P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Končím rozpravu a zároveň sa pýtam, či chcete, pán minister financií alebo pán spravodajca, ešte niečo k uvedenému návrhu? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 84, spoločná správa výborov je tlač 84a.

Opäť požiadam pána ministra financií Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaným vládnym návrhom novely zákona sa v čl. I mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa realizujú zmeny v súlade aj s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zamerané na zvýšenie miery solidarity spoločnosti aj prostredníctvom zákona o dani z príjmov.

Medzi najzávažnejšie legislatívne zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických osôb aj právnických osôb, obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov, patria: postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, fyzickú osobu u tých daňovníkov, ktorí dosahujú základ dane vyšší, ako je 100-násobok životného minima platného k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia.

Podobne sa postupne znižuje výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti.

Ďalej sa upravujú podmienky pri poskytnutí podielu zaplatenej dane na osobitné účely pre fyzické aj právnické osoby.

Ďalej sa ruší oslobodenie od dane z príjmov vo výške 300-tis. za zdaňovacie obdobie u daňovníkov nezaložených, nezriadených za účelom podnikania.

Navrhuje sa zdaňovanie príjmov z podielových listov pri ich vyplatení alebo vrátení daňou vyberanou zrážkou správcovskou spoločnosťou.

Ďalšie zmeny obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov sú zamerané na podporu podnikania. U fyzických osôb prostredníctvom vytvorenia výhodnejších podmienok pri platení preddavkov na daň až od sumy 50-tis. Sk poslednej známej daňovej povinnosti, doteraz je to od sumy 20-tis. Sk a u novovzniknutých právnických osôb tým, že v prvom roku podnikania právnická osoba už nebude povinná platiť preddavky na daň.

Predložený vládny návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s platnými novými právnymi predpismi.

V čl. II sa mení zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa v Eximbanke od roku 2006 uplatňujú len medzinárodné účtovné štandardy finančného výkazníctva IFRS.

V čl. III návrhu tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona o účtovníctve obmedzuje povinnosť menších kooptovaných spoločností, ktoré povinne musia používať medzinárodné účtovné štandardy finančného výkazníctva na zostavenie individuálnej účtovnej závierky a umožňuje im v prípade, ak nespĺňajú veľkostné kritériá postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Týmto vás žiadam o prerokovanie tohto návrhu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 93 z 18. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Iniciatívne tento návrh zákona prerokoval aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo na svojom rokovaní 27. novembra 2006.

Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 85 z 30. novembra 2006. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu, chcem informovať, že som písomne dostal prihlášku za poslanecké kluby - za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka, za klub SDKÚ - Demokratická strana pán poslanec Ivan Štefanec a potom sa písomne ešte prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Radičová a pani poslankyňa Angyalová.

Pán spravodajca, je tu návrh, keďže o slovo požiadal aj pán podpredseda Národnej rady Hort, ktorý je v časovej tiesni, ak je možné pánovi podpredsedovi dať priestor ako prvému.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa v mojom slove alebo v mojom príhovore zareagovať na tú časť novely zákona o dani z príjmov, ktorá sa týka asignačnej dane.

Na úvod začnem citátom z Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. "Vláda považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Uvedomujúc si dôležitosť rozvoja občianskej spoločnosti bude viesť partnerský dialóg s jednotlivými zložkami a platformami občianskej spoločnosti za účelom neustáleho vytvárania kvalitného ekonomického a správneho prostredia."

Toľko citát zo spomínaného programového vyhlásenia vlády a teraz, aké sú konkrétne kroky pri napĺňaní tohto zámeru? Jasnejší dôkaz toho, ako skutočne vníma táto vláda pôsobenie a postavenie tretieho sektora už hádam ani nemohla dať v podobe pôvodne navrhovaných zmien v systéme asignácie dane z príjmov. Zrejme pod tlakom kritiky opozície, ale aj širokej verejnosti sa koalícia zľakla a urobila významné ústupky v podobe ponechania viacerých prvkov pôvodného systému asignácie dane z príjmov. Treba tu však veľmi jasne povedať, že pokiaľ by si vláda naozaj vážila tretí sektor ako dôležitý spoločenský pilier, tak ako to sama uvádza, s takýmto návrhom by pred nás jednoducho nepredstúpila.

Posledné informácie z rokovania koalície o úpravách darovania 2-percentnej dane považujem za absolútne nedostatočné. Prečo ste vyradili z okruhu organizácií, ktorým je možné poskytnúť 2 %, tie, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním, ochranou ľudských práv, šírením myšlienok demokracie, humanizácie spoločnosti či ochranou životného prostredia?

