Pátek 8. prosince 2006

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová už tu uviedla, čo boli také principiálne problémy na tomto našom rokovaní o štátnom rozpočte. Časť z plachát mi zobrali moji kolegovia, "i tak še dá, i tak še dá" a podobne. Chcel som zareagovať na to podobne, že som vlastne takisto veľmi prekvapený, že absolútne nereagujú ministri a nebol tu povedaný ani nijaký relevantný dôvod, prečo chceme skončiť štátny rozpočet akurát dnes. Prečo máme tak naponáhlo, keď je relatívne dostatočný časový priestor na pokojné rokovanie k rozpočtu.

Minimálne od rezortov by som čakal, že budú diskutovať k predloženým pozmeňujúcim návrhom a hájiť tento rozpočet. Hájiť ho predovšetkým v týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré poukazovali na znížené sumy do jednotlivých rezortov či do jednotlivých cieľov a úloh, keď to porovnáme na HDP či na výdavky verejnej správy a podobne a tam by som teda čakal reakciu a vysvetlenie, prečo to urobili tak alebo onak? Toto v tejto diskusii o rozpočte absolútne absentovalo.

No a takisto som čakal, a potom, čo som trochu zažil predchádzajúci parlament a boli tu vystúpenia takisto z vašej strany ako opozície voči koalícii, kde ste mnohé veci kritizovali, tak som čakal, že práve tieto veci sa zmenia už len tým, že bolo povedané na začiatku, že chcete zmeniť politickú kultúru. Zatiaľ si myslím, že sa mení smerom dole. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo aj za pripomienky a doplnky. Ja chcem povedať ešte dve poznámky. Musíte akceptovať a vnímať to, že sme nedávali procedurálne návrhy nato, aby sem prišli ministri vlády, pretože nikto nevie donútiť človeka, ktorý nechce, aby prišiel do parlamentu alebo kdekoľvek, tak ako sme to nevedeli ani možno za minulých vlád, ale nestalo sa nikdy, čo si ja pamätám 12 rokov v tomto parlamente, aby minister, ak bol napadnutý, ak mal niekto nejakú výhradu z poslancov, aby neprišiel obhájiť svoj rezort. Aby nevystúpil, aj keď tu nesedel tri dni, ale vystúpil a obhajoval svoj rezort, že návrh rozpočtu, ktorý predkladá, je správny.

Čiže, vážená koalícia, vôbec sa neuchádzate o podporu opozície, vám je úplne jedno, či tu sedí 65 poslancov v tomto parlamente, či chce pomôcť tejto krajine a vôbec ich nechcete vypočuť. Nielen vy, páni poslanci, ale myslím si, že práve tí, ktorí zodpovedajú za chod tejto krajiny ako výkonná moc vlastne úplne pohŕda aj parlamentom, aj občanmi Slovenskej republiky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi predposledný ústne prihlásený poslanec pán poslanec Gyula Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Pavol Minárik.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážená spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, mal som pripravené vystúpenie, ale, samozrejme, iba veľmi krátko sa vyjadrím, lebo ako už moji predrečníci sa vyjadrili, je to úplne zbytočné, lebo to, čo sa deje teraz v Národnej rade, to tu ešte nebolo. To tu ešte nebolo a ja sa cítim veľmi zle. Neviem, či sa cítite zle aj vy, ale Národná rada a parlament je o tom, aby sme diskutovali. Aj pán minister by mal diskutovať, samozrejme, mal by reagovať na to, čo tu odznie, čo povieme, aké návrhy dávame, ale to, že minister financií jednoducho nepovie ani ň, ani vetu, tak myslím, že moja kolegyňa mala pravdu, ktorá povedala to, že on by bol vynikajúcim nominantom na šéfa SIS-ky, lebo nepovedal by nič. (Potlesk.) Ale on je minister financií a boli tu veľmi závažné vety.

To, čo povedal exminister financií, myslím, že nikoho neurážal, nikoho neurazil, ale vlastne urobil analýzu a povedal to, čo treba povedať.

A ja som očakával, že pán minister povie svoj názor a Národná rada je o tom, že sa tu bude diskutovať a že minister zdravotníctva, minister hospodárstva, minister sociálnych vecí povie nato aspoň niečo, veď veľmi závažné veci tu odzneli. Chýbajú peniaze, prečo je taký rozpočet, aký je. Samozrejme, nikto nespochybňuje právo vládnej koalície dávať rozpočet, ktorý je podľa nej, podľa koalície najlepší. Samozrejme, tá štruktúra môže byť iná a je iná. To je úplne normálne, ale to nie je normálne, že nikto nepovie ani jednu vetu a vtedy, pani kolegyňa, hovoríte, že áno, budú reakcie. Budú reakcie vtedy, keď nemôžeme nato my reagovať. A to nie je korektné.

Národná rada, to nie je o tom, že ja poviem svoj názor, sadnem si a viem, že mám 85 hlasov, stlačím ten gombík, aj tak to prejde a môžu hovoriť, čo chcú.

Samozrejme, že je tu rozdiel. Veď my sme v opozícii, vy ste v koalícii, ale viem sa vžiť do vašej situácie. Ja som bol, teraz som druhé obdobie opozičným poslancom, dve obdobia som bol poslancom vládnej koalície. Samozrejme, že tí istí poslanci, ktorí počas minulých rokov sa tu ozvali a čo sa týka kultúry, pán Jarjabek, čo sa týka vedomostnej ekonomiky, čo sa týka výskumu, pán Čaplovič, no tak také prejavy tu mali, ale, samozrejme, hneď na to reagoval minister financií, premiér, členovia vlády, ostatní poslanci. Prosím vás pekne, kde je tá reakcia? Ja nechcem nikoho uraziť, som o tom presvedčený, že bez toho, žeby sme sa urážali navzájom, je možné povedať svoj názor v Národnej rade a ja očakávam reakciu. Žiadna reakcia tu nie je. Neviem, či je to (potlesk) z toho dôvodu, že, radšej to ani nepoviem, lebo fakt nechcem nikoho urážať, nikoho nechcem urážať. To som chcel, mal som na mysli, že koľko ľudí je v tej vláde atď., ale necháme minulosť minulosťou, ale ide o to, že v tejto Národnej rade to tu ešte nebolo a hovorím, cítim sa veľmi zle a hľadal som slová, ktoré by som mohol povedať bez toho, že by som niekoho urazil.

Neberte to v zlom, milé kolegyne, vážení kolegovia, fakt nikoho nechcem uraziť, ale jednoducho ja sa cítim veľmi zle v tejto Národnej rade, že žiadna odozva, žiadna reakcia. Neviem, čo tu robil pán minister, nie minister Jahnátek, ale minister financií, ktorý by to mal, samozrejme, ako prvý obhajovať. Žiadna reakcia. Nie je to v poriadku.

Dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k rozpočtu a k tým témam, ktoré tu odzneli a prepáčte mi ten môj úvod, ale musel som to povedať, lebo jednoducho o týchto veciach, som o tom presvedčený, že treba hovoriť a treba to povedať tu, a nie v bufete a na chodbe.

