M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Viem, že je už neskoro, a nemám záujem predlžovať rokovanie o rozpočte, ale nemôžem to už počúvať. Čo vystúpenie, to pre každý rezort je málo, pritom sa konštatuje zvýšenie, ale treba dať ešte viac. Ja chápem opozičnú politiku, veď aj my sme boli v opozícii, ale aspoň trochu racionality. A také závery, že populistický rozpočet a tak ďalej.
Pán poslanec, keď ste hovorili, napríklad včera, nebudem viaceré príklady, sme schválili zákon o bankách, kde hypotekárne úvery pre mladých vďaka štátnemu príspevku budú lacnejšie. To nespomeniete. Proste je to zlé, je to populistické. A podľa vás by to malo byť viac sociálne. Ale keď vy ste boli vo vláde, otázka sociálnosti vás takmer nezaujímala.
Takže dobre, vypočuť si to treba. Je demokracia, ale aj ja mám demokraciu, a preto hovorím, veľmi ťažko sa to počúva, pretože je to hľadanie proste všetkého čierneho a každý rezort očierniť, nemá dostatok peňazí a tak. A ja vám pripomeniem vašu vetu, keď ste boli vo vláde: "Čo vlastne chcete, rozdeliť môžeme len to, čo máme." Ja vám znovu hovorím, čo vlastne chcete? V štátnom rozpočte sa dá rozdeliť len to, čo máme, ale my to delíme tak, že v popredí je človek občan, a nechceme, aby bieda, ktorá vznikla na Slovensku, nechcem už hovoriť o percentách, už sa tu o tom veľakrát hovorilo, aby sa neprehlbovala, práve naopak, aby ľuďom sa... (Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani Nachtmannová, pokiaľ viem, ja som, iba jedna faktická poznámka bola. (Reakcia z pléna.) Poprosím technikov, aby po uzatvorení možností podať faktickú poznámku nebola táto možnosť. Teraz musím dať slovo pani Nachtmannovej.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja iba na jednu vec obrátim pozornosť. Ten záver vystúpenia pána Szigetiho, keď povedal, že je populistické, keď sa sľubujú vyššie platy pedagógom, že tým sa nezabezpečuje kvalita výučby. Ja si práve myslím, že aj cez vyššie platy sa zabezpečí kvalita výučby, pretože vieme, že práve kvôli platom nám odchádza množstvo kvalitných pedagógov, ktorí chcú a môžu učiť. Toto je, myslím si, veľmi vážny problém a stretávame sa s tým často. Kvalitní skončení pedagógovia aj starší pedagógovia odchádzajú do iných oblastí, ktoré sú lukratívnejšie. A pritom by boli oveľa osožnejší, keby zostali v rozorte školstva. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Tóthová, ja vám verím, že sa to veľmi zle počúva, hlavne keď tie naše argumenty vo väčšine prípadov sú podložené matematickými údajmi so štatistikami. A jednoducho matematika v tomto prípade nepustí, pretože to, čo bolo povedané aj v mojom vystúpení, to sú fakty.
Na druhej strane nesmiete zabudnúť na to, že školstvo, výchova a vzdelávanie, to nie sú len učitelia. Ja som veľmi rád, že sa podarí postupne zvyšovať platy učiteľom. Je to v poriadku. Ale školstvo, to nie sú len učitelia, to je aj obsah, to sú aj rozvojové projekty, to sú aj učebnice, to sú aj počítače, to sú aj iné veľmi závažné veci. A, bohužiaľ, v tomto smere sa nedá hovoriť o tom, že tento rozpočet zabezpečí tú časť, ktorá je mimoriadne dôležitá. Sú dôležití pedagógovia i učitelia, ale sú tam dôležité iné veci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pán poslanec Palko nie je v sále, stráca poradie. Ďalším podľa poradia je pán poslanec Gabura. Nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel reagovať na rozpočet Ministerstva obrany Slovenskej republiky z pohľadu systému obranného plánovania.
Pri príprave rozpočtu je, samozrejme, nevyhnutné vychádzať z koncepčných materiálov. Jedným z nich je dokument Model 2010, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky a odsúhlasený v Národnej rade. Okrem iného sa tu uvádza: "Do roku 2010 zaviesť profesionálne, efektívne, ale dostupné ozbrojené sily organizované, vyzbrojené, vycvičené v súlade s Vojenskou stratégiou Slovenskej republiky, modernizované tak, aby boli interoperabilné s vojenskými organizáciami NATO."
Jedným z dôležitých posudzovaných kritérií pri spracovaní dokumentu ozbrojených síl Model 2010 bola očakávaná úroveň výdavkov na obranu. Za cieľovú úroveň sa považuje platný záväzok vlády Slovenskej republiky podľa jej uznesenia č. 121 zo 7. februára 2001 zachovať minimálny ročný podiel výdavkov na obranu 1,89 % z HDP, čo sa považuje ako limit dostupnosti v procese spracovania úrovne síl.
Model 2010 bol postavený na predpoklade vyčleňovania 2 % z HDP pre rozpočet ministerstva obrany. Prax ukázala, že sa nám túto úroveň nepodarilo dosiahnuť. Napriek tomu Slovensko ostáva v lepšej polovici krajín NATO a obranné výdavky rástli v reálnom vyjadrení každý rok. V rokoch 2004 až 2005 bol aktualizovaný dlhodobý plán rozvoja štruktúry ozbrojených síl Model 2010 a 14. decembra 2005 vládou schválený Dlhodobý plán rozvoja Ministerstva obrany SR s výhľadom do roku 2015, teda známy pod názvom Model 2015. Vzhľadom na reálnosť plánovania bol na vypracovanie dlhodobého plánu rozvoja ministerstva obrany použitý zdrojový rámec výdavkov na obranu v rokoch 2006 až 2010 vo výške 1,89 % z HDP.
V rokoch 2011 až 2015 bol použitý plánovací limit 1,9 % z HDP. Toľko teda niekoľko základných údajov z koncepčných materiálov Model 2010 a Model 2015.
A teraz sa pozrime na predložený rozpočet na rok 2007. Na obranné výdavky spolu s medzirezortným programom Podpora obrany sa v roku 2007 použije 29 mld. korún, čo predstavuje 1,60 % HDP. Najväčšiu časť obranných výdavkov tvorí rozpočet ministerstva obrany v sume 28,5 mld. korún. Pôvodne plán v rámci programového rozpočtovania, teda s výhľadom už aj na ďalšie roky, sa v roku 2005, teda pred rokom sa plánovalo vyčleniť na rok 2007 30,9 mld. korún, čo by predstavovalo 1,87 % HDP, čo je vlastne v absolútnych číslach o 1,9 mld. korún menej.
Treba povedať, že je horšie, že aj do budúcnosti do roku 2015 sa nepočíta s úrovňou 1,9 % z HDP. Preto je asi logická moja otázka, kedy a v akých cieľoch sa budú modifikovať už schválené Model ozbrojených síl 2010 aj Model 2015, keď rozpočet na rok 2007 bude na úrovni 1,6 % z HDP? Ak je teda limitom dostupnosti ozbrojených síl suma 1,89 % HDP, ako uvádza Model 2010, potom je asi logický záver, že pri vyčlenenej sume 1,6 % HDP v roku 2007 sa stávajú ozbrojené sily Modelu 2010 nedostupné.
V poslednom čase sme svedkami otvárania rôznych káuz. Otvorená bola aj kauza muničného skladu. Aj keď o nich hovoria najvyšší predstavitelia ministerstva obrany, riešenia však neposkytnú. Táto stavba sa neustále predražovala, z pôvodných 57 mil. na 350 mil. Podľa mojich znalostí systém obranného plánovania na ministerstve obrany umožňuje vedúcim programov presúvať finančné prostriedky medzi programami. Zistil som, že v istom období sa v priebehu pol roka menilo viac ako 100 rozpočtových opatrení v celkovej sume viac ako 1 mld. korún. To znamená, že pôvodne vyčlenené finančné prostriedky na jednotlivé programy sa môžu v kalendárnom roku medzi jednotlivými programami presúvať. Ak je teda toto možné, potom sa vôbec nečudujem, keď v rezorte obrany dochádza doslova k lietaniu aj stámiliónových súm.
Aké teda by mali byť východiská zo súčasného stavu? Rozpočet ministerstva obrany musí byť pod verejnou kontrolou. Dnes je jeho podstatná časť v režime utajenia. Myslím si, že len minimálna časť rozpočtu má byť v režime niektorého zo stupňov utajenia. Chcem poukázať na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, kde v § 4 ods. a) sa hovorí, že "utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci". Navyše v tom istom paragrafe v odseku c) sa hovorí, že "utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami". Pýtam sa, nejde tu dokonca o porušenie zákona v prípade obranného plánovania?
Ja si dovolím uviesť príklady z iných štátov, ako pristupujú k obrannému plánovaniu. V Spojených štátoch amerických modely rozpočtovania a programovania sú verejne prístupné materiály, v ktorých nie sú len programy, ale aj rozpočet v cenách. Rieši sa tu dokonca aj metóda kontraktu, to, čo u nás poznáme ako priame zadanie, výberové konanie. Francúzsko má zákon o programovaní a čo je zaujímavé, že v rámci tohto plnenie programov sa odsúhlasuje tiež zákonom, teda zákonom, ako sa programy plnia. Zákon o rozpočte, kde sú percentá, sú len pomocné ukazovatele.
Aj tieto príklady svedčia o tom, že rozpočet ministerstva obrany má byť otvorený dokument, ku ktorému má mať prístup aj daňový poplatník, občan Slovenskej republiky. Nemyslím si, že metodiku plánovania NATO a EÚ nepoužívame, len zdá sa mi, že náš systém obranného plánovania je neefektívny, nemá efektívnu kontrolu a nemá sankcie za neplnenie úloh. Aj to je asi dôvod, aby sme sa nad kapitolou rozpočtu ministerstva obrany vážne zamysleli.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dávať žiadny pozmeňujúci návrh na presúvanie finančných prostriedkov na iné priority, pretože, zopakujem, zdá sa mi, že problémom je nízka kvalita obranného plánovania, ktorá dovoľuje v kapitole ministerstva obrany presúvať ročne rádovo až miliardy korún.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Šimka, pretože ako ukazuje rozpočet ministerstva obrany, tak aj rozpočty iných silových rezortov ukazujú pomerne rozsiahly pokles výdavkov. Môžeme v parlamente, a pán podpredseda Číž to rád robí, diskutovať o rôznych ideologických koncepciách a je celkom legitímne sa líšiť v tom, kde by mali byť priority štátu, či je to zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo. Ale ak by sme mali nejako spoločným úsilím zadefinovať prvotnú úlohu štátu, tak to je chrániť život, zdravie, majetok občanov. A zdá sa, že táto priorita vláde akoby unikala. Preto sú znižované rozpočty pre obranu, pre vnútro, pre spravodlivosť.
Prednedávnom sa predseda vlády vyjadril, že nepošleme našich vojakov na juh Afganistanu, pretože to je rizikové. Áno, služba v armáde a v polícii a vo väzenstve je riziková, preto musíme našich občanov, ktorí sa podujmú túto službu vykonávať, adekvátne chrániť. Musí to byť naša priorita. Chrániť ich životy, chrániť ich zdravie. Som veľmi smutný, že táto vláda túto najzákladnejšiu prioritu každého civilizovaného štátu opomína.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani Mária Sabolová nie je v sále, takže stráca poradie. Ďalším, ktorý má vystúpiť v rozprave, je pán poslanec Gyula Bárdos, nie je v sále, stráca poradie.
Ďalším v poradí je pán Stanislav Kubánek, v sále je prítomný, nech sa páči, máte slovo.
S. Kubánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, netreba osobitne zdôrazňovať mimoriadny význam a dôležitosť nášho rokovania, na ktorom dominuje návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. V tejto súvislosti už odznelo mnoho rôznych slov, vzácnych návrhov, ale, žiaľ, vypočuli sme si aj ostré a často neoprávnené slová kritiky. Niektorí kolegovia si nechcú uvedomiť, že aj na parlamentnej pôde sa dá aj tá najostrejšia kritika problému alebo jednotlivca povedať kultúrne, bez akéhokoľvek spoločenského vybočenia.
V predloženom návrhu rozpočtu má svoje miesto aj oblasť telovýchovy a športu, ktorá je síce v centre pozornosti tých najširších vrstiev obyvateľstva, ale prístup k riešeniu mnohých zložitých a vážnych problémov bol v minulých rokoch zo strany bývalých vlád aj parlamentu nedostatočný až ľahostajný. Tento fakt spôsobil, že telesná výchova a šport sa dostali do veľmi zložitej situácie. Finančné prostriedky stanovené v štátnych rozpočtoch boli pomerne vysoké, ale ich využívanie nebolo vždy najsprávnejšie. A čo je najhoršie, nikto z kompetentných si podrobnejšie nevšímal, aká je ich účinnosť, čo priniesli a ako prispeli na ceste za vyššiu kvalitu športu.
Zanedbávanie športu a turistiky sa výrazne prejavuje aj na zdravotnom stave našich občanov. Viem, že navrhovaný rozpočet nie je harmonika, a preto nehodlám z tohto miesta bojovať o jeho zvýšenie v spomínanej oblasti. Čísla uvedené v návrhu sú zhruba na úrovni minulých rokov. Týkajú sa športu pre všetkých a záujmovú činnosť na školách. Stanovená suma predstavuje 60 mil. Štátna športová reprezentácia a rozvoj športových odvetví by mali mať k dispozícii 486 mil. a športová talentovaná mládež 160 mil. Materiálno-technický rozvoj športu má v rozpočte vyše 255 mil. Na koordináciu projektov prierezovej činnosti a podporu riadených organizácií si vyžiada 58 mil. korún. Napriek tomu chcem upozorniť, že vzhľadom na potreby našej telesnej výchovy a športu vynakladáme aj v porovnaní s okolitými štátmi na túto oblasť málo. Ona je totiž veľmi dôležitá nielen z hľadiska už spomínaného zdravia národa a mladej generácie či z hľadiska možnosti zábavy pre všetkých obyvateľov a športovania vôbec, ale aj z pohľadu reprezentácie Slovenska doma i v zahraničí a najmä na olympijských hrách.
Nemali by sme zabúdať, že vláda Slovenskej republiky je zo zákona povinná utvárať pre športovanie obyvateľstva podmienky. Od vzniku samostatného Slovenska úroveň našej telovýchovy a športu sústavne klesá. Minulé vlády na šport akoby zabudli, na utvorenie jeho štruktúr nepreukázali dosť síl a vznikol chaos. Slovenský zväz telesnej výchovy sa dostal do zložitej situácie, prestal byť pre vládu partnerom a iná vedúca, skutočne partnerská organizácia nevznikla.
Už 15 rokov vládne v telovýchovnom hnutí nejednotnosť, čím trpí najmä mládež, ale aj celé hnutie od vyhľadávania talentov až po štátnu reprezentáciu. Je na nás, ale aj na súčasnej vláde, na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, osobitne jeho sekcií, aj na vládnom splnomocnencovi, aby sme tento stav čo najskôr začali naprávať. Zaväzuje nás k tomu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj programové vyhlásenie vlády. Píše sa v ňom, že konečne uzrie svetlo sveta zákon o športe, ktorý by mal v plnej miere prevziať komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu i násiliu na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie, regionálneho, mládežníckeho i akademického športu.
Zákon bude musieť riešiť aj metodiku pre rozdeľovanie finančných prostriedkov, čo je doteraz dlhodobý problém. Tým vznikne aj úloha pripraviť kategorizáciu športov. Nie je totiž možné, aby štát podporoval viac než 100 slovenských športov, ktoré si robia nároky na podporu zo štátneho rozpočtu. Treba vytvoriť viaczdrojové rozdeľovanie financií športu. Vláda bude musieť podporovať najmä rozvoj mládežníckeho športu v školách a zabezpečiť aj nárast financovania.
Vláda Slovenskej republiky prisľúbila prehodnotiť aj zákon o hazardných hrách, zákon o dani z príjmov i o účtovníctve, dotýkajúci sa mimovládnych občianskych združení vrátane športových spolkov. Dôležité bude pripraviť aj novú organizačnú štruktúru riadenia slovenského športu i reprezentácie, prehĺbiť kompetencie samosprávnych krajov, aby mohli aj samostatne rozvíjať športovú politiku na svojich územiach. V programovom vyhlásení je aj prísľub, že sa budú renovovať centrá voľného času pre mládež a obyvateľov, k čomu treba pripraviť zákon o mládeži, ktorý podporí najmä mimoškolské aktivity a uvedie do života projekt Otvorená škola.
Aj Asociácia telovýchovných jednôt a klubov už vypracovala niekoľko návrhov na skvalitnenie telesnej kultúry v Slovenskej republike. Tiež sa domnieva, že štát, ale aj kraje, mestá a obce majú vytvárať podmienky na športovanie. Žiada zabezpečenie plnenia Národného programu športu, ktorý zatiaľ platí. Ďalej zvýšiť príspevky zo štátneho rozpočtu pre šport na úroveň okolo 1,7 mld. korún v roku 2007 s tým, že na výstavby národných štadiónov pre hokej a futbal by sa mali nájsť peniaze mimo zvýšenia kapitoly určenej pre šport. Asociácia telovýchovných jednôt tiež navrhuje previesť štátnu akciovú spoločnosť TIPOS zo zákona na akcionárov, ktorými by mali byť športové spolky, prípadne ponechať kontrolnú akciu štátu. Nový splnomocnenec vlády si vytýčil viacero hlavných úloh, ako zvýšiť úroveň slovenského športu. Hodlá zdemokratizovať šport a sprístupniť ho verejnosti. K tomu budú potrebné viaceré systémové opatrenia. Treba podľa neho vyvolať závislosť od športu a vieru v jeho blahodarné účinky. Sú na to už pripravené viaceré opatrenia. Zdravie má byť totiž národnoštátnym záujmom a sociálny štát môže pre to veľa urobiť.
Po rokoch stagnácie a úpadku nášho športu zdá sa, že treba začať od začiatku. Slovenský zväz telesnej kultúry v ostatných rokoch nezvládol ani nemohol zvládnuť úlohu riadiacej organizácie nášho športu. Zastrešujúcu organizáciu športového hnutia, ktorá by ho reprezentovala voči vláde a parlamentu, treba rozhodne vytvoriť. A pripraviť aj účinnejší systém rozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu. Pri tom by mali všetci zodpovední a zainteresovaní športovej problematike pomáhať. Úlohy, zdá sa, sú jasné, iba ich čo najskôr uviesť do života. Aj sekcia štátnej starostlivosti o šport pri ministerstve školstva si vytýčila hlavné úlohy. Chce zjednotiť športové spolky, aby pri riešení problémov postupovali spoločne. Prostriedky zo štátneho rozpočtu hodlá rozdeľovať podľa nových zásad a podmienok. Diferencovať športové odvetvia a vrátiť športové súťaže do škôl. K iniciatíve ozdraviť slovenský šport sa hlási aj náš Slovenský olympijský výbor.
Dámy a páni, v telovýchovnom hnutí pracujem mnoho rokov a dôverne poznám mnohé zložitosti a problémy, ktoré v našom športe pretrvávajú a čakajú na riešenie. V tejto súvislosti si dovoľujem tvrdiť, že programové vyhlásenie vlády je také, čo sa oblasti športu týka, aké tu ešte nebolo. Prihováram sa za jednotnú riadiacu organizáciu, no najmä za zákon o športe, podľa ktorého by sa mali začať nedostatky odstraňovať. Všetci, čo pôsobíme v telovýchovnom hnutí, ale aj mnohí priaznivci športu, vieme ako na to a za pomoci všetkých zainteresovaných by sa mohlo podariť v krátkom čase posunúť našu telovýchovu a šport aspoň o triedu vyššie pri lepšej organizácii i pri hľadaní nových finančných zdrojov aj popri peniazoch zo štátneho rozpočtu, ktoré však bude potrebné aspoň v budúcnosti podstatne zvýšiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na jeho vystúpenie sa prihlásil jediný pán poslanec Daniel Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Máte slovo, pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Mňa zaujali na vystúpení pána kolegu dve veci. Samozrejme, že šport je dôležitá oblasť, minulá vláda robila pomerne intenzívne na zákone o športe, ale treba si tam určiť určitú hranicu. Štát by nemal nad určitú hranicu regulovať šport a zavádzať nejaký korporatívny model do športu. Mal by, samozrejme, podporovať najmä šport na školách a potom aj vrcholový šport, bezpečnosť na športoviskách určite, ale snaha regulovať príliš športovú činnosť je prejavom určitého zámeru, aby štát bol taký omnipotentný nad všetkými oblasťami.
Druhá vec, čo ma zaujala, pán poslanec v úvode povedal, že rozprava je celkom kľudná, pokojná, sem-tam sú také ostrejšie vyjadrenia. Trochu ma prekvapuje taká úzkostlivosť, citlivosť u vládnej koalície, ja som zo strany opozície nepočul ani jednu osobnú invektívu, ale z druhej stany zazneli slová o sociálnom netvorovi, čo je veľmi nepekné podľa mojej mienky. Môžem mať rôzny názor na sociálnu politiku bývalej vlády, ale to už je osobná invektíva. Takže by si mali vládni poslanci uvedomiť buď jedno, buď nebudú takí útlocitní, alebo sa vyvarujú osobných invektív. Jedno alebo druhé. Proste merajte rovnakým metrom na každého.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalší v rozprave vystúpi z prihlásených rečníkov pán Frešo. Pán Frešo nie je prítomný, stráca poradie. Ďalší je pán Viliam Novotný a pripraví sa pán Martin Pado.
V. Novotný, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené zvyšné kolegyne a kolegovia, ktorí ste vydržali do týchto večerných hodín v rokovacej sále, trochu ma mrzí, že tu nie je ani minister zdravotníctva, ani minister financií, lebo rád by som sa dotkol tej časti štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o problematike zdravotníctva, o riešení, o finančnom zabezpečení rezortu zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti v roku 2007, ale napriek tomu by som chcel povedať určité zásadné stanoviská a pohľady na finančnú perspektívu rezortu zdravotníctva v roku 2007. Ale začnem po poriadku.
Programové vyhlásenie vlády veľmi optimisticky sľubovalo zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %. A keby som z programového vyhlásenia vlády v časti Zdravotníctvo vynechal všetko ostatné a vybral len túto jednu časť, musím povedať, že to bola veľmi dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo. Predsa plus 6,3 mld. Sk, 6,5 vtedy sa nám zdalo, teraz už vieme exaktné čísla zo štátneho rozpočtu, je 6,3 mld., bolo by to 6,3 mld. korún, bola určite dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo. Chcem hneď na úvod povedať, že skoro všetky volebné programy politických strán, ktoré dnes sedia v Národnej rade Slovenskej republiky uvažovali o tom, že v roku 2007 by zvýšili odvody štátu za svojich poistencov z tých spomínaných 4 %. Volebný program mojej strany SDKÚ - DS uvažoval o zvýšení o 0,25 % ročne tak, aby do konca nasledujúceho funkčného obdobia to bolo na úrovni 5 %. V tom treba povedať, že SMER v sľuboch bol omnoho štedrejší.
Treba povedať, že slovenské zdravotníctvo už však od programového vyhlásenia vlády, ďakujem pekne pánovi ministrovi, že prišiel, od programového vyhlásenia vlády postihli dva silné údery a dva naozaj vážené údery. Jedno bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čo v zmysle analýz, ktoré dnes máme k dispozícii a sú nesmierne presné, takže dnes už nemusíme konfabulovať, koľko to bude v budúcom roku, predstavuje 1,9-miliardový, čiže skoro 2-miliardový výpadok príjmov na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tento výpadok minister zdravotníctva sľúbil kompenzovať, a aj keď s pomerne veľkým omeškaním naozaj sa podpisujú, podpisovali na jeseň dodatky k zmluvám s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale to tak, že sa nezvýšili platby za ukončenú hospitalizáciu, za kapitáciu alebo za cenu bodu, ale zvýšil sa objem. To znamená, že zdravotnícke zariadenie alebo lekár špecializovanej ambulantnej starostlivosti musí na to, aby naplnil tento zvýšený objem, poskytnúť viac zdravotnej starostlivosti. A tým, že poskytne viac zdravotnej starostlivosti, mu logicky rastú aj náklady na túto zdravotnú starostlivosť. Takže táto kompenzácia je dosť zradná a nie celkom spravodlivá. Ale ostáva otázkou, ako budeme tieto 2 mld. korún kompenzovať v budúcom roku, či to bude len tak nechané na zmluvnú dohodu medzi poskytovateľmi a zdravotnou poisťovňou, alebo či sa nájde nejaký lepší mechanizmus.
Nechcem tu teraz špekulovať, lebo to ukážu až relevantné čísla v priebehu budúceho roka, čo prinesie zrušenie poplatkov v časti nadspotreby. Povedal som to už vo svojom vystúpení pri zákone o zdravotnom poistení, aby sa všetci vládni poslanci pri návšteve svojho praktického lekára alebo špecialistu spýtali na to, či je väčšia návštevnosť v ambulancii, či chodia naozaj pacienti, ktorí lekára nutne potrebujú, alebo aj takí, ktorí chodia k lekárovi v rámci svojho voľného času, prípadne v rámci určitej psychoterapie, ktorá, žiaľ, na Slovensku väčšinou končí predpísaním niekoľkých receptov.
A druhý veľký úder, ktorý postihol slovenské zdravotníctvo, bola novela zákona o poskytovateľoch, ktorá začala zavádzať mäkké rozpočtové kritériá do celého rezortu zdravotníctva, ktorá zaviedla alebo chcela zaviesť ochranu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami. Dnes už vieme dobrú správu a tá dobrá správa znie, že Ústavný súd pozastavil účinnosť tejto novely, keď sme vtedy my vládni poslanci tu z tohto miesta, pardon, opoziční poslanci tu z tohto miesta rozprávali o tom, že táto novela je protiústavná a že máme dôvodné podozrenie o protiústavnosti tejto novely, tak akosi na nás nikto nedával pozor, dnes už tento podnet Ústavný súd prijal a, samozrejme, rozhodne v ďalšom konaní, ale ochranu poskytovateľov pred exekúciami pozastavením účinnosti minimálne oddialil, keď nie definitívne zastavil.
Ale ono zavádzanie mäkkých rozpočtových kritérií hrozí stále, pretože bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zastavená transformácia nemocníc a doteraz nevieme, na akú formu vlastne budú transformované. Bolo povedané, keď sme posúvali termín na ukončenie transformácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že ho posúvame preto, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na novú transformáciu alebo na prípravu transformácie týchto poskytovateľov. Dodnes však neviem, na čo budú transformované. Vieme však, že sa pripravuje zákon o verejnoprávnych zdravotných poisťovniach a Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná poisťovňa by mali byť spätne transformované na akési verejnoprávne, bližšie nedefinované subjekty, o ktorých hospodárení môžeme spokojne povedať, že sa budú pohybovať v mäkkých rozpočtových kritériách.
Na tejto schôdzi sme už stihli schváliť aj zákon o zdravotnom poistení, ktorý naplno demaskoval skutočnosť, že vláda len sľubovala a v predstiera zvýšenie odvodov za svojich poistencov zo 4 na 5 %. Naozaj vláda len predstierala zvýšenie odvodov za svojich poistencov, pretože zvyšuje ich len na obdobie 4 mesiacov. To znamená, štát bude platiť o 1 % viac, ale len od januára do apríla.
Bolo pre mňa značne nepochopiteľné, keď sme sa snažili ako opoziční poslanci, či už na výbore pre zdravotníctvo, alebo aj tu v pléne, podať pozmeňujúce návrhy, ktoré nemali žiaden fiškálny dosah na štátny rozpočet, ktorý budeme schvaľovať, a ktoré hovorili o tom, že to zvýšenie o 1 %, tých 2,1 mld., si rozložme na 12 mesiacov, teda nenapíšme, že zvyšujeme na 4 mesiace o 1 %, ale že budeme dávať viacej každý mesiac. Boli to pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Sabolovej a moje týkajúce sa dvoch rôznych paragrafov, ale riešiace to isté, to znamená, že zvýšime odvody štátu za poistencov štátu o 0,33 % v priebehu celého budúceho roka. Ale akosi sme narážali na nepochopenie a na neuveriteľnú kŕčovitosť v držaní návrhu zvýšiť o 1 % na 4 mesiace.
Ja sa pýtam prečo? Ja sa pýtam prečo? - je to rečnícka otázka, lebo sa na ňu pokúsim aj odpovedať. Ja sa pýtam, prečo sme neboli ochotní prijať normálny model, aby sme mali poriadok v štátnom rozpočte, aby nad nešťastným ministrom Počiatkom nevisel Damoklov meč, že keď minister Valentovič nestihne do 1. mája zracionalizovať sieť, čo nestihne, tak naňho padne Damoklov meč, aby hľadal ďalšie zdroje, je to tam napísané v tom zákone, aby hľadal ďalšie zdroje, aby odniekiaľ vyčaroval 4,2 mld. korún, aby sme my znovu novelizovali zákon o zdravotnom poistení, ktorý bude platiť 4 mesiace a potom sa uvidí, ako ho budeme opravovať.
Ale ja tomu celkom začínam rozumieť, prečo vláda a vládni poslanci trvali na tom, aby tam bolo napísané 5 %. Pretože to vláda sľúbila a vláda to nevie dodržať, ale dôležitejšie pre vládnu politiku ako realita sú symboly. Symboly: sľúbili sme zrušiť 20- a 50-korunáčky - zrušili sme; sľúbili sme 1 % zvýšenia odvodov - dali sme ho na 4 mesiace. No a čo? Dali sme 1 %? Dali. Je obdivuhodné, ako aj laická, aj odborná verejnosť túto kamufláž, to predstieranie prijíma. Ako sa ma pýtajú novinári na to, no ale však vláda hovorila o 1 % zvýšenia a vidíte, že dávajú, vy ste prečo nedali 1 %, ale vláda nedáva 1 %, vláda len ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, čas vypršal, je 20.00 hod., prerušujem rokovanie schôdze.
V. Novotný, poslanec: Zvyšok vám poviem zajtra.
A. Belousovová, predsedníčka NR SR: Zvyšok nám dopoviete zajtra, stretneme sa o 9.00 hod. ráno, budete pokračovať vystúpením. Dovidenia, dobrú noc všetkým, ktorí vydržali.
(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)