J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na zámer vlády zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby uvedený v programovom vyhlásení vlády.
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, ja vás poprosím o prerušenie. Dámy a páni, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, lebo...
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať. Pán expredseda vlády, aj ja vám gratulujem, všetko najlepšie k Mikulášovi a teraz sa posaďte, aby sme mohli pracovať, aj všetkým Mikulášom. (Potlesk.) Pán Galbavý, pán Štefanec, poprosím vás, choďte do klubu, tam je minerálka a iné. Budeme pokračovať v rokovaní.
Nech sa páči, pán minister financií, odôvodňujte návrh zákona, ktorý ste predložili.
J. Počiatek, minister financií SR: Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach s cieľom zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov znížením cien v týchto tovaroch.
Pri zavedení zníženej sadzby dane je Slovenská republika viazaná Šiestou smernicou Rady v jej znení a dodatkoch, ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii a podľa ktorej môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré nesmú byť nižšie ako 5 % pre kategórie tovarov a služieb špecifikovaných v prílohe H Šiestej smernice.
V nadväznosti na zámer vlády, ktorým je zníženie cien niektorých tovarov z titulu ich preradenia zo zákonnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, je v prvom kroku opodstatnené preradiť i tie tovary, ktorých preradenie bude mať priaznivý dopad na spotrebiteľa, t. j. znížením sadzby dane skutočne dôjde k zníženiu cien týchto tovarov na poslednom stupni daňového reťazca.
Pozitívny dopad na konečného spotrebiteľa z hľadiska cenového sa znížením sadzby dane dosiahne pri tovaroch s regulovanými cenami. Takýmito tovarmi sú lieky a zdravotnícke pomôcky. Zníženie cien z titulu zníženia sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach v konečnom dôsledku neovplyvní výrazne rozsah konečnej spotreby, pretože ide o tovar, pri ktorom konečná spotreba nezávisí priamo od cien, ale skôr od skutočnej potreby. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny liekov sú regulované štátom, je možné očakávať pozitívny dopad na občana a spotrebiteľa. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovaní výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
I. Varga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ospravedlňujem sa vám, minule som ho neoslovil, neprivítal, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre zdravotníctvo, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.
Vládny návrh zákona prerokovali, ako som uviedol, výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre zdravotníctvo. A odporúčajú tieto výbory predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a doplňujúcim návrhom, ktorý máte rozdaný v tlači 94a v laviciach.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, dajte otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otvorím, rozpravu, áno. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. (Hlasy z pléna.) Hlási sa do rozpravy, ospravedlňujem sa, zapísaný je pán Novotný. A nefunguje vám mašinka? (Odpoveď z pléna.) Registrujem, dobre. Tak ako prvý bude pán Novotný, druhý bude pán Mikloš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. (Reakcia z pléna.)
V poriadku, budete hovoriť. Nech sa páči, máte slovo. A potom vystúpi pán poslanec Mikloš.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril niekoľko svojich náhľadov a hodnotení k predmetnému vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý dneska prerokovávame v druhom čítaní.
Predmetný vládny návrh zákona prerokoval aj výbor pre zdravotníctvo, pretože si myslíme, že táto úprava sa veľmi bytostne dotýka rezortu zdravotníctva a je dôležité, aby sme o tom hovorili v trošku širších súvislostiach z pohľadu fungovania rezortu zdravotníctva a z pohľadu, toho, čo to pre rezort zdravotníctva donesie.
V predmetnom vládnom návrhu zákona sa navrhuje zníženie sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky v zmysle prílohy 7 z 19 % na 10 %. Chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády sľubovalo zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby, resp. v časti Zdravotníctvo sľubovalo výrazné zníženie doplatkov obyvateľstva na lieky. Ceny liekov a zdravotníckych pomôcok sú regulované štátom prostredníctvom kategorizácie. A tak skutočne znížením DPH na lieky z 19 % na 10 % naozaj dôjde k určitému zníženiu koncových cien liekov a zdravotníckych pomôcok na trhu. Pri znížení DPH z 19 % na 10 % to prinesie úsporu zhruba 2,3 mld. Sk na liekoch s plnou alebo čiastočnou úhradou. A toto šetrenie vo výške 2,3 mld. korún, teraz spomínam už pomerne presné číslo, lebo hovorí z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý budeme prerokovávať, bude šetrenie predovšetkým na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na strane zdravotných poisťovní. Na strane pacientov, teda koncových spotrebiteľov, to šetrenie také výrazné nebude. Odhadujem ho vo výške 200 mil. - 300 mil., aj keď pán štátny tajomník u nás na výbore hovoril o 800 mil. Neviem, ako došiel k tomu číslu, pretože pri liekoch s plnou alebo čiastočnou úhradou je zhruba deľba nákladov medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta v pomere deväť ku jednej. Čiže vychádza mi logicky to číslo 200 mil. - 300 mil. Keď to rozpočítame na počet pacientov a na preskripciu, ktorú na Slovensku máme, prináša to šetrenie na jedného pacienta zhruba 50 korún ročne, čo teda nesplní tú prvú a takú, by som povedal, z pohľadu vládnej koalície a Smeru najčastejšie proklamovanú tézu, že ide o výrazné zníženie doplatkov pre pacientov.
Ak chceme hovoriť o znižovaní doplatkov pre pacientov, naozaj cesta cez znižovanie DPH nevedie. Cesta vedie cez iné nastavenie kategorizácie liekov a cez vyšší podiel úhrady zdravotných poisťovní na cene liekov. To ale znamená, že aj keď pridávame do rezortu zdravotníctva finančné prostriedky, bez veľkých problémov potrebujeme niekoľko miliárd, možno aj desiatok miliárd pridať do liekovej politiky, čím by sa výrazne narušila rovnováha v objeme finančných prostriedkov, ktoré smerujú do liekovej politiky, ktoré smerujú na ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ktoré idú na ústavnú zdravotnú starostlivosť, čo sa podarilo v priebehu tohto roka dostať v podstate do úrovne takých troch tretín, čo je taký zdravý pomer všade, aj v západnej Európe, aj v ostatných krajinách.
Chcel by som ďalej ešte k tejto téme, o ktorej si myslím, že je veľmi zaujímavá, povedať asi toľko, že šetrenie 2,3 mld. na strane nemocníc a na strane zdravotných poisťovní je iste veľmi zaujímavé. Je už započítané v tom celkovom náraste disponibilných finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva, o ktorých hovoril opakovane minister zdravotníctva, asi vo výške 7,6 mld. korún, ale ja sa chcem spýtať a naozaj diskutovať o tom, či navyšovanie disponibilných finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva treba robiť práve tým, že zrušíme jednu sadzbu DPH, ktorá sa ukázala ako neuveriteľne efektívna v celej ekonomike. Po prvé, je problém v tom, že dve sadzby DPH a priori znamenajú zakódovaný problém s rizikom špekulácií. Hovorili sme o tom aj na výbore pre zdravotníctvo, že ak dáme určité zdravotnícke pomôcky, a predovšetkým o ne ide, alebo všeobecné kategórie liekov do DPH s nižšou úhradou, môžu byť tieto zdravotnícke pomôcky využité aj v iných sférach spoločnosti, nielen v zdravotníctve. A môžu byť práve na to zneužité zdravotnícke zariadenia. Takže to je jeden veľký problém. Po druhé, nesystémové zníženie DPH, lebo hodnotím to ako nesystémové zníženie DPH na lieky z 19 % na 10 %, je len iný druh transferu medzi štátnym rozpočtom a zdravotnými poisťovňami. To znamená, že o koľko budú mať vyššie príjmy zdravotné poisťovne alebo o koľko ušetria zdravotné poisťovne a poskytovatelia, o toľko bude mať nižší príjem štátny rozpočet, presne o výšku tejto DPH. A preto si myslím, že o tom riešení teraz v tejto chvíli už hovoriť je trochu neskoro, keďže pred chvíľou vládna koalícia schválila zákon o zdravotnom poistení, tak ako ho schválila. Ak by sme chceli postupovať štandardne, DPH by mala zostať na úrovni 19 % a platba štátu by mala byť stanovená na rovnaké percento po celý rok tak, aby vykrylo, povedzme, aj týchto 2,3 mld. korún, to znamená niekde na úrovni 4,5 % až 4,6 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. Čiže toto by bol štandardný postup. Ak by vláda dodržala svoj sľub, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády, a zvýšila odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 %, tak v podstate toto znižovanie DPH by bolo zavzaté v tomto transfere z pohľadu štátneho rozpočtu, čo iste potvrdí pán minister Počiatek. Je to v podstate jedno, pretože o čo bude mať vyšší príjem rezort zdravotníctva, o to bude mať zas pre zmenu pre DPH nižší príjem štátny rozpočet, pretože ide len o transfer finančných prostriedkov.
