P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Štefanec a po ňom pán poslanec Bastrnák.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, som presvedčený, že budúcnosť Slovenska je vo vzdelaní, som o tom presvedčený nielen na základe skúseností iných krajín, ale aj na základe osobnej skúsenosti. A dovolím si pripomenúť jednu skutočnosť, že vtedy pred dvoma rokmi to bola Slovenská demokratická a kresťanská únia, ktorá prišla s projektom podpory znalostnej ekonomiky - s projektom Minerva. Ten projekt sa vtedy týkal štyroch pilierov: rozvoja ľudských zdrojov, podnikateľského prostredia, vedy, výskumu, inovácií a budovania informačnej spoločnosti.

Potešil ma fakt, že tento projekt získal podporu naprieč celým politickým spektrom, a všimol som si, že z tohto miesta podporil znalostnú ekonomiku aj včera pán prezident. Viem o tom, samozrejme, že k tomuto projektu sa prihlásila aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení. O to viac ma zarazil fakt, že o znalostnej ekonomike už nehovoria čísla v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. Na jednej strane teda proklamácia, na druhej strane realita v číslach, ktorá je úplne iná. Dovolím si uviesť teraz zopár takýchto čísiel.

Veľakrát sme už počuli o školstve. V školstve skutočne za posledných 6 rokov bol rastúci trend výdavkov v porovnaní s percentami k domácemu produktu od 0,54 v roku 2000 až po 0,81 v roku 2006. Tento trend sa však otočil a v roku 2007 je navrhnutý podiel verejných výdavkov v školstve k domáceho produktu na úrovni 0,75 %. Čiže evidentný obrat.

Čo sa týka informatizácie, táto situácia je ešte omnoho horšia. Minulá vláda dala na informatizáciu v projektoch Minerva na rok 2006 sumu 420 mil. Sk, súčasná vláda na budúci rok nenaprojektovala žiaden nový projekt v Minerve a nie je tam vyčlenená ani jedna koruna. Dokonca nielen na nové projekty, ale ani na súčasné projekty, ktoré by mali pokračovať, ako Internet pre vzdelanie, resp. Infovek, kde sú prostriedky zmenšené na polovicu.

Veľmi zle dopadli veda a výskum, ďalší z pilierov projektu Minerva. Tento rok 7,68 mld., na budúci rok 7,13 mld., čiže pokles o 550 mil. Sk. Je to pokles teda už nielen relatívny, ale pokles v absolútnych hodnotách.

Na porovnanie s poľnohohospodárstvom s priamymi platbami tu vychádza zaujímavá paralela. Keď v tomto roku sme investovali do vedy a výskumu viac než do priamych platieb, na budúci rok priame platby poľnohospodárov budú mať o 52 % viac ako položka vedy a výskumu. Myslím si, že táto črta najlepšie charakterizuje zmysel štátneho rozpočtu. Priame platby poľnohospodárov o polovičku viac ako rozpočet pre vedu a výskum.

Myslím si, že na základe faktov dochádza i k predstieraniu sociálnej politiky, pretože už včera sme boli svedkami toho, že v zákone o dani z príjmu sa napríklad zrušila odpočítateľná položka zamestnávateľa do 6 % na účelové sporenie a životné poistenie pre tých ľudí, ktorí to najviac používali, a tými boli ľudia z nízkopríjmových skupín a v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Osobitne na východe Slovenska tento produkt zaznamenal za relatívne krátky čas úspech, lebo do neho vstúpilo viac než 5-tisíc ľudí. Bohužiaľ, nebude tak už od budúceho roka.

Dochádza takisto ku kráteniu Štátneho fondu rozvoja bývania, v tomto prípade o 507 mil. Sk. Dochádza ku kráteniu Programu rozvoja bývania o 276 mil. Sk a celá bytová politika alebo verejné výdavky na podporu bývania klesajú o 3,8 %. Okrem iného Štátny fond rozvoja bývania neslúži len na podporu nájomných bytov, ale i na projekty zatepľovania, o ktorých sme počuli tiež aj včera z úst pána prezidenta, že vyzdvihoval túto oblasť. Za minulý rok bolo poskytnutých mnoho úverov, mnoho výhodných úverov na dobu 20 rokov len s jednopercentným úročením, ktoré boli až do výšky 80 %, osobitne na zatepľovanie budov, striech, okien pre občanov, a tie výsledky boli skutočne veľmi, veľmi dobré. Za štyri roky dokonca došlo k poklesu spotreby energií až o 40 %. A myslím si, že toto je práve cesta, ktorou by sme sa mali uberať do budúcna, aby sme podporovali skôr šetrenie s energiami a podporu nájomného bývania.

Počuli sme už čísla o tom, že klesá podpora kultúry o viac ako 500 mil. i klesanie alebo i podpora regionálnych rozdielov cez budovanie infraštruktúry, pretože na výstavbu diaľnic bude menej o 4,7 mld. Sk.

Myslím si však, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 je predstieraním šetrenia, a dovolím si to ilustrovať na jednej položke. Pán minister financií odôvodňoval tento návrh, že budeme šetriť na výdavkoch, nie na ľuďoch, no ja si dovolím zvýrazniť skutočnosť, že na Slovensku už tretí rok po sebe stúpa rast reálnych miezd a výdavky na budúci rok, ako som ilustroval, vo väčšine týchto dôležitých kapitol klesajú. Zaujímavé ale, že neklesá, ale, naopak, stúpa jedna položka, na ktorú si dovolím upriamiť vašu pozornosť, a tá klesá až možno na úroveň 250 %, teda 2,5-násobne, je to položka rezervy predsedu vlády. Čiže na jednej strane veľké šetrenie, ale na druhej strane zdá sa, že niekto tu vodu káže a víno pije.

