V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Bugár, pán poslanec Pado, pán poslanec Palko ako posledný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som nadviazať na vyjadrenie o exministrovi Kaníkovi ako sociálnom netvorovi. Možno niekomu sa to zdá kruté, ale chcem pripomenúť to, čo málo znie v našich médiách a informáciách, že bývalá vláda za minulý rok, teda rok 2005, vrátila do rozpočtu 5 mld. korún z položky, ktorá bola určená pre sociálne slabých občanov, pre tých, ktorí nedosahovali ani životné minimum. Tento minister dal také pokyny na výpočet a uplatňovanie práv na podporu, že veľká väčšina, ktorým mala prislúchať sociálna podpora, ju nedostali. Takže toto bola skutočne sociálna krutosť.

Chcela by som ďalej uviesť, že to, čo povedala aj pani podpredsedníčka, keď počúvame vyjadrenia dnešných poslancov opozície, tak človek žasne nad ich vyjadreniami, akoby mali hlboké sociálne cítenie. Ale počas volebných období, keď boli pri moci, vôbec toto sociálne cítenie neprejavovali. Už nebudem opakovať rozhodnutie Ústavného súdu o invalidoch a príspevkoch. Včera po vystúpení pána poslanca Mikloša som uviedla, že som skutočne dvakrát musela pozrieť na pult rečníkov, či to je skutočne... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bugár má teraz slovo s faktickou poznámkou.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pani podpredsedníčka, ja rozumiem tomu, prečo gro vášho vystúpenia ste venovali hlavne kritike opozície, lebo ťažko by ste zdôvodnili napríklad to, čo citujete a stále hovoríte, že vaša vláda má silnú sociálnu politiku s tým, že napríklad v štátnom rozpočte vôbec nemáte ani korunu na valorizáciu detských prídavkov. Ťažko by ste zdôvodnili ako predstaviteľka Slovenskej národnej strany to, že vo volebnom programe SNS na 24. strane máte doslova napísané, že na vedu navrhujete vyčleniť 3,4 % HDP, čo musí byť omyl, lebo to je 50 mld. korún, s tým, že teraz navrhujete necelé 0,4 % - necelé 0,4 % - na vedu, čo je oproti roku 2006 pokles o 8,6%. Neviem, ako by ste to zdôvodnili.

No a dovoľte na záver mi povedať, že by ste nemali hovoriť o ľudskejšej a sociálnej politike práve vy, pani podpredsedníčka, lebo neviem, čo je na tom sociálne a ľudské, keď v služobnom byte vymeníte zariadenie za niekoľko stotisíc korún.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, prepáčte, ale my prerokovávame rozpočet, toto nie je predvolená kampaň. Skúste sa vyjadriť trošku aj k tým číslam, ktoré sú v ňom. Asi ste zabudli, že v roku 1998 až 2002 bola súčasťou vlády aj strana SDĽ, ktorej členovia, bývalí členovia sú súčasťou aj tejto vlády, takže chcete povedať, že aj oni budovali tento podľa vás odľudštený neoliberalizmus? Ten odľudštený neoliberalizmus, ktorý tu podľa vás vládol osem rokov, spôsobil to, že ekonomický rast je dneska na úrovni 10 % a nezamestnanosť je najnižšia od roku 1997.

A len tak mimochodom, pani podpredsedníčka, to, že ste podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte posunuli, aj podľa vyjadrenia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, dostavbu alebo výstavbu diaľnice západ - východ na rok 2016, máte pocit, že je to krok, ktorý umožní znížiť regionálne rozdiely v rámci Slovenska? Alebo máte pocit, že menšie peniaze na školstvo pomôžu zvýšeniu úrovne vzdelanosti mladých ľudí a zlepšiť ich pripravenosť na život a na podnikanie? Ja nemám ten pocit.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, so záujmom som si vypočul vaše vystúpenie. Používate slovo neoliberalizmus v zmysle, že neoliberál je ten, ktorý sa riadi podľa hesla: "Nech sa každý sám postará o seba." Tak v takom prípade nepoznám väčších neoliberálov v histórii Slovenska, ako boli privatizéri v 90. rokoch. Tí sa naozaj správali podľa hesla "Postaraj sa sám o seba" na 1 000 %. Boli to 90. roky, najmä obdobie 1994 - 1998, keď aj vaša strana bola vo vládnej koalícii, keď prebehla neoliberálna privatizácia takým spôsobom, že prívrženci vtedajšej vašej vlády si naberali zo štátneho, spoločného, plným priehrštím a radoví občania nedostali absolútne žiadnu protihodnotu.

Mohli by sme spomenúť mená ako Rezešovci, Poór, Hatina, Gabriel, Kiňo a desiatky ďalších mien. Spomenul som len miliardárov, takých, čo dostali stovky miliónov, takých boli desiatky. Boli títo ľudia z KDH alebo z SDKÚ, alebo zo SMK? Ja mám taký pocit, že boli to najmä ľudia blízki vtedy HZDS, vášmu vtedajšiemu a aj terajšiemu koaličnému partnerovi. Niektorí sa potom stali podporovateľmi SMER-u a vy sama ste sa tešili niekedy v roku 2000, ako vrstva privatizérov odišla zo SNS. Samozrejme, neskôr ste sa opäť zlúčili a už ste vlastne všetci spolu.