Záverom chcem povedať, že považujem zníženie DPH na lieky z 19 % na 10 % za nesystémový krok jednak preto, lebo ide o transfer medzi štátnym rozpočtom a rezortom zdravotníctva, jednak preto, že by bolo omnoho čistejšie nechať to na úrovni 19 % a riešiť to radšej zvýšením odvodov štátu za svojich poistencov, ktoré vláda aj tak deklarovala a nedodržala. Je v tom zakódovaný vnútorný problém so špekuláciami s tým, ako ináč využiť možno zdravotnícke pomôcky alebo ako profitovať na dvoch sadzbách DPH. A, do tretice, je to veľmi neštandardný spôsob, ako zvýšiť objem disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva v budúcom roku. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok. (Reakcia z pléna.) Dobre, dáme vám hlas. Prvý je pán Halecký, druhá je pani poslankyňa Sabolová.
Zapnite, prosím, mikrofón pre pána poslanca Haleckého.
J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ja si, opačne, myslím, že zníženie sadzby dane na 10 % zo základu znamená prínos pre zdravotníctvo ako celok, ale aj pre pacientov. V doterajšom priebehu sme ukázali, že chceme tých finančných prostriedkov do zdravotníctva dať viacej rôznymi spôsobmi. A toto je jeden zo spôsobov, ako uľahčiť situáciu pacientovi a takisto aj rezortu. Predpokladám, že už len pacienti, ktorí užívajú napr. antibiotiká, ktorí užívajú okuliare, ktorí užívajú vozíky pre telesne postihnutých, rôzne ortopedické zariadenia, budú s tým súhlasní a budú spokojní, že ich náklady a takisto aj náklady rezortu budú priaznivejšie. Preto môj názor je, aby sme tento postup schválili. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcem len podporiť pána poslanca Novotného v tom, čo uvádzal tak, ako som aj ja v prvom čítaní namietala ako nesystémový krok znižovanie DPH na lieky. Aj po odpovedi pána ministra na moju otázku na hodine otázok vlastne dôjde k podstatnej úspore v zdravotných poisťovniach. Pýtala som sa, čo získa pacient, pretože ak hovoria, že sú sociálni, tak malo by byť aj na strane pacienta nejaké väčšie zvýhodnenie. A tu dôjde k úspore ročne v poisťovniach vo výške 1,8 mld. a u pacientov vo výške len 0,2 mld. Čiže je to nepomer. Je to skôr len také zastieranie toho, že my vychádzame v ústrety pacientovi alebo občanovi. Je to skôr len taký biznis a hlavne nesystémový krok, pretože ak sme zaviedli jednu daň 19-percentnú a už v tom období sme neuvádzali nijaké iné, vytvára to priestor, ak vytvoríme niekoľko úrovní daní DPH, že teraz budeme tak vyťahovať také hrozienka, ale nebudeme riešiť celú ekonomiku. Skutočne nie je to nejaký veľký prínos pre tých, pri ktorých hovoríte, že ak sa zníži DPH, tak pacient bude mať nejakú výhodu. Nie je to pravda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Na pána poslanca Haleckého by som chcel krátko zareagovať. Aj včera sme mali podobnú diskusiu a prostredníctvom faktickej poznámky aj dnes. Je dobré, že štát chce zaplatiť za svojich poistencov viac formou zvýšenia odvodov. Je dobré, že štát hľadá viacej prostriedkov, viac disponibilných zdrojov v rezorte. Len moja otázka, tak ako bola včera, aj dnes je, prečo na to hľadáme takéto nesystémové kroky, prečo to robíme nesystémovým spôsobom, prečo zvyšujeme odvody štátu na štyri mesiace, prečo znižujeme sadzbu DPH, prečo štát, vláda nedodrží svoje programové vyhlásenie, zvýši odvody o 1 % v priebehu celého roka. A ten objem finančných prostriedkov dokonca ešte vyšší bude v tomto rezorte. Systémovo čisto nemusíme deformovať daňový systém, nemusíme vymýšľať pseudoargumenty o racionalizácii. Ja nič iné nechcem. Teším sa, že ide viacej finančných prostriedkov do rezortu zdravotníctva. A v tejto chvíli nechcem diskutovať o tom, že všetko, čo tam horko-ťažko natlačíme viac tento rok, spotrebujeme, pretože budeme mať mäkké rozpočtové kritériá a pretože nám bude rásť spotreba a pretože nám vypadli poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výsledok bude nulový. Zdravotníctvo nepocíti, že má viacej peňazí, pretože tieto peniaze neefektívne odtečú niekde inde. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pán poslanec Mikloš Ivan.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy k tomuto zákonu, pretože vládny návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je jediným, musím povedať, chvalabohu, jediným, ale jediným vážnym zásahom do fungujúceho daňového systému, ktorý bol ustanovený daňovou reformou, ktorá začala platiť od 1. januára 2004. Ak by sme porovnávali tie návrhy, ktoré zatiaľ, zdôrazňujem, zatiaľ vláda navrhuje, s tým, čo bolo napísané v programe strany Smer, ale aj s tým, čo je v programovom vyhlásení, aj keď tam je toho už, chvalabohu, omnoho menej, tak by sme možno mohli povedať, že chvalabohu. Ale myslím si, že napriek tomu práve tento zásah, zásah do dane z pridanej hodnoty, je zásahom vážnym. Spomeniem najskôr, že tie ostatné, ktoré prešli v zákone o dani z príjmov, najmä teda znižovanie odpočítateľnej položky, čiastočná zmena asignácie daní, sú tiež negatívnymi zásahmi, ale majú skôr z hľadiska daňového systému kozmetický charakter, nie z hľadiska fungovania mimovládnych organizácií, tam bude ten zásah najmä v tých oblastiach, na ktoré sa už nebude dať asignovať daň pomerne vážnejšia. Čo sa týka znižovania odpočítateľnej položky s rastúcim príjmom, tam ide skôr o takú pomstu vyšším stredným vrstvám. Z hľadiska fiškálneho to má dosah minimálny, pár desiatok mil. korún.
Ale za vážny zásah považujem práve zavedenie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty pri liekoch a zdravotníckych pomôckach. Pritom treba povedať, že z vecného hľadiska ide o zásah, ktorý neprináša žiadne efekty, ktoré by sa nedali dosiahnuť inak a dokonca ešte lacnejšie, a to bez toho, aby sme deformovali fungujúci daňový systém. O tom, že daňový systém je fungujúci, svedčia daňové príjmy, o tom svedčí hodnotenie slovenského daňového systému nielen zo strany všetkých odborníkov na túto tému, ale aj zo strany napr. investorov a zo strany celej odbornej a zainteresovanej verejnosti. Ale najlepšie o tom svedčia výnosy, ktoré štát získava na daniach, napriek tomu, že dane sa znížili. No a práve zrušenie jednotnej sadzby, teda zavedenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na lieky, myslím si, nabúrava jeden zo zásadných pilierov daňovej reformy.
Prečo považujem toto rozhodnutie za zlé.
Po prvé, ciele, ktoré týmto chceme dosiahnuť, dosahujeme tým najhorším spôsobom. Pán poslanec Novotný vyčíslil, že z tých očakávaných 2,3 mld. korún efektu, ktoré znamenajú, ale treba zároveň povedať, 2,3 mld. korún výpadku v príjmoch štátneho rozpočtu, väčšina, vlastne až okolo 2,1 mld., budú zisky, teda nižšie náklady, teda zisky poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Ak sme chceli dať 2 mld. naviac zdravotným poisťovniam a poskytovateľom, tak jednoducho sme nemuseli kvôli tomu rušiť, znižovať, zavádzať nižšiu daň z pridanej hodnoty. Keby sme ju boli ponechali, štátny rozpočet by mal vyššie príjmy v tejto hodnote a 2 mld. korún mohol dať napr. cez pokrytie zvýšenej platby za poistencov štátu poskytovateľom a zdravotným poisťovniam. Čo sa týka toho zvyšku, tých 200 mil. až 300 mil. korún, ktoré dávame ľuďom v tom zmysle, že zaplatia teda menej za lieky, ktoré sa kupujú voľne, lebo to je ten efekt, tam treba povedať, že je to najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob, ako ľuďom pridávať, pretože my týmto spôsobom znižujeme ceny za lieky, nielen pre chudobných, pre tých, ktorí sú odkázaní na nejakú formu štátnej pomoci, ale pre všetkých, aj pre tých bohatých, ktorí práve tie voľnopredajné a drahšie lieky kupujú možno v ešte väčšej miere. Takže omnoho efektívnejším spôsobom by bolo zachovať jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty z príjmu, ktorý by bol naviac z tohto titulu, dať viac poskytovateľom a zdravotným poisťovniam a sčasti alebo z týchto ušetrených peňazí tieto prerozdeliť pre tých, ktorí túto pomoc potrebujú. A potom by sme im pomohli oveľa viac ako v priemere tými 50 korunami ročne, ako ich vyčíslil pán poslanec Novotný. Bolo by to spravodlivejšie, bolo by to adresnejšie. Pomáhalo by to viac chudobným a odkázaným, nie viac tým bohatým, ako táto znížená sadzba vlastne pôsobí. Čiže ide o najdrahšie riešenie a o nespravodlivé a neadresné riešenie.
