D. Lipšic, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu najmä v oblasti justície, ale chcel by som v úvode nadviazať už aj na moju včerajšiu poznámku o tom, že bezpečnosť občanov nie je prioritou tejto vlády.

Naozaj sa môžeme ideologicky sporiť o to, čo by malo byť prioritou štátneho rozpočtu a ľavica a pravica sa nie vždy zhodne, čo by malo byť prioritou. Ale ak by sme chceli diskutovať o tom, čo má byť tou najdôležitejšou úlohou civilizovaného štátu, ktorej sa nemôže zbaviť nijakým spôsobom, ani ju na nikoho preniesť, tak to je úloha chrániť život, zdravie a majetok vlastných občanov. Teda najzákladnejšia úloha.

A práve rozpočet v oblasti vnútra, spravodlivosti, ale aj obrany ide opačným smerom. My nechránime tých, ktorí nastavujú vlastné životy, ktorí riskujú, ktorí sú odvážni. Táto vláda sa k nim správa neprijateľne. Ohrozuje ich.

Rozpočet pre justíciu sa znižuje oproti minulému roku. Dochádza k poklesu v absolútnych číslach. V minulých rokoch bola justícia pre vládu prioritou. Urobím malé porovnanie.

Kým v roku 1999 bol rozpočet ministerstva spravodlivosti 3,5 mld., v roku 2006 to už bolo 7,5 mld.

Budem konkrétny. V civilnej časti kapitoly rezortu ministerstva spravodlivosti je rozpočet znížený v kategórii tovarov a služieb o takmer 200 mil. Samotné ministerstvo spravodlivosti k tomu píše: "Zníženie rozpočtových prostriedkov môže mať nepriaznivý dopad na bežnú prevádzkovú činnosť justičných organizácií vrátane výdavkov na súdne konanie." To píše ministerstvo spravodlivosti k návrhu rozpočtu.

Kapitálové výdavky sú znížené o 250 mil. korún, ale výrazné zníženie je aj v oblasti väzenstva. V roku 2006 malo väzenstvo na kapitálové výdavky 242 mil. korún, pre budúci rok je to 132 mil. Pokles takmer o jednu polovicu. Ale ide to ďalej. Na bezpečnostnú techniku chce dať táto vláda nula korún, nula, milé dámy, vážení páni. Takto má vyzerať bezpečnosť v našich väzniciach. Pred pár dňami sme si pripomenuli 15. výročie tragédie v Leopoldove, kde boli brutálne zavraždení príslušníci väzenskej stráže a počúvali sme reči o tom, ako sa to už nesmie nikdy stať a ako bude prioritou bezpečnosť vo väzniciach. Nula korún je odpoveď tejto vlády.

V posledných 4 rokoch neprišlo k žiadnej mimoriadnej udalosti vo väzniciach, k žiadnemu úteku z uzavretého ústavu vďaka tomu, že bezpečnosť bola prioritou.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, ak chceme, aby príslušníci väzenskej a justičnej stráže nastavovali dennodenne svoj život, štát ich musí chrániť, a nie sa na nich vykašlať. Je to blamáž a škandál, že táto vláda hazarduje, hazarduje so životmi a bezpečnosťou ľudí, ktorí chránia nás ostatných pred nebezpečnými recidivistami, ktorí sú v našich väzniciach. Je to škandál.

Z kapitálových výdavkov má ísť najväčší balík na Krajský súd v Prešove, dokonca vláda zobrala Najvyššiemu súdu 20 mil. a dala to Krajskému súdu v Prešove. Boli veľké polemiky, či náhodou nebolo finančne náročné zabezpečenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Obidve tieto inštitúcie stáli 290 mil. korún. Krajský súd v Prešove a jeho rekonštrukcia 380 mil. korún. Škoda, že tu nie je pán minister financií, lebo mám tu správu z kontroly NKÚ, ktorá tam bola vykonaná, ktorú asi minister spravodlivosti vláde zatajil.

Prečítam len záver, nebudem spomínať apartmány s vnútorným zariadením za vyše milión korún, ktoré sú na Krajskom súde v Prešove, tam by bolo treba urobiť možno nejakú exkurziu. Ale prečítam záver z kontroly NKÚ.

"Výsledky kontroly preukázali, že pri zabezpečovaní rekonštrukcie Krajského súdu v Prešove neboli dodržiavané všeobecne záväzné právne predpisy. Už pri výbere zhotoviteľa stavby nebola dôsledne dodržaná transparentnosť verejného obstarávania. Kontrolou bolo preukázané, že v zistených prípadoch boli faktúry subdodávateľov o 20 až 50 % nižšie ako faktúry hlavného dodávateľa, čím došlo k zbytočnému predraženiu rekonštrukcie. Rozpočtová disciplína bola porušená v sume vyše 20 mil. korún." To je najvyšší výdavok na Krajský súd v Prešove v kapitálových výdavkoch ministerstva spravodlivosti. Blahoželám.

Návrh rozpočtu počíta aj s bližšie neurčenými zmenami v činnosti Špeciálneho súdu. S akými zmenami? Prvá vec, ktorú začalo robiť ministerstvo spravodlivosti, a dosiaľ sa mi zdá, že aj jediná, je sústavné atakovanie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Tak najskôr sa tajne vypracoval návrh zákona o zrušení, ktorý keď vyšiel na verejnosť, tak na ministerstve sa robili prehliadky počítačov, že kto návrh zákona pripravený z peňazí daňových poplatníkov dal verejnosti. Potom sa urobila škandalózna analýza, kde sa prišlo k záveru, že aj v Španielsku je špeciálny súd protiústavný, to bol naozaj skvelý počin. Potom sa začali vyhadzovať sudcovia a prokurátori z ubytovne za jeden deň a potom sa pripravil ďalší návrh zákona o zrušení Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry dokonca v takej verzii, že v rozpočtovej doložke si ministerstvo pomýlilo pomerne základné aritmetické operácie, ako je odpočítanie a sčítavanie. To je dosť veľký rozdiel. Už stačilo. Práve včera boli správoplatnené rozhodnutia v kauze kyselinári a Devín banka. To je najjasnejšia odpoveď, prečo sú tieto inštitúcie v boji proti mafii a korupcii také dôležité a prečo chránia bezpečnosť našich občanov.