Máme chápať tieto obmedzenia ako vhodnú príležitosť na vysporiadanie sa s  niektorými predstaviteľmi tretieho sektora, ktorí napríklad v  minulom volebnom období kritizovali účasť Roberta Fica na recepcii na Bieloruskej ambasáde? Nie je to tak dávno, keď sme po páde komunistického režimu aj na Slovensku budovali základy občianskej spoločnosti. Museli sme prejsť zložitým transformačným obdobím, pomaly sa vyrovnávať s vlastnou minulosťou, naprávať ťažké škody, ktoré napáchali boľševici v tomto štáte, ale predovšetkým v myslení ľudí. Práve v tomto období bola nezastupiteľná úloha mimovládnych organizácií, ktoré svojou činnosťou napomáhali budovanie občianskej spoločnosti.

V súčasnej dobe mimovládne organizácie podobného charakteru napomáhajú etablovanie demokracie v krajinách, ktoré sú v procese transformácie, resp. sa snažia pôsobiť tam, kde ešte vládne tvrdý diktátorský režim, či už ide o Bielorusko, alebo Kubu.

Prečo chcete týmto návrhom obmedziť finančné zdroje týmto organizáciám, ktoré sa napriek rizikám snažia aj svojou činnosťou pomôcť ľuďom, ktorí sú vo vlastnej krajine perzekvovaní, prenasledovaní a v mnohých prípadoch aj väznení? Toto je tá deklarovaná solidarita?

Čo však už naozaj nechápem je vylúčenie tých mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním. Z praxe vieme, že popri viacerých školských zariadení fungujú občianske združenia, ktorým v rámci tejto daňovej asignácie môžu rodičia detí, ktoré navštevujú tieto zariadenia pomôcť aj takouto formou.

Čo sa vám na tom nepáči? Iste nejde o nejaké závratné sumy, ale pre tieto zariadenia je každá finančná čiastka vítanou pomocou. Jednou vetou povedané, jednej skupine občanov, ktorej sa potrebujete zapáčiť, rozšafne rozdávate, a druhej skupine, naopak, beriete.

Napriek presvedčeniu, že ide o krok späť, verím, že sa vám tieto organizácie nepodarí zlikvidovať a prežijú. Áno, prežijú, lebo prežili aj časy, keď ich pôsobeniu nebola vtedajšia vláda práve priaznivo naklonená a deklarovanie dôležitosti rozvoja takého sektora ostalo na papieri asi tak, ako je to aj vo vašom vládnom programe. Akurát ma mrzí, že viaceré kroky, ktoré realizujete, a tento návrh je jedným z nich, mi veľmi pripomínajú obdobie, o ktorom sme si mysleli, že je už nenávratne preč.

Keď som sa dozvedel, aké úpravy chcete urobiť, tak mi napadá len jedno heslo z minulosti - Rozdeľuj a panuj. To naozaj chcete postaviť jedných proti druhým, tí, ktorí sú vyvolení a druhí sú tí, ktorí sú zatratení?

Za seba, ale myslím, že aj za celý poslanecký klub SDKÚ vám chcem povedať, že pokiaľ nezostane status quo, to znamená úcta k tým, ktorí robia to, čo robia tam, kde nevládze štát, tak, samozrejme, žiadnu zmenu náš poslanecký klub nepodporí.

Pán minister, chcel by som vás osloviť, aby ste sa zamysleli nad tým a aby ste v tom duchu, čo som hovoril, tento návrh stiahli. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, len ste hovorili aj v mene poslaneckého klubu, teraz neviem, lebo mám tu napísaného za poslanecký klub pána poslanca Štefanca, ale nebudeme to dešifrovať.

Ako prvý sa prihlásil za poslanecký klub pán poslanec Brocka Július za poslanecký klub KDH, ale vzhľadom na to, že sa prihlásil o slovo spravodajca, dávam mu slovo, pripraví sa pán poslanec Brocka.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, počuli sme veľmi, ja to nazvem v úvodzovkách, úprimné vyjadrenie pána podpredsedu Národnej rady, nechcem to komentovať, len chcem pripomenúť, že v laviciach poslanci Národnej rady majú rozdaný návrh asignácie na 2 %, takže ak sa zoznámi s týmto návrhom, tak všetky tie srdcervúce výlevy, ktoré sa týkali Kuby, Bieloruska a neviem čoho, ja by som bol veľmi rád, aby sme sa vrátili k meritu zákona, lebo tento zákon je, by som povedal, pragmatický, rozumný a mali by sme sa vrátiť k podstate, čo rieši tento zákon, lebo myslím si, že občania nečakajú od nás nejaké výlevy o tom, kto navštívil akú krajinu, ale o tom, ako bude vyzerať zákon dane z príjmu.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol dva pozmeňujúce návrhy. V prvom rade by som žiadal, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body spoločnej správy 4, 5, 30 a 46. Vysvetlím prečo. Je to veľmi jednoduché. Precizovali sa klauzuly v návrhu dane z príjmu, tie, ktoré sa týkajú legislatívneho spresnenia, zdaňovania príjmov z vyplatenia podielových listov a našiel sa lepší kompromis, ktorý bol aj so správcovskými spoločnosťami odkonzultovaný, a našlo sa lepšie riešenie, takže ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona.