Po druhé, je to veľmi nebezpečný precedens, nebezpečný precedens preto, že aj to, že máme na stole len návrh na lieky, myslím si, nie je dôvodom toho, že ten návrh je len na lieky, nie je to, že by si vláda a ministerstvo financií uvedomovali, že je to zlý a nebezpečný krok, ale je to preto, že rozpočet nepustil viac, preto, že vstup do eurozóny a maastrichtské kritériá nedovoľujú, aby sa išlo ďalej a nižšie, preto, že by to malo väčšie rozpočtové dôsledky. A práve preto, že sa vytvoril tento precedens, že sa vytvorí, ak sa schváli táto novela zákona, skupina tovarov, ktoré sa znížia, zvýši sa tlak zo strany iných výrobcov tovarov a poskytovateľov služieb, aby došlo k zníženým sadzbám aj pri týchto položkách. A negatívne je to preto, že týmto sa nielen, hovoril to aj pán poslanec Novotný a spomínala to aj pani poslankyňa Sabolová, vytvára opäť priestor na daňové úniky. A to nie je teória. Mali sme dve sadzby dane z pridanej hodnoty, mali sme polovičku tovarov a služieb zhruba v nižšej sadzbe, polovičku vo vyššej a vytváralo to priestor na obrovské daňové úniky. Jedna jednotná sadzba bez výnimiek takýto priestor rušila, nevytvárala.
Ďalším, čo tu nebolo spomenuté, nákladom sú administratívne náklady súvisiace s dvoma sadzbami dane z pridanej hodnoty. Tieto administratívne náklady sa zvyšujú aj u daňovníkov, ale zvyšujú sa predovšetkým v daňovej správe, pretože pri dvoch sadzbách dane je logické, že administratívna náročnosť daňového systému je vyššia.
Takže zo všetkých týchto dôvodov si myslím, že keďže platí, že najhorší spôsob robenia sociálnej politiky alebo aj akejkoľvek inej politiky je deformovanie daňového systému, myslím si, že toto je príklad, ktorý ukazuje, že to tak naozaj je.
A, pán poslanec Halecký, dúfam, že sa mi podarilo vysvetliť, že ak by ste to boli urobili iným spôsobom, ak by ste to boli urobili tak, že by ste neznížili túto sadzbu, ale adresným spôsobom potom pomohli tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú, pomohli by ste im oveľa viac, ako im pomáhate týmto, a zároveň by ste nedeformovali daňový systém a nevytvárali všetky tie riziká, na ktoré som poukázal. Aj z tohto dôvodu poslanci za SDKÚ - DS nepodporia tento návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie.
Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
I. Varga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, nechcel som reagovať na vystúpenia, ale nedá mi, aby som teda pár slovami sa nevyjadril k pánovi poslancovi Novotnému a pani kolegyni Sabolovej. Ja si myslím, že naozaj to pomôže a je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, že sme znížili túto sadzbu na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Ale v čom je teda hlavný problém ako v nákladoch, ako pacienta, toho spotrebiteľa na lieky. Práve v minulom období bola zavedená kategorizácia liekov, a nie liečiv, kde teda sa vytvára prostredie na neštandardné posudzovanie jednotlivých úhrad. Vlastne tam je ten priestor iný a tam je možnosť výrazne ovplyvniť cenu liekov pre pacientov. Toto je ten hlavný zdroj a motív, že sa urobila neštandardná kategorizácia a kategorizovali sa lieky ako konečné produkty, a nie liečivá podľa účinnej látky, ako si myslím, že je to normálne. A vtedy má rovnakú možnosť každý výrobca súťažiť s tou cenou toho jeho prípravku. Tak v tomto to je a tam sú teda iné možnosti finančné. A nehovorí sa o tých 2 mld., tam možnože by sa dalo ušetriť viac, možnože v rámci nejakých ďalších zákonov bude toto riešené. Takže len toľko k tomu. Takže ja si myslím, že toto je ten hlavný motív, kde teda by mohlo dôjsť k úsporám.
K pánovi poslancovi Miklošovi by som si dovolil povedať len toľko, že pokiaľ by sa dali priamo poisťovniam tie 2 mld. zvýšenou úhradou za poistencov, za ktorých platí štát, je to, áno, úplne rovnaké ako pre príjmy poisťovní. Ale vysvetlite mi, ako by potom došiel ten pacient k tomu zníženiu, toho by sa to nedotklo. Čiže to by nebolo to isté. Čiže vlastne ten pacient by tú zníženú sadzbu a znížené ceny nemal, pokiaľ by sme dali 2 mld., ako hovoríte, priamo poisťovniam, tak tam by to zastalo a už by sa to nepremietlo vlastne ďalej na toho konečného spotrebiteľa. Takže len toľko k tomu. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 76).
Spoločná správa je ako tlač 76a.
Prosím pani ministerku Tomanovú, aby odôvodnila návrh zákona.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Novela zákona v nadväznosti na realizáciu programového vyhlásenia vlády zavádza príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa za účelom zmiernenia počiatočných výdavkov rodiny súvisiacich s narodením prvého dieťaťa. V tejto súvislosti novela zákona navrhuje a určuje okruh osôb oprávnených na uplatnenie príplatku k príspevku, ako aj podmienky nároku na navrhovaný príplatok. Za oprávnenú osobu na uplatnenie nároku na príplatok k príspevku sa navrhuje matka, ktorá porodila prvé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní, alebo v určených prípadoch otec dieťaťa. Návrh zákona predpokladá, že príplatok k príspevku bude možné oprávnenej osobe poskytnúť len v prípade, ak jej vznikne nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak sa prvonarodené dieťa dožije 28 dní. Výška príplatku k príspevku pri narodení sa navrhuje v sume 11 000 korún, čo spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa bude predstavovať sumu 15 460 korún. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 84 zo 17. októbra 2006 pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 31 z 21. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 60 z 29. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 18 z 21. novembra 2006. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A ten spočíva v oprávnení vydať plné (Reakcia z pléna.), úplné znenie zákona v Zbierke zákonov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, svojím uznesením č. 32 zo 4. decembra 2006.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja veľmi stručne uvediem niekoľko poznatkov k predmetnému legislatívnemu návrhu. Úvodom chcem uviesť, že ho pozitívne vnímam, vítam ho a považujem ho za veľmi prínosný a budem hlasovať za jeho prijatie.
Vyjadriť sa však musím z toho dôvodu, že v tlači odzneli stanoviská konkrétnej nemenovanej poslankyne tohto parlamentu, na ktoré som aj v tlači reagovala, že ide o diskriminačný návrh vo vzťahu k ďalším deťom. Nielen v tlači, ale aj tu chcem zdôrazniť, že o diskriminácii v tejto súvislosti jednoznačne nemožno hovoriť, pretože tento návrh na zvýšenie príspevku k narodeniu prvého dieťaťa je formulovaný ako štátna sociálna dávka. Je to príspevok rodičom, to je druhá skutočnosť, ktorá vylučuje diskrimináciu, a má zabezpečiť finančné pokrytie nevyhnutných potrieb pre dieťa, a to prvonarodené dieťa, kde tie výdavky sú jednoznačne vyššie. Takže, samozrejme, napr. vanička, kočík a pod. sú hnuteľné veci, ktoré slúžia aj ďalším narodeným deťom. Takže formulovať diskrimináciu v tejto súvislosti je viac ako nevhodné. To je prvá poznámka.
Ďalšia poznámka týka sa § 3a ods. 3. Veľmi pozitívne chcem uvítať, že nárok na príplatok k príspevku nevzniká maloletej matke, ktorá nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto zároveň reagujem na niektoré názory, že takýto príspevok bude podnecovať nezodpovedných mladých rodičov, aby získali tento vysoký finančný príspevok. Nie je tomu tak, keďže jasne sa uvádza, že maloletí, teda nezodpovední, rodičia nemajú nárok na podporu štátu. Ergo štát nepodporuje týmto nezodpovedné rodičovstvo.