Včera sme počuli o tom, že sa bývalá vláda sústredila na represiu, nie na prevenciu. Už pán kolega Pado hovoril, koľko chce vláda prevencii venovať, je to veľké zníženie, ale pokiaľ niekto pácha organizovanú brutálnu trestnú činnosť, tak si zaslúži prísny a rýchly trest. Tam prevencia nepomôže, tam pomôžu práve také inštitúcie, ako je Špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd.

V rozpočte nie sú zabezpečené ani adekvátne finančné prostriedky pre Centrum právnej pomoci ani pre Justičnú akadémiu. Už pani kolegyňa Žitňanská dala pozmeňujúci návrh. Centrum právnej pomoci nie je žiadna politická inštitúcia, práve naopak, má slúžiť osobám v hmotnej núdzi, aby mohli mať kvalifikované právne zastúpenie.

Vláda dokonca vo vládnom programe hovorí o tom, že rozšíri jeho kompetencie, a nie že zníži rozpočet. Ministerstvo spravodlivosti vytvára tlak na Centrum právnej pomoci, navrhuje zjednodušiť odvolanie riaditeľa, nižší rozpočet, dokonca už boli snahy o mediálnu škandalizáciu. To ja považujem za škandál a považujem za smutné, že centrum, ktoré rieši problémy bežných občanov, ktorí sú deložovaní zo svojho bytu alebo sú obeťami domáceho násilia, že činnosť tohto centra je spochybňovaná. Je to smutné, že aj v tomto musíme mať spor.

Na druhej strane v návrhu rozpočtu sú aj zvýšenia. Najväčšie zvýšenie je na mzdy zamestnancov ministerstva. Už sme naozaj počuli po voľbách všeličo o tom, ako sa bude redukovať, aká je prezamestnanosť, ale skutok je znovu iný. V roku 2006 bol rozpočet na mzdy pre ministerstvo 102 mil., pre budúci rok 137 mil. To je naozaj v praxi šetrenie na štátnej administratíve. Veď to bola lož.

Dovoľte mi prejsť k návrhom zo spoločnej správy, ktoré prešli v ústavnoprávnom výbore a týkajú sa justície. Sú to body 5, 6, 7, 8, poprosím, keby sme o nich mohli hlasovať samostatne, už boli niektoré z nich vyňaté, ale myslím ôsmy bod nie. Ide o zvýšenie kapitoly pre Ústavný súd, pre Najvyšší súd, tam ide o navrátenie 20 mil., ktoré boli vzaté Najvyššiemu súdu z dôvodu naliehavej hospodárskej situácie. Ale pokiaľ som počul, tak nebudú v tomto roku minuté, presunú sa do budúceho roku, možno, že pán minister financií by o tom niečo viac vedel, potom by ma zaujímalo, aká bola naliehavá situácia okrem snahy potrestať predsedu Najvyššieho súdu, ale to nie je naliehavá ekonomická situácia, milé kolegyne, vážení kolegovia.

Je tu návrh zvýšiť rozpočet Generálnej prokuratúry najmä preto, že od roku 1993 neprišlo k zvýšeniu počtu administratívnych zamestnancov. My sme v minulom roku zvýšili počet prokurátorov o 65, ale administratíva v tomto ešte zaostáva a prokurátori sa veľmi dobre zhostili nových trestných kódexov. V prvom polroku t. r. bolo uzavretých 1 216 dohôd o priznaní viny a trestu, 220 vecí bolo v super rýchlom vyšetrovaní skončených. Proste prokurátori napriek ťažkostiam efektívne využívajú nové trestné kódexy.

No a potom ôsmy bod je ministerstvo spravodlivosti, kde som navrhol zvýšiť túto nulu aspoň na 10 mil. pre bezpečnosť v našich väzniciach.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu týchto návrhov, ktoré vo výbore prešli jednomyseľne. Bezpečnosť našich občanov predsa nemôže byť záujmom vlády alebo opozície, ale musí ísť naprieč politickým spektrom.

Ja by som chcel poďakovať kolegom v ústavnoprávnom výbore aj z vládnej koalície, ktorí podporili tieto návrhy a ktoré prešli, a ja verím, že ich podpora vytrvá aj pri hlasovaní v pléne. Nejde o veľké financie, ale ide o bezpečnosť.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, násilný zločin a strach, ktorý vyvoláva, pôsobí deštrukčne na spoločnosť. Obmedzuje osobnú slobodu a oslabuje väzby, ktoré nás spájajú. Prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Máte slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, možno to bolo korektné vystúpenie, možno to bola nejaká divná exhibícia, ale predsa len musím povedať jednu vec. Včera, keď ste sa prihlasovali do rozpravy, tak ste preukázateľne prišli po lehote, keď som oznámil možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vcelku bezohľadne ste následne stlačený gombík s procedurálnym návrhom vydávali za prihlásenie do rozpravy. Možno je to podvod, možno je to lišiackosť a múdrosť, ale v každom prípade je to čosi, čo vás môže charakterizovať.

V každom prípade si myslím, že parlament je nato, aby sme polemizovali, aby sme sa rozprávali o veciach, ale naozaj je nevyhnutným predpokladom takejto diskusie aspoň minimálna objektivizácia toho, čo hovoríme a elementárna váha slov, pretože prídete sem a hovoríte o skutočnostiach v Prešove, ktoré za normálnych okolností by, samozrejme, bolo treba preskúmať, len veď čítam dennodenne v bulvárnej tlači o vašom principiálnom postoji, ako ste budovali Ústavný súd, kde ste úplne náhodou zabudli urobiť verejné obstarávanie, tak ako sa má, a pri tých objemoch minimálne, pán exminister, ste kontaminovaný podozreniami o tom, prečo ste tak urobili. A za takých okolností by sa patrilo trošku mierniť v tom vystúpení a skôr sa možno teda viac venovať objektivizovaným a korektným údajom.

