J. Počiatek, minister financií SR: Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.
Cieľom predloženého návrhu je najmä transponovať smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré zásadným spôsobom menia pravidlá obozretného podnikania bánk a ktorými sa implementuje do praxe nová Bazilejská dohoda o kapitáli.
Po druhé, zaviesť nový produkt do oblasti hypotekárneho bankovníctva štátom a bankovým sektorom podporované hypotéky pre mladých ľudí s nižšími a priemernými príjmami.
A po tretie, transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Tibor Mikuš.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 438 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 9 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 92 z 18. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona nasledovným výborom: Výboru Národnej rady pre financie, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
Ďalej. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 zákona č. 350 o rokovacom poriadku.
Ďalej. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Po prvé. Odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 74 z 29. novembra 2006, ústavnoprávny výbor uznesením č. 144 zo dňa 21. novembra 2006, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 57 zo dňa 23. novembra 2006, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 41 zo dňa 21. novembra 2006.
Ďalej. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy na stranách 2 až 23 spoločnej správy, celkovo 40 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto.
O bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39 a 40 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
O bodoch spoločnej správy číslo 3, 5, 13, 16, 23 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Ďalej celkové uznesenie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať tento návrh zákona ako prvý bod, čo sa deje.
Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení príslušný zákon o bankách ma poverila ako spoločného spravodajcu. Súčasne som bol poverený predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade hlasovanie, tak ako som uviedol.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku do rozpravy. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Ešte pán poslanec Farkas. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Nagy a pán poslanec Farkas.
Ako prvá pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov skupiny poslancov, ktorí sú pod nimi podpísaní k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s ustanovením zákona o rokovacom poriadku poviem na záver, ako o nich hlasovať.
Takže pozmeňujúci návrh číslo 1. K čl. I bodu 30 k § 33b ods. 8 a k § 33b ods. 11. V čl. I v pôvodnom bode 30 v ustanovení § 33b ods. 8 v časti za bodkočiarkou sa za slová "Národná banka" vkladá slovo "Slovenska" a v ustanovení § 33b ods. 11 sa navrhnuté body 1 a 2 označujú ako písmená a) a b). Ide o legislatívnotechnické spresnenie.
Pozmeňujúci návrh číslo 2. V čl. I bodu 32 k § 37 ods. 10 písm. b). V čl. I v pôvodnom bode 32 v ustanovení § 37 ods. 10 písm. b) sa za slovo "alebo" vkladá slovo "by". Rovnako ide o legislatívnotechnické spresnenie.
V čl. I bodu 35 k § 44 ods. 13 písm. c) a § 47 ods. 1 a § 48 ods. 6. V čl. I v pôvodnom bode 35 v ustanovení § 44 ods. 13 písm. c) sa slovo "a" nahrádza slovami "a spolu s ostatnými ovládanými osobami".
V ustanoveniach § 41 ods. 1 v druhej vete a v tretej vete v časti pred bodkočiarkou sa za slová "Národná banka" vkladá slovo "Slovenska" a v § 48 ods. 6 sa slovo "na" nahrádza slovom "nad". Rovnako ide o legislatívnotechnické spresnenie a gramatické vyčistenie.
Štvrtý. V čl. II bodu 5. V čl. II v pôvodnom bode 5 sa v § 74a ods. 9 navrhnuté body 1 a 2 označujú ako písmená a) a b). V § 74b ods. 1 v úvodnej vete sa slovo "banky" nahrádza slovami "obchodníka s cennými papiermi" a slovo "banke" sa nahrádza slovami "obchodníkovi s cennými papiermi". V § 74b ods. 5 sa slovo "za" nahrádza slovami "aj za" a v § 74c ods. 3 sa za slová "Národná banka" vkladá slovo "Slovenska". Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch legislatívnotechnické a gramatické spresnenie.
V čl. II bodu 29. V čl. II v pôvodnom bode 29 v ustanovení § 173f ods. 1 sa slová "derivátovým nástrojom pre presun úverového rizika" nahrádzajú slovami "finančným rozdielovým zmluvám". V § 173f ods. 3 sa slová "podľa odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 74 ods. 6". V § 173f ods. 15 sa za slová "§ 74c ods. 3" vkladá slovo "a" a v § 173f ods. 17 písm. h) sa za slová "akciové expozície" nahrádzajú slovami "kapitálové pohľadávky".
