P. Paška, predseda NR SR: Vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste tí, ktorí máte záujem o vážne rozhovory mimo tejto rozpravy sa pokúsili nájsť si pre to iný priestor.
Páni poslanci, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Mikloško, chcem vás poprosiť.
Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa.
Páni poslanci, môžem vás poprosiť, chceli by sme pokračovať v rozprave. Nedá sa to v takomto prostredí.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
I. Radičová, poslankyňa: Pán predseda, vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Ja budem naozaj veľmi stručná, ale...
P. Paška, predseda NR SR: Páni poslanci, je to naozaj až taký problém? Trošku úcty ku kolegyni, ktorá chce vystúpiť v rozprave. Myslím si, že táto budova má dosť priestorov na to, kde sa dajú viesť kuloárne debaty. Ďakujem. Nech sa páči.
I. Radičová, poslankyňa: Ešte raz ďakujem. Novela zákona o sociálnej pomoci. Predkladaná novela podľa môjho názoru nie je len legislatívnotechnická, nemá len technický charakter, ale novela obsahuje isté ustanovenia, ktoré posúvajú problematiku s novými ustanoveniami a vymenujem ktoré, a keďže ich je niekoľko, podľa môjho názoru návrh tejto novely je možné podporiť do druhého čítania len pod podmienkou, že v druhom čítaní budú analyzované všetky navrhované zmeny, hlavne zdôvodnené, prečo sú súčasťou tejto novely. To je celá výhrada. Potrebujem vysvetlenie a zdôvodnenie.
Vysvetlenie a zdôvodnenie potrebujem predovšetkým k bodom a chýba k bodom 27 a 34. Sú to body novely, ktoré menia kompetencie samosprávneho kraja, ktorý má klientom neštátnych subjektov potvrdzovať, že spĺňajú podmienky zo zákona, a to sa má, to je bod 27, a má sa to zrejme robiť formou správneho konania bod 34.
Ja žiadam o vysvetlenie, keďže je to nové v tejto novele a nepovažujem to za technickú zmenu, lebo je to zmena kompetencie, žiadam vysvetliť, čo to znamená konkrétne, ako si to konkrétne predstavujete. Čiže kto, na základe čoho a kedy bude vydávať takéto potvrdenia treba v dôvodovej správe jasne ozrejmiť.
Rovnako nový a posúvajúci kompetencie vážnym spôsobom v tomto prípade opačne zužujúci je bod 21, ktorý dopĺňa oproti pôvodnému zákonu v kompetenciách obcí, že rozhodujú o poskytovaní sociálnych služieb len v zariadeniach, a teraz to nóvum, ktoré sú organizačnou súčasťou, teda časťou obce.
Predtým obec rozhodovala o nároku v každom prípade, pokiaľ ide o jej obyvateľa bez ohľadu na právnu subjektivitu zariadenia. V tomto prípade sa to zužuje, môže to byť len zariadenie, ktoré je organizačnou súčasťou obce, čo je otočenie princípu, že služba a nárok má byť orientovaná na klienta a nie na existujúce obecné zariadenie. Považujem to za príliš vážny posun vo filozofii, než aby sme to prešli konštatovaním technickolegislatívnej zmeny.
Preto minimálne z týchto dôvodov, a ešte je tam potom sporný bod 41, ktorý korešponduje síce so zákonom o sociálnoprávnej ochrane, ale opäť potrebujem vysvetlenia, záruku, že tu nedôjde k vynechaniu istých zariadení vôbec z uhla pohľadu.
Preto žiadam a opakujem. Môžeme podporiť návrh do druhého čítania, ale pod podmienkou, že budú doplnené vysvetlenia a dôvodové informácie vo výbore pre sociálne veci, prečo k takýmto zmenám vo filozofii v tejto novele dochádza.
A poprosím pre budúcnosť. Pokiaľ sa dejú takéto zmeny v zákone, nemožno to vybaviť vetou, že ide o technickolegislatívne zmeny, lebo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky žiadne. Ako druhá bola prihlásená písomne do rozpravy pani poslankyňa Gibalová.
Nech sa páči, máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195 o sociálnej pomoci, ktorý je predložený v tlači 101, podľa dôvodovej správy sa zdá byť v poriadku, ale v dôvodovej správe chýbajú niektoré odôvodnenia veľmi podstatné. Ja sa budem snažiť stručne okomentovať niektoré body.
