P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Paška, poslanec: Vážený pán poslanec, nepochybujem, že mnohé kultúrne pamiatky si vyžadujú starostlivosť a obnovu, len dosť dobre nerozumiem, keď ste boli 8 rokov pri moci, prečo ste tie kultúrne pamiatky nechali chátrať. A keď už vám na tejto kaplnke tak veľmi záleží, tak potom, prečo ste počas vášho 8-ročného vládnutia tieto zariadenia či kultúrne pamiatky, na ktorých vám tak srdečne záleží, neopravili. Prečo to chcete od súčasnej vlády? Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, myslím, že všetko je o konkrétnych podmienkach a konkrétnej situácii. Keď hovoríme o tom, že podporovať sa to mohlo aj v minulom období, tak myslím, že tu už odznelo dosť vecí, že jednotlivé rezorty a kapitoly a investičné stimuly smerom k regiónom boli vo väčšej miere financované v štátnom rozpočte ako v súčasnom rozpočte.

Takže asi teraz je skracovaný rozpočet smerom k regiónom a čo sa týka tých peňazí, odkiaľ ich zobrať, alebo ako, z čoho podporiť, no, každopádne v minulom štátnom rozpočte sa neschvaľovala 125-miliónová rezerva pre predsedu vlády. Myslím, že v rámci tejto rezervy je dostatok prostriedkov na to, aby sa vykryla aj takáto potreba, akou je prednesený návrh o podpore Prešovskej kalvárie. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. O slovo sa hlási spravodajkyňa pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Už ja nechcem nejakým spôsobom komentovať rozpravu, dovoľte mi len predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje jeden bod zo spoločnej správy, takže v tejto chvíli by som ho chcela vyňať na osobitné hlasovanie.

Je to bod v časti A 11 a pozmeňujúci návrh znie: "Zvýšiť v rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Rada pre vysielanie a retransmisiu výdavky o 4 600-tis. korún, z toho kapitálové výdavky o 1 500-tis. korún, mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania o 1 400-tis. korún, poistné o 500-tis. korún a výdavky na tovary a služby o 1 200-tis. korún."

Pozmeňujúcim návrhom sa vyčleňujú prostriedky na zabezpečenie činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu v súvislosti s nárastom agendy v oblasti regulácie elektronických médií v Slovenskej republike, napríklad na rast počtu vysielateľov, nové formáty vysielaných programov, nové technológie atď. Krytie sa zabezpečí v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa z rezervy na riešenie miest, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní. Ide teda len o zmenu pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa nachádza v spoločnej správe. Prosím vás o podporu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Palko, ktorý teraz nasleduje v riadnej rozprave, ma informoval, že jeho vystúpenie bude dlhšie ako 3 minúty, aby sme to nerozčleňovali.

Dovoľte, prerušujem rokovanie do 13.00 hodiny, počas ktorej máme k dispozícii prestávku. O 13.00 hodine vás poprosím, aby sme sa stretli na pokračovaní v ďalšom rokovaní našej schôdze. Príjemnú dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.01 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní o štátnom rozpočte rozpravou. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Vladimír Palko.

V. Palko, poslanec: Vážený pán minister, vitajte. Bude to dialóg medzi nami dvomi.

Vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zhodnotil návrh zákona o štátnom rozpočte z pohľadu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Konštatujem, že ide o rozpočet prekvapujúci a takmer likvidačný, trúfam si povedať. Čo je zaujímavé, je to tiež rozpočet, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády.

V oblasti príjmov návrh prináša prekvapujúce skutočnosti. V minulosti súčasný minister vnútra Robert Kaliňák dosť tvrdo kritizoval skutočnosť, že štátny rozpočet dopredu stanovuje výšku vybratých pokút za dopravné priestupky. Dnes z návrhu štátneho rozpočtu vidíme, že pán minister vnútra si počína rovnako. Čo rovnako, ba čo viac! Navrhuje, aby sa vybralo, a to je, prosím pekne, záväzný ukazovateľ, aby sa vybralo o 45 mil. korún viacej ako v roku 2006. Vidíme, že nielen lož má krátke nohy, aj populizmus a populistická kritika má krátke nohy.

Zaujímavý jav v rozpočte je v oblasti príjmov rezortu, kde nebývalým spôsobom sa navyšujú príjmy, z odpredaja majetku ministerstva sa chce získať do štátneho rozpočtu dokonca o 300 mil. korún viac. Neviem o tom, že by malo ministerstvo vnútra toľko prebytočného majetku, aby sa takýmto spôsobom navyšovali príjmy za jeho odpredaj.

Ale poďme k výdavkom. V oblasti výdavkov považujem vládou navrhované šetrenie, zdôrazňujem šetrenie na bezpečnosti občanov za takmer likvidačné. Navrhuje sa nominálny pokles bežných výdavkov oproti roku 2006 o 100 mil. korún. Bežné výdavky sú výdavky ako na benzín, na bežné opravy, výdavok na energie atď. Ak by sa chcela udržať úroveň roku 2006, tak by sa, samozrejme, tieto výdavky museli navyšovať prinajmenšom o inflačný koeficient, ale ony sa znižujú, nominálne sa znižujú o 100 mil. korún.