Čo sa týka rozpočtu, je to základný zákon, je to zákon roka. Vítajme pána podpredsedu vlády. (Reakcie z pléna a potlesk.) Samozrejme, keď je to základný zákon roka, no tak k tomu je potrebné pristupovať aj takým spôsobom, že minimálne si vypočuť názor opozície a potom reagovať. Reagovať a oponovať a povedať, že prečo je náš rozpočet lepší ako váš. Ja som tu očakával, že to bude súboj novej koalície a bývalej vlády o tom, že prečo my sme nemali dobrý rozpočet a prečo máte vy lepší rozpočet a či to je rozpočet taký, ktorý je trvalo udržateľný alebo nie.

Pán kolega, ja k veci hovorím, a keď sa ti nepáči, tak pokojne sa prihlás, môžeš povedať svoj názor. Som o tom presvedčený, že Národná rada je o tom, aby ste sa vyjadrovali k veci. Ja sa vyjadrujem k veci. A pokojne, pán kolega, môžeš reagovať aj cez faktickú poznámku. Budú aspoň také reakcie, keď iné reakcie tam nebudú.

Aby som povedal niečo pozitívne, samozrejme, lebo pozitívne je to, že je tu evidentná snaha dodržiavať maastrichtské kritériá a deficit, samozrejme. To znamená, že my to hodnotíme pozitívne. Ja to hodnotím pozitívne, aj bývalý minister financií, a takisto bez toho, že by sme dávali také návrhy, ktoré zvyšujú deficit.

Áno, pani kolegyňa Angyalová, aj počas minulých rokov boli tu také návrhy, ktoré boli iné, ale nezvyšovali deficit, ale boli aj iné. Veď si pamätáme, že boli aj také návrhy, ktoré veľmi, veľmi zvyšovali deficit, ale to už je na tom poslancovi, ktorý príde k tomuto pultu a povie svoj názor alebo povie konkrétny pozmeňujúci návrh, alebo nie.

Milé dámy, vážení páni, samozrejme, v žiadnom prípade, vítajme pána ministra financií, v žiadnom prípade, áno (reakcie z pléna, smiech), by som pokračoval, nikto ešte tu nepovedal, a ja by som očakával aj to, že z poslancov vládnej koalície niekto povie, že áno, bol tu politický boj a bol tu boj o voliča a my sme boli šikovnejší, možno, že sme lepšie používali rôzne metódy, aby som sa vyjadril veľmi jemne, a zvíťazili sme a vy ste to nerobili dobre, ale nič také tu nie je a nikto neoponuje tomu, čo tu povie opozícia. Nikto zatiaľ, podľa môjho vedomia, neurazil nikoho, aj keď povedal svoj názor, aj na to žiadna reakcia nebola.

Ale, ctená koalícia, je po voľbách a tu neobstojí tá informácia, ktorá tu odznela počas faktických poznámok, že minulá vláda robila volebný rozpočet. No, tak keby bol volebný rozpočet, tak možno, že výsledky volieb by boli iné, takže myslím, že na túto otázku je možné reagovať aj iným spôsobom, ale aj tak očakávam, že niekto povie, že boli tu sľuby a ja som čakával aj to, že akým spôsobom chcete znižovať tie regionálne rozdiely. Ja som to nenašiel v tom rozpočte, že akým spôsobom sa budú znižovať regionálne rozdiely. Napríklad som nezistil v tom rozpočte, ako je zabezpečená valorizácia detských prídavkov, to už odznelo viackrát.

Samozrejme, v každom rozpočte je možné nájsť dobré veci, pozitíva aj negatíva. Veď máte peniaze a tie musíte rozdeliť, samozrejme, minister financií má vždy problém a každá vláda má problém to urobiť a takisto aj rozpočet nie je iba ekonomickým materiálom, základným materiálom aj politickým materiálom, samozrejme. A preto som očakával oponentúru aj obhajobu tohto rozpočtu, a táto obhajoba rozpočtu absentuje.

Absentuje, áno, pán minister, povedala aj pani spravodajkyňa, ale bolo by korektnejšie, keby ste odpovedali takým spôsobom, že je možné odpovedať aj na vás a nato, lebo keď budeš mať záverečné slovo, tak nato podľa rokovacieho poriadku, žiaľ, nie je možná reakcia a nie je to celkom dialóg, keď iba vy hovoríte a my musíme byť ticho.

Ale nebudem sa vyjadrovať vo všeobecnej rovine, idem teraz ku kultúre, lebo som poslancom výboru pre kultúru a médiá a takisto zdôvodním, prečo máme očakávania, čo sa týka kultúry.

Moja kolegyňa Ágnes Biró už povedala vo svojom vystúpení veľmi jasným spôsobom a myslím, že kultivovane sa vyjadrovala a povedala, prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet a prečo boli naše očakávania také, aké boli.

Nebudem opakovať to, čo ona povedala, ale dovoľte mi povedať aspoň niečo iné, alebo pridať sa k tomu takým spôsobom, že v tejto vláde je ministrom kultúry pán Marek Maďarič. Je to minister, je to člen, podpredseda, podľa mojich informácií, dominantnej strany vládnej koalície. Táto strana je dominantnou stranou a ja sa pamätám nato, ako vystupovali poslanci SMER-u, čo sa týka kultúry a aké slová používali a aké návrhy mali a teraz som tu nepočul pána vicepremiéra Čaploviča, žeby tak vystupoval ako pred niekoľkými rokmi, že prečo iba toľko na vedu, prečo iba toľko na kultúru, že to nie je normálne, že my sme nekultúrni atď.

Pozrite sa na tie čísla, tie čísla hovoria jasnou rečou, aká bola tá tendencia, a pozrite sa nato, že teraz, keď vy máte dominanciu v tejto vláde, nemôžete sa vyhovoriť na nič, takže, samozrejme, je možné a viem tú argumentácie aj vo výbore pre kultúru a médiá, že v prvom rade treba sociálne veci atď. atď. Áno, v poriadku, ale potom sa nečudujte, že my vám túto kritiku hovoríme takýmto jasným spôsobom, keď vy ste to povedali, že keď budete pri moci, tak toto spravíte iným spôsobom.

Dovoľte mi citovať aspoň dve vety z programového vyhlásenia vlády, z vášho programového vyhlásenia, teda vlády Roberta Fica. "Vláda Slovenskej republiky vníma rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova ako nevyhnutnú podmienku zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky." A, samozrejme, iba prečítam ešte ďalšiu vetu a poslednú: "Vláda Slovenskej republiky si chce v nasledujúcom funkčnom období stanoviť pre oblasť kultúry jasné priority vyjadrujúce záujem štátu o konkrétne úseky kultúry, ktoré by bez štátnej podpory nemohli fungovať, alebo sú pre štát a kultúru nezastupiteľné. Na realizáciu týchto priorít bude vláda vytvárať nielen vhodné legislatívne, organizačné a metodické podmienky, ale aj poskytovať naďalej priamu finančnú podporu z verejných zdrojov."