Je to napríklad bod č. 6, teda § 18 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno, to znamená, že do zriaďovateľskej pôsobnosti obce bude zaradená nová pôsobnosť, a to zriaďovanie nového typu sociálnych služieb, domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne. Podľa mňa je to dosť vážna vec.
Ďalej je to bod 9, kde ide o takú legislatívnotechnickú úpravu a takú zmenu zákona, že v prípade zlúčenia jednotlivých zariadení sociálnych služieb uvedených v § 18 zákona ods. 2 a 4 budú môcť tieto sociálne zariadenia poskytovať aj opatrovateľskú službu, organizovať spoločné stravovanie a poskytovať prepravnú službu.
Neznamená to síce, že týmto automaticky samosprávny kraj bude môcť poskytovať opatrovateľskú službu, ale cez tieto zariadenia bude poskytovať opatrovateľskú službu, čo si myslíme, že je v rozpore s úmyslom decentralizácie, pretože myslím, že práve aj pani ministerka, aj mnohí poslanci zo SMER-u veľmi apelujú na to, že má to byť zásadne a zásadne kompetencia obce, kým tu cítim, že čosi sa ide presúvať zase smerom hore.
Potom je to bod 10, kde sa v návrhu vypúšťa druhá veta. Prepáčte mi, ja to v rýchlosti prečítam, aby sme sa vedeli zorientovať. Ide o to, že v domove sociálnych služieb, v domove dôchodcov, zariadení chráneného bývania atď., ktoré uvádza zákon, je možné zabezpečovať aj vedľajšie činnosti a vedľajšie hospodárstvo.
Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou hlavnej činnosti, pritom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb. To je druhá veta v zákone, ktorú navrhujete vypustiť.
To bude znamenať, že v rozpočtoch zariadení sociálnych služieb nebudú zohľadnené výnosy z vedľajšieho hospodárstva, a teda samosprávny kraj, kde môžu, budú môcť dotovať svoju rozpočtovú organizáciu vo vyššom rozsahu a prínos z vedľajšieho hospodárstva nebude súčasťou rozpočtu danej organizácie alebo čo tým myslíte. Ja by som poprosila, aby ste to vysvetlili.
Už spomínaný bod 34, nebudem teda opakovať poznámky k tomuto bodu. Potrebujem k tomu vysvetlenie najmä preto, že vylúčenie ustanovenia 60 a 66 z Právneho poriadku neumožní účastníkovi správneho konania podať mimoriadny opravný prostriedok, ako je napríklad obnova konania a podľa ustanovenia 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci sa na konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Dôvod pre túto legislatívnu zmenu mi teda nie je zrejmý, preto vás prosím o odôvodnenie.
K bodu 27, ktorý hovorí, odvoláva sa na § 71, kde sa dopĺňa písm. s), kde, ako už bolo spomínané mojou predrečníčkou, ide o potvrdenie, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby. Z toho mi je zrejmé, že je tu úmysel preniesť kompetenciu potvrdzovania skutočnosti, či občan spĺňa podmienky na sociálnu službu podľa zákona smerom na samosprávne kraje. Ak by to tak bolo, tak táto skutočnosť sa veľmi predmetne dotkne občanov.
Ja poviem príklad. Občan z Popradu si bude žiadať potvrdenie v samosprávnom kraji v Prešove? Bude tam cestovať? Bude mať náklady? Bude mať s tým starosti? Ako to urobí? To je technický problém občana, ale je tu zrejmé, že bude to spôsobovať veľké problémy, a preto domnievam sa, že je to úplne zlá orientácia, ktorá sa kdesi vracia.
Ďalším vážnym dôvodom pri tomto bode 27 je to, že samosprávne kraje sú príslušnými orgánmi na uzatváranie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku so subjektmi, ktoré poskytujú sociálne služby.
Teda samosprávny kraj je povinný poskytnúť finančný príspevok buď subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obci za podmienok ustanovených v § 86 zákona o sociálnej pomoci a jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že občan, na ktorého samosprávny kraj poskytne finančný príspevok na úhradu nákladov za ním využité sociálne služby musí spĺňať isté podmienky na poskytovanie služieb. Podľa teraz platnej právnej úpravy túto skutočnosť, teda oprávnenie na poskytovanie, využívanie sociálnych služieb potvrdzuje príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny s miestom pôsobenia.
