V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, samozrejme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade s dohodnutým postupom v poslaneckom grémiu budeme teraz hlasovať a rokovať najskôr, dokončíme rokovanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100).

Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, aby sme mohli dokončiť toto rokovanie.

Teraz žiadam poslanca Madeja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Vaľovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov výborov. Pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa Vaľová. Najprv zaujmite miesto, prosím.

A teraz vzhľadom na to, že sme rozpravu prerušili po vystúpení pani poslankyni Laššákovej s tým, že jej pozmeňujúci návrh je potrebné prerokovať v gestorskom výbore, teraz žiadam ešte, aby v rámci rozpravy, ktorú teraz po prerušení znova otváram, aby pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokovania pozmeňujúceho návrhu v gestorskom výbore. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás oboznámila s ranným rokovaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, rodinu a bývanie. Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo dňa 7. decembra 2006 k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom podaným poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej v rozprave v druhom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100).

Národná rada Slovenskej republiky rozhodla dňa 6. decembra 2006 podľa § 29 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. prerušiť rokovanie o uvedenom návrhu zákona a prideliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Janou Laššákovou v druhom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorskému výboru, ktoré predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie po prerokovaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej podáva Národnej rade Slovenskej republiky toto stanovisko:

1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

2. Poveruje spravodajcu Janu Vaľovú informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatom stanovisku výboru.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Teraz žiadam navrhovateľa, či sa chce vyjadriť ešte so svojím stanoviskom. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len veľmi v krátkosti zaujať stanovisko k predmetnej diskusii aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené v rozprave.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej, žiaľ, musím konštatovať, že s týmto pozmeňujúcim návrhom nie je možné súhlasiť, je naozaj diskutabilné, v akej výške má byť výška úrazovej renty a pretože naozaj miera náhrady po dovŕšení dôchodkového veku nie je 100 % ani u starobných dôchodcov, ani pri poberaní dôchodkov. Čo sa však toho týka, môžeme urobiť naozaj jedno kompromisné riešenie, aby sme na najbližšom zasadnutí výboru pre sociálne veci a bývanie zaviazali ministerstvo predložiť návrhy riešení tohto problému, ak hovoríme o tomto počte baníkov, ktorých sa tento problém týka.

Tu si však dovolím povedať len krátku poznámku, že vystúpenie pani poslankyne Radičovej nesmerovalo vôbec k vecnej stránke tohto návrhu zákona, čo považujem za naozaj pozitívny jav, pretože riešenie prestupov mi to dokladuje, že je naozaj veľký problém a som presvedčený, že tak, ako v tomto návrhu je navrhnuté riešenie zabránenie špekulatívnych prestupov, že ten problém to rieši. Som presvedčený, že Sociálna poisťovňa to technicky zvládne. Poplatok, ktorý sa tam navrhuje, má zabezpečiť riešenie, aj technické riešenie povinností vyplývajúcich zo zákona. A tým reagujem aj na poznámku pána predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Haleckého.

K pozmeňujúcemu návrhu a k tomu, čo uviedol v rozprave pán poslanec Frešo, si môžem povedať, že naozaj, ani táto reforma nie je nejaká slávna, nebola trvale udržateľná vďaka tomu, aký chaos nastal od 1. januára 2006. Je pre mňa absolútne neakceptovateľné, pán poslanec, počuť príklad, že by sme mali spoplatniť prestup v rámci bánk. Do bánk vás nikto nenúti vstúpiť. Do druhého piliera áno. Druhý pilier má byť regulovaný štátom a, samozrejme, je na štáte, aké regulačné mechanizmy si zvolí, ale do banky vás nikto vstúpiť nenúti.

Čo sa týka obmedzenia slobody, ak hovoríte o obmedzení slobody, slobody prestupovať, určite to nie je obmedzenie slobody. Každý sa môže slobodne aj podľa tohto zákona rozhodnúť prestúpiť. Ja sa pýtam... (Reakcia z pléna.) Mám právo vystúpiť ako navrhovateľ v rozprave, pán poslanec Miššík. Ak pán poslanec Miššík pozná rokovací poriadok, určite chvíľku strpenia mať bude. Boli by námietky, že som sa nevyjadril ku všetkému, čo zaznelo v rozprave. Chcem si splniť len svoju zákonnú povinnosť.

