P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Faktické poznámky pán poslanec Gabura, Brocka, Slafkovský, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

P. Gabura, poslanec: Pán Číž, my vám s radosťou odpúšťame.

Chcel by som poznamenať len jednu vec. Máme úprimnú snahu hľadať v daňovom mechanizme prostriedky, ktoré budú motivovať, a nie demotivovať. Zníženie dane zo 60 % na 40 % nie je vôbec opodstatnené. Viedlo by k neprimeranému a neopodstatnenému zrovnoprávneniu remeselníkov a neremeselníkov, ktorí si môžu teraz uplatňovať 40 % výdavkov. Remeselníkov je potrebné daňovo zvýhodniť z titulu zamestnanosti, remeslá vyžadujú dobrú skúsenosť, rutinu a zručnosť. Ekonomická agenda je pre týchto remeselníkov, a to sú drobní remeselníci, veľkou záťažou. Výnosnosť je na úrovni vlastnej existencie.

Túto daňovú kategóriu nie je možné zneužívať, je limitovaná parametrom, že daňovník nemôže byť platiteľom DPH. Pri ročnom obrate nad 1,5 mil. korún je povinná registrácia na platcu DPH, tým pádom musí viesť účtovníctvo.

A ešte jedna malá poznámka, že zníženie týchto daní prináša pre štátny rozpočet 13 mil. korún do pokladnice. Je to smiešne, keď sa s týmto budeme pasovať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán Číž, ja by som teraz čakal, že na vaše emotívne vystúpenie zareaguje pán poslanec Burian, tak ako reagoval na podpredsedu Horta a že by vám pripomenul vaše citové výlevy. To boli vaše citové výlevy a urobený guláš z môjho vystúpenia.

Pán kolega, ja som nehovoril, že dane sú trestom. Ja som hovoril, že vysoké dane sú trestom, alebo ak vy chcete zvyšovať dane tým, ktorí poctivo pracujú, a to nie sú tí zbohatlíci a milionári, ktorých vy obhajujete. To sú tí chudobní remeselníci, to sú mnoho razy tí rodičia viacdetných rodín, ktorí musia chodiť každý deň do roboty, aby svoje rodiny uživili.

Pán kolega, ja som vás nechcel vyprovokovať k diskusii o záujmových skupinách, ale prosím, ak naša záujmová skupina sú rodiny s deťmi, tak vaša záujmová skupina sú tí, ktorých ste napríklad presadili do Transpetrolu a nechcete o nich diskutovať, lebo keby ste chceli, tak by bol v programe tejto schôdze aj takýto bod. Ale vy sa takejto diskusie bojíte, pán kolega.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Mňa zaujalo na tomto vystúpení predovšetkým to, ako sa obhajuje, že aký je to ultraliberálny prístup a niečo podobné, ale hovorme predsa o tom, že ak sú 2 % z daní asignované nejakým smerom a nepáči sa nám ten smer, tak korigujme ten smer.

Ale viete si predstaviť, z čoho budú žiť športové kluby, záujmové združenia? Z čoho budú žiť a ako budú fungovať kultúrne spoločnosti, ktoré tieto prostriedky takisto potrebujú? Veď prečo im chcete siahnuť do štátneho rozpočtu a dávať ich na platy niekomu? Tam treba zarobiť niekde inde. A toto nechajte tým ľuďom, aby sa to medzi nich dostalo, pretože v opačnom prípade, ak nebudete chcieť, aby zahynuli tieto športové, kultúrne a sociálne inštitúcie, budete musieť hľadať centrálny mechanizmus štátny, ako tie prostriedky prerozdeliť.

Tak nesiahajme na to, na čo nemusíme, resp. ak sa nám nevidí mechanizmus, ak sa nám zdá, že nám utekajú peniaze bokom, že nejdú tam, kde majú ísť, tak nájdite mechanizmus a odkontrolujte to, ale nechajte prostriedky v tom milieu, ktoré to milieu potrebuje. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec ako posledný s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kladiem si otázku pri tomto emotívnom príspevku, či cesta k rozvoju spoločnosti má ísť cez reštrikcie, obmedzenie slobodných rozhodnutí, keď niekto chce niečo podporiť, keď sa podporujú organizácie, ktoré zabezpečujú mnohé činnosti, ktoré v štátnych a iných riadených organizáciách nedávajú také služby, ako by boli náležité.

A kladiem si otázku, či sa to nemá robiť cez rozvojovú politiku tak, že tieto opatrenia, ktoré sa prijímajú, vedú k rozvoju ekonomiky, aby bol dostatok financií na zabezpečenie sektorov práve takých, aké ste spomínali. Aké sú školstvo, zdravotníctvo a ostatné sektory nevýrobné, ktoré nevyrábajú prostriedky a potrebujú z niečoho žiť. Kto im tieto prostriedky vyrobí?