Opäť len posledná veta. Všetci vieme, že celé oblasti nášho verejného života majú málo finančných prostriedkov, musíme obmedzovať služby a musíme sa snažiť maximálnym spôsobom racionalizovať verejné výdavky. To je objektívnym faktom aj vo väzbe na to, čo hovorí pán Hort, aj čo hovoríte vy. No, síce nám rastie o 7 % či až o 10 za tento štvrťrok HDP, len akosi málo rastú peniaze vo verejnom sektore.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda (ruch v sále) a pripraví sa pán poslanec Kahanec. A, pardon, pán poslanec, predtým tam nebol.

Chce reagovať pán poslanec Lipšic? Máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Bolo to tam rovnako, ako keď som tu bol včera, keď sa prihlasovalo do rozpravy a boli tu mnohí poslanci, takže, pán podpredseda, niekedy mám problém, že neviem, načo mám na vás reagovať, lebo neviem, čo konkrétne hovoríte. (Smiech v sále.) Napríklad s Ústavným súdom, s verejným obstarávaním. Ústavný súd, pán podpredseda, má vlastnú rozpočtovú kapitolu a ministerstvo spravodlivosti s verejným obstarávaním na Ústavnom súde nemalo nič spoločného. Čiže naozaj by som bol rád, keby ste sa zamysleli nad tým, čo niekedy rozprávate. Niekedy mám pocit, že rozprávate rýchlejšie, ako premýšľate.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda, za ním by mal nasledovať pán poslanec Tibor Bastrnák, ten sa vzdal svojho vystúpenia, takže pripraví sa potom pán poslanec Stanislav Kahanec.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, prepáčte, ale na úvod vám dnes musím povedať, že máte neobyčajne pôsobivú kravatu (potlesk a smiech v sále) a že ste (smiech a potlesk v sále)... Ivan, to si mi nemal urobiť (smiech). Takže dnes ste (dúfam, že si nestál za dverami) tromfli aj mňa.

Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, štátny rozpočet na budúci rok prerokúvame, dovolím si povedať, na Slovensku v hospodársky mimoriadne priaznivom období. Ekonomika rastie nevídaným tempom, pán podpredseda Číž, nielen hrubý domáci produkt, ale aj mzdy a aj výdavky do verejného sektora, koruna láme rekordy, klesá nezamestnanosť, vznikajú nové pracovné príležitosti.

Naozaj hospodársky rast 9,8 %, včera Štatistický úrad to definitívne potvrdil, to je v priestore strednej Európy niečo nevídané. Keď si uvedomíme, že Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko sa tešia, keď rast je vyšší ako 1 %, a keď je vyšší ako 2, tak už je to naozaj dôvod na oslavy, o to viac si uvedomíme, čo znamená rast 9,8 %, aj keď si uvedomujem, samozrejme, bázu, rozdielnu východiskovú bázu v krajinách starých demokracií a na Slovensku, ale aj tak povedzme v porovnaní s okolitými krajinami.

Včera som si napríklad všimol v správe Štatistického úradu, že v treťom štvrťroku t. r. sa oproti rovnakému obdobiu m. r. podarilo vytvoriť o 85-tis. nových pracovných príležitostí. A to je veľmi povzbudzujúce číslo, keď medziročne môžeme vyhlásiť, že za rok vytvorí táto ekonomika 85-tis. nových pracovných miest, čo nielen vyvracia vyhlásenia bývalej opozície a  SMER-u o tom, že nezamestnanosť klesá iba vďaku exodu mladých ľudí do zahraničia, ale zároveň a predovšetkým to svedčí o veľmi dobrej ekonomickej kondícii Slovenska.

Toto je skrátka dnešná realita, toto sú fakty, ktorým sa môžeme potešiť bez ohľadu na to, či sme z vládnej koalície, alebo či sme z opozície. Otázkou preto je, ako by mal vyzerať rozpočet verejnej správy práve v takýchto podmienkach, v takomto období, období ekonomického boomu.

Ja sa domnievam, že práve v takomto období, keď je ekonomika na vrchole, keď sú dobré roky, prijíma zodpovedná vláda vážne zásadné politické rozhodnutie. Toto rozhodnutie môže znieť tak, že buď znižuje deficit, alebo teda spláca záväzky, dlhy, alebo investuje do budúcnosti, do rokov, keď hospodársky rast nebude taký mohutný.

Naozaj môžeme dlho premýšľať a špekulovať, ako dlho vydrží, ale jedno je isté, že je limitovaný a po rokoch silného hospodárskeho rastu treba očakávať aj rast nižší, čo je záležitosťou normálneho štandardného ekonomického vývoja.

Takže splácať dlhy, alebo investovať do budúcnosti. Alebo volí kombináciu obidvoch postupov, čiastočne spláca staré záväzky, dlhy a zároveň investuje do budúcnosti. Ja sa domnievam, že tak sa správajú nielen vlády, ale tak sa správajú aj firmy, tak sa správajú rodiny, tak sa správajú občania. Myslím, že zodpovedné firmy, zodpovedné rodiny aj zodpovední občania sa správajú tak, že naozaj, keď je ten príjem dobrý a lepší, tak sa myslí na budúcnosť a vysporadúva sa s minulosťou.

Žiaľ, v našom prípade, v prípade rozpočtu verejnej správy na budúci rok sa nedeje ani jedno, ani druhé. Je evidentné, že vláda takéto zásadné politické rozhodnutie neurobila. Deficit verejnej správy na budúci rok je prakticky plánovaný na rovnakej úrovni, ako bol dosiahnutý vlani. A čo je ešte horšie, o investovaní do budúcnosti nemôže byť v tomto rozpočte ani reč. Ako precízne vo svojom vystúpení predvčerom rozobral kolega Mikloš, oblasti, ktoré bývajú garantmi budúcej prosperity, a to je nepochybne školstvo, ale aj veda, výskum, inovácie, sa rozpočtom na budúci rok dostávajú do pásma stagnácie, útlmu, ba až úpadku.

