M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca. Vážená kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi, a ak dovolíte, oznamujem vám, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej v našom programe. Nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali pod tlačou č. 96 a návrh na pridelenie do výborov, teda v rozhodnutí predsedu pod č. 83.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Palkovi za skupinu poslancov, aby návrh zákona uviedol. Pozerám, že tu nie je pán Palko, vyzývam ho podľa možnosti, aby sa dostavil čo najskôr do rokovacej miestnosti.
Poprosím aj pracovníkov kancelárie, ak niekde tu sú, aby skúsili nejakým spôsobom informovať pána poslanca, že je potrebné uviesť návrh zákona. Veľmi pekne ďakujem.
Vážený pán poslanec Palko, pokiaľ je možné, by som vás poprosil, aby ste uviedli návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, máte slovo.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpustite moje dychčanie. Veľmi si vážim ctený parlament, preto som utekal, aby som došiel ako-tak načas.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som stručne vysvetlil zámery predkladaného zákona. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upresňuje jeden veľmi dôležitý nástroj tejto ochrany, a to sú bezpečnostné previerky osôb, ktoré majú vo svojom zamestnaní prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami. Takíto ľudia pracujú v štátnej správe, na krajských úradoch, okresných úradoch, na ministerstvách, v ozbrojených silách, v tajných službách, v polícii atď.
Postup pri vykonávaní previerok u zamestnancov rôznych zložiek však nie je rovnaký. V zásade u väčšiny týchto preverovaných osôb prebieha tento proces takto.
Slovenská informačná služba, Policajný zbor, iné zložky, iné orgány postúpia relevantné informácie o preverovanej osobe Národnému bezpečnostnému úradu, ktorý tieto údaje posúdi a rozhodne o tom, či vydá tejto osobe osvedčenie o tom, že sa môže zoznamovať s utajovanými skutočnosťami, alebo nevydá.
Z uvedeného vyplýva, že orgánom, ktorý je veľmi vyťaženým účasťou na bezpečnostných previerkach, je Slovenská informačná služba. Slovenská informačná služba je zaťažená aj mnohými inými úlohami, ktoré jej stanovuje zákon. Treba poznamenať, že existujú výnimky v procese previerok, ako som tento proces popísal.
Napríklad previerky príslušníkov Vojenského spravodajstva nevykonáva Slovenská informačná služba a Národný bezpečnostný úrad, ale títo sú preverovaní samotným Vojenským spravodajstvom.
Takisto všetci príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pracovníci ministerstva obrany nie sú preverovaní NBÚ a SIS, ale previerky kompletne vykonáva Vojenské spravodajstvo.
Predkladám návrh na to, aby príslušníkov Policajného zboru takisto nepreveroval Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba, ale aby previerky príslušníkov Policajného zboru vykonával samotný Policajný zbor. Argumenty k tomuto sú dva.
Po prvé, ak sú osobitne mimo právomocí SIS a Národného bezpečnostného úradu preverovaní vojaci, nie je dôvod na to, aby v prípade policajtov to bolo inak.
Po druhé, túto novelu predkladám spoločne s novelou zákona o Slovenskej informačnej službe. Všetci vieme, že v posledných rokoch mimoriadne narastá nebezpečenstvo terorizmu. O tom netreba ani veľa hovoriť, stačí sledovať dianie v Európe, v Amerike. Každému je to jasné.
Hlavnou inštitúciou pre boj s terorizmom v zmysle zákona o Slovenskej informačnej službe je Slovenská informačná služba, ktorá je však zaťažená aj inými úlohami, napríklad i tými, ktoré som už spomínal, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Domnievam sa, že kvôli nebezpečenstvu terorizmu je potrebné nejakým spôsobom uvoľniť viac kapacít Slovenskej informačnej služby tým, že ju odbremeníme od iných úloh.
Rozhodnutie, že policajtov bude preverovať Policajný zbor, je odbremenením Slovenskej informačnej služby, aby mohla uvoľniť viacej svojich kapacít pre boj s terorizmom. Toto je druhý argument na schválenie návrhu, ktorý vám predkladám so svojimi kolegami. Ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Martinovi Fedorovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Fedor, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2006 č. 83 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nebude sa chcieť vyjadriť ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca. Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 97 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 84.
Opäť teda dávam slovo poslancovi pánovi Vladimírovi Palkovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste túto novelu zákona o Slovenskej informačnej službe chápali v kontexte predchádzajúceho zákona, ktorý som už odôvodňoval.
Vzhľadom na zmenu medzinárodnej bezpečnostnej situácie po teroristických útokoch v Spojených štátoch amerických i v Európe od roku 2001 sa pochopiteľne zaraďuje medzi priority bezpečnostných zložiek v boji proti terorizmu. A pochopiteľne nezastupiteľnú úlohu v tomto boji majú spravodajské služby, ktoré získavajú informácie o možných teroristických hrozbách.
Domnievame sa, že Slovenská republika musí tiež reagovať na zmenu priorít v spravodajskej komunite určitou zmenou alokácie svojich personálnych, technických a finančných prostriedkov, ktoré každoročne vynakladá na predchádzanie a elimináciu teroristických rizík.
Cieľom tejto novely zákona je odbremenenie Slovenskej informačnej služby od povinností súvisiacich so získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií o všetkých formách organizovanej trestnej činnosti.
Táto povinnosť bola daná v Slovenskej informačnej službe v roku 1999, mimochodom bolo to po návrhu, ktorý som predkladal vtedy ja. Počas existencie uvedeného zákonného ustanovenia neboli zaznamenané a následne potvrdené nejaké veľmi závažné informácie takéhoto charakteru, ktoré by neboli známe v nejakej forme i Policajnému zboru. Informačné výstupy SIS pre zákonných príjemcov skôr obsahovali spravodajské informácie o formách kriminality, ktorá je rozpracovávaná a následne úspešne realizované Policajným zborom.
Teda na riešenie problematiky všetkých foriem organizovaného zločinu bude použitá naďalej ako doteraz kapacita Policajného zboru, čo umožní Slovenskej informačnej službe sústrediť viac svojich kapacít na boj proti narastajúcej hrozbe terorizmu.
Tento návrh neznamená, že SIS sa už vôbec nebude venovať organizovanému zločinu, bude sa venovať ale iba jeho najzávažnejším formám. Napríklad podľa § 2 ods. 1 písm. b) a e) zákona o Slovenskej informačnej službe.
Tento návrh novely zákona o SIS umožní službe efektívnejšie a s väčším personálnym, finančným a technickým nasadením rozpracovávať rizikové komunity, prenikať do ich vnútornej organizácie a získané informácie postupovať orgánom činným v trestnom konaní i zahraničným partnerom.
Zároveň sa touto novelou vytvárajú predpoklady na skvalitnenie analytických jazykových kapacít príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktoré sú nevyhnutným predpokladom úspešného pôsobenia spravodajskej služby.
Vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že schválenie tohto návrhu zákona, ale aj predchádzajúceho, ktorý som odôvodňoval, bude rozumnou odpoveďou Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky na nárast teroristického nebezpečenstva v posledných rokoch. Preto prosím, aby ste tento návrh aj ten predchádzajúci podporili do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona za skupinu poslancov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bélovi Bugárovi. Nech sa páči.
B. Bugár, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 19 z 10. októbra ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu. Preto podávam túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, a to do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. (Potlesk.) Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Richter. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Richter, nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujem si, že ide o prvé čítanie návrhu zákona, ale aj napriek tomu pokladám za dôležité k nemu zaujať stručné stanovisko.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov smeruje hlavne k vypusteniu časti ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, teda k zrušeniu jednej zo súčasných zákonných úloh spravodajskej služby, a to získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o organizovanej trestnej činnosti.
Predkladaný návrh zákona tak smeruje k likvidácii zákonnej možnosti spravodajského pôsobenia na úseku boja proti organizovanej trestnej činnosti silami a prostriedkami Slovenskej informačnej služby.
Z pohľadu súčasnej bezpečnostnej situácie, pre ktorú je charakteristický nárast trestnej činnosti páchanej členmi zločineckých skupín, by znemožnenie spravodajskej činnosti predstavovalo, použijem výraz, nezmyselné zníženie schopnosti štátu vysporiadať sa s najzávažnejšími formami trestnej činnosti.
Znamenalo by to tiež likvidáciu jedného z dôležitých a nezastupiteľných zdrojov informácií, ktoré sú určené orgánom činným v trestnom konaní.
Podľa predkladateľov je cieľom novely zákona odbremenenie Slovenskej informačnej služby od povinností súvisiacich so získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií o úplne všetkých formách organizovanej trestnej činnosti, čo má tiež podľa predkladateľov umožniť Slovenskej informačnej službe sústrediť viac svojich kapacít na boj proti narastajúcej hrozbe terorizmu.
Doterajšia aplikačná prax je však dôkazom toho, že spravodajská služba vytvorila dostatočné kapacity pre zodpovedajúce spravodajské pôsobenie tak na úseku boja proti terorizmu, ako i na úseku boja proti organizovanej trestnej činnosti.
Slovenská informačná služba je z hľadiska organizačnej štruktúry spravodajského personálu, ale aj prostriedkov spravodajskej činnosti spôsobilá získavať potrebné množstvo relevantných informácií, ktoré potrebujú orgány činné v trestnom konaní. Aj preto možno vnímať iniciatívu predkladateľov návrhu novely zákona nielen ako škodlivú, ale tiež ako neodôvodnenú.
Je nutné zdôrazniť, že súčasná spravodajská činnosť zameraná na problematiku organizovanej trestnej činnosti nie je na úkor celkovej spôsobilosti spravodajskej služby vykonávať spravodajskú činnosť vzťahujúcu sa na terorizmus. Ide totiž o dva navzájom odlišné predmety spravodajského záujmu.
Predkladaný návrh novely zákona navyše z platnej právnej úpravy vypúšťa presne to ustanovenie, ktoré bolo do zákona vložené jeho novelou v roku 1999 a ktorého, tak ako uviedol vo svojom úvodnom vystúpení bol iniciátorom a predkladateľom pán poslanec Vladimír Palko.
Zalistoval som v archíve Národnej rady z toho obdobia a zaujali ma state, resp. články z Parlamentného kuriéra z roku 1999, kde práve pán Palko, a povedal by som, veľmi dobre zdôvodňuje potrebu realizácie tejto činnosti v Slovenskej informačnej službe. Dovolím si zacitovať len veľmi dva krátke úryvky z prvého čísla: "Navrhujem poveriť Slovenskú informačnú službu novými úlohami okrem iného, aby sa venovala aj získavaniu, triedeniu a poskytovaniu informácií o organizovanom zločine v rámci svojej náplne."
V ďalšom čísle Parlamentného kuriéra uvádza: "Bolo by tiež omylom domnievať sa, že ľudské zdroje a finančné prostriedky, ktoré môže Policajný zbor Slovenskej republiky nasadiť do potierania organizovanej kriminality, že sú postačujúce."
Uvádza: "Skúsenosti z vyspelých demokratických štátov hovoria, že účinným spôsobom boja proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami." Nehovoriac o tom, že v tom článku sa veľmi konkrétne uvádza aj potreba a odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ktoré odporúčalo, aby sa touto problematikou, problematikou boja proti organizovanému zločinu zaoberali v každých krajinách spravodajské služby.
Ja pevne verím, že predkladateľov viedol pri predložení tohto návrhu zákona istý záujem riešiť trestnú činnosť v oblasti organizovaného zločinu a nič iné, no ale aj napriek tomu a hlavne preto, čo som tu predniesol, nepokladám toto riešenie, ktoré predkladatelia navrhujú, za dobré a odporúčam nepodporiť do druhého čítania tento návrh.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, chce zaujať v rozprave stanovisko? Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Richtera. Niektoré veci, ktoré pán poslanec Richter povedal, vlastne zopakoval už po mne, v niektorých veciach, v niektorých tvrdeniach myslím, že nie dosť pozorne počúval, čo som povedal vo svojom odôvodnení.
Ešte raz zdôrazňujem, ako som už povedal pri odôvodnení, tento zákon neodoberá Slovenskej informačnej službe povinnosť zaoberať sa zbieraním, triedením, analyzovaním, vyhodnocovaním informácií o organizovanom zločine.
Tento zákon len sleduje to, aby sa Slovenská informačná služba nemusela zaoberať všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, ale aby sa zaoberala iba najzávažnejšími formami.
To, keď vypustíme spomedzi tých písmen, kde sa stanovujú povinnosti SIS, povinnosť zbierať informácie o organizovanom zločine, to neznamená, že z iných písmen, ktoré tam boli, sú, ostávajú nevyplýva povinnosť zaoberať sa závažnými formami organizovanej trestnej činnosti.
Uvediem príklad. Ak tá organizovaná trestná činnosť nejakým spôsobom bude súvisieť s terorizmom, no tak SIS sa tým bude zaoberať. Ak tá organizovaná trestná činnosť bude spôsobovať závažné ekonomické škody štátu, no, tak potom sa tým Slovenská informačná služba naďalej bude zaoberať podľa písmena e).
Ak, povedzme, pôjde o organizovanú trestnú činnosť v súvislosti s nelegálnou migráciou, čo môže ohroziť ústavné základy štáty, no, tak sa tým Slovenská informačná služba bude zaoberať naďalej.
Ale nevidím v dnešnej dobe dôvod, aby sa zaoberala úplne všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, trebárs neviem, krádežami motorových vozidiel v okrese Liptovský Mikuláš. Ako príklad uvádzam. Takže toto je potrebné si vyjasniť. Napokon, ako som už aj ja povedal, ako to zopakoval pán poslanec Richter, v roku 1999 som naozaj navrhoval, aby sa Slovenská informačná služba zaoberala všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, pričom niektorými sa ona zaoberala aj predtým v období pred rokom 1999. Ale v roku 1999 bezpečnostné riziká boli iné, ako sú dneska v roku 2006. V roku 1997 sa, samozrejme, tiež naše zložky zaoberali bojom proti terorizmu, ale nikto nebral vážne nejaké nebezpečenstvo teroristického útoku.
Dnes sedem rokov odvtedy sme už v inej situácii, ako sme zareagovali v oblasti spravodajských služieb na pokles rizika organizovaného zločinu a nárast rizika terorizmu. Zatiaľ sme nezareagovali nijako.
Ja sa domnievam, že rozviazanie kapacít v službe pre boj s terorizmom, možnosť premiestniť svoje kapacity od problému, ktorý už takým problémom nie je, k problému, ktorý stále narastá, je našou rozumnou odpoveďou na riziko terorizmu za posledných päť rokov.
Preto dúfam, že som vysvetlil všetko to, čo bolo potrebné vysvetliť po vystúpení pána poslanca Richtera, a dúfam, že táto novela zákona bude podporená. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vzhľadom na to, že neprejavil záujem spravodajca o vystúpenie, veľmi pekne ďakujem obidvom pánom poslancom.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej. V našom rokovaní pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 98 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu pod č. 85.
Teraz dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v krátkosti si dovolím odôvodniť návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý už bol od svojho prijatia v roku 2001 18-krát novelizovaný.
Práve to je dôvodom, pretože niektorými nesystémovými novelizáciami bol deformovaný do tej miery, že obsahuje celý rad protirečivých ustanovení, ktoré nie je možné opraviť samostatnými novelami tohto zákona.
Rovnako tak ale sa jednotlivé novelizované znenia výrazne odklonili od pôvodnej filozofie zákona o štátnej službe. Tieto zmeny spôsobujú značné právne aplikačné problémy v praxi a predkladanou novelou zákona sa odstraňujú len najmarkantnejšie nedostatky zákona. Tu chcem pripomenúť, že nový zákon o štátnej službe je v pláne legislatívnych úloh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale až v nasledujúcich rokoch.
Navrhuje sa týmto zákonom najmä rozšírenie ustanovení zákona o štátnej službe, ktoré sa vzťahujú na predstavených v politických funkciách a na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady.
Ide o oblasti náhrady výdavkov pri pracovných cestách, zabezpečenie stravovania a prehlbovania kvalifikácie. Taktiež o doplnenie a precizovanie ustanovenia o pôsobnosti v oblasti vykonávania kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe, ako aj predpisov vydaných na jeho vykonanie, taktiež o zjednotenie postavenia vedúcich služobných orgánov a iných orgánov štátnej správy s vedúcimi služobných orgánov ostatných služobných úradov.
V nadväznosti na toto znenie sa v prechodných ustanoveniach upravuje právne postavenie vedúcich služobných úradov, ktorí vykonávajú štátnu službu ku dňu účinnosti tohto zákona.
Ďalej sa precizuje zvyšovanie platových taríf tých predstavených v politických funkciách, na ktorých sa tieto ustanovenia zákona o štátnej službe vzťahujú a odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady. Rovnako doplnenie ustanovení zákona o štátnej službe v súvislosti s dohodami o zvyšovaní kvalifikácie štátnych zamestnancov.
Novela zákona reaguje aj na poslednú novelu zákona o štátnej službe a rieši niektoré právnoaplikačné problémy a dolaďuje tak, aby zákon o štátnej službe bol funkčný z hľadiska obdobia do prijatia nového zákona o štátnej službe. Prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni Edite Angyalovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Účelom tohto návrhu zákona je odstránenie najzávažnejších nedostatkov, ktoré spôsobil predovšetkým zákon č. 231/2006 Z. z. Ide o úpravu v oblasti vykonávania kontroly vo veciach dodržiavania zákona o štátnej službe, úpravu postavenia vedúcich služobných orgánov iných orgánov štátnej správy a zjednotenie spôsobu odvolávania predstavených v priamej riadiacej pôsobnosti politického predstaveného na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona (tlač 98) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či má záujem prihlásiť sa niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, uzatváram rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, návrh je ako tlač č. 100.
Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 87.
Nech sa páči, pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná novela zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene zákona o sociálnom poistení vychádza zo skutkového stavu, ktorý vznikol od 1. januára 2006, keď vzniklo obrovské množstvo prestupov v rámci druhého piliera v rámci dôchodkového sporenia.
Došlo k veľkému množstvu špekulatívnych prestupov, na ktorých profitovali len finančné skupiny a sprostredkovatelia a na základe toho zaťažovali celý systém druhého piliera, čo spôsobí a čo spôsobuje v konečnom dôsledku negatívum vo vzťahu k samotným sporiteľom, ktorí v istej miere od ekonomicky oprávnených nákladov predsa budú musieť na svojich odplatách a z poplatkov tieto náklady splácať.
Preto jednou prvou najhlavnejšou zmenou je systémové riešenie prestupov tak, aby sa zabránilo špekulatívnym prestupom, ku ktorým dochádzalo v rámci druhého piliera. Ak si hovoríme, čo je to špekulatívny, tak na základe toho, že najčastejšie sprostredkovateľ si rozdeľoval vysokú províziu so samotným sporiteľom, ktorý bol takto nie na základe racionálnych dôvodov, ale na základe takýchto pokútnych dôvodov motivovaný prestúpiť. To zaťažovalo systém druhého piliera a, samozrejme, spôsobovalo vysoké náklady, na ktoré v konečnom dôsledku doplácajú samotní sporitelia.
Chcem len poznamenať, že za prvý polrok roku 2006 v rámci tohto systému prestúpilo, zmenilo dôchodkovú správcovskú spoločnosť 150-tis. sporiteľov, čo je 15 % celkového počtu, ktorí mohli prestúpiť, čo je obrovsky vysoké číslo, nezdravé číslo v rámci tohto uzavretého trhu, ktoré spôsobuje, že systém druhého piliera nie je dlhodobo udržateľný v prípade, ak sa neurobia systémové zmeny.
Touto novelou sa zavádza administratívna bariéra, bariéra pred tým, aby sporiteľ, resp. dalo by sa povedať, bariéra pred tým, aby sprostredkovateľ mohol motivovať sporiteľa rozdelením si vysokej provízie k tomu, aby mohol prestúpiť, lebo k prestupom by malo dochádzať len z odôvodnených dôvodov alebo príčin.
Navyše systémom, ktorý je bežný aj v iných krajinách ako v Chorvátsku a ďalších a to, že sporiteľ by bol povinný osobnou účasťou na Sociálnej poisťovni požiadať o vydanie akceptačného listu.
Táto administratívna bariéra by mala zabrániť neodôvodneným prestupom, pretože najčastejšie dochádzalo k uzavretiu takých zmlúv v dôsledku sprostredkovateľov, ktorí aj z nevedomosti nabádali ľudí podpisovať také zmluvy.
Už v súčasnosti nám hlásia množstvo ľudí a ja osobne sa snažím niektoré tieto podnety prešetrovať, že mnohí ľudia aj vo vysokom veku vstúpili do druhého piliera veľmi často z nevedomosti, pretože štát aj v oblasti informovania o pozitívach a negatívach tejto kampane v minulom období určite zlyhal.
Vydanie tohto akceptačného listu bude teda podstatnou náležitosťou pri prestupe a tento akceptačný list, ktorý by mohol sporiteľ a mal sporiteľ predložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, do ktorej chce prestúpiť, bude teda podmienka na uzavretie takejto zmluvy. Poplatok, ktorý sa navrhuje v zákone 500 Sk je len menej podstatná suma, ktorá má vyrovnať náklady Sociálnej poisťovne so zavedením a prevádzkovaním takéhoto systému.
Chcem ešte na doplnenie povedať, že vydávanie akceptačných listov pomôže zjednotiť a vyčistiť samotný register zmlúv a vyčistiť údaje, ktoré sú na jednej strane v Sociálnej poisťovni a na druhej strane v jednotlivých dôchodkových správcovských spoločnostiach, pretože máme tam veľké množstvo falošných zmlúv a problémových zmlúv z hľadiska čistoty údajov.
Ďalším bodom tejto novely je zníženie úrokov z omeškania, ktoré platí Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Tieto úroky sú neúmerne vysoké a myslím, že vo výške okolo 18 % a navrhuje sa ich znížiť na výšku, ktorá by zodpovedala základnej sadzbe Národnej banky Slovenska, pretože nie je veľmi logické, aby ľudia, ktorí sú len v prvom pilieri, aby z tohto fondu boli sanované neúmerne vysoké úroky a aby ten, ktorému neboli pripísané finančné prostriedky na účte mal takéto neúmerne vysoké zhodnotenie, preto sa navrhuje zníženie týchto úrokov na ekonomicky oprávnenú výšku.
Rovnako, ak hovoríme o zastabilizovaní druhého piliera, musíme hovoriť o tom, že ak ide o regulovaný trh, ktorý bol zriadený zákonom v minulosti, je potrebné ho prísnejšie regulovať z hľadiska aj výdavkovej stránky, a to najmä z hľadiska výdavkov na reklamu, ktoré vynakladajú dôchodkové správcovské spoločnosti. Tu sa navrhuje, aby výdavky na reklamu v každom roku neprekročili tisícnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by v budúcom roku znamenalo výšku okolo 17 mil. korún.
Rovnako sa navrhuje regulovať aj výšku nákladov, ktoré má dôchodková správcovská spoločnosť v súvislosti s uzatváraním jednej zmluvy, či už novej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, alebo prestupovej zmluvy, a to na výšku v roku 2007 1 036 korún.
Nemalo by sa už stávať v prípade prijatia tohto zákona, aby dôchodkové správcovské spoločnosti vyplácali obrovské provízie na uzavretie jednej zmluvy. Tie provízie išli až do výšky 8 700 korún. Samozrejme, tieto tak vysoké sumy si dôchodkové správcovské spoločnosti uplatňujú v nákladoch a idú na vrub ich nákladov, ale musíme si povedať, že takýto systém by bol určite dlhodobo neudržateľný pri obrovskej prestupovosti, ktorú sme mali.
Ak týmito opatreniami vyriešime neodôvodnené a špekulatívne prestupy, ktoré zaťažovali systém druhého piliera, a ak na jednej strane znížime náklady, ktoré sú enormné a naozaj vysoké na strane dôchodkových správcovských spoločností a na strane systému ako takého. Nemôže to ísť bez toho, aby sa to na druhej strane neobrátilo na prospech sporiteľov, aby to nešlo na druhej strane v prospech tých ľudí, ktorí si sporia v rámci systému druhého piliera.
Preto je jedným z návrhov, ktoré majú obrovský prínos v tejto novele zákona, zníženie odplaty za vedenie dôchodkového fondu. Táto odplata sa v mesačnej výške, ktorá je 0,08 a 0,07 po troch rokoch mesačne znižuje na 0,075 % a 0,065 %, čo znamená 7-percentné zníženie odplaty, ktorú platia ľudia dôchodkovej správcovskej spoločnosti za to, že vedie ich dôchodkový účet.
V praxi by to malo znamenať toľko, že ľudia si v dlhodobom období usporia na svojich dôchodkových účtoch viac, čo v rámci realizácie môže znamenať, že v priebehu 15 rokov toto zníženie odplaty by bolo 1 734 korún pri priemernom príspevku, len v priebehu 20 rokov 3 559 korún a v priebehu 40 rokov 24 871 korún pri modeli u sporiteľa s priemerným príspevkom do druhého piliera.
To znamená, že ak na jednej strane zastabilizujeme systém, na druhej strane určite aj zníženie nákladov sa musí prejaviť v znížení poplatkov, čo tiež táto novela predpokladá a so zaťatými zubami môžem povedať, po dlhých rokovaniach s ňou prejavili istý súhlas aj jednotlivé dôchodkové správcovské spoločnosti.
Verím, že táto novela zákona č. 43/2004 Z. z. bude na prospech sporiteľov, pretože bude prinášať benefity každému sporiteľovi, ktorý si hoci len 7-percentným znížením odplaty nasporí viacej v dlhodobom rozmere a na druhej strane aj zastabilizuje systém druhého piliera, ktorý bol zaťažený finančnými skupinami a sprostredkovateľmi, ktorí z neho odčerpávali obrovské množstvo finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu prosím o podporu tohto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie určil pani poslankyňu Editu Angyalovú ako spravodajkyňu. Máte slovo.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Návrh zákona je predložený z dôvodu potrieb vyplývajúcich z poznatkov z aplikačnej praxe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 87 určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.
Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o