V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Gabura, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť s faktickými prihláškami k tomuto vystúpeniu.

Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gaburovi.

P. Gabura, poslanec: Pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, ja som využil príležitosť faktickej poznámky, nakoľko môj príspevok nie je nejaký obsiahly. Chcem len upozorniť, že zmena systému financovania je príliš vážnou zmenou nato, aby sme ju odbili alibistickými, či nič hovoriacimi, hoci aj peknými rečami. Ide totiž o zásadný problém, pred ktorým si netreba zakrývať oči.

Návrh ministerstva školstva, aby územná samospráva kofinancovala náklady neštátnych školských zariadení nemožno akceptovať. Je na to viacej dôvodov, no ja spomeniem dva.

Po prvé, návrh je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o majetku obcí. Tieto legislatívne normy nepredpokladajú a neumožňujú, aby obec dávala svoj majetok a peniaze, nepochybne majetkom obce sú, do cudzích zariadení, teda do takých, ktoré nezaradila a nemá k nim ani spoluvlastnícky či obdobný vzťah.

A po druhé fakt, že vláda zákonom stanoví obciam, že sú povinné zo svojich zdrojov použiť isté percento na stanovený účel, aj keď v návrhu sa spomína, že to bude len na tri roky, je nebezpečný precedens a zásah do práva obce samostatne a slobodne rozhodovať o svojom rozpočte a určovať si výdavkovú stránku podľa svojich potrieb a priorít.

Pán minister, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste tento zákon prehodnotili, ale v túto chvíľu stiahli. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, chcel by som nadviazať takisto predovšetkým na vetu, ktorá tam zaznela, že ide o nápravu systémovej chyby.

Chcel by som uviesť skúsenosti, s ktorými som sa stretol a stretávam sa na úrovni Prešovského samosprávneho kraja v súvislosti s financovaním či už školských, alebo aj sociálnych subjektov, kde sa v reálnom živote ukazuje, že subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti sú "bližšie" už len na základe známeho pravidla "bližšia košeľa ako kabát", ale prejavuje sa tam aj určitá zotrvačnosť pri financovaní, keď je taký prirodzený odpor k novému systému financovania, k podobnému normatívnemu financovaniu, ktoré sa už zaviedlo v školstve, a predsa len tam tá zotrvačnosť je v tom, že sú financované z príslušných kapitol bez vážnejšieho prehodnocovania oprávnených nárokov.

Naproti tomu pri podpore neštátnych subjektov je v realite problém nachádzať väčšiu ústretovosť pri ich oprávnených nárokoch a im tieto financovať v plnej výške. Myslím si, že systém financovania by mal podporovať predovšetkým kvalitu služieb. Kvalitu služieb pre tých, ktorí ich užívajú a nediskriminovať neštátne subjekty predovšetkým preto, aby čo najlepšie napĺňali služby, pre ktoré sú určené. Nie je podstatné, či tieto služby robí subjekt v zriaďovateľskej pôsobnosti, alebo v inej pôsobnosti, či už VÚC-ky, alebo mestá, ale podstatné je, aby to robil subjekt, ktorý tieto služby robí dobre a pre ľudí.

Preto sa pripájam k návrhu, ktorý uviedol kolega poslanec Fronc a takisto podporujem, aby sme tento návrh zákona stiahli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skôr ako dám slovo podpredsedovi Národnej rady pánovi Hortovi, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Andruskó, pán poslanec Abrhan, pani Vášáryová, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Ešte pán poslanec Nagy, posledný, hej? Všetci sú prihlásení. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Teraz ako prvý vystúpi pán podpredseda Národnej rady pán Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, keď sme v úplných začiatkoch uvažovali o cieľoch a potrebných zmenách existujúcej verejnej správy, bolo nám jasné, že proces reformy verejnej správy bude nesmierne dôležitý pre celé základné fungovanie nášho štátu.

Dekoncentrácia moci a decentralizácia kompetencií zhora nadol mohla byť úspešná iba za predpokladu dobrého finančného nastavenia. Myslím, že s odstupom času môžem povedať, že tento pomer sa nám podarilo nastaviť dobre a že sme presvedčili aj drvivú väčšinu samotných primátorov a starostov.

Všetci tí, ktorí komunikujete trošku s problémami alebo s potrebami územnej samosprávy, tak viete, akým spôsobom sa vyvíjal vzťah Združenia miest a obcí Slovenska k reforme verejnej správy a aký nakoniec reforma verejnej správy aj u nich znamená dobrý výsledok. Myslím, že tam sa naozaj dobrá vec podarila a bárs by takto boli vnímané všetky reformy.

Realizáciou reformy financovania škôl sa sledovalo zvyšovanie efektívnosti vynaložených prostriedkov, ale zároveň aj dôraz na zodpovednosť samosprávy za kvalitu vzdelávacieho procesu. Tu si myslím, že ešte pred nami možno do budúcnosti je jedna nesplnená úloha, ako sa dopracovať k tomu, aby sme normatívny systém nastavili aj na tie školy, o ktorých je reč v tomto zákone.