Dovolím si predložiť tieto návrhy. Vo všetkých prípadoch ide o legislatívnotechnické spresnenie a sčasti v prepise najmä teda vznikli tieto chyby.
Dovoľte mi požiadať, aby ste tieto legislatívnotechnické spresnenia podporili. Myslím, že o tom môžeme hlasovať ako o celku.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť.
Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Nagy. Nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení pani kolegovia, vážení hostia, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ale predtým, ako to urobím, dovoľte niekoľko poznámok.
Medzi základné ciele legislatívnych prác patrí aj vyváženosť právneho poriadku, pričom tento predpoklad je napĺňaný takým súladom zákona s právnym poriadkom, aby dosahovanie cieľov sledovaných jedným zákonom nebránilo a nesťažovalo dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom. To je citát z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
Okrem toho legislatívne pravidlá celkom správne stanovujú aj zásadu, že navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Žiaľ, k takému rozporu dochádza v prípade uvedeného vládneho návrhu zákona o bankách.
V priebehu pripomienkového konania Asociácia bánk dala pripomienku, ktorá sa nakoniec dostala aj do predloženého návrhu zákona zo strany vlády. Ide o § 93 ods. 8 a v znení pozmeňujúceho návrhu zákona ide o čl. I bod 62 návrhu.
Budem citovať, ide o ôsmy odsek. Citujem: "Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu podľa ods. 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné, alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu." Koniec citátu.
Za potrebné považujem uviesť, že existuje u nás Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý za normálnych okolností je zúčastnený pripomienkového konania. V tomto prípade k tomu tak nedošlo a nebolo možné zo strany Úradu na ochranu osobných údajov pripomienkovať toto navrhované doplnenie § 93a a ods. 8, a teda takýmto spôsobom dochádza k porušenie niektorých zákonov.
Ak by mal úrad možnosť vyjadrenia, zrejme by s prijatím tejto úpravy nesúhlasil, pretože takéto ustanovenie je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ale zároveň, čo je veľmi závažná vec, minimálne taká závažná vec, že je to v rozpore so špeciálnym zákonom, je v rozpore aj so smernicou 95/46 ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracúvanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.
Obe uvádzané právne normy vylučujú možnosť združovania osobných údajov, ktoré boli získané na rozdielne účely. Vládny návrh zákona však v navrhovanom ods. 8 § 93a však tak činí. Ja uznávam reálny problém, že existuje. Nespochybňujem, že je potrebné nejakým spôsobom riešiť v bankovníctve, ale aj inde reálny problém zneužívania bankových služieb rôznymi klientmi, ale tento spôsob, akým spôsobom vláda navrhuje vyriešiť problém, je proti špeciálnemu zákonu a je aj proti deklarácii, resp. smernici 95/46 Európskeho parlamentu.
Preto dovoľte, aby som uviedol znenie pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. Citujem: K čl. I bodu 62. "Bod 62 sa vypúšťa."
Odôvodnenie. Znenie novonavrhovaného ods. 8 v § 93a je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ako aj so smernicou 95/46 ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracúvanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Obe uvádzané právne normy vylučujú možnosť združovania osobných údajov, ktoré boli získané na rozdielne účely. Vládny návrh zákona v navrhovanom ods. 8 § 93a však tak činí.
Na záver len chcem povedať a ešte raz zopakovať, že prijatím novely zákona o bankách v takomto znení, ako som to spochybňoval, by dochádzalo k rozporu so základnými normami legislatívnej tvorby a bola by narušená jednak platnosť už prijatého zákona a smernice Európskej únie, čo teda platí aj na území Slovenskej republiky, ako aj rozšíreniu právomoci Národnej banky Slovenska v oblasti ochranných údajov, a to navyše s vylúčením jej zodpovednosti za túto oblasť. Ďakujem vám pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto na vystúpenie. Budeme pokračovať v rozprave. Ako posledný v rozprave z ústne prihlásených vystúpi pán poslanec Farkas.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V tomto návrhu vlastne ide o nepriamu novelu zákona o cenných papieroch. Vládne strany, ale najmä strana SMER - sociálna demokracia a osobne pán predseda Fico v minulom predchádzajúcom volebnom období veľmi tvrdo kritizoval, napádal postup bývalej vládnej koalície. Práve preto, že vo viacerých prípadoch aj v minulosti bol takýto precedens, že vlastne cez iný zákon sa neprenovelizoval ten zákon, kde bol ten záujem zjavný. Aj v tomto prípade ide o takýto postup, a preto dovoľte, aby som toto nejakým spôsobom kritizoval.