Čo sa týka obmedzenia prestúpiť, môžem povedať, že aký demokratický je zákon, ktorý niekoho núti vstúpiť. Máme na to rôzne pohľady. Čo k tomuto zákonu je, je len to, že nás núti tá zodpovednosť riešiť neodôvodnené prestupy a chaos, ktorý vznikol v poslednom období.

Čo sa týka riadenia Sociálnej poisťovne, nemám námietky, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme tento pozmeňujúci návrh, ja aj oceňujem tú diskusiu, ktorá bola na sociálnom výbore, že vecne táto zmena je potrebná. To môžem povedať, že hodnotím ako pozitívum, že takto to hodnotili aj poslanci opozície.

Prosím o podporu tohto zákona a ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete ešte záverečné slovo? Nie.

Pani Sabolová žiada o slovo. Nech sa páči, máte procedurálny návrh? (Reakcia poslankyne.) Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Áno. Ja by som chcela poprosiť, ak je tu pani ministerka, napriek tomu, že to je poslanecký návrh, keby sa vyjadrila vlastne k tomuto návrhu, pretože je to dosť vážny zásah do celého sociálneho poistenia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Už sme uzavreli rozpravu a vystúpením ministerky by sme otvorili rozpravu. Nakoniec nech sa vyjadrí, či chce, či nechce. Nie.

Budeme pokračovať, páni, hlasovaním. Pani spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

J. Vaľová, poslankyňa: Áno, nech sa páči.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre. Najskôr budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Prosím, uvádzajte hlasovanie.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím pokoj v rokovacej sále!

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som povedala, že v rozprave vystúpili a podali návrhy poslanci pani Radičová, pán Frešo a pani Laššáková. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: (Hlasovanie.) Prítomných 132, za 73, proti 20, zdržalo sa 31, nehlasovalo 8.

Schválili sme.

Budeme pokračovať. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teraz vás poprosím, dajte hlasovať o návrhoch z rozpravy. Hlasujeme o návrhu en bloc pani poslankyne Radičovej. Nech sa páči, hlasujeme.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujeme o návrhoch pani poslankyne Radičovej.

(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 54, proti 15, zdržalo sa 65, nehlasovalo 0.

Neschválili sme tieto návrhy.

Prosím, pokračujte.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Freša.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Freša.

(Hlasovanie.) Prítomných 136, za 55, proti 47, zdržalo sa 34, nehlasovalo 0.

Neschválili sme ani tento návrh.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Laššákovej.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej. Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 79, proti 55, zdržal sa 1, nehlasovalo 0.

Schválili sme tento návrh.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 136, za 79, proti 55, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

Schválili sme, sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v treťom čítaní? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok v rámci tretieho čítania a vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže neboli žiadne návrhy.

Prosím, uvádzajte záverečné hlasovanie.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím vás, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 80, proti 55, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o štátnom rozpočte, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas na to, aby vystúpil predseda Najvyššieho súdu pán doktor Karabín, ktorý ma o to požiadal. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, budem veľmi stručný, ide o vážny dokument, ktorý máte schváliť, pokiaľ ide o návrh zákona o štátnom rozpočte. Chcem zdôrazniť len niekoľko významných vecí.

V právnom štáte je bytostne nevyhnutné mať nezávislé súdnictvo, a preto treba všetko urobiť pre to, aby bolo aj materiálne zabezpečené tak, aby si svoju úlohu mohlo splniť, o to viac na jeho vrcholnom orgáne - na Najvyššom súde. Najvyšší súd robí všetko pre to, aby v tisíckach vecí, ktoré na Najvyšší súd dochádzajú na vybavenie, bolo rozhodnuté v primeranej lehote, najmä v tých najzávažnejších kauzách. Chceme, aby občania i všetky ostatné subjekty... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím pokoj v rokovacej sále.

M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: ... ktoré sa obracajú na Najvyšší súd, mali istotu, že v ich veci bude rozhodnuté vždy nestranne a spravodlivo. Na to treba mať dobre zabezpečený personálny stav sudcov Najvyššieho súdu. A dnes, v súčasnej dobe pri tých tisíckach vecí, ktoré dochádzajú na Najvyšší súd, za minulý rok to bolo vyše 8 700 vecí a tohto roku očakávame ešte viac, je nevyhnutné sudcovi pomôcť aj asistentom a zákon z roku 2004 o súdoch takúto možnosť priznáva sudcom Najvyššieho súdu.

Stanovili sme si v návrhu pri príprave návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu niekoľko priorít. Nebudem hovoriť o všetkých. Medzi nimi je aj priorita zabezpečiť optimalizáciu informačnej sústavy Najvyššieho súdu, medzi nimi aj priorita zabezpečiť pre sudcov Najvyššieho súdu asistentov.