Už v mojom predchádzajúcom vystúpení počas prvého čítania predloženého návrhu zákona som stručnou genézou do minulosti uviedol dôvody, prečo boli neštátne ZUŠ-ky a iné neštátne zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti neštátneho zriaďovateľa financované priamo z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Spomínal som to aj preto, že keď sme zavádzali fiškálnu decentralizáciu, po určitých diskusiách sme sa rozhodli neštátne ZUŠ-ky a iné neštátne školské zariadenia ponechať na priame financovanie z kapitoly ministerstva školstva, aby sme zachovali alternatívne možnosti vo vzdelávacom a výchovnom procese.

Som presvedčený, že toto rozhodnutie napomohlo zdravú konkurenciu, čo sa pozitívne premietlo vo zvýšenej kvalite. Podotýkam, že tzv. neštátne základné umelecké školy, ktoré kompetenčne prešli na obce a mestá, boli finančne napojené cez finančnú decentralizáciu.

Z hľadiska základnej filozofie reformy verejnej správy presúvať správu vo veciach verejných čo najbližšie k občanom by tento presun kompetencií bol zásade v poriadku, aj keď si myslím, že až po určitom období. Ale bez finančných prostriedkov si myslím, že to nie je korektné. Ide o hrubý zásah do fiškálnej decentralizácie. Pripomínam, že o tomto návrhu zákona rokujeme v čase, keď sa Slovensko hrdí jedným z najväčších rastov HDP. V tomto čase presúvať kompetencie na samosprávu bez finančných prostriedkov je nielenže nenáležité, ale aj nepochopiteľné.

Vláda sa prostredníctvom jej predsedu hrdí, ako chceme budovať na Slovensku sociálny štát, zdôrazňuje pritom také hodnoty, ako je sociálne cítenie, spravodlivosť a solidarita. Je vari zo strany štátu spravodlivé a správne zbaviť sa istých kompetencií a hodiť ich na hlavu primátorov a starostov s dôvetkom, však výber daní je dobrý, tak sa o dofinancovanie týchto školských zariadení, vážení páni primátori a starostovia, postarajte, ako chcete. Niekde prebehla tlačou informácia, pán minister, že ide o približne 550 až 600 mil. Sk.

Nie je potom naozaj pravdou to, že štát takýmto krokom de facto spustí pomalý proces postupného zanikania neštátnych školských zariadení a čierneho Petra strčí do rúk samospráv? Je to vari tá solidarita, ktorou sa tak vládna koalícia veľa oháňa? Nepôjde náhodou o diskrimináciu istej skupiny detí, ktoré navštevujú neštátne školské zariadenia, keď takýmto zariadeniam podľa návrhu by mala dať obec alebo vyšší územný celok 85 % z objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka?

Trojročné obdobie, ktoré by malo akože chrániť existenciu týchto zariadení, považujem za žart. Pýtam sa vás, vážená koalícia, a čo bude po tých troch rokoch? Aký percentuálny podiel pripadne na jedného žiaka v týchto zariadeniach?

Čiže, vážený pán minister, ctení kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, ale hlavne by som chcel osloviť, dozvedel som sa, že v komunálnych voľbách myslím deväť z nás alebo poslancov Národnej rady bolo zvolených za starostov a primátorov, za toto predsa nemôže žiadny starosta a primátor, ktorý je v tejto sále hlasovať, podľa mňa za to nemôže hlasovať ani poslanec žiadneho obecného a mestského zastupiteľstva, ani žiadny župan alebo bývalý župan a už vôbec nie poslanci vyšších územných celkov. Občas sa dozvedám o tom, ako sú niektorí z nás národnejší a kresťanskejší, tak by som chcel upozorniť, že tento návrh zákona nie je ani národný, ani kresťanský. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ťažiskom novely zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré vyvoláva najväčšiu diskusiu, ako sme toho svedkami, je principiálna zmena vo financovaní súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a školských zariadení.

Dnešný stav nevznikol ani náhodou a ani nedopatrením. Pri zavádzaní fiškálnej decentralizácie bolo na jednej strane cieľom preniesť na samosprávy zodpovednosť za všetko, čo dokážu vykonávať lepšie, spravovať lepšie ako štát.

Na druhej strane však bolo zrejmé, že je v záujme detí a rodičov zachovať pluralitu pri zriaďovaní umeleckých škôl a školských zariadení, že je v záujme detí a rodičov, aby konkurencia medzi obecnými, súkromnými a cirkevnými školami a zariadeniami viedla k vyššej kvalite. A bolo zrejmé aj to, čo je zrejmé aj dnes, pokiaľ budú všetky tieto typy škôl a školských zariadení financovať samosprávy zo svojho vlastného rozpočtu, nejestvuje žiadna záruka, že budú rovnakým metrom merať pre svoje aj pre cudzie. Ba naopak, je to neprirodzené očakávať.