Pani poslankyňa, ide o to, že vaša vládna koalícia nie je advokátkou chudobných. A vaše slová vyznievajú preto nedôveryhodne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii na vystúpenia s faktickými poznámkami pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rada, že moje vystúpenie - a očakávala som to - vzbudilo taký búrlivý ohlas obsahovo a bola by som radšej, keby vás tu bolo viacej, lebo by bola ešte zrejmejšia. Sú dôkazom toho, že jednoducho vaše názory, ktoré tu prezentujete, sú diskutabilné a že sa zameriavate predovšetkým na také populistické ciele k získavaniu politických bodov. Väčšina vašich vystúpení však občanom nepomôže. To je jednoznačné.

S pánom Palkom, s pánom Bugárom som ochotná, lebo čas mi to už asi nedovolí, diskutovať o tom, čo povedali, lebo ste povedali, teda prepáčte mi za výraz, kopu nepodložených nezmyslov. Ale môžeme sa porozprávať, pán Palko, o tom, čo je to neoliberalizmus, čo sme robili. Môžem sa porozprávať s pánom Bugárom o našom programe aj o zariadení bytu, pretože všetko, čo píšu niektorí vám naklonení novinári, sú holé nezmysly a nezakladajú sa na pravde. Ja som veľmi rada, že budem mať možnosť to vysvetliť aspoň vám a teším sa na túto diskusiu.

Nakoniec školstvo. Elementárna matematika 5. triedy. Pletiete si percentá s absolútnymi hodnotami. Rozpočet školstva je o miliardu a pol zvýšený. To, že to v percentách je menej, ale ľudia sa nenajedia z percent, a plat učiteľov bude viac ako 19-tisíc. Za vás to nebolo.

Takže, bohužiaľ, žiarlite, mali ste šancu osem rokov, nič ste neurobili. Môžeme robiť my. Občan nám šancu dal. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi teraz pán poslanec Mikuš Jozef a pripraví sa pani poslankyňa Radičová.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, s blížiacimi sa Vianocami sa Národná rada opäť zaoberá rozpočtom verejnej správy na nadchádzajúce obdobie. Za rok sa vo východiskách veľa nezmenilo, pardon, veľa zmenilo. Po vykonaní hlbokých vnútorných reforiem a po vstupe do Európskej únie rastie ekonomika Slovenska nebývalým tempom, zvyšuje sa životná úroveň, klesá nezamestnanosť. Už nehovoríme o žiadnych ozdravných balíčkoch, o uťahovaní opaskov, zamýšľame sa skôr nad tým, ako zabezpečiť, aby bolo zvyšovanie blahobytu na Slovensku dlhodobé a udržateľné.

Podľa predloženého rozpočtu verejnej správy na rok 2007 ráta budúcoročný štátny rozpočet s príjmami 310,7 mld. Sk a výdavkami 349,1 mld. Sk. Ide o čísla upravené v priebehu novembra o dodatočný príjem 2,7 mld. Tieto vznikli vďaka lepšiemu vývoju ekonomiky, ako sa očakávalo, a o málo nižšie číslo sa zvýšili výdavky, pričom plánovaný schodok celého okruhu verejných financií má zostať niečo pod 3 % hrubého domáceho produktu. Nielen prvý pôvodný vládny návrh rozpočtu, ale ešte viac tento upravený, optimistickejší návrh, podporený vyšším odhadom príjmov zo strany ministerstva financií, zohľadňuje výborný vývoj ekonomiky. Ani vládna koalícia nemôže nepriznať, že Slovensko zaň vďačí najmä reformám uskutočneným za predchádzajúce volebné obdobia a hlavne za to posledné.

Na optimizme pridáva tvorcovi predkladaného rozpočtu určite skutočnosť, že tohtoročný rozpočet bol zostavený zodpovedne a prvýkrát sa vymkol z radu štedrých volebných rozpočtov, aké sme poznali z 90. rokov. Tohtoročný rozpočet sa vyvíja lepšie, ako bol vlani vďaka súčasnej opozícii prijatý. Stavať na ňom pri ďalších odhadoch znamená byť v obraze, byť realistický.

Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana si už pred júnovými parlamentnými voľbami veľmi dobre uvedomovala, že krajina vstúpi v nasledujúcom volebnom cykle do nového obdobia, hoci základným východiskom bolo znižovanie deficitu verejných financií čím rýchlejším tempom až na nulu, vo výdavkoch sa mali otvoriť väčšie možnosti na veľkorysejšie financovanie priorít. Sem zaradila najmä podporu vzdelanostnej ekonomiky, aby sa Slovensko čím skôr zaskvelo svojím špičkovým priemyslom a nebolo v nasledujúcich rokoch známe iba ako najväčší výrobca automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Ale keď sa už dostala na pozíciu automobilového lídra, treba uznať, že je to úspech, za ktorým tiež stojí zodpovedná politika predchádzajúcich vlád.

Rázne zrýchľovanie hospodárskeho rastu prekvapilo politikov, ekonomických analytikov i zahraničie. O to viac sa treba zamýšľať nad tým, ako využiť dodatočné zdroje, ktoré pritečú do štátneho rozpočtu. Na každú korunu príjmov navyše by sa v prvom rade malo hľadieť ako na príspevok na plátanie dlhov. Keď sa pozrieme na návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľad na ďalšie 2 roky dopredu, vidíme, že štátny dlh v absolútnej miere klesať nebude, naopak, bude sa zvyšovať. Dominuje sekera z budúcich schodkových štátnych rozpočtov a ročne má prispieť k rastu zadlženosti približne 30 mld. korún. Takto treba hľadieť na schodkové hospodárenie štátu. Ekonomika bujnie a my všetci v tomto štáte vyrábame pre našich potomkov nové dlhy. Schodkového hospodárenia sa treba čím skôr zbaviť a využime na to úrodné roky. Chcem pripomenúť, že som kritizoval schodkové rozpočtové hospodárenie aj v minulosti a že som nabádal k tomu, aby čím skôr štátny rozpočet bol na nulovom schodku.