K čl. I bod 1 za doterajší bod 7 sa vkladajú nové body 8 a 9, ktoré znejú: Bod 8. "V § 7 ods. 3 sa slová a), b), d) a e) a v ods. 2 nahrádzajú slovami a), b), d), e) a g) a v ods. 2 dvakrát."

Bod 9. § 7 sa dopĺňa ods. 6 a 7, ktoré znejú: Bod 6. "Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa ods. 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní, ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa ods. 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada."

Bod 7. "Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 základ dane (čiastkový základ dane) sa zistí podľa ods. 6. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať."

Odôvodnenie: Pri príjmoch z vyplatenia vrátenia podielových listov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou podľa § 43 daňovník pri podaní daňového priznania, ktorý využije možnosť považovať zrazenú daň za preddavok, vykázaný základ dane pre daň vyberaný zrážkovou daňou si môže znížiť o stratu dosiahnutú z vyplatenia podielových listov. Príjmy, z ktorých nebola daň vyberaná zrážkou v zdaňovacom období v roku 2007 dosiahnuté do 31. marca 2007 a zahrnuté do kapitálových príjmov v § 7 ods. 1 písm. g) sa zdania spôsobom uvedeným v ods. 7 na základe podaného daňového priznania.

Po druhé. Bod 15 znie: "V § 9 ods. 2 písm. r) znie: Príjem z predaja podielových listov do výšky aktuálnej ceny podielového listu splatnej v deň jeho predaja okrem predaja podielového listu osobne so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí."

Odôvodnenie: Súčasné znenie § 9 ods. 2 písm. r) zákona zvýhodňuje fyzické osoby daňovníkov iných štátov EÚ oproti fyzickým osobám, ktoré sú daňovníkmi v Slovenskej republike a v štátoch mimoeurópskej únie. Povinnosť oslobodenia úrokov, úrokových príjmov nevyplýva z právnych predpisov EÚ, a preto vládny návrh zákona toto ustanovenie vypustilo.

Nové znenie písm. r) sa navrhuje vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že pri vrátení podielového listu sa daňou vyberanou zrážkou zdaňuje podiel medzi predajnou cenou podielového listu pri jeho vydaní a vyplácanou sumou z vrátenia podielového listu je nutné pri predaji podielového listu inému daňovníkovi, ktorý bude predkladať tento podielový list na jeho vyplatenie, resp. vrátenie oslobodí od dane príjem z predaja do výšky aktuálnej ceny podielového listu splatnej v deň jeho predaja a zamedziť tak dvojitému zdaneniu.

Uvedené ustanovenie o oslobodení príjmu z predaja podielového listu sa použije len pri predaji podielového listu subjektom s neobmedzenou daňou povinnosťou, t. j. daňovníkom so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky z dôvodu, že tým subjektom bude pri vrátení, resp. vyplatení podielového listu zrazená daň.

Po tretie. Bod 72 znie: "V § 43 ods. 10 na konci sa pripájajú tieto vety. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní a vyplatenou nezdanenou sumou, ak ide o príjemcu, ktorým jej podielový fond zráža dane a nevykonáva, ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo zo zriadenia pobočky zrážka dane sa vykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielov listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi."

Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť. Poznámka pod čiarou k odkazu 136a znie: 136a § 61 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 594/2003 v znení neskorších predpisov.

Odôvodnenie: Vládny návrh zákona v § 43 ods. 10 sa dopĺňa znením, ktorým sa zamedzuje, aby prostriedky podielového fondu pri ich ďalšom investovaní do podielov fondu boli zdanené daňou vyberanou zrážkou, nakoľko podielový fond nie je daňovníkom.

Chcem upozorniť ctených poslancov, ktorí majú rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý teraz čítam, že v § 70 posledná veta je kolektívneho investovania, nie je tam "a", ale "alebo" zahraničná správcovská spoločnosť, aby bolo precizované toto znenie paragrafom.

Bod 4. V doterajšom bode 89 sa § 52b dopĺňa ods. 9 a 10, ktoré znejú: "9. Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vybranú zrážkou z tohto príjmu o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktoré boli podielové listy vydané."

"10. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla 2007."