A posledná poznámka. Tento nárok prislúcha aj otcovi za určitých podmienok, čo je vyjadrením aj premietnutia rodovej rovnosti do tohto legislatívneho návrhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, myslím si, že tento finančný zásah v sociálnej politike možno len podporiť, pretože je vysoko populačný. A ja by som chcel uviesť niektoré fakty, ktoré tu ešte neboli uvedené.
Myslím si, že aj v predchádzajúcom období sa uvažovalo o takomto príplatku k príspevku, ale tá suma bola iba polovičná. Takže terajšia vláda to nezvýši o 6 000, ako sa v minulosti plánovalo, ale o 11 000 korún, čo je dosť podstatný rozdiel. Viete veľmi dobre a sú o tom aj štatistiky, že prvotné náklady pri narodení dieťaťa sú okolo 19 tisíc korún. Takže pokiaľ my poskytneme matke, resp. otcovi vyše 15 tisíc korún, je to podstatný príspevok k tomu, aby štart do života novonarodeného dieťaťa bol dobrý a úspešný.
Je potrebné si uvedomiť, že v sociálnej oblasti bolo niekoľko zásahov, ktoré zvyšujú status životný a finančný jednak starších obyvateľov, ale takisto aj mladých rodín. Takže ministerstvo sociálnych vecí má svoju koncepciu, ktorá zasiahne v starostlivosti aj mladých aj starších. A toto je jeden z prejavov akútnych, dá sa povedať, do pol roka riešených. Takže ja tento návrh podporím. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Chcem len poďakovať pánovi poslancovi za doplnenie. Samozrejme, nerozvíjala som rovinu politickú, v ktorej je tento legislatívny návrh jednoznačne prejavom sociálneho cítenia tejto vlády a plnením vládneho vyhlásenia, ako aj vládneho programu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, želáte si na záver vystúpiť po rozprave? Nie.
Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Áno. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže sa už blíži koniec legislatívneho procesu k tomuto vládnemu návrhu zákona, ešte raz by som si dovolil vyjadriť ocenenie vláde, že predložila v takom krátkom čase ďalší zo zákonov, ktorým plní programové vyhlásenie vlády.
Chcel by som pripomenúť, že podobný návrh zákona možno v iných sumách, nie až tak ambiciózny, ale presne za tým účelom, zvýšiť podporu pri narodení prvého dieťaťa, bol predložený štyrikrát v minulom volebnom období. Štyrikrát poslanci súčasnej pravicovej opozície, v tom čase koalície nepodporili tento návrh.
A ja si len na zhrnutie rozpravy dovolím vysloviť ľútosť, že teraz nepočúvame názory, keď už vidíme všetci, že sa to dá, pomáhať ľuďom a zvyšovať mieru solidarity v spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne a tiež prosím o podporu tohto návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V súlade s dohodou poslaneckých klubov a v súlade s programom rokovania Národnej rady vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku do 11.00 hodiny.
Prosím však panie poslankyne a pánov poslancov, aby krátko pred 11.00 hodinou zaujali svoje miesta v poslaneckej snemovni. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Ešte raz prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, aby sme mohli naplniť program Národnej rady.
Prichádza prezident Slovenskej republiky.
(Príchod prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča do rokovacej sály za zvukov prezidentských fanfár.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča. (Potlesk.)
Už som vás včera informoval, že pán prezident mi oznámil, že chce dnes na schôdzi vystúpiť pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky s prejavom.
Nasleduje
vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča o aktuálnych politických otázkach.
Ja zároveň chcem privítať pána premiéra vlády Slovenskej republiky, ako aj členov vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Teraz dávam slovo pánovi prezidentovi Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Gašparovičovi.
I. Gašparovič, prezident SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážený pán podpredseda Ústavného súdu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, excelencie, vážení hostia, hneď v úvode chcem podčiarknuť, že Slovenská republika v roku 2006 sa osvedčuje ako súčasť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ako to potvrdzujú aj rokovania v Rige. Slovenská republika je ich suverénnym a zodpovedným členom, principiálnym partnerom. Usiluje sa o presadzovanie všetkých hodnôt, zásad demokracie, humanizmu, ale aj tolerancie. Presadzuje pozitívne riešenie všetkých otvorených otázok a problémov.
Rok 2006 považujem za rok našich relatívne vyvážených vonkajších vzťahov. Dokladom toho sú aj naše zahraničné cesty a návštevy našich partnerov u nás, ktoré prehlbujú hospodársku, kultúrnu, humánnu spoluprácu. Osobitne cenná je pre nás spolupráca Vyšehradskej štvorky, ktorá sa usiluje o spoločný postup a vplyv zvlášť v rámci Európskej únie. Za existenčne dôležitú však považujeme aj hospodársku spoluprácu s krajinami mimo Európy, mimo Európskej únie. Túto hospodársku spoluprácu musíme rozširovať aj smerom k Rusku a určite aj smerom ďalej na východ k Číne. Mimochodom, aj pri mojej nedávnej oficiálnej návšteve Ruska sa potvrdilo, aké dôležité je, aby sme aktívne riešili najmä otvorené otázky našej hospodárskej spolupráce, stabilizovali naše vzájomné partnerské vzťahy. Za zvlášť dôležité považujem aj ubezpečenie o trvalých dodávkach plynu a ropy na Slovensko, rovnako o tom, že naša krajina zostane dôležitou tranzitnou krajinou ruských surovín na Západ. Za vážny prejav dôvery medzinárodného spoločenstva Slovensku považujem naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Jej agenda je mimoriadne náročná, s podstatným vplyvom na svetové dianie, medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu, najmä preto, že svet v 21. storočí je stále plný násilia, občianskych nepokojov, hladu, chudoby a utrpenia. Liek na tieto bolesti sveta sa hľadá veľmi ťažko. Bezpečnostná rada OSN sa usiluje o mierové riešenia. Sme presvedčení, že Slovensko ako jej nestály člen prispieva k nim podstatným dielom.
Rok 2006 je aj rokom našich nových medzinárodných ambícií. Podporujeme, ako som už povedal, predovšetkým mierové spolužitie národov celého sveta, ale aj upevňovanie obrannej a bezpečnostnej stratégie Európskej únie, snahy o prijatie dokumentu Európskej únie so silou ústavných garancií, zvyšovanie akčnosti Vyšehradskej štvorky, jej ďalšie rozširovanie aj ďalšie rozširovanie Európskej únie. Stará múdrosť hovorí, že štáty nemajú svojich priateľov, majú len svoje záujmy. Ak je to tak, potom sa to dá povedať aj o spoločenstve štátov. Z toho vyplýva, že základnou úlohou našej súčasnej zahraničnej politiky je podľa môjho názoru udržiavať prijateľnú rovnováhu medzi našimi národno-štátnymi záujmami a záujmami Európskej únie. Pevne dúfam, že sa nám postupne podarí nájsť aj efektívnejší spôsob presadzovania záujmov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Presadzovanie týchto záujmov musíme dôsledne vyhodnocovať a koordinovať, zvlášť v spolupráci s našimi partnermi vo V-4 aj vrátane pôsobenia našich poslancov v Európskom parlamente. Ich súčasné postavenie vnímam na úrovni poslanca, ale ich poslanie na úrovni vyslanca našej krajiny. Túto dvojmosť alebo dvojdomosť treba doriešiť v našom ústavnom systéme. Za správne a prirodzené totiž považujem, ak Slovensko vystupuje v Európskej únii ako jednotný celok, napr. v otázke bezpečnosti a obrannej politiky Európskej únie. Diskutuje sa o nej najmä od vzniku irackého konfliktu, aktuálne aj v súvislosti s Afganistanom, samozrejme, nielen v súvislosti s nimi. Súčasný demokratický svet vedie prirodzený zápas o uplatňovanie základných všeľudských hodnôt v každodennom živote. Ak sme sa postavili na stranu týchto hodnôt, a to sa už stalo aj v našej ústave, potom sa právom od nás očakáva, že naplníme svoje poslanie, povinnosti i práva aktívnou politikou doma, ale aj vo svete. Očakávajú to od nás predovšetkým naši spojenci. V súlade s týmito očakávaniami a v súlade s našimi prirodzenými národno-štátnymi záujmami postupovala vláda minulá, postupuje tak aj vláda súčasná.