Milé dámy, vážení páni, my sme hľadali aj v našom výbore odpoveď na tieto otázky a na tie výzvy, že akým spôsobom súčasná vláda chce dať viac peňazí na kultúru ako takú. A keď nie teraz, keď ekonomika je tak naštartovaná, ako je naštartovaná a nikto nepovedal jednu vetu, že áno, je to politický súboj, ale vďaka tej minulej vláde, samozrejme, to hospodárstvo je naštartované takým spôsobom, že inde o tom iba snívajú. A keď teraz dáme toľko na kultúru, tak mi povedzte, že koľko budeme dávať vtedy, keď ekonomika nebude už takto fungovať, tak potom koľko dáme na kultúru?

Nevidím tu kolegu Jarjabka, ktorý včera vystúpil. My sme, myslím, že aj vo výbore máme korektný vzťah, aj s ostatnými máme korektný vzťah, to je jedno, či je niekto v opozícii, alebo koalícii, lebo to sa môže meniť, samozrejme, ale keď niečo poviem, keď niečo nasľubujem, tak, samozrejme, za tým si musím stáť. A my nič iné nerobíme, iba hovoríme, že keď ste to nasľubovali, vďaka tomu ste vyhrali voľby, no, tak potom ukážte, nech sa páči, že dá sa to urobiť, všetko sa dá ukočírovať, aj na kultúru viac, aj na výskum, aj na vzdelanostnú ekonomiku, no, ale kde to je, ukážte mi v tom rozpočte. My sme to nenašli. My sme to hľadali, my sme to nenašli. (Potlesk.)

Áno, pán podpredseda vlády, samozrejme, veď aj vy ste boli v opozícii a vy ste povedali svoj názor, teraz my sme v opozícii, aj my povieme, máme právo povedať svoj názor, samozrejme, ale hovorím, že vy ste tu neboli, pán podpredseda vlády, ešte raz to zdôrazním, že počas rozpravy pán minister Počiatek nepovedal ani slovo okrem úvodných niekoľkých viet, ktoré povedal na úvod (hlasy v sále), no, ale vtedy už nemôže reagovať, a to nie je korektné.

Pán minister, je to možné povedať, že načo, áno, samozrejme, tie čísla, ale keď vychádzame z toho, že máte dosť poslancov, tak potom opozícia je načo a načo nám je parlamentná demokracia? Stačí, keď vy prídete, stlačíte gombík a môžeme ísť ďalej. Ale to nie je o tom, ale to je o tom, že keď máme zodpovednosť zato, aby ten štát, aby tá spoločnosť fungovala, no tak, samozrejme, keď chceme zodpovedne a myslím, že náš prístup je zodpovedný, veď pán exminister Mikloš povedal, že naše návrhy sú také, ktoré nezvyšujú deficit.

To znamená, že zodpovedný prístup z našej strany tu bol a nič iné nehovorím, že chýba mi reakcia z vašej strany a obhajoba tohto rozpočtu, takisto obhajoba aj rozpočtu ministerstva kultúry. A preto som hovoril, že očakávania boli, lebo pán minister Marek Maďarič, samozrejme, keď povedal v našom výbore, ako chce dostať viac peňazí do kultúry, sme povedali, aj koalícia, aj opozícia, že áno, bude mať našu podporu.

No ale, keď príde k lámaniu chleba a príde s rozpočtom, keď sa pozriete na časť kultúra, no tak, samozrejme, tie čísla sú také, ktoré už tu odzneli a nechcem ešte raz opakovať to, čo tu odznelo. Preto z našej strany tie očakávania boli vysoké, žiaľ, nenaplnili sa to a ako Česi hovoria "skutek utek" a nič sme v tom rozpočte nenašli.

Samozrejme, ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície musím reagovať aj nato, že v rámci kultúry ako takej boli dané aj sľuby, a ja som bol viackrát v relácii s pánom súčasným vicepremiérom, pánom Dušanom Čaplovičom, ktorý povedal v relácii viackrát, že áno, to, čo dostala menšinová kultúra počas minulého roka, konkrétne minulého roka, lebo už bolo známe, že koľko, aký bol rozpočet, to bolo pred voľbami, pán, vtedy ešte opozičný poslanec, terajší vicepremiér povedal, a budem ho teraz citovať: "Nebojte sa, zostane to na súčasnej úrovni a možno budete prekvapení, že to bude viac finančných prostriedkov na menšinovú kultúru." No tak prekvapení sme a nie z toho, že viac, ale že je to o polovičku. (Reakcie z pléna.)

A práve preto dovoľte, aby som predložil dva návrhy. Nechcem zdržovať a prepáčte, keď som sa vyjadroval trošku obšírnejšie, ale patrím do kategórie poslancov, ktorí tu už boli, hovorím, aj v opozícii, aj v koalícii, môže sa to vymeniť a bolo by dobré zachovať kurz Národnej rady v tom, že keď je tu rozpočet, keď je tu programové vyhlásenie vlády, tak tu sa má diskutovať. Vy to musíte obhajovať, my musíme oponovať, nato je koalícia, nato je opozícia, a nie spoľahnúť sa nato, že mám 85 poslancov, môžete si hovoriť, čo chcete, aj tak stlačíme gombík a je to hotové.

Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy k rozpočtu. V zmysle § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Prvý pozmeňujúci návrh znie: "Navrhujem presunúť z kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa do kapitoly 24 ministerstvo kultúry prostriedky vo výške 80 mil. Sk a zvýšiť bežné výdavky programu grantový systém, kód atď. na program podpora národnostných menšín. Výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa znížia zo 66 217 mil. Sk na 66 137 mil. Sk a výdavky kapitoly ministerstva kultúry sa zvýšia zo 4,015 mil. Sk na 4,095 mil. Sk. Súčasne bežné výdavky programu grantový systém podpora národnostných menšín sa zvýšia z 80 mil. Sk na 160 mil. Sk."

Veľmi krátke zdôvodnenie, keď dovolíte. Slovenská republika ako jedna z členských štátov Európskej únie mnohokrát deklarovala, že bude vykonávať politiku a prijímať opatrenia, ktoré budú v záujme ochrany a rozvoja kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Ministerstvo kultúry prostredníctvom programu grantový systém, podpora národnostných menšín môže vo významnej miere naplniť tieto zámery a potláčať v spoločnosti všetky formy prejavu rasizmu, diskriminácie, intolerancie.

Štátna podpora je predpokladom naplnenia ústavou garantovaného práva národnostných menšín a etnických skupín na zachovanie a rozvíjanie vlastnej kultúry. Elementárnym očakávaním národnostných menšín vyše 76-tis. občanov Slovenskej republiky je to, že vládny návrh zákona bude v súlade s verejnými prísľubmi pána premiéra a pána vicepremiéra a status quo znamená zachovať súčasný stav, to sa nedá iným spôsobom vysvetľovať, ako účelovo to vysvetľuje aj jeden, aj druhý člen vlády. Preto žiadame prehodnotiť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať v Národnej rade s podpismi poslancov Národnej rady, znie: "Navrhujem v rámci kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa presunúť 20 mil. Sk z rezervy vlády a zvýšiť dotácie obciam v časti záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007 súčasným doplnením časti obce bod A o písm. c) dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce. Celkové výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa zostanú bez zmeny. Presunom prostriedkov sa znížia výdavky v rámci kapitoly VPS, rezerva vlády z 200 mil. Sk na 180 mil. Sk, zvýšia sa výdavky v rámci kapitoly VPS, záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007, v časti obce bod A dotácie zo 603,6 mil. Sk na 623,6 mil. Sk."