Vláda definovala v programovom vyhlásení vlády svoju pozíciu ako obhajkyňu širokých más, profiluje sa ako prosociálna vláda, ktorá má záujem vybudovať sociálne orientovanú trhovú ekonomiku. Má za ambíciu hájiť záujem širokých más, hájiť záujem priemerného občana Slovenskej republiky.
Táto deklarácia je zjavná, súčasne vládna koalícia viackrát napadla bývalú vládnu koalíciu, že viedla nesociálnu politiku, že hájila záujem úzkej vrstvy majetných ľudí.
Pritom sa naskytla otázka, o čom je práve táto skrytá, nepriama novela zákona o cenných papieroch. Ide o právo výkupu alebo squeez out a vlastne toto znamená vytesnenie drobných akcionárov majoritným akcionárom.
Novela zákona o cenných papieroch, ktorá tento právny nástroj na Slovensku zavádza, by mala platiť od januára. Podľa pripravovanej právnej úpravy navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie so súhrnnou menovitou hodnotou najmenej 10,5 % základného imania cieľovej spoločnosti a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % hlasovacích práv, môže požiadať majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu ich predali. Toto neplatí, ak ponuka na prevzatie bola čiastočná alebo podmienená.
Ako v prípade mnohých iných zákonov, aj teraz sa Slovensko zaviazalo prevziať legislatívu Európskej únie. Konkrétne ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004 o ponukách na prevzatie.
Podľa pôvodných plánov bývalej vlády mala novela platiť od mája tohto roka. Účelom inštitútu práv a výkupu je reagovať na prípady, keď v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení na koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti. Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačnej povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom sa pre efektívne fungovanie spoločnosti stávajú nefunkčnou záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu.
Toto sú oficiálne dôvody, ale dovoľte, aby som ja tieto dôvody doplnil o subjektívny názor. Ide o vyvlastnenie akcií minoritných akcionárov v tomto prípade. Ide teda o vytesnenie drobných akcionárov, o vytesnenie desaťtisícov občanov Slovenskej republiky. Ide o vytesnenie rádových občanov z rozhodovacieho procesu. Ide o hazard s dôverou drobných investorov, pritom práve drobní akcionári tvoria značnú časť portfólia akcionárov a štruktúry akcionárov na Slovensku.
Preto ja osobne nemôžem podporiť tento zákon a myslím si, že môžem hovoriť aj za poslanecký klub SMK - MKP v tomto duchu.
A dovoľte ešte pár poznámok, aby som k tomu dodal. Napríklad trh cenných papierov nefunguje na žiadanej úrovni na Slovensku. Nie je možné hazardovať preto s dôverou drobných akcionárov. Veľká časť obyvateľstva volí namiesto finančného trhu kapitálový trh. Zrejme kvôli tomu, že nemajú dôveru k finančnému trhu.
Čo sa týka obchodovania na burze, tak cena nemá rozhodujúci vplyv na obchod s cennými papiermi, s akciami na tento obchod, na uzatváranie obchodov. Preto ak niekto chce kúpiť akcie, ja navrhujem, aby tam bola určujúcim faktorom vlastne cena akcií a nie, aby na základe tejto novely jeden akcionár, síce väčšinový, mohol nanútiť svoj záujem tomu drobnému akcionárovi.