V prípade ale prijatia tejto navrhovanej legislatívnej zmeny sa bude kumulovať v jednom správnom orgáne aj právomoc posudzovania, aj prideľovania finančných prostriedkov. Táto centralizácia právomoci v rukách jedného správneho orgánu nie je žiaduca z dôvodu, že existuje riziko zneužitia týchto oprávnení v neprospech samotného občana, teda na poskytovanie, respektíve prijímanie sociálnych služieb.
Prenesenie kompetencie potvrdzovania skutočností, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby nie je v dôvodovej správe k návrhu zákona vôbec nejako zdôvodnené.
Z toho, čo som uviedla, preto podávam v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. a) procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som sa pripojiť k mojej predrečníčke a takisto vyzývam aj ja predkladateľa, aby sa vyjadril k tým veciam, ktoré tu povedala pani poslankyňa Gibalová a mňa vyslovene zaujíma hlavne ten prenos kompetencií. Ide fakt o centralizáciu? Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová bola posledná písomne prihlásená. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy k uvedenému návrhu zákona prihlásiť niekto ústne? Nie. Nikto sa neprihlásil. Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, spravodajca, či chce vystúpiť? Ak nie, prerušujem tento bod programu. Budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 99, zároveň návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 86.
Opäť požiadam pána poslanca Madeja, aby uviedol návrh zákona. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu poslancov je vykonať v zákone o pomoci v hmotnej núdzi len také zmeny, ktorými sa v praxi zabezpečí potreba sociálnej súdržnosti.
Z toho dôvodu sa navrhuje poskytovať príspevok na bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne tak, aby sa príspevok na bývanie poskytoval každému občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s ním spoločne posudzuje, a to bez ohľadu na vek.
Ďalej sa navrhuje odstrániť v súčasnosti platnú podmienku, že na jednu adresu patrí len jeden príspevok na bývanie, aj keď na tejto adrese býva viac osôb v hmotnej núdzi tvoriacich samostatné okruhy, ktorých príjmy sa spoločne započítavajú na účely pomoci v hmotnej núdzi.
Predložený návrh nezakladá dôvod na navýšenie limitov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na roky 2007 až 2009. Z uvedeného je zrejmé, že zvýšené nároky bude možné z týchto kapitol vykryť. Prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Jana Vaľová je určená gestorským výborom pre sociálne veci a bývanie ako spravodajkyňa. Poprosím ju, aby podala spravodajskú informáciu.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Predkladám spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 99).
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť rovnaký prístup v posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytované bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.
Ďalej sa navrhuje zrušiť podmienku poskytovania príspevku na bývanie na jednu adresu z dôvodu problematickej aplikácie v praxi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle zákona § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 86 z 2. októbra 2006 prideliť návrh zákona (tlač 99) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bývanie.
Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov sa prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce ešte niečo? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte v tlači pod č. 102. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 89.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som odôvodnila tento návrh zákona.
Cieľom novely zákona je odstrániť rušivé momenty pri sledovaní vysielania programových služieb alebo ďalších zvukových, obrazových, alebo zvukovo-obrazových informácií určených na príjem verejnosťou. Vysielatelia často zvyšujú zvukovú intenzitu počas vysielania reklamy, čím vysielanie pôsobí rušivo a potiera program vysielaný pred reklamou, ktorý divák sleduje. Je to na úkor pohodlia prijímateľa pri sledovaní televízneho programu, keď je nútený neustále korigovať intenzitu zvuku diaľkovým ovládačom a mnohí diváci aj manuálne.
Zvýšenie intenzity zvuku oznamujúceho príchod reklamy a v jej priebehu automaticky upozorňuje diváka a upriamuje jeho pozornosť, pričom sa neberie ohľad na diváka, dokonca ani na deti, na starších občanov, chorých či psychických labilných občanov.