Myslím si, že štátny rozpočet má aj svoje riziká, aj keď odhad príjmov je urobený skutočne profesionálne. V položke krytí nie je už známa položka v zdravotníctve na zvýšenie platby poistencov štátu od mája budúceho roku, teda za 8 mesiacov. Táto položka sa môže vyšplhať až na úroveň 4,2, možno 4,4 mld. Sk, nie je tam vianočný príspevok, takže takmer 2-miliardová položka. No a po poslednom zasadnutí koaličnej rady sme boli svedkami informácií, že v rozpočte budú riešené i železnice, ochrana pred povodňami a podpora nájomných bytov. No musíme si povedať realitu, že tieto položky takisto tam nie sú, 500 mil. na železnice chýba, chýba 100 mil. na ochranu pred povodňami i 200 mil. na podporu nájomných bytov, na rozdiel od pôvodnej komunikácie.

Dovoľte mi vrátiť sa teraz, dámy a páni, k projektu Minerva a osobitne k oblasti informatizácie. Myslím si, že už aj na základe uvedeného je každému jasné, že podpora znalostnej ekonomiky je len fráza, ktorá nie je podporená reálnymi číslami ani v oblasti podpory ľudských zdrojov, ani v oblasti vedy, výskumu, inovácií, ani v oblasti podnikateľského prostredia, lebo dochádza tu ku komplikácii zákonov a k vyššiemu zdaňovaniu občanov, ako sme toho boli svedkami v zákone o dani z príjmu, ktorý sme prijali včera. No a v oblasti informačnej spoločnosti tu dochádza skutočne nie k rozvoju, ale ani nie k pokračovaniu súčasných projektov. Preto si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

Dovolím si prečítať text toho prvého. V prílohe č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 180 mil. Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na účelovo určený projekt Infovek.

Ide teda o zvýšenie sumy na projekt Infovek na úroveň roku 2006. Projekt Infovek patrí medzi najkvalitnejšie projekty, ktoré pomáhajú mladú generáciu pripraviť na uplatnenie sa v informačnej spoločnosti. Zdrojové krytie uvedeného zvýšenia výdavkov sa navrhuje riešiť na úkor zníženia položky valorizácie miezd vo Všeobecnej pokladničnej správe.

Text druhého pozmeňujúceho návrhu sa týka projektu Internet pre vzdelanie a znie takto: V prílohe č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 112 232-tisíc Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na účelovo určený podprogram Internet pre vzdelanie.

Dôvodom je, že výdavky vyplývajú zo záväzku vlády vyplácať účastníkom programu mesačnú prémiu 234 korún na účastníka na pripojenie na vysokorýchlostný internet po dobu 24 mesiacov od podpisu zmluvy. Ročná potreba prostriedkov pre prihlásených 40-tisíc účastníkov činí 112 232-tisíc korún. Tento návrh zabezpečuje potrebné množstvo financií na rok 2007. Zdrojové krytie uvedeného zvýšenia výdavkov sa navrhuje riešiť na úkor zníženia položky valorizácie miezd vo Všeobecnej pokladničnej správe.

Ctené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, lebo smerujú k tomu, že sa minimálne udržia výdavky pre oblasť informatizácie spoločnosti a že 40-tisíc občanov nemusí doplácať zo svojho to, čo im sľúbil štát a svojím podpisom potvrdil.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tibor Bastrnák, máš slovo. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, pani poslankyňa, ale vysvetlite potom postup, podľa ktorého... (Reakcia poslankyne.) Áno. Dobre. Takže pán Bastrnák nie je prítomný, takže nemôže vystúpiť.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dobre, podľa možností by som... (Reakcie z pléna.) Áno, registrujem, že pani poslankyňa Sárközy bola prvá. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. S pomocou techniky prečítam mená všetkých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Bastrnák, je prítomný? Ako sa prihlásil? (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Kukan, Liška, Kahanec, Szigeti, Palko Vladimír, Szigeti László, Palko Vladimír opäť, poprosím ešte raz, je potrebné prečítať všetkých, Palko Vladimír desiaty, Gabura Tomáš, Peter, pán poslanec Šimko, Sabolová, poprosím posunúť, Šimko, Sabolová, Bárdos, Frešo, Novotný, Pado, Rosová, Nagy, Ivančo, Galbavý, Gibalová, Goga, Minárik a Sárközy Klára. Ďakujem pekne. To sú poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. (Reakcie z pléna.)

Páni poslanci, hovorím o tom, že vymenoval som poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Registroval som, že s procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Dzurinda. (Reakcia z pléna.) Či do rozpravy. Áno. Takže ešte do rozpravy prosím preradiť aj pána poslanca Dzurindu, aj pána poslanca Lipšica, aj pána Stanislava Kubánka, áno? Dobre. Uzatváram možnosť teda prihlásiť sa ústne do rozpravy. A pristúpime k ďalšiemu rokovaniu. Poslanci, ktorí sú uvedení ako péčka, teda na procedurálny návrh, sú prihlásení do rozpravy, áno? (Súhlasná reakcia.) Dobre. Slovo má pán poslanec Lipšic. (Reakcie z pléna.) Nech sa páči, beriem späť.

Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, po vás vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a sčasti ku kapitole ministerstva výstavby, hlavne čo sa týka nájomných bytov.

Celkový rozpočet rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je 51,8 mld. korún. Je to síce viac ako v tomto roku, nárast oproti roku 2006 je však pod mierou inflácie. Príspevky pre novorodencov sa síce zvýšili, nie však už pri druhom či treťom dieťati alebo pri viacerých deťoch. Na prídavky na deti má navyše celkove ísť o miliardu korún menej ako v tomto roku.