Je podpora rodín, ak dáme príspevok na prvé dieťa, keď hovoríme o podpore rodín? Ale je podpora rodín vtedy, keď máme jasné principiálne veci a chceme to riešiť cez zvyšovanie daňových bonusov, kde je úplne jasné smerovanie podpory, alebo to robíme takým spôsobom, ktorý takisto veľmi nepodporujete, aby sme podporili nielen prvé, ale aj druhé, tretie, štvrté alebo aj piate dieťa.

A keď hovoríme o tom, ako by to malo všetko vyzerať, tak jedna vec sú sľuby a druhá vec je realita. Už tu bol spomínaný Transpetrol. Ja k tomu pridám Tepláreň Trnava, ja k tomu pridám proklamované sľuby v programovom vyhlásení, či slová premiéra, že už pri podozrení bude konať. Alebo potom to riešime tým, že ustupujeme od deklarovaných sľubov v programovom vyhlásení a už "dupľom" ustupujeme od sľubov, resp. od proklamácií, že budeme konať. Konanie potom vyzerá tak, že vzdáme sa, umyjeme si ruky ako Pilát a povieme, že zodpovední sú za to tí druhí. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán podpredseda Číž bude reagovať na faktické poznámky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegom z KDH za vcelku vecný tón. Chcel by som sa k tomu vyjadriť.

Pán kolega, na piate aj na desiate dieťa, problém je z čoho? Problém je, a práve na to som reagoval a to spôsobilo moje emotívne vystúpenie z čoho? Akým spôsobom chcete podporiť, keď hovoríte, že dane treba mať čo najnižšie, keď v našom štáte máme taký základ dane, aký máme v týchto podmienkach.

Taký máme ostatný režim zdaňovania obchodného prostredia, poviem to veľmi všeobecne, alebo vlastníckeho prostredia a taký režim, aký máme. Od dane z nehnuteľnosti, ktorú vyhlásil za daň zo smrti nezmyselným spôsobom, to znamená, že minimálne 14 krajín Európskej únie sú hyeny, ktoré sa nevedia eticky správať, ktoré majú daň napríklad z dedičstva ako normálnu samozrejmú súčasť daňového systému. To je otázka dane z dividend, to je otázka dane z prevodu nehnuteľností, kde pozemky kúpené za 20 korún sa predávajú za 400, za 800, za 2-tis. korún nezdanené. Vznikajú obrovské majetky, to je súčasťou politiky, ktorá tu bola.

Pán Kahanec, možno vaša nie, ale pána Brocku áno, lebo tu tých 8 rokov zatiaľ bol a vždy hlásal tie veci, ktoré mňa vyprovokovali k tomu, čo som povedal. V tom je ten celý problém. My musíme hľadať verejné prostriedky, verejné zdroje a nie je žiadny problém, pán Gabura, aby ste sa bavili o tom, ako motivovať, ako čo optimálnejšie, aby sme hľadali aj daňové stimuly. Uznávam ich ako legitímny nástroj daňovej politiky, nepochybne. Poďme o tomto diskutovať.

Ale o tom predsa pán Brocka nerozprával. O tom pán Hort nerozprával. My môžeme hovoriť, a veľmi radi, o treťom sektore a prečo ho chceme podporiť a kde ho podporiť nechceme. Kde sú opatrenia systémové a kde sú nesystémové? Kde sú politické aspekty a kde sú skutočné humanitné aspekty?

Chceme podporiť každú korektnú aktivitu a práve preto pracujeme s tou asignáciou, aby sme to urobili. Zoberte kontexty prípravy tohto rozpočtu. Veď to korektne spomeňme a potom tá diskusia bude mať zmysel. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Písomne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Radičová a pani Angyalová.

Ako prvá pani poslankyňa Radičová, nech a páči.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister, jednou vetou predsa len na úvod zareagujem. Dobré riešenie problému znamená dobré položenie otázky. A tá otázka podľa môjho názoru po tejto diskusii neznie z čoho, pán Číž. Už tu nie je. Tá otázka totiž má inú polohu. Jeden pohľad znie výber od ľudí od občanov a potom niekto, napríklad múdry štát rozhoduje, komu prerozdelí a komu neprerozdelí.

A ten druhý spôsob je vyberať čo najmenej, nechať priamo v rodine a čo najmenej rozhodovať o prerozdeľovaní. Aby si občan o svojom naložení s finančnými prostriedkami rozhodoval sám. Myslím si, že tá otázka teda znie: Ako zabezpečiť, aby občania mali čo najvyšší čistý príjem a aby o týchto svojich zdrojoch mohli rozhodovať tak, aby neboli odkázaní na prerozdeľovanie?

Návrh, ktorý sa pokúšame dávať, je práve spôsobom toho, aby sa ich čistý príjem priamo zvyšoval a aby neboli odkázaní, čo i na neviem ako dobrého "Mikuláša", keďže máme tento dátum.

Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov a je mi ľúto, že ho musím celý čítať, ale také sú pravidlá hry. Týka sa spomínanej diskusie o 2 %, ktoré pre mňa znamená kontinuitu nielen v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ale množstva zariadení a aktivít, ktoré štát, keby neviem, ako chcel, tak nevie tak efektívne a tak kvalitne zabezpečovať a za také finančné zdroje, za aké je to schopný urobiť tretí sektor.

Takže navrhujem, po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 18. V tejto súvislosti sa vykoná prečísľovanie novelizačných bodov.

Odôvodnenie: Možnosť nezdaňovať príjmy z podnikania do 300-tis. Sk je jediným daňovým inštitútom, ktorý zabezpečuje rozdiel medzi podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi. Nielen mimovládnymi organizáciami, ale aj cirkvami, vysokými školami a podobne. Aj iní majú tieto výhody. Navrhuje sa preto zachovanie súčasného stavu, ktorý deklaruje verejný záujem na činnosti organizácií nezriadených za účelom podnikania.

Po druhé. V čl. I v doterajšom bode 82 v § 60 ods. 1 písm. b) sa slová "0,5 %" nahrádzajú slovami "2 %". Odôvodnenie asi nemusím čítať.

Po tretie. V čl. I sa za pôvodný bod 86 dopĺňa nový bod 87, ktorý znie: "V § 50 ods. 12 z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa, jeho sídlo, súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté a zoznam právnických osôb, ktoré prijímateľovi poukázali podiel zaplatenej dane v minimálnej výške 100-tis. Sk. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore." Je to reakcia na námietku o prehľadnosti transparentnosti používania jednotlivých finančných zdrojov.

Po piate. V čl. I v pôvodnom bode 89 § 52b ods. 7 znie: "Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) a § 52 ods. 33 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný do 31. decembra 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 v znení účinnom do 31. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené 31. decembra 2006."

Zároveň dovoľte, pán spravodajca, navrhnúť, aby sa na osobitné hlasovanie vyňali body 16, 18, 34, 36 a 42 zo spoločnej správy.

Chcem ešte, ak dovolíte, na záver podotknúť, že diskusia okolo 2 % vyvolala otázky, ako riešiť filantropiu a podporu tretieho sektora. Dve percentá sú jedným zo spôsobov, ale určite forma filantropie, darcovstva a zvýhodnenia v daňovom systéme pre budúcnosť je tou cestou, ktorou by sa náš tretí sektor mal a mohol uberať, ale kým vytvoríme takýto nový podporný systém a keďže sú v behu registrácie, ktoré sa končia 15. decembra, keďže sú v behu projekty, ktoré boli plne podporované z 2 %, obraciam sa na túto snemovňu, aby sme nezastavili zmysluplné aktivity a použili nasledujúci rok na prípravu novej systémovej zmeny. Ja vám veľmi pekne ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán Halecký. (Potlesk.) Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k 2 %.

Po prvé, pokiaľ by sme chceli dosiahnuť úspech, ktorý možno, že si značná časť tu želá, musí si uvedomiť, že táto cesta viedla a vedie možno aj cez Ľudovú stranu - HZDS. Z tohto dôvodu, že si pamätáme na pamätné vystúpenie pána Mečiara, ktorý povedal, že 2 % budú, urobil však limity, ktoré dodržiavame, a to z tohto dôvodu, že asignácia tých 2 % sa nedotkne aktivít či už sociálnych, čo garantujem ja ako predseda výboru, to by som za tým stál, ale takisto ani aktivity zdravotného, športového a kultúrneho charakteru. Ide hlavne o limitáciu tých neziskových mimovládnych organizácií, ktoré skrytou formou cez výchovu, cez vedu, cez iné veci robili v roku 1998 politiku a v značnej miere ovplyvnili aj výsledky volieb. Zrejme, že tam bude treba urobiť určitú nápravu, korekciu a nič nestojí tomu, aby sme k tejto veci mohli zaujať aj iné stanovisko. Takže dobrý cieľ, dobrá cesta, ale aj vedieť, komu poďakovať, s kým rokovať a o čom rokovať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči. Prepáčte, chceli ste, pani poslankyňa, ešte na faktickú poznámku reagovať? Ja sa ospravedlňujem, ani som sa nespýtal. Nie. Ďakujem pekne.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je legislatívnotechnický a spresňuje určité nepresné vyjadrenia a druhý je vecný, ale odôvodním ho.

Takže v čl. I  za bod 88 sa vkladá nový bod 89, ktorý znie: V § 52 ods. 48 prvá veta znie: 48. "Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima s odkazom 39a. Doterajší bod 89 sa označuje ako bod 90."

Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky, ktorá tam je doteraz zavedená, tzv. platné životné minimum, nie je možné túto skratku zaviesť do § 52 ods. 48, čo je bod 39 spoločnej správy, nakoľko daňový bonus sa zvyšuje v rovnakých kalendárnych mesiacoch, ako sa zvyšuje suma životného minima podľa osobitného predpisu, čiže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, a nie k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, takže toto spresnenie.

A druhý pozmeňujúci návrh. Za doterajší bod 49 sa vkladá nový bod 50, ktorý znie: 50. V § 35 ods. 7 v piatej vete sa slová "najneskôr do 8 pracovných dní" nahrádzajú slovami "najneskôr do 15 pracovných dní".

Odôvodnenie: Keďže je problematické dodržať zákonom stanovenú lehotu pre správcu dane na poukázanie sumy daňového bonusu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane najneskôr do 8 pracovných dní od doručenia žiadosti, predkladá sa tento pozmeňujúci návrh. V prípade spracovania a vydávania žiadosti o poukázanie sumy daňového bonusu a v niektorých prípadoch aj nutnosti vyzvať zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane na doplnenie žiadosti, je to nedostačujúci časový priestor, preto sa tento zvyšuje z 8 na 15 pracovných dní.

To boli moje pozmeňujúce návrhy, prosím vás o podporu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Končím možnosť faktických poznámok. Pani poslankyňa Angyalová bola posledná písomne prihlásená. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vášáryová, Biró a pani poslankyňa Kramplová.

Ako prvá pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie by som nazvala pokračovanie obrany prostredia občianskej spoločnosti na Slovensku. Pri prerokovávaní tohto zákona v prvom čítaní som na margo 2-percentnej asignácie daní pre mimovládne organizácie povedala (citujem sa sama seba):

"Dnes musím vystúpiť znovu po niekoľkých rokoch aj na obranu slobody občianskej spoločnosti, tej, ktorá je taká účinná a viditeľná pri kultivovaní občianskeho povedomia, pri zahraničnopolitických aktivitách, pri monitorovaní volieb napríklad nielen v Bielorusku, ale aj na Ukrajine, pri obnove Afganistanu, v Kosove i v Sarajeve. Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa rozvíjali, ako som povedala pred niekoľkými mesiacmi, ale pred ľahostajným obecenstvom sa snažíme vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme na obranu ich práva na jestvovanie, lebo ide o slobodu a ony sú jej neoddeliteľnou súčasťou."

Nakoniec som si položila otázku, prečo potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti? Napriek tomu, že sa odvtedy uskutočnilo množstvo diskusií predstaviteľov mimovládnych organizácií s vládnymi predstaviteľmi, podali ešte väčšie množstvo racionálnych argumentov, ešte stále, zdá sa, musíme dokazovať a presviedčať. Po 17 rokoch od pádu komunistického režimu, ktorý bol charakterizovaný okrem iného reštrikčnými opatreniami proti občanom a občianskej spoločnosti, a teda aj mimovládnym organizáciám.

Znovu musím upozorniť, že hovoríme o organizáciách, ktoré vznikali a vznikajú z potreby a s energiou občanov, teda občanov ako suverénov nášho štátu. Dnes predsa nemáme zakotvenú nejakú vedúcu úlohu strany, ktorá preberá túto funkciu na seba a bráni občanom v ich legitímnych aktivitách. Väčšinu času sa tu však hovorí len o dobrovoľníkoch a samaritánskych osobách, ktoré venujú čas iným, potrebným, chorým, starým, nevládnym. Je to veľká časť mimovládnych organizácií, ale okrem nich sú ešte aj iné mimovládne organizácie a ja považujem za potrebné pozdvihnúť hlas na ich obranu.

Na tie, ktoré usporadúvajú zdanlivo zrejme nepotrebné chrámové koncerty ako Malokarpatská komunitná nadácia alebo Epicentrum Pezinok, ktoré je usporiadateľom festivalu Atlantída, alebo Skola Ludus, ktorá sa cielene venuje kultúrno-vzdelávacím aktivitám, alebo detská organizácia Fénix Stará Turá a ďalšie a ďalšie a ďalšie.

Mám na svojom stolíku takúto knihu mimovládnych organizácií, ktoré dokazujú, na čo použili peniaze z 2 % daní od právnických osôb, ktoré dostali. Ide väčšinou o sumy medzi 50- až 300-, 400-tis. korún.

Dnes tu dochádza na pôde tohto parlamentu k rozdeleniu mimovládnych organizácií na tie dobré a na nejaké zlé a som veľmi vďačná pánu Haleckému, že mi to vlastne potvrdil a dal aj mimovládnym organizáciám argument. Nejde predsa len o tých ľudí, ktorí pracujú alebo sú prípadne zamestnaní v mimovládnych organizáciách, ale ide o tisícky ľudí, ktorí sa s prácou mimovládnych organizácií dnes a denne stretávajú. Veď tieto organizácie vychovávajú nových občanov európskeho Slovenska. Tých nebudú vychovávať štátni úradníci. My nepotrebujeme túto novú generáciu? V mene čoho sa má ich činnosť obmedziť zásahmi tejto koaličnej vlády? Kam by mali ísť peniaze, ktoré by inak podporili tieto aktivity? Pýtam sa, pán minister.