Pán minister vnútra ohlásil už v auguste tohto roku personálne zmeny na všetkých úrovniach Policajného zboru. Síce ich doteraz neuskutočnil, prešlo už 5 mesiacov, čo to tak asi urobilo s disciplínou nadriadených aj podriadených. S motiváciu nadriadených, aby udržiavali poriadok, čo to asi urobilo s tou disciplínou? Ale o tom dneska nechceme hovoriť. Snáď tie personálne zmeny avizované urobí, avšak každá vlna personálnych zmien so sebou prináša zvýšený nápor na osobitný účet ministerstva vnútra. Vyplácajú sa odchodné v státisícových sumách na jedného odídeného policajta, vznikajú noví poberatelia relatívne vysokých policajných dôchodkov.

Napriek očakávanému zvýšenému náporu na osobitný účet ministerstva sa však v štátnom rozpočte na rok 2007 dotácia osobitného účtu nerieši, nijakým spôsobom sa dotácia nenavyšuje.

Dovoľte mi zacitovať z programového vyhlásenia vlády. Citujem: "Sociálny systém policajtov si zasluhuje osobitné postavenie. Vláda chce zefektívnením tohto systému nielen zachovať, ale ďalej prehĺbiť sociálne istoty policajtov, stabilizovať ich postavenie v spoločnosti a posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania," koniec citátu.

Ak to vláda myslí úprimne, mala by na sociálny systém policajtov vyčleniť dostatok finančných prostriedkov. Čo však nerobí, konštatujem, keď si prečítam návrh rozpočtu.

Ak sa v programovom vyhlásení vlády požaduje, citujem: "Dostatočne finančne, personálne a materiálno-technicky zabezpečený výkon služby Policajného zboru," koniec citátu, potom nerozumiem, ako môže vláda premiéra Fica predložiť do parlamentu návrh na zníženie kapitálových výdavkov ministerstva vnútra o polovicu.

Čo to znamená. Budú chýbať peniaze na úpravu budov, v rozpočte nie je ani koruna na nákup automobilov, aby mi nebolo vytýkané, že sa starám o niečo, čo som ja mal zabezpečiť ako minister, tak podotýkam, že v rozpočte na tento rok, pred rokom som dohodol 216 mil. korún na autá.

Pripomínam, nedávno došlo k tragickej udalosti v Polomke, vtedy prvou trošku splašenou reakciou ministerstva vnútra bolo tvrdenie, že na príčine je zlé materiálne a technické zabezpečenie polície. Po takom niečom by človek čakal, že teda rozpočet sa bude navyšovať, najmä kapitálové výdavky, ale on sa znižuje. Ako som povedal, znižuje sa na polovicu, to je skutočne niečo nevídané.

Aby som tento neprijateľný návrh vlády Roberta Fica ešte viac priblížil, tak uvediem nasledujúce fakty. Na informatiku a telekomunikácie boli kapitálové výdavky v roku 2006 314 mil. korún, na rok 2007, teda to, čo sa navrhuje, je to 135 mil. korún, čo je zníženie o 57 %. V roku 2006 bolo na investičnú výstavbu, autá a podobne vyčlenených 630 mil. korún a v roku 2007 je to 276 mil. korún, čo je zníženie o 56 %. Toľko ku kapitálovým výdavkom.

Pán predseda vlády Robert Fico od svojho nástupu do funkcie rozpráva o okamžitom zrušení krajských úradov, nechal si to aj schváliť v programovom vyhlásení vlády. V rozpočte na rok 2007 však na tento svoj zámer zrejme pozabudol, v rozpočte sa so zrušením krajských úradov neráta. Paradoxne na aparát sekcie verejnej správy, ktorá kontroluje krajské úrady, sa dokonca pridáva 20 %, a síce z 279 mil. na 334 mil. korún. Podľa návrhu sa ráta dokonca aj s nárastom počtu zamestnancov.

Rád by som sa vyjadril k platom policajtov. To je téma, ktorá sa v minulosti ukázala ako citlivá, výbušná. Pripomíname si rok od demonštrácií policajných odborárov, pamätám si, ako vtedy terajší minister vnútra postával vedľa tribúny a drukoval.

Vláda dnes plánuje v rozpočte na rok 2007 zvýšiť o 5 % tarifné platy policajtov. Tá suma tak zhruba zodpovedá inflácii, ktorá sa očakáva, ale pozor, služobný príjem policajtov zďaleka nepozostáva iba z tarifných platov. Sú tam aj iné položky. Je tam hodnostný príplatok, je tam osobný príplatok, osobitný príplatok a ďalšie. Na zvýšenie týchto však peniaze v rozpočte nie sú. To znamená, že platy policajtov reálne nevzrastú, je pravdepodobné, že dokonca reálne o niečo málo poklesnú.