Nič z toho, čo sme si pri príprave návrhu zákona, návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu ako prioritu stanovili, nebolo zohľadnené v limitoch, ktoré máte v predloženom návrhu zákona a jeho príloh. V konečnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nie sú zohľadnené ani tie prostriedky, ktoré sme mali v našej kapitole tohto roku priznané, ktorými sme chceli zabezpečiť rekonštrukciu pojednávacej siene a priestorov Najvyššieho súdu tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť v pojednávaní v súlade s kritériami na bezpečnosť tak, ako sa to požaduje podľa príslušného zákona. Tieto prostriedky, bohužiaľ, boli presunuté do inej rozpočtovej kapitoly z kapitoly Najvyššieho súdu. Napokon Ústavnoprávny výbor Národnej rady... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda, ja vás preruším.

Panie poslankyne, páni poslanci, rešpektujte pracovný poriadok aj rokovací poriadok počas vystúpenia. Ak chcete diskutovať, opustite rokovaciu sálu a tí, čo ste tu, prosím, zachovajte pokoj. Ďakujem pekne.

Pokračujte, pán predseda.

M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky napokon svojím uznesením vyjadril opodstatnenosť potreby zvýšenia prostriedkov do rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu. V istom kompromise, s ktorým sme súhlasili, že postupne v priebehu troch rokov by bolo možné finančne zabezpečiť tie požiadavky, ktoré sme mali vypracované v prioritách. Preto uznesenie ústavnoprávneho výboru odporúčalo zvýšiť kapitolu Najvyššieho súdu celkove o sumu 20 207-tisíc korún v bežných výdavkoch a 21 886-tisíc v kapitálových výdavkoch, celkove teda pokiaľ ešte ide o poistné fondy a transfery o sumu 53 000 699 korún.

Prijali sme to pozitívne, ale z našej strany by ešte pozitívnejšie sme vítali, ak by poslanci v pléne našli spôsob, ako by sa mala zvýšiť táto kapitola o sumu, ktorá predstavuje postupne v priebehu troch rokov dosiahnutie takého stavu, aby každý sudca Najvyššieho súdu mal asistenta - vyššieho súdneho úradníka a aby aj priestory na Najvyššom súde boli dostatočne zabezpečené.

Ja vás prosím, vážení poslanci, pokiaľ je to možné, takýto spôsob nájsť, aby ste pristúpili pozitívne k tomu, čo Najvyšší súd požaduje. Bez toho, aby sme Najvyšší súd mali zabezpečený tak, ako má byť zabezpečený, sotva môžeme očakávať, že na Najvyšší súd sa dostanú len tí najlepší, ktorí budú chcieť ísť. Ak majú ísť do horších podmienok, ako majú na nižších súdoch, tak to bude ťažšie zabezpečiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu sa prihlásili páni poslanci Miššík a Lipšic. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Počuli sme vážne slová z úst predsedu Najvyššieho súdu. Ja sa chcem možno ospravedlniť za niektorých tu sediacich poslancov, že neboli vytvorené dôstojné podmienky na počúvanie človeka, ktorý predsedá takému vážnemu súdnemu orgánu. To po prvé.

Po druhé. Pozorne som pána predsedu počúval nielen tu, ale aj na výbore, na ústavnoprávnom výbore, a veľmi podrobne sme sa týmito otázkami zaoberali a tam sme aj prijali jedno uznesenie. Ja chcem pána predsedu ubezpečiť, ale zároveň aj sudcov Najvyššieho súdu, že sa pokúsime urobiť všetko pre to, aby aspoň tie základné podmienky, ktoré ste si stanovili, sme mohli splniť prostredníctvom prijatia takého rozpočtu, ktorý bude postačovať na výkon práce sudcov Najvyššieho súdu.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. My sme na ústavnoprávnom výbore schválili, je to pod bodom 6 spoločnej správy, zvýšenie kapitoly Najvyššieho súdu v zmysle, o ktorom hovoril pán predseda Najvyššieho súdu, jednak na zabezpečenie deviatich vyšších súdnych úradníkov, aby mal každý senát vyššieho súdneho úradníka, a tretinu asistentov. Takisto bol schválený návrh, aby Najvyšší súd dostal 20 mil. na kapitálové výdavky, ktoré mu boli odobraté v tomto roku z dosť neznámych príčin, a pre ktoré prípady, kde v spisoch sú utajované skutočnosti, musí Najvyšší súd pojednávať mimo svojich priestorov, pretože nemá vytvorené ani zákonné podmienky.