Práve preto si zodpovednosť za financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení ponechal štát. Toto riešenie má však ešte jednu výraznú prednosť, o ktorej tu zatiaľ nebola reč ani pri prvom čítaní. Financovaním neštátnych ZUŠ-iek a školských zariadení cez normatív nastavuje totiž štát istú latku aj pre obce a pre mestá, vytvára tlak na to, aby školy a zariadenia v zriaďovateľskej kompetencii obcí a miest nenechávali tieto samosprávy podvyživené, pretože takéto by jednoducho neobstáli v konkurencii tých neštátnych.

Áno, je pravda, že tento súčasný stav má aj isté nevýhody a ministerstvo školstva tieto nevýhody myslím celkom správne pomenovalo. Je pravda, toto riešenie nie je na pohľad celkom systémové. Pre subjekty s rovnakým poslaním platia rôzne pravidlá hry, to však bola cena, ktorú vedome autori fiškálnej decentralizácie boli ochotní zaplatiť za vyššie uvedené prednosti.

A zdá sa tiež, že aj keď to nie je v nejakom masovom meradle, predsa len sa vyskytuje aj to, že jej súčasné riešenie vedie niektoré samosprávy k špekuláciám. Majú snahu zbaviť sa zodpovednosti za financovanie niektorých zariadení a základných umeleckých škôl tak, že ich transformujú nepísaným spôsobom na neštátne, či už cirkevné, alebo súkromné.

Lenže proti tomu, aby sa takýto prístup stal ozaj masovým, aby to bol naozaj problém, ktorý by mohol aj nejakým spôsobom výrazne zasiahnuť do rozpočtu rezortu, existuje jedna pomerne elegantná poistka a tá spočíva v pravidlách rozdeľovania výnosu dane z príjmov, z príjmov v územnej samospráve, pretože podľa počtu žiakov v základných a umeleckých školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí sa rozdeľuje až 40 % výnosu daní. Takže v tomto zmysle, nazvime to špekulatívnou transformáciou na neštátne školy a školské zariadenia, by išli obce a samosprávy proti sebe.

Uvedené nevýhody sú možno dôvodom na zamyslenie, sú možno dôvodom na diskusiu, určite však nie sú dôvodom na takéto unáhlené riešenie, akého sme svedkami v predloženej novele. Je to téma, ktorá sa týka širokého okruhu zainteresovaných subjektov, týka sa obcí, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, týka sa rodičov detí.

Predložené riešenie bolo ušité horúcou ihlou bez toho, aby sa dôkladne s týmito zainteresovanými subjektmi viedla diskusia, aby sme hľadali spoločne dobré riešenia, a preto namiesto opravy niečoho, čo môžeme uznať ako neveľmi systémové, ale v podstate funkčné zavádza táto novela riešenie, ktoré má množstvo ďalších nesystémových, ale aj znefunkčňujúcich dôsledkov.

Nevidím nič systémové na tom zaviazať samosprávy, akou sumou majú zo svojich rozpočtov prispievať na súkromné a cirkevné základné umelecké školy a či školské zariadenia. Naopak, je to zásadné porušenie systému a princípov fiškálnej decentralizácie, je to miešanie originálnej kompetencie a prenesenej kompetencie, je to vlastne nejaké zavádzanie hybridnej kompetencie.

Vonkoncom nevidím nič systémové na tom, ak sa takéto opatrenie prijme dokonca ako prechodné ustanovenie, v tomto prípade na tri roky. Už sa tu hovorilo o tom, aké to má dôsledky pre rozpočty miest a obcí, na druhej strane, ani keď dodatočne z nejakých objavených rezerv rozpočtu na budúci rok hoci aj niečo na vykonávanie tejto kompetencie obciam nadelíme, nič systémové na tom nie je. Čo bude o rok? Opäť budeme hľadať v rezervách?

Zásadným a aj tu treba povedať, že nesystémovým spôsobom sa navrhované riešenie dotýka takých zariadení, ktoré presahujú svojou pôsobnosťou lokalitu obce alebo mesta. Hovorím o špeciálno-pedagogických poradniach a detských integračných centrách. Tieto zariadenia majú zo svojej podstaty regionálnu pôsobnosť. Žiadať teda od miest, v ktorých majú sídlo, aby financovali takéto zariadenie pre občanov celého regiónu nie je férové. Ale predovšetkým je to v konečnom dôsledku likvidačné voči týmto zariadeniam. Pritom špeciálno-pedagogické poradne a detské integračné centrá poskytujú nenahraditeľnú službu tým, ktorí potrebujú pomoc a od ktorých by štát určite nemal dávať ruky preč. A to sú zdravotne a mentálne postihnuté deti a ich rodičia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vás naliehavo žiadam, aby ste podporili návrh spoločného spravodajcu pána bývalého ministra pána poslanca Fronca a aby ste teda tým pádom aj vzali do úvahy pôvodné odporúčanie výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport vrátiť túto novelu predkladateľovi na prepracovanie.