Aký paradox v porovnaní so situáciou spred 1 roka, kedy počas dnešnou vládou, vtedy opozíciou podporovaných demonštrácií odborárov, už vtedy bolo jasné, že nominálne narastú platy policajtov, keď porovnáme rok 2006, koniec roka a rok 2005 o viac ako 10 %. O dvojciferný nárast percent.

Veď predsa táto vláda stále hovorí o tom, že chce dať ľuďom viac, chce, aby mali vyššie platy, aby sa im darilo lepšie atď. atď. Ale ona to nerobí.

V programovom vyhlásení vlády je aj ďalší pekný sľub. Citujem: "Vláda Slovenskej republiky sa bude usilovať o väčší objem finančných prostriedkov na činnosť Hasičského a záchranného zboru. Využije na to reštrukturalizáciu použitia prostriedkov z odvodov z povinného zmluvného poistenia, resp. prípadnú možnosť v oblasti zvýšenia odvodu komerčných poisťovní z tohto poistenia," koniec citátu.

Nuž, ako vyzerá tento väčší objem finančných prostriedkov podľa navrhovaného rozpočtu. Hasiči mali v roku 2006 v rozpočte 2,8 mld. korún. V roku 2007 sa navrhuje ubrať 600 mil. Z povinného odvodu sa navyše predpokladá zníženie príjmov o ďalších 50 mil. korún.

Vážené dámy, vážení páni, rozpočet ministerstva vnútra je nastavený nesprávne. Jeho rámce sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády a ministerstvo vnútra čaká rok prežívania a stagnácie. Preto na aspoň čiastočné zlepšenie situácie predkladám pozmeňujúci návrh.

Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 navrhujem zvýšiť výdavky o 200 mil. korún v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky program 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosť a viazať ich na nákup motorových vozidiel pre potreby Policajného zboru.

Odôvodnenie: Materiálno-technické zabezpečenie Policajného zboru, obmena a nákup motorových vozidiel sú jedných z kľúčových faktorov efektívneho plnenia cieľov v oblasti ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, najmä na úseku poriadkovej polície, dopravnej polície, justičnej a kriminálnej polície a ochrany štátnych hraníc. Nemenej významné je aj zabezpečenie motorovými vozidlami pre zložky bojujúce s organizovaným zločinom, korupciou, plniace úlohy kriminálneho spravodajstva a ochrany svedka. Vzhľadom na vládou navrhovanú výšku kapitálových výdavkov v rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra je nevyhnutné zvýšiť a viazať výdavky kapitoly uvedeným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán František Mikloško. Uzatváram možnosť podávať faktické poznámky. Zrejme aj pán Richter sa hlási s faktickou poznámkou. Takže uzatváram možnosť podávať faktické poznámky.

Slovo má pán Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel pánovi poslancovi Palkovi zablahoželať. Máloktorý príspevok tak jasne a veľmi pokojne a veľmi konkrétne odhalil, čo sú to predvolebné sľuby a čo sú to fakty. Vlastne k tomu treba mať zrejme matematické vzdelanie, ktoré Vladimír Palko má na úrovni docenta. Vladimír Palko jasne ukázal, že táto vláda odkukala z obdobia komunizmu jednu vec, že za lacné efekty, ako sú dvojtisíckorunáčky, čo ja, samozrejme, každému dôchodcovi prajem, a to sme mali aj my robiť, začína sa však žiť na úkor budúcnosti. Robí sa lacný efekt, ktorý prinesie možno až 40-percentnú popularitu, ale odtrhne sa 500 mil. kultúre, len hasičom sa odtrhne 600 mil., proste začíname žiť na úkor budúcnosti. Pripomína to veľmi dobre obdobie spred roku 1989. Jedine, čo môžeme dúfať, že vláda Roberta Fica nebude trvať 40 rokov, lebo začínali by sme tam, kde sme začínali v roku 1989.

Ešte raz, pán poslanec Palko, gratulujem vám, bolo to výborné.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pán poslanec Richter.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ak dovolíte, veľmi stručne, ale veľmi konkrétne chcem zareagovať na vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení ste používali veľmi veľa konkrétnych prirovnaní k štátnemu rozpočtu na rok 2006 a 2007. Ale objektívne treba povedať, že prvé 3 roky pôsobenia vašej osoby na ministerstve vnútra v tom predchádzajúcom období bol ten štátny rozpočet úplne iný. Tým chcem povedať, že rok 2006 bol vyslovene účelový, volebný rok a volebný rozpočet.

To je jedna dôležitá poznámka a druhá, no, je otázka efektívneho využívania tých finančných prostriedkov a možno aj transparentnosť výberových konaní, vychádzajúc z istej analýzy tu nesvedčí ten stav, že bolo všetko v absolútnom poriadku. Možno aj tu sú tie rezervy, ktoré nový minister vnútra dokáže nájsť a relatívne s menším objemom finančných prostriedkov možno zabezpečí oveľa viac, ako ste v tom predchádzajúcom období dokázali vy. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalším v rozprave je..., treba stlačiť, pán Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Dovoľte teda reakciu. Vážený pán poslanec Richter, mýlite sa, ak hovoríte, že ten rozpočet, ktorý sme dohodli minulý rok, bol nejako dramaticky iný, ako boli iné rozpočty, že tie snáď predtým boli podvyživené. Nie je to tak.