Nádejam sa, že potlesk aj zo strán poslancov vládnej koalície bude znamenať podporu tohto návrhu v hlasovaní, pretože parlament by rozhodne mal podporovať vrcholné justičné inštitúcie. Preto aj ústavnoprávny výbor schválil aj pod bodmi 5, 6 a 7 zvýšenie kapitol Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Ja sa v rozprave potom k tomu, samozrejme, vyjadrím, ale ak by mala byť prioritou v štáte nejaká oblasť, tak určite snaha zabezpečiť právo a poriadok. Tejto priority sa žiaden civilizovaný štát nemôže zbaviť.

Takže verím, že potlesk poslancov vládnej koalície sa prejaví aj skutkom a konkrétne hlasovaním v prospech týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Biró Ágnes a pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

Ešte predtým, než budete hovoriť, pani poslankyňa, pán poslanec Bugár mi doniesol dámsku kozmetickú pomôcku, ktorá sa niekde vonku našla, ak by niekomu veľmi chýbala, nájde sa tu niekde, nech sa páči. Ďakujem. Pán poslanec, ďakujeme, dáma si vyhľadá vás alebo tu pomôcku.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctená snemovňa, ja by som v mojom úvode, lebo som tu už počúvala, že sme začínali rôzne, pripomínali sme si Mikuláša aj Vianoce, spravila taký malý exkurz nie do takej dávnej minulosti a pripomenula vám aj komunálne voľby.

Ja si myslím, že výsledky komunálnych volieb v niektorých z nás ešte trošku rezonujú a som si zaznamenala jedno zistenie, ku ktorému primäli výsledky komunálnych volieb jedného nášho kolegu, hovorcu jednej nemenovanej politickej strany, ktorý povedal, budem ho citovať: "Časť ľudí podľahla tomu, že najväčšia radosť je škodoradosť. Verím," hovorí, "že niektorí pociťujú ľútosť, že nevolili inak, mnohých to ešte bude mrzieť." Nuž ja si myslím, že za krátky čas takéto rozčarovanie prežijú aj tí, ktorí v parlamentných voľbách nevolili inak. Víťaz môže brať všetko, sme toho svedkami. Môže demonštrovať svoju silu, môže ju demonštrovať v personálnej politike v podnikoch, kde má štát podiel, v štátnej správe i v tejto snemovni. Nastavuje si zákony tak, aby si upevnila moc, a prehliada upozornenia na negatívny dosah niektorých svojich rozhodnutí v praxi, upozornenia opozície na úskalia zaťato ignoruje. Teraz sa začína preukazovať to, či sociálna politika a solidarita sú len prázdne frázy, alebo je to principiálny aspekt, ako si to vládna politika často hovorí.

Dámy a páni, hovoríme o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Tento vládny návrh má predvolebné sľuby vlády rozmeniť na drobné. Presnejšie povedané, má vytvoriť predpoklady na zhmotnenie týchto sľubov. Ja odporúčam, aby sme sa na tento materiál pozerali vždy aj očami jednoduchého človeka a dešifrujme ho v reči pre neho zrozumiteľnej. Čo toho občana zaujíma? Zaujíma ho to, či sa mu zmení kvalita života. A ak áno, tak ako a čím a najmä koľko ho to bude stáť. Sú to také prosté a jednoduché otázky a očakáva sa od nás veľmi jasná odpoveď. Veď vtedy, keď hovoríme o rozpočte verejnej správy, hovoríme o tom, akým spôsobom sa budú tieto peniaze od občanov vyberať a kto a na čo ich minie.

O makroekonomických ukazovateľoch sa tu už tiež čo-to povedalo, ale aby každý z nás vedel, treba naozaj rozmeniť aj tieto na to obrazné drobné, veď od toho to bude závisieť, čo nájdeme v budúcom roku vo svojej peňaženke alebo nenájdeme. Ak sme objektívni, prvý rozpočet vlády mal skutočne dobrú východiskovú pozíciu. Nie ja to konštatujem, konštatovali to mnohí analytici a ekonómovia, nezávislí a renomovaní, a k tomuto záveru môže dospieť aj jednoduchý súdny človek, a ďakujem za doplnenie, ešte raz zopakujem ten úvod, mal dobrú východiskovú pozíciu a konštatovali to renomovaní ekonómovia. A dospievame k tomu aj my, veď sme svedkom toho, čo tu už viackrát odznelo, že ekonomika naozaj nabrala správny kurz, reformy, ktoré sme spoločne oželeli, prinášajú prvé ovocie, nezamestnanosť klesá, koruna zosilnela, hrubý domáci produkt, čiže tá celková produkcia tovarov a služieb, sa zvýšil medziročne skoro o 10 %. Áno, takýto dynamický rast Slovensko vo svojej histórii ešte nezažilo a dávajú to na známosť národu všetky médiá.