Odôvodnenie: Znenie ods. 9 rieši v prvej vete spôsob dane a podielových listov vydaných a obstaraných do 31. decembra 2003, t. j. do nadobudnutia účinnosti zákona dane z príjmov. Daňovníkovi, ktorý tieto podielové listy obstaral do 31. decembra 2003 sa pri ich vyplatení, resp. vrátení po nadobudnutí účinnosti tejto novely naďalej zachová možnosť oslobodená od dane z príjmu podľa § 52 ods. 20 zákona.

Z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia si daňovník v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 43 ods. 10 dôjde k vyplateniu, resp. vráteniu podielového listu môže v podanom daňovom priznaní znížiť základ dane o sumu rozdielu, o ktorý obstarávacia cena podielového listu, t. j. cena, za ktorú nadobudol podielový list, prevyšuje cenu, za ktorý bol podielový list vydaný.

Čl. IV bod 5. V čl. IV pripájajú sa slová a "okrem čl. I bodov 8, 9 § 7 ods. 7 a bodu 72, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2007". Ustanovenie § 7 ods. 3 a § 7 ods. 7 o dani z príjmu nadobúda účinnosť od 1. apríla 2007. Toto nadobudnutie je v podstate z dôvodu ponechania doby prípravy správcovských spoločností na zavedenie tohto systému. O týchto pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne.

Druhý pozmeňujúci návrh je k čl. I bod 1. Za bod 27 sa vkladá nový bod 28, ktorý znie. "28. V § 19 ods. 2 písm. o) bod znie: 2. Zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad. Ostatné body sa primerane prečíslujú." Bod 2. V doterajšom bode 89 sa § 52b dopĺňa ods. 9, ktorý znie: "Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty, pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári 2007."

Článok IV. "V čl. IV je potrebné upraviť účinnosť zákona tak, aby bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu nadobudol účinnosť od 1. januára 2007. Uvedeným ustanovením sa pre účely dane z príjmu zrovnoprávňujú všetky zabezpečovacie deriváty."

Ja len chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh odznel vo výbore pre financie, rozpočet a menu a predkladal ho pán poslanec Štefanec a dohodli sme sa, že ho budeme precizovať vzhľadom na to, že bolo treba doformulovať niektoré veci, takže podávam tento pozmeňujúci návrh. Ja myslím, že to bola spoločná aktivita aj pána poslanca Štefanca. Takže iba toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán podpredseda Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ja by som vás chcel upozorniť na to, že ten zákon, ktorý sme dostali pod určitou tlačou, má nadpis, že je to vládny návrh zákona. To znamená, vláda prišla s návrhom zákona, ktorým chcela zlikvidovať mimovládne organizácie. A ja vás upozorňujem nato, že nebyť toho srdcervúceho kričania alebo upozorňovania nielen zo strany opozície, ale aj zo strany mimovládnych organizácií, tak by bol ten zákon schválený, tak ako ste ho predložili.

Čiže to nebolo nejaké mimoriadne osvietenie vášho ducha a vašej mysle, ale boli to práve mimovládne organizácie a opozícia, ktorá vás upozornila nato, že tuto ste šliapli trochu vedľa. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dobre, reakcia nebude. Takže pristúpime k vystúpeniam rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy za poslanecké kluby.

Ako som už hovoril, za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia, kolega Burian, po vystúpení pána podpredsedu Horta vy ste ma tak schladili, že si nedovolím mať žiadne citové výlevy, ako ste to nazvali v jeho prípade, a budem teda aj stručnejší s ohľadom na hodinu, v ktorej prerokúvame tento vládny návrh zákona, a keďže aj chcete toho čo najviac prebrať ešte do ôsmej hodiny, prosím.

Dámy a páni, už pri rokovaní v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona som uviedol dôvody, pre ktoré poslanci z klubu Kresťanskodemokratického hnutia tento vládny návrh zákona nepodporia. Nepodporíme ho preto, lebo poslanci za KDH nesúhlasia so zvyšovaním daní, poslanci za KDH nesúhlasia so zhoršovaním podnikateľského prostredia, poslanci za KDH rovnako nesúhlasia s opatreniami, ktorými chcete obmedzovať činnosť mimovládneho sektora, nesúhlasíme tiež, aby ste redukovali možnosť daňovej asignácie, tak ako to je dnes v daňovej legislatíve.

Nesúhlasíme so zvyšovaním daní napriek tomu, že vy v dôvodovej správe toho vládneho návrhu hovoríte, že vláda chce zvyšovať mieru solidarity, pretože týmto návrhom, naopak, zvyšovaním daní budete demotivovať tých, ktorí dane platia, bude to trest za úspech a z praxe si viem predstaviť, ako sa bude tento váš návrh prejavovať skôr demotivujúco napríklad v tom, že ľudia budú obchádzať povinnosť platenia daní.

To, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie zvyšovaním daní, o tom nemusím, dúfam, s vami dvomi, s ministrom financií a s predsedom výboru pre financie a rozpočet polemizovať.

To, že nesúhlasíme s opatreniami, ktorými zasahujete do činnosti mimovládnych organizácií, to hovorím napriek tomu, že pri rokovaniach v druhom čítaní vo výboroch a z vašej iniciatívy sú v spoločnej správe niektoré pozmeňujúce návrhy. Napríklad, že bude možnosť 2-percentnej asignácie pre právnické osoby, ale obmedzujete stropom maximálnou výškou pre právnické osoby, pre fyzické osoby obmedzujete tou spodnou hranicou.

Pre nás aj tieto zmeny nie sú dostatočné a budeme hlasovať za návrhy, ktoré zachovávajú v tejto oblasti súčasný stav.

Tak ako to povedal pán podpredseda Hort, vylúčenie z možnosti asignácie, resp. prijímania výnosov z daňovej asignácie pre mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti vzdelania a školstva, je pre nás ťažko pochopiteľné, aj keď vysvetliteľné, ale pre nás neprijateľné.

Ak dovolíte, dámy a páni, ja by som mal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predniesť teraz pri stanovisku, ktoré prezentujem za klub KDH. Nechcem teraz s vami, ani nás nie je tak veľa, polemizovať o tom, kto je vaša záujmová skupina. Naša záujmová skupina sú rodiny s deťmi. Tie rodiny, ktorých ich rodičia sa usilujú zlepšiť svoju situáciu vlastnou prácou. To je naša preferovaná skupina a týmto navrhujeme nižšie dane. Nižšie dane pre tých, teda rodičov, ktorých príjem je vyšší, a tým, ktorí pracujú a majú nižší príjem, tým chceme pridať. Toto sa dá urobiť úpravou cez daňový bonus. Preto navrhujeme jeho zvýšenie. Návrh podporujú poslanci KDH aj ostatní poslanci opozičných strán.

Ak dovolíte, ja by som ho prečítal. V § 33 ods. 1 nahradiť slová "v sume 6 480 korún" slovami "v sume 7 680 korún". Týmto navrhujeme upraviť, resp. zvýšiť sumu daňového bonusu na nezaopatrené dieťa daňovníka o 100 korún mesačne, a tým znížiť jeho celkové daňové zaťaženie. Je to zároveň zvýšenie nepriamej podpory rodín s deťmi cez tento efektívny nástroj, ktorý nie je možné zneužiť, napríklad v porovnaní s inými nástrojmi priamej podpory rodín s deťmi.

Návrh je tiež reakciou na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj a znižujúcu sa celkovú podporu štátu voči rodinám s deťmi. Návrh má dopad na štátny rozpočet, odhadujem rádovo, že to bude viac ako 900 mil. korún, ale keďže vládna koalícia chce pridávať úzkej skupine tých prvorodených, je to asi 25-tis. detí a s dopadom na rozpočet 300 mil. rádovo, my týmto návrhom navrhujeme pridať, alebo menej cez dane brať aj tým, ktorí sú na tom horšie.

Ak môj návrh prejde pri rokovaní o štátnom rozpočte, uvediem konkrétne, kde na to sú "ukryté" prostriedky v štátnom rozpočte na budúci rok bez toho, aby sa zvyšoval deficit štátneho rozpočtu. To nechceme.

Prosím o podporu môjho návrhu. Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalším, kto sa prihlásil do rozpravy, je pán Ivan Štefanec za poslanecký klub SDKÚ - DS, pripraví sa pani poslankyňa Iveta Radičová, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto dôležitému zákonu, ktorým je novelizácia zákona o dani z príjmu.

Predovšetkým si myslím, že daňová reforma bola jednou zo základných zmien, ktoré naštartovali rast slovenskej ekonomiky a o úspešnosti daňovej reformy nepochybujú dve tretiny občanov.

Hlavný prínos reformy bol okrem spravodlivého zdaňovania predovšetkým v jednoduchosti a transparentnosti tejto reformy. Žiaľ, musím konštatovať, že tieto základné atribúty sú týmto vládnym návrhom narušené, pretože občanom sa zvyšujú dane a zmeny komplikujú prehľadnosť tohto dôležitého zákona.

Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú spolu 4. Jeden z nich už predniesol pán spravodajca, ten nebudem opakovať.

Prvý sa týka degresivity odpočítateľnej položky. Považujeme totiž tento vládny návrh za nesystémový, pretože zavádza zvyšovanie zdanenia fyzických osôb cez znižovanie odpočítateľnej položky na daňovníka, je to teda podľa nás nabúranie rovnej dane a chápeme to ako trest pre pracovitých a úspešných.