Hlásim sa rovnako k jeho ústretovému návrhu pripojiť so svojím najlepším vedomím a svedomím svoje schopnosti a znalosti do diskusie o tejto téme a hľadať spoločne dobré riešenie.

Ak by sme spoločne podporili tento procedurálny návrh, zabránili by sme aj iným, možno menej vážnym, ale predsa len nie veľmi dobre vymysleným opatreniam, hoci možno aj dobre mysleným. Napríklad tomu, ktorým sa upravuje určenie mzdového normatívu tak, že to bude v konečnom dôsledku odrádzať riaditeľov od zamestnávania mladých absolventov a mladých učiteľov preto, že sa tam berie zaradenie do triedy.

Ak však by ste napriek všetkému, napriek všetkým týmto argumentom toto odporúčanie nemohli zobrať na vedomie a osvojiť si ho, prosím vás teda v mene všetkých, ktorých sa to týka, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý z pôsobnosti novely vyníma neštátne školské zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Szigeti, pripraví sa pán poslanec Andruskó.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov som sa vyjadril v prvom čítaní.

Patril som do tej skupiny vystupujúcich poslancov, ktorí okrem kritiky sa vyjadrili o tejto novele aj čiastočne pozitívne. Áno, skutočnosť, že touto novelou sa predlžuje zabezpečenie garantovaného minima a dohodovacie konanie je určite pozitívom, avšak treba zdôrazniť, že negatívne dopady tejto novely sú oveľa vážnejšie ako pozitíva.

Podobne, ako som sa vyjadril v prvom čítaní, vyjadrím sa aj tentoraz kriticky, pretože som presvedčený o tom, že táto novelizácia v predloženej podobe má niekoľko rizík. Moji predrečníci sa väčšinou vyjadrili kriticky, poukazovali na riziká. Ja sa pokúsim hovoriť stručnejšie a kratšie a chcel by som zhrnúť jednotlivé riziká tejto novely zákona.

Predovšetkým si myslím, že výrazne ohrozuje doteraz celkom dobre fungujúci pluralistický systém školstva, našťastie, táto novela sa dotýka len neštátnych školských zariadení, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych špeciálnych školských zariadení, ale nemôžeme vedieť, kedy prídu na rad ostatné neštátne školy, či základné, alebo stredné. Nestraším, ale pokiaľ vládna koalícia a ministerstvo školstva bude pokračovať v tomto trende, tak možno sa objavia aj také novely a také zmeny.

V ďalšom si myslím, že hrubým spôsobom zasahuje do kompetencií miestnych a územných samospráv, pretože zadáva miestnym a územným samosprávam povinnosti bez finančného krytia.

Zajtra budeme rokovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. V štátnom rozpočte zmizlo 570 mil. korún z rozpočtu ministerstva školstva, ktorými boli financované práve tie školské zariadenia, neštátne školské zariadenia a neštátne ZUŠ-ky a neštátne špeciálne školské zariadenia, o ktorých hovoríme v tomto zákone, bohužiaľ, ale tento balík prostriedkov nebol premiestnený, teda nenachádza sa v tej časti štátneho rozpočtu, z ktorého balíka budú, boli by, alebo by mali byť financované spomínané neštátne školské zariadenia a ZUŠ-ky a špeciálne školské zariadenia.

Komplikuje a sťažuje táto novela spôsob zriadenia neštátnych školských zariadení, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych špeciálnych školských zariadení, totiž som presvedčený o tom, že je naivné si myslieť a predpokladať o starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja, že on sám vo vlastnej obci, v meste a v rámci samosprávneho kraja dá kladný súhlas k tomu, aby v rámci obce, mesta alebo samosprávneho kraja vznikli konkurenčné školské zariadenia, konkurenčné ZUŠ-ky alebo konkurenčné špeciálne školské zariadenia.

To znamená, že táto novela ohrozuje konkurenčné prostredie medzi štátnymi a neštátnymi školskými zariadeniami a ZUŠ-kami a, samozrejme, ide to na úkor kvality týchto zariadení, na úkor kvality výchovy a vzdelávania.

Novelou tohto zákona neštátni zriaďovatelia budú nútení postupne zvyšovať príspevky od rodičov, tzv. školné, pretože predovšetkým súkromné školské zariadenia, ZUŠ-ky a špeciálne školské zariadenia v zmysle zákona majú právo na to, aby v tých zariadeniach bolo zavedené školné a postupne pravdepodobne to vedie k zániku týchto zariadení, pretože rodičia pravdepodobne postupne odhlásia svoje deti a zoberú svoje deti do štátnych, vlastne obecných zariadení.

Takisto môže viesť k zániku mnohých týchto zariadení, okrem iných aj špeciálnych pedagogických zariadení, ktoré často majú nadregionálny charakter, pretože keď si zoberieme napríklad súkromné detské integračné centrá, ktoré poskytujú v zmysle platnej legislatívy prvokontaktné služby súvisiace so vzdelávaním a integráciou zdravotne postihnutých žiakov v bežných školách, tak týmto deťom a ich rodinám a pedagógom poskytuje komplexnú odbornú, najmä diagnostickú a terapeutickú starostlivosť, pomáha im zaraďovať sa do života spoločnosti. Tieto zariadenia, aj keď sa nachádzajú, samozrejme, na konkrétnom území v rámci konkrétneho regiónu, vždy majú nadregionálny charakter a táto novela jednoznačne môže viesť k zániku takýchto zariadení.