Dnes sa však rieši otázka - ako ďalej? Po prelistovaní prvého rozpočtu vlády zisťujeme, že sa nezapracovali ohlásené a veľkorysé predvolebné sľuby. Niektorí analytici to konštatovali tak, že súboj medzi vládnym populizmom a fiškálnym konzervativizmom sa skončil nerozhodne, ale súčasne poukázali na riziká, tzv. nášľapné míny, ktoré ťažko obídeme. To, že vláda neplní predvolebné sľuby, je pre reálne rozmýšľajúcich dobrá správa, ale to, že nehovorila pravdu svojim voličom vtedy, keď sa nie v každej krajine akceptuje a prehliada.

Dovoľte mi niekoľko konkrétnych poznámok však len ku kapitole ministerstva kultúry. V úvode chcem pripomenúť jednu vetu z programového vyhlásenia vlády z časti VI. Kultúra. Veď tento dokument mal byť štítom, ktorý chráni Slovenskú republiku pred pochybovačmi zo zahraničia i doma. Citujem teraz z programového vyhlásenia: "Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie." Je to naozaj cieľ uspokojivý, ľúbivý a ambiciózny, ale uvedená ambícia sa do vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 nepremietla a kapitola ministerstva kultúry v návrhu rozpočtu verejnej správy je nevýrazná, priam bezvýznamná. Vývoj výdavkov v predchádzajúcich rokoch napriek všetkým kritikám mal predsa len rastúcu tendenciu, aj keď bez požadovanej dynamiky, čo sa priznávalo a mnohokrát aj konštatovalo, ale v roku 2007 sa tento vývoj úplne zabrzdil, ba čo viac, zvrátil.

Nie je to tak dávno, keď z tohto miesta, vtedy ešte opozičný poslanec, pán Jarjabek kritizoval pravicovú vládu, že nezohľadňuje potrebu rezortu kultúry a vtedajší návrh rozpočtu na rok 2005, citujem ho, "nechce s kritickou situáciou slovenskej kultúry urobiť doslova nič. Slovákov," hovorí ďalej vo svojom vystúpení pán poslanec, "a ostatných občanov tejto republiky v srdci kontinentu, ktorý sa rád vydáva za kolísku modernej civilizácie, naša pragmatická vláda považuje zjavne iba za akési kinetické bioobjekty, ktorých úlohou je pracovať a konzumovať a nejakej kultúry netreba." Koniec citátu.

Takže skutočne, ak neplatí o kritikovi výrok Karla Čapka, totižto, že "kritizovať znamená usvedčiť autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel", dnes má koalícia potrebnú moc, aby urobila nápravu a kultúre venovala takú pozornosť, akú si zaslúži a akú v skutočnosti zohráva pri hospodárskom a sociálnom rozvoji našej krajiny. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 vypovedá však o tom, že včerajší kritici alebo zmenili svoj názor, alebo ľavicová vláda nechce s kritickou situáciou slovenskej kultúry "urobiť doslova nič".

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika sa prihlásila k Lisabonskej stratégii, rezort kultúry vypracoval materiál v roku 2005, ktorý sa nazýva Analýza stavu kultúry na Slovensku po decentralizácii. Oba tieto materiály zhodne potvrdzujú to, citujem: "Iba kultúrny národ je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát." Jednoducho povedané, kultúra bola a kultúra je významným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života jednotlivca v nej. Priznajme si, že po voľbách mnohí privítali, najmä z radu kultúrnej obce, že ministerstvo kultúry povedie človek, povedie správny človek, odborník a politik, ktorý okrem mladíckeho entuziazmu a vôle prinavrátiť vážnosť tomuto rezortu bude mať na svojej strane aj potrebnú politickú a ekonomickú podporu vlády i svojej strany. Času na skromnosť, na ústupky však pre kultúry v tejto krajine už niet. Asi sa zhodneme aj na tom, že kultúra potrebuje zdroje. Jednak na to, aby sa pozviechala, a jednak na to, aby dokončila potrebné reformy tak v systéme riadenia, ako aj spravovania inštitúcií.