Ďakujem pekne za pozornosť a myslím si, že tieto úvahy sú na povšimnutie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto sa nehlási do rozpravy k vystúpeniu pána poslanca Farkasa? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť po rozprave? Nie? Nech sa páči, teraz je pre vás príležitosť.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Len stručne k argumentom pána Nagya, poslanca Nagya. V súvislosti s možnosťou bánk používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pokrytia kreditného rizika prístup interných ratingov, ktorý je predmetom schválenia Národnou bankou Slovenska, je potrebné zo strany orgánu dohľadu posúdiť aj nevyhnutnosť zberu tých osobných údajov klientov, ktoré by inak mohli byť predmetom ochrany osobných údajov podľa osobitného zákona. Tým ale Národná banka Slovenska na seba nepreberá zodpovednosť za posúdenie toho, či sa na daný zbieraný údaj o klientoch vzťahuje ochrana, alebo nevzťahuje.
Čo sa týka argumentov pána Farkasa, ide o transpozíciu európskej direktívy a vybrali sme si jednu z dvoch možností, ktorú táto smernica upravuje, a myslíme si, že zabezpečujeme týmto spôsobom plnú transpozíciu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Angyalová s piatimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú legislatívnotechnického charakteru, čiže len spresnenia.
Pán poslanec Nagy jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ochrany osobných záujmov.
Pán poslanec Farkas predniesol osobné stanovisko. Všetko.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 88 a spoločnú správu výborov pod č. 88a.
Teraz dávam slovo ministrovi školstva a žiadam ho, aby uvedený návrh zákona odôvodnil.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. financovanie neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov.
Navrhnúť, aby sa mzdový normatív, ktorý vyjadruje normované ročné náklady na osobné náklady určoval aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried. Určiť konkrétny termín zberu údajov o počte žiakov štátnych škôl, neštátnych škôl a štátnych školských zariadení financovaných z kapitoly ministerstva školstva, ktorých sú zriaďovatelia každoročne povinní oznámiť krajskému školskému úradu do 30. septembra.
Upraviť ustanovenie o výkone dohľadu ministerstva aj nad štátnymi školskými zariadeniami, upraviť výpočet objemu finančných prostriedkov určených ako rezerva a upraviť obsah správy o hospodárení škôl a školských zariadení.
Upraviť ustanovenie o garantovanom minime, a to bez časového obmedzenia a podmienky na jeho poskytnutie.
Súčasne navrhujeme upraviť ustanovenie o dohodovacom konaní bez časového obmedzenia, teda rovnako ako v prípade garantovaného minima.
Doplniť podmienky, za ktorých sa vyjadruje obec a vyšší územný celok k zaradeniu neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a možnosť kontroly vo vzťahu k hospodáreniu s pridelenými finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využívania.
Navrhnúť, aby v prechodnom období v rokoch 2007 až 2009 zriaďovatelia neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení dostali od obcí najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka do 15 rokov veku základnej umeleckej školy a školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec a od vyšších územných celkov najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia nad 15 rokov, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Froncovi.
Nech sa páči, prosím, informujte Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnite, prosím, návrh a stanovisko gestorského výboru.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v mene gestorského výboru ako spoločný spravodajca uvádzam spoločnú správu. Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorý súčasne je gestorským výborom pre návrh tohto zákona.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o zákone nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že od začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory prijali uznesenia, v ktorých odporúčajú: Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport odporúča vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenia a ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov prerokoval tento návrh zákona a navrhuje ho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú určené v tejto správe.
To je všetko, pán predsedajúci, a hlásim sa do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Máte slovo, keď chcete vystúpiť ako prvý, ale ako spravodajca máte právo vystúpiť ako prvý, nech sa páči.
Potom chcem informovať Národnú radu, že za klub mám jednu písomnú prihlášku, za klub SMER - sociálna demokracia pani poslankyňa Nachtmannová a potom dám možnosť prihlášky ústne k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už takmer tri roky úspešne funguje nový model financovania našich škôl, ktorý rodičom a ich deťom rozšíril ponuku pri výbere školy či školského zariadenia, ktorý úspešne naštartoval konkurenciu medzi jednotlivými školami a zariadeniami. Takže školy obecné, súkromné či cirkevné dnes o deti a žiakov súperia, a tým pádom musia zvyšovať kvalitu, ponúkať nové lepšie služby a lepšiu starostlivosť o žiakov. Pocítili to v školách, pocítili to aj rodičia, podľa ktorých sa zlepšili podmienky v školách a aj prístup učiteľov k deťom.