Veľmi krátke zdôvodnenie. Zachované pôvodné hodnoty, dobrý stav, vhodné využitie rozhoduje o tom, či niektoré časti kultúrneho dedičstva dokážu byť skutočne svetové. Štátne dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok sú určené pre obce a mestá, ktoré sa uchádzajú alebo sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Projekty na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v súlade s tentatívnym listom niektoré mestá budú predkladať komisii UNESCO v Paríži už v roku 2007. A bez štátnej podpory práce na rozpracovaných projektoch môže byť utlmené alebo zastavené, čo môže spôsobiť aj vylúčenie týchto miest zo súťaže o získanie medzinárodnej podpory, ochrany a uznania nielen ich, ale aj celého Slovenska.

Vážené dámy, vážení páni, prosím vás (servus Dušan) o podporu (smiech v sále) týchto návrhov, aby sme s pokojným svedomím mohli povedať, že pán vicepremiér aj pán premiér a súčasná vláda dodržali svoje slovo a to, čo nasľubovali pred voľbami, aby mali viac voličov, to je jedno, že odkiaľ, viac voličov, aby podľa toho aj konali, nič iné.

Takže prosím o podporu týchto dvoch návrhov, aby som nemusel používať a ďalší moji kolegovia iné slová, že súčasná vláda nedodrží to, čo nasľubovala. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Damborská, Miššík, Vášáryová, Senko, Podmanický, Sabolová, Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ja len veľmi krátku vetu, pán poslanec, ja súhlasím a oslovil ma váš prejav ohľadom toho dialógu, len teraz by sa ťažko viedol, lebo okrem vás a od polovice prejavu pani Biró tu nie je ani jeden člen SMK, ale uznám, že ten dialóg treba zlepšiť. Pristúpime k faktickým poznámkam.

Slovo má pani poslankyňa Damborská Marta.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem povedať pánovi alebo reagovať na pána...

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v sále a nevykrikovať, páni poslanci.

M. Damborská, poslankyňa: ... na kolegu Bárdosa. Škoda, že neprestal mentorovať a karhať nás o niečo skôr, vôbec by som nebola reagovala, ale už som sa prihlásila s faktickou poznámkou, takže akým spôsobom chceme dostať viacej peňazí do kultúry, vážený pán kolega? Nuž takým, že zvýšime rozpočet pre Maticu slovenskú na 40 mil. a konečne sa budeme zaoberať aj národnou slovenskou kultúrou.

A hovoríte, že bolo povedané, že do rozpočtu pre menšiny sa dá viac peňazí. Menšiny nie sú len maďarská menšina na Slovensku. To isto viete. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím vážených kolegov, ktorí apelovali na slušnosť a podobne, keby teda skúsili aj vo vlastnom konaní, naozaj potrebujeme dokončiť v pokoji toto rokovanie.

Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík. Máš slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem veľmi pokojný a veľmi spokojný, ale chcem sa veľmi pekne poďakovať pánovi Bárdosovi, ktorý to povedal veľmi presne, kulantne, čo si myslí o tom, akým spôsobom sa prerokúva tento štátny rozpočet. A keďže to povedal minimálne dvakrát, ja to zopakujem a poviem, lebo je to k veci. A on hovoril tiež k veci, že kedy mieni vystúpiť pán minister financií. Či naozaj mieni vystúpiť až nakoniec, aby sme nemali možnosť reagovať, lebo to je veľmi vážna otázka.

A ešte snáď si dovolím to, čo by som si mohol dovoliť. Bol by som rád, pán podpredseda, keď vediete schôdzu, aby ste nekomentovali príspevky ľudí, ktorí sú v rozprave. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, po faktickej poznámke máte reagovať na predchádzajúceho rečníka. Ak máte k spôsobu vedenia schôdze výhrady, vám ako starému právnikovi nemusím vysvetľovať, nato máte procedurálny návrh. Takže naozaj nemá význam kontaminovať toto stretnutie takýmito poznámkami. Skúsme to dokončiť. (Ruch v sále.)

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť svojím hlasom vystúpenie pána poslanca Bárdosa aj v tej prvej časti, v ktorej hovoril o zmysle parlamentnej demokracie ako dialógu medzi koalíciou a opozíciou. A ako som sa snažila vo svojom príspevku naznačiť, tento spor, tento riadený spor, má posunúť Slovensko niekam ďalej. A to je jeho hodnota a to je jeho zmysel.

Ale chcela som ho podporiť aj v druhej časti, keď hovoril o rozpočte pre kultúru. Naozaj ja, ktorá som pri programovom vyhlásení vlády asi štyrikrát vyzvala pána ministra financií, aby prehovoril, neposlúchol ma. (Smiech.) A zobrala som si dnes červenú farbu na seba a oceňujem, že má modrú.

Musíme si však naozaj položiť otázku, prečo nereaguje koalícia na naše vystúpenia. Pán poslanec Bárdos sa snažil naznačiť tie odpovede, ale myslím si, že naozaj musíme začať uvažovať. Je to určitý príkaz, alebo je to nechuť odpovedať na naše otázky, alebo neschopnosť odpovedať na naše otázky? Ja si myslím, že nasledujúce mesiace nám prinesú celkom jasnú odpoveď na túto našu dnes nezodpovedanú otázku.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Rozpočet vlády je postavený tak, aby naplnil programové vyhlásenie vlády v jeho prvom roku vládnutia. Myslím si, že vytvára všetky predpoklady nato, aby v nasledujúcich rokoch zabezpečil ďalšie podmienky z hľadiska aj rozvoja kultúry, na čom sme sa vo výbore pre kultúru a médiá dohodli. Je tu pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme rozprávať.

Samozrejme, ak hovoríte o tom, že vláda nechce plniť svoje sľuby, tak práve tento rozpočet je dôkazom toho, že vláda chce plniť svoje sľuby. Myslím si, že sú tam zohľadnené všetky náležitosti, ktoré bolo potrebné naprávať po predchádzajúcom vládnutí. Myslím si, že je tam navýšená potreba nato, aby v rozpočte boli nájdené prostriedky pre invalidov, ktorým boli protiprávne odobraté. Myslím si, že sú tam príspevky pri prvom narodení dieťaťa. Myslím si, že sú tam zohľadnené veci, ktoré sa týkajú vianočného príspevku pre dôchodcov.

Takže to je iba podsúvanie verejnosti, že vláda nepristúpila k svojim sľubom. Vy jednoducho iba chcete dokázať verejnosti, že to nie je pravda. My hovoríme niečo iné a spôsob, akým vediete možno diskusiu, pretože sa stále opakujú tie isté veci, tie isté argumenty niekoľkokrát vo vystúpení každého jedného z vás, možno tak nevytvárajú ani priestor nato, aby smelo hovorili niečo iné, keď a priori ste hneď na začiatku povedali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, že tento rozpočet nepodporíte.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Pán poslanec Bárdos, prevažnú časť vášho vystúpenia ste venovali akémusi nariekaniu nad tým, že vám tu chýba diskusia, že vás nikto nepočúva, že nikto na vás nereaguje, že nie sú zodpovedané vaše otázky a pripomienky.