Zastavíte činnosť mimovládnych organizácií, ktoré sú dnes činné v oblasti západného Balkánu? Veď predsa podpora demokracie a integrácie týchto krajín do európskych štruktúr, ktoré sú len na hodinu letu od Bratislavy a ktorých nestabilita nás bezprostredne ohrozuje, je predsa v prioritách zahraničnej politiky nielen tejto vlády, ale aj tejto vlády.

Pridávam sa k podpredsedovi Národnej rady pánu Hortovi a ohradím sa proti tomu cynizmu, s ktorým sa jeho vystúpenie stretlo a vyslovím podozrenie, ktoré mi potvrdil teraz možno celkom mimovoľne pán Halecký, že ide o určitý druh pomsty voči mimovládnym organizáciám, pomsty za rok 1998, aby som teda citovala pána Haleckého. Máme pred sebou ľahostajné obecenstvo? Ľahostajné voči občianskej spoločnosti? Na Slovensku, ktoré je členom Európskej únie, a tak by malo patriť a ja dúfam, že stále patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny? Touto zmenou, ktorú pozorujú všetky veľvyslanectvá, ktoré sú v Bratislave, sa predsa Slovensko zaradí zase medzi problémové krajiny a žiadne vysvetľovania nepomôžu. Ja si myslím, že ide o nešťastný krok a jeho echo sa na Slovensko čoskoro vráti a ľudia, ktorí boli voľakedy v parlamente alebo vo vláde medzi rokmi 1994 až 1998, prosím, aby si na to spomenuli. Ide o ďalšie zhoršovanie obrazu Slovenska vo svete a netvárme sa, že o tom nevieme. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť faktických poznámok. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, novelizácia zákona o daniach z príjmov, ktorá naozaj vyvolala zaujímavú debatu, je naozaj obsiahla, ale viac ako polovica bodov, ktorá sa tam nachádza, sú vlastne legislatívne úpravy, ktoré majú za cieľ dosiahnuť, aby úpravami v texte bol zákon jednoznačnejší, alebo reagujú na zmeny iných právnych predpisov, na ktoré zákon odkazuje. Takéto úpravy sú potrebné. Ale niektoré zmeny prinášajú závažné zmeny pre prax. Napríklad komplikujú použitie zákona, ako to už tu odznelo, a zavádzajú aj dvojité zdanenie.

Ja by som chcela niekoľko stručných poznámok k bodu 17, 29 a 82 tejto novelizácie a podala by som dva pozmeňujúce návrhy.

K bodu 17. Bod 17 v novele je novelizáciou § 11 nezdaniteľné časti základu dane. S touto zmenou zásadne nesúhlasím. Mám na to dva dôvody. Daňové zákony majú byť spravodlivé. Nezdaniteľná suma na daňovníka, ľudovo označená ako dane, prosté minimum znamená, že každý človek v Slovenskej republike má právo zarobiť určitú sumu 19,2-násobok životného minima, ktoré nebudú zdanené. Každý, znamená, že aj cudzinec, nielen občan Slovenskej republiky, aj dieťa, nielen dospelý.

Tie dva dôvody. Po prvé. Navrhovaná úprava ponecháva túto možnosť len určitej skupine, a to tým daňovníkom, ktorých základ dane nebude vyšší ako stonásobok životného minima. Zásada spravodlivosti, ktorá by mala byť v daňových zákonoch zabudovaná, tu určite rešpektovaná nebude.

Druhým dôvodom je, že zákon po tejto novele bude výrazne zložitejší. Vzhľadom na to, že aj Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu zaručuje všetkým občanom Slovenskej republiky rovnaké práva, tento princíp rovnoprávnosti by sa mal dôrazne dodržiavať, a nie rušiť. Je nespravodlivé, ak si nemôžu všetci daňovníci uplatňovať túto sumu za rovnakých podmienok. A navrhovaný spôsob uplatňovania a výpočtu tejto sumy zákon výrazne komplikuje a robí ho pre veľkú časť ľudí ešte viac nezrozumiteľným. Okrem toho to považujem za nesystémový krok vzhľadom na platenie preddavkov u fyzickej osoby.

Navrhovaný systém uplatňovania nezdaniteľnej čiastky na daňovníka a manželku zvýši rozdiely medzi preddavkami a skutočnou daňovou povinnosťou. Zmena navrhnutá v tomto ustanovení je zrejme vyvolaná potrebou aspoň navonok vytvoriť zdanie, že sa plnia predvolebné sľuby. Ak si pamätáte, jeden z nich znel: zrušíme rovnú daň, nech milionári platia vyššiu daň. Ale táto novela vo veľkom oblúku minie práve týmito sľubmi označenú cieľovú skupinu, teda tých milionárov.