O rozpočet ministerstva vnútra sa vždy zvádzal boj, ktorý bol veľmi tvrdý a z roka na rok ten rozpočet narastal, pretože my sme na bezpečnosti občanov naozaj nešetrili. Viete, hovoriť o tom, spomínať transparentnosť výberových konaní, pán poslanec, ale to je trošku lacné. Ja si nespomínam, že by v kritike, ktorá voči mne bola za výberové konania, bol uvedený jediný prípad, žeby sa snáď postupovalo tak, žeby sa nakupovalo neefektívne. Tie výdavky boli iného druhu. Ani jediný príklad sa neuvádzalo to, že snáď sa niečo nakúpilo drahšie, ako sa malo. Ani jediná taká výhrada nebola.

Čiže, pán poslanec, vy varíte z vody, vy si jednoducho vymýšľate. A ja si nemyslím, že nula korún na autá, že sa to dá nejako efektívnejšie využiť na nákup áut ako 216 mil., ktoré som ja vybojoval pred rokom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán Peter Gabura.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, bolo už dosť povedané v diskusii na tému štátny rozpočet, a tak dovoľte aj z mojej strany zopár postrehov na túto tému.

Keď sa zaviedla rovná daň, bolo to veľmi pozitívne, lebo podnikatelia vedeli, čoho sa majú držať. Aj tento rozpočet je napísaný tak, že sú v ňom konečne všetky čísla pravdivé. Že je to bez podvádzania, ako to bolo v 90. rokoch. Toto sú pravdivé čísla. S rovnou daňou nie je problém, je to čisté, priehľadné, jasné. A každý vie, čo má robiť.

Problém je s tým, že sú veľmi vysoké odvody. Treba sa venovať tomu, ako sa dajú trvale znižovať odvody. Úplne ničia niektoré skupiny podnikateľov tým, že práve tieto odvody sú veľmi vysoké. Zdá sa, že problém je omnoho väčší a znižovanie odvodov je v širšom kontexte ďalších okolností, ktoré s tým súvisia.

Najväčšou položkou odvodov je Sociálna poisťovňa. Prostriedky do nej plynúce pokračujú v sociálnom mechanizme, hlavne v dôchodkovom systéme, ale aj v nákladoch samotnej poisťovne.

Riešenie dôchodkovej reformy je vyvolaný problém špecifikami krajiny, ktorý siaha až na naše korene. Naším spôsobom života sme narušili prirodzené zákony. Riešenie zostalo na pol ceste, vytvorenie viacerých pilierov dôchodkového sporenia, spôsob financovania reformy, odpredaj väčších podnikov, vstup veľkých investorov, ale v neposlednom rade zastavenie poklesu populácie a skvalitnenie prípravy ľudského potenciálu. Tak sa znovu dostávame na korene, k hodnotám, a to k rodine, prirodzeným zákonom a k dobrým mravom. Je čo robiť. Predchádzajúca vláda správne pristúpila k ostrým opatreniam, ony zaboleli.

Dolaďovanie reforiem prišlo neskoro. Vďaka mentalite nášho národa nedošlo k nepokojom. Nepokladám za správne, aby ďalšie riešenia boli v podobe populizmu. Môže sa nám stať, že ak reformy zastanú, my sa ocitneme tam, kde sme boli na začiatku a celé toto prežité utrpenie ľudí bolo zbytočné. Priam ideálnym stavom by boli riešenia, do ktorých by sa vstupovalo naprieč politickým spektrom. Znamená to v širšej diskusii zavŕšiť dôchodkovú reformu, vrátiť sa k prirodzeným zákonom, dobrým mravom a sústrediť sa na zlepšenie života najchudobnejších a najbiednejších. Systémovo, bez chytráčenia a bez politikárčenia.

Ďalšie moje úvahy o rozpočte budú pokračovať o možných rizikách vývoja trhu práce a štruktúry priemyslu na Slovensku. Automobilový priemysel a veľkí investori do tohto priestoru vstupujú hlavne v kontexte silnej finančnej podpory nás daňovníkov a nízkych až nulových daní. Významným faktorom je tu pokojné politické prostredie, mentalita národa a nízka hodnota pracovnej sily. To sú skutočnosti tzv. pominuteľného charakteru. Títo investori tak rýchlo, ako prišli, môžu aj odísť, ak nájdu priestor s podobnými alebo výhodnejšími podmienkami.

Pokladám za nevyhnutnosť politicko-ekonomickej stratégie vytvárať dlhodobý priestor, ktorý bude eliminovať katastrofické dopady prípadného odchodu niektorého z veľkých investorov a súčasne vytvárať bohatší, konkurencieschopnejší trh pracovnej sily. Dôraz kresťanských demokratov je v rozvoji malého a stredného podnikania, všeobecne a špeciálne v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Zvlášť poľnohospodárom, potravinárom rozvojom vidieka ako prioritou tohto rozpočtu treba narábať veľmi uvážene.