Takáto prezentácia reklamy jednoznačne spôsobuje psychologický efekt, teda podvedomé ovplyvňovanie vedomia diváka. Podľa psychológov môže nepriamo každý výrazný auditívny podnet narúšať pokojnú atmosféru rodinného prostredia, podporovať stresovú aktiváciu predisponovaných jedincov, dokonca reaktibilné osobnosti môžu byť náchylné na neprimerané odozvy v správaní.
Je dobre známe, že vyššia intenzita zvuku nám spôsobuje rôzne ochorenia, napríklad pomaličky, ale isto likviduje náš druhý najdôležitejší zmysel - sluch.
Odôvodnenie novelizácie upravujúcej intenzitu zvuku sprevádzajúcu reklamné spoty spočíva aj v skutočnosti, že zvýšenou intenzitou sa stávame závislí a podvedome upriamujeme pozornosť na obraz, ktorého zvuk je zrazu silnejší. V podstate to zodpovedá Pavlovomu podmienenému reflexu, keď sa organizmus prispôsobuje podnetom pochádzajúcim z vonkajšieho prostredia.
Bolo by však veľkou tragédiou, aby sme sa vďaka zvýšenej intenzite zvuku reklám a telenákupov stali závislými a usmerňovali naše podvedomie prostredníctvom zvýšených tónov reklamy. Zvýšenou intenzitou zvuku reklamných spotov ide o neprimeranú snahu manipuláciou vzbudzovať pozornosť divákov a najmä tých, ktorí sa nevedia a zároveň nemôžu ani brániť.
Na základe tejto novely je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby sa nezvyšovala intenzita zvuku počas vysielania reklamy, pri vysielaní zvukov obrazových prostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby a rovnako pri vysielaní oznamu o sponzorstve programu.
Táto novela nemá za cieľ odstrániť reklamu z televíznej obrazovky, hoci musím povedať, že mnohí diváci namietajú aj frekvenciu reklamy a namietajú aj častosť reklamy pri sledovaní televíznych programov.
Mojím cieľom je upraviť formu a spôsob uvádzania reklamy a telenákupu tak, aby ich prezentácia bola v štandardnej forme, v akej sa prezentujú všetky ostatné televízne programy, a teda, aby intenzita zvuku bola na rovnakej úrovni, neobťažovala tak príjemcu, teda samotného diváka.
V dnešnej technicky pokročilej dobe existujú vo svete televízne prijímače, do ktorých je možné vsunúť zariadenie a takým spôsobom korigovať intenzitu zvuku pri zvyšovaní zvuku v reklamách.
Žiaľ, u nás na Slovensku ešte takéto zariadenia neexistujú a dovolím si tvrdiť, že ani v najbližšom období niekoľkých rokov priemerný občan Slovenskej republiky si takéto zariadenie nebude môcť dovoliť vložiť do televízneho prijímača.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na životné prostredie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu v mene väčšiny divákov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, ani poslankyňa. Gestorský výbor pre kultúru a médiá určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú. Poprosím ju, aby sa ujala slova.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 11 zo dňa 11. októbra 2006 ma určil za spravodajkyňu k návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač č. 102).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluva, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obce a rozpočty vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 89 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto k uvedenému návrhu prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková, potom vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja len veľmi krátko zopakujem.
P. Paška, podpredseda NR SR: Ako spravodajkyňa má v zmysle rokovacieho poriadku právo vystúpiť. Ďakujem.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážení páni kolegovia, text predloženého návrhu zákona nie je obsiahly, ale snaží sa riešiť problém, ktorý trápi mnohých občanov, najmä rodičov malých detí.
Po roku 1989, keď sa otvoril mediálny priestor spolu s narastajúcim počtom vysielateľov, narastal i priestor pre vysielanie reklamy.
Reklama, ktorá prerušuje program, mnohých divákov vyrušuje, niektorým snáď i vyhovuje, aspoň si urobia kávu, ale čo určite väčšine vadí, je zvýšenie hlasitosti počas vysielania reklamy. Cieľ je jasný, upútanie pozornosti. Pokiaľ ma človek nablízku ovládač, vie si poradiť, pokiaľ nie, musí utekať k prijímaču a stišovať zvuk.