Štát dá mladým rodinám na bonifikáciu hypoték 50 mil. korún. Oproti tomu sa však celkové výdavky na podporu rozvoja bývania znížia desaťnásobne, to je o 500 mil. korún. V rozpočte rezortu práce je pre mladé rodiny vyčlenených menej peňazí ako v tomto roku, bolo to už viackrát spomenuté, nepočíta sa totižto s valorizáciou prídavkov na deti. Rozpočet v ďalších rokoch nepočíta ani s vyplácaním vianočného dôchodku, teda príspevku k dôchodku. Záruky predsedu vlády a ministra financií, že urobia všetko preto, aby bol vyplatený aj v roku 2007, nám niektorým poslancom a hlavne poslancom opozície nestačia.

Včera pán prezident vo svojom prejave povedal, že všetky prieskumy, hlavne sociologické prieskumy, a nielen na Slovensku, ale aj tie prieskumy, ktoré robia iné krajiny, hlavne sa zmienil o Anglicku, hovoria o tom, že na Slovensku je veľká chudoba a táto chudoba sa týka hlavne mladých ľudí a hlavne detí. A táto chudoba je väčšia ako chudoba tých, ktorí poberajú dôchodok. To len hovorím na margo toho, že síce zvyšujeme alebo dávame vianočný príspevok dôchodcom, ale v rezorte nepočítame so zvýšením rozpočtu pre mladé rodiny.

Mohli by sme byť radi, pretože v rozpočte na rok 2007 nevidíme peniaze na odškodnenie klientov nebankových subjektov. Myslím si, že mohli by sme byť radi ako opozícia, no lenže poslanci dnešnej koalície vo svojej volebnej kampani sľubovali, že odškodnia klientov nebankových subjektov, pretože sa to týka cca 300-tisíc ľudí, myslím si, že práve aj ich hlasy dostali a práve aj prostredníctvom ich hlasov sa mohla zostaviť taká vláda na Slovensku, aká je. Aj vo svojich volebných programoch strany dnešnej koalície hovorili o výstavbe nájomných bytov úplne v inej podobe, ako je to teraz deklarované.

Keby som to krátko zhrnula, tak by som mohla povedať, že vláda rozdáva a môže rozdávať to, čo sama nenahospodárila, ale je to ešte zásluha minulej vlády. Podľa prieskumov narastá počet tých, ktorí sú spokojní, rastie ekonomika, rastie HDP, v doterajšej histórii Slovenska je najvyšší, sústavne klesá nezamestnanosť, rastie zamestnanosť. Svedčí to o tom, že reformy splnili svoj účel. Vláda môže počítať aj s vyšším výberom daní.

Vláda chce však znevýhodniť matky, ktoré popri materskej dovolenke pracujú. V budúcom roku totiž plánuje 4,5-tisícový rodičovský príspevok zvýšiť len tým, ktorí s dieťaťom zostanú doma. Stále hlasnejšie sa hovorí aj o zmene nastavenia odvodov medzi prvým a druhým pilierom dôchodkového systému, kvôli tomu som dala aj na hodine otázok túto otázku, pretože tieto signály zneisťujú sporiteľov. Neobstojí ani strašenie o časovanej bombe v podobe výpadku miliardových príjmov Sociálnej poisťovne. Vplyvom reformy na rozpočet sa totiž rátajú už od začiatku. Výpadky príjmov sú navyše nižšie ako konzervatívne odhady minulej vlády. Výber dane je k tomu nad očakávania dobrý a vláda môže počítať aj s dodatočnými dividendami z SPP vo výške niekoľkých miliárd korún.

To boli stručne moje pripomienky k návrhu rozpočtu, vlastne k realite, ktorú v rozpočte na rok 2007 vidíme hlavne v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

A teraz mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa netýka rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale sa týka rezortu zdravotníctva. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007:

V kapitole Všeobecná pokladničná správa zvýšiť príjmovú časť o 210 mil. korún, znížiť výdavky v kapitole ministerstva zdravotníctva o túto sumu. Tieto príjmy účelovo viazať pre sedem vyšších územných celkov okrem Bratislavy, teda zvyšných sedem vyšších územných celkov, po 30 mil. korún pre kapitálové výdavky v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Nové dotácie pre kapitálové výdavky zdravotníckych zariadení v správe vyšších územných celkov a peniaze viazať na odstránenie havarijných situácií.

Krátke odôvodnenie: Nemocničné zariadenia v správe jednotlivých vyšších územných celkov sú vo veľmi zlom stave. Jednotlivé vyššie územné celky pri terajšom systéme financovania nemajú peniaze na zabezpečenie rekonštrukcie jednotlivých objektov ani odstránenie havarijných situácií, kde sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť. Preto navrhujem v rámci štátneho rozpočtu na rok 2007 jednorazovo vyčleniť siedmim vyšším územným celkom po 30 mil. korún.

Pevne verím, vážení poslanci aj vládnej koalície, pretože viacerí z vás sú aj poslancami regionálnych parlamentov, dokonca máme tu aj jedného predsedu poslanca, ktorý je predsedom vyššieho územného celku v Trnave, že tento môj pozmeňujúci návrh podporíte.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Chvíľočku poprosím, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh, ktorý podala pani poslankyňa Sárközy. Naozaj skoro pri schvaľovaní každého štátneho rozpočtu sme podali jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vzal určité finančné prostriedky zo Všeobecnej pokladničnej správy a smeroval ich do kapitálových investícií do nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Ktorí pôsobíme v zastupiteľstvách vyšších územných celkov, vieme, že tie kapitálové možnosti kapitálových investícií do týchto bývalých dvojok, dvojkových nemocníc sú naozaj obmedzené a pomocou týchto finančných prostriedkov sa podarilo niekde pokračovať v stavbe, niekde dokončiť stavbu, niekde kúpiť nejaké zaujímavé zariadenie.

Chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh je veľmi diétny, je veľmi skromný, pretože tu nám nejde o stámiliónové presuny, a naozaj mnohé vyššie územné celky, napr. aj košický by potreboval minimálne 100-miliónovú injekciu, aby mohol pokračovať vo výstavbe michalovskej nemocnice, ktorá je na hranici hygienického štandardu. Ale chceme naozaj len po 30 mil. korún do každého vyššieho územného celku, aby sme vedeli zabezpečiť možno tie najhavarijnejšie stavy, ktoré sú pri kapitálových investíciách.

Podpísal som aj ja tento pozmeňujúci návrh a chcel by som vyzvať poslancov, predovšetkým vládnej koalície, aby podľa svojho uváženia podporili tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, že predseda každého vyššieho územného celku, nech je z akejkoľvek politickej strany, a poslanci, ktorí pôsobia v zdravotných komisiách vyšších územných celkov, im za to len veľmi pekne poďakujú, že získajú nejaké, nie veľmi veľké, ale predsa len prostriedky na kapitálové investície do svojich nemocníc.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ešte bol s faktickou aj pán poslanec, pán predseda Halecký. Chcete faktickú? Zapnite, technici, pána predsedu Haleckého.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, k príspevku pani poslankyne Sárközy iba toľko, že skutočne podala možno taký súmerný výpočet faktov, ale tá súvislosť medzi chudobou v terajšej dobe a vynikajúcou prácou predchádzajúcej vlády nejako trošku kríva, pretože na úspechoch terajšej doby nemožno vždycky a donekonečna hovoriť, že je to úspech predchádzajúcej vlády.

Myslím si aj to, že vzrast popularity terajšej vlády o 20 % oproti voľbám svedčí o tom, že zrejme kroky, ktoré terajšia vláda robí, sú v prospech ľudí a ľudia to vedia oceniť. Sú to nielen ekonomické, ale viete uznať, že sú to hlavne v oblasti sociálnej sféry a zdravotníctva.

A toto, čo ste spomínali, určitá diskrepancia medzi prvým a druhým pilierom sociálneho systému u nás existuje, to si nezakrývajme. Aj keď vieme, že druhý pilier je nemenný, stabilný, progresívny, ale je potrebné riešiť niektoré otázky prvého piliera, hlavne čo sa týka starších ľudí s blízkou perspektívou. Podľa programu vlády je to otázka prvého štvrťroku, resp. polroku 2007.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ďakujem za podporné stanovisko pána poslanca, predsedu výboru Novotného. A, pán predseda výboru, k tomu, čo ste povedali, no, sčasti je to pravda, pretože tie 20- a 50-korunáčky, ktoré ste schválili s účinnosťou od 1. septembra, vyzerajú tak, že to teraz prináša svoje plody, ale uvidíme o pár mesiacov, čo to bude robiť, uvidíme to už na budúci rok. Určite aj tie zmeny, ktoré nastali v dôchodkovej reforme, sčasti prinášajú zmeny. Teraz je vyplácanie vianočných príspevkov, ale ja som hovorila o tom okrem iného, že tam nie je systematickosť. No ale treba uznať, to musíte povedať, že nezamestnanosť neklesla odvtedy, ako ste vy prebrali vládu, teda od 4. júla, alebo neviem kedy to bolo presne, ale systematicky klesá celý rok. No a v sociálnej oblasti sme prijali množstvo opatrení, ktoré sú s účinnosťou od 1. augusta. Žiaľbohu, tá účinnosť bola až po voľbách. Takže my sme vám pripravili živnú pôdu na to, aby ste teraz vy tú úrodu mohli zbierať.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. To sú procedurálne, technici, prečo tam svieti péčko? (Reakcia z pléna.) Do rozpravy? Dobre. Pán poslanec Lipšic. Nie je prítomný. Pán Dzurinda. Nie je prítomný, stráca poradie. Pán Bastrnák, stráca poradie.

Pán Kukan, nech sa páči, pán poslanec.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, kolegyne a kolegovia, dámy a páni, vo svojom vystúpení chcem predniesť tak štyri, päť poznámok ku kapitole ministerstva zahraničných vecí. Nebudem operovať číslami, ale skôr myšlienkami, ktorými chcem dokázať alebo vyjadriť názor, že kapitola nie je zostavená dobre.

Najskôr by som však chcel povedať, že zahraničná politika je oblasť, kde sa logicky očakáva najvyšší stupeň zhody medzi všetkými politickými stranami naprieč celým politickým spektrom. V minulosti to aj bolo tak viac ráz na Slovensku, keď sa jednalo o strategických rozhodnutiach súvisiacich s medzinárodným postavením Slovenska, ktoré mali dosah omnoho dlhší, ako je funkčné obdobie jednej alebo dvoch vlád. Ako príklad môžem uviesť členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii, ale aj Zmluva o Ústave pre Európu alebo začatie prístupových rokovaní o členstve Turecka v Európskej únii. Je určite rozhodne v záujme Slovenska a všetkých politických strán, aby reprezentácia, teda skôr prezentácia, ochrana a presadzovanie slovenských štátnych záujmov v zahraničí bola dôstojná, aby boli pre ňu vytvorené dostatočné materiálne aj finančné prostriedky. Nebudem teraz hovoriť o personálnom obsadení, ktoré je rovnako dôležité, ale teraz rokujeme o rozpočte.

