A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciami na vystúpenie pána poslanca Martina Pada s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Budeme preto pokračovať v rozprave. Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová a pripraví sa pán poslanec László Nagy.

T. Rosová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, po tom, ako ste si preštudovali návrh štátneho rozpočtu a po tom, čo už tu viackrát zaznelo môžem len zopakovať. Napriek programovému vyhláseniu tejto vlády, napriek ďalším deklaráciám vzdelanie a budovanie znalostnej spoločnosti nie sú prioritou tohto rozpočtu. Nie sú skutočnou prioritou tejto vlády. Regionálne školstvo dostane, a to už po dodatočnom navýšení oproti pôvodnému návrhu o 900 mil. v porovnaní s rokom 2006 viac o 4,9 %. Áno viac. Ale podstatne menej, než je priemerné navýšenie rozpočtu.

A čo vysoké školy? Nominálny nárast je polovičný oproti posledným rokom a reálne ide o pokles. Z hľadiska podielu na HDP pokles z 0,81 až na 0,76 %.

A veda, výskum, inovácie, teda to, čo je základom pre Slovensko, aby sa dokázalo potom, ako sme podstúpili prvú časť ťažkej cesty, ako sme podstúpili reformy a dostali sa do akéhosi východiskového základného tábora, aby sme mohli stúpať nahor k úspechu podobnou cestou, akou prešli Írsko alebo Fínsko, tak ako to tu, napokon, hovoril aj pán prezident? V tejto oblasti je pokles dokonca aj v absolútnych číslach a voči HDP je to z 0,47 na 0,4 %.

"Navrhnuté finančné prostriedky len udržiavajú vzdelávací proces a v mnohých prípadoch ho dokonca aj utlmujú. Idú predovšetkým do mzdy, odvodov a v malom na prevádzku či už základných a stredných škôl, ale aj verejných vysokých škôl. Saturujú daný stav, nie sú často veľmi rozvojové, najmä pre vedu a výskum." To nie sú moje slová. Vyslovil ich pán Dušan Čaplovič o rozpočte pre rok 2005. O rozpočte v roku, v ktorom bol reálny medziročný rast výdavkov na vysoké školy 10,5 % reálne očistený o infláciu a pre vedu a výskum, aj keď treba objektívne povedať, že po rokoch stagnácie v tejto oblasti bol nárast až 44-percentný. Čo hovorí pán podpredseda vlády dnes, snáď sa dozvieme.

Na mnohé smutné stránky súvisiace s navrhovaným objemom financií a rozdelením prostriedkov pre oblasť vzdelania, vedy a výskumu poukázali už viacerí moji predrečníci. Podľa mojej mienky okrem toho predloženým návrhom rozpočtu vláda jednak koná v rozpore s tým, čo deklarovala a deklaruje, a po druhé sa zbavuje zodpovednosti za rozvoj vzdelania, za rozvoj znalostnej spoločnosti.

Áno, vláda koná v rozpore s tým, čo pre oblasť vzdelania deklarovala a jej predstavitelia deklarovali v minulosti. Pretože percento z HDP venované na vzdelanie a vedu mohutne používali predovšetkým predstavitelia strany SMER ako dobrú zbraň proti predchádzajúcej vláde. Aj keď na rozdiel od súčasnosti vtedy podiel na HDP rástol, ale podľa kritikov vtedajšej opozície stále málo.

Pán podpredseda vlády a v týchto dňoch aj veľmi citovaný autor pán Čaplovič pri schvaľovaní rozpočtu presne takto pred rokom tvrdil: "Práve celkový rast HDP vytvára pre jednotlivé štáty moment zvýšenia financovania práve do svojich priorít vo väzbe na HDP, ktorý rastie celkovo predovšetkým do vzdelávania." A ďalej, "ak sa na Slovensku majú veci zásadne zmeniť, tak je jednoznačne potrebné rázne a pre verejnosť aj transparentne zafinancovať jednotlivé vládne a národné priority, a nielen po troške prisýpať do nosných kapitol rezortov zodpovedných práve za formovanie a vytváranie znalostnej spoločnosti". Dnes však nie sme svedkami prisýpania, ale odsýpania.

No a zrejme si spomeniete aj na ďalšie deklarácie tejto vlády, ktoré zaznievali pri schvaľovaní programového vyhlásenia. Jej predstavitelia sa hrdo hlásili k záväzku dosiahnuť postupne pri financovaní školstva úroveň 5 % z HDP.

Upozorňovali sme vás, kolegyne, kolegovia poslanci z koaličných radov, ktorí ste na tento fakt poukazovali, že to nie je dôvod na radosť, pretože v programovom vyhlásení, v jeho poslednej verzii sa hovorí o viaczdrojovom financovaní. Teda žiaden záväzok, ale kamufláž. Nič o vôli štátu zvyšovať tento podiel v rozpočte. No, nedali ste si vtedy týmito argumentmi pokaziť nadšenie. Dnes však prišlo na naše slová. A predstavitelia vlády používajú práve pojem viaczdrojové financovanie ako zaklínadlo nato, aby vysvetlili, že predložený rozpočet je v zjavnom rozpore so záväzkom zvyšovať podiel financií pre školstvo na HDP, že je v rozpore s tvrdením, že vzdelanie je pre vládu dôležitou prioritou. Pritom však pri zdôrazňovaní toho, že ide o viaczdrojové financovanie, ste, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predvčerom spoločnými silami jeden zo zdrojov takéhoto viaczdrojového financovania vzdelávania, teda asignované 2 % z dane zahatali. Je mi to ľúto. Vám to nie je ľúto?