Summa summarum, pripojím sa k návrhu pána spoločného spravodajcu a tiež si myslím, že najlepšie by bolo, tak ako to predložil vo svojom návrhu, stiahnuť tento materiál na prepracovanie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Andruskó, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, vládou navrhnutá novela zákonov obsahuje podstatnú zmenu v systéme financovania škôl, následkom ktorej by niektoré súkromné a cirkevné školské zariadenia, resp. súkromné a cirkevné základné umelecké školy, ako to predtým povedal aj pán poslanec Fronc, museli zápasiť o holú existenciu.

Súčasný systém financovania prostredníctvom krajských školských úradov poskytuje týmto inštitúciám 100 % normatívnych prostriedkov, návrh novely zákona im zaručuje finančné prostriedky len vo výške 85 % normatívu. Ak totiž finančné prostriedky pre tieto školy budú prechádzať cez rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, tie podľa súčasnej platnej legislatívy môžu znížiť normatívny objem finančných prostriedkov pre spomínané neštátne školské zariadenia až o 15 %. Ani vláda, ani parlament nebudú mať dostatočné legislatívne prostriedky, aby ovplyvnili výsledné rozpočty spomínaných neštátnych školských zariadení.

Podľa mňa ďalšie veľké nebezpečenstvo skryté v návrhu novely zákonov sa týka súkromných detských integračných centier. Normatívy na žiaka sú v ich prípade určené tak, aby finančné prostriedky postačili aj na zabezpečenie špecifických úloh a špeciálnych potrieb detí, t. j. sú oveľa vyššie ako v ostatných školských zariadeniach.

Prípadná absencia v zákonom nezaručených, tým pádom nenárokovateľných 15 % finančných prostriedkov z normatívu môže vážne ohroziť chod týchto zariadení, čo je podľa môjho názoru v diametrálnom rozpore s predstavou vlády o podpore postihnutých ľudí.

Práve táto skupina občanov potrebuje zvýšenú pozornosť tak, aby boli ich obmedzené životné podmienky kompenzované vzornou starostlivosťou zo strany štátu.

Pripravovaná zmena však obsahuje ani nie veľmi skrytú možnosť zníženia úrovne každodennej starostlivosti, resp. odbornosti práce príslušných pedagogických a nepedagogických zamestnancov.

V prípade schválenia novely zákonov v predkladanej forme bude spoločnosti založenej na pilieroch sociálnej súdržnosti visieť hrozba práve nad občanmi, ktorí potrebujú zvýšenú pozornosť a starostlivosť.

Z uvedeného dôvodu z hľadiska kontinuity štátnej starostlivosti o postihnuté deti nepodporujem vládny návrh zákona v súčasnom znení.

Na záver si dovoľujem poznamenať, že § 39a ods. 1 návrhu nedostatočne definuje výšku finančných prostriedkov napríklad pre neštátnu základnú umeleckú školu, totiž osobitný predpis uvedený pri odseku zákonov, to je vlastne zákon o rozpočtovom určení mínusu dane atď. a nariadenia vlády, to je o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov v územnej samospráve určil len celkový objem finančných prostriedkov pre obec. Tento údaj je však nedostatočný na vypočítanie rozpočtu pre konkrétne neštátne školské zariadenia. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Abrhan, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť financovanie neštátnych umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení.

Chcel by som sa vo svojom vystúpení venovať hlavne zmene financovania neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení. Keď sme tento inštitút ako neštátne školstvo zaraďovali pred rokmi do siete, boli sme presvedčení, že vytváraním konkurencie budeme vyvíjať zároveň i tlak na sústavné skvalitňovanie našich škôl.

Očakávania sa naplnili, nárast konkurencie, a tým pádom tlak na kvalitu pociťuje podľa analýz 45 % riaditeľov škôl.

Zvláštnou a osobitou sa stala problematika umeleckých neštátnych škôl a školských zariadení, ktorých financovanie je doposiaľ zabezpečované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čo má byť podľa vedenia rezortu predmetom zmeny od januára aj pre nedostatok finančných prostriedkov.

Treba priznať, že niektoré obce sa začali správať ako špekulanti. Svoje obecné umelecké školy či materské škôlky zrušili, zároveň s tým však v obci zrazu vznikli neštátne umelecké školy alebo materské škôlky. Takto narastali náklady na financovanie s niečo vyše 300 mil. Sk pri presune kompetencií na súčasných 565 mil. Sk.

Predloženou novelou zákona sa však tento problém nevyrieši. Akurát sa ministerstvo zbaví zodpovednosti a samospráva s najväčšou pravdepodobnosťou konkurencie. Za obzvlášť veľký hazard s ďalšou existenciou súkromných a cirkevných škôl považujem skutočnosť, že zámer presunúť zodpovednosť za financovanie neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení ide bez súbežného presunu financií z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na obce a vyššie územné celky.