Vážený parlament, vážená vláda, napriek konštatovaniu o stabilite našich vonkajších vzťahov dali sa v tomto roku do pohybu naše vnútorné vzťahy. Po kolíziách v parlamente, ktoré spôsobila nestálosť parlamentných klubov, našla politická reprezentácia spoločnú reč a prijala rozhodnutie o skrátenom volebnom období. Za to som sa už verejne poďakoval a robím to tak aj dnes. Vysoko si cením priebeh parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili v súlade s ústavou a zákonom, rovnako tak tých najčerstvejších, komunálnych. Občania v nich svojim voleným zástupcom uložili, aby kládli väčší dôraz na riešenie ich existenčných problémov, osobitne na sociálne a právne postavenie občana, na riešenie podmienok dôstojného života pre nás všetkých.
Za obdobie od mojej predchádzajúcej správy o stave republiky konštatujem, že Slovensko sa v podstate držalo cieľov vytýčených programovým vyhlásením vlády v roku 2002. Dosiahlo veľmi dobré makroekonomické ukazovatele, no žilo najmä reformami a jej dôsledkami. Žijeme nimi ale aj dnes. Dodnes hovorím o reformách ako o nevyhnutných. Múdrejší o konkrétne skúsenosti už vieme, že im prospieva väčší súlad, pokojnejšie tempo a menšia ostrosť krokov. Hoci predchádzajúca vláda prijímala kritiku reforiem s nevôľou, pokúsila sa v závere svojej existencie o tzv. dolaďovanie. Áno, bolo potrebné. Inými slovami, je fakt, že priznala, že nie všetko sa jej darilo riešiť tak, aby s dopadmi reforiem bola spokojná rozhodujúca väčšina našich občanov. To napokon ovplyvnilo aj výsledky júnových parlamentných volieb. Je to realita. Iste mi dáte za pravdu, že je ťažké dovidieť všade. Ale pre toho, kto nehľadí len na seba, kto hľadí aj na svoju krajinu a pohybuje sa v nej dennodenne, kto vníma problémy ľudí, by takéto dovidenie nemalo byť nevyriešiteľným problémom, najmä ak ide o naše regióny a riešenie ich príkrych sociálnych rozdielov. Myslím si, že počet ťaživých ľudských problémov, ktoré narúšajú sociálnu súdržnosť našej spoločnosti, mohol byť ešte nižší, ak by sme finančné prostriedky z Európskej únie investovali do regiónov účelnejšie a efektívnejšie.
Za úspešné považujeme investície do automobilového priemyslu. Ak však chceme, aby v budúcnosti nelákali na Slovensko zahraničných investorov len nízke dane, odvody a mzdy, budeme im musieť začať ponúkať aj efektívnu znalostnú ekonomiku, samozrejme, podporovanú našou vedou, výskumom, vývojom a inováciami. Najmä ony, a o tom som presvedčený, začínajú rozhodovať o našej budúcej úspešnosti. A práve z hľadiska budúcnosti ich považujem za našu kľúčovú prioritu. Slovensko potrebuje prijať komplexné a zosúladené opatrenia na odstránenie technologického zaostávania. Znalostná ekonomika a schopnosť konkurencie, to nie sú len vhodné témy. Ich rozvíjanie v praxi je základným predpokladom úspechu každej národnej stratégie. Aj preto svet prehodnocuje doterajší pohľad na výskum. Pre nás to znamená, že musíme obnoviť vlastnú inovačnú politiku. Bez systémového myslenia a výučby k systémovému mysleniu by však táto obnova zostala len snahou. Chápanie vzťahov a súvislostí, riešenie prierezových problémov a dopadov nových krokov v oblasti investícií, inovácií, technológií a spoločenských zmien závisí jednak od vzdelávania a jednak od celkovej klímy v spoločnosti. Odpovede na takéto celosvetové výzvy neprichádzajú zo dňa na deň. Inovačná a vzdelanostná stratégia predstavujú postupnú a dlhodobú investíciu. Takú si zvolilo napr. Írsko. Dodržiavalo ju 25 rokov, a to bez ohľadu na výmeny vlád. A úspech je dnes evidentný. Aj my musíme nájsť dostatok politickej vôle, aby sme sa vo svojich snahách upriamili na vzdelanosť a inovácie. Alebo je to pre nás príležitosť, na ktorú nemáme? Rozhodnúť sa však musíme, a to čím skôr, teda neodkladne. Pri tomto rozhodovaní by sme nemali zabudnúť, že našu budúcnosť nestaviame na zelenej lúke. Slovensko dalo svetu nielen Jurkovičovo družstevníctvo a s ním spojené vnútorné financovanie, Slovensko dalo svetu aj prvú vysokú školu banskú v Európe i prvú vedecko-technickú spoločnosť na svete. Pri jej vzniku v roku 1789 v Trenčianskych Tepliciach stáli také svetové osobnosti ako Born, Lavoisier či Goethe.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na skutočnosť, že Európska komisia prijala návrh na zriadenie európskeho technologického inštitútu. Ambíciou inštitútu je stať sa vlajkovou loďou špičkovej kvality v oblasti inovácií, výskumu a vzdelávania v Európe. Cieľom je kvalita, excelentnosť, schopnosť rýchlo a efektívne inovovať. Tento cieľ budú realizovať znalostné a inovačné spoločnosti. Myslím si, že by nebolo zlé ešte aj teraz porozmýšľať o možnostiach etablovania jedného z týchto spoločenstiev aj na Slovensku, aj keď viem, že už sú iní, ktorí majú o to záujem. Znalosti a inovácie nie sú výzvou len pre úzku skupinu, ale pre celú našu spoločnosť, teda aj pre malých a stredných podnikateľov. Preto naša štátna politika musí cieľavedomejšie zohľadňovať nielen poskytovanie investičných stimulov a podporu investícií zo zahraničia, ale aj podporu domácich podnikateľov. Tí, som presvedčený, vytvárajú významnú časť našej ekonomiky, samozrejme, s vytváraním hrubého domáceho produktu, pridanej hodnoty aj pracovných miest, a utužujú aj zdravý lokálpatriotizmus.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, už po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb som konštatoval, čo sa od novej vládnej koalície očakáva, a síce, že bude pokračovať v úspešnej zahraničnej politike a zároveň posilní ekonomickú diplomaciu, čo sa deje, no najmä že bude pokračovať v započatých reformách, ale pri ich realizácii bude dôsledne rešpektovať našu sociálnu realitu a v Európskej únii široko uplatňovanú zásadu, že diferencovaná spoločnosť potrebuje diferencované prístupy, a nielen v sociálnej oblasti. Naša spoločnosť takéto prístupy potrebuje, lebo je značne rozvrstvená sociálne, vzdelanostne, kultúrne, konfesionálne a tak ďalej. Takýto prístup je cestou k možnému synergetickému efektu, za predpokladu, že sa naozaj zjednotíme v cieľoch, v ich obsahu a formách. Nové sociálne rozvrstvenie spoločnosti totiž prinieslo so sebou aj nemalé napätie. Spôsobila ho chudoba a sociálne poníženie. Keďže nejde len o problém konkrétnych jednotlivcov, musí ho riešiť spoločnosť ako celok. Tak ho rieši dnes celá demokratická Európa. Aj my sa ho snažíme riešiť. Zatiaľ sme však chudobu a sociálne ponižovanie vnímali a riešili najmä v súvislosti s dôchodcami a staršími ľuďmi. Odborné výskumy našich vedeckých pracovísk však dokladujú, že chudoba na Slovensku najviac postihuje deti do 15 rokov, mladých ľudí do 24 rokov, ako aj mladé rodiny. Mimochodom, toto poznanie zdôrazňujú aj závery projektu Queen Mary University of London, zameraného na štúdium chudoby a spoločenského vylúčenia. Hovoria aj o Slovensku. Konštatujú, že deti z našich chudobných rodín sa nedostávajú k takémuto kvalitnému vzdelaniu a k takej dobrej kvalifikácii, k takým dôležitým informáciám, k takým užitočným kontaktom, nezískavajú taký dokonalý prehľad o svete a o tom, kam sa hýbe, ako v rodinách bohatších. Konštatujú nielen to, že chudobní strácajú niekdajšie spoločenské vzťahy, ale aj to, že chudoba sa dedí. Britských odborníkov na výsledkoch výskumu zo slovenského prostredia prekvapila obrovská odovzdanosť osudu, ktorú charakterizuje veta: "Už sme sa s tým zmierili, dáko už dožijeme, len nech sa naše deti majú lepšie." Britskí odborníci sú presvedčení, že ak sa odovzdane zmierime so súčasným neoliberálnym modelom, naše deti sa lepšie mať nebudú. Aj preto naša spoločnosť potrebuje podľa môjho názoru rozvíjať sociálnu solidaritu ako záväzok vzájomnej pomoci založenej na osobnom úspechu jedných a na individuálnej zodpovednosti druhých. (Potlesk.) Presadiť túto zásadu do života by malo byť poslaním nás všetkých, tým myslím aj v parlamente opozíciu, no najmä vládnej koalície a každého jej člena.