Ak si pri tomto apeli niekto položí otázku, ako sa dá zosúladiť znižovanie schodkového hospodárenia s financovaním priorít, najmä znalostnej ekonomiky, o ktorej tu už bolo povedané za tieto dva dni veľa od pána prezidenta až po pánov poslancov, mám jednoduchú odpoveď: Zdrojov je dosť na oboje.

Odhadnuté príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok sú reálne, avšak výdavky v niektorých kapitolách zbytočne vysoké. Príčiny sú dve:

1. rast výdavkov v niektorých kapitolách je neopodstatnene vysoký a

2. vo väčšine kapitol sa výdavky neposudzujú na základe efektívnosti ich využitia, teda na základe kontrolovateľného programového rozpočtovania.

Typickým príkladom výrazného zvýšenia výdavkov, až 44 %, je poľnohospodárstvo. O tom tu už bolo tiež veľa povedané a niekto sa tomu bude venovať určite aj v ďalších. Ja by som chcel povedať z toho podnikateľského hľadiska, že nejde o to, aby som závidel peniaze podnikateľom na pôde, ale ide o to, prečo podobné podmienky by nemala dostať iná skupina podnikateľov alebo rovno všetci podnikatelia. Viac ako 3 mld. korún, ktoré oproti pôvodným zámerom získali pôdohospodári, mohli ísť napríklad na podporu výstavby diaľnic, ktoré slúžia všetkým podnikateľom, nielen jednej vybranej skupine. Namiesto toho, aby vláda všeobecne podporovala skvalitňovanie podnikateľského prostredia pre všetkých, návrhom o štátnom rozpočte deformuje podmienky ostatným.

Otázkou je efektívnosť využívania výdavkov navrhnutých v predloženom materiáli. Naliať do zdravotníctva už po tohtoročnom raste medziročne o ďalších takmer 9,5 % prostriedkov viac je pri opodstatnených pochybnostiach o efektívnosti ich použitia prinajmenej nezodpovedné a to asi nebude konečné číslo. Predpokladám, že odvody za poistencov štátu budú zvýšené aj v ďalších troch štvrťrokoch, nielen v prvom, ako navrhuje vláda, pretože si neviem predstaviť dve veci:

- Ako chce vláda efektívne konať po uvoľnení disciplíny a zodpovednosti v zdravotnom systéme? - čo sa už začalo.

- Môže táto vláda spätne stiahnuť na skokovo zvýšené mzdy zdravotníkov bez toho, aby utrpela v očiach voličov?

Znakom výdavkovej politiky súčasnej vlády je podpora určitých skupín obyvateľov alebo podnikateľov, ktorí v očiach občanov, najlepšie priamo u voličov vládnych strán, vyvolávajú potrebu zvláštnej opatery zo strany štátu. Pôdohospodárov treba podporiť ako sa dá, lebo bez ich výrobkov sa nenasýtime, musíme byť sebestační. Pritom občan si už menej uvedomuje, že podporený slovenský poľnohospodár veľmi rád vyvezie výrobok do zahraničia, ak mu zaplatia viac ako doma. Veď je normálny podnikateľ a uvažuje ekonomicky. Treba podporiť zdravotníkov, lebo sa starajú v chorobe o každého z nás, pritom sa však zabúda na to, že práca zdravotníka je rovnako potrebná a zodpovedná ako práca šoféra alebo stavbára, veď bez ich produktov by sme tiež nemohli žiť a rovnako majú vo svojich rukách naše zdravie alebo životy.

Tým nechcem povedať, že zdravotníci si nezaslúžia lepšie mzdy. Ak im chceme dopriať a nielen na jeden rok, podotýkam, nielen na jeden rok, možno na časť volebného obdobia, najlepším spôsobom je reforma systému, jeho maximálne sfunkčnenie a efektívny chod.

Spomeniem ešte jeden príklad, kde mám pochybnosti o budúcom využívaní prostriedkov. Výdavky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny majú budúci rok rásť približne tým istým tempom ako výdavky celého štátneho rozpočtu. Každá siedma koruna štátnych výdavkov potečie budúci rok práve cez toto ministerstvo.

Kladiem si otázku, či v čase takmer dvojciferného hospodárskeho rastu, rekordných poklesov miery nezamestnanosti a azda už aj potreby dovozu pracovníkov v niektorých profesiách zvonku, ako sme tu počuli od niektorých pánov kolegov poslancov na minulom zasadnutí, potrebujeme ako cez kopírovací papier z roka na rok zvyšovať výdavky tohto obslužného rezortu. Za povšimnutie stojí najmä zvýšenie výdavkov na aktívnu politiku práce. Tento rok sem smeruje 4,6 mld., na budúci rok 5,8 mld. Pritom na podporu automobilky Kia išlo tento rok takmer 700 mil., na budúci rok to bude len 300 mil. K tomu dodávam, že na administrovanie svojej práce minie rezort takmer desatinu všetkých prostriedkov.