V tejto chvíli, v tejto situácii, keď rodičia a verejnosť očakávame, že vláda urobí ďalšie kroky na zlepšenie celého školského systému, sa, žiaľ, začína diať presne opak. Namiesto toho, aby teraz po reforme financovania a po reforme kompetencií a presunutia kompetencií na samosprávu ministerstvo školstva sa sústredilo na to najdôležitejšie, čo učitelia, rodičia a žiaci nakoniec očakávajú - na realizáciu reformy vzdelávania a obsahu, namiesto toho, aby sa ministerstvo školstva intenzívne venovalo príprave nového školského zákona a ktorý si potom celkom iste vyžiada aj niektoré úpravy vo financovaní, ste sa, pán minister, vybrali presne opačným smerom. V tomto kontexte vnímam aj to, čo chcete riešiť novelou zákona o financovaní regionálnych škôl a školských zariadení.
Vy ste nepripravili systémové a vecné riešenie problému s financovaním neštátnych zariadení, nepripravili ste riešenie, ktoré bude dobré pre učiteľov, žiakov, ale aj pre samosprávy. Pripravili ste riešenie, ktoré je výhodné pre ministra školstva, zbavujete sa totiž zodpovednosti za súkromné a cirkevné školské zariadenia a hádžete zodpovednosť za ďalšiu existenciu nášho súkromného školstva na samosprávu.
Navyše, zatiaľ sa zbavujete školských zariadení aj bez toho, aby ste samospráve pridelili na to čo i len korunu. Ostáva len dúfať, že lobing samosprávy, ktorý nebol úspešný u vás, bude úspešný u pána premiéra.
Presun zodpovednosti za neštátne školské zariadenia vážnym spôsobom zlikviduje konkurenčné prostredie, čo znamená znížiť aj kvalitu. A čo považujem za mimoriadne nezodpovedné, pán minister, to je doslova, čo sa mi zdá až neľudské, je hazardovanie so starostlivosťou o hendikepované deti.
Vnímam túto novelu zákona o financovaní škôl a školských zariadení ako horúci zemiak, ktorý ste si tesne po nástupe nie celkom pripravený vyrobili a teraz ho hádžete na samosprávu. A keď si prejdem túto novelu aj s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, môžem akurát znova konštatovať, čo nerád počúvate, ale čo tak pociťujú aj predstavitelia neštátneho školstva.
Vláda pána premiéra Roberta Fica sa chystá zlikvidovať a znárodniť súkromné a cirkevné školstvo. Tie zariadenia, ktoré vznikli doteraz, finančne podriadite konkurenčnému zriaďovateľovi. Samosprávy pritom nemôžete nijako nútiť, aby financovali svoju konkurenciu. Na čo chcem však dôrazne upozorniť je skutočnosť, že žiadne nové súkromné či cirkevné zariadenia nám v budúcich rokoch pravdepodobne nevzniknú, hoci bude nato dopyt u rodičov.
Tu nejde len o to, že samospráva nebude mať nato peniaze, ale ani nebude mať dôvod, aby ako zriaďovateľ dala súhlas na vznik svojej konkurencii.
Aby som to objasnil, uvediem príklad. Obec má svoju materskú škôlku a v tejto obci sa súčasne nachádza súkromná škola. Jej vedenie spolu s rodičmi sa dohodne, že by bolo dobré, keby pri tejto súkromnej škole existovala aj súkromná materská škôlka, aby tak deti mali ľahší priamy bezprostredný nástup do tejto školy. Povolenie na vznik tejto súkromnej škôlky však musí dať obec, ktorá pritom má svoju vlastnú obecnú materskú škôlku.
Pýtam sa, prečo by mala obec dať súhlas na vznik konkurencie, keď tak navyše môže prísť v tej obecnej škôlke o deti a ešte aj bude musieť podľa tohto návrhu zákona platiť túto súkromnú škôlku z obecného rozpočtu!