Zmena postihne ľudí so základom dane výrazne nižším pre rok 2007 vo výške 498-tis. korún, pričom si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov mám na mysli ľudí s príjmami podľa § 6, teda fyzické osoby podnikateľov, ktorých je viac ako 300-tis. a základ dane neznamená pre nich čistý príjem. Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá zákona uplatnenia daňových výdavkov výrazne obmedzujú, základ dane je skôr značne vyšší ako zisk. To bola poznámka k bodu 17.

Druhá moja poznámka by bola k bodu 82. Ide v tomto bode o obmedzenie možnosti právnických osôb venovať 2 % z dane, ale vzhľadom na to, že moji predrečníci vlastne všetko povedali, čo by som povedala aj ja, viac k tomu nemám čo dodať, ja s nimi plne súhlasím.

A ešte jedna poznámka, vlastne bol by to taký návrh na doplnenie, ktorý som nedala ako pozmeňujúci návrh, ale dávam to pánovi ministrovi do pozornosti a ide o to, že v texte novelizácie je viac bodov, ktoré obsahujú len legislatívnu úpravu a vzhľadom na zrušenie zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a jeho nahradenie zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii odstraňuje sa zo zákona výraz "povolenie vyrovnania". Navrhujem preto, aby sa takáto legislatívna úprava udiala aj v texte daňového zákona, kde v § 30, ktorý hovorí o odpočte daňovej straty je v ustanovení v ods. 1 v druhej vete výraz "povolenie vyrovnania" použitý.

A teraz moje pozmeňujúce návrhy. Môj prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 18 a vzhľadom na to, že zo strany SDKÚ tu bol daný pozmeňujúci návrh tiež podobného typu, ale ja ponúkam iné riešenie, prečítala by som to moje.

Pozmeňujúci návrh znie: "Navrhujem, aby § 13 ods. 1 písm. e) bol ponechaný v platnom znení a v texte sa nahradila suma 300-tis. korún sumou 100-tis. Sk."

Dôvod: Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. e) sa má novelizáciou zo zákona vypustiť, čo by prinieslo zmenu v povinnosti právnických osôb nezriadených na účely podnikania podávať daňové priznanie. Súčasné znenie zákona v ustanovení § 13, ktorý teda hovorí o oslobodených príjmoch právnických osôb určuje práve pre túto skupinu právnických osôb niekoľko druhov príjmov oslobodených od dane a okrem toho ešte navyše aj ďalšie príjmy až do výšky 300-tis. korún.

Na základe tohto ustanovenia v súlade s ustanovením § 41 významná časť právnických osôb z okruhu rozpočtových a príspevkových organizácií nemusí podávať daňové priznania z príjmov a časť ostatných nepodnikateľských právnických osôb, aj keď majú povinnosť podať daňové priznanie nemusí platiť daň z príjmov.

Ja by som len tým, ktorí nelistujú často daňový zákon chcela povedať, že medzi tieto právnické osoby patria aj občianske združenia vrátane odborových organizácií, patria sem aj štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Negatívny dopad tejto zmeny vidím predovšetkým vo zvýšení administratívnej náročnosti, najmä v skupine rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré nemajú odborníkov na daňovú problematiku, nakoľko doteraz nemali podávať daňové priznanie. Pritom finančný prínos tejto zmeny pre štátny rozpočet bude minimálny.

Podotýkam, že ustanovenie o oslobodení príjmov do sumy 300-tis., ktoré má byť zrušené, bolo v rovnakom znení, ako je v § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z., to znamená dodnes platného daňového zákona aj v zákone č. 366/1999 Z. z. a dokonca aj v zákone č. 286/1992 Zb., a to v § 19 písm. j), aj keď vtedy oslobodenie bolo len do sumy 100-tis. korún. Ide teda o ustanovenia účinné už značný počet rokov. Skoro toľko, ako Slovenská republika existuje.

Ak je však vzťah medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu na rok 2007 natoľko napätý, že vyžaduje zrušenie oslobodenia od dane pri príjmoch, ktoré boli dlhé roky oslobodené od dane, potom by som navrhla, aby sa ponechala aspoň úprava účinná do konca roka 1999, teda podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, keď oslobodenie od dane bolo do výšky 100-tis. Sk, aby mnou spomenuté právnické osoby, teda občianske združenia, štátom uznané cirkvi, nadácie a neziskovky nemuseli platiť aspoň z tejto sumy dane a aby rozpočtové a príspevkové organizácie, resp. väčšina z nich nemusela podávať daňové priznania k dani z príjmov.