Teraz by som sa posunul takou detskou otázkou, bude sa vám zdať detská. Prečo je v rozpočte 3-percentný deficit? Predsa štátny rozpočet by mal byť nulovým deficitom. Koľko príjmov, toľko výdavkov. Lebo keď je väčší výdavok ako príjem, na úkor niekoho to robíme. To znamená, že odjedávame deťom, vytvárame straty do budúcnosti. To nie je normálny stav. A neviem si predstaviť ja ako živiteľ rodiny, že by som hospodáril s deficitom. Snáď by som prežil 2, 3 mesiace a potom by som skrachoval a skončil na ulici. Neviem si predstaviť podnikanie s deficitom. Na konci tejto cesty je vždy to slovíčko krach.

Deficit, spravovanie krajiny je aj potvrdením toho, že máme nad pomery bohatú štátnu správu. Treba znížiť štátnu správu, menej ministerstiev, menej úradníkov. Päť a pol milióna občanov nepotrebuje takú silnú vládu, alebo bude tendencia centralizovať moc? Konzervatívni kresťanskí politici nepotrebujú silnú vládu, pretože každý podnik, každý región vie, čo má robiť. Dnes ten počet je v priemere strašne vysoké číslo. Niektoré ministerstvá majú 800 až 900 ľudí, z toho 200 až 300 je informatikov. Načo jedno ministerstvo potrebuje toľko informatikov, veď v konečnom dôsledku väčšina zavádzania softvéru a hardvéru sa robí dodávateľským spôsobom.

Ohlasované znižovanie administratívy v jednotlivých rezortoch ako myšlienku pokladám za správnu, ale spôsob realizácie za nešťastný. Bez jasnej stratégie. Takto to, bohužiaľ, vyznieva ako čistka. Zvlášť po schválení zákona o štátnej službe sa spustil mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku môže pohltiť aj ich samotných tvorcov.

Keďže som v poľnohospodárskom výbore, tak sa dotknem aj samotného poľnohospodárstva. Nepokladám za správne úvahy roľníkov o nevyhnutnosti uprednostnenia rozvoja infraštruktúry pred poľnohospodárstvom a vidiekom. Ak pre agrárny sektor a vidiecky priestor nebude v tomto prechodovom období k dispozícii dostatok podporných zdrojov, dôjde k jeho ďalšiemu úpadku a vysídľovaniu. K prehlbovaniu rozdielov medzi regiónmi, zhoršovaniu ekonomickej situácie vidieka a k znemožneniu praktickej realizácie zámeru zabezpečiť jeho trvalo udržateľný rozvoj.

Slovensko by sa tak zaradilo medzi zaostalé krajiny s nevyváženou sociálno-ekonomickou štruktúrou a pripravilo by sa o možnosť dynamickejšie znižovať svoje súčasné zaostávanie za najvyspelejšími štátmi Európy a sveta.

Podstatná je úvaha, aby sme my zákonodarcovia vytvorili kritériá, keď nebudeme podplácať poľnohospodárstvo, ale vytvoríme prirodzené podmienky trhovej súťaživosti s dôrazom na kvalitu a zodpovednosť celého mechanizmu. Aby sa poľnohospodárstvo, a to či v prvovýrobe, alebo v druhovýrobe dostalo do symbiózy s potrebami trhu, prihliadnuc aj na sociálne špecifiká jednotlivých regiónov.

Tým, že dotujeme akúkoľvek formu odmeňovania, tým konáme v poľnohospodárstve neracionálne. Je potrebné dotovať a podporovať automatizáciu, čo najviac strojov, čo najmenej ľudí, čo najviac uzavretých technológií, čo najmenej byť závislí od odberateľov, napríklad aj mlieka. Prečo farmári nemôžu mať vlastnú syráreň? Vedia hospodáriť na úrovni prvovýroby aj na úrovni spracovateľskej. Prečo sa skupina vinohradníkov nedohodne, že bude mať vlastný vinársky závod? Potom vyprodukuje hrozno v takej kvalite, aby tá zodpovedala aj kvalite konečného produktu, takto to napríklad robia aj v Taliansku.

Prečo tí, čo pestujú ovocie a zeleninu nemajú vlastnú spracovateľskú jednotku, napríklad na konzervovanie, zmrazovanie, duzovanie. Keď by sme dosiahli toto prepojenie, prepojenie prvovýroby s druhovýrobou, nevznikali by také priepastné rozdiely medzi cenou prvovýroby a cenou spracovania. Je to ten istý majetok a prvovýrobca si to vie urobiť. A navyše je menej závislý od výkyvov ceny.

Napríklad terajšie správanie mliekarní, ktoré neustále tlačia cenu prvovýrobcom. V Taliansku existuje organizácia, kde 6 fariem má spoločnú syráreň a vyrába sušené syry. To znamená tvrdé syry, ktoré môžu 3, 4 roky predávať. Tým sú menej závislí od výkyvov trhu.