Likvidácia konkurencie, to je výsledok tohto návrhu. A s vážnymi obavami počúvam aj o pripravovaných zmenách, ktoré sa chystáte, pán minister, urobiť v prípade súkromných vysokých škôl, ale o tom až nabudúce.
V každom prípade to svedčí o jednom, že ste sa skutočne rozhodli tvrdo bojovať proti neštátnym školám. Len naozaj nerozumiem, prečo sa o to snažíte a vyvolávate istým spôsobom nenávisť voči tým učiteľom, ktorí učia v týchto neštátnych školských zariadeniach.
Ten, kto sa dnes rozhodne podnikať v školstve to nerobí preto, že sa z neho stane ťažký milionár, väčšinou to ľudia robia z entuziazmu, pretože majú chuť učiť trochu inak.
A čo je pre mňa pohoršujúce, týmto prístupom doslova rozdeľujete spoločnosť na tých, ktorí svoje deti dávajú do súkromných a cirkevných školských zariadení a škôl a na tých ostatných. Ak dane v tejto krajine platia všetci rodičia rovnako bez ohľadu na to, akú školu si pre svoje dieťa vyberú, tak si myslím, že aj prístup by mal byť rovnaký k obecným, štátnym, cirkevným a súkromným školským zariadeniam.
A návrh zákona, ktorý ste predložili, sa mi zdá byť v istých pohľadoch aj trochu neľudský. Medzi neštátnymi školskými zariadeniami, ktoré by mali prísť o peniaze od štátu, sú totiž aj špeciálno-pedagogické centrá, ktoré zabezpečujú starostlivosť o hendikepované deti. A rovnako je ohrozená aj starostlivosť o takéto deti v materských škôlkach. Je to nákladná starostlivosť, pričom často ide o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takže súkromné inštitúcie zato často nevyberajú peniaze.
Špeciálno-pedagogické centrá majú nadregionálnu pôsobnosť, takže ich financovanie prostredníctvom obce by bolo pre nich katastrofou a skutočne by to ohrozilo starostlivosť o možno tisícky detí.
Mrzí ma, že v gestorskom výbore sa zo strany koalície hendikepované deti nestretli s porozumením a nepodporila koalícia návrh z opozície, aby boli tieto centrá z pôsobnosti zákona vyňaté. Napokon tento návrh prešiel vo výbore pre ľudské práva, národnostné menšiny. Chcem veriť, že získa podporu aj tu v pléne.
Zároveň však musím upozorniť na ďalšiu skutočnosť, na ktorú v rezorte asi zabudli. Medzi neštátnymi zariadeniami, ktoré sa starajú o hendikepované deti sú totiž aj špeciálne materské škôlky.
Ja by som rád teraz odcitoval z listu, ktorý som dostal zo Súkromnej materskej školy v Prešove, kde sa starajú o deti veľmi ťažko postihnuté, deti postihnuté autizmom.
Píše sa tu: "Uplatnenie týchto parametrov, ako navrhujete, uvedenej novely zákona znamená výrazné zhoršenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prepúšťanie. V našom regióne Prešov a okolie nejestvuje špeciálna materská škola ani štátna, ani neštátna, ktorá by sa o tieto deti postarala. To bola motivácia, kvôli ktorej sme vznikli, sami máme autistického syna a vieme, čo zažívajú rodičia autistických detí, keď ich dajú do bežnej škôlky, lebo im často tie deti nerozumejú kvôli svojej poruche sociálneho videnia sveta, nevedia sa brániť, primerane nekomunikujú. A nakoniec, pedagóg pri veľkom počte detí nemôže tieto autistické deti chrániť."
Keby dostali 85 % z príjmu, keby ho dostali, znamená to výpadok v tejto špeciálnej materskej škôlke 42-tis., za rok je to pol milióna, znamená to prepustenie dvoch špeciálnych pedagógov, pritom, ako mi tu píšu, "nevyberáme školné a ani nebudeme vyberať, lebo rodičia autistických detí majú beztak ťažkú sociálnu situáciu. Jeden z nich zvyčajne nepracuje, lebo sa naplno stará o dieťa a navyše 42-tis. ročne predstavuje sumu, ktorá nesmierne prevyšuje akékoľvek mysliteľné školné". To je z listu, ktorý som dostal, aby sme si uvedomili, ako to vyzerá.