Biedny rozpočet ministerstva kultúry na rok 2007 nás však prebudil do smutnej reality. Robili si niektorí zbytočné ilúzie? Asi áno. Veď došlo len na slová pani poslankyne Vášáryovej, ktorá nám svoju zlú predtuchu ilustrovala ani nie tak dávno na rozprávke Varila myšička kašičku. Vláda si určila tri priority, to je v poriadku. Bude sa venovať problémom zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva. To je dobré, ale aj kultúra stojí pred rovnakým problémom ako zdravotníctvo, školstvo a poľnohospodárstvo. Peňazí v nej niet a vôľa zmeniť tento stav akosi vždy skončí pri politických sľuboch a deklaráciách ministrov kultúry. Žeby najväčšia radosť bola tá škodoradosť?

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je v tomto dokumente ešte jeden bolestný zvrat. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť štátu na zabezpečenie práva na slobodu prejavu, práva na informácie, ako aj práva na ochranu a adekvátnu podporu pre kultúru národnostných menšín a etnických skupín. Táto úloha štátu je citlivo vnímaná v celej Európe, v OSN, v UNESCO, v NATO, v EÚ, teda v medzinárodných zoskupeniach, ktorých členom je aj Slovenská republika, preto, že všetky tieto zoskupenia vidia základ budovania európskeho a multikultúrneho rozmeru v spoločnosti, v úcte k inakosti a k akceptácii rovnosti kultúr. Európa vyjadrila to i heslom "Zjednotená v rozmanitosti".

Na Slovensku je 12 autochtónnych menšín. Tieto menšiny mali rôzny sociologický, etnografický a historický vývoj, líšia sa početnosťou, preto je pochopiteľné, že majú aj odlišné predstavy, požiadavky a potreby. Jedno je však pre všetky tieto menšiny spoločné - ich príslušníci sú plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky.

Dámy a páni, kultúrne aktivity menšín sa realizujú najmä v neštátnom prostredí prostredníctvom aktivít nadácií, združení, verejných alebo súkromných inštitúcií a jednotlivcami. Pre väčšinu týchto subjektov štátna dotácia poskytovaná prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je najvýznamnejším a mnohokrát jediným zdrojom. Napriek tomu, že pomocou tejto podpory sa realizujú kultúrno-spoločenské projekty, ktoré vedú k potláčaniu rasizmu, všetkých prejavov diskriminácie, vychovávajú k tolerancii a prijímaniu inakosti, napriek tomu, že rozvojom kultúry menšín sa o nové hodnoty obohacuje a potvrdzuje európsku podstatu naša celá spoločnosť, napriek tomu, že inflácia, nárast cien v oblasti služieb a energií, zmeny v oblasti daňovej politiky a iné, majú za následok pokles reálnej hodnoty finančných prostriedkov, napriek tomu, že objem finančných prostriedkov určených na podporu kultúry národnostných menšín sa roky nemenil a v pomere k celkovému rozpočtu kapitoly percentuálne poklesol. Chcem tu len pripomenúť čísla, nespomínala som ich, aby som vás nimi nenudila, ale tu si dovolím vám pripomenúť, že v rokoch 2002 až 2006 rozpočet celej kapitoly rástol od 2,8 mld. cez 3,3, 3,7 mld. až k roku 2006 na 4,5 mld. Finančné prostriedky vyčlenené pre kultúru národnostných menšín sa nemenili a boli tri roky 80 mil., to znamená, že v porovnaní s kapitolou postupne pomaličky rástli a vždy boli približne okolo 2,4 a 2,3 %. A to bolo napriek tomu, že menšiny tvoria 14,2 % celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, t. j. viac ako 760-tisíc ľudí, a títo ľudia sa všetci podieľajú na tvorbe hodnôt národného hospodárstva.

Pre menšiny dlho očakávané a pripravované zvýšenie objemu finančných prostriedkov určených na podporu kultúry v roku 2006, napriek týmto skutočnostiam, ktoré som povedala, v očiach niektorých spoluobčanov sa javia ako opovážlivosť a populizmus. Chcem podčiarknuť ešte raz to, že suma, ktorá bola tohto roku, teda v roku 2006, je len 3,5 % celkového rozpočtu kapitoly, čo znamená toľko, že je to cca 210 korún na jedného príslušníka národnostnej menšiny na rok.