Prečítam teraz celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 17 čl. I. V čl. I bod 17 § 11 ods. 1, 2 a 3 znejú nasledovne: "Odsek 1. Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4." "Odsek 2. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka." "Odsek 3. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku alebo manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky alebo manžela." To bol text prvého pozmeňujúceho návrhu.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zdaňovania živnostníkov. Terajšie ustanovenie zákona dáva možnosť všetkým živnostníkom, ktorí nie sú platcami DPH uplatňovať si výdavky paušálne vo výške 40 % a odbremeňuje ich tak od komplikovaného vedenia účtovníctva. Remeselníci uvedení v prílohe 1 živnostenského zákona si takto môžu uplatniť až 60 %. Napríklad ale krajčíri sú voľnou živnosťou, táto klasifikácia bola urobená preto, aby čo najviac zjednodušila začatie podnikania, čo najviac znížila administratívne náklady. Napríklad táto živnosť nie je uvedená v prílohe 1, a teda napriek tomu, že sú to remeselníci, nemajú právo na 60-percentný paušál, ale iba na 40-percentný.

Je teda stav, že administratívnym klasifikovaním jednotlivých činností prichádza k chybám a toto by bolo jednou sadzbou odstránené. V tomto napríklad súhlasíme aj s argumentáciou ministerstva financií, že je jednoduchšie používať jednu sadzbu, ten náš názor však je, že tá sadzba by mala byť nie 40, ale 60 %.

Druhým faktom je, že doterajšia možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov nebola využívaná dostatočne. To je tiež realita, lebo z celkových zhruba 340-tis. živnostníkov využíva možnosť 40-percentných výdavkov iba 23-tis. a 60-percentných iba 3 800. Malý záujem je hlavne preto, že skutočné náklady živnostníkov sú vyššie, ak teda máme živnostníkom uľahčiť život, navrhujeme zaviesť paušálne výdavky pre všetkých živnostníkov na rovnakej úrovni 60 %. Hlavný prínos je v zjednodušení účtovníctva a v znížení administratívnych nákladov predovšetkým pre drobných živnostníkov. Dovolím si prečítať celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 6.

V § 6 ods. 10 sa uvádza: "Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Ak daňovník s príjmami podľa ods. 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede o zásobách a pohľadávkach." To je celý text druhého pozmeňujúceho návrhu.

Tretí pozmeňujúci návrh sa týka bodu 89. Tu je v § 52b problematický ods. 8. V jeho podstate sa tu navrhuje rozšíriť povinnosť zahrnúť do základu dane a zdaniť v roku 2007 alebo 2008 aj časť úrokových výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré hospodársky, teda vecne patrili do minulosti a sú výsledkom udalostí roku 2003.

V prípade, že sa tento bod prijme, nastane retroaktívne zdanenie, čo je v rozpore s čl. I Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. Konkrétne to znamená napríklad, že takýto proces daňovej povinnosti považujeme za neprípustný, pretože zisky jedného daňovníka, v tomto prípade predávajúceho, by mal povinnosť zdaniť iný daňovník, kupujúci, ktorý cenný papier vlastnil k 31. 12. 2003, pričom o tejto daňovej povinnosti sa dozvedá v roku 2006.

Navrhovateľ uvádza, že ide len o spresnenie zákona, súčasné znenie však takúto povinnosť neukladá. Prijatie takéhoto ustanovenia by bolo precedensom a budeme sa musieť obávať, že kedykoľvek sa môže stať, že výnosy doposiaľ oslobodzované, resp. nezdaňované a dosiahnuté kedykoľvek v minulosti budú zdanené. Aby sa zabránilo tejto chybe, v pozmeňujúcom návrhu navrhujem ods. 8 vypustiť. Tento pozmeňujúci návrh teda pozostáva z toho, že v bode 89 čl. I v § 52b sa vypúšťa ods. 8. Koniec pozmeňujúceho návrhu.

No a čo sa týka toho posledného štvrtého pozmeňujúceho návrhu. Ide tu o životné poistenie a možnosť odpočítania si tejto sumy zo strany zamestnávateľa do daňového základu. Návrh predkladateľa ruší možnosť uplatnenia daňového výdavku zamestnávateľov, ktorí prispejú zamestnancovi na životné poistenie a účelové sporenie. Naopak, doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca zostáva aj naďalej daňovo odpočítateľnou položkou.

Podľa nášho názoru ide o zásah do hospodárskej súťaže a narušenie rovnakých podmienok podnikania. Je tu skutočne riziko, že takáto diskriminácia je v rozpore s princípmi európskeho práva. Táto zmena je navrhovaná len necelý rok po tom, ako celý systém funguje. Možnosť zamestnávateľov uplatniť si daňový výdavok v prípade príspevkov na iné produkty ako doplnkové dôchodkové sporenie existuje len od začiatku tohto roku od 1. januára 2006.