Je zarážajúce a veľmi nesprávne, keď v období ekonomického boomu plánujeme prejedať svoju budúcnosť. Keď výdavky do regionálneho školstva len mierne prevyšujú očakávanú infláciu a rast výdavkov do vysokého školstva je dokonca pod úrovňou inflácie. Taká je pravda. Rast výdavkov do vysokého školstva pod úrovňou inflácie. Alarmujúci je fakt, že po 4 rokoch rastu podielu verejných výdavkov na vysoké školstvo k hrubému domácemu produktu budúci rok dôjde k poklesu tohto podielu. Teda po ťažkých rokoch, naozaj som počúval pani kolegyňu Nachtmannovú, aké to bolo ťažké v roku deväťdesiatom ôsmom, no bolo, úrokové sadzby boli 25-percentné v našich komerčných bankách, minister financií si požičiaval za 28 % v októbri 1998, nebolo jednoduché financovať školstvo v rokoch 1999 - 2000, ale posledné štyri roky každý jeden rok sa zvyšoval podiel výdavkov, verejných výdavkov na vysoké školy k pomeru z hrubého domáceho produktu. Prečo po tomto období ideme urobiť takýto dramatický sek v tejto kľúčovej oblasti, v oblasti vzdelávania, v oblasti vysokých škôl?

Otázkou potom, samozrejme, môže byť, že aká budúcnosť čaká krajinu, ktorá znižuje výdavky na vysoké školy, a poviem to aj celkom otvorene, ľahko sa vám vykrikovalo vo volebnej kampani, aj počúvam ešte stále echo slov Roberta Fica v televíziách, my nedopustíme spoplatňovanie vysokých škôl, my sme garantmi bezplatného školstva, nedovolíme vyberať peniaze, no ale potom zvýšte rozpočet na vysoké školy. Keď sa bojíte reforiem a nechcete robiť opatrenia, ktoré prinášajú zásadné riešenia, tak nájdite odvahu, ale najmä zodpovednosť a neznižujte, ale zvýšte rozpočet pre naše univerzity a naše vysoké školy.

Myslím, že ešte alarmujúcejšou je situácia v oblasti vedy a výskumu, kde verejné výdavky klesajú veľmi významne. A opäť po takmer dvojnásobnom raste v rokoch 2002 až 2006 dochádza práve na budúci rok aj v tejto oblasti k poklesu. Preto sa pýtam, aké výroby chceme mať na Slovensku v budúcich rokoch? Opäť si pomôžem mojimi pomerne bohatými diskusiami s Robertom Ficom, vtedajším lídrom opozície, dnes premiérom, ktorý sa dnes týmto debatám vyhýba a ktorý mi vytýkal, citujem, parafrázujem, že som urobil zo Slovenska montážnu dielňu.

No ale čo chcete urobiť zo Slovenska vy, keď znižujete výdavky na vysoké školy, keď znižujete výdavky na vedu, výskum, inovácie, keď znižujete výdavky na informatizáciu? Čo chcete urobiť zo Slovenska vy?

Spomínam si, keď prišiel Volkswagen na Slovensko začiatkom 90. rokov do Devínskej Novej Vsi. Tie prvé roky to bola len montáž z dovážaných komponentov, akí sme boli radi, keď sme mohli začať vyrábať stále viacej komponentov doma. Aj z Hliníka v Žiari nad Hronom, aj zo skla, aj z káblov v Plastike v Nitre a v iných fabrikách, boli sme radi, že pribúda výroba komponentov, lebo to bola práca pre našich ľudí. A keď som bol v centrále Volkswagenu a generálny riaditeľ sa ma spýtal, čo očakáva slovenská vláda od koncernu, povedal som výrobu motorov. Tvrdil mi, že ešte nie sme nato pripravení, vyspelí.

Prešiel istý čas a podarilo sa nám získať výrobu motorov. Pri Žiline sa budú autá nielen montovať, ale bude sa vyrábať, alebo vyrábajú sa už aj motory, čo je veľká vec. No ale, prosím, v tomto trende treba pokračovať! Už nám nestačí montovať autá, mali by sme mať teraz aj vyššiu ambíciu, ako iba vyrábať motory a vyrábať autá. Mali by sme mať aj ambíciu projektovať a podieľať sa na výskume a vývoji, povedzme, osobných automobilov. Ale bez masívnejšej podpory vysokého školstva, bez masívnej podpory vedy, výskumu to jednoducho nepôjde.

No a, samozrejme, čím som starší, tým sa mi menej žiada maľovať nejaké tmavé scenáre, ale treba si veľmi pokojne uvedomiť, že sa môže stať, že takéto výroby, ktorým sa dnes tešíme my, budú získavať niekedy iní. Dneska vo Francúzku, keď povedia Slovensko, počujete delokalizácia, ich to veľmi, veľmi vyrušuje.

Peugeot Citroen zatvára fabriku vo Veľkej Británii, otvára ju na Slovensku. Nepáči sa to tamojším krajinám, ani v jednej, ani v druhej. Ale aj my musíme byť pripravení, že takéto výroby raz budú získavať iní. Krajiny bývalej Juhoslávie, Ukrajina, zachytil som nedávno, Volkswagen, prvá automobilka začína stavať prvú fabriku v Rusku.

Čo sa stane o niekoľko rokov, keď iné krajiny budú investične atraktívnejšie a pripravené pritom práve pre takýto druh výroby. Dnes musíme prijímať opatrenia, aby bolo čo robiť. Preto sme prišli s Minervou, preto sme my prišli s konceptom znalostnej, poznatkovej ekonomiky, aby s rozvojom tradičných alebo súčasných výrob sme boli schopní získavať stále viac výrob sofistikovaných, výrob s pridanou hodnotou.