Na Slovensku by bolo dobré, aby sme podporovali produkty, ktoré sa historicky osvedčili a ktoré sú prirodzenou tradíciou. Toto sú špecifiká Slovenska, kde sa dá vyprodukovať aj predať ako kvalitné. Do tejto sféry patrí, že by sa malo na Slovensku robiť aj ekologické hospodárenie.

Prebieha diskusia o génoch. Niektorí tvrdia, že je to nebezpečné. Niektorí opak. Nevieme, či nedôjde k znehodnoteniu pôdy alebo vzniku superburín tak, že v budúcnosti bude problém ekologické hospodárenie. Nikto nevie, aké sú dopady na zvieratá, ktoré konzumujú tieto produkty, a nikto nevie presne predvídať, aké riziká prinášajú z dlhodobého pohľadu aj na samotného človeka. K tejto problematike je potrebné pristupovať s maximálnou obozretnosťou a s plnou súčinnosťou s výskumom.

Práve otázka výskumných ústavov je paradoxom tohto rozpočtu. Táto vláda navrhuje zníženie 20 % všade. Poľnohospodársky výskum je podriadený rezortu, teda ministerstvu poľnohospodárstva. Ak dostane povinnosť 20 % úspory, tak oni vlastne stratia 40 %. A to je veľmi zlé, keď 40 % nebude môcť poľnohospodársky výskum používať.

Sme v období, keď celá Európska únia hovorí o informačnej spoločnosti. Čo je informačná spoločnosť v poľnohospodárstve? Čo je to znalostná ekonomika v poľnohospodárstve? Je to oblasť, keď som počúval kuloárne reči, že sa tam dá schovať všetko. Nehovoríme o tom, a pritom je to o 11 mld. korún.

Toto sú obrovské peniaze a bol by som rád, keby v krátkej budúcnosti neskončili v tieni dotácií. Treba ich použiť s cieľom správať sa sofistikovanejšie s dôrazom na lepšiu technológiu, lepšie hospodárenie, znižovanie potreby ľudského činiteľa. Skrátka je veľa vecí, ktoré v podstate informačnej spoločnosti z toho vyplývajú.

Na strane 6 komentáru k návrhu rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2007 a 2009 sa konštatuje: "Európska komisia pre rok 2007 pripravuje prehodnotenie podpory energetických plodín tak, že umožní aplikovanie tejto platby z prostriedkov EÚ aj v nových členských krajinách. Podpora pestovania energetických plodín je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." V tabuľkových prílohách som však nenašiel vyčlenenú finančnú sumu určenú na podporu pestovania energetických plodín a výroby biopalív, bionafty a bioetanolu.

Páni a dámy, je pre mňa nevysvetliteľné, prečo dotujeme pestovanie tabaku a pestovanie liečivých rastlín nie.

Z konštatovania vodohospodárskych odborníkov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o plnení programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 vyplýva, že v súčasnosti nie je na území Slovenskej republiky dostatočne zabezpečená protipovodňová ochrana v žiadnom územnom celku a že pri objeme súčasných finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu nie je reálne splniť aktivity v uvedenom programe.

Pretože stále sa opakujúce povodne na území Slovenska spôsobujú škody a náklady veľkého rozsahu, je nutné komplexne riešiť protipovodňovú ochranu Slovenskej republiky tak, aby bola uznesením vlády prijatá ako program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010.

Nakoľko došlo k zaostávaniu plnenia programu, treba ho prehodnotiť a aktualizovať až do roku 2015. Je nevyhnutné v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia vyčleniť adekvátne finančné prostriedky na plnenie programu. Od roku 1992, kedy bolo uvedené do prevádzky Vodné dielo Gabčíkovo, nedalo sa do užívania žiadne ďalšie, hoci ich potreba je dokázaná. Treba ukončiť prípravu a začať realizovať najmä vodné diela Tichý potok a Slatinka. Rozpočet s nimi ani okrajovo nepočíta.

Záverom dovoľte, aby som sa pochvalne vyjadril k činnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde prevláda konštruktívnosť, vecnosť a vedomie všetkých členov o neutešenom stave poľnohospodárstva a životného prostredia. Preto aj väčšina návrhov, ktoré výbor schválil, mali moju podporu.

Žiaľ, rozpočet ako taký nemá moju podporu. Myslím, že prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa dajú využiť lepšie a viac v prospech občana. Bez populizmu, ale v reálnej potrebe. Vo veľa prípadoch to zaváňa plytvaním a nedomyslením dôsledkov. Majme sa lepšie, pomáhajme si v dobrej službe, usilujme sa o lepší život spoluobčanov. Ale prosím, na pevných a premyslených základoch. Nech nám v tom dobrý Pán pomáha. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani Angyalová Edita, Petrák Ľubomír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má Angyalová Edita.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, vystúpili ste zmierlivo, takže ja verím, že v dobrej viere. Ale nedá mi nereagovať, lebo naozaj vaše vystúpenie bolo plné relatívne zaujímavých morálnych apelov, s ktorými by sa dalo v mnohom súhlasiť, ale naozaj takmer absolútne bez elementárnych kontextov a takmer úplne bez návrhov riešení alebo aspoň náznakov nejakých riešení. A musím povedať, že v mnohom proste tie vaše vety potom vyzneli ako floskuly.