Napriek relatívne krátkej účinnosti predmetného ustanovenia registrujú poisťovne zhruba 700 zmlúv so zamestnávateľmi, pričom zrušenie tejto výhody bude mať dopad približne na 5-tis. zamestnancov. Toto číslo jednoznačne poukazuje na potenciál, ktorý v sebe životné poistenie má. To, že sa menia podmienky po takej krátkej dobe je zároveň zlé pre podnikateľské prostredie, t. j. zamestnávatelia, ktorí už zamestnancom na dôchodok prispievajú, by to znamenalo priame straty a možno predpokladať, že by prestali v prípade prijatia tejto úpravy zamestnancom na životné poistenie prispievať. Navyše sa tak dotkne práve zamestnancov, pretože tí o motivačné príspevky môžu nakoniec prísť.

Najviac na zmenu by doplatili občania s nízkymi príjmami, pre ktorých je práve príspevok od zamestnávateľa impulzom na to, aby si takto začali šetriť na dôchodok. To potvrdzujú aj skúsenosti, že najviac zmlúv so zamestnávateľmi pochádza napríklad práve z východného Slovenska a s občanmi z nízkopríjmových skupín.

Podľa údajov Slovenskej asociácie poisťovní počet zmlúv, ktoré spĺňali podmienky na daňovú úľavu v roku 2005 bol približne 1 750-tis. To znamená, že takmer tretina občanov Slovenska si aktívne šetrí na dôchodok.

Pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovolím predložiť, rieši uplatňovanie výdavkov na príspevky zamestnancom pri zabezpečovaní sa na dôchodok a ponecháva, a to je najdôležitejšie, doplnkové životné poistenie a účelové sporenie na rovnoprávnej úrovni. Celý pozmeňujúci návrh znie nasledovne: "V bode 29 čl. I v § 19 ods. 3 písm. l) sa za slová "dôchodkové sporenie" vkladajú slová "účelové sporenie a poistné na životné poistenie". Koniec návrhu.

Záverom mi dovoľte ešte požiadať, aby zo spoločnej správy bol vyňatý bod 10 na osobitné hlasovanie. Ide o návrh pani poslankyne Radičovej, ktorý je aj v spoločnej správe, a ide tu o zdaňovanie nízkopríjmových skupín a spoločné zdaňovanie rodín. Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, máme takú dohodu, že ani na vystúpenia, ktoré postrádajú elementárnu logiku a sú v konečnom dôsledku principiálne neetické nebudeme reagovať s tým, že účel schválenia rozpočtu, ktorý naozaj obce a mestá potrebujú, potrebujú ich VÚC, treba vytvoriť priestor a vzhľadom na osobitné okolnosti treba túto vec cítiť ako prioritu, ale mali sme tu dve vystúpenia v podstate za poslanecké kluby od našich kolegov, aj opozičných kolegov, pán Hort aj pán poslanec Brocka.

Na pána Horta by som sa nedal vyprovokovať k vystúpeniu, pretože jeho arzenál je známy. Boľševici, Bielorusko, staré časy, neviem aká krajina a podobne. Nato myslím reagovať netreba a to zrejme časť ľudí toto vystúpenie uvíta, ale pevne verím, tí, ktorí trošku rozmýšľajú nad stavom tejto krajiny a nejakým spôsobom vnímajú základné procesy, ktoré sa tu dejú, si na to vedia urobiť názor.

Čo ma ale nesmierne mrzí a kde som teda sám vnútorne nedodržal tú dohodu bolo vystúpenie pána Brocku, lebo to ma priviedlo do úžasu. Vážne sa postaviť ako kresťanský demokrat pred parlament, pred verejnosť a povedať, že teda KDH je, preňho sú dane trestom, že KDH teda najnižšie dane považuje za najdôležitejšiu vec a jedine rodina, teda neplatenie daní alebo teda čo najnižšie dane považuje za základný cieľ ochrana podnikateľa a tretieho sektora, že to je to hlavné s tým, že teda hlavne je to rodina.

No môj problém je, že veľmi ľahko sa to dá preložiť, veď tých 80-tis. invalidov s tým 6 500-korunovým priemerným invalidným dôchodkom, ktorý je hanbou našej krajiny a za to niekto môže, že to tak je, tých naozaj potešíte, že nebudete ich zdaňovať alebo budete ich zdaňovať minimálne.

Teraz som pozeral, v tom Novom Čase beží, platy zdravotných sestier, ktoré zarábajú 10-tis. korún, od rána do noci v službách drú po nemocniciach a dneska hľadajú možnosti opustiť krajinu, aby išli pracovať tam, tých tiež nesmierne poteší, že im o 2 % alebo o 200, alebo o 300 korún znížite dane.

Rovnako však a úplne v rovnakom pomere ako u obrovskej právnickej osoby, kde, samozrejme, na tretí sektor s veľkou chuťou Slovnaft tých 109 mil. korún dá, lebo však prečo by ich nedal, ktoré, samozrejme, ale štátu chýbajú, pretože niekto tu za pár rokov dane, ktoré sú trestom pre niekoho, čo tu vážne beztrestne rozprávajú ľudia, to v slušnom európskom parlamente, a hovorím to s plnou zodpovednosťou za to, čo hovorím, hovorí krajná pravica a slušný človek, stredový politik si nedovolí postaviť sa pred ľudí a toto povedať. To sa proste jednoducho nedá nechať bez povšimnutia.

Niekoľkokrát som zdôraznil veľmi vážne v ustanoveniach ústavne v iných krajinách, v Nemeckej spolkovej republike, kde sú v ústave veci typu, že štát prostredníctvom dane z dedičstva dbá na to, aby sa v rukách jedincov nehromadil nadštandardný majetok, v Nemecku, ktoré pod egidou sociálnych demokratov a v spolupráci so sociálnymi demokratmi spravuje Nemecko a drží ho v polohe, je jednou z najúspešnejších ekonomických krajín sveta. A táto krajina je pre mňa istým spôsobom osobitne v daňovej oblasti vzorom.

Nepochybne rozbité hospodárstvo a transformácia naozaj ukazuje, že jedným najucelenejším prostriedkom národohospodárskej politiky je okrem iného aj daňový damping a vytváranie priestoru pre podnikateľov. Odhliadnuc od pozitív treba a slušný človek zdôrazní aj negatíva a ten problém, ktorý v tejto krajine v tomto smere je, je postupná retardácia dobrej pracovnej sily, iba hrubá mechanická práca, relatívna malá pridaná hodnota a podobne. Dá sa s tým pracovať.

Ale aby kresťanský demokrat hovoril o daniach ako o treste, pán poslanec, a tých učiteľov z čoho budeme platiť, ktorým tiež dáte o 200 korún menšie dane, ktorí za celý život ako vrchol ich profesionálnej kariéry dostanú 18-tis., keď si v živote učiteľ nekúpi dom, nekúpi si auto a nepôjde na poriadnu dovolenku.

Akým spôsobom chcete sanovať verejné služby a budete hovoriť o podpore ktorej rodiny, tých privatizérov, ktorí za rok zarábajú 200, 300 mil. korún? A tých majetok musíte chrániť ako principiálny, ktorí za dva roky z nuly majú 200, 300, 500 mil., ktorí v živote nie sú ochotní sa podrobiť elementárnemu dohľadu zákona nad tým, že ako získali ten majetok a podobne? Týchto vy chránite, a to ste kresťanský demokrat?

Prečítali ste si aspoň niečo o kresťanskej sociálnej náuke? Ja vám môžem opäť citovať či osobne, ako chcete, ja neviem, je to z nevedomosti? Ako chcete pomáhať tým rodinám? Tým mladým rodinám, ktorí nemajú príspevok na narodenie dieťaťa. Viete, aká je populačná politika na Slovensku, aký je stav? Ako ju chcete reálne, čo ste urobili ako minister práce a sociálnych vecí, ako ste ten štandard rodiny s tými 15, 16, 19 %, o ktorých ste tu furt rozprávali, ako ste ho chceli zabezpečovať? Kde sa rozplynul jeden biliónový spoločný majetok, verejný majetok, ktorý sme tu mali k dispozícii, ktorý bol vlastníctvom a urobili ho títo ľudia dokonca za toho "totáča", za tých boľševikov, ale vznikol? Ako sa s ním naložilo a ako idú peniaze z neho do verejného sektora? Ako sanujeme elementárne zásady dôstojného života a humanitu, ktorú máme fixovanú v našej ústave?

Takže poprosím pekne, ja sa ospravedlňujem za to, že ma to vzrušilo, ale vážne, pán poslanec, toto sa nesmie hovoriť v slušnom štáte. My sa môžeme baviť o tom, ako optimálnejšie nastaviť daňový systém, akým spôsobom budeme organizovať daňovú solidaritu a môžeme sa škriepiť o percentách, ale vyhlasovať to, čo vyhlasujete, to nemá s kresťanskou demokraciou, nehnevajte sa, ale absolútne nič spoločného. Je to neoliberálny ultraradikálny názor. A jednoducho nekontaminujme verejnú mienku tým, že tu ide o čosi, čo má niečo spoločné s kresťanstvom. Odpustite mi ten osobný tón, ale naozaj sa to nedalo vydržať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)