Vážený pán minister, toto asi budú aj dopady tejto novely. Aj tu v pléne, aj vo výbore sme vás poslanci niekoľkokrát žiadali, aby ste stiahli návrh zákona a prepracovali ho. Tento návrh nerieši problém financovania neštátnych zariadení a vyrába nový vážny a ťažký problém pre učiteľov, rodičov a deti, ktoré navštevujú neštátne školské zariadenia. Ohrozuje konkurenciu, a tým znižuje kvalitu. Skutočne si myslím, že existuje aj iný spôsob riešenia problému, ale to v prvom rade znamená, že osobne budete ochotný zobrať na seba zodpovednosť za rozhodovanie pri zaraďovaní a vyraďovaní školských zariadení a s potrebnou novelou zákona, ktorá by zvýšila vašu kompetenciu sme viackrát povedali, nemáme problém.
Rokujte, prosím, s predstaviteľmi neštátnych základných umeleckých škôl, s predstaviteľmi neštátnych zariadení, samosprávou. A ako opozícia vám hovorím, radi vám pomôžeme pri hľadaní dobrého riešenia a uvidíte, že vám z toho následne vyplynie aj riešenie pre neštátne zariadenia, ktoré bude dobré nielen pre ministerstvo, ale aj pre deti a učiteľov, ktorí chodia do týchto školských zariadení. Suma, ktorá sa vám ročne zvyšuje vo výdavkoch na neštátne zariadenia pri 50-miliardovom rozpočte robí asi 2 promile a neohrozuje rozpočet ministerstva školstva ani chod škôl. A čo by ste si mali navyše uvedomiť, nedávate tieto peniaze na nejaké pofiderné súkromné účely, vy ich dávate prostredníctvom detí učiteľom, ktorí sa venujú týmto deťom.
Vzhľadom nato, čo som povedal, mám, pán predsedajúci, procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Šimko. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni Muškovej.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, nechcela som sa prihlásiť k vášmu vystúpeniu, pretože viete, aké sme mali vzťahy, ale ak ste vy rozprávali o deťoch, o autistických deťoch, aké majú problémy, ja neverím tomu, že ste ten istý človek, ktorý bol na ministerstve školstva ministrom za minulej vlády.
Celý minulý školský rok chodili prosiť rodičia detí autistov z Kysúc doslova na kolenách, že nie sú v stave voziť deti do Žiliny a navyše je to proti zákonu, pretože zákon to ustanovuje, a váš zákon to bol, že rodičia majú právo umiestniť deti v mieste svojho bydliska a oni to aj chceli.
Krajský školský úrad Žilina im nevyšiel v ústrety a od septembra im otvoril triedu v Kysuckom Novom Meste v máji až na budúci rok a dovtedy boli tie deti doma. Viete, čo to je nevzdelávať deti skoro celý školský rok a vy sa ich tu teraz zastávate? Veď vy ste to mohli urobiť úplne pokojne v minulosti. Ja len toľko, pán minister, pozrite sa dozadu na seba. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko Jozef.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že pán poslanec tu predložil vážne argumenty k tomuto návrhu zákona. Chápem, že ministerstvo školstva sa snaží znižovať výdavkovú časť svojho rozpočtu aj v rámci uznesenia vlády. Treba si však položiť otázku, či takéto plnenie uznesenia vytvorí dostatočné podmienky na zachovanie demokratických princípov vo výchove a vzdelávaní. Veď ukončenie prevádzky neštátnej školy a školského zariadenia môže nastať aj pred ukončením školského roka 2005/2006 bez vlastného zavinenia. Tieto školy nemusia mať dostatočnú finančnú rezervu na preklenutie krízového obdobia.