Podľa pôvodného zámeru Ministerstva školstva Slovenskej republiky mali byť prostriedky presunuté z kapitoly ministerstva školstva od januára budúceho roku do rozpočtov obcí. Tento návrh zákona by teda mal korešpondovať s návrhom štátneho rozpočtu, v ktorom by mala byť transparentne premietnutá časť dotácie na neštátne subjekty v celkovej sume už spomínaných 565 mil. Sk v súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Pri rokovaní o štátnom rozpočte vo výbore sme však zistili, že tomu tak nie je. Takáto účelová zmena bez prerokovania nielen oznámenia so Združením miest a obcí Slovenska je v rozpore s princípmi decentralizácie verejnej správy. Pri rokovaní vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky pán Palko priznal, že len informoval pána Turčányho, podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska.

Ministerstvo financií však pripomienky nielenže nezohľadnilo v návrhu štátneho rozpočtu, ale o nich ani nerokovalo so zástupcami miest a obcí. Predstavitelia vyšších územných celkov sú doslova rozhorčení a museli sa obrátiť na premiéra, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky ich pri komunikácii prakticky ignoruje.

Navyše chcem cteným poslancom pri ich rozhodovaní pripomenúť aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 856 z 11. októbra 2006, teda súčasnej novej vlády, ktorá v bode E 1 rozhodla, že objem finančných prostriedkov určených v kapitole ministerstva školstva na financovanie neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení bude zohľadnený vo finančnom vzťahu k obciam až od 1. januára 2008.

Z uvedeného jasne vyplýva, že jediným správnym riešením v roku 2007 je zachovať financovanie neštátnych subjektov v kompetencii Ministerstva školstva Slovenskej republiky už aj preto, že sa to napokon týka len približne 70 miest a obcí.

Po uvedených výhradách k novele, teda znižovanie konkurencieschopnosti a následne jej kvality našich škôl, presun kompetencií bez presunu akýchkoľvek finančných prostriedkov sú treťou mojou vážnou pripomienkou sporné prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007 uvedených v § 39a. V ňom predkladateľ ukladá samosprávam povinnosť poskytovať stanovené percentá finančných prostriedkov iným zriaďovateľom.

Dámy a páni, je to veľmi vážny precedens do budúcnosti. Ak by totiž obdobne postupovali aj iné rezorty, ľahko by sa mohlo stať, že samospráva by nemohla podľa vlastných rozhodnutí rozhodovať. Z tohto pohľadu je to zásah do právomocí obcí hospodáriť pri výkone originálnych kompetencií s vlastnými finančnými zdrojmi.

Z uvedených troch dôvodov nemôžem predmetný návrh zákona podporiť. Považujem ho za nepripravený, nedomyslený a nedopracovaný.

Navrhujem pánovi ministrovi, aby ho stiahol z rokovania, znovu zasadol za rokovací stôl so zástupcami samospráv, ale aj s predstaviteľmi neštátnych škôl a školských zariadení a pripravil a následne predložil novelu, ktorá bude k spokojnosti. K spokojnosti nielen jeho ako ministra, ale aj samospráv a, samozrejme, hlavne rodičov a detí, ktoré uvedené školy a školské zariadenia navštevujú. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť ako podpredsedníčka kultúrneho výboru, pretože hovoríme o umeleckých školách. Myslím si, že by sme mali opustiť číry rezortizmus a začali sa venovať kultúre a výchove ku kultúrnosti a novej kultúrnej generácie trošku komplexnejšie.

Chcela by som podporiť závery zasadnutia Sekcie súkromných umeleckých škôl a školských zariadení, ako aj zástupcov Združenia zriaďovateľov a riaditeľov súkromných základných umeleckých škôl a súkromných školských zariadení, ktorí vo svojom liste žiadajú prehodnotiť postoj vlády Slovenskej republiky k otázke spôsobu zabezpečenia finančných prostriedkov pre vzdelávanie a výchovu žiakov v týchto subjektoch.

Ide vlastne o budúcich umelcov, o budúcich priateľov umenia a o budúcu vzdelanú umeleckú obec. Teda o výchovu budúcich konzumentov slovenskej národnej kultúry. V roku 2006 navštevuje tieto neštátne subjekty 53 592 žiakov alebo študentov. Chcem vás upozorniť na niekoľko bodov.

Po prvé. Táto novela zásadne zakladá vzťah podriadenosti a závislosti zriaďovateľov neštátnych zariadení od zriaďovateľov štátnych zariadení, teda podľa môjho názoru ide o diskrimináciu súkromníkov na úkor úradníkov.

Po druhé. Neštátne umelecké školy nemajú podľa tejto novely rovnoprávne postavenie so štátnymi a prestáva existovať konkurenčné prostredie, ktoré by malo vplývať na zvyšovanie kvality vzdelávania našich detí a budúcej generácie konzumentov našej národnej kultúry.