Môj druhý pozmeňujúci návrh sa tak trošku dotýka bodu 29 a tu tiež zo strany SDKÚ odznel už jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, aby sa zachoval súčasný status. Ja ponúkam pozmeňujúci návrh v tom prípade, keby tento status nebol zachovaný, a predsa by len došlo k zmene.

O čo ide? Bod 29 je zmena v § 19 ods. 3 písm. l. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v tomto roku si môže zamestnávateľ uplatniť ako daňový náklad príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí za zamestnancov, pričom výška daňového nákladu je limitovaná výškou 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.

Podľa navrhovanej úpravy od roku 2007 má byť tento výdavok zúžený len na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. S navrhovanou úpravou zásadne nesúhlasím. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, resp. predtým na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, sú limitovaným daňovým nákladom už od roku 1996.

Keď pred rokom novelizácia zákona o daniach z príjmov, ktorá prešla pod č. 534/2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006, rozšírila možnosť uplatniť tento výdavok aj na účelové sporenie a životné sporenie, značnú časť daňovníkov to pravdupovediac aj prekvapilo. Po roku prichádza však ďalšie prekvapenie. Nová zmena a vraciame sa späť. Opäť bude môcť byť daňovým nákladom len príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie a už zase nie príspevok na účelové sporenie a životné poistenie.

Myslím, že by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že podnikateľská verejnosť veľmi nepriaznivo vníma sústavné zmeny v daňových zákonoch. Podnikateľské prostredie to značne znehodnocuje. Daňové zákony by mali byť relatívne stále. Pri neustálych zmenách nie je možné podnikať. Veď sa nedá vypracovať seriózny a reálny podnikateľský plán. Z tohto dôvodu by bolo veľmi žiaduce, aby toto ustanovenie v § 19 ods. 3 písm. l) v znení účinnom len od 1. januára 2006 vydržalo aspoň niekoľko rokov.

Toto svoje odporúčanie podporím ešte jedným argumentom. Ak navrhnutá zmena bude schválená, príspevok zamestnávateľa na životné poistenie alebo účelové sporenie zamestnanca nebude daňovým nákladom. Dá sa povedať, že zamestnávateľ bude tento príspevok hradiť zo zisku.

Na druhej strane však toto zaplatené poistné u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom. Nakoľko v ustanovení § 5 ods. 7 písm. e) u zamestnanca sú oslobodené od dane len príspevky na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Keďže príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca bude u zamestnávateľa nákladom, ktorý nie je uznaný ako daňový, a u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom, tento príspevok bude vlastne zdanený dvakrát. A to je opäť v rozpore so zásadami, ktoré by mal zákon o dani z príjmov dodržať. Aby sa aspoň čiastočne eliminoval nepriaznivý dôsledok navrhovanej zmeny v tomto ustanovení, potom v prípade, ak snemovňa schváli vládou predloženú novelu navrhujem, aby sa doplnil v § 5 ods. 7 ako príjem zamestnanca od dane oslobodený aj príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie.

Ja by som prečítala presné znenie môjho návrhu. Navrhujem, aby sa doplnil do § 5 ods. 7 písm. k), ktoré znie nasledovne. Úvod toho odseku je: "Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako...", je tam výpočet a doplníme písm. k), ktoré znie: "Príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Tieto príspevky je možné uznať v úhrne najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení."

Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Dúfam, že sa nad tými poznámkami aspoň trošku zamyslíte. Súčasne vás prosím o podporenie mojich pozmeňujúcich návrhov.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, iba veľmi stručne a krátko. Myslím si, že vzhľadom aj na vytváranie mimovládnych organizácií pri tých monopolných podnikoch a ich aplikáciou v praxi bolo by vhodné perspektívne sa zaoberať formou financovania neziskových organizácií trošku inou ako 2 %, jej asignáciou, ale skôr formou daní alebo daňovými bonusmi, čiže úpravou v daňovom systéme. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová ako posledná v rozprave.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila s mojím pozmeňujúcim návrhom, ale skôr, ako sa k nemu dostanem, ešte zopár viet, pretože skutočne dnes tu odznelo veľmi veľa racionálnych aj neracionálnych návrhov a poznámok.

Ja by som len chcela dodať to, že vo svete neexistuje len daňová asignácia. Vo svete existujú tri druhy možností daňových preferencií. Hovorím to preto, aby sme sa teraz neunášali v tom, že veľvyslanectvá nás pozorujú a veľvyslanci sú tí, ktorí nás budú hodnotiť, či tu bude daňová asignácia, alebo nebude. To by som musela potom zdôrazniť, že vo Francúzsku, kde existuje daňová asignácia, ale štát rozhoduje o príjemcoch by sme museli povedať, že tam nemajú zakotvenú vedúcu úlohu strany a existuje rozhodovacia právomoc štátu. Rovnako tak v Kanade, kde daňovníci dávajú možnosť pre tretí sektor časť svojich daní, ale štát určuje, kam tie dane budú nasmerované a kto bude príjemcom tých daní.