Treba si tiež položiť otázku, keď sa v praxi ukáže, že zákon nie je dobrý, teda po zrušení neštátnych škôl. Bude ešte čo riešiť? Som presvedčený, že prijatím predkladaného návrhu sa začne proces zbavovania sa neštátnych škôl a možno aj príprava podmienok na opätovné zavedenie systému jednotnej školy. Preto by som chcel podčiarknuť, že dôležité je mať zodpovednosť za úspech či neúspech realizácie, na ktorý najviac môžu doplatiť deti a mládež. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi ako zástupkyňa klubu SMER - sociálna demokracia písomne prihlásená pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, za klub poslancov SMER - sociálna demokracia vystupujem s podporným stanoviskom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pred sebou ako tlač 88.
Navrhovanú zmenu vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení si vyžadujú skutočnosti spôsobené rozdielnym financovaním základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov a neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od roku 2005. Ide vlastne o nápravu systémovej chyby, ktorá vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení nastala.
V zmysle rokovacieho poriadku § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 podávam spolu s kolegom z klubu SNS Valentínom Švidroňom pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh v našom podaní má 5 bodov.
Dovoľujem si prečítať prvý bod k čl. I 11. bod. Bod 11 znie: "V § 7 ods. 4 znie: zriaďovatelia škôl," je tam odvolávka. Táto odvolávka znie: "24a § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov," vraciam sa k textu "zriaďovatelia škôl a zriaďovatelia neštátnych škôl sú povinní oznámiť každoročne do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, očakávané počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v nasledujúcom školskom roku a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov neštátnych škôl a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 7 ods. 4 sa navrhuje, aby aj zriaďovatelia štátnych školských zariadení každoročne predkladali do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu údaje o počte žiakov škôl a školských zariadení potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy a školské zariadenia. Vzhľadom na to, že zriaďovateľmi štátnych školských zariadení sú krajské školské úrady, je zbytočné, aby samy sebe predkladali tieto údaje.
Druhý pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. "Bod 12 znie: "V § 7 ods. 8 znie: Celkový objem finančných prostriedkov na bežné výdavky vyčlenený na účely podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2 v kalendárnom roku je najviac 6 % z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky rozpočtované v kapitole ministerstva podľa § 3 ods. 2."."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu dohodovacieho konania prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Z tohto dôvodu výpočet rezervy ministerstva aj na financovanie dohodovacieho konania musí obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 2 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006.
Tretí pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: "V § 7 ods. 10 písm. g) sa slová "§ 9 ods. 1" nahrádzajú slovami "§ 8a ods. 1". Doterajšie body 13 až 15 sa označia ako body 14 až 16."."
Odôvodnenie: Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu garantovaného minima prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia, na ktoré sa odvoláva ustanovenie § 7 ods. 10 písm. g) musí teda obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 1 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006.
Štvrtý pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. "V § 39a ods. 2 sa za slová "základnú umeleckú školu alebo" vkladá slovo "nezriaďuje". A § 39a sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "O žiadostiach o zaradení do siete alebo vyradení zo siete, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona sa rozhoduje podľa doterajších predpisov."."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 39a ods. 2 vložením slova "nezriaďuje" za slovo "alebo" sa presne určí, ako má postupovať samosprávny kraj pri poskytovaní finančných prostriedkov, ak nezriaďuje školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Vložením ods. 3 do tohto ustanovenia sa zabezpečuje, aby konania k zaradeniu základnej umeleckej školy a školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky začaté pred účinnosťou tohto zákona sa zrealizovali podľa doterajších predpisov.
Piaty pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. V čl. II sa za 7. bod vkladajú body 8 a 9, ktoré znejú: 8. bod. V poznámke pod čiarou k odkazu 31 sa dopĺňa citácia: "Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
9. bod. § 19 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: "Škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania zriadené podľa tohto zákona môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania." Pri podnikateľskej činnosti máme poznámku pod čiarou, ktorá znie, je to odvolávka na zákony, "zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka".
Odôvodnenie: V bode 8 ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou financovania základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov z výnosu dane s účinnosťou od 1. 1. 2005. Prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti z orgánu štátnej správy na obce a samosprávne kraje stratili školy a školské zariadenia možnosť podnikať. V ustanovení § 19 ods. 8 sa umožňuje školám, školským zariadeniam, strediskám praktického vyučovania a pracoviskám praktického vyučovania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďakujem za pozornosť.