Myslím si, že Minerva je aj o ďalšom znižovaní nezamestnanosti, lebo aj keď som povedal dobré číslo, tá nezamestnanosť je stále vysoká, ale som presvedčený, že je aj o eliminovaní chudoby, o ktorej ste súc z opozície, tak často radi hovorili - predstavitelia SMER-u. A o čom, súc vo vláde, ako povedala pani poslankyňa Vášáryová, cudne mlčíte.

Takže ak dovolíte, vrátim sa ešte trošku na začiatok a pripomeniem, že som v úvode povedal, že v období ekonomickej prosperity treba buď splácať dlhy, alebo investovať do budúcnosti, alebo kombinovať oba prístupy. Investície do budúcnosti, to je najmä vzdelanie, podpora vedy a výskumu, informatizácie, inovácie, ale je to aj rozvoj infraštruktúry. Dobudovanie chýbajúcej, rekonštrukcia jestvujúcej, najmä železničnej, pretože dobudovanie a rekonštrukcia infraštruktúry je okrem iného základným kľúčom znižovania regionálnych rozdielov a predpokladom pre regionálny rozvoj.

Z tohto uhla pohľadu je zarážajúci pokles výdavkov predovšetkým na výstavbu diaľnic. Ten pokles je naozaj obrovský a alarmujúci, znamenajúci úpadok tejto oblasti a odklad diaľničného prepojenia Košíc s Bratislavou. Samozrejme my vieme, že nato nedoplatí ani Bratislava, ani Trnava, ani Trenčín, ale doplatia nato práve tie regióny, ktoré sú zaostalejšie alebo menej rozvinuté. A aj tu vidím príkry rozpor medzi krokodílími slzami SMER-u, ktoré ronil nad regionálnymi rozdielmi pred voľbami, a súčasnosťou, keď na vyrovnávanie regionálnych rozdielov SMER rezignoval a vlastne tento pojem zo svojho slovníka načisto vypustil.

Žiaľ, nielen vedu a výskum a rozvoj diaľnic zaradila vláda do úpadkovej oblasti, do tejto oblasti zaradila aj železnice, bývanie a spomínanú kultúru. Teda všetko, čo pre budúcnosť každého národa, pre budúcnosť každej krajiny má kľúčový význam.

Takže, ak by som to zhrnul, dámy a páni, na stole máme návrh rozpočtu, ktorý neodpovedá ani na problémy chudoby, ani regionálnych rozdielov, ani na exodus mladých ľudí do zahraničia. Neodpovedá ani na to, ako postupne meniť montážne dielne na sofistikovanejšie výroby, na výroby s vyššou pridanou hodnotou. Ale najmä na stole máme návrh rozpočtu, ktorý v podmienkach rekordného, naozaj výnimočného hospodárskeho rastu neznižuje deficit, ani neinvestuje do budúcnosti.

Ako je možné, že mimoriadne silná ekonomika sa neprejavuje ani v znížení deficitu, ani investíciách do budúcnosti? Odpoveď je podľa môjho názoru evidentná. Peniaze unikajú na plnenie predvolebných populistických sľubov strany SMER. Sľubom, ktoré ľuďom veľmi nepomôžu, ale ekonomike a Slovensku v konečnom dôsledku poškodia.

Znovu poviem. Som si úplne istý, že všetkým nám je jasné, že Slovensko zažíva dobré roky, a znovu opakujem, je to dôvod na to, aby nás to povzbudilo bez ohľadu na to, kto vládne a kto je v opozícii. Otázkou ale je, samozrejme, že dokedy?

Súdny človek chápe, aké komplikované a bolestné bolo stabilizovať ekonomiku a dostať ju do rozvojovej fázy. Ja si dosť dlho budem pamätať tie roky 1999, 2000, balíčky opatrení, veľmi veľmi nepopulárne kroky, ale máme ich za sebou.

Súdny človek chápe aj to, že dnešné výsledky sú dôsledkom opatrení prijímaných v minulých rokoch.

Súdny človek chápe aj to, že kondícia Slovenska o 2, 3, 4 roky závisí od opatrení prijímaných v súčasnosti. Domnievam sa, že ide o abecedu nielen politiky, ale konkrétneho ľudského života. Dnes môžeme žať to, čo sme včera zasadili a žať o 2, 3, 4 roky budeme to, čo budeme chcieť teraz, na budúci rok. To je úplne normálne, úplne logické, úplne prirodzené.

Ja sa obávam, dámy a páni, že tieto hospodársky dobré roky, ktoré v súčasnosti žijeme, by sme mohli premrhať v záujme preferencií v prieskumoch verejnej mienky. A obávam sa, že toto je hlavná charakteristika aj návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, aj sprievodných zákonov, ktoré lemujú alebo spoluvytvárajú štátny rozpočet a ekonomiku Slovenska na budúci rok.

Obávam sa po preštudovaní návrhu štátneho rozpočtu, ale aj po schválení zákonov, ktoré, ako hovorím, s rozpočtom súvisia, že sa to jednoducho môže stať, že ten kapitál premrháme v záujme našich preferencií. A obávam sa tiež toho, že SMER-u nejde, ako tak často počúvame, ani o ľudí, ani o ekonomiku, ale iba o stranícke preferencie a stranícke záujmy.

Preto návrh štátneho rozpočtu je taký, aký je. Ani nešetrí, ani neinvestuje, preto nemá podľa môjho názoru nielen jasný politický rukopis, jasné politické zadanie vlády, jasné politické zadanie, povedzme, aj najsilnejšej vládnej politickej strany, ale nemá ani logiku a najmä postráda zodpovednosť. Zodpovednosť za Slovensko a najmä zodpovednosť za jeho budúcnosť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci Nachtmannová, Ďuračka, Fronc, Petrák, Zmajkovičová, Frešo, Tóthová Katarína. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pani Vášáryová má procedurálny návrh, áno, ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Opätovne zaznelo, že výdavky na vysoké školstvo sú 2,1 %. Dnes som si to všimla aj vo väčšine denníkov, že uvádzajú toto percento. 2,1 navýšenie bolo v pôvodnom návrhu na regionálne školstvo. Veľmi dobre vieme, že táto položka sa navýšila o ďalších 900 mil., čiže aj toto percento sa zvýšilo. A na vysoké školstvo, aby sme uviedli vec na pravú mieru, je rast 4,5 %. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Jozef Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán poslanec Dzurinda, vy a vaši predhovorcovia ste tu x-krát spomenuli slová veda a výskum a nedostatočné finančné prostriedky na tieto dva odbory. Ja si myslím, že už 16 rokov tuná na Slovensku "zúri kapitalizmus". 99 % firiem je v súkromnom vlastníctve, takže pokiaľ chcú tieto firmy rozvoj, vývoj, výskum, vedu, ja si myslím, že majú na to dostatočné zdroje, prostriedky finančné, aby si dokázali zaplatiť, či už je to v jednotlivých výskumných inštitúciách, na vysokých školách a podobne, tie potvrdia prostriedky, ktoré potrebujú.

Slovenská akadémia a ostatné štátne inštitúcie, ja si myslím, že majú v rámci rozpočtu dostatočné množstvo pridelených prostriedkov.

V iných vyspelých krajinách, či je to Amerika, Nemecko, Francúzsko a podobne si firmy priamo platia tieto výskumy, takže neviem, o čom rozprávate. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Martin Fronc. Poprosím o pokoj v sále.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v sále, nediskutovať parciálne, nechajte, vážení kolegovia, priestor poslancovi, ktorý má slovo.

M. Fronc, poslanec: Poprosím ešte raz čas.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím ešte raz čas pre pána poslanca.

M. Fronc, poslanec: No tak počkám. Ďakujem pekne za ústretovosť, pán predsedajúci. Ja si veľmi dobre pamätám, pred 8 rokmi, keď sme nastupovali, tak vtedy pani ministerka Schmögnerová každej vláde oznámila, aké diery má, čo treba zaplatiť a de facto štátu hrozil cross-default. Za tých 8 rokov sa tá ekonomika neuveriteľne zlepšila, a keď hovoríme o školstve a o vzdelaní, tak napriek týmto problémom by som rád povedal, že keď sme mali pred desiatimi rokmi 60-tis. vysokoškolákov, dnes ich máme približne trojnásobok. Keď v minulosti nastupovali z populačného ročníka 12, 14 %, dnes máme medzi 40 až 50 % z populačného ročníka maturantov, ktorí nastupujú na vysokú školu. Keď si pozriete oficiálnu štatistiku, tak za 4 roky sa rozpočet vysokých škôl v absolútnych číslach zdvojnásobil.

Ale čo vidím? Ja dva také základné rysy musím vnímať v tomto, a to, že jednoducho vláda napriek sľubom na to vzdelanie kašle. A druhá vec, vedie to cestou, ktorú iným spôsobom nemôžem pomenovať aj vzhľadom na viaceré kroky týkajúce sa súkromných škôl a teraz avizované stanoviská k tomu, aký bude postoj k súkromným vysokým školám, že tu existuje vôbec čosi, čo je veľmi nezdravé v tejto spoločnosti - rozdeľovanie spoločnosti, pretože cítiť tu nenávisť k súkromnému, pojmu súkromný a súkromné vlastníctvo, súkromná škola. Myslím si, že keď sa touto cestou budeme uberať, tak to bude veľmi zle pre túto spoločnosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Petrák Ľubomír.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Dzurinda, vo vašom prejave zaznelo, že peniaze unikajú na plnenie vládnych sľubov. Ja sa chcem spýtať, aký rozpočet má predložiť vláda ak nie ten, ktorý bude vystihovať predvolebný program a vládny program?

Zaznelo tu, že aké bolestivé by bolo pre túto krajinu stabilizovať ekonomiku, ale ja sa chcem spýtať, pre koho to bolo bolestivé? Pre vás alebo pre občanov tejto krajiny, ktorí boli nútení dlhé obdobie si uťahovať opasky?

Ja sa chcem spýtať, pri výpočte vecí, ako by sa mala správať zodpovedná vláda? Nemala by si zodpovedná vláda klásť otázku, ako žijú občania jej krajiny? Nemala by zodpovedná vláda posudzovať sociálnu situáciu svojich obyvateľov? A nemala by zodpovedná vláda konečne napraviť dlhoročný antisociálny program vašej vlády?

Mohol by som dlho pokračovať vo výpočte ďalších faktov, ale myslím si, že by to bolo hádzaním hrachu na stenu.

Ja poviem, že vaše vystúpenie bolo nepoctivé a falošné. Sú to slová, ktoré často používate, sú vám blízke, ale tentoraz vystihli v plnej miere váš prejav. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani Renáta Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja zareagujem len veľmi krátko. Pán Dzurinda, mňa zaujalo slovíčko kľúčový význam, ktorý ste použili v spojení, že dnešná vláda nepodporuje tie oblasti, ktoré majú pre budúcnosť Slovenska kľúčový význam. A nebola to práve vaša vláda, ktorá rozpredala podniky, ktoré mali pre ekonomiku Slovenska, mohli mať do budúcnosti kľúčový význam?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. (Reakcie v sále.) Poprosím o pokoj v sále, slovo má pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo ma zaujalo na predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Dzurindu boli práve slová o zodpovednej vláde, ktorá v situácii, keď má z čoho, tak robí zodpovedné rozhodnutia. Buďto splácať, alebo investovať. A práve túto otázku by som rád otočil a nasmeroval na toho človeka, ktorý tu nie je a od ktorého by som rád tú odpoveď počul.