Kapitola ministerstva zahraničných vecí v tohtoročnom rozpočte vytvára také vnútorné napätie pre dôkladné a dôsledné plnenie všetkých našich zahraničnopolitických úloh. Slovensko pritom čakajú na budúci rok úlohy, v ktorých môže posilniť svoj imidž krajiny, ktorá sa už presadila ako aktívny hráč na medzinárodnej scéne. Sme členmi Bezpečnostnej rady. Vo februári budúceho roku budeme jej dokonca predsedať. Budeme šesť mesiacov predsedať Výboru ministrov Rady Európy. To sú pre ministerstvo zahraničných vecí povinnosti nové, budú trvať iba určitý čas a logicky spôsobujú potrebu zvýšenia finančných výdavkov na tento čas výkonu zmenených funkcií.

V kapitole ministerstva zahraničných vecí sú tieto výdavky nekryté, ako to uviedol minister zahraničných vecí na schôdzi zahraničného výboru. To považujem za chybu. Ja budem citovať to, čo je v kapitole ministerstva zahraničných vecí: "V návrhu limitu výdavkov kapitoly nie sú zabezpečené ani ďalšie tituly vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ako napr. neplánované operácie krízového manažmentu a neplánované iniciatívy na podporu šírenia demokracie vo svete v sume 30 mil. korún alebo predsedníctvo Slovenskej republiky vo Výbore ministrov Rady Európy v čiastke 16 mil. korún, či súdny spor Gabčíkovo - Nagymaros vo výške 18 mil. Sk." Koniec citátu. Nebudem hovoriť o ostatných veciach, o kategórii 630 Služby a podobne.

Ďalej. Dôsledkom, povedal by som, pevného postavenia Slovenska na medzinárodnej scéne je naša povinnosť ako člena organizácie pre rozvojovú pomoc a spoluprácu poskytovať rozvojovú pomoc. Mechanizmy jej poskytovania sú na ministerstve zahraničných vecí dobre vytvorené, fungujú a v rámci tejto oficiálnej rozvojovej pomoci bolo realizovaných už mnoho dobrých projektov. Za nie príliš veľké peniaze sme dokázali, hlavne na Balkáne, ale aj inde vo svete, uskutočniť projekty, ktoré pomohli ľuďom, pomohli aj posilniť naše dobré meno a pootvorili tiež dvierka pre budúce obchodné aktivity našich firiem. Samozrejme, ak budú šikovné, lebo o tom všetkom je oficiálna rozvojová pomoc. Lenže v tejto pomoci treba pokračovať a postupne ju zvyšovať. Otázke sa veľmi seriózne venovala Organizácia Spojených národov, Európska únia, ktorá dokonca vytýčila percentuálny podiel rozvojovej pomoci na HDP, a našťastie nie sú to záväzné čísla, ale iba odporúčania, ale aj tak sú veľmi ostro sledované zo strany týchto organizácií. Navyše máme na Slovensku veľmi dobré mimovládne organizácie, ktoré sa už zapojili a správne sa angažujú v tejto oblasti.

Aby sme teda dôstojne plnili tieto naše povinnosti, treba zvýšiť predovšetkým bilaterálnu pomoc rozvojovým krajinám. Chcel by som teda na tomto mieste podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Berényiho, ktorý navrhol, aby sa rozvojová pomoc zvýšila o 71 mil., čiže namiesto 169 mil. by bola 240 mil., je to bez toho, aby sa zvýšil deficit štátneho rozpočtu. Sú to prostriedky nie pre ministerstvo zahraničných vecí, sú to prostriedky, ktorými Slovensko bude prispievať skromnou, ale predsa len svojou mierou v boji proti svetovej chudobe.

Ďalej. Kapitola ministerstva zahraničných vecí vyčleňuje málo finančných prostriedkov na investičnú výstavbu. Aj to považujem za chybu. Výstavba našich vlastných veľvyslanectiev v zahraničí je určite správna cesta vytvárania dobrých, ale aj hospodárnych podmienok na fungovanie našich veľvyslanectiev. Nejde pritom iba o ich výstavbu, ale ide aj o údržbu v priestoroch, ktoré prenajímame. Lebo viete, keď je v kapitole nejako dusno, tak vždy sa nájdu prostriedky, ako tú situáciu vyriešiť. Niečo sa nebude platiť, niečo sa odloží, nejaká akcia sa uskutoční neskôr. To je možné robiť dosť dlho, ale nie večne. Potom príde deň, keď nám začnú padať strechy na hlavu alebo prepadať sa podlahy, ako sa to už stalo v minulosti, a potom zistíme, že to bude oveľa drahšie, ako keby sme tú údržbu boli robili priebežne.

Ďalej by som chcel povedať, že rozhodnutie vlády o 20-percentnom znižovaní pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy je pre rezort ministerstva zahraničných vecí doslova zničujúci. Ide o paušálne rozhodnutie, ktoré neberie do ohľadu rôznu situáciu na rôznych rezortoch. Samozrejme, vždy sa môže povedať, že jestvujú rezervy na škrtanie alebo skracovanie, lenže tento trend pokračuje už niekoľko rokov. Ak si niekto myslí, že v minulých rokoch sa kotúľali peniažky na ministerstvo zahraničných vecí nepretržitým potokom, ak si to naozaj niekto myslí, tak potom vôbec nepozná Ivana Mikloša. Ministerstvo si muselo každé systemizované miesto a každý milión, keď to tak nazvem, veľmi tvrdo vyargumentovať a presadiť. Kvôli férovosti musím povedať, že keď to dokázalo, tak ministerstvo financií podporilo kapitolu ministerstva zahraničných vecí, napr. v súvislosti s naším členstvom a pôsobením v Bezpečnostnej rade.