Po tretie. Táto novela zakladá aj to, že v kvalitných neštátnych školách budú o chvíľu študovať len deti solventných rodičov, pretože neprimerané rýchle zvyšovanie poplatkov v týchto školách začne vylučovať deti sociálne slabšie, hoci talentované, automaticky z týchto škôl. Nie som si istá, či sa tým neporušuje aj medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa na rovnosť a nediskrimináciu.

Po štvrté. Zamedzuje rozšírenie ponuky vzdelávania a aktivít, ako tu už bolo niekoľkokrát spomenuté, ktoré v regiónoch neposkytujú, ale ani neplánujú poskytovať štátne inštitúcie, a to najmä v menších slovenských mestách, ktoré sú historicky známe vyhľadávaním talentov a vychovávaním špičkových umelcov pre slovenskú národnú kultúru.

A po piate. Táto novela obmedzuje aj možnosť pritiahnuť deti a mládež k aktivitám, ktoré sú žiaduce a vytvára priestor na obmedzenie ponuky na trávenie voľného času pre našu mládež.

Dovoľte, aby som sa aj ja pripojila k stanovisku ZMOS-u zo dňa 22. novembra 2006, z ktorého vyplýva, že odmietajú, ak sa nezmení do dátumu prijatia zmeny tohto zákona uznesenie vlády č. 856 z 11. októbra 2006, že zvýšenie financovania neštátnych škôl bude zohľadnené až k 1. 1. 2008, odmietajú presun týchto kompetencií a navrhujú, aby financovanie neštátnych subjektov zostalo naďalej v kompetencii ministerstva školstva najmenej na rok.

Ak teda sumarizujem, tak pretrváva neprehľadnosť situácie v spôsobe financovania a kompetencií do dnešného dňa a ide o mimoriadne vážnu situáciu z môjho pohľadu, na ktorú nie sú neštátne subjekty pripravené, ale nie sú na to pripravené ani obce, mestá a VÚC-ky. A okrem toho uvedomme si, že ide o zmenu počas školského roka, čo neberie ohľad ani na žiakov, ani na učiteľov, ani na pracovné zmluvy, ktoré tieto školy podpísali v dobrej viere, a teda ide aj o ohrozenie dodržiavania učebných plánov a osnov. Čím si to deti, 53 a pol tisíca detí, ktoré študujú v týchto školách zaslúžia?

To, že ide o ďalšie podväzovanie súkromných iniciatív, o zabrzdenie vytvárania prostredia pre zaujímavé a podnetné občianske aktivity a v tomto zmysle v neposlednom rade aj o pokus o návrat do obdobia spred roku 1989. Chodila som na štátnu ZUŠ-ku 10 rokov po tom, čo som 2 roky chodila na súkromnú školu, ktorú komunisti potom v roku 1955 zrušili. A hovorím teda o tomto zo svojej vlastnej skúsenosti.

Ak má vláda problémy, a o tom tu bola tiež reč, s financovaním štátnych umeleckých škôl a zariadení, nech to rieši. Myslím si, že to všetci podporíme. Nech vyrieši problém s financovaním štátnych škôl. Ale dôrazne protestujem, aby tento problém riešila na úkor kvalitných a fungujúcich neštátnych subjektov.

Pýtam sa preto predkladateľa zmeny pána ministra, ktorá má, a to znovu zdôrazňujem, prebehnúť počas školského roka. Je zabezpečené legislatívne prostredie pre prípadnú likvidáciu niektorých týchto zariadení počas tohto školského roku? Podľa akých kritérií bude určená miera práva vstupu do neštátnych inštitúcií z obce do týchto neštátnych zariadení a ako bude zabezpečená ochrana know-how v týchto inštitúciách?

Pýtam sa aj, akou právnou formou teda budú tieto neštátne subjekty? Pretože podľa mňa ide ďalší zásah do tvorby podmienok zavedenia vzdelávacieho systému jednotnej školy, ale o tom tu už tiež bola reč.

Zostáva ešte veľa ďalších nezodpovedaných otázok, ktoré vyplývajú z navrhovanej zmeny zákona a z neschopnosti dohodnúť sa či už so ZMOS-om, alebo priamo so združením zriaďovateľov týchto neštátnych subjektov.

Preto aj ja navrhujem, aby sme sa s týmto neponáhľali, máme predsa čas, aby novela zákona č. 597/2003 bola stiahnutá z rokovania Národnej rady a vrátená na dopracovanie a vyjasnenie všetkých týchto nezodpovedajúcich otázok. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Mušková, ako posledný sa pripraví pán poslanec Nagy.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, predložený návrh zákona a najmä časť prechodu financovania neštátnych školských zariadení zo štátu na obce vzbudila v radoch verejnosti a vidíme aj v radoch opozície najväčšiu kritiku.

Chcem na úvod upozorniť, že práve táto časť, resp. tento zámer je totožný s návrhom zákona o financovaní škôl a školských zariadení predložený minulou vládou, ktorý sme dostali do parlamentu a ktorý vlastne do výboru priniesol pán exminister Fronc.

Tento názor obhajoval vtedy aj pán minister financií pán Mikloš, odvolávajúc sa na systémovosť zmeny fiškálnej decentralizácie pri odovzdávaní v tomto prípade originálnych kompetencií na samosprávy. Dovoľte krátku retrospektívu.

Návrh zákona aj v minulom volebnom období tak ako dnes vzbudil pozornosť a obavy najmä u zriaďovateľov súkromných a cirkevných školských zariadení. Nemyslím si, že celkom neoprávnene. Namietali totiž fakt, že ich zariadenia má financovať v podstate ich možný konkurent, iný zriaďovateľ školských zariadení. Vtedy sme poslanci gestorského výboru upozornili na tento problém a tu v Národnej rade sa našlo riešenie, samozrejme, že vtedy súhlasili aj ustúpili niektorí, aj pán minister, so zmenou takéhoto financovania.

Zmena spočívala v presunutí presne napočítaného balíka financií na ministerstvo školstva, ktoré naďalej financovalo neštátne školské zariadenia, kým štátne prevzala do svojej kompetencie samospráva. Zdalo sa, že problém je vyriešený. V priebehu platnosti zákona však začal narastať počet neštátnych školských zariadení, predovšetkým súkromných a financie na tento účel na ministerstve školstva začali chýbať.

Ministerstvo, ktoré zo zákona muselo vyplácať 100 % tejto sumy hľadalo na vykrytie tieto peniaze a bolo nútené ich vykompenzovať financiami určenými pre základné školy a stredné školy, teda z tých financií, ktoré musí z ústavy povinne zabezpečiť štát. Pán exminister to vie, že to tak robili. Ako riešiť tento problém?

Predložený návrh sa vracia k pôvodnému zámeru s tým rozdielom, že peniaze pre tieto školské zariadenia sú účelovo viazané. Je pravda, že je to zatiaľ na 3 roky. Verím, že osvietení primátori dajú na tieto zariadenia i viac, pretože požiadavku spoločnosti - chrániť deti pred drogami, násilím, vyplniť im ich voľný čas - tieto zariadenia aj štátne, aj neštátne skutočne vynikajúco spĺňajú.

Je v záujme štátu a občanov, a my si to uvedomujeme, aby tieto zariadenia aj naďalej existovali. Ale čo, ak niektorí predstavitelia samosprávy budú skutočne chápať zariadenia iných zriaďovateľov ako konkurenciu? Ukáže to prax. Verím, že ich nie je veľa, ale ak existuje aj minimálna možnosť ohrozenia takýchto problémov, treba ich riešiť.

Ja som si dovolila, alebo idem podať veľmi minimálny pozmeňujúci návrh, kde chcem tiež minimálne riešiť tento problém s tým, že si uvedomujem, chcem navýšiť totižto z tých 85 % viazanosti na 90 % viazanosti pre samosprávy. Viem, že to asi veľmi nerieši problém, ale myslím si, že aspoň trošku uspokojí obavy týchto zriaďovateľov neštátnych zariadení.

Je pravda, že nie je vyriešená teda otázka, čo bude po troch rokoch v platnosti tohto viazania, zrejme ani celkom samosprávy nebudú spokojné a myslím si, že budú tu onedlho ďalšie otázky, ktoré bude treba riešiť, ktoré prinesie prax. Ale verím, že 3 roky je dlhá doba na to, aby sme tento problém riešili.

Verím však, že prijatím školského zákona, ktorý máme v programe a pán minister na ňom pracuje sa začne skutočne systémové riešenie problémov, všetkých problémov, nielen školských zariadení, ale aj škôl regionálnych, lebo, pán exminister, prijatím školského zákona sa mala začať reforma školstva. To sú základy a steny budovy, a nie financovanie, ktoré tvorí len strechu. Strecha, samozrejme, prijatím len strechy alebo postavením len strechy vznikli tieto problémy, ktoré musíme riešiť za pochodu. Verím teda, že ten dom sa nám v tomto volebnom období podarí postaviť.

Dovoľte, aby som vám prečítala môj pozmeňujúci návrh, je veľmi krátky. K článku II 7. bod v § 39a sa slová "vo výške 85 %" nahrádzajú slovami "vo výške 90 %". To som už odôvodnila a v ustanovení § 39a sa navrhuje zmena výšky percentuálneho podielu, ktorý má obec a samostatný kraj na roky 2007 až 2009 poskytnúť na žiaka, dieťa zriaďovateľmi cirkevnej základnej umeleckej školy, súkromnej základnej umeleckej školy, cirkevného školského zariadenia, súkromného školského zariadenia.

Povedala som, že tento môj problém rieši iba minimálne tieto obavy zriaďovateľov, ale veľmi pekne vás poprosím, keby ste mohli tento môj návrh prijať, pretože aspoň minimálne budú spokojnejší. Ďakujem vám.