Ja sa dotknem len tej časti, ktorej som sa venovala a ku ktorej mám tým pádom aspoň nejaké základné právo sa vyjadriť. Spomínali ste dôchodkovú reformu, spomínali ste odvody, povedali ste, že odvody sú privysoké a treba ich znižovať, ale ten kontext.

Tak po prvé. Odvod nie je len na strane zamestnávateľa akýmsi trestom, ktorý zaťažuje cenu práce. Veď odvod je platba, ktorá spoločne plynie do fondov, z ktorých sa potom vyplácajú isté udalosti, ktoré sa stanú obyvateľstvu - nemoc, invalidita, dovŕšenie dôchodkového veku. Keď sa pozrieme na ten systém, tak prídeme na to, že je finančne nestabilný, že je nevybalansovaný, že v Sociálnej poisťovni je proste situácia, ktorú treba vážne riešiť, a to asi nespôsobila táto vláda. To asi uznáte, že za 5 mesiacov tejto vlády sa tieto situácie nestali, takže hovorím ešte raz, s tými morálnymi apelmi sa dá súhlasiť, ale s istým proste popísaním kontextu a s istými návrhmi riešení. Potom by sme mohli viac polemizovať o tom, čo hovoríte. Takto to vyznelo naozaj v mnohom ako floskuly.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším s faktickou poznámkou pán Petrák Ľubomír.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ja chcem oceniť konštruktívny tón vášho vystúpenia. Zaznelo v ňom veľa racionálnych podnetov, o ktorých sa dá vecne diskutovať, aj keď máme možno rôzne názory na ich riešenie, ale myslím si, že je potrebné o nich racionálne diskutovať.

Ak dovolíte, ja by som sa dotkol pár poznámok, ktoré ste povedali. Neviete si predstaviť podnikanie s deficitom. Neviete si predstaviť život rodiny, trvalý život s nedostatkom finančných prostriedkov, čo je opätovne deficit. Ale potom sa spýtam, a to nie je otázka ani tak na vás ako na predchádzajúcu vládnu koalíciu, prečo ste urobili dôchodkovú reformu tak, že prináša stabilný deficit vo výške zhruba 20 mld. korún pre Sociálnu poisťovňu? Prečo ste nevyčlenili bývalá vládna koalícia finančné prostriedky z privatizácie na krytie deficitu dôchodkovej reformy? Ja si osobne myslím, že aj tu sa treba pozrieť racionálne na veci a dať si na misku váh jednu stranu, druhú stranu a potom hľadať dobré riešenia. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán Peter Gabura, nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Pani poslankyňa, pán poslanec, ja som, kto to pozorne počúval, v tých okruhoch naznačil túto problematiku a pomerne jasne ju pomenoval. My sme teraz v opozícii. Ja neponúkam riešenia, ja pomenúvam okruhy problémov. Ak nájdeme cestu, že budeme komunikovať o riešeniach, je to o inom. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pán Gyula Bárdos.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude už len krátke a skôr politické. Svoje výhrady, tak ako moji kolegovia k jednotlivým kapitolám, sme predniesli v priebehu troch dní.

Pri takom vážnom dokumente, ako je štátny rozpočet, ako sa tu snažíte od začiatku tejto schôdze pripomínať, ako si to uvedomujeme aj my, chcem vyjadriť vážnu výhradu voči tomu, že na rokovaní parlamentu sa zúčastňovali ministri úplne minimálne, možno na výnimku troch ministrov, ktorí sa striedali na lavici predkladateľa, o premiérovi už ani nehovorím, že prejavil totálny nezáujem o prerokovanie takého vážneho dokumentu, ako je štátny rozpočet a že je veľmi smutné, že rozpočet obhajujú poslanci parlamentní, a nie predstavitelia vlády, ktorá tento rozpočet predkladá.

Čiže nevystúpil žiaden minister vlády, premiér vlády, je to skutočne za mojej pamäti, keď to zoberiem 12 rokov dozadu, to je snáď po prvýkrát v tomto parlamente, že sa nevyjadril žiaden minister počas rozpravy a že pomaly ani neviem, aký má hlas minister financií, nevyjadril sa k takým vážnym možno aj pripomienkam, aj k dokumentu, je skutočne neskutočné. Takto by som to asi povedala. (Potlesk.)

Pani spravodajkyňa mi tu potichu hovorí, že všetko bude. My všetci veľmi dobre vieme, že pán minister financií sa prihlási alebo povie v záverečnom slove svoje názory, na ktoré už ale nikto nebude môcť reagovať, a to je ten problém, keď sme mali viesť diskusiu v tomto parlamente a nie to, že nás vôbec nechcete počúvať. Čiže to je prvá výhrada.