Problém nastáva, ak je v blízkosti prijímača dieťa, ako už bolo povedané. Ak už sme masírovaní propagovaním rôznych tovarov a iných rôznych produktov, nemyslím si, že by sme mali súhlasiť i s agresívnym zosilňovaním zvuku, ktoré núti diváka meniť hlasitosť po začatí vysielania reklamy a po jej skončení. Ale najmä nemali by sme súhlasiť so zvýšením hlasitosti kvôli deťom, ktoré sú pri hre vyrušované a nútené svoju pozornosť venovať aj reklame, aj keď mnohá je smerovaná práve pre ne a skutočne im masíruje ich podvedomie, o čom by mohli rozprávať mnohí rodičia a určite by veľmi uvítali túto právnu úpravu, ktorá je navrhnutá. A verím, že teda túto právnu úpravu privítame aj väčšina z nás, pretože tento problém umožní, aby človek bol dôstojná bytosť, a nie bábka ovládaná vonkajšími okolnosťami. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán predseda výboru Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážená pani predkladateľka, chcem vysloviť uznanie za postreh, ktorý ste týmto zákonnými opatrením zrealizovali v dnešnej praxi, pretože skutočne je to zákon, ktorý síce nezvyšuje ani odvody, ani financie, ale zvyšuje kvalitu života a pre mnohých je to veľmi dôležitá vec.
Myslím si, že hlavne, ako už bolo hovorené, pre starších občanov, ale ja zo svojej medicínskej praxe môžem potvrdiť, že aj v samotných nemocniciach, ale hlavne u občanov, ktorí sú zdravotne postihnutí či už kvôli ateroskleróze mozgovej, alebo kvôli ortopedickým chorobám, bude to prispením k tomu, aby skutočne nemuseli každých 15 minút skákať k ovládaču a regulovať hlasitosť televízora.
Takže myslím si, že je to veľmi šikovný zákon, ktorý zvyšuje kvalitu občanov v širšom rozsahu, ako si vieme predstaviť. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí vydržali do týchto hodín.
Tak ako moji predrečníci, aj ja chcem sa stotožniť s pozitívnym významom predloženého legislatívneho návrhu. Myslím, že skutočne ho privíta aj široká verejnosť, pretože pred niekoľkými dňami som bola v meste oslovená staršou pani, ktorá sa mi poďakovala, lebo sa dočítala v informáciách, že takýto legislatívny návrh je podaný. Proste, zmýlila si nás dve, preto toto poďakovanie zrejme treba povedať pani poslankyni Kramplovej a nepatrilo mne. Nie je to len otázka ovládača, či ho mám nablízku, alebo nie. To je moje právo nerušiť ma niečím v takej intenzite, ktorú si ja neprajem, pretože na začiatku sledovania prenosu každý si nastaví intenzitu, akú si želá a potom dostane niečo, čo si neželá. Je to podľa môjho názoru nedovolené vnucovanie reklamy a už v zahraničí, ak mám dobrú informáciu, v Taliansku sa snažili popasovať s týmto javom.
Verím, že aj náš parlament prijme tento legislatívny návrh, pretože pre vysielateľov technicky to nie je problém.
Navyše, niektoré reklamy, a to už hovorím nad legislatívny návrh, ale svoj pocit, ponúkajú reklamu veľmi agresívne, s konaním násilia ju ponúkajú, a pritom sa neberie ohľad na to, že prezentovať v ponukách programov použitie strelnej zbrane, devastácie prostredia a iného násilia nie je povolené.
Takže aj toto upriamenie na vysielanie reklamy možno pomôže upriamiť príslušné dozorné orgány, aby kontrolovali aj to, čo sa už v tomto parlamente podarilo dostať do legislatívnej úpravy. Keď sú určité otázky v pozornosti verejnosti, aj potom ďalšie požiadavky na reklamu budú zrejme viacej rešpektované.
Ešte raz vyjadrujem plné stotožnenie sa s touto legislatívnou úpravou, ktorú jednoznačne podporím a verím, že podpora bude aj od opozičných poslaneckých klubov, pretože neverím, že by tieto negatívne zvyšovania hlasitosti vnímali ako lahodné, príjemné a pre nich dobré. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať ešte pani navrhovateľky, či chce ešte? Nie. Pani spravodajkyňa? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, nasledujúcim bodom programu 5. schôdze je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 104.
Pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 91.
Za skupinu poslancov návrh uvedie pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.
I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložila uvedený návrh a požiadala vás o jeho podporu.
Zdôvodním ho veľmi stručne. Nízkopríjmové rodiny, kde sú obaja manželia s nižšími príjmami, prípadne jeden s nízkym a partner s vôbec žiadnym si nemôžu uplatniť spoločné zdanenie a odpočítanie nezdaniteľnej položky, resp. v dnešnom systéme iba veľmi čiastočne.
Návrh, ktorý predkladám, nie je zásadnou zmenou tohto princípu. Je doladením tohto princípu tak, aby si mohli obaja zúčastnení partneri aplikovať nezdaniteľnú čiastku, čo umožní nízkopríjmovým rodinám, že sa ich čistý príjem okamžite zvýši.
V dôvodovej správe sú uvedené aj dané zvýšenia, kde hovoríme pri najnižších príjmových zvýšeniach až o zvýšenie o 1 700 Sk.
Dôvody, prečo tento návrh predkladám, sú dva zásadné. Prvý, vytvára to princíp a potvrdzuje to princíp daňovej neutrality pre nízkopríjmové rodiny, a druhý, ktorý nie je o menej dôležitý, je princíp reakcie na pomoc príspevkom dôchodcom vyvážiť sociálnu skupinu, ktorá je príjmovo na tom rovnako alebo horšie adekvátnou čiastkou a sumou. Najčistejší spôsob a zároveň daňovo oprávnený je práve spoločné zdaňovanie partnerov, manželov.
Doplním možno dôležitý moment. Navrhovaná úprava má dopad na rozpočet - 3 mil. na štátny rozpočet a 35 mil. na rozpočty obcí, ale zároveň mi treba podčiarknuť, a rada chcem podčiarknuť, že tento výpadok je iba relatívny, pretože zvýšením príjmov nízkopríjmových rodín, po prvé, sa znižuje tlak na obce a samosprávy na pomoc týmto rodinám pod životným minimom jednorazovými alebo opakovanými sociálnymi dávkami. Zároveň to zvyšuje ich kúpyschopnosť, čiže sa to vracia späť do ekonomiky, nehovoriac o tom, že to rozširuje aj reálny príjem týchto rodín z hľadiska ich spotreby, a teda i schopnosti plniť si povinnosti voči platbám typu nájomného a podobne.
Chcela by som vás ešte informovať, že tento zákon bol predložený ministerstvu financií, ktoré v prvom kole vyslovilo zásadný nesúhlas, ale po ďalších rokovaniach z dôvodu technického predovšetkým, a to takého, že samotné ministerstvo financií predkladá zákon o dani z príjmov.
Na základe ostatných dohôd s ministerstvom financií pred druhým čítaním a vo výbore môže byť zapracovaný tento návrh do celkového zákona o dani z príjmov.
Ale keďže teraz je prvé čítanie, stiahnutie by znamenalo vôbec nerokovanie o tomto návrhu. Uchádzam sa o priazeň a podporu, aby sme posunuli tento návrh do druhého čítania. Dúfam, že podporu nízkopríjmových rodín neodmietnete. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Určeným spravodajcom gestorským výborom pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Jozef Mikuš. Ešte chvíľočku musíte vydržať. Máte slovo, pán poslanec. Dneska toho bolo veľa, pani poslankyňa, tak...
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 104 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 5. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nikto sa neprihlásil ústne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľky, či ešte chce zaujať stanovisko? Ak nie? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je to tlač č. 105, súčasne s pridelením na prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 92.
Poprosím teraz pána poslanca Daniela Lipšica, aby za skupinu poslancov odôvodnil uvedený návrh zákona. Ďakujem.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene skupiny poslancov predložiť návrh novely ústavy, ktorej cieľom je zúžiť, zoštandardizovať imunitu poslancov a imunitu sudcov.
Slovenská ústava je vo vzťahu k imunite príliš štedrá v tom, že imunita zahŕňa aj konania, ktoré nijako nesúvisia s výkonom poslaneckého alebo sudcovského mandátu. Imunita je veľmi dôležitá pre slobodu parlamentu, pre to, aby poslanci mohli slobodne diskutovať a slobodne hlasovať. Tam má svoj veľký význam a návrh novely práve upravuje tú situáciu, aby imunita sa viazala len na hlasovanie a výroky v Národnej rade. Tam musí mať imunita absolútnu povahu. Dokonca má aj osobitný názov - indemnita. Nie je dokonca možné ju prelomiť ani hlasovaním parlamentu. Slobodná diskusia a hlasovanie je kľúčové pre slobodný parlament.
Ale v prípadoch konaní nijako nesúvisiacich s výkonom mandátu poslanca si myslím, že imunita porušuje najdôležitejší princíp právneho štátu. Keby sme sa mali rozprávať o tom, aký je najdôležitejší princíp, ten úplne určujúci princíp právneho štátu, tak by to bol asi princíp rovnosti pred zákonom.
Každý človek už od detského veku vníma princíp rovnosti veľmi citlivo. Jeden známy ústavný právnik zvykne hovoriť taký príklad, ktorý možno viacerí z vás, ktorí majú viac detí pochopia. On to vysvetľuje celkom šarmantne na príklade rodiny, ktorá má viac detí, a hovorí, že dieťa v útlom veku je schopné prijať od rodičov, keď urobí nejaké previnenie, akýkoľvek druh v zásade aj svojvoľného trestu. Svojvoľného v tom, že nie sú vopred dané trestné sadzby v rodine, však? To je dieťa ochotné prijať. Napríklad trest je týždeň bez televízie alebo dva týždne, alebo tri týždne, to znamená, svojvoľne rozhodne rodič, aký bude trest. Ale ak za rovnaké previnenie súrodenec, brat alebo sestra, televíziu pozerá, tak aj v tom najmenšom dieťati sa ozve taký pocit nespravodlivosti, to nie je celkom v poriadku. Tam je porušená rovnosť.
A rovnako to je vnímané aj vo vzťahu k rovnosti pred zákonom a tak koncipovaná, široko koncipovaná imunita, ako je u nás tento princíp rovnosti pred zákonom porušuje.
Dnešná vláda, ktorá je viac ľavicová, možno sympatickejšie pozerá na princíp rovnosti. Ale princíp rovnosti neznamená, že viac vyberieme od daňových poplatníkov a potom to prerozdelíme, princíp rovnosti sa tam nezastavuje, princíp rovnosti podľa mňa sa týka a v prvom rade sa týka ústavných činiteľov. Áno, imunita je vnímaná ako privilégium, ale ak aj dnešná vláda myslí slová o rovnosti vážne, tak nevidím jediný dôvod, aby nepodporila návrh novely, ktorý zrovnoprávňuje vo veciach nijako nesúvisiacich s výkonom mandátu poslancov s ostatnými občanmi. Aj o tom je, milé kolegyne, vážení kolegovia, princíp rovnosti pred zákonom. Najmä o tom je princíp rovnosti pred zákonom.
Keď v minulosti bývalá vláda presadzovala zúženie poslaneckej imunity, tak zo strany vtedajšej opozície bola najväčšia kritika, že je to voči opozícii zneužiteľné. Že represívne orgány štátu cestou na rokovanie parlamentu zatknú polovicu opozície. Nič také sa nemôže stať, samozrejme, navyše tento návrh stále viaže väzobné stíhanie na súhlas parlamentu, ale dnes tento návrh predkladá opozícia. Máme dôveru v našu vládu, že nezneužije svoje postavenie. Ak poslanec nič neurobil, nemá sa čoho báť. Ja si myslím.
Takže verím, že dnešná vláda nenájde jediný rozumný dôvod, aby návrh novely nepodporila. Dáme tým dobrý signál všetkým občanom, že parlament nie je nad nimi, že poslanci nie sú nad nimi, že sú jedni z nich.
Takže chcem vás požiadať, aby ste posunuli návrh novely do druhého čítania, kde potom môžeme diskutovať o podrobnostiach. Viem, že aj strana SMER vo volebných vystúpeniach hovorila, že chce zúžiť poslaneckú imunitu. A teraz máme šancu svoje slová a svoje sľuby v predvolebnej kampani pretaviť do skutkov. A skutky my poslanci prejavíme hlasovaním za alebo proti. Tak by som vás chcel požiadať, aby ste v tomto prípade hlasovali za.
Ďakujem, pán predseda.