Vážené dámy, vážení páni, v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že rôzne cesty, ktorými možno dospieť k vytýčenému cieľu, nie sú spochybňovaním cieľa, jeho podstaty. Nemusíme so súčasnou cestou v tom či onom súhlasiť, aj jej oprávnene všeličo vytýkame, ale nemali by sme jej brať právo na uplatnenie, pretože aj o tom je demokracia. Moderný sociálny štát európskeho typu, znalostná ekonomika, vzdelanosť a kultúrnosť, sociálne a právne istoty, dôstojný život pre všetkých, to sú predsa ideály novembra 1989, hodnoty, ktoré sme zakotvili aj do ústavy pri konštituovaní nášho štátu. Všetky kroky smerujúce k týmto cieľom som považoval a považujem za ústavné a oprávnené rozhodnutia. Ak dnes popri hodnotení slobody, ktorá je vždy zraniteľná, posilňujeme aj význam rovnosti príležitostí a solidarity, potom prijímame koncepciu, aká sa uplatňuje najmä na severe Európy, v Nemecku, Francúzsku. Je to legitímna vývojová koncepcia. Životnosť jej možno dodať, len ak budeme mať občiansku dohodu a aj občiansku podporu. Ony totiž garantujú synergetický efekt, o ktorom som hovoril. Tohtoročné parlamentné voľby potvrdili, že spoločnosť je na takúto dohodu, na túto cestu pripravená. Dokonca si myslím, že ju chce. Odvážnym vraj šťastie praje. Odvážni však musia byť aj pripravení. Súčasnosť od nás očakáva odbornosť a tímový prístup, podčiarkujem, najmä odbornosť a tímový prístup, teda aj schopnosť viesť dialóg. Ak sa súčasná vláda rozhodla obnoviť sociálny dialóg, myslím si, že sa rozhodla správne. A ak sa jej podarí presadiť, aby sa napr. kolektívne zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami stali jedným zo základných nástrojov právnej a sociálnej istoty pracovnoprávnych vzťahov, potom nepochybujem o tom, že sa jej bude dýchať voľnejšie. A pri hľadaní optimálneho projektu moderného sociálneho štátu pre Slovensko to bude dobré. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády bolo sociálne ambiciózne a, samozrejme, ekonomicky náročné. Aby bolo aj úspešné, budeme musieť jednoznačnejšie ako doteraz podporovať záujem o vedomosti a zručnosti, stabilizovať aktívnu politiku zamestnanosti, a to spolu, všetci. Náš občan nežiada nič, čo by mu nepatrilo. Chce žiť dôstojný život, mať európsku perspektívu. Toho všetkého sa dožadoval, dožaduje a určite aj bude dožadovať. Je to jeho legitímne právo. A ja ho v tomto práve budem určite podporovať.
Vážený parlament, vážená vláda, dámy a páni, od svojho nástupu do funkcie som navštívil mnoho miest a obcí. Často sa stretávam s občanmi, poslancami, starostami, županmi. Aj na základe poznatkov z týchto stretnutí konštatujem, že žiaden región nie je schopný pokryť svoje potreby samostatne. Všetci potrebujú spoluprácu a solidaritu. Potrebujeme súťaživosť, nie konfrontáciu medzi regiónmi. Spoločne predpokladáme, že adresná politika a práca so štrukturálnymi fondmi urýchlia rozvoj regiónov. Chce to však odbornejšie, zodpovednejšie a širšie zapojenie do prípravy a rozhodovania o projektoch na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Keďže systém fondov a ich čerpania nemáme stále dosť zažitý, vyskytujú sa v ňom niekedy aj zbytočné problémy, a nielen tieto, všetky problémy regiónov sa najefektívnejšie riešia v súčinnosti s nimi, treba posilňovať autoritu štátu i autoritu regionálnych samospráv. Sám uvažujem o tom, že budem ešte častejšie navštevovať regióny a zúčastňovať sa aj stretnutí s občanmi.
Nepochybujem o tom, že si v poslednom období získali aj vašu pozornosť, vážené dámy a páni, povodne, ktoré ohrozujú Európu. Máme s nimi svoje skúsenosti. Tie z posledných rokov odhalili, že povodňami postihnutí občania sú akoby v klepci, z ktorého im štát doposiaľ nepomáhal tak, ako to proklamoval. Riešenie musíme hľadať predovšetkým v preventívnych opatreniach. Bez súčinnosti ich však nenájdeme. Aj riešenie tohto problému ukáže, ako funguje spolupráca štátnej správy s Európskou úniou, so špecializovanými odbornými pracoviskami, so samosprávami, s mimovládnymi organizáciami, ale v tomto prípade aj s poisťovacími spoločnosťami. Prírodné a ekologické katastrofy a popri nich najmä rastúce množstvo odpadu stávajú sa hrozbou našej civilizácie. Znehodnocujú aj našu krajinu. Pritom je zarážajúce, že sme napr. kvôli krátkodobému finančnému zisku ochotní dovážať k nám cudzí odpad, hoci si nevieme poradiť ani s vlastným. Doceňujeme ekologické problémy? Ich riešenie totižto nepozná odklad, len dopad.
V súvislosti s vodou by som rád upozornil na blížiacu sa celosvetovú výstavu v španielskej Zaragoze, ktorá bude upriamená práve na vodu. Dôvod? Pitná voda sa stáva strategickou surovinou, aj pre nás. No je to aj ďalšia príležitosť otvárať Slovensko svetu, lebo s vodou v našom prostredí súvisí aj kúpeľníctvo, jaskyniarstvo, rybolov, vodná turistika, minerálne vody a tak ďalej. Voda je skutočne život. Pre mňa je v tejto súvislosti alarmujúcou informácia, že vodu z viacerých horských studničiek v Tatrách vraj nemožno piť, lebo je zdraviu škodlivá. Na prvý pohľad drobnosť, ale imperatívneho významu.
Život a zdravie sú najvyššou hodnotou jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Preto mu pripisuje taký význam naša ústava i ťažko skúšaná mravnosť, rovnako ako vymožiteľnosti práva či bezpečnosti a istote občana na ulici. Prvé kroky, ktoré v tejto súvislosti urobila nová vláda, sú len vykročením k očakávaným istotám. Občania dúfajú, že nezostane ich zdravie tovarom, právo nedoriešeným spisom, pohyb na ulici obavou. A aj to je úloha nás všetkých.
Vážené panie, vážení páni, rôzne odborné skupiny hovoria o Slovensku ako o najotvorenejšej ekonomike. Napriek tomu, podľa údajov Štatistického úradu, stále dovážame za viac peňazí, než vyvážame. Aj keď prognózy hovoria o postupnom obrátení tohto pomeru, vďaka automobilovému priemyslu, nie som si istý, či kalkulujú s novými komoditami, ktoré budeme musieť dovážať. Takou je napr. energia.
Mimoriadne otvorené otázky, ktorých riešenie dnes spoločnosť očakáva, sú energetická a potravinová bezpečnosť a ich sebestačnosť.
Riešenie energetickej sebestačnosti cestou dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce považujem za prijateľné, dokonca si myslím, za potrebné, najmä ak máme za sebou takmer kompletné stavebné práce. Upozorňujem však, že riešenie energetickej bezpečnosti, to je aj riešenie jadrového odpadu, jeho uskladnenia. Aj tu musí mať ekológia zelenú. V prvom rade však potrebujeme jasnú a dôsledne prepracovanú energetickú stratégiu, ktorá zohľadní všetky naše možnosti, ale aj úskalia. K hľadaniu úsporných opatrení v energetike by sme mali prizvať odborníkov z teórie, ale aj z praxe. Myslím si, že v tejto súvislosti by sme mali ráznejšie presadzovať zatepľovanie a rekonštrukciu bytov. Vykurujeme ulice. Občania tak prichádzajú o značné finančné prostriedky, ktoré by mohli použiť naozaj účelnejšie, napr. na vzdelávanie, racionálne stravovanie, zdravotnú starostlivosť, kultúru či na dovolenky. Projekt zatepľovania bytov najmä v súvislosti s modelovaním energetickej bezpečnosti my musíme vrátiť na stôl Európskej komisie. Jej opätovné odmietnutie by som skutočne považoval za dôležitý signál pre Slovensko. Veď nielen tvorba nových energetických zdrojov, ale aj efektívne znižovanie energetickej náročnosti je cestou k energetickej bezpečnosti Európskej únie, teda aj nás. Spoločnosť dnes diskutuje o tom, že energie kupujeme podstatne lacnejšie, ako ich predávame spotrebiteľom. Oceňujem snahu vlády, ale aj účasť našich masmédií na tejto diskusii. Očakávam, že distribútori korektne a zrozumiteľne vysvetlia občanom, ako je to s našimi cenami energií. A nejde len o ceny plynu, ale aj elektrickej energie, pohonných hmôt, tepla, vody a tak ďalej.
Pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť, aj tu je dôležitým predpokladom jej zabezpečenia vysoký stupeň súčinnosti, samozrejme, s Európskou úniou, ale aj so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a so Zväzom poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Spolupráca je dnes rozhodujúcou požiadavkou na našu pôdohospodársku a potravinovú politiku. Ak nenájdeme dostatok ústretovosti, budúci nepriaznivý vývoj ohrozí samotnú podstatu nášho podnikania na pôde. Agrárny sektor predstavuje pre nás ťažiskovú vidiecku ekonomickú aktivitu, v mnohých regiónoch a obciach aj dôležitý zdroj zamestnanosti. Jeho nepriaznivý vývoj by preto viedol k zhoršeniu životnej úrovne vidieka.
Diskusiu k uvedeným oblastiam a ich problémom prijímam ako podnetnú, upozorňujúcu na naše zásadné potreby a možnosti. Rozhodnutie naprávať nedôslednosť na úseku potravinovej a energetickej sebestačnosti a bezpečnosti považujem za úplne logické a opodstatnené.
Chcem povedať, že podporujem tiež tézu, že štát môže byť rovnako dobrým správcom svojho majetku ako súkromný sektor. Úspech však súvisí a závisí od odbornosti a morálno-vôľových vlastností ľudí, ktorým sa spravovanie zveruje. (Potlesk.) Dôležitý je teda nielen ich výber, ale aj priestor na akčnosť a dôraz na osobnú zodpovednosť.
Vážené pani poslankyne, poslanci, aj vzdelávanie a kultúra musia dostať priestor, priestor, ktorý potrebujeme na ďalšiu humanizáciu a mravné posilnenie našej spoločnosti. Veď práve ony sú základným predpokladom solidarity a synergie. Tvoria most medzi občanom a jeho potrebami a medzi potrebami a cieľmi spoločnosti. Aj preto vzdelávanie a kultúra nemôžu stáť na neistých nohách. Vzdelanosť a kultúrnosť považujem za dominantný imperatív našej doby. Žiaľ, musím konštatovať, že v tomto smere máme dlhodobo značné resty. (Potlesk.)
Na základe úpravy Lisabonskej stratégie sme mali už v roku 2005 predložiť národný program celoživotného vzdelávania, ktorý je kľúčovým k znalostnej ekonomike i k našej budúcej úspešnosti. Neurobili sme tak, no nie sme sami. Ani susedia v Maďarsku to nedokázali. Strata tempa vo vzdelávaní je zužovaním našich možností a zvyšovaním, a to hovorím úplne vážne, rizík do budúcnosti. Vláda by mala v tomto prípade iniciovať a riadiť aj zmeny vo vysokom školstve, nesmie byť v ich vleku. Ak štát preberá na seba bremeno platenia za vysokoškolské štúdium, nerieši tým všetko. Mala by sa inšpirovať napr. modelmi, ktoré aktivizujú najmä firemné štipendiá či štúdium na súkromné náklady. Musíme konať tak, aby nám vzdelaní ľudia zbytočne neodchádzali za prácou do zahraničia, najmä ak v nejednom prípade odchádzajú do pozícií, ktoré sú hlboko pod úrovňou ich vzdelania, znalosti a zručnosti. Som presvedčený, že zo vzdelanosti a tvorivosti musíme urobiť výhodu predovšetkým pre našu spoločnosť. Aby sa tak stalo, musíme dotiahnuť obsahovú, metodickú, didaktickú a vôbec pedagogickú stránku reformy vzdelávania a výchovy, obsah a rozsah učiva upraviť tak, aby zodpovedal stupňu zamerania i dobovým potrebám znalostnej ekonomiky. Musíme posilniť sociálne a spoločenské postavenie našich učiteľov, pedagógov. Predovšetkým však musíme motivovať ľudí pre spomínané celoživotné vzdelávanie a vytvoriť podmienky na jeho uplatnenie. Do procesu vzdelávania a výchovy musíme širšie zapojiť súkromný podnikateľský sektor. Len tak nájdeme dostatok finančných zdrojov na vzdelávanie, rozvoj vedy a inovácie. Ak sa nám to nepodarí, potom nemôžeme očakávať, že sa do týchto odvetví vráti dynamika a že sa posilnia ich odborné kapacity.
Pokiaľ ide o kultúru, štát by mal konečne prijať funkčný model jej financovania, využiť celospoločenské možnosti jej pôsobenia. Štát by mal pochopiť, prečo sa za kultúru platí a prečo sa dopláca na nekultúrnosť. Kultúrnosť ako realizovaná kultúra stáva sa jedným zo základných znakov modernej spoločnosti, zvlášť po vstupe globalizácie do nášho bytia. Jedinečnosť národnej kultúry sa neopakuje a živelnosť jej uberá určite na sile. Ak napr. chceme, aby naši umelci presvedčivejšie zobrazovali našu súčasnosť i svoj priamy vzťah s vrcholmi našich národných kultúrnych hodnôt, musia pocítiť podporu štátu v tomto smere. Iba tak môže kultúra ráznejšie presadzovať aj výmenu kultúrnych hodnôt, zvlášť európskych, ako jeden zo základných nástrojov porovnávania a vlastného rozvoja. Kultúra takto môže ponúknuť viac aktivít mládeži, ktorá je vo vleku masovej kultúry a spotrebného životného štýlu, a to nielen kultúra, ale aj celá spoločnosť. Istá časť mládeže totiž uniká pred realitou. Hľadá si náhradné riešenia, ich vzory a, žiaľ, neraz i kriminálom zaváňajúce aktivity. No nielen táto časť mládeže začína nahlas hovoriť o dvojtvárnosti našej spoločnosti. A to je povážlivé.
Problémy voľného času mládeže a jej plynulého prechodu do pracovného procesu by si od vlády zaslúžili tiež väčšiu pozornosť, než im bolo venované doteraz. V programovom vyhlásení vlády je len stručná zmienka o týchto potrebách. Pre úplnosť treba dopovedať, že v systéme výchovy celej našej mladej generácie by sa mali ústretovejšie uplatňovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti a, samozrejme, aj mimovládne organizácie. Treba podporovať tie aktivity občianskych združení, ktoré konkrétnymi a reálnymi projektmi môžu pomôcť riešiť najmä problémy našej mladej generácie.
Vážení páni a vážené dámy, máme demokratický politický systém, ktorý oproti minulosti rozšíril občianske práva a slobody. Avšak väčšina ľudí sa ich ešte len učí uplatňovať. Slobodu ešte stále nespája so zodpovednosťou. Možno aj práve preto medzi základné problémy a úlohy celospoločenského významu patrí boj s takým negatívnym a škodlivým javom, ako je kriminalita. Ťažko pochopiť, že sa jej darí v spoločnosti, o ktorej sa domnievame, že je pomerne vzdelaná, kultivovaná, vo vysokom percente spojená s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Dá sa povedať, že nie je dňa bez ublíženia na zdraví a živote, bez obmedzovania osobnej slobody, bez podvodov, úplatkárstva, krádeže, lúpeže, ale aj mravných trestných činov. Tu si myslím, že treba prekonať preceňovaný názor, že všetko vyriešia prísne tresty. Áno, ak páchateľ spácha trestný čin, vzápätí musí nasledovať jeho odhalenie, postavenie pred súd, odsúdenie, výkon sankcie. Ale moderná kriminológia razí cestu, že základom riešenia kriminality je prevencia, najmä sociálna, vedomostná a mravnostná, a to cez poznávanie podmienok a príčin kriminality a cez ich odstraňovanie. (Potlesk.) Ale zmeniť tento vývoj môžeme len vtedy, ak dokážeme pozdvihnúť morálku, kultúrnosť, vzdelanosť, praktický humanizmus a právne vedomie v duchu Ústavy Slovenskej republiky. A tu máme všetci bez výnimky značné podlžnosti.