Otázky efektívnosti vyvoláva využitie prostriedkov z fondov Európskej únie. Teraz nechcem polemizovať o politike, ktorú v tejto oblasti presadzuje celá Európska únia, pretože Slovensko je jej členom a platí sem aj príspevok a má svoje povinnosti. Ak však pripustíme, že peniaze z eurofondov sa nie vždy využívajú efektívne, o čom azda nikto nepochybuje, potom musíme pripustiť aj to, že ich čerpaním si tieto problémy priamo prenášame do nášho rozpočtu. Ku každej korune príspevku zo zahraničia bude musieť Bratislava prispieť takmer štyridsiatimi siedmimi haliermi z vlastnej kasy. A z uvedených 47 halierov pôjde takmer 7 halierov iba na administrovanie potrebných úkonov. Administrovanie má pohltiť viac ako desatinu všetkých disponibilných prostriedkov vyčlenených z vlastnej kasy. Domnievam sa, že nemôžeme hovoriť o efektívnosti.

V rozpočte výdavkov na budúci rok je zároveň viacero slabých miest, ktoré môžu skomplikovať život správcom štátnej kasy. Spomínal som zdravotníctvo, kde vznikne tlak na potrebu ďalších zdrojov. Pritom nejde len o dotovanie zvýšených miezd zdravotníkov, ale aj o znášanie dlhov po zdravotníckych zariadeniach. Nedávny zákaz exekúcií štátnych zdravotníckych zariadení určite nepridá k ich disciplinovanosti plniť si záväzky voči obchodným partnerom. A tak bude musieť pomáhať štát.

Rovnako sa vrátim k eurofondom. Tu zas narastá problém, o ktorom sa veľmi málo hovorí. Razantné posilňovanie slovenskej koruny sprevádzajúce vysoký hospodársky rast znehodnocuje príspevky z Bruselu. Povedané inými slovami, štátny rozpočet musí doplácať realizátorom projektov v rámci spolufinancovania viac, ako sa pôvodne očakávalo. Nemám vedomosť o tom, že by sa s týmto počítalo. Tlak na nové zdroje bude už v tomto, ale aj v budúcom roku významný.

V oblasti podpory investovania chystá vláda nové pravidlá, ktoré by mali proces schvaľovania výrazne urýchliť. Ak sa tak naozaj stane, proces sa nielen urýchli, ale zvýši sa aj potreba zdrojov. Pritom nie je veľmi dôležité, či pôjde o priamu finančnú podporu alebo o odpustenie daňových povinností. Štát o tieto peniaze príde jedným či druhým spôsobom. Ako s tým ráta štátny rozpočet? Osobne si myslím, že Slovensko je v takej etape rozvoja, že môže postupne upúšťať od špeciálnej podpory pre investorov a zredukovať ju iba na regionálnu pomoc. Ale aj v regiónoch treba skôr hľadať plošné opatrenia na zvýšenie ich atraktívnosti a nie privádzať sem investorov za odplatu. Lepšie je čím skôr postaviť štvorprúdovú cestu z Bratislavy napríklad do Zvolena, ako niekde na strednom Slovensku ponúknuť investorovi peniaze na vytvorenie pracovných miest. To sa dá však ťažko, keď peňazí na výstavbu diaľnic je v budúcoročnom rozpočte o dve miliardy menej ako v tomto roku.

Vláda Roberta Fica neustále proklamuje, že jej ide o dôstojnejší život obyvateľov. Vyzerá to tak, že za cestu na zabezpečenie dôstojnejšieho života si vybrala zlepšovanie podmienok po jednotlivých skupinách. Spomenul som zdravotníkov, pôdohospodárov. Naoko privilegovanou skupinou sa stali dôchodcovia, ktorí sa dočkajú vianočného darčeka v podobe špeciálnej dávky. Horšie však obíde iná skupina pracovníkov, napríklad pracovníkov štátnej správy alebo mladé nízkopríjmové rodiny. Domnievam sa, že je nespravodlivé osobitne podporovať určité skupiny obyvateľstva. Treba dať rovnakú šancu všetkým, nech sa jej chopia. Komu chýbajú predpoklady bez vlastného zavinenia, tomu musí pomôcť aktívna, efektívna a aktívna sociálna sieť. Práve takýto prístup vedie k najlepším výsledkom.

Uvediem asi najlepší príklad. Ak sa všeobecne zlepšia podmienky na podnikanie, napríklad zmenou daňového systému, rastú ekonomické aktivity, zvyšuje sa zamestnanosť, rastie dopyt po pracovníkoch, stúpajú reálne mzdy, následne aj dôchodky a sociálne dávky a rastie aj životná úroveň v celom štáte. Práve do takéhoto stavu sa vďaka reformám dostáva Slovensko. Ak chceme občanom to najlepšie, vytvorme kvalitnejšie podmienky pre všetkých a nevyberajme svojich favoritov. Zlepšujme školy, dopravu, infraštruktúru, skvalitňujme podnikateľské prostredie.

SDKÚ - DS má inú predstavu, ako postupovať v prioritách rozpočtu. Je to v rozpore s tým, čo navrhuje súčasná vláda v návrhu. Práve úrodné roky, o ktorých SDKÚ - DS vedela, že prídu, a navrhovala už pred parlamentnými voľbami využiť na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Mala a má predstavu o tom, ako nové zvýšené príjmy štátu smerovať do znižovania schodkovitosti a zadlženosti štátu, ako redukovať verejnú správu, napríklad rušením a zlučovaním ministerstiev a štátnych úradov, napríklad zrušením Fondu národného majetku, ako pomôcť verejným financiám efektívnejším vymáhaním nárokovateľných peňazí, napríklad cez zlúčenie výberu daní a odvodov, ako skvalitniť školy a vedu, ako zefektívniť a skvalitniť prácu zdravotníctva.

Vládny rozpočet verejnej správy na budúci rok o riešení týchto problémov nehovorí. Predložené čísla skôr ukazujú, že problémy sa budú skôr prehlbovať. Vďaka silnému hospodárskemu rastu a vysokým príjmom štátu sa možno budú dať problémy bagatelizovať a peniaze sa ľahkovážne prejedia. Hoci dlhodobejší vývoj potvrdí vážnosť týchto problémov, treba na ne hlasno upozorniť už dnes. Môj nesúhlas s predloženým rozpočtom pokladajte za prejav takéhoto upozornenia.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Radičová bude pokračovať v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, veľa sa tu diskutuje pri štátnom rozpočte najmä o sociálnej solidarite a spravodlivosti. Určite je to téma, ktorá výrazne zasahuje každodennosť života našich občanov a určite aj očakávania občanov voči novej vláde sú nemalé. Očakávania na prerozdeľovanie na zlepšovanie ich každodennej situácie.

Riešiť životnú úroveň našich občanov môžeme dvomi zásadnými spôsobmi, ktoré sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Ten jeden spôsob je zabezpečiť pravidlá a mechanizmy, ktoré zvyšujú čistý príjem v rodinách a zabezpečujú príjem z práce v rodinách. Druhý spôsob, tam, kde z objektívnych dôvodov ani zvýšenie, ani dopriatie príjmu z práce nie je možné, postarať sa o dôstojnú životnú úroveň.

Pohľad na štátny rozpočet v oblasti sociálneho rezortu pre mňa indikuje dva závery:

Prvý. Kontinuitu reformy sociálneho systému, keďže predkladaný rozpočet danej kapitoly je vyše deväťdesiatich percent tým rozpočtom, ktorý bol pripravený v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny pred nástupom novej vlády.

Druhý. Zmeny vnútri jednotlivých položiek štátneho rozpočtu pri zachovaní celkovej sumy, vysvetlím, ktoré však definujú iným spôsobom hlavné úlohy, ktoré tento rezort pred sebou má.

Samotný zákon o štátnom rozpočte a kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny konštatuje - a bola by som rada, keby sme používali čísla aspoň z vládnych materiálov -, konštatuje mieru chudoby Slovenskej republiky za rok 2006 na úrovni 11,6 %. Predpokladá na budúci rok túto mieru na úrovni 11,1 %. Stanovuje si preto aj isté ciele, akým spôsobom a akým tempom je možné regulovať chudobu a akými nástrojmi. Rovnako tento materiál pracuje s mierou nezamestnanosti, kde konštatuje, že za ostatných sedem rokov je vôbec najnižšia, akú Slovensko kedy dosiahlo, a rovnako konštatuje najsilnejší rast miery zamestnanosti za ostatné roky. Buďme len konzistentní, používajme dáta, ktoré sami máme vo vládnom materiáli.

Zároveň rezort vypracoval správu o sociálnej situácii, z ktorej jednoznačne vyplýva, čo nás v tejto oblasti čaká ako otvorené a kde potrebujeme naozaj pomôcť a nastaviť sociálnu politiku. Z materiálu vyplýva, že tieto priority sú tri:

Prvá. Rodiny s nezaopatrenými deťmi ako najvýraznejšie ohrozená cieľová skupina na Slovensku. V rámci tejto cieľovej skupiny, vnútri tejto cieľovej skupiny je to cieľová skupina osamelých rodičov s nezaopatrenými deťmi a, samozrejme, na druhom mieste viacdetné rodiny. Logický záver: nutnosť sústredenia sa na podporu, vyššiu podporu najviac ohrozených rodín, a teda sústrediť sa na systémové dávky orientované do rodín s nezaopatrenými deťmi.

Pohľad do návrhu štátneho rozpočtu však hovorí opak. Práve kapitola, ktorá sa venuje prídavkom na deti, je oproti návrhu, ktorý bol pripravený v máji tohto roku, znižuje výdavky na prídavky o 100 mil. Sk.

Zároveň, keď sa opäť pozriem do štruktúry, tak druhá najohrozenejšia skupina vyplývajúca zo správy o sociálnej situácii, vypracovanej ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, sú dlhodobo nezamestnaní bez vzdelania alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou. Veď je to známy dlhodobý problém. Táto skupina, nástroje, ktoré môžu byť účinné, nie sú nástroje klasickej aktívnej politiky trhu práce, tie nie sú efektívne. Tu sú nutné nástroje typu vzdelávania tzv. druhej šance, teda ukončiť základné vzdelanie, následne ukončiť stredoškolské vzdelanie, prípadne potom ďalšie kurzy a tréningy. Nástroje typu, niektorí to označujú sociálnou ekonomikou, iní tomu hovoria medzitrh práce, iní to jednoducho nazývajú kombináciou sociálnej dávky a príjmu z práce, ktoré umožňuje podporu tvorby nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných s nezodpovedajúcou kvalifikáciou. Na takéto podporné projekty, ktoré - a to by som chcela podčiarknuť - boli úspešné v predchádzajúcom období a ukázali sa ako vysoko efektívne, nie sú zvýšené finančné prostriedky. Naopak, kapitola v štátnom rozpočte, ktorá sa týka hmotnej núdze, kde práve ide o možnosť kombinácie dávky a príjmu, aby sme na to mali dostatok zdrojov, je znížená o 170 mil. Rovnako je znížená kapitola na kompenzáciu zdravotného postihnutia, i keď "len" o 28 mil., ale tie úvodzovky sú namieste, pretože toto je cieľová skupina, ktorá bude požadovať aj vďaka valorizáciám zvýšenie rozpočtu, teda minimálne udržanie status quo a nie znižovanie.

Aby som bola objektívna, rozpočet prináša dve zmeny smerom do plusových hodnôt. Iba dve. Prvá je zvýšenie rozpočtu na tzv. ostatné príspevky na podporu rodiny, čo sú jednorazové príspevky typu práve schváleného príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a práve táto kapitola je zvýšená o 267 mil. korún. Matematicky, pozor, matematicky, zníženie prídavkov hmotnej núdze spolu rovná sa tejto sume, o ktorú je zvýšený tzv. ostatný príspevok. A samozrejme, celá kapitola je zvýšená o niečo vyše miliardy, ale celú miliardu zvýšenia tvorí zvýšenie platieb štátu poistného za osoby, ktoré sa starajú buď o zdravotne postihnutého, alebo staršieho občana, a musím podčiarknuť, že tieto platby štátu do poistného systému vyplývajú z novely o sociálnom poistení z apríla tohto roka, čiže to zvýšenie bolo plánované touto novelou.

Keďže vznikla akási diskusia a šum, ako je to s prídavkami na deti a valorizáciou, dovoľte mi jeden citát z materiálu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. mája 2006, vypracovaný generálnou riaditeľkou Michaldovou, je pravdou, že už nie je generálnou riaditeľkou, ale nič nemení na fakte, že tento materiál bol touto sekciou vypracovaný. Je to materiál pravidelný, týka sa prognózy čerpania prostriedkov z rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v ktorom, citujem, na str. 7 sa na rok 2006 konštatuje: "S valorizáciou prídavkov na dieťa počítame od septembra 2006, a to vo výške 5,2 %, čo je výška valorizácie súm životného minima v roku 2006." Na str. 8: "Odhadnutý vývoj počtu poberateľov", dopĺňam, prídavkov na dieťa, "sme vynásobili výškou prídavku na dieťa, pričom sme zohľadňovali valorizáciu od septembra 2006, hodnotou 5,2%. Na základe takto odhadnutého čerpania prídavkov na dieťa pre rok 2006 prognózujeme z rozpočtu 9,268 mld. úsporu 666 mil. Sk." Teda na rok 2006 rozpočet tohto rezortu plánoval valorizáciu tak, ako sme valorizovali iné dávky životného minima a príspevky. Vieme, že sa v septembri valorizácia prídavkov na deti nediala. V rozpočte na ňu boli kalkulované finančné zdroje a v budúcich rokoch je valorizácia tejto, podľa môjho názoru, systémovej opakovanej a veľmi dôležitej podpory rodín s nezaopatrenými deťmi plánovaná len na úrovni miery inflácie.

Z uvedeného dôvodu, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007: V prílohe č. 3 k uvedenému zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 200 mil. Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007."

Odôvodnenie: Navrhuje sa plošná valorizácia prídavkov na deti vo výške dodatočných 40 Sk mesačne tak, aby celková suma v budúcom roku dosiahla sumu 600 Sk mesačne s prínosom pre všetky rodiny s deťmi. Zvýšenie sa navrhuje realizovať na úkor rezervy na valorizáciu miezd v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde sa predpokladá úspora, keďže zámerom vlády je oficiálne oznámené 20-percentné znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe.

Budem veľmi vďačná, keď k takejto zmene v rámci rozpočtu sociálneho rezortu pristúpime, pretože opakované systémové dávky riešia problém dlhodobo, jednorazové zanikajú dňom ich vyplatenia.

Ja vám ďakujem veľmi pekne za vypočutie aj podporu. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pani poslankyňa Biró Ágnes.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, v mojom príspevku sa chcem venovať len kapitole ministerstva zdravotníctva. O postoji Kresťanskodemokratického hnutia včera vo svojom vystúpení k ostatným náležitostiam informoval pán poslanec Brocka a zaujal zásadné stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia.

Na úvod by som rada povedala niekoľko poznámok k textu rozpočtu a venovala sa teda kapitole ministerstva zdravotníctva. Na rok 2007 navrhujete výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva zvýšiť. Ale pýtam sa, prečo už v roku 2008 je prognóza znižovania a potom opäť zvyšovania? Už toto považujem za takú nejasnú koncepciu. Aj napriek tomu, že idete zvýšiť kapitolu voči roku 2004, kde konštatujete o 13,8 %, čo je vcelku slušné, ale z toho vlastne 16,1 %, skoro 4, možno až 5 mld. je z odvodovej povinnosti, a tým možno konštatovať len, že ekonomika, ktorá bola v predchádzajúcom období, bola dobre nastavená, aj keď mala v niektorých prípadoch dosah na občana, pretože ani dnes si občan nemôže myslieť, že zdravotná starostlivosť je zadarmo.

Začnem ešte moje vystúpenie takým konštatovaním z minulého volebného obdobia, rok 2005, rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2006, kde pán poslanec Paška, dnes predseda parlamentu, hovorí v závere: "Dámy a páni, dovoľte, aby som konštatoval, že na základe našich analýz SMER - sociálna demokracia v žiadnom prípade nepodporí ďalšie finančné zaťažovanie obyvateľstva." Bolo to pri vystúpení k rozpočtu o zdravotníctve a podľa doterajších skúseností a znalostí ste urobili tento krok len v tom, že sa zrušili poplatky, čo nie je ani veľký, ani malý, nedá sa to proste zadefinovať, ale je to jediný populistický krok, ktorému rozumejú občania Slovenskej republiky, a vôbec nie je jasné a transparentné, čo sa pripravuje do budúcnosti.