Čo chce robiť, keď nechce splácať alebo investovať, a tým človekom je pán premiér Fico, ktorý už pri prvom príspevku opustil túto sálu v diskusii o rozpočte, odvtedy sa nevrátil, pardon, vrátil sa na to, aby neodpovedal na otázku pána poslanca Galbavého a aby, ako sám skonštatoval, nič nepovedal. Takže rád by som túto otázku jemu položil. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, chcem jasne povedať, že mi bolo sympatické vo vašom vystúpení, že ste nepoužívali teatrálne slová ako poslanec Lipšic, ako katastrofa, škandál, proste nehorázne a podobne, ale chcem uviesť, že toto je rozpočet zodpovednej vlády, a preto je to realizácia volebných sľubov.

S jedným, s čím nemôžem súhlasiť, je vaša veta, že peniaze unikajú na plnenie predvolebných sľubov, ktoré ľuďom nepomôžu. Zdôrazňujem, ľuďom nepomôžu.

Pán poslanec, tu nemožno s vami súhlasiť, pretože sa pýtam, nepomôže zvýšenie príspevku pri narodení o 11-tis. korún pri prvom dieťati? To nepomôže ľuďom? Ďalej, nepomôže mladým ľuďom zníženie hypotekárnych úverov z príspevku rozpočtu? Nepomôže ľuďom starším príspevok na bývanie, ktorí sú finančne skutočne takmer na dne a žijú v sociálnych zariadeniach? A nepomôže tých 700 mil., ktoré musíme za vás uhradiť invalidom, pretože ste im protiústavne znížili to, načo mali právny nárok?

Ak si myslíte, že toto všetko nepomôže ľuďom, tak nepoznáte život na Slovensku, a preto ste pokojne konštatovali situáciu, že sa sociálna tieseň veľkého počtu obyvateľov zhoršovala. Ja som veľmi rada, že sú tu položky, ktoré ľuďom pomôžu. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Najprv by som chcel odpovedať krátko pani Zmajkovičovej a Petrákovi, no, vo vašich vystúpeniach nebol jediný fakt, bola to ideológia, len vám poviem moje videnie, že s kritikou predchádzajúcich dvoch vlád ste mohli vyhrať voľby 2006, ale nepomôže vám to vyhrať ďalšie voľby. To je vaša finta, keď nemáte argument, nech sa páči, ale ja si myslím, že už vám to v budúcnosti nepomôže.

Pani Tóthová, aby som nezabudol, ja som povedal, že tieto krátkodobé opatrenia ľuďom zásadne alebo veľmi nepomôžu, buďte dôsledná, keď budete na mňa reagovať.

Po ďalšie pripomínam, že máte na vianočné milodary, ale nemáte na valorizáciu detských prídavkov. Máte nato, aby ste možno babičkám v Košiciach dali vianočný milodar, ale znemožníte im v Košiciach chodiť na operu, pretože o 9 mil. krátite rozpočet košickej opery. A tá babička dnes nepotrebuje iba trošku vyšší dôchodok, ale potrebuje mať aj kvalitnú operu v Košiciach a kultúru, lebo aj o tomto je ten život. Čiže vnímajme veci tak, ako sú podávané.

Pani Nachtmannová, ten podiel, mám málo času, preto vám poviem iba toľko, že na školstvo za 4 roky vzrástol podiel z 0,68 % na 0,81 % na vysoké školy za posledné štyri roky, teraz dôjde k poklesu na 0,76 % v roku 2007. O tomto som hovoril. Regionálne školstvo áno, po dodatočnom zvýšení trošku viac, ako je inflácia. Preto hovoríme regionálnemu školstvu, že stagnuje.

Pán Ďuračka mi nerozumel, ja viem, že veda, výskum je financovaná viaczdrojovo, ale vo vyspelom štáte z verejných zdrojov ide na podporu vedy, výskumu 1 %, my sme sa v konvergenčnom pláne za niekoľko rokov zaviazali dostať na 0,8 %. Opäť za 4 roky sa ten podiel zdvojnásobil, teraz bude... (Prerušenie časomierou.) (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kahanec, za ním bude pán poslanec Palko.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne predniesť zopár postrehov, pohľadov k štátnemu rozpočtu a takisto v závere aj pozmeňujúci návrh.

V rozprave k štátnemu rozpočtu už zaznelo veľa príspevkov či hodnotení, preto sa v tejto časti obmedzím iba na stručný pohľad na štátny rozpočet. O tom, že z pohľadu hrubého domáceho produktu či z pohľadu porovnania s verejnými výdavkami v porovnaní s infláciou a podobne sa znižujú výdavky vyčlenené do mnohých rezortov a kapitol, či už je to vzdelanie, veda, výskum, výstavba diaľnic, resp. podpora bývania, znalostnej a vedomostnej ekonomiky a spoločnosti, tak to myslím, že jasne ukazuje nastavený rozpočet.

Znižujú sa sumy do týchto rezortov - školstva, dopravy, kultúry -, a bolo to tu už povedané viackrát. Znížené sumy sa však, samozrejme, musia prejaviť aj v obmedzeniach. A to v obmedzenom rozsahu investícií, ale aj v nedostatku financií na zabezpečenie funkcií, ako aj komplexného rozvoja daných oblastí hospodárstva, ďalších rezortov či spoločenského života na Slovensku vôbec.

V rozprave na pôde Národnej rady sa opakovane a pomerne často diskutuje o potrebe vyrovnávania regionálnych rozdielov, o subsidiarite, ale predovšetkým, a to podčiarkujem, o solidarite.

Z pohľadu určitej zmeny priorít, ale najmä z pohľadu vyčlenených súm na budovanie diaľničných úsekov a podobne mi vychádza skôr opak v neprospech budovania týchto diaľničných rozpracovaných úsekov, v neprospech budovania severného diaľničného ťahu D1.

Na základe návrhu štátneho rozpočtu v rezorte dopravy sa presviedčam práve o tom, že podpora a posilnenie regiónov ide skôr k úpadku. O tom, že dopravná infraštruktúra do regiónov, a to do všetkých, ale najmä na východ Slovenska, či už do Prešovského, alebo Košického kraja sa pribrzďuje, a to sa určite neprejaví ani v čo najskoršom, ani v čo najprogresívnejšom vyrovnávaní regionálnych rozdielov a ani samotnou podporou regiónov.