Druhá moja výhrada alebo druhý môj názor, ktorý tu chcem tlmočiť, je ten, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich rokov, keď opozícia nekonečne navyšovala deficit rozpočtu mnohokrát bez ohľadu na to, odkiaľ zoberie tieto finančné prostriedky, táto opozícia sa dohodla, že pozmeňujúce závažné návrhy, ktoré bude predkladať, nenavýšia deficit štátneho rozpočtu, čím jasne ukazujú, že nám záleží na tom, aby si Slovenská republika zachovala dobrý kredit a aby sme neohrozili euro v roku 2009.

Predkladáme spoločné návrhy, sú to vážne návrhy, ale tu chcem podotknúť, že už dnes zaznievali alebo možno aj v priebehu troch dní zaznievali, žiaden opozičný návrh neprejde, žiaden vážny opozičný návrh neprejde, pretože asi vládna koalícia sa rozhodla dnes len s mocou a silou presadzovať niečo, načo nechce diskutovať v tomto parlamente.

Pred chvíľočkou tu zaznelo z úst vo faktickej poznámke poslanca, že ide o akési do roku 2006 volebné rozpočty. Pýtam sa ale, aké volebné rozpočty, ak vy z nich budete do budúcnosti profitovať, ak vy z nich už dnes v rozpočte profitujete s tým, že sa navýšili daňové príjmy a môžete ich rozdeľovať. Aký volebný rozpočet?

A na záver chcem povedať len toľko, predkladatelia tým, že odignorovali, a to i vláda a ministri, že odignorovali tento parlament, prezentujú to, že je to len moc sily a utvrdzujú opozíciu, že im nejde o štátny rozpočet, aby bol prijatý v tomto parlamente všetkými poslancami, ktorí zodpovedajú za chod tejto krajiny bez ohľadu na to, či sú v koalícii, alebo v opozícii. Záleží vám len na tom, aby ste mohli vládnuť a preukázať svoju silu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán Mikloško František, Angyalová Edita, Lipšic Daniel, Kahanec Stanislav. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Kolegyne, kolegovia, vláda je miesto, ktorá zasadá obyčajne uzatvorene a potom sú tlačové konferencie, kde predseda vlády alebo príslušný minister povie to, čo uzná za vhodné. Parlament je miesto, a v tom je jeho základná sila, kde sa hovoria veci otvorene, kde sú prítomní novinári, kde často sú priame prenosy do televízie alebo do rozhlasu.

To, čo ma trošku šokuje, samozrejme, každá vládna koalícia si chce presadiť svoj rozpočet, lebo to je jej videnie sveta na ďalší rok. Ale po tie minulé roky naši ministri a naši poslanci presviedčali o svojej pravde opozičných poslancov. Presviedčali, proste presviedčali nielen poslancov, ale cez médiá presviedčali verejnosť o tom, že to, čo presadzujú, má zmysel.

To, čo ma šokuje, že vy necítite vôbec potrebu nikoho ani presviedčať. Proste vy ste nejako tak zle pochopili tých 85 hlasov, ktoré máte v parlamente, že vy mlčíte a potom si to odsúhlasíte. Veď aj tak sa dá žiť, veď ako hovoria naši priatelia východniari, "tak še dá, i tak še dá", ale je to nový fenomén v slovenskom parlamentarizme, že necítite potrebu nikomu povedať, že to, čo robíte, je naozaj dobré a správne, že to máte premyslené.

Nuž, akoby povedal môj kolega Gabura, nech vám v tom Pán Boh pomáha. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani Angyalová Edita.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len jednu vetu, pani kolegyňa, lebo opäť chýbal kontext. Ja neviem garantovať za celú opozíciu, lebo si tú situáciu nepamätám, ale určite vám viem garantovať za minulý opozičný klub strany SMER, že pri poslednom rozpočte sme sa rovnako zaviazali, že nebudeme predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré by zvyšovali deficit, a dokonca to v tom čase aj vtedajší minister financií pán Mikloš ocenil. Takže skúsme trošku aj v kontextoch hovoriť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slová má pán Daniel Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som rád zareagoval na pani kolegyňu Sabolovú, pretože aj minulá vláda mala v tej politickej kultúre, samozrejme, rezervy. Nie, boli sme tu vždy všetci pri rozpočte, opozícia nám to vehementne vyčítala, ale bolo nás tu vždy viac. Dnes tu nie je ani minister financií, predsedu vlády sme videli, myslím, naposledy, keď tu bol aj pán prezident. To isté v legislatíve nám opozícia vyčítala niekedy dlhé pozmeňujúce návrhy a nádejali sme sa všetci, že ten záväzok, ktorý si dala vládna koalícia na začiatku, že sa to zlepší.

Takže som veľmi nemilo prekvapený, ako sa v praxi nová politická kultúra napĺňa pri rokovaní o takom závažnom zákone, ako je štátny rozpočet.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kahanec Stanislav.