Pán poslanec, diskusia je vždy dialóg dvoch ľudí, ktorí hľadajú určitý konsenzus, hľadajú možno určité pragmatické riešenie. Bohužiaľ to, čo tu predvádzate niekoľko dní, tak jednoznačne svedčí o tom, že vy sami nechcete dialóg. Tie argumenty, ktorých nebolo veľa, ktoré ste použili, tie konkrétne vaše výhrady boli zodpovedané pánom ministrom kultúry vo výbore a nevedeli ste na ne zareagovať, pretože boli zodpovedané naozaj vecne a vyčerpávajúco.

Myslel som, že tam tá diskusia bola a že vás pán minister kultúry presvedčil, ale vidím, že jednoducho vy ste si dali klapky na oči, na uši a znova to isté dookola sústavne opakujete tu pred plénom Národnej rady, že je to naozaj jedno obyčajné divadlo a tá diskusia vo vašom ponímaní, to naozaj ani nemôže byť, pretože diskusia si vyžaduje dvoch partnerov.

Napríklad, pani poslankyňa Vášáryová, prosím vás, nevykrikujte, máte vypínač pred sebou, treba ho stlačiť, prihlásiť sa do diskusie, ja som tiež na vás nereagoval. Chcem reagovať, ale keď mi skáčete do reči, veľmi ťažko sa rozpráva.

No a chcel som ešte zareagovať konkrétne na národnostné menšiny, ale vidím, že krátkosť času mi to neumožní. Ale napokon, pán Bárdos, táto otázka vám už bola zodpovedaná.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Bárdos tu rozpútal takú politickú diskusiu zo strany koalície, ale ja sa chcem vyjadriť ešte niekoľkými poznámkami a doplniť jeho vystúpenie.

Potešila som sa, keď sa začali zapĺňať lavice ministrov, už som ich tam videla troch a minimálne štvrtého pána ministra Kaliňáka, ktorý bol aj poslancom na rozdiel od týchto pánov ministrov, ktorí tu sedia, ktorý by mohol a mal vedieť, ako to tu fungovalo nejaké 4 roky, a myslela som si, že už prišiel aj preto, aby pred ukončením rozpravy po poslednom vystúpení zareaguje. Bohužiaľ, nestalo sa tak a myslím si, že sa vôbec nedočkáme a netušíme, aké názory pánov ministrov, rezortných predstaviteľov sú na naše výhrady.

A treba si jasne povedať, že táto skladba rozpočtu, taká konštrukcia, aká je, je nepodporiteľná zo strany opozície, a preto nebudeme za ňu hlasovať. Ak by sme boli počuli čo len jeden argument niektorého ministra, že áno alebo nejako, aký má zámer, boli by sme možno zvažovali, ale za tri dni rokovania Národnej rady sme nepočuli názor o nejaké uchádzanie sa o podporu, vysvetlenie občanom, prečo vaša politika je lepšia, a nie tá bývalej vlády. Bohužiaľ, páni ministri, aspoň teraz máte šancu ešte pred jedným vystúpením, keď nie je ukončená rozprava, povedať aspoň pár slov, nech vieme, aký je váš názor na tento rozpočet a môžete obhajovať aj celú vládu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán predseda, budem sa už asi opakovať, ale pripájam sa k stanovisku, ktoré predniesol pán poslanec Bárdos, čo sa týka účasti vlády na prerokovaní štátneho rozpočtu. Poviem veľmi otvorene, že nesúhlasím s argumentmi a stanoviskami, ktoré prednášajú koaliční poslanci, ale musím povedať, že je mi sympatické, že aspoň obhajujú tento rozpočet, ale čo mi nie je sympatické a čo ma skôr poburuje, to je to, že tu nie je vláda, že páni ministri neobhajujú jednotlivé svoje kapitoly, pretože tak to má byť a možno, žeby bolo menej nedorozumení medzi nami, keby to takto fungovalo. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bárdos, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja som si myslel, že ešte aj pani Belásová, ale keď nie, tak, samozrejme, budem. Môžem?

P. Paška, predseda NR SR: Vy ste posledný, ale nech sa páči, ak chce pani Belásová. Bola prihlásená s faktickou poznámkou? Ospravedlňujem sa. Pán poslanec, potom vy na záver.

Nech sa páči, pani poslankyňa. Technika, prehoďte, áno, nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Pán poslanec Bárdos, chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, v ktorej ste sa pýtali, ako bude terajšia vládna koalícia riešiť disparity medzi jednotlivými regiónmi. Môžem vás uistiť, že určite nie takým spôsobom, ako ste to robili vy, že drvivú väčšinu finančných prostriedkov z fondov Európskej únie ste smerovali účelovo do vybraných regiónov miest a obcí na juhu Slovenska.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Takže teraz pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, reakcie na faktické poznámky.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť reagovať, pán predseda Národnej rady.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Samozrejme, chcel som, aby sme diskutovali aspoň medzi sebou a pán exminister Fronc to povedal, ja som nekritizoval vás, veď aj vy sama to robíte, čo máte robiť. Obhajujete rozpočet. Ja som kritizoval vládu, ministra financií, že neobhajuje to, s čím prišiel do Národnej rady. Ja som nekritizoval, pani poslankyňa, to, že toľko peňazí ide na Maticu slovenskú, ani jedna veta odo mňa takto neodznela. Ja som kritizoval to, že sľuby boli iné a je tam 50 % na podporu národnostnej kultúry, miešanej kultúry. A, pani kolegyňa, to nie je iba maďarská národnostná kultúra. Viete o nej dobre, že to je národnostná kultúra a do tejto kategórie patria aj iné národnosti okrem maďarskej.

Takže nehovorte to a nekritizujte to, čo som ja nekritizoval. Ja som ani jednou vetou nespomínal to, že prečo je tam toľko peňazí pre Maticu slovenskú. Ja som sa opýtal, prečo tam nie sú peniaze na podporu menšinovej kultúry a opýtal som sa, prečo kultúra ako taká nie je podporená takým spôsobom, ako to prezentoval SMER, keď ste sa pripravovali na voľby. A kritizoval som to, že máte pána ministra, ktorého si vážim a mal som očakávania, že ako silný človek v rámci SMER-u vybojuje viac pre kultúru, pre oblasť kultúry. A nemám na mysli iba kultúru národnostných menšín. Ale, samozrejme, mám právo podať aj takýto návrh.

Vy máte právo, samozrejme, povedať svoj názor, ale nejde o to, že ja by som kritizoval to, čo tam je, ja kritizujem to, čo tam nie je, a kritizujem prístup vlády a v prvom rade ministra financií k štátnemu rozpočtu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Minárik.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Teraz mám aj ja trošku problém s oslovením, tak ako väčšina mojich kolegov, lebo teraz malo nasledovať "vážený pán premiér, vážená vláda" a potom, ctené kolegyne, kolegovia, a teda to, čo nie je, je vážený pán premiér, vážená vláda, ale tá sa tu jednoducho nevyskytovala. Pardon, teda premiér sa tu zväčša nevyskytoval. Vláda sa tu v akomsi torze vyskytovala, a tým chcem trošku opraviť to, čo hovoril pán kolega Bárdos.