A tretia možnosť je odpočítať položku zo základu dane tak, ako je to v USA, v Rusku, v Českej republike a podobne. Čiže to, že vláda hneď nepovedala alebo nedala ten návrh, akým spôsobom bude riešiť asignovanú daň, bolo to aj preto, že sme otvorení diskusii a tá diskusia, ktorá sa otvorila, vlastne priniesla určité riešenia.

Ešte by som chcela zdôrazniť, že za minulý rok tretí sektor z asignovanej dane získal 1 miliardu, tento rok za prvý polrok bola to rovnako 1 miliarda a pri prieskumoch sa zistilo, že najväčšie percento prijímateľov pochádza z oblasti školstva a zdravotníctva, ale to, čo je najzaujímavejšie, najväčšie objemy asignácií smerujú k recipientom, ktorí disponujú prostriedkami na mediálnu prezentáciu svojej činnosti.

Z toho dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám nasledovný návrh. Po prvé, aby sa zo spoločnej správy vyňal bod 39 a pozmeňujúce návrhy, je 5 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V predkladanom vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov navrhujeme vykonať tieto zmeny a doplnenia.

V čl. I, po prvé, v doterajšom bode 82 v § 50 ods. 1 písm. b) sa slová "0,5 %" nahrádzajú slovami "2 %". Odôvodnenie: U právnickej osoby, ktorá sa rozhoduje poukázať podiel zaplatenej dane sa upravuje tak, ako je to v súčasnosti, t. j. vo výške 2 %.

Po druhé. Doterajšie body 83 a 84 sa vypúšťajú. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

Po tretie. V § 50 ods. 5 znie: "Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú po a ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb; po b podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých; po c poskytovanie sociálnej pomoci; po d zachovanie kultúrnych hodnôt."

Odôvodnenie: Tak ako sme povedali, naším cieľom je dať možnosť, aby sme podporili ľudí, ktorí to najviac potrebujú, a aby sme podporili oblasti, kde je to najdôležitejšie v nasledujúcom období a ukázalo sa to ako najdôležitejšie aj v predchádzajúcom období. Z tohto návrhu bolo vyňaté aj vzdelávanie z toho dôvodu, že mimovládne organizácie si môžu uplatniť svoje požiadavky cez grantový systém na ministerstve školstva a cez fondy Európskej únie.

Ďalším pozmeňujúcim návrhom v poradí štvrtom. V doterajšom bode 89 v § 52b ods. 7 znie: "Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktorý je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 v znení účinnom do 31. decembra 2006 sa použijú vyhlásenia podané za daňové obdobie ukončené 31. decembra 2006." Odôvodnenie: Upravuje sa účinnosť § 50 o dani z príjmov nadväzne na zmenu rozsahu účelov, na ktoré je možné poukázať 2 % dane.

K čl. IV je piaty pozmeňujúci návrh. V čl. IV je potrebné upraviť účinnosť zákona tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2007. O pozmeňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať spoločne. Verím, že nájdeme podporu aj pri týchto pozmeňujúcich návrhoch a ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Končím možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Gabura a potom pani poslankyňa Radičová.

P. Gabura, poslanec: Pán predseda, pán minister, pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, ja som si pozorne vypočul aj rozpravu, aj diskusiu k danej téme a vynorilo sa mi zopár otázok súvisiacich s touto témou.

Ja sa pýtam, 1 miliarda zdrojov, ktoré šmahom ruky zoberieme, z ktorej zoberieme 700 mil., myslíte si, že je to dosť, aby mimovládky prežili, ak čerpanie prostriedkov mimovládiek z európskych fondov je len na úrovni 15 %? Kde skončí 700 mil., ktoré sa stanú súčasťou štátneho rozpočtu, a kde skončia mimovládne organizácie, ktoré za tieto prostriedky poskytujú služby občanom?

Páni z vládnej koalície a dámy, máte väčšinu, a tak zodpovednosť za skutočnosti, ktoré vzniknú. A tak pred vaším rozhodnutím si odpovedzte na tieto otázky: Chcete zachovať funkčnosť a existenciu neziskových organizácií, ktoré by mohli aj naďalej poskytovať služby v rôznych oblastiach kultúrneho a spoločenského života? Chcete zachovať občanom, podnikateľským subjektom právo na slobodné rozhodnutie, ako použiť ich dane? Chcete zachovať princíp solidarity v našom daňovom systéme, keď občan podnikateľ sa rozhodne komu a s akou výškou pomôže realizovať celospoločensky prospešné aktivity? A v konečnom dôsledku, chcete ušetriť výdavky štátneho rozpočtu, ktoré štát bude musieť vynaložiť, aby nahradil fungovanie mimovládnych organizácií, väčšina ktorých by prijatím vládneho návrhu zanikla? Ďakujem.