ sa tu ešte nehovorilo o inom druhu mimovládnych organizácií a dnes, zdá sa mi, musíme znovu hovoriť o obrane občianskej spoločnosti a o obrane slobody. Tej občianskej spoločnosti, ktorá je taká účinná a ktorá je taká viditeľná pri kultivovaní nášho občianskeho povedomia pri zahraničnopolitických aktivitách, napríklad pri monitorovaní volieb, ale aj pri obnove Afganistanu, pri voľbách v Bielorusku, pri aktivitách v Kosove a v Sarajeve.

Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa ďalej rozvíjali, ale snažíme sa pred trochu ľahostajným obecenstvom vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme dnes akoby v obrane ich práva na existenciu, lebo nám ide o slobodu a oni sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Položme si teda otázku, načo vôbec potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti, veď 40 rokov v komunizme sme mali akurát poľovnícky zväz, aj to kontrolovaný súdruhmi a prežili sme. Nie?

Jeden z prítomných pánov mi povedal, nebudem ho menovať, pred niekoľkými dňami túto argumentáciu. Veď predtým neboli. No a čo? A ja som si uvedomila, že je nás tu ešte veľmi veľa, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú a stále vidia mimovládne organizácie len cez prizmu tých báječných poľovačiek so súdruhmi.

Musíme znovu pred vami hovoriť o slobode, znovu po toľkých rokoch? Lebo sa pred nami vytvára znovu ideologický obraz sveta akoby zo záhrobia. Niekedy mám pocit, ako keby sme sa prezerali znovu v zrkadle spred roku 1989, ale to zrkadlo už dávno skorodovalo.

V demokratických krajinách sú dva typy organizácií, ktoré sú nutné, potrebné pre zdravý život demokratickej spoločnosti. Jedny, ktoré kontrolujú aktívne a denne vládu i parlament, ako aj samosprávu ako nezávislé orgány štátu. Sú to súdy, súdnictvo, sú to napríklad Najvyšší kontrolný úrad, je to úrad ombudsmana a mnohé iné rady, napríklad aj Rada Slovenskej televízie a podobne. A druhou skupinou organizácií, ktoré kontrolujú štát a aj parlament, aj nás, sú organizácie založené občanmi, tzv. mimovládne organizácie, alebo ako im hovoríme NGO.

Okrem tých humanitárnych, ako som už povedala, sú to aj tie, ktoré sú "watch dogs" demokracie. Tie, ktoré chránia demokraciu a právny štát pred našou vlastnou nadutosťou a necitlivosťou. Ich fungovanie a kvalita boli práve aj preto neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou nášho vstupu do Európskej únie a iných euroatlantických štruktúr.

Neviem, či viete, ale dokonca naše mimovládne organizácie môžu podať žalobu na svoj vlastný štát alebo na našich štátnych úradníkov na Európsky súd a Európska únia dokonca vytvorila špeciálny fond pre všetky mimovládne organizácie Európskej únie, z ktorých môžu čerpať finančné prostriedky na tieto účely.

Pôjdeme teda proti európskemu trendu znovu? Budeme trvať na návrate späť k väčšej závislosti občana od štátu? V tomto na pohľad malom kroku ide, ako včera argumentoval jeden z mojich kolegov, o útok proti rozvíjajúcej sa občianskej spoločnosti na Slovensku.

Stretla som sa aj v týchto dňoch s argumentom z vašich radov, "ale veď tak málo ľudí poukázalo svoje dane, tie svoje 2 % nejakým mimovládnym organizáciám". Áno. Ešte málo, ale bolo ich stále viacej a viacej, lebo v tomto zmysle ešte možno stále tkvieme svojimi koreňmi v komunistickom totalitnom režime, ktorý sa bál aktivít svojich vlastných občanov. Ale znamená to, že teraz jednoducho takýmto krokom zastavíme ten postup uvedomovania si občianskej svojej sily našich občanov a budeme sa radšej venovať rôznym druhom manipulácie a marketingu s ľuďmi?

Ja si uvedomujem, že môžete odhlasovať všetko, máte väčšinu. Nakoniec aténska agora odsúdila aj Sokrata na smrť a mala väčšinu, ale už americký prezident James Madison pred 200 rokmi upozornil, že väčšina sa môže riadiť aj svojimi úzkymi záujmami alebo jednoducho emóciami, alebo jednoducho tým, že nevie dostatočne posúdiť niektoré veci. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že väčšina môže demokratickým spôsobom vystúpiť proti menšine netolerantne a zaviesť nespravodlivosť a zlovôľu.

Ale v tomto vašom kroku, pán minister a pán navrhovateľ, vidím jedno pozitívum. Keď začala v roku 1994 tretia vláda pána Mečiara, ním ovládaný parlament si veľmi potrpel na útoky na mimovládne organizácie, viem to, pretože som si toho osobne užila v tom deväťdesiatom štvrtom a deväťdesiatom piatom roku dosť. Ale občianska spoločnosť na Slovensku začala mimoriadne silnieť. Ľudia sa začali organizovať aj v iných mimovládnych organizáciách, a nielen v humanitárne orientovaných, a výsledok tohto neuveriteľného posilnenia občianskej spoločnosti boli voľby v roku 1998 a vyše 80-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách a možnosť vytvoriť nástup pre demokratické sily tejto krajiny.

Činnosť mimovládnych organizácií potom výraznou mierou pomohla pri vstupe Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Máme teda nádej, že pokiaľ nenájdeme so svojimi varovaniami ohlas a vaša hlasovacia mašina bude fungovať aj teraz, odpoveď príde v posilnení občianskej spoločnosti na Slovensku, a ja som o tom hlboko presvedčená.

Mnoho ľudí, aj inteligentných, si aj dnes myslí, že keď niečo nerobí štát, tak to neurobí nik a že to vlastne ani nemá nik iný urobiť. Teda, aby som citovala jednu sovietsku myšlienku: "keď štát neriadi distribúciu limonád, nebudú limonády".

Máme mať pocit, pán minister, že dnes stojíme pred zrodom spoločnosti klientov vlády? Brecht povedal, Bertolt Brecht, veľký socialista a ľavicovo zmýšľajúci človek: "Človek sa vždy radšej prikloní k dobru ako k zlu, ak mu to okolnosti neznemožnia. Človeku v dobrej atmosfére rastú krídla," koniec citátu.

V mimovládnych organizáciách rastú občanom Slovenskej republiky krídla, demokratické povedomie a občianske sebavedomie. A nám o toto ide, pán minister, a vám? Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Angyalová, Nachtmannová, Tkáčová, Senko, Chovanec, Kvorka, Devínsky. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má Angyalová Edita.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja si vás vážim aj pre to, čo ste dosiahli, aj pre váš vek. Vážim si aj slobodu slova a názorov a na svoj názor máte právo, ale prosím vás, principiálne vás prosím, aby ste nepaušalizovali a ľudí v tejto sále neoslovovali takýmto konfrontačným spôsobom ako na začiatku svojho vystúpenia.

Vy neviete, koľko z nás tu sediacich a koľko vlastne prispieva na dobročinné účely a mnohí pravdepodobne uprednostnia, aby to robili anonymne, aby ich pritom nebolo vidieť a vy ste hovorili o tom, že nás, vy nás, hovorili ste o nás všetkých, ktorí tu sedia, že nás vidno vtedy, keď nás má byť vidno a vtedy, keď treba dávať, tak tam nie sme. Prosím vás, aby ste takýmto spôsobom paušálne neobviňovali poslancov sediacich v tejto sále. (Potlesk.)