Teda ak sa pozrieme na kapitolu ministerstva zahraničných vecí objektívne, triezvo a pragmaticky, nevytvára dobré podmienky na zabezpečovanie našich štátnych záujmov v zahraničí, lebo na realizáciu takýchto úloh, tam by sme nemali šetriť, na tieto úlohy by sa vždy mali nájsť adekvátne finančné prostriedky.

Pán minister Kubiš, keď sme rokovali o tejto kapitole na schôdzi zahraničného výboru, s kapitolou súhlasil alebo, lepšie povedané, diplomaticky povedal, že ju rešpektuje. Nuž ťažko niekomu nútiť peniaze, keď ich nechce alebo keď ich nemôže chcieť.

Takže nepodávam nijaký pozmeňujúci návrh, len ja by som chcel znovu apelovať na to, aby sme aspoň v tej otázke rozvojovej pomoci podporili ministerstvo zahraničných vecí. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj s týmto rozpočtom sa ministerstvo zahraničných vecí prebrodí cez celý rok 2007, ale nie je to dobré, nie je to dôstojné a bude to stále ťažšie.

Chcel by som preto apelovať na ministra financií a jeho kolegov vo vláde, aby ako opozičný poslanec, aby naozaj veľmi zodpovedne posudzovali požiadavky ministerstva zahraničných vecí na posilnenie svojej kapitoly, keď pôjde o záujmy Slovenskej republiky, lebo na ich ochrane a presadzovaní v zahraničí by sme mali mať rovnaký záujem všetci tu, ktorí vedľa seba v tejto vznešenej snemovni sedíme.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem pánovi poslancovi Kukanovi, že ozrejmil tomuto plénu, ako to vyzerá s rozpočtom ministerstva zahraničných vecí, hlavne to, že nevytvára teda dobré podmienky, obhajobu našich záujmov.

Ale dovoľte, aby som sa pristavil pri tom, čo povedal ohľadne pána ministra Kubiša. Povedal, že na výbore nám jednoducho oznámil, že on rešpektuje rozhodnutie vlády ohľadne tohto rozpočtu pre rezort ministerstva zahraničných vecí. No ja si myslím, že ako člen vlády v prvom rade musí schvaľovať uznesenia vlády, a preto slovo rešpektujem sa tu nehodí a celkom určite sa tu hodí slovo, že ho schválil. Takže pán minister zahraničných vecí ako keby nebol schvaľujúcim členom tej vlády, ktorá takýto zlý rozpočet pre MZV schválila.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalším, kto vystúpi v rozprave, je pán poslanec Juraj Liška, pripraví sa pán poslanec Stanislav Kahanec.

Slovo má pán poslanec Liška.

J. Liška, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som povedal zopár slov k rezortu, ktorému sa táto snemovňa doteraz veľmi málo venovala, resp. skoro vôbec v prejavoch poslancov, tak by som chcel zopár slov povedať. Som veľmi rád, že ste tu práve vy, pán minister, pretože mi budete rozumieť, a, samozrejme, som veľmi rád, že je tu pán Vestenický, člen nášho výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorému je táto problematika veľmi, veľmi blízka.

"Vláda Slovenskej republiky zabezpečí, aby výdavky vyčleňované na obranu dosahovali úroveň potrenú na zabezpečenie obrany štátu a záväzkov Slovenskej republiky." Toto je veta, ktorá sa nachádza v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a ktoré schválila táto snemovňa. V tom čase, keď som kritizoval a hovoril som, prečo neschválim programové vyhlásenie vlády, tak som bol upozornený na to, že počkajme si, aký bude rozpočet, a ja som trpezlivo čakal a, samozrejme, pozoroval vývoj, ktorý sa deje v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Musím byť ale sklamaný, pretože zvyčajne ten cieľ, deklarovaný cieľ krajín Severoatlantickej aliancie je taký, že sa budú snažiť priblížiť k 2 % vyčleňovania z HDP, a nám sa to nepodarilo v plnej miere, bývali sme za to kritizovaní, podarilo sa nám to za tie tri roky, čo som bol ministrom, zhruba od 1,85 do 1,91. Z toho ale treba povedať, že 0,04 % väčšinou bývalo nie priamo rezortných financií. Vládou navrhovaný rozpočet pre tento rezort na budúci rok je vo výške 1,59, čím sa podľa mňa dostávame na samotný chvost členských krajín Severoatlantickej aliancie a neplníme teda ten cieľ, ktorý sme si deklarovali.

Pokúsim sa uviesť niekoľko faktov. Skôr než to uvediem, tak pokiaľ ste včera pozorne sledovali môjho predrečníka, ale aj Ivana Mikloša, ten rozdelil rezorty, ktoré majú absolútnu prioritu, relatívnu prioritu, stagnáciu až mierny rast, útlm a úpadok. Keby som chcel to premeniť do čísel, tak útlm, resp. útlmové oblasti sú tie, kde je síce nominálny rast, ale kde je nižší, ako je inflačný rast, ktorý sa na budúci rok predpokladá vo výške 3,1 %. A rezort oproti tomuto roku navrhuje zvýšenie zhruba o 500 mil. Sk, čo činí cca 2 % zospodu, čiže sa nachádzame v útlmovej oblasti, tento rezort. Ja by som si dovolil však povedať, že možno sa nachádzame až v úpadkovej. Prečo? Pretože tento rok sme znížili rozpočet po nástupe tejto vlády zhruba o 800 mil., čiže keď ich odrátam od 28,5 mld., tak sa dostávam na 27,7 mld., čo je nižšie, ako bol plánovaný tohtoročný rozpočet pre ozbrojené sily.