Ja sa preto odvolávam v mene všetkých príslušníkov národnostných menšín, v mene Poliakov, Chorvátov, Nemcov, Bulharov, Ukrajincov, Rusínov, Čechov, Moravanov, Židov, Rómov a Maďarov, a všetkých občanov, ktorí aj nás považujú za ľudí s nimi rovnocennými a nielen za akési kinetické bioobjekty. Odvolávam sa na verejný prísľub pána premiéra, ktorý vyslovil v tejto snemovni vtedy, keď obhajoval programové vyhlásenie vlády, a teraz to citujem: "Garantujem status quo, t. j. zachovať stav práve trvajúci, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň práv národnostných menšín, a nedovolíme, aby táto úroveň bola akýmkoľvek spôsobom ohrozovaná." Sú to slová pána premiéra.

Status quo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín je 160 mil. korún a nie priemer za 4 roky alebo 8 rokov. Dúfam, že tu nikto neverí tomu, že dnes vieme zaplatiť toľko isto za služby, tovary, koľko sme platili a koľko sme si vedeli objednať a zabezpečiť za 80 mil. v roku 1998 alebo v roku 2002. Veď v roku, len na porovnanie v roku 1999 bola minimálna mzda 3 600 korún a dnes je 7 600 korún, o 100 % viac. Priemerná mzda v roku 1998 bola 10 000 korún a v roku 2005 bola 17 274 korún. Aj na týchto dvoch číslach sa dá vidieť, akú má hodnotu a akú mala hodnotu tá suma 80 mil. pred 4 alebo 8 rokmi a akú má dnes.

Dámy a páni, v súlade s uvedeným si vám dovolím navrhnúť dve korekcie návrhu, ktorý máme pred sebou.

Pozmeňujúci návrh č. 1. Navrhujem prehodnotenie bežných výdavkov v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry takto: Znížiť bežné výdavky programu Koncepčná a riadiaca činnosť - Projekt informatizácie a kultúry a zvýšiť bežné výdavky programu Grantový systém - Podpora národnostných menšín o 80 mil. korún.

Ako dôvod uvádzam, že Operačný program Informatizácia spoločnosti na roky 2007 až 2013 umožní čerpať prostriedky na informatizáciu spoločnosti zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Výdavky na spolufinancovanie daných príjmov sú zapracované do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa. K ich rozdeleniu a zapracovaniu do programových štruktúr kapitol dôjde po schválení základných dokumentov týkajúcich sa daného obdobia. Takže presunom týchto finančných prostriedkov zachováme status quo a ani tento program neohrozíme.

Môj druhý pozmeňujúci návrh je takýto. Navrhujem presunúť z kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa do kapitoly Ministerstvo kultúry SR prostriedky vo výške 5 mil. korún a zvýšiť program Múzeá a galérie: rozpočet organizácie Slovenského národného múzea o 3 mil. a rozpočet organizácie Slovenského národného múzea - Múzeá menšín o 2 mil.

Ako dôvod uvádzam to, že vo Všeobecnej pokladničnej správe máme na rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 vyšší rozpočet o 18 mld. korún. Uvedených 5 mil. korún pri miliardovom zvýšení je nepatrná požiadavka, ale bez tohto zvýšenia je ohrozená prevádzka vlani zriadeného Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi a vybudovanie a prevádzka samostatného Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

Na záver, vážená ctená snemovňa, v týchto priestoroch v mnohých variantoch pri mnohých príležitostiach už odznela táto veta, ale ja ju chcem tiež zacitovať: "Veľkosť človeka nie je odvodená od jeho výšky a veľkosť národa nie je odvodená od jeho početnosti, ide o morálnu veličinu, ktorá sa meria tým, ako sa zaobchádza so slabšími, ako sa zaobchádza s menšinami."

Dámy a páni, je len na nás, kam sa zaradíme a kam zaradíme našu krajinu. Dovolím si vás preto vyzvať k tomu, aby ste pri hlasovaní o rozpočte verejnej správy vyjadrili váš vzťah ku kultúre ako hodnote najdrahšej pre vás, ale aj pre nás, ako o hodnote najvyššej, čo môžeme jeden druhému ponúknuť, ale aj k všeobecným európskym hodnotám.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jarjabek, Belousovová, Bugár, Jasaň. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani poslankyňa, bez toho, aby som chcel zľahčovať alebo dávať tomu nejaký iný náboj, musím povedať, že absolútne súhlasím vo vašom prejave s tým, čo ste povedali, pokiaľ ste citovali mňa. Sama uvidíte, že v tom budem pokračovať aj v mojom vystúpení, v mojom vystúpení onedlho, zrejme po obede, možno sa k tomu vyjadríte, budem veľmi rád, keď nejakou faktickou poznámkou ohodnotíte toto vystúpenie, a budem veľmi zvedavý, čo na to poviete, a bude mi cťou, keď ma tatko budete citovať aj o rok.