Vážené pani poslankyne, poslanci, vážení predstavitelia vlády, ukazuje sa, že svet, a teda aj Európska únia má dosť svojich problémov. Takže sa nemôžeme čudovať, ak nevníma niektoré reálie života na Slovensku. Privítala naše pokojné osamostatnenie sa, avšak razom akoby zabudla, že občania našej vlasti po dlhých rokoch podriaďovania sa sú ešte stále dosť citliví na svoju národnú pozíciu, na národnú suverenitu ako takú. Aj preto Slovensko tak ústretovo riešilo a rieši otázky súvisiace s právami národnostných menšín a etnických skupín. Osobne som verejne deklaroval a zdôrazňujem, a to, že dnes Slovensko zachováva v tejto oblasti všetky dosiahnuté pozitíva. Ukazuje sa však, že takéto gestá chápe často zahraničie ako potvrdzovanie ťažkostí, ktoré naše národnosti a etnické skupiny musia neustále znášať ako krivdy a ich naprávanie, hoci v porovnaní s inými krajinami je aj ústavné i praktické postavenie týchto skupín slovenského obyvateľstva, dovolím si to povedať, viac ako štandardné. Kde hľadať chybu? Myslím si, že sme ponechali interpretáciu týchto občianskych práv a ich realizáciu na Slovensku na pár jednotlivcov. A pritom je to podstatne širší a veľmi citlivý vzťah. Potvrdzujú to aj moje spoločné kroky s maďarským prezidentom pánom Sólyomom a so študentmi na univerzitách v Maďarsku a na Slovensku. Nebojme sa poukázať na naše celkové pozitívne riešenie národnostnej politiky v rámci Európskej únie. Pokiaľ ide o rómskych spoluobčanov, myslím si, že minulá vláda podnikla kroky, ktoré treba podporiť, napr. uplatňovaním tzv. rómskych asistentov. Aj vďaka nim máme príležitosť zvyšovať vzdelanosť, kultivovanosť tejto skupiny obyvateľstva, jej integráciu do spoločnosti a najmä znižovať jej odkázanosť na sociálnu pomoc.
Pani poslankyne, páni poslanci, na záver môjho vystúpenia som si nechal problémy, ktoré významne vplývajú na klímu v našej spoločnosti - objektívna informovanosť, zákonnosť a ústavnosť - aj preto, že majú a budú mať závažný vplyv na náš ďalší vývoj. Stavovská novinárska organizácia sa na mňa, a určite nielen na mňa, obrátila listom. Neskôr sa k jeho obsahu uskutočnilo moje osobné stretnutie s jej štatutárnymi zástupcami, ktorí vyslovujú požiadavku na nový obsah tlačového zákona. Chcú zamedziť zbytočným, často nechutným problémom v tejto oblasti, ktoré sú neraz dôsledkom neoverených, neobjektívnych informácií. Túto snahu by sme mali všetci podporiť (Potlesk.), rovnako aj riešenie problémov, ktoré sa opakujú vo verejnoprávnych inštitúciách. Ich činnosť treba chápať ako konanie vo verejnom záujme spoločnosti na základe a v medziach zákona, teda ako zmluvný vzťah medzi štátom a týmito inštitúciami. Mali by sme posilniť autoritu zákona i morálnu zodpovednosť tých, ktorí za jeho výkon a dodržiavanie zodpovedajú, a to tak na strane štátu, ako aj na strane štatutárnych zástupcov.
História i celosvetová súčasnosť dokazuje, že spoločnosť bez problémov neexistuje a určite existovať ani nebude. Ako som sa presvedčil aj počas mojej letnej návštevy Nemecka, problémy môžu posúvať spoločnosť aj dopredu. Ak bolo v Nemecku potrebné upraviť vzhľadom na globalizáciu svetovej ekonomiky a vývoj v Európskej únii kompetencie medzi spolkovou vládou a vládami spolkových krajín, nemeckí politici neváhali urobiť zásadné ústavné zmeny, najväčšie za posledné obdobie. V poslednom období aj u nás som si vypočul viacero odborných diskusií k Zmluve o európskej ústave i k zneniu našej ústavy. Zazneli najmä upozornenia, ktoré po vstupe do Európskej únie súvisia s národným prvkom a občianstvom. Myslím si, že sme dnes už prešli vážnym obdobím vývoja, ktorého výsledky nás nabádajú, aby sme ich vyjadrili aj v zákonodarnej a praktickej politike. Diskutujme o týchto politicko-právnych problémoch. Výsledky týchto diskusií i rozhodnutia sa však môžu opierať len o hlboký záujem a zhodu politických síl zúčastnených na parlamentnom rozhodovaní. Na ich prijatie je potrebný vysoký stupeň politickej kultúry, etiky, ale aj široká odborná a spoločenská dohoda.
Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som nakoniec zhrnul načrtnuté základné vývojové tendencie a zdôraznil rozhodujúce ciele, ich možnosti a predpoklady, ako ich vidím. Naším dominantným národno-štátnym záujmom z pohľadu občana, a teda aj z pohľadu hlavy štátu je predovšetkým dôstojný život pre všetkých, európska perspektíva pre každého. Tento cieľ našich cieľov získava na reálnosti len za istých predpokladov a rámcov. Podarilo sa mi ich tak trochu zhrnúť do takých siedmich bodov.
Po prvé, je to v kontinuite našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je súčasťou Európskej únie a Aliancie, v posilňovaní akčnosti a autority Vyšehradskej štvorky, v aktivizácii ekonomickej diplomacie, v rešpektovaní skutočnosti, že nielen svet, ale aj ekonomický priestor má štyri svetové strany.
Po druhé, je to kontinuita reformných krokov, pravda, pri uplatňovaní zásady, že diferencovaná spoločnosť si ozaj vyžaduje realizáciu diferencovaných prístupov. Reforma, si myslím, nepozná definitívne riešenia. Aj preto musíme za pochodu formovať moderný sociálny štát európskeho typu pre Slovensko, prirodzene, aj s podielom odborných kruhov na tomto procese.
Po tretie, orientácia na vzdelanie, vedu, výskum, vývoj a inovácie, ktoré sú predpokladom úspešnej znalostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti. Vzdelanie, tvorivosť a kultúrnosť sú ekonomickým i etickým imperatívom našej doby. To si musíme všetci uvedomiť. Bez ich systémového začlenenia do procesu synergie, bez ich odborného zázemia, bez výraznej finančnej podpory stratia naše reformné kroky dych. Stanú sa len hasením žeravých problémov.
Po štvrté, ochrana prírodných zdrojov, pôdy, vôd a lesov, prehlbovanie metodiky ochrany a dôraznejšia inšpekcia životného prostredia sú nielen základnými nástrojmi ich revitalizácie, ale aj prejavom moderného vlastenectva a určitého patriotizmu.
Po piate, energetická a potravinová sebestačnosť a bezpečnosť. Tie sa stávajú pre Európsku úniu, ale aj pre nás kľúčové. Očakáva sa, že pri ich realizácii prejavíme viacej odvahy, koncepčnosti, dôslednosti, ale aj súčinnosti.
Po šieste, podpora pomoci spolupráce a súťaživosti medzi regiónmi. Životaschopnosť tohto cieľa tkvie v aktívnej politike zamestnanosti, vo zvyšovaní kvality projektov a efektívnosti využívania štrukturálnych fondov, v posilňovaní autority regionálnych samospráv.
Po siedme. Som presvedčený, že spoločnosť odmieta, aby sa robil zo zdravia tovar, z práva, ako som už povedal, nedoriešený spis a z pohybu na ulici obava. Preto v súlade s ústavnosťou posilňujme zákonnosť a mravnosť, ktoré sú zrkadlom našej kultúrnosti. Sú to nevyhnutné prostriedky pozitívneho prístupu k riešeniu každodenných problémov našich občanov. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, úprimne si želám, aby sme si do budúcnosti rozumeli, aby sme sa nebáli problémov, ktoré v každej spoločnosti vznikajú, ale aby sme sa snažili ich riešiť vzájomným pochopením a vzájomnou realizáciou aj v prípade nevýhodnosti pre jednotlivca, ale prospešnosti pre spoločnosť. Veľkou odvahou súčasného pápeža bola cesta do Turecka. Aj on v tomto prostredí hľadá spoluprácu, súčinnosť pri vytváraní mierovej, ľudskej a humánnej spoločnosti. Prečo by sme my nemohli na Slovensku hľadať takúto spoluprácu, aby sme vytvorili ozaj medziľudsky prijateľnú spoločnosť s cieľmi pre humanitu a spoluprácu?
Ďakujem vám pekne, že ste ma počúvali. (Potlesk.)
A ešte, keďže moje stretnutie v tomto roku v takomto zložení asi je posledné, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné šťastné sviatky a spokojnosť v rodinách. Ďakujem. (Potlesk.)