Prečo to hovorím? Preto, lebo rok 2007 je veľmi významný z hľadiska faktu, že v jeho priebehu je potrebné finalizovať konkrétnych päť jednotiek deklarovaných cieľov síl na rok 2006 a z nich najdôležitejší je príspevok do X. rotácie pohotovosti síl a rýchlej reakcie NRF Severoatlantickej aliancie, ktorá začne plynúť dňom 1. 1. 2008. To, že nám tieto finančné prostriedky budú chýbať, podľa mňa vytvára týmto navrhovaným rozpočtom pre ozbrojené sily, dochádza k vážnemu porušeniu rovnováhy medzi prijatými cieľmi síl a dostupnými finančnými zdrojmi. Uvedený nesúlad vytvára riziká v nedodržaní ich časového plnenia, ako aj ich kvality, a tým aj v strácaní dobrého mena a dobrého kreditu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ak aj dôveryhodného partnera Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Ešte veľmi krátka poznámka. Samozrejme, že to viem dokladovať aj na číslach, ktoré hovoria o rozvoji, pretože "vláda zabezpečí požadovaný rozvoj spôsobilosti ozbrojených síl s dôrazom na ich nasaditeľnosť a udržateľnosť". To je tiež v programe tejto vlády. Na tento rok v rezorte ministerstva obrany bolo vyčleňovaných zhruba 9,7 mld. Sk na rozvoj ozbrojených síl, teda nie na mzdy a iné réžie, ale na budúci rok to bude iba 5,5 mld., tento rok to bolo zhruba 35 % zo zdrojov, ktoré máme na budúci rok, to je vo výške 19,45 %, za posledné štyri roky to nebolo ani raz menej, ako je to 30 %.

Toto sú dôvody, a mohol by som hovoriť ďalej a ďalej, ktoré ma vedú k tomu, že nemôžem z tohto pohľadu podporiť tento navrhovaný rozpočet. Je mi to veľmi ľúto, samozrejme, by to neriešil ani nejaký pozmeňujúci návrh, lebo sme sľúbili, že nebudeme zvyšovať percento zadlženosti Slovenskej republiky. To by bolo nutné prepracovať veľmi veľa kapitol v rozpočte, vo vami navrhovanom rozpočte, ale tento názor, aby ste to vy, pán minister, museli robiť. Ja len dúfam do budúcnosti, že pán minister obrany u vás dosiahne väčšie pochopenie a že nárast pre rezort obrany bude podstatne vyšší a nebude prichádzať k útlmu, ako je to na rok 2007, ktorý je veľmi, veľmi dôležitý.

Ďakujem za pozornosť. A ešte budem, dúfam, poprosím pána poslanca Vestenického, aby bojoval za zvýšenie prostriedkov pre tento rezort, pretože ste vo vláde, ktorá toto bude podporovať.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán Stanislav Kahanec, pripraví sa pán László Szigeti. Pán Kahanec pravdepodobne nie je v sále, takže stráca poradie.

Pán Szigeti László je prítomný, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Palko.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť predovšetkým k tej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007, ktorá sa zaoberá návrhom rozpočtu pre výchovu a vzdelávanie, teda tou časťou, ktorá je venovaná návrhu rozpočtu pre ministerstvo školstva.

Hneď úvodom treba povedať, že návrh rozpočtu je v príkrom rozpore s tým, čo politické strany tvoriace súčasnú vládnu koalíciu hlásali a deklarovali v rámci svojich predvolebných sľubov, a to s tým, že pre nich školstvo bude prioritou. Podobne je to v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády, a to predovšetkým s piatou kapitolou programového vyhlásenia vlády, kde sa píše v časti o vedomostnej spoločnosti, citujem: "Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu." V tej istej kapitole ďalej sa píše: "Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom dosiahnutia úrovne 5 % z podielu hrubého domáceho produktu."

Tento návrh rozpočtu nieže by sa priblížil k 5 % úrovne z HDP, ale je pokles na 3,2 %, teda o 0,8 % menej ako v roku 2006. Kým nárast rozpočtu v roku 2006 oproti roku 2005 bol 6,8 %, predpokladaný nárast v roku 2007 oproti roku 2006 bude menej ako polovica, teda 3,1 %. V absolútnych číslach síce rozpočet sa zvýšil zo 48,9 mld. na 50,4 mld., čím dá sa povedať, že je druhou najväčšou kapitolou štátneho rozpočtu, ale aj tak je to podľa môjho názoru a nielen podľa môjho, ale je aj podľa iných mojich predrečníkov najhorší rozpočet pre ministerstvo školstva za posledné päť-šesťročné obdobie.

V oblasti regionálneho školstva je hlboko poddimenzovaný a na úkor rozvojových projektov ledva dokáže zabezpečiť valorizáciu miezd. Aj keď celkovo pre regionálne školstvo je v rozpočte viac o 700 mil. Sk ako vlani, ale to zvýšenie je zabezpečené veľmi zaujímavým spôsobom. Normatívne výdavky sa zvýšili oproti vlaňajšiemu rozpočtu o 1 800 mil. Sk, ale nenormatívne výdavky poklesli o 1 mld. Sk. Popritom treba poznamenať, že na valorizáciu miezd v regionálnom školstve potrebujeme 829 mil. Sk a v oblasti vysokých škôl 440 mil. Sk. Je zarážajúce, že na rozvojové projekty boli alokované prostriedky len vo výške 30 mil. Sk.

Také prioritné úlohy ako zabezpečenie učebníc a kompenzačných pomôcok pre regionálne školstvo sú vykryté len čiastočne. Aj keď v podrobnom rozpise v programovom rozpočtovaní, v návrhu rozpočtu sa píše, že ministerstvo školstva sa zaviaže v roku 2007 vykryť požiadavky všetkých škôl, čo sa týka učebníc a kompenzačných pomôcok, na 75 %, napriek tomu v rozpočte sú alokované prostriedky len vo výške 228 mil. Sk, teda o 38 mil. Sk menej, pričom ročné požiadavky sú zhruba 400 mil. Sk len na učebnice.

Takisto je pokles takej mimoriadne dôležitej oblasti, ktorá súvisí s informatizáciou našich škôl. Bol som tým, ktorý, dá sa povedať, že osem rokov riadil veľmi úspešný projekt Infovek a okrem prvého roku sme nikdy nemali alebo nikdy nebolo tak málo prostriedkov plánovaných a alokovaných práve pre informatizáciu škôl ako v tomto rozpočte, na projekt Infovek je 182 mil. Sk, teda o 180 mil. Sk menej. Popritom v programovom rozpočtovaní, keď si zoberieme ciele a zámery ministerstva školstva, tak nachádzajú sa tam také ciele a úlohy, ktoré súvisia napríklad s tým, že ministerstvo školstva mieni v budúcom roku, teda v roku 2007, zabezpečiť notebooky pre 10 % pedagógov. Desať percent pedagógov, to je približne 6 800 učiteľov. Keď si zoberieme len priemernú kvalitu notebooku, dajme tomu okolo 40-tisíc Sk, tak len na vykrytie tejto sumy by bolo potrebných 300 mil. korún.

Takisto v programovom rozpočtovaní pre ministerstvo školstva sú také ambiciózne plány a ciele, že v roku 2007 ministerstvo školstva chce zabezpečiť digitalizáciu učiva v rozsahu 25 %, a okrem toho sú tam také ďalšie ambiciózne plány, že z 23 žiakov chceme znížiť priemerný počet žiakov pripadajúcich na jeden počítač na 15. Keď si zoberieme len tieto tri prioritné úlohy v oblasti informatizácie našich škôl, tak určite 182 mil. korún na zabezpečenie týchto úloh nebude stačiť. Nebude stačiť na rozvojové projekty, ktoré boli naštartované na jar tohto roku v rámci projektu Minerva. Na rozvojové projekty sú alokované prostriedky vo výške 30 mil., to je o 782 mil. menej ako v tomto roku.

V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o prioritách v oblasti výchovy a vzdelávania, hovorí sa o priorite, o dôležitosti vyučovania cudzích jazykov. My sme zaviedli motivačné projekty pre naše základné a stredné školy, zabezpečovali sme pre školy, ktoré sa uchádzali a ktoré sa dostali do poradia, vo výške 350-tisíc korún laboratóriá pre cudzie jazyky. Neviem, z čoho sa bude pokračovať a z čoho budú financované tieto projekty a či vôbec bude takéto niečo na budúci rok. Motivovali sme našich absolventov stredných škôl. Tí, ktorí maturovali z cudzích jazykov a mali certifikáty, medzinárodné certifikáty, ministerstvo školstva im to refundovalo v rámci rozvojových projektov. Ja si myslím, že by bolo užitočné pokračovať v týchto projektoch, v týchto programoch. Nenachádzajú sa tam žiadne finančné prostriedky.

Čo sa týka zabezpečenia ďalších úloh, ktoré súvisia s reformou vzdelávania, predovšetkým s obsahom reformy, myslím si, že gro tejto úlohy by malo byť pridelené pre priamo riadené organizácie ministerstva školstva, ako je Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, metodické centrá a ostatné PRO-čká. Na rok 2007 sú plánované finančné prostriedky o 53 mil. menej, ako to bolo vlani. Neviem, akým spôsobom, akým aparátom a z akých finančných prostriedkov chce ministerstvo školstva zabezpečiť prioritné úlohy, ktoré sú sformulované v ôsmich bodoch a medzi ktorými sa nachádza aj obsahová reforma.

Čo sa týka finančných prostriedkov a rozpočtu pre vysoké školy, vlani verejné vysoké školy mali v rozpočte 11,6 mld. korún, tohto roku je to 12,1. Ten nárast je nízky. Podobne ako v oblasti regionálneho školstva.

Nechcem hovoriť o finančných prostriedkoch, ktoré sú alokované pre vedu a techniku. Vo vládnom programe sa hovorí o tom, že táto vláda sa predsavzala 0,8 % z podielu HDP na túto oblasť na vedu a techniku. Bohužiaľ, finančné prostriedky na rok 2007 sa nachádzajú len vo výške 0,4 % HDP.

Samozrejme, vo výbore som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Všetky tieto návrhy sa nachádzajú v spoločnej správe, bohužiaľ, s odporúčaním neschváliť. Ale dúfam, že aj koaliční poslanci prehodnotia toto odporúčanie a všetky tie pozmeňujúce návrhy dostanú zelenú.

Na záver snáď len toľko, že považujem tento rozpočet pre výchovu a vzdelávanie pre ministerstvo školstva za zlý a domnievam sa a som o tom aj presvedčený, že nevytvára dostatočné podmienky na rozvoj nášho školského systému. Je populistický ako súčasná vláda, pretože prioritne sa sústreďuje na zvyšovanie platov učiteľov, popritom zanedbáva pre dynamické napredovanie nášho školstva tak dôležité rozvojové projekty. Preto si myslím, že návrh štátneho rozpočtu pre ministerstvo školstva je nepostačujúci, a preto nemôžem podporiť takýto návrh.

Ďakujem pekne.