Pán minister, vy ste tu boli. Aj pán kolega Jahnátek tu bol. A ja som si robil takú štatistiku - plus mínus 3 ministri. Možno 3, 5, kebyže to tak spriemerujem, tu z vlády bolo. Takže to je na vašu adresu. Ale čo vám iné ostáva, keď to predkladáte, alebo resp. musí tu potom sedieť pán minister hospodárstva. Chcem pochváliť aj pána podpredsedu, ktorý sa tu z času na čas vyskytoval, zastupoval svojho predsedu.

Pán predseda vlády si však prišiel vypočuť to, čo ste nám povedali vy. Takže tiež nie je pravda, žeby ste nepovedali ani ň. Vaše úvodné vystúpenie trvalo 8 minút, takže ďakujeme. Sme tým hlboko poctení.

Pán premiér prejavil asi taký prístup k prerokovaniu rozpočtu ako vy, pán minister, pretože ja si nepamätám ministra financií, ktorý by bol prvý raz vo funkcii a prvýkrát prinášal do vlády rozpočet a bol tuším v tom čase na dovolenke. Takže ho predkladal váš štátny tajomník. Prvýkrát vo vláde! Ale to tak zodpovedá asi tomu, čo potom predviedol zase pred parlamentom váš pán premiér. Ale v každom prípade to podpísal a vy to predkladáte, takže je to v prvom rade rozpočet vlády a rozpočet premiéra.

Takže, vážený pán neprítomný skoro stále premiér. Žnete, čo ste nesiali. To ešte nemusí byť taký nejaký veľký problém, pretože v politike sa z času na čas také niečo stáva. Problémy môžu byť dva. Ak nezasejete, a ak sa vo svojom oficiálnom materiáli, čo je rozpočet verejnej správy výrazne rozchádzate s tým, čo hovoríte na verejnosti. Čo hovoríte na verejnosti, a teraz vás trošku vyjmem, pán minister financií, pretože to nie je vaša parketa, sú rôzne hlúposti o zbedačovaní ľudí, o nehumánnosti ultrapravicových reforiem a podobné reči, ktoré sú pre pána premiéra bežné, pre jeho ministrov bežné, vás som vyňal, a pre mnohých poslancov tohto parlamentu z vládnej koalície bežné.

Čo čítame v materiáli, ktorý predkladáte vy. No, čítame tam, že vláda predpokladá v najbližších 3 rokoch dynamický rast a ďalej, že rozpočet je postavený na predpoklade zdravého rastu našej ekonomiky a potom to dokladujete aj číslami HDP, rast reálnych miezd, domácej spotreby, rast 85-tis. zamestnanosť, nezamestnanosti. Všetko čísla, na ktoré sa dobre pozerá určite vám špeciálne, pánovi premiérovi, pretože mohol postaviť takýto dobrý rozpočet, predkladať nám ho tu v neprítomnosti, ale aj nám sa dobre pozerá. Naozaj sme radi, že je tu zdravý a dynamický rast, pretože sme ho založili. Kto iný by ho bol založil, azda nie vaša vláda.

Azda nie vaša vláda, pretože v stredu pán podpredseda, váš zo SMER-u, parlamentu, hovoril, že táto vláda mala ešte málo času a musí niektoré z tých zákonov, ktoré potrebuje predkladať cez poslanecké návrhy, no a vláda, ktorá nezvládla ani legislatívny proces od toho júla, asi ťažko založí akýkoľvek rast, nieto zdravý a dynamický. Takže musí predkladať svoje návrhy cez poslancov. Cez poslancov, poradcov ministrov. To je veľmi zvláštna kategória, som zvedavý, ako títo poradcovia potom budú vykonávať svoju kontrolnú činnosť voči svojim ministrom.

Toľko všeobecne k rozpočtu, pretože všeobecne k rozpočtu sa už vyjadrovalo viacej poslancov. Za nás pán poslanec Brocka aj s tým, ako sa klub Kresťanskodemokratického hnutia zaspráva. Myslím si, že viacerí dobre analyzovali, o aký rozpočet ide, ocenil by som exministra financií. Aj ja som očakával, že práve na toto vystúpenie vy budete veľmi široko reagovať, nepodarilo sa, snáď niekedy inokedy.

Vážení, vystupujeme ja a môj kolega Bárdos posledný. Je to symbolické. Je to symbolické, pretože ja sa chcem vyjadrovať predovšetkým ku kultúre, on sa vyjadroval predovšetkým ku kultúre a tá kultúra bola pri zostavovaní tohto rozpočtu tiež na poslednom mieste. A vôbec nie symbolicky, vôbec nie.

Pán neprítomný premiér, pán minister kultúry tiež neprítomný, niekto môže mať predstavy, sny, túžby, to je všetko legitímne, môže sľubovať, kým nie je v pozícii, aj to je legitímne a dokonca aj nezáväzné. Nuž ale potom sa zmocní vlády a prídu záväzky. A záväzok najvyššieho rangu pre vládnu koalíciu, pre celú vládu, poslancov tejto koalície a pre všetkých ľudí, ktorí pracujú v jej prospech je programové vyhlásenie vlády. Nič iné v etickej rovine nie je pre vládu záväznejšie. Preto by bolo asi dobré, kebyže si toto programové vyhlásenie, ktoré sme nedávno prijímali, trošku osviežili. Pretože pri zostavovaní rozpočtu vám asi mnoho z toho uniklo.

Skúsme si pripomenúť, čo bolo v programovom vyhlásení v časti o kultúre. Citujem: "Vláda pri svojom pôsobení v oblasti kultúry bude zachovávať tri základné princípy - kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Kontinuitu so všetkým pozitívnym, čo bolo v tejto sfére urobené v predchádzajúcom období" atď. atď. No, koordináciu nejdem posudzovať.

Komunikáciu. Neviem o tom, žeby minister kultúry bol komunikoval tento rozpočet s kýmkoľvek. Dokonca ho nekomunikoval ani so svojimi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Riaditelia týchto organizácií sa, ako bude vyzerať rozpočet, dozvedali všelijakými cestami. Zväčša odo mňa, pretože ja som to už pätnásteho mal na stole, oni ani netušili. Sme v rozpočte, poďme k tej kontinuite.

A pretože sme v rozpočte, ja si dovolím vás otravovať niekoľkými číslami, pri rozpočte by sa to mohlo. Budem čítať tie čísla: 2,2; 2,4; 3,3; 3,4; 3,6; 4,3; 4,5. Toto sa v matematike volá rastúca postupnosť. Je to všetko v miliardách ako dôkaz kontinuálneho, možno neuspokojivého, ale predsa len stáleho rastu v kapitole ministerstva kultúry. Tie čísla boli, prosím pekne, od roku 2000 do t. r.