Všetko podpisujem, čo ste povedali, pokiaľ by tam nebolo trošku toho politika, ktoré ste tam do toho nemuseli zamontovať preto, lebo vaše vystúpenie naozaj sa mi veľmi páčilo a určite by som mnohé z toho povedal aj ja, a trošku toho citového vydierania, s ktorým, samozrejme, nemôžem súhlasiť preto, lebo si myslím, že tie pohnútky, nech by bol ten rozpočet akýkoľvek, boli úplne iné, ako niekomu poškodiť.

Ale ešte raz, veľmi pekne vám ďakujem za toto vystúpenie. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Belousovová, nech sa páči.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ja až tak ďakovať nebudem. Ja vyjadrujem mierny údiv, že pani poslankyňa si po ôsmich rokoch spomenula, že na Slovensku existujú aj iné národnostné menšiny ako maďarská, a začínate sa s nimi, Strana maďarskej koalície, prikrývať. Ja som zvedavá, že teda kde boli doteraz pre vás Rusíni a Ukrajinci, keď sa rušilo napríklad pre nich vysielanie v rozhlase, vo verejnoprávnom, keď sa zatvárala ich pobočka z tohto rozhlasu atď.

A takisto jednoduchá matematická chyba, pani poslankyňa, menšiny podľa vás majú 210 korún na príslušníka, ale ešte majú výdatnú podporu zo zahraničia, ČEMADOK a ostatné vaše politicko-kultúrne a neviem aké spolky. Keď pripočítame to, čo išlo do Matice slovenskej, a odpočítame mínus 6 mil., 40 mínus 6 je 32, delené teda Slováci, vyjde nám, že na Slováka v tomto ohľade je okolo 70 korún. To znamená, že na príslušníka štátotvorného slovenského národa je menej, ako sa dáva na príslušníka národnostnej menšiny.

Takže ak povedal, že zachovanie statusu quo, pán premiér hovoril o právach, ale myslím si, že by sa postupne malo vyvažovať to aj finančne. Aby to bolo dotiahnuté, proste koľko na príslušníka národnostnej menšiny, toľko na príslušníka cez Maticu slovenskú štátotvorného národa. Pretože Matica slovenská žiadne štedré sponzoringy za politickú nadprácu ako váš ČEMADOK nedostáva.

Takže skutočne zasa údiv, že po ôsmich rokoch zisťujete, že sú tu aj príslušníci iných národnostných menšín, mal si to uvedomiť pán Csáky, keď mal zastávať ich práva a keď sa na Slovenskú národnú stranu obracali príslušníci národnostných menšín, že pán Csáky vlastne pracuje len pre národnostnú menšinu maďarskú. A všetci koaliční partneri mali dobre zatvorené oči a zalepené ústa. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bugár.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať, že pani poslankyňa Biró zabudla na určité veci, napríklad aj to, že pán prezident včera sa poďakoval alebo vyzdvihol prácu pána Csákyho, ktorý teda sa staral aj o rómsku menšinu, aj o iné menšiny. A mohol by som takto pokračovať. Ale v jednom sa mýli, samozrejme, pani poslankyňa Biró v tom, že status quo je 160 mil. No status quo je 160 mil. plus inflácia, to je 165 mil., počítať ešte vieme.

Ale musím povedať, že to nie je prvé klamstvo tejto vlády. Stačí sa pozrieť napríklad na tzv. vianočný dôchodok v budúcoročnom štátnom rozpočte, ani jedna koruna tam nie je, odškodnenie klientov nebankových subjektov, nič tam nie, alebo napríklad investičný rozvoj bratislavského neprivatizovaného letiska, ani jedna koruna tam nie je. Alebo hovorme o národnej kultúre, je tam pokles 11,5 %, alebo bez cirkví 15 %. Takže aj toto svedčí o niečom.

Ja si myslím, že toto treba tiež vyzdvihnúť a myslieť aj na to, že ak chceme, aby národ bol veľký, treba podporiť práve kultúru národa - a to sa momentálne nerobí.