A tieto hlavné dopravné ťahy sú určite jednou z najzákladnejších podmienok, aby sa týmto regiónom dala šanca. Šanca pre investície, šanca pre investorov, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu či turistiky, či prosto pre milovníkov nádhernej prírody, pamätihodností, či unikátnych pamiatok na východe Slovenska, akými sú určite drevené kostolíky, opálové bane pri Dubníku či unikátny gápeľ v prešovskom Solivare, ktorý si vyžaduje nevyhnutnú podporu na jeho záchranu a obnovu, aby mali šancu vidieť tieto unikátne diela aj budúce generácie, ale aj terajší záujemcovia turistiky či už domáci, ale predovšetkým zahraniční.

Ak to neurobíme v pravý čas, zostane nám už len čas pre sanáciu týchto objektov a oči pre plač. Ak máme úctu k národnému dedičstvu, k dedičstvu, ktoré bolo vytvorené mozoľmi našich mám a otcov, generácií, ktoré tu žili pred nami, urobili by sme tieto kroky. A tieto generácie žili určite v menej komfortných podmienkach ako my. Napriek tomu však po nich zostali nádherné diela, odkaz pre budúce generácie a neváhali ich v lopote, ale aj v pokore vytvárať, aby po sebe zanechali niečo pekné. Niečo, čo v celej mozaike vytvára našu identitu, na ktorej stojí naša kultúra či história, ale aj budúcnosť.

Chápem, že na všetko, čo by bolo potrebné urobiť, nemáme dostatok prostriedkov. No rozdeľovanie štátneho rozpočtu tak ako každé iné rozdeľovanie je predovšetkým o prioritách. A je požehnaním pre spoločnosti, ak v nich rozhodujú ľudia múdri, odvážni, ale aj rozvážni, ktorí majú pri tomto rozdeľovaní na pamäti predovšetkým spoločné dobro, ale majú aj víziu, ako to rozdeliť.

V nadväznosti na spomínanú podporu regiónov chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa záchrany a obnovy Prešovskej kalvárie.

Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov a údajov k tomuto môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Mesto Prešov je jedným z najstarších a historicky najvýznamnejších miest Slovenska s územím ležiacim v údolí rieky Torysy medzi výbežkami Slanského a Čergovského pohoria.

História priniesla mestu obdobie rastu i úpadkov, ale zanechala predovšetkým po sebe množstvo architektonických pamiatok. Jedným z nich je aj Prešovská kalvária. História Prešovskej kalvárie, dominanty vypínajúcej sa nad mestom siaha až do obdobia prvých písomností o meste Prešov až do 13. storočia.

Okrem Kostola povýšenia svätého kríža a kaplniek tu nájdete aj nFárodnú kultúrnu pamiatku Kostol svätých schodov. Pevne verím, že v krátkom čase sa podarí, že národnou kultúrnou pamiatkou bude aj celý komplex Prešovskej kalvárie. Na jej záchranu a obnovu je však potrebné vytvoriť aj podmienky na kompletnú obnovu areálu kalvárie.

Kalvária v Prešove patrila a dodnes patrí k najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku ako základný neskorobarokový komplex postavený v rokoch 1720 až 1769. Pôvodný kostolík, ako som už spomínal, tam stál už v 13. storočí.

Územie pred kostolom postaveným pôvodne v neveľkom vrcholci kopca nepostačovalo v tom čase v roku 1836 veľkému počtu pútnikov, a tak sa tam robili ďalšie výstavby, postavil sa múr, vytvorili sa krypty, ktoré sa potom zasypali a vznikla súčasná dnešná plošina, z ktorého je aj dobrá vyhliadka na celé mesto Prešov. Komplex kalvárie je v súčasnosti značne narušený. Dochádza k posuvom pôdy, čím sa trhajú chodníky, objavujú sa praskliny na objektoch a je ohrozená ich statika.

Takisto Kostol povýšenia svätého kríža patrí k tým najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku ako neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1752 až 1753. Avšak fresková výzdoba, ktorá bola vytvorená v druhej polovici 18. storočia, si vyžaduje nevyhnutne reštaurovanie malieb v interiéri kostola a je nutné pre záchranu tieto veci uskutočniť pred ďalším znehodnocovaním.

Kaplnka svätých schodov je národnou kultúrnou pamiatkou a je umiestnená na západnej strane vyvýšeniny. Bola postavená v roku 1765 podľa vzoru Svätých schodov Scala Sancta v Ríme. Je však takisto v havarijnom stave, je potrebná jej celková obnova, oprava omietok vnútorných i vonkajších portálov, reliéfov, malieb atď.

Rímskokatolícky farský úrad ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky však nemá dostatok vlastných zdrojov, ale chce predísť ďalšiemu poškodzovaniu kultúrnej pamiatky a vytvoriť predpoklady na trvalé udržiavanie dobrého stavu.

Preto si dovolím predložiť tento konkrétny pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, parlamentná tlač 73. V kapitole Všeobecná pokladničná správa titul 01.1.1642200 rezerva vlády Slovenskej republiky účelovo viazať 6 mil. Sk a túto sumu použiť na zabezpečenie komplexnej obnovy areálov a objektov kalvárie v Prešove. Aby Prešov, ale aj Prešovský kraj ako jeden z najmenej rozvinutých regiónov získal väčšiu šancu na intenzívnejší rozvoj cestovného a turistického ruchu. Ale aj na rozvoj príťažlivosti mesta i celého regiónu je však nevyhnutný tento krok na rozbehnutie obnovy a záchrany komplexu Prešovskej kalvárie.

Dovoľujem si vás preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tejto obnovy v rámci národnej kultúrnej pamiatky a nájsť pochopenie a porozumenie na podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ešte raz mi dovoľte vopred poďakovať za vaše pochopenie a podporu. Ďakujem pekne.