Pravdupovediac, ja som trochu dúfal v diskontinuitu. Že vaša vláda spraví taký mierny skok, že to nebude také plynulé zvyšovanie. Lebo nielen chlebom je človek živý. Diskontinuity som sa dočkal, ale akej? Rozpočet ministerstva kultúry na budúci rok 4,015. Pokles o viac ako 11 % a bez transferu cirkvám mínus 15 %.

Mohli by ste namietať tento volebný rok, tam niekto, pán Richter, tuším, pán Senko, a dostavba Národného divadla. Prosím pekne, kebyže z tých 4,5 mld., tých 400 mil. dostavby Národného divadla zoberiem, ešte stále je tých 4,015 menej. Nuž dobre, skúsime iné tri čísla po sebe: 4,015; 3,9 a 3,9.

Pán minister, vy ich zrejme poznáte, to sú zase miliardy a zase rozpočet ministerstva kultúry na najbližšie 3 roky. Kontinuita, kontinuálny pokles, to je teda dobré!

Dámy a páni, to nie je o volebnom roku, to bolo niečo iné. To je kultúra na poslednom mieste pri rozpočte. (Potlesk.) Kebyže to tak prerátam, tak v tom roku 2009 s premietnutím inflácie to bude ešte stále menej ako v roku 2004.

A dovolím si to zase konfrontovať s programovým vyhlásením vlády a odcitujem: "Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie."

Dámy a páni, trištvrtine volebného obdobia nezvyšujeme, teda asi ten podiel obvyklý v krajinách Európskej únie dosiahnuť nechceme. Alebo ak chceme, tak potom sme sa len trošku pomýlili a zaradili sme spiatočku. Ak niekto neplní záväzky, a toto je teda záväzok vlády, lebo je to v programovom vyhlásení vlády, je hanbiť sa to minimum, čo môže urobiť. Ani náznak hanby som nevidel ani u premiéra, ani u vás a čo je horšie, ani u ministra kultúry, u niektorých poslancov aj z vládnej koalície som to videl. Videl som to, ale skončilo to vo výbore, v tejto sále to už nevidím.

Jediný pozmeňujúci návrh, ktorý vo výbore prešiel, ktorý mal sanovať tento rozpočet, bolo navŕšenie rozpočtu Matice slovenskej, a to pri všetkej úcte k tejto inštitúcii bolo motivované niečím úplne iným, ako snahou pomôcť kultúre.

Pani poslankyňa Damborská sa tuším obrátila, že to by malo vlastne tú kultúru zachrániť a nešlo o 40 mil., išlo o 24 mil. a z tých 24 mil. ešte 6 mil. účelovo viazaných na zahraničných Slovákov. Prosím vás pekne, to je záchrana kultúry? 18 mil. pri takomto rozpočte?

Dámy a páni, kapitola ministerstva kultúry ako celok sa nedá reparovať. Žiadne pozmeňujúce návrhy ju nemôžu ani čiastočne dať do takého stavu, aký by sme si želali. Jednoducho je to vizitka tejto vlády a jej zodpovednosť. Táto kapitola ministerstva kultúry hovorí o tom, že táto vláda je jednoducho - nekultúrna vláda.

Kebyže sa pozriem na tú vnútornú štruktúru tejto katastrofy, je to možno ešte horšie. Príjmy. Mali si na ministerstve kultúry na kultúru zarobiť odpredajom majetku. Ja s tým nemám nejaký zásadný problém, naozaj, ale nie je mi úplne jasné, prečo práve rezort kultúry a potom ešte, myslím - že pán poslanec Kukan -, myslím, že ministerstvo zahraničných vecí malo takéto 2 vysoké položky. Ministerstvo kultúry 500 a zahraničné veci 300. Toto sú rezorty s najväčším objemom nadbytočného majetku? No, poviete, že sa to znížilo nejakými pozmeňujúcimi návrhmi iba na 200, zatiaľ to neprešlo, v návrhu to bolo ináč, dobre, ale znížilo sa to. Uľahčilo to ministrovi kultúry, ale kultúre to nepridalo ani jednu korunu. Tie výdavky ostávajú stále rovnako.

Čo môže ministerstvo kultúry predávať? No, dva pozemky pri Národnom divadle, z ktorých ešte aspoň jeden potrebuje dosť dlho nato, aby sa vôbec k tomu Národnému divadlo dalo prísť, pretože tam nebude kde zaparkovať, je tam necelých 100 miest na tisíc ľudí, koľko je sedadiel. To nie je možné prevádzkovať bez týchto dvoch pozemkov. Budova TASR, DPOH... DPOH je dobrý príklad. Pán minister kultúry chce, aby si mesto Bratislava kúpilo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Urobiť tam ešte nejakú zámenu, dostať dobrú budovu, znížiť tú hodnotu budovy DPOH o tých 70 mil., ktoré sú odhadnuté ako hodnota budovy, v ktorej sídli Múzeum židovskej kultúry a Bratislava by mala prevádzkovať divadlo, čo nie je jednoduché a lacné. A mala by podporovať kultúru na Slovensku 150 miliónmi, 130 miliónmi?

Pán minister kultúry povie, že spravím s Bratislavou dobrý deal, ja im to rozložím na 5 rokov, na 10 rokov, ale prečo má Bratislava aj prevádzkovať divadlo a ešte aj prispievať na kultúru na celom Slovensku? Toto mi nejako nejde do hlavy.

Dobre, kapitálové príjmy, predáva sa majetok. Kompenzujeme to nejakým prírastkom do tohto rezortu? Kapitálové výdavky ministerstva kultúry idú prudko dole. Aj keď odpočítam 400 mil., ktoré boli na tento rok na divadlo, idú dole o ďalších 135 mil. To asi nie je dobrá politika, ako udržať materiálnu základňu pre našu kultúru.

Financovanie organizácií. Musím povedať, že v rámci toho, čo je možné, je celkom spravodlivé. Ale vždy je v tom nejaké ale. Zachovávajú sa všetky organizácie. Mzdy a odvody, samozrejme, musia byť. Valorizácia tiež musí byť, a pretože sa tam prostriedky nezvyšujú, bude to musieť ísť na úkor niečoho. Zrejme na úkor obsahu. Ak to takto potiahneme viacej rokov po sebe, inštitúcie budeme mať všetky, ale budú to skanzeny. Budú to prázdne domy, pretože už nebude na ich náplň. Načo sú nám také inštitúcie?

A posledná, snáď, najväčšia katastrofa sú grantové programy. Tie, ktoré by mali udržať kultúru - mimo tejto oficiálnej inštitucionalizovanej kultúry -, mali by ju udržať v priestore na celom Slovensku. Menšinová kultúra o 50 % dole. Umenie a knihy dohromady na 54 % tohto roku. Budem trošku spravodlivý aj k ministrovi kultúry: jeho srdcu blízka audiovízia klesá rovnako na 55 %. A takto by som mohol pokračovať prakticky cez všetky programy.

Zdanlivo najlepšie dopadol program Obnovme si svoj dom. Ten klesol zo 100 mil. iba na 90 %. Ale je tu zase to ale. Po znížení tohto programu a po ťažkých handrkovaniach sa o 2 % si myslím, že 100 mil. alebo akékoľvek ďalšie dodatkové zdroje, tak ako sa podarilo v tomto roku získať napríklad od SPP, sú v nedohľadne, takže to nebude zníženie o 10 %, ale zníženie o 110 %.