Po druhé. Vláda presúva zodpovednosť za vzdelanie na plecia iných subjektov, čo je z tohto rozpočtu, ale aj z komentárov a argumentov zrejmé. Presúva zodpovednosť na plecia samosprávy, na plecia miest a obcí, na plecia Európskej únie a na plecia privátneho sektora. Pokiaľ však ide o samosprávy, o mestá, obce, VÚC, vláda nemá možnosť ovplyvniť, ako budú využité tie prostriedky, ktoré získavajú z daní z príjmov fyzických osôb. Koľko z nich pôjde reálne na vzdelanie. Zároveň ste však tiež v stredu zariadili, že každopádne bude tých prostriedkov najmenej o pol miliardy menej, pretože ste na plecia samospráv prehodili financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení.

Ďalší obľúbený argument na obhajobu nedostatočného objemu prostriedkov na vzdelanie a rozvoj znalostnej spoločnosti sú prostriedky Európskej únie. Iste, európske zdroje sú veľkou príležitosťou. Sú príležitosťou nato, aby sme zrýchleným krokom dohnali zaostávanie z posledných desaťročí. Ale daňoví poplatníci v Nemecku, Holandsku, Rakúsku sa neskladajú na to, aby sme ušetrili vlastné zdroje na populárnejšie opatrenia a namiesto nich používali európske zdroje.

Navyše z ministerstva školstva v poslednom čase síce veľmi často počuť slová veríme, že bude lepšie, že školstvo bude lepšie, veríme, že rodičia a učitelia budú spokojní. Ja by som možno žartom povedala, že dnes tam je viac veriacich, ako keď bol ministrom pán Fronc za KDH. Ale keď hovoríme o rozpočte 2007, myslím, že ani títo neveria, že sa skutočne podarí nejaký významnejší objem prostriedkov Európskej únie vyčerpať. Vzhľadom na súčasný stav, vzhľadom na dnešnú pripravenosť neverí tomu, myslím, ani sám pán minister. Možno v budúcich rokoch ja dúfam, že áno, ale nie pre rok 2007.

No a okrem samospráv a eurofondov vláda prenáša svoju zodpovednosť za rozvoj vzdelania aj na privátnu sféru. Samozrejme, súhlasím s tým, že Slovensko potrebuje silnejšie zapojenie podnikateľskej sféry vo vede a výskume, ale platí tu to isté, čo o zdrojoch Európskej únie. Môže a má to byť impulz na akceleráciu, ale nie náhrada, nie záplata za zdroje štátneho rozpočtu a nie alibi pre pokles týchto zdrojov.

Dovolím si zakončiť ďalším vizionárskym prejavom pána podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča. Totiž už pred rokom vedel, že naša vláda v návrhu štátneho rozpočtu či v návrhu rozpočtu verejnej správy neplní zabezpečovanie stanovených priorít podľa prijatých dokumentov, preto vyčlenené zdroje nezaručujú rozvojové impulzy dôležité pre zásadné zmeny formovania znalostnej spoločnosti.

Vážené dámy, vážení páni, ak podporíte pozmeňujúce návrhy odporúčané výborom pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, nemusí sa toto konštatovanie naplniť. Ďakujem vám za to. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa prihlásili s faktickými poznámkami pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a dávam slovo pani poslankyni Nachtmannovej.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vo vašom vystúpení zaznelo, že podiel na HDP na školstvo v minulom období rástol. Zaznieva to neustále vo vystúpeniach opozície. Teda povieme si čísla. Začnem rokom 1997. Celkové výdavky na školstvo v percentách na HDP 4,65, rok 1998 -4,4, rok 1999 - 4,32, rok 2000 - 3,97, 2001 - 3,90, 2002 - 3,94, 2003 - 3,88, 2004 - 3,81. V ďalšom roku to bolo podobné, tu už presné výsledky, presné hodnoty nemám. Zdrojom je Ústav informácií a prognóz. Takže tuná vidíme jasne ilustrované, či ten podiel výdavkov na školstvo v percentách na HDP skutočne rástol. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veriaci alebo neveriaci, v rezorte školstva to asi nie je to dôležité, hlavne, aby to boli ľudia, ktorí chcú robiť niečo pre deti, aby naozaj sa mohli vzdelávať a dobre vychovávať.

A preto by som chcel zareagovať trošku na inú vec, a to nato, že viacerí z nás tuná hovorili o tom, že vzdelanie je dôležité, že treba doňho viac investovať, že to je základ znalostnej ekonomiky a viackrát tu bol citovaný pán podpredseda vlády, ktorý má na starosti znalostnú ekonomiku, pán Čaplovič.

A preto musím povedať a vysloviť isté znepokojenie, že okrem úvodného entrée, keď sa začalo rokovať o štátnom rozpočte, som ho tu nevidel a nepočul som ho, aby sa vyjadril k takýmto zásadným pripomienkam práve v oblasti, ktorá sa týka bezprostredne jeho kompetencií. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Tatiana Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za komentáre. K pani poslankyni Nachtmannovej, ak ste počúvali pozorne, sama som hovorila o tom, že boli roky, keď výdavky na vedu a výskum stagnovali, ale tie porovnania sa vzťahovali na roky posledné, kde keď vezmeme jednotlivo, došlo teda v regionálnom školstve k zásadnej zmene financovania. Čiže je to veľmi ťažko porovnateľná veličina. Ale pri vede, výskume a pri vysokých školách jednoznačne išlo o nárast.

Za celé obdobie rokov 2002 až 2006 vo vysokých školách pri reálnom prepočte, čiže pri prepočte očistenom o infláciu došlo k nárastu o 24,5 % výdavkov štátneho rozpočtu, v základnom a strednom školstve 11,4 % a na vedu a výskum až 109, vyše 109 %. Samozrejme, ten základ bol veľmi nízky. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako ďalší rečník v rozprave vystúpi pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem vám. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, oblasť ľudských práv, v tom i práva národnostných menšín, bola a je oblasťou, ktorá bola a je ostro sledovanou v Slovenskej republike zo strany medzinárodného spoločenstva, ale i zo strany Európskej únie.

Všetci sa pamätáme na oneskorené prijatie Slovenskej republiky do Severoatlantickej bezpečnostnej aliancie NATO a do Európskej únie v porovnaní so susednými krajinami Vyšehradskej štvorky.

Jedným z dôvodov bol v obidvoch prípadoch demokratický deficit a jeho rôzne podoby, najmä v oblasti práv národnostných menšín a vo všeobecnosti v oblasti ľudských práv. Slovenská republika v ostatných 8 rokoch spomínané deficity odstránila. Zlepšili sa štandardy ľudských práv a práva národnostných menšín. Boli vytvorené nové inštitúcie, ako je Verejný ochranca práv, splnomocnenkyňa vlády pre Rómov a zase iným inštitúciám sa obnovila činnosť alebo dostali novú efektívnu podobu a poslanie, napríklad Národné stredisko pre ľudské práva, Úrad pre ochranu osobných údajov. Bol prijatý celý rad nových právnych noriem, prostredníctvom ktorých Slovenská republika sa stala konformnejšou krajinou pre všetkých svojich obyvateľov. Slovensko v medzinárodnom kontexte začali spomínať ako krajinu, ktorá sa stará o rozvoj ľudských práv, buduje a posilňuje svoje nové ľudskoprávne inštitúcie.

Po vzniku novej vlády s veľkým očakávaním som sledoval, čo sa bude diať v tejto oblasti. Bol som optimistom, lebo som vedel, že dvaja predsedovia koaličných strán, pán predseda vlády Robert Fico a predseda HZDS Vladimír Mečiar boli štyri roky členmi Výboru Národnej rady pre ľudské práva, a teda sú naklonení pozitívnym riešeniam v oblasti ľudských práv.

Posmeľovala ich tá skutočnosť, že aj v súčasnom období vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva sú členmi pán predseda HZDS Vladimír Mečiar a predseda Slovenskej národnej strany pán Ján Slota. Do tretice, môj optimizmus posilňovala aj tá skutočnosť, že podpredseda vlády pán Čaplovič, ktorý pri svojich stretnutiach s pracovníkmi napríklad Slovenského národného strediska pre ľudské práva, s pracovníkmi Ústavu pamäti národa, s predstaviteľmi národnostných menšín verejne niekoľkokrát ubezpečoval o podpore ďalšieho rozvoja oblasti, ako aj zachovania doterajšieho finančného rámca pre oblasť ľudských práv, ako aj pre oblasť podpory národnostných kultúr. O to bolo moje rozčarovanie väčšie, keď som chytil do ruky rozpočet Slovenskej republiky na rok 2007, ale poďme po poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva z oblasti dodržiavania ľudských práv gestoruje štyri inštitúcie - verejného ochrancu práv, Národné stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov a Ústav pamäti národa. Keď porovnám návrh rozpočtu s minuloročným rozpočtom v prípade týchto štyroch organizácií, tak v prípade troch inštitúcií zo štyroch došlo v priemere skoro k 20-percentnému poklesu. To je ojedinelé v porovnaní s ostatnými výbormi a vôbec s celým rozpočtom Slovenskej republiky na rok 2007.

V prípade verejného ochrancu práv je to 3,5 mld. Sk, v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva je to 5,6 mil. korún, v prípade Ústavu pamäti národa o 7,4 mil. korún, čiže tu nejde o nejaké stámilióny, o miliardy korún, lebo však to sú skromné inštitúcie, ktoré nemajú bohatý a veľký rozpočet, ale keď zvážite, že ide o skôr 20-percentné zníženie ich rozpočtu na tento rok, to je veľmi vážny zásah do chodových činností a života. A v prípade financovania národnostnej kultúry ide o zníženie až o 50 %, čo činí v prepočte na koruny 80 mil. Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva na svojom zasadnutí k štátnemu rozpočtu zodpovedne prerokoval túto vážnu situáciu. Prítomní ministri a štátni tajomníci, žiaľ, nevedeli dať prijateľné vysvetlenie na vzniknutú situáciu a jej zdôvodnenie.

Preto výbor prijal pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu. Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal výbor, sa nachádzajú v spoločnej správe na stranách 19, 20, 21 pod bodmi IV D a číslo položiek 2, 3, 4, 5, 6, 7.

Žiaľ, gestorský výbor prijal ku všetkým návrhom zamietavé stanovisko. A bez urážky to hovorím, členovia výboru a výbor boli takí dôslední pri zamietaní týchto návrhov, že opomenuli, že v bode v prípade č. 4, čo som citoval, nejde o finančnú čiastku a finančné veci, ale ide o obyčajný preklep a technickú záležitosť, kde číslo položky bolo premenené z inej oblasti. Ani toto nedokázali prijať a obávam sa, že dôjde k významným problémom, ide o drogovú oblasť a protidrogovú činnosť, ale aj toto vyškrtli.

Teraz dovoľte mi k týmto návrhom krátky vecný komentár. Najprv budem hovoriť k problematike Kancelárie verejného ochrancu práv. Ako som už spomínal, tu navrhujeme, teda chýba 4 493-tis. korún oproti predchádzajúcemu roku, výbor navrhuje zvýšiť rozpočet verejného ochrancu práv práve o túto sumu. Totiž vládou schválený rozpočet 35 mil. korún na činnosť verejného ochrancu práv je o 10 % nižší, ako je potrebný na zabezpečenie normálneho chodu Kancelárie verejného ochrancu práv.

Tento rozpočet tak v položke 630 tovary a služby, ako aj položke 690 mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnanie je likvidačný. V prípade neakceptovania pozmeňujúceho návrhu hrozí, že verejný ochranca práv, ktorý je ústavným činiteľom, a tých nie je až tak veľa v Slovenskej republike, nebude môcť plniť svoje zákonom stanovené úlohy podľa špeciálneho zákona, ale úlohy, ktoré sme práve minulý rok rozšírili v Ústave Slovenskej republiky.

Druhý návrh pod číslom 6 v kapitole D sa týka financovania činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Tam došlo k zníženiu o 5,6 mil. korún. Tak navrhujeme, aby tento stav bol vyrovnaný, taký, ako bol v minulom roku. Zdôvodňujeme to tým, že vládou schválený nedostatočný rozpočet tohto Národného strediska pre ľudské práva neumožňuje splniť zákonom uložené úlohy strediska. Fungovanie nových 7 regionálnych pracovísk, ktoré zabezpečujú ochranu detských práv po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, inštitucionálne vytvárame regionálne a vytvárajú sa regionálne pracoviská, ak nebude podporený ich rozpočet, tieto nemôžu ďalej pokračovať a zaniknú.

A navyše, tieto úlohy, ktoré zabezpečuje Národné stredisko, boli vytvárané na základe hlavných priorít Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Ale nebude zabezpečené ani fungovanie Národnej komisie pre výchovu k ľudským právam, ktorú stredisko zabezpečuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky.

Tretia položka je položka č. 7 financovanie činnosti Ústavu pamäti národa. Navrhujeme zvýšiť, resp. vyrovnať na minuloročnú úroveň o 7 422-tis. Sk. Totiž vládou schválený rozpočet pre Ústav pamäti národa je nepostačujúci na plnenie zákonom uložených úloh v žiadnych rozhodujúcich položkách rozpočtu, t. j. v mzdových prostriedkoch, v odvodoch do poistných fondov, v tovaroch a službách a v ostatných službách. Napríklad len na zabezpečenie dodávky energie, vody a plynu bude chýbať 1 100-tis. korún. Ústav bude pokračovať, navyše má nové úlohy a bude pokračovať jednak z produkcie Štátnej bezpečnosti Slovenskej republiky, ale dochádza k významnému rozširovaniu fondov s materiálmi, ktoré prichádzajú z Českej republiky a na čo bude potrebné aj rozšírenie archívu.

A dve posledné položky sa týkajú financovania národnostnej kultúry, o ktorej už hovorili viacerí moji predrečníci. Ide o 50-percentné zvýšenie navrhovanej sumy a ustanovenie sumy na minuloročnú úroveň, to znamená, že z 80 mil. navrhovaných, tak ako to bolo v minulom roku, navrhujeme, aby bolo zvýšených na 160 mil. korún, a posledná položka, o ktorej chcem hovoriť, je položka č. 3 k tej časti D, a to sa týka činnosti Slovenského národného múzea. Osobitne chcem podčiarknuť, že ide o položku 3 plus 2 mil. korún na činnosť Národnostného múzea Chorvátov v Devínskej Novej Vsi a vznikajúceho nového Rusínskeho múzea na východnom Slovensku, na ktoré múzeum nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky.

A ak sa nenahnevá pani podpredsedníčka Národnej rady, musím doplniť, resp. opraviť včerajší jej názor vo veci rusínskeho národnostného vysielania Slovenského rozhlasu.

V minulom volebnom období aj v predchádzajúcom období bol to práve výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, ktorý ako štátny orgán, ktorý ako parlamentná inštitúcia veľmi ostro sledoval problematiku národnostného vysielania rusínskeho a ukrajinského vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.

Neboli sme to my a neboli to Maďari alebo SMK, alebo podpredseda Csáky, alebo na ministerstve kultúry štátny tajomník, ktorí zrušili, resp. premiestnili národnostné štúdio z Prešova do Košíc a prepustili celý rad veľmi skúsených dobrých pracovníkov. Boli sme to práve naopak my, bol to výbor pre ľudské práva, ktorý uskutočnil poslanecký prieskum v Prešove, ktorý pozval riaditeľa, vtedajšieho generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a protestoval proti zrušeniu tohto vysielania v Prešove, a bol som to ja ako predseda, ktorý prišiel do Slovenského rozhlasu na zasadnutie Rady Slovenského rozhlasu, aby som protestoval, aby som zachraňoval toto vysielanie. Takže možno, že pani podpredsedníčka nebola o tom informovaná, preto využívam túto možnosť, aby som napravil tento informačný problém.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom dovoľte, aby som v záujme zachovania aspoň tej úrovne finančného zabezpečenia ľudskoprávnych organizácií, ako to bolo v minulosti, vás požiadal, aby ste podporili návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, tak ako som ich prečítal.

Zároveň chcem požiadať ctenú Národnú radu, aby body IV D 2, 3, 4, 5, 6, 7 boli vyňaté na osobitné hlasovanie, teda hlasovanie jednotlivo. Podpora a finančné zabezpečenie činnosti týchto ľudskoprávnych organizácií je v eminentnom záujme Slovenskej republiky a zachovanie jej ťažko vydobytého dobrého mena na medzinárodnom spoločenstve.

Preto vás prosím, aby ste podporili naše návrhy. Ďakujem vám pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pána poslanca Nagya sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a v diskusii bude ďalej pokračovať ako rečník pán Jaroslav Ivančo. Ďalším vystupujúcim bude pán Tomáš Galbavý. Pán Ivančo nie je prítomný? Nie je, takže stráca poradie. Pán Galbavý? Tiež nie je prítomný, stráca poradie.

Pani Gibalová?

M. Gibalová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela vysloviť len niekoľko poznámok k návrhu rozpočtu verejnej správy, a to konkrétne k prílohe č. 4 rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy, konkrétne k rozpočtu vyšších územných celkov.

Materiál, ktorý sme dostali, je veľmi optimisticky naladený a naozaj je to tak, vývoj ukázal, že obce a VÚC-ky už v roku 2005 získali viac a v nasledujúcich rokoch získajú z výnosu dane vyššiu sumu, ako sa predpokladalo.

V súvislosti s týmito skutočnosťami je pre mňa veľmi nepochopiteľné, opäť sa zastavím pri neštátnych subjektoch, že aj môj návrh, ktorý mal byť len legislatívnotechnickou úpravou nato, aby neštátne subjekty neboli diskriminované, neprešiel.

Ja by som chcela odcitovať z vládneho programu, ktorý sa hlási k tomu, že bude venovať náležitú pozornosť skvalitneniu terénnej sociálnej práce, podpore profesionality a zvýšeniu statusu terénnych sociálnych pracovníkov.

Vláda hovorí, že vytvorí legislatívne prostredie na rozvoj sociálnych služieb, ktoré budú garantovať ich prijímateľom dôstojné životné podmienky a budú smerovať k ich aktivizácii. Zabezpečí previazanosť sociálnej služby a zdravotnej starostlivosti, čo, mimochodom, previazanosť sociálnej služby a zdravotnej starostlivosti som v návrhu rozpočtu v konkrétnej položke neobjavila, a upraví systém ich financovania. Bude sa snažiť vytvoriť podmienky na rozvoj sociálneho podnikania v oblasti sociálnych služieb založeného na neziskovom princípe.

Osobitnú pozornosť bude venovať občanom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a to tak, aby mohli zotrvať čo najdlhšie v rodinnom prostredí, a bude sa snažiť zlepšiť finančnú situáciu ich obyvateľov.

Musím poznamenať, že v intenciách toho, čo bolo, alebo nebolo prijaté v tejto snemovni za posledné dni, klient, ktorý je v sociálnej núdzi sa stane rukojemníkom, ktorý sa pomaly bude musieť chrániť pred štátom. Načo nám potom je štát, keď nevieme zaručiť ani základné právo, aby si klient mohol vybrať, v ktorom zariadení bude prežívať svoju chorobu, starobu alebo svoje zomieranie.

Programové vyhlásenie vlády sa odvolávalo na spoluprácu s neverejnými poskytovateľmi a dokonca na spoluprácu s cirkvami a charitou. Nie je to len klišé? Pretože sa to teraz hodí a teraz sa to nosí a znie to vierohodnejšie? Ak sa v takomto texte ako programové vyhlásenie vlády sem-tam vyskloňuje slovo cirkev, cirkvi, cirkevné inštitúcie, alebo sa ukončí dojímavý rečnícky výkon citáciou pápeža.

Čísla v rozpočte ukazujú, že na zachovanie neverejných subjektov by mali finančné prostriedky stačiť. Napriek tomu sa robí všetko preto, aby neštátne subjekty boli poškodené. Latentným a veľmi rafinovaným spôsobom a najväčšou brzdou v rozvoji sú práve tie VÚC-ky, kde predsedovia sú z najväčšej koaličnej strany. Ich rozhodnutia či sociálnejšie vládnutie, ako nám to včera odkázal cez médiá pán poslanec Madej, sa ťahajú ako zlatá niť aj v tomto rozpočte.

S veľkou obavou sledujeme to, aký osud budú mať neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Ak som si včera pozerala na internete niektoré konkrétne čísla z jednotlivých samosprávnych krajov, tak niet obáv, aby boli teoreticky ohrození neverejní poskytovatelia, pretože výdavky, teda aj príjmy na sociálne zabezpečenie stúpajú veľmi pekne, ale rôznymi spôsobmi je tu snaha, aby sa krátili príspevky na financovanie neštátnych subjektov a v niektorých prípadoch to vyzerá podľa návrhov rozpočtov jednotlivých VÚC-iek až také krátenie, ktoré bude mať úplne likvidačný charakter, teda financovanie len na 40 %. Ja viem, že tieto finančné prostriedky si rozdeľuje VÚC-ka podľa svojich vlastných pravidiel, ale súvisí to aj s rozpočtom, a preto o tom hovorím.

Čiže to, že vládna koalícia aj, opakujem znova, neprijatím môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý mal za cieľ len spresniť výklad, ukazuje klamstvá o solidarite a náležitom i úctivom zaobchádzaní s neštátnym sektorom v sociálnej oblasti, takisto s diskrimináciou a socialisticky pristupuje k cirkvám, čo je v rozpore s vyhlásením vlády Slovenskej republiky a osobitne premiéra o tom, že nebude osobitne komunikovať s katolíckou cirkvou, otvárať háklivé témy, ale v každom prípade bude podporovať cirkvi a náboženské spoločnosti a najmä charitu v poslaní sprevádzať ľudí v hmotnej núdzi na individuálnom, spravodlivom a solidárnom princípe.

Na tieto vážne rozpory budeme musieť upozorniť Európsky parlament a takisto nadnárodné štruktúry, o ktoré sa osobitne strana SMER opiera a na nich odvoláva.

Je evidentné, že táto koalícia a jej predstavitelia na úrovni VÚC a samospráv potrebujú z jasných i nepopísaných dôvodov, i keď múdremu veľmi jasných obmedziť a postupne zrušiť neštátny sektor a takto ich poštátniť a, žiaľ, poštátniť človeka tak, ako som vyjadrila svoju obavu pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády.

Pri tomto štátnom rozpočte a neochote prijať minimálne odborné úpravy sa ukázala pravá tvár, môžeme povedať tá socialistická ľudská tvár dávajúca navonok chlieb a hry verejnosti, ale v skutočnosti nie preto, aby boli nasýtení a slobodní, ale preto, aby touto manipuláciou, ich eróziou zvnútra ticho ako rakovina spútala do nových neslobôd. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa prihlásila len pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani Sabolová (hlasy v sále), pani poslankyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Aj pán poslanec Kahanec.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja chcem len vyjadriť zo skúseností podporu tomuto prednesenému stanovisku z mojej poslaneckej práce za niekoľko rokov a hlavne z posledného obdobia, keď sa na mňa obracajú neštátne subjekty, vidím, že sa dostávajú do veľmi ťažkej situácie, dávajú sa im oveľa nižšie zmluvné dodatky na príspevky na ich prácu, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach, ako keby nám išlo o likvidáciu, priamu likvidáciu cestou ekonomickej neschopnosti udržať sa týmto subjektom.

Chcem upozorniť aj na to, že sme zvýšili dolnú hranicu možnosti asignácie dane na 100 korún u fyzických osôb, pričom mnohé tieto neštátne subjekty práve z týchto malých dvadsaťkorunových a o niečo vyšších asignácií získavali prostriedky, aby nejakým spôsobom vykryli tieto služby, a čo je veľmi vážna vec, že si mnohokrát neuvedomujú, a teraz celé VÚC, to nejde len o predsedov, ale o celé poslanecké zbory, že predsa neštátny subjekt, ak poskytuje službu v ústavnej starostlivosti alebo v starostlivosti, kde má počet klientov, on z roka na rok, ak má uzavretú zmluvu, nemôže predsa tých ľudí prepustiť, sú to ľudia na okraji, sú to ľudia, ktorí nemajú kde ísť, a keď dostane neštátny subjekt menej prostriedkov, jednoducho on nemôže prepustiť klienta na ulicu. A stáva sa, že ak dostane 50 % predchádzajúceho roku, alebo ak v roku 2007 majú dostať 50 % prostriedkov z roku 2006, je to neúnosné a toto považujem za nesociálne, ak to vykonávajú predstavitelia tejto... (Prerušenie časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel takisto potvrdiť slová, ktoré v rozprave predniesla pani poslankyňa Gibalová.

Takisto zo skúseností v Prešovskom samosprávnom kraji, v prešovskom VÚC, kde takisto cítim jednoznačne, a nielen cítim, ale vidím jednoznačne také neprimerané zaobchádzanie voči neštátnym zariadeniam v sociálnej oblasti, ale aj v iných oblastiach, ktoré nie sú priamo v zriaďovacej pôsobnosti VÚC. Je to, samozrejme, toto, čo už tu bolo povedané, neústretovosť a diskriminácia smerujúca až k ich likvidácii. A je len otázkou času, tak ako to už bolo spomínané pri predchádzajúcich zákonoch ohľadom neštátnych subjektov a školských zariadení v rezorte školstva, že takouto cestou sa pri takomto prístupe tieto subjekty aj vyberú a tak to s nimi aj dopadne.

Jedna vec je, keď chceme dávať proklamované vyhlásenia, že chceme podporovať sociálne subjekty, chceme podporovať sociálny štát, druhá vec je realita, ktorá beží v dennodennom živote a v prístupe pri tých rozhodujúcich orgánoch, ktoré o tom rozhodujú. A nie sú to len poslanci, lebo v prvom rade zodpovednosť na celej príprave je predovšetkým na jej štatutároch, ktorí pripravujú aj s úradom tieto materiály, a tam zjavne vidno neochotu bližšie spolupracovať s poslaneckým zborom.

Veľmi ťažko sa presadzujú napríklad normatívy na klienta a ešte oveľa viac a oveľa ťažšie sa presadzuje, aby sa súčasné zariadenia, ktoré sú v zriaďovacej pôsobnosti samosprávnych krajov prehodnotili a nedostávali iba jednoducho prostriedky z kapitol.

Takže ja pevne verím, že to, čo je proklamované, sa bude aj meniť. Ale, bohužiaľ, dodnes sa to nedeje. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pani poslankyňa, vy ste sa prihlásili, pani Damborská, už potom, ako boli uzavreté faktické poznámky, takže, bohužiaľ, je mi ľúto, ale treba na každého rovnaký meter.

Chcem sa opýtať pani poslankyne Moniky Gibalovej, či bude reagovať na tých, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami. Chcete reagovať? Dobre.

Čiže ďalší mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Pavol Goga, ten však oznámil, že sa vzdáva svojho vystúpenia. Čiže potom nasleduje pán poslanec Minárik, ale prihlásil sa o slovo podpredseda Národnej rady pán Milan Hort, takže dávam mu slovo. Ako ďalší po ňom bude vystupovať pán poslanec Pavol Minárik.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister a ostatní členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pokojne sa priznám, že som nemal v úmysle vystúpiť k rozpočtu, ale včerajšie vystúpenie vášho kolegu pána Dušana Jarjabka ma donútilo, že predsa len treba k takému zásadnému a silnému vystúpeniu zaujať stanovisko. Ale nielen k nemu. Chcel by som sa venovať vo svojom krátkom pohľade rozpočtu, predovšetkým kapitole kultúry.

V minulých volebných obdobiach sme tu zažívali veľa vlajkonosičov a rečníkov typu pán Maxon, pán Baco, ktorí boli hovorcovia za pôdohospodárstvo, a boli sme svedkami vystúpení, ktoré niekedy trvali aj viac ako 2 hodiny.

Tak ako títo dvaja bojovníci za pôdohospodárstvo sa Dušan Jarjabek práve postavil do polohy alebo do pozície horliteľa či vlajkonosiča tých najexpresívnejších, najdlhších, ale aj najzdrvujúcejších vystúpení ku kultúre v podaní predchádzajúcej vládnej koalície.

Spomeniem len tri, ktoré som si dokázal pre krátkosť času vybrať z jeho ostatných vystúpení z minulých rokov. Budem citovať. Bolo to v roku 2003 toto jeho vystúpenie z 10. 12.: "Podiel výdavkov na kultúru na príslušnom verejnom rozpočte veľmi významne vypovedá o prioritách vládnej alebo lokálnej politiky. Súčasne tento podiel poskytuje verejnosti aj informácie o stave ekonomiky, pretože v prípade recesie vláde neostáva nič iné iba uprednostňovať tieto výdavky a odsúvať kultúru na okraj pozornosti."

Z toho istého dňa druhý citát: "Táto vláda rada hovorí o demokracii, pluralite, objektívnosti, ba aj o kultúre. A potom nám predloží vizitku v podobe rozpočtu, ktorý je dôsledne direktívny, reštriktívny, ba v oblasti kultúry možno pokojne použiť aj prívlastok likvidačný." Tiež z 10. 12. 2003.

A ešte jeden, a to už nie je citát, ale je to z roku 2004, keď sa schválil rozpočet, si spomínam na reakciu pána poslanca Jarjabka krátko po jeho schválení, keď vyzýval vtedajšiu vládu, aby občas prišli do divadla alebo na nejaké kultúrne podujatie, ak vôbec nejaké ešte na Slovensku bude.

Ja chcem poznamenať, že takáto kritika a takéto vyjadrenia ku rozpočtom alebo k skutočnosti, ktorá bola odzrkadlená v rozpočtoch za predchádzajúce obdobie sa objavila v období, keď rozpočty Slovenskej republiky vo vzťahu ku kultúre zaznamenali takéto čísla. Rok 2003 - 3 424 mil., rok 2004 - 3 625 mil., rok 2005 - 3 789 mil., rok 2006 - 4 565 mil.

Chcel by som povedať, že všetky tieto nárasty, ako ste si mohli všimnúť, boli to nárasty v období, keď ešte ekonomika nefungovala, tak ako funguje teraz, keď rast HDP nebol 9,7-percentný, keď sme boli radi, keď sa vyšplhal nad 1 %. V tomto období sme dokázali takýmto spôsobom na kultúru dávať každým rokom viac a viac a takýmto spôsobom sme prekonali očakávania, ktoré možno aj kultúrnici mali vzhľadom na to, aký bol skutočný reálny stav ekonomiky. A v tomto období sme boli kritizovaní spôsobmi, keď mnohokrát tu zaznievali aj slová barbarstvo a niečo podobné.

Dovoľte mi ešte, aby som napriek tomu, že v niektorých komentároch médií sa vystúpenie pána prezidenta objavilo aj pod titulkom, že nepovedal nič, predsa len vám z jeho vystúpenia niečo odcitujem. Niečo, čo je podľa mňa určené predovšetkým vám, vážení kolegovia z koalície. Skúsim 3 citáty z vystúpenia pána prezidenta z predvčerajška.

"Moderný sociálny štát európskeho typu, znalostná ekonomika, vzdelanosť a kultúrnosť, sociálne a právne istoty, dôstojný život pre všetkých. To sú predsa ideály novembra 1989. Hodnoty, ktoré sme zakotvili aj do ústavy pri konštituovaní nášho štátu. Všetky toky smerujúce k týmto cieľom som považoval a považujem za ústavné a oprávnené rozhodnutia."

Teraz druhý citát: "Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzdelávanie a kultúra musia dostať priestor, ktorý potrebujeme na ďalšiu humanizáciu a mravné posilnenie našej spoločnosti. Veď práve ony sú základným predpokladom solidarity a synergie. Tvoria most medzi občanom a jeho potrebami a medzi potrebami a cieľmi spoločnosti. Aj preto vzdelávanie a kultúra nemôžu stáť na neistých nohách. Vzdelanosť a kultúrnosť považujem za dominantný imperatív našej doby."

A ešte tretí: "Pokiaľ ide o kultúru, štát by mal konečne prijať funkčný model jej financovania. Využiť celospoločenské možnosti jej pôsobenia. Štát by mal pochopiť, prečo sa za kultúru platí a prečo sa dopláca na nekultúrnosť. Kultúrnosť ako realizovaná kultúra stáva sa jedným zo základných znakov modernej spoločnosti, zvlášť po vstupe globalizácie do nášho bytia. Jedinečnosť národnej kultúry sa neopakuje a živelnosť jej uberá určite na sile. Ak napríklad chceme, aby naši umelci presvedčivejšie zobrazovali našu súčasnosť i svoj priamy vzťah s vrcholmi našich národných kultúrnych hodnôt, musia pocítiť podporu štátu v tomto smere. Iba tak môže kultúra ráznejšie presadzovať aj výmenu kultúrnych hodnôt. Zvlášť európskych ako jeden zo základných nástrojov porovnávania vlastného rozvoja. Kultúra takto môže ponúknuť viac aktivít mládeži, ktorá je vo vleku masovej kultúry a spotrebného životného štýlu."

Toľko z citácií pána prezidenta. No a teraz by malo prísť to, čomu som dosť dobre neporozumel, keď som sa prvýkrát zoznámil s rozpočtom pre kultúru, a to je realita v tomto rozpočte. Naozaj som si pozorne vypočul vystúpenie pána Jarjabka. Mal som pocit, že ako keby pozabudol, že tu bol 17. jún a že tu boli predčasné voľby a dnes už je súčasťou vládnej koalície.

Vážení, ak medzi rokmi 2005 a 2006 bol 20-percentný nárast v kapitole kultúry, podotýkam 20-percentný nárast, a keď dnes v roku 2007, keď je ekonomika nastavená tak, že je tempo rastu HDP teraz takmer 10 % a do budúcnosti sa prognózuje na minimálne 7 %, tak sa pýtam, čo toto je za prejav, teraz, aby som povedal ústami vášho kolegu pána ministra Mikolaja, to sa ani slušným slovom nedá nazvať, to tu povedal viackrát, keď mal svoje vystúpenie, čo toto je za prejav z vašej strany, keď idete o mínus 12 % do kapitoly kultúry, čo je viac ako 500 mil. korún v období, keď ekonomika rastie a keď sme sa napočúvali to všetko, čo sme sa napočúvali od vás o našom barbarskom štýle vzťahu ku kultúre.

Keď pán Jarjabek spomínal svojho času, že nebude mať možnosť chodiť do divadla za našej vlády, ja sa ho teraz pýtam, do akého divadla ma chce v budúcnosti pozvať pri takomto vzťahu jeho vlády ku kultúre, či to nebude náhodou osobné pozvanie do viedenskej opery. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady pána Horta sa neprihlásil nikto, takže budeme pokračovať ďalej v rozprave. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Pavol Minárik a pripraví sa pán poslanec Daniel Lipšic. Pán Minárik tu nie je? Takže stráca poradie a slovo má pán poslanec Daniel Lipšic. Potom sa pripraví pán poslanec Mikuláš Dzurinda.