A tu mi nedá ešte parafrázovať aj bývalé vystúpenie bývalého pána poslanca Šulaja, ktorý vystúpil za poslanecký klub a hovoril o rozpočte ako o akejsi ekonomickej štúdii. Ja keď sa budem venovať len rozpočtu kapitoly ministerstva zdravotníctva, môžem skutočne povedať, že je to taká ekonomická štúdia rozpočtovaných prostriedkov, lebo nie je zjavné ani zadefinovanie z rozpracovaného programového vyhlásenia vlády.

Čiže môžeme konštatovať, že štátny rozpočet v tejto kapitole nie je ani dynamický, neumožňuje rozvoj a je len akýmsi status quo toho, čo tu bolo aj za predchádzajúceho obdobia. A teda ak je len udržiavací, stáva sa aj rizikovým, pretože poznáme, aký je stav a situácia v zdravotníctve a možno aj na základe vyjadrení dnes vládnych strán, hlavne najsilnejšie vládnej strany, ktorá kritizovala tento rezort, ale nijakým spôsobom dynamickejšie neovplyvnila a neovplyvňuje jeho zlepšenie v rozpočtových pravidlách.

Zvyšujú sa v rozpočte len ako keby nové položky, ktoré sú v predstavách tejto vlády, ale to, čo je najťažšia záťaž v rozpočte a čo tlačíme pred sebou, ako keby sme vôbec nevideli. Zadefinovali sme si, že budeme nalievať zdroje podľa toho, ako sa dnes to všetko deje, do štátnych zariadení, ale ako potom budú prežívať neštátne zariadenia, VÚC-karské zariadenia, obecné, neziskové - a to je tiež jedna veľká pripomienka, ktorá tu zaznievala v minulom období, že sa zadlžujú práve tieto malé nemocnice, by som povedala, dnes sú na pokraji, pretože ich berieme, že sú vo vyrovnanom rozpočtovom hospodárení, pričom veľmi dobre vieme, že neinvestujú. Majú dlhy voči sociálnym poisťovniam, majú dlhy v bežných výdavkoch, ktoré potrebujú na prevádzkovanie, aj keď navonok vyzerajú tieto nemocnice, že hospodária s vyrovnaným rozpočtom. My napriek tomu ideme sanovať štátne zdravotné zariadenia, kde vieme, že vyrábajú dnes dlh 100, možno 200 mil. mesačne, o čom sme hovorili aj včera na výbore.

Tieto mnohokrát štátne nemocnice, ale aj zariadenia, neštátni poskytovatelia, práve zrušením 50-korunových poplatkov za kvázi sociálne služby dnes sa napĺňajú. Dnes rastú výkony a počet pacientov v týchto zariadeniach, pretože sú mnohokrát hospitalizovaní aj pri výkonoch alebo pri ochoreniach, ktoré vôbec nepotrebujú hospitalizáciu. Poisťovne dnes, a pritom ako sme nastavili systém včera pri schvaľovaní rozpočtu, že definujeme len 4 mesiace budúceho roka, kde zvyšujeme odvody za poistencov štátu a najchorobnejšiu skupinu občanov, budú tlačiť ceny dole a nebudú dofinancovávať výkony napriek tomu, tak ako som hovorila, že neboli niekoľko rokov valorizované. Neexistujú v zdravotnom systéme štandardy na zdravotnícke výkony, teda nedá sa presne určiť cena a veľmi ťažko sa budú dohadovať aj zmluvné vzťahy s poisťovňami.

Vážnou výhradou vášho minulého obdobia boli záchranné zdravotné služby a ich financovanie, ktoré trpeli najväčšou kritikou, priznám sa, aj z mojej strany, očakávala som, že to bude jedna z prioritných úloh tejto vlády, pretože je to najväčší objem finančných prostriedkov, ktoré zo zdravotného poistenia, zo zdravotného systému idú, a nechcem povedať, že dnes celkom do čiernej diery, ale idú do veľmi nejasných vzťahov a do veľmi nejasného financovania.

Už pri nástupe ste pripravovali cenový výmer na zjavné oklieštenie financovania, neskôr sa od toho ustúpilo. Dnes sa hovorí o nejakej smiešnej položke 50, 20 tisícov, ale ani dnes nie je jasné, ako to bude zvýšené. Dokonca v rozpočte uvádzate, že ideme ešte dofinancovávať vybavenosť tohto systému, pričom sa nikde zjavne nepopisuje, o čo nám ide. Či ideme dofinancovávať súkromný sektor v týchto záchranných službách, alebo o čo nám vlastne v tom dofinancovaní ide.

Ak už aj včera z úst bývalého pána ministra financií zaznelo zvyšovanie v tomto rozpočte zdravotníctva a ide zhruba o nejakých 7,6 mld. korún, chcem pripomenúť, že 5 mld. je z odvodovej povinnosti, čiže nepričinili sme sa nejako o to, aby sme dotovali tento rezort. Tie ostatné miliardy za poistencov štátu, 2,1 mld., sú sľubované niekoľkým skupinám. Nad 2,1 mld. za poistencov štátu sa mali kompenzovať zrušené poplatky 20- a 50-korunáčky. Na 2,1 mld. sa s veľkou nádejou pozerajú aj odborári, ktorí chcú zvýšiť platy pracovníkom v zdravotníctve, ktoré sú v prísľube programového vyhlásenia vlády, ale myslím si, že majú veľmi zlý odhad, pretože to zvýšenie, ak by chceli 30 % v pohľade na počet zdravotníckych pracovníkov, by tvorilo reálne až 5,7 mld. a neviem, odkiaľ ich zoberieme. Je to vážna otázka, akým spôsobom chceme zvýšiť mzdy, a dodnes sme nepočuli verejné vyhlásenie, ekonomické zhodnotenie tejto položky.

Za veľmi vážny a jeden možno aj z najvážnejších bodov rozpočtu, ktorý nie je docenený a dokonca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, trošku vás preruším, chcem sa spýtať, ako dlho budete ešte hovoriť?

M. Sabolová, poslankyňa: Desať minút.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Koľko?

M. Sabolová, poslankyňa: Desať minút.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Musím vás prerušiť, o jedenástej máme hlasovanie.

M. Sabolová, poslankyňa: Dobre.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Takže hovorte ešte, ja zvolám snemovňu a potom vás preruším. Snažte sa, lebo na jedenástu sme mali naplánované hlasovanie. Pokračujte ešte.

M. Sabolová, poslankyňa: Myslím si, že keď sme vyčkali s tým hlasovaním o zákone už dva dni, tak už môžeme vyčkať desať minút.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, hovorte, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Áno. Takže chcem sa dotknúť kapitálových výdavkov. Je dlhodobo taká nízka miera investovania do zdravotníckych zariadení, v kapitálovej náročnosti sa už nedá udržať, pretože máme veľmi slabo vybavenú prístrojovú techniku, máme nekvalitné zdravotnícke zariadenia, budovy, pričom vo veľmi malej miere sa uvažuje s kapitálovými výdavkami. Je veľmi nejasne zadefinované v rozpočte, čo znamená 25 % na stavby, či to je 25 % stavieb, či to je 25 % objemu, ktoré je potrebných, čo vlastne táto vláda týmito 25 % chce investovať do týchto investičných nákladov?

A chcem sa opýtať pána ministra financií, ale i zdravotníctva, čo znamená v rozpočte 1,23 mld., ktoré v prehľadnej tabuľke výdavkov na projekty vôbec nemáme, ale keď si čítame jednotlivé projektové programy na projekty, zrazu zistíme nejakú rezervu. Rezervu ministerstva financií či rezervu ministerstva, aj financií, ale ministerstva zdravotníctva, ostatné obstarávanie strojov, prístrojov, modernizácia systému a ide o 1,23 mld. rezervované ministerstvom zdravotníctva. Pýtam sa, čo sú to za prostriedky, akým spôsobom budú prerozdeľované, pretože ich v tej rozpočtovanej prehľadnej tabuľke nie je vidieť. Čiže považujem pokles kapitálových výdavkov v kapitole rezortu zdravotníctva za veľmi neštandardný a nie dobrý, pokiaľ vieme, čo sme počúvali v predchádzajúcom volebnom období.

Ak sme hovorili o zadlžovaní neštátnych zariadení, že teda tvoria vyrovnané rozpočty a že ich zadlžovanie nie je, chcem podotknúť práve to, že je vykázané zo Sociálnej poisťovne: nedoplatky za štátne zariadenia, za prvý polrok nejakých 300 mil., za neštátne zariadenia nejakých 400 mil. Čiže tu je zjavné, že poistné za poistencov štátu, ak zvýšime na celé obdobie o 1 %, zvýšime zdroje, ktorými aj tieto neštátne zariadenia budú môcť mať vyrovnané rozpočty reálne a nielen fiktívne, pretože im to rozpočtové pravidlá neumožňujú.

Možno urobím záver. Veľakrát som vystupovala k zdravotníckej reforme. Chcem povedať len to, že čo je vlastne realita? Ide o skutočné zvýšenie rozpočtu v zdravotníctve alebo ide len o absolútne čísla, ktoré nijakým spôsobom neovplyvnia zlepšenie zdravotnej starostlivosti obyvateľov, o ktorej toľko hovoríte? Ak bude dotovať štát mzdy len štátnym zariadeniam, ako potom chceme vidieť tých ostatných? Ja to považujem za diskrimináciu a nevyváženosť. O kapitálových výdavkoch som hovorila a tiež budú špecifikované skôr do štátnych zariadení a nie do štátnych a považujem to za nerovnomerné postavenie. Ale je to už na vás, akú politiku jednej časti verejnosti alebo jednej časti poskytovateľov ste si zvolili.

A len posledná poznámka k liekovej politike. Ak lieky každým rokom vykazujú, lieková politika a lieky vykazujú každým rokom nárast približne o 10 %, ak sa vám podarilo zníženou sadzbou DPH obmedziť možno zvyšovanie tohto objemu zdrojov, tak je to len opäť zastavenie sa na obdobie do roku 2006.

Čiže chcem povedať len to, Kresťanskodemokratické hnutie považuje tento rozpočet v oblasti rezortu zdravotníctva za nedostatočný, chce, aby bola definovaná reálna a prirodzená opodstatnená potreba zdravotnej starostlivosti, reálna kvalita zdravotnej starostlivosti a reálna cena, ktorú však ani v tomto rozpočte nevidíme.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. A ďakujem pánu predsedajúcemu, že ma nechal dohovoriť. (Potlesk.)