Navyše v kapitole VPS bola niekoľko rokov po sebe položka obnova pamiatok v historických mestách pravidelne krytá viac ako 50 mil. Štyri mesta boli vytypované v tejto krajine už v roku 1950 ako mimoriadne cenné - Levoča, Štiavnica, Kremnica, Bardejov. V roku 1974 sa prijalo také uznesenie vlády o ich komplexnej obnove, tak ako za socializmu mnoho dobých myšlienok, finančné krytie nulové. Tá obnova nastala až po roku 1989 a hovorím hlavne v posledných rokoch. K tým mestám ešte potom pribudla Bratislava, pretože Bratislava je vlastníkom takých kultúrnych pamiatok, ako je devínsky hrad a ako NKP Slavín, čo teda nie je priamo určite bratislavská potreba.

Z tejto položky ostala na tento rok nula, aj keď sa zdá, že vláda dlhodobo nechce tento program opustiť, pretože z budúceho ako z tretieho rozpočtového roku to ešte nevypadlo.

Ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra, škoda, že tu nie je, a pána premiéra, že či si myslí, že 90 miliónov je na pamiatky na celom Slovensku dosť. Pripomínam, že jeden náš kolega, expremiér, predseda jednej z vládnych strán si svoj majetok váži viac. Bol dokonca schopný si požičať vo Švajčiarku v roku 1999 41 mil., tá kumulatívna inflácia od toho roku 1999 do dneska je niečo okolo 40 %. Tak, pán minister, no, však dobre.

Hovorme v nomináli. 40 miliónov investoval efektívne bez administratívnych nákladov, ani s fakturáciou sa neunúval. Myslíte si, vážení kolegovia, že dvakrát toľko je v budúcom roku dosť na všetky pamiatky na Slovensku? Ja si to teda nemyslím a napriek tomu, čo som hovoril, že tento rozpočet je pozmeňujúcimi návrhmi nereparovateľný, predsa len nejaké pozmeňujúce návrhy predložím. Pretože pamiatky si to zaslúžia. Toto považujem za odôvodnenie. Podrobnejšie odôvodnenie potom bude písomne spolu s tým návrhom.

Viacerí odôvodňovali, že pre budúcnosť tejto krajiny, pre jej dynamizáciu aj preto, aby aj ekonomika mohla dobre fungovať čo najdlhšie - samozrejme, že všetci vieme, že takýto rast nie možné udržať donekonečna -, ale aby sme založili tú budúcnosť potrebujeme vzdelanie, vedu, infraštruktúru a ja si myslím, že potrebujeme dať tým ľuďom aj niečo viac. Samozrejme, že len vzdelaní ľudia, ktorí majú kde pracovať, môžu túto krajinu držať. Ale tí ľudia tu musia v tejto krajine aj žiť svoj život, žiť ho spokojne, a toto sa realizuje práve v kapitole ministerstva kultúry - aspoň čiastočne. Preto si myslím, že pre trvalo udržateľný rozvoj je kultúra mimoriadne dôležitá. Koniec koncov, povedal to aj pán prezident. Myslím, že parafrázoval exministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky pána Válka, keď hovoril, že na kultúru treba platiť, ale na nekultúru sa dopláca.

Ja som začal tým, že táto vláda žne, kde nesiala a problém som nevidel v tom, problém som videl, či zaseje. Nuž, na kultúrnom poli zasiala veľmi, veľmi riedko.

Páni a dámy, preto vás prosím, aby ste pozmeňujúce návrhy a nielen tie, ktoré predložím teraz ja, ale aj tie, ktoré predložili moji kolegovia a ktoré sa snažia aspoň čo to zachrániť podporili. Takže pozmeňujúce návrhy, ktoré musia odznieť.

Kapitola Všeobecná pokladničná správa sa v časti výdavky, skupina ostatné, položka dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce zvyšuje z 0 na 50 mil. Uvedená zmena sa príslušne premietne do tabuliek príloha 1 a príloha 3, ten zákon iba dostane číslo o štátnom rozpočte.

Po druhé. V kapitole ministerstva kultúry sa výdavky zvyšujú o 10 mil. účelovo viazané na grantový program Obnovme si svoj dom. Rovnako sa to musí premietnuť do tých tabuliek. A potom tu mám ešte jeden návrh, ktorý som zatiaľ neodôvodňoval, ale tiež ho krátko odôvodním. V kapitola ministerstva kultúry výdavky sa zvyšujú o 20 mil. účelovo viazané na transfer pre Slovenský rozhlas, čiastočná úhrada vysielanie na stredných vlnách.

Pán minister kultúry našiel 55 mil. dotácie pre Slovenský rozhlas na krátkovlnné vysielanie. Nemám nič proti krátkovlnnému vysielaniu, ktoré je tiež zo zákona, ale nielen na krátkych vlnách vysielame pre zahraničie zo zákona, ale myslím si, že vysielanie na stredných vlnách, ktoré pri využití vysielača pri Nitre by mohlo pokryť prakticky celú Európu, ale dobre by mohlo pokryť všetky okolité štáty, bolo by pre Slovákov v zahraničí, a to nielen krajanov, ale aj tých, ktorí odchádzajú do blízkeho zahraničia či už denne, alebo na týždňovky za prácou, prostriedok denného styku so živým jazykom a živým spravodajstvom o Slovenskej republike. Preto prosím, aby ste podporili aj túto položku.

Ďakujem pekne a teraz malé p. s., pretože prišiel kolega Jarjabek a včera som mu nemohol odpovedať, ako to bolo s pozemkami "ukradnutými" Slovenskému národnému divadlu. Pozemky neboli, samozrejme, ukradnuté. Pozemky boli vložené do akciovej spoločnosti Metro, ktorá vznikla za účelom výstavby mosta Apollo. Mesto vkladalo tie pozemky, na ktorých sa most staval, také pozemky štát nemal, vložil tieto. Potom mesto urobilo zámenu medzi tými pozemkami, ktoré boli potrebné na výstavbu, a tými, ktoré vlastne boli do akciovej spoločnosti vložené. Tým vlastne tieto pozemky absolútne, ale absolútne legálne prešli do držby hlavného mesta, ktoré ich následne predalo v hodnote niekde medzi 10- až 11-tis. korún za štvorcový meter. Ja si to už presne nepamätám, bolo to dávnejšie, ale to nie podstatné. S tým, že sú to pozemky okolo Národného divadla, budúceho Národného divadla. To okolie by asi ťažko skultivoval niekto iný ako dobrý developer a mesto developerom byť nechce. Mesto urobilo s týmto developerom takú dohodu, že celý priestor medzi nábrežnou hranou a divadlom bude maximálne skultivovaný. Bude tam nábrežná promenáda, Balimor postaví podzemné garáže, v ktorých návštevníci divadla budú môcť parkovať a pochybujem, že by ste, pán Jarjabek, chceli, aby ten solitér ostal uprostred buriny a určite to bude pre divadlo takto lepšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP