B. Bugár, poslanec: Pán predsedajúci, ja si myslím, že je to vo vašej kompetencii ako predsedajúceho, kľudne môžete požiadať ústavnoprávny výbor, ani o tom hlasovať nemusíme, aby v budúcnosti sme sa vyvarovali ďalším, no, akciám, ako sme si to mohli dnes ráno prežiť. Zbytočne už 1,5 hodinu stojíme len preto, lebo bol porušený rokovací poriadok. Však aj ja som upozornil, pod Rozpravou je čl. 28, ktorý hovorí o možnostiach napr. aj vedenia, že môže hocikedy vystúpiť, ale v rámci rozpravy. To znamená, že vy môžete rozhodnúť a požiadať ústavnoprávny výbor, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby dal výklad, ako sme to robili v minulosti v rôznych iných veciach.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som vás chcel informovať, že v rámci rokovania poslaneckého grémia pán predseda parlamentu už rozhodol o tom, že to postúpi na základe tej iniciatívy, ktorá bola tam v grémiu prednesená, ústavnoprávnemu výboru a tým pádom že vytvoríme podmienky pre plynulé rokovanie tohto parlamentu v tejto chvíli.

To znamená, ja sa musím opýtať ešte raz, pani poslankyňa Sabolová, keďže ste boli prítomná na tom grémiu, či trváte na tom, aby sme ešte raz hlasovali o tomto vašom návrhu, hoci tam už pán predseda parlamentu rozhodol, že to postúpi ústavnoprávnemu výboru. Áno?

M. Sabolová, poslankyňa: Áno, lebo chcem, aby sme hlasovali teraz a aby to bolo teraz na ústavnoprávnom výbore.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Samozrejme, ešte počkáme na procedurálny návrh pána poslanca Minárika.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ešte jeden procedurálny návrh tu odznel, predložil ho pán poslanec Mikloško a nehlasovalo sa o ňom. Dajte o ňom hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som dal teraz hlasovať o procedurálnom návrhu... (Hlasy z pléna.) Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Tak sa, prosím prezentujeme a hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Sabolová. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 60, proti 24, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k pokračovaniu rokovania 6. schôdze Národnej rady, vás chcem informovať, že z dnešného rokovacieho dňa sa písomne ospravedlnil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Ľubomír Vážny a minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek z dôvodu ich zahraničnej pracovnej cesty. Obaja páni minister ma súčasne požiadali o preloženie rokovania o návrhu zákonov, ktorých sú predkladateľmi, na zajtra, t. j. stredu 13. decembra s tým, že by sme ich prerokovali ako prvé body programu. Ide o body 21 a 24. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať podľa tohto návrhu. Prosím technikov, keby potom zaradili zmenu tohto programu.

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73), ktoré sme v piatok 8. decembra 2006 prerušili po rozprave. V rozprave vystúpili všetci písomne aj ústne prihlásení poslanci a rozprava bola vyhlásená za skončenú.

Teraz dávam slovo ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Počiatkovi, aby predniesol svoje záverečné slovo po rozprave o tomto bode programu.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nová vláda po jej nástupe k moci pristúpila k spravovaniu tohto štátu s vidinou toho, že ho urobí sociálnejším a solidárnejším. Pri tejto filozofii a stratégii riadenia vecí verejných si bola a je vedomá tej skutočnosti, že akékoľvek úvahy o sociálne orientovanej a solidárnej spoločnosti musia vychádzať z toho, či na to tento štát má dostatočné zdroje v súčasnosti a či ich bude mať aj v budúcnosti. V tejto súvislosti je veľmi dôležité aj celkové spoločenské, občianske, ale aj politické prostredie a očakávania všetkých tých, ktorí tu žijú, pracujú a chcú v tom pokračovať aj naďalej.

Bolo zaujímavé sledovať reakcie na našu myšlienku budovania sociálnej trhovej ekonomiky a sociálneho a solidárneho štátu, keď sa spustila rétorika o populizme a nerealistických víziách tejto vlády a hrôzostrašných dopadoch na súčasné, ale aj budúce generácie. Nič z tohto strašenia sa však nenaplnilo a ani v budúcnosti nenaplní, naopak, predložený rozpočet dáva reálne šance na dynamický a udržateľný rozvoj všetkých sfér hospodárskeho a spoločenského života a vytvára veľmi dobré predpoklady na naplnenie zámerov tejto vlády, aby sme sa stali úplne plnohodnotným členom spoločenstva európskych krajín v uvažovanom časovom horizonte.

Táto vláda má ambície napĺňať svoj volebný aj vládny program minimálne počas nadchádzajúcich 4 rokov a predložený rozpočet jej na to dáva reálne predpoklady. Nakoniec, skutočnosť, že príjmy aj výdavky predloženého rozpočtu sú reálnymi a kvalifikovanými odhadmi, nespochybnil nikto.

Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som tu opäť pripomenul, že táto vláda jasne deklarovala strategický cieľ vstúpiť do eurozóny začiatkom roku 2009. Tomuto zámeru nielen prispôsobila zostavenie rozpočtu pre rok 2007, ale prijala aj iné kľúčové opatrenia na efektívne fungovanie celého verejného sektora.

Za významnú skutočnosť treba považovať aj to, že táto vláda zachováva kontinuitu ekonomickej transformácie s cieľom udržania vysokého tempa hospodárskeho rastu ako základu prosperity a možnosti napĺňania zámerov budovať silnú sociálnu trhovú ekonomiku. Táto skutočnosť sa pozitívne odrazila aj v rastúcej dôvere domácich aj medzinárodných finančných trhov.

Konsolidácia verejných financií je ústredným cieľom tejto vlády v strednodobom horizonte a všetky výdavkové politiky a priority sú podriadené tomuto cieľu. Okrem toho, že sa vytvoria podmienky pre vstup do eurozóny, konsolidácia prispeje k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zdravému ekonomickému rastu, celkovej makroekonomickej stabilite. A tým, že výdavky budú rásť relatívne pomalším tempom, vznikne tlak na efektívnosť ich vynakladania. Tempo konsolidácie je dostatočne ambiciózne. Deficit sa bude v budúcom roku znižovať o 0,7 % HDP. Treba však zvlášť oceniť fakt, že výrazná fiškálna konsolidácia sa realizuje v prostredí znižovania celkových príjmov verejnej správy v pomere ku HDP. V rokoch 2006 až 2009 klesnú spolu daňové a nedaňové príjmy takmer o 2 % HDP. Inými slovami, relatívny pokles príjmov musí zohľadniť nielen razantné znižovanie deficitu, ale v približne rovnakej miere aj klesajúce výdavky na HDP.

Treba zvlášť oceniť, že vláda sa pri zabezpečení zdrojov pre svoje priority rozhodla neísť cestou zvyšovania daní, ale realokáciou zdrojov a zvýšeným dôrazom na efektívnosť používania prostriedkov. Je prirodzené, a netreba na to vysokú matematiku, že vzhľadom na konsolidačné ciele a klesajúce príjmy v pomere k HDP je len obmedzený priestor na rast výdavkov. Zmysluplné hodnotenie priorít preto nemôže vychádzať len z mechanického porovnávania tempa rastu výdavkov či dokonca podielov na HDP. Nie je taktiež možné hovoriť o rozhadzovaní peňazí, keď takto zostaveným návrhom rozpočtu verejnej správy dochádza k rýchlejšej konsolidácii verejných financií, k znižovaniu miery prerozdelenia prostredníctvom verejných financií, a teda aj k nižšiemu zadlžovaniu budúcich generácií.

Vážené dámy, vážení páni, teraz niečo k jednotlivým kapitolám.

Najviac kritizovanou oblasťou bola kapitola rezortu školstva. Je nutné sa tu pozastaviť a preukázať, že školstvo je pre túto vládu významnou prioritou. Celkové zdroje na vzdelávanie majú v období posledných rokov trvale rastúcu tendenciu. To je fakt. Rastúci trend zdrojov na vzdelávanie predpokladá však i návrh rozpočtu na rok 2007, a to konkrétne o 13,3 %, čo predstavuje 4,1-percentný podiel na HDP. V tomto raste pritom ešte nie sú zohľadnené súkromné zdroje v regionálnom školstve, ktorých presná kvantifikácia je možná až na základe skutočného plnenia rozpočtu. Avšak v rokoch 2004 a 2005 dosahovali tieto zdroje priemernú ročnú úroveň zhruba 3 mld. Sk, čo predstavuje ďalší potenciálny rast na výdavkoch na vzdelávanie o približne 0,2 % HDP. V tom prípade by bol podiel celkových zdrojov na vzdelávanie na úrovni až 4,3 % HDP. Celkové disponibilné zdroje predpokladané na použitie v regionálnom školstve v roku 2007, t. j. vrátane zdrojov územnej samosprávy, by však v nasledujúcom roku mali rásť až o 15,6 % , na čo majú výrazný vplyv zdroje územnej samosprávy, pretože financovanie regionálneho školstva je ich originálnou kompetenciou. Je pravdou, že nastavenie procesu fiškálnej decentralizácie neukladá samospráve povinnosť financovať regionálne školstvo v konkrétnej výške. V tomto kontexte sa do návrhu rozpočtu verejnej správy teda premietol iba odhad objemu zdrojov, ktoré samospráva môže pre uvedenú oblasť rozpočtovať. Treba zdôrazniť, že samotný odhad výšky rozpočtových zdrojov samosprávy sa ale odvíja od v minulosti skutočne vynaložených výdavkov samosprávy na uvedenú oblasť, ako aj od predpokladaných daňových príjmov samospráv, ktoré dynamicky rastú nad očakávania pôvodných zámerov fiškálnej decentralizácie. Teda objem prostriedkov, ktoré územná samospráva môže na daný účel využiť, je reálny. Ďalej, nie je možné súhlasiť ani s konštatovaním, že rast objemu zdrojov pre vysoké školstvo je nižší ako predpokladaná inflácia, ktorá je pre rok 2007 prognózovaná vo výške 3,1 %. Samozrejme, je možné predpokladať, že po prehodnotení bude táto inflácia ešte nižšia ako 3,1 %. Výdavky rozpočtované v štátnom rozpočte pre kapitolu ministerstva školstva, ktoré sú určené na financovanie verejných vysokých škôl, sú navrhované pre rok 2007 v sume 12,1 mld., čo predstavuje medziročný rast o 4,6 %.

Veda, výskum. Výdavky na vedu, výskum treba posudzovať komplexne, nielen analyzovať objem finančných prostriedkov v rámci ministerstva školstva, resp. Slovenskej akadémie vied. Do výdavkov na vedu a výskum je korektné zahrnúť aj príslušnú rezortnú vedu, členské príspevky do medzinárodných organizácií zameraných na túto oblasť. V minulosti bolo veľmi často prezentované aj zabezpečenie finančných prostriedkov na vybudovanie Cyklotrónového centra. Zároveň nie sú takmer vôbec čerpané prostriedky z vnútorných opatrení Európskej únie. Do 30. novembra tohto roku skutočné čerpanie celkových prostriedkov rozpočtovaných na realizáciu vnútorných opatrení Európskej únie predstavovalo len 1,9 %. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že budovanie Cyklotrónového centra nie je stále ukončené a zároveň nedochádza k čerpaniu rozpočtových prostriedkov na tento účel. Teda pri porovnaní medziročného vývoja celkových výdavkov na vedu a výskum pri zohľadnení skutočného čerpania finančných prostriedkov na cyklotrón a možností v zmysle zákona presúvať nevyčerpané kapitálové výdavky a prostriedky z vnútorných opatrení Európskej únie do budúceho roka dochádza k rastu výdavkov o 29,8 %, čo je, mimochodom, nárast z 0,4 % na 0,47 % HDP.

Kultúra. Návrh rozpočtu ministerstva kultúry pre rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 zaznamenáva síce v absolútnom vyjadrení pokles rozpočtových zdrojov, ale pri posudzovaní vývoja rozpočtu kapitoly je potrebné pristúpiť k jeho medziročnému sledovaniu na porovnateľnej báze, nakoľko rozpočet tohto rezortu bol v roku 2006 výrazným spôsobom ovplyvnený jednorazovými vplyvmi. Po očistení disponibilných zdrojov ministerstva kultúry v predvolebnom roku 2006 od jednorazového zvýšenia výdavkov na dokončenie novostavby SND v sume 400 mil., ako aj prekvapivého zvýšenia rozpočtu z prioritných výdavkových titulov o 460 mil., o čom svedčí, že neboli v návrhu východísk na roky 2007 až 2009 premietnuté do roku 2007 ani v nesledujúcich rokoch, medziročná zmena porovnateľných základní rokov 2006 a 2007 predstavuje 7,4-percentný nárast. Ak od takto vytvorenej porovnateľnej základne ešte odpočítame aj výdavky na cirkvi, tak medziročný nárast je ešte vyšší, a to 8 % nad úrovňou, čo je vysoko nad úrovňou rastu verejných výdavkov. Len by som chcel pripomenúť, že tá diskusia o kultúre tu bola pomerne rozsiahla. Ja spomeniem len taký spätný pohľad na roky 1998 až 2006, koľko prostriedkov bolo alokovaných v rozpočte rezortu kultúry. V roku 1998 to bolo 2,2 mld., v roku 1999 to bolo 2,2 mld., v roku 2000 to bolo 2,2 mld., v roku 2001 to bolo 2,3 mld., v roku 2002 to bolo 2,8 mld., v roku 2003 to bolo 3,3 mld., v roku 2004 to bolo 3,3 mld., v roku 2005 to bolo 3,7 mld., v roku 2006 je to výnimočný jednorazový vplyv 3,7 mld. plus 860 mil., v roku 2007 to predstavuje 4 mld. Čiže nemyslím si, že by sme sa nejakým spôsobom vymykali z tendencií, ktoré tu boli dlhodobo nastavené, čo sa týka rezortu kultúry. Rezort kultúry navyše bude môcť v rámci 2. programovacieho obdobia čerpať zdroje v sume 140 mil. eur z operačného programu Regionálny rozvoj, z toho v rámci Ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva sumu 100 mil. eur, Rozvoja kultúrnej infraštruktúry sumu 20 mil. eur a Inej pomoci na zlepšovanie služieb v oblasti kultúry sumu 20 mil. eur. Okrem uvedených výdavkov bude môcť rezort kultúry aj v rámci operačného programu Informatizácia čerpať z prioritného si Rozvoja pamäťových a fondových inštitúcií a obnovy ich národnej infraštruktúry, na ktorú je alokovaných 163,5 mil. eur.

Sociálne veci. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2006 po zohľadnení prevodu prostriedkov celkové disponibilné zdroje kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2007 medziročne rastú o 8 %. Objem výdavkov na dávky a príspevky sociálnej pomoci narastajú takmer o 10 %, čo je vysoko nad úrovňou prognózovanej inflácie, resp. zvyšovania životného minima. Na základe uvedeného treba konštatovať, že návrh rozpočtu na rok 2007 zabezpečuje dostatok finančných zdrojov na realizáciu celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Pri posudzovaní objemu výdavkov na jednotlivé dávky a príspevky je potrebné brať do úvahy taktiež počet poberateľov. Zníženie rozpočtovaných výdavkov pri prídavku na dieťa je spôsobené objektívnymi faktormi, a to postupným znižovaním počtu nezaopatrených detí. V roku 2007 sa očakáva pokles počtu živonarodených detí a vyšší odliv absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí pri ukončení štúdia nespĺňajú podmienku nezaopatreného dieťaťa. Pri nesystémových dávkach je zníženie odrazom prirodzeného úbytku poberateľov v dôsledku úmrtnosti. Pri týchto dávkach nevznikajú ani nové nároky. Pri rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je potrebné poznamenať, že v priebehu celého rozpočtového procesu, teda počas predchádzajúcej aj súčasnej vlády, zostal objem zdrojov na dávky a príspevky sociálnej pomoci rovnaký, menilo sa len vnútorné prerozdelenie disponibilných zdrojov, ktoré zohľadňovalo skutočný vývoj počas roku 2006, prijaté legislatívne zmeny a predovšetkým priority súčasnej vlády v tejto oblasti. V nadväznosti na už uvedené nemôžem súhlasiť s tvrdením, že dochádza k zásadnej zmene smerovania rozpočtu tejto kapitoly. Rovnako nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že v oblasti troch prioritných výdavkov tohto rezortu dochádza k zníženiu rozpočtu. Naopak, návrh rozpočtu na rok 2007 pri zohľadnení očakávanej skutočnosti v roku 2006 zvyšuje podporu rodiny s nezaopatrenými deťmi prostredníctvom viacerých dávok a príspevkov sociálnej pomoci. Pri posudzovaní objemu zdrojov smerujúcich pre túto skupinu obyvateľov je potrebné brať do úvahy ďalšie verejné zdroje vo výške zhruba 7,6 mld., ktoré získajú rodiny s nezaopatrenými deťmi prostredníctvom daňového bonusu.

Zdravotníctvo. Medziročný rozpočtovaný nárast verejných zdrojov v rezorte zdravotníctva v roku 2007 oproti rozpočtu pre rok 2006 predstavuje nárast o 9,7 %. Pri uvedenom raste zdrojov v rezorte sa zároveň uplatňujú sociálne zmeny v systéme zdravotníctva, pretože súčasná vláda presadzuje sociálnu politiku smerujúcu k zníženiu finančnej zaťaženosti osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, napr. zrušením niektorých poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zmena sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky z 19 % na 10 % bude vplývať na zníženie nákladov na spotrebu aj priamo na obyvateľov. Zároveň budú náklady rezortu nižšie v súvislosti so zníženou cenou liekov a zdravotníckych pomôcok.

Rozvoj bývania. Celkové disponibilné zdroje na podporu bývania pre rok 2007 rastú v porovnaní s rokom 2006 o 29,3 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje rast o 2 mld.

Doprava. Celkové zdroje kapitoly sa v roku 2007 navrhujú v sume 39,3 mld. Po započítaní zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti a zohľadnení presunu nevyčerpaných prostriedkov EÚ a spolufinancovania sa celkove disponibilné zdroje predpokladajú v sume 45,8 mld., čo v porovnaní s disponibilnými zdrojmi v roku 2006 predstavuje zvýšenie o 805 mil.

Cestná infraštruktúra. Na cestnú infraštruktúru by mala ísť čiastka 27,2 mld., čo je o 5,1 % viac ako v roku 2006. V porovnaní s rokom 2006 sú pritom vytvorené lepšie podmienky na čerpanie prostriedkov vzhľadom na to, že žiadne rozpočtované prostriedky nie sú viazané na schválené predfinancovanie projektov z Kohézneho fondu. V roku 2006 boli takto viazané výdavky v sume 5,6 mld. vrátane prostriedkov ešte z roku 2005, ktorých čerpanie bolo podmienené predložením potvrdenej pohľadávky Slovenskej republiky voči EÚ z titulu už spomínaného predfinancovania. Tu by som sa tiež pozastavil s len takou veľmi stručnou rekapituláciou, koľko prostriedkov išlo na rýchlostné cesty a diaľnice za posledné roky. Čiže pôjdem postupne. V roku 1998 to bolo 9,8 mld., v roku 1999 to bolo 7,6 mld., v roku 2000 to bolo 8 mld., v roku 2001 to bolo 7,9 mld. v roku 2002 to bolo 9 mld., v roku 2003 to bolo 7,5 mld., v roku 2004 to bolo 9 mld., v roku 2005 to bolo 9,8 mld., až v roku 2006 to bolo 21 mld., v roku 2007 to predstavuje taktiež 21 mld.

Železničná doprava. Pre podporu železničnej dopravy predstavujú v roku 2007 disponibilné zdroje sumu zhruba 15,9 mld., čo je v porovnaní s rokom 2006 nárast zdrojov o 1,73 %. Na zabezpečenie financovania výkonov vo verejnom záujme sa pritom rozpočtuje suma 8,1 mld., z toho by malo smerovať 4,5 mld. na osobnú dopravu pre Železničnú spoločnosť a 3,6 mld. na železničnú dopravnú cestu pre Železnice. Pri železničnej doprave sa však treba zamyslieť aj nad efektívnosťou vynakladania finančných prostriedkov v tejto oblasti, a to najmä v regionálnom kontexte a v porovnaní s autobusovou dopravou.

Pôdohospodárstvo. Zabezpečenie priamych platieb vychádza z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala prioritne riešiť negatívny vývoj životnej úrovne a úpadok vidieka aj formou stimulácie farmárov, ktorým garantovala rovnaké podmienky v porovnaní s okolitými novými členskými krajinami Únie. V predchádzajúcich rokoch Slovenská republika zabezpečila dorovnanie priamych platieb na najnižšej úrovni v porovnaní s okolitými krajinami. Rast výdavkov v tejto kapitole je na úrovni 13,57 %.

Súdnictvo. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 platy zamestnancov rezortu spravodlivosti s výnimkou sudcov vzrástli o 6 %. Platy sudcov vzrástli o 17,4 %, v čom je zohľadnený štrnásty plat sudcov a súčasne zvýšenie platov sudcov v nadväznosti na skutočne dosiahnutú mzdu v národnom hospodárstve za rok 2005. Celkový nárast miezd v kapitole ministerstva spravodlivosti pritom dosahuje úroveň 9,2 %. V náraste miezd aparátu ústredného orgánu sa v rozpočte na rok 2007 premieta vo výške 6 % valorizácia, čo predstavuje zvýšenie limitu mzdových prostriedkov zo 116 mil. na 124 mil. v roku 2007.

Životné prostredie. Rezort životného prostredia tak bude mať v roku 2007 k dispozícii prostriedky vrátane medziročných presunov v celkovej sume 11,9 mld. Medziročný nárast disponibilných zdrojov tak predstavuje 4,6 mld. Prostriedky rozpočtované na roky 2005 a 2006 sa nečerpajú, a to najmä kvôli oneskoreniu realizácie projektov Kohézneho fondu. Pri správnej alokácii disponibilných prostriedkov a pri efektívnom riadení a čerpaní prostriedkov z Európskej únie by však mal rezort pokryť všetky svoje potreby a plniť záväzky Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia.

Vnútro. V prípade, že dôjde k schváleniu už predloženého pozmeňujúceho návrhu na navrhovanú sumu 850 mil. a zároveň sa odpočítajú jednorazové výdavky na zabezpečenie prípravy a konania volieb do Národnej rady a volieb do orgánov samosprávy, ktoré boli v roku 2006 rozpočtované v sume zhruba 400 mil. korún, tak pri takto porovnateľných rozpočtových zdrojov prišlo k nárastu zdrojov rezortu vnútra oproti roku 2006 o zhruba 3 %. Pokiaľ ide o kapitálové výdavky rezortu, dochádza v roku 2007 po započítaní už uvedených úprav k výraznému nárastu kapitálových výdavkov takmer o 1,5 mld., ktoré majú byť prednostne použité na dobudovanie ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru. Taktiež tvrdenie o poklese bežných výdavkov rezortu vnútra sa nezakladá na pravdivých informáciách. Bežné výdavky po premietnutí už spomenutých jednorazových výdavkov na zabezpečenie prípravy a konania volieb rastú o 5,8 %. Hovoriť aj o medziročnom poklese výdavkov na Hasičský a záchranný zbor o 600 mil. vtedy, keď výdavky pre túto oblasť medziročne rastú takmer o 150 mil., považujeme za prinajmenšom nezodpovedné.

Diplomacia. Priame porovnanie rozpočtových zdrojov rezortu zahraničných vecí pre rok 2007 vychádza v porovnaní s rokom 2006 nižšie, čo však významne ovplyvňuje od roku 2007 platná decentralizácia príspevkov za Slovenskú republiku do medzinárodných organizácií v sume 207 mil. Po zohľadnení tejto skutočnosti medziročný rast zdrojov rezortu zahraničných vecí predstavuje 3,3 %.

Toľko stručne k jednotlivým kapitolám.

Vo všeobecnosti by som ešte chcel zdôrazniť, že v budúcnosti bude nevyhnutné presnejšie analyzovať a lokalizovať miesta neefektívneho vynakladania verejných prostriedkov, na čo momentálne táto vláda ani predošlé vlády nemali vybudované adekvátne podporné nástroje. Je totiž absurdné posudzovať výdavky z roka na rok len z pohľadu úrovne predchádzajúceho roka a je takmer nemožné preukázať, či je množstvo prostriedkov na výkon partikulárnej agendy nedostačujúce alebo naopak, absolútne premrštené. V tomto kontexte vyznieva ako absurdné aj porovnávanie návrhu rozpočtu s návrhom rozpočtu za predošlý rok, a nie s reálnym čerpaním v danom roku. Je nutné vždy vychádzať z reálneho čerpania, ktoré často ako jediné naznačuje reálne potreby alebo reálnu absorpčnú schopnosť.

Vážené dámy, vážení páni, už iba niekoľko viet na záver. Snažil som sa pokryť najmä tie oblasti, ktoré ste podrobili najostrejšej kritike. Na základe toho, čo som teraz prezentoval, však nechápem prečo. Je zrejmé, že žiadna z analyzovaných oblastí nie je v pozícii útlmu či úpadku, práve naopak. Mrzí ma taktiež, že ste tento rozpočet odsúdili už dávno predtým, ako vôbec nadobudol finálne kontúry. Viem, že ste ma chceli počuť už počas rozpravy, ale práve preto, že všetky opozičné strany jasne deklarovali, že tento rozpočet nepodporia, bolo zbytočné uberať vás o čas. Myslím si, že vnútorne aj mnohí súhlasíte s tým, že tento rozpočet je dobrý, ale, pochopiteľne, to nemôžete prejaviť verejne. (Potlesk.)

Napriek tomu všetkému by som na záver poďakoval rád všetkým prítomným za pokojnú a dôstojnú rozpravu o tomto rozpočte, ktorý nás bude sprevádzať cez pravdepodobne ekonomicky najlepší rok od vzniku samostatného Slovenska. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom krátkom vystúpení chcem zareagovať na priebeh rozpravy k štátnemu rozpočtu, zákonu zákonov.

Chcem na úvod pochváliť korektnú diskusiu, pokiaľ sa týka rozpravy k štátnemu rozpočtu. Chcem aj pochváliť to, že tak ako opozícia, ani koalícia alebo nikto tu z prítomných nespochybnil príjmovú časť štátneho rozpočtu, nespochybnil to, že tento štátny rozpočet je tým štátnym rozpočtom, ktorý otvára možnosť vstupu do menovej únie Slovensku od 1. 1. 2009. Ak sú rozdiely a ak sú vôbec úvahy o tom, akým spôsobom tento rozpočet je pozitívny alebo nie, to sú už rozdiely v tom, akú štruktúru výdavkov by si priala opozícia a akú štruktúru výdavkov a aké priority si nadefinovala táto vláda.

Dovolím si vyjadriť sa k tým zásadným veciam, ktoré tu boli poznamenané.

Tak prvá vec. U niektorých poslancov, ktorí vystúpili, tu odzneli úvahy o tom, že je šťastím, je, povedzme, radosťou, že táto vláda robí politiku znižovania prerozdeľovania, teda zníženia verejných výdavkov voči hrubému domácemu produktu, a že vlastne kde smeruje vláda, ktorá má v podtexte sociálny charakter alebo v názve slová sociálna demokracia alebo koalícia, ktorá sa prihlásila k tomuto návrhu štátneho rozpočtu. No musím povedať, že to nie je nejaká radosť, šťastie, ale je to jednoducho trojčlenka pre žiaka základnej školy. Ak sa znižuje deficit verejných financií, tak je logické, že sa znižuje aj prerozdelenie verejného dlhu. Čiže to nie je, by som povedal, nejaká empíria, ktorá by niekoho osvietila, ale jednoducho fakt, že táto vláda bola ochotná pristúpiť k zníženiu deficitu verejných financií a tým pádom zabezpečiť schodok na úrovni kritéria Paktu stability. Skôr je tuná namieste otázka, kde bola predošlá stredopravá koalícia, ktorá bola ochotná zvyšovať výdavky a zvyšovať prerozdeľovací mechanizmus, prerozdeľovací mechanizmus na základe toho, že vyššie teda verejné výdavky voči HDP boli základom toho, o čom komunikovala predošlá vláda.

Určite môžeme sa zhodnúť na tom, že päťpercentný rast ekonomiky je významným rastom, pričom predchádzajúca vláda proste jednoducho nepristúpila k razantnejším úkonom. Ak 4,2 % je razantnejšie riešenie, no myslím si, že nie. V rétorike ďalších vystupujúcich sa tu objavil mýtus, a nazvem to manuál, o tom, že reformy boli tou časťou, ktorá zabezpečila takýto rast alebo takýto progres v štátnych rozpočtoch jednak predošlých a jednak na roky 2007 až 2009. No ak sa tu téza objavila ďalšia, že táto vládna koalícia má záujem rušiť reformy, tak jedno z týchto dvoch tvrdení môže fungovať. Ak je rast 7,1 %, čo je ešte výraznejší rast oproti viac ako päťpercentnému rastu za rok 2006, tak musíme pochybovať, buď jedna, alebo druhá téza nemôže fungovať. A nemôže fungovať preto, lebo môžeme sa síce zhodnúť na tom, že základom rastu slovenskej ekonomiky sú zahraničné investície, ktoré do roku 2002 boli veľmi podhodnotené, ale ak z tejto tézy vychádzame, tak si musíme uvedomiť, čo je pre zahraničného investora tou základnou prioritou pri vstupe na slovenský trh. No v prvom rade to je to, aby teda bola lacná a v zásade vzdelaná pracovná sila, aby bolo tu priaznivé podnikateľské prostredie. Je jasné, že priaznivé podnikateľské prostredie bolo podporené aj reálne zníženou sadzbou daní, nezavedením daní z dividend. Ale to ani táto vládna koalícia nebola ochotná zrušiť alebo znížiť. Pozrime sa na ďalšie reformy. Ak si zoberieme sociálnu reformu, tak vychádzajúc z toho predsa pre zahraničného investora nie je dôležité, či bude tu 2., 3., 4., 5. pilier, pre zahraničného investora je dôležité to, aké budú odvodové náležitosti pre neho. A, bohužiaľ, ale v týchto odvodových náležitostiach táto vládna koalícia neurobila takmer nič. Pokiaľ ide o zdravotnícku reformu, niekedy nazývanú deformu, musím povedať, že pre toho investora je dôležitejšia kvalita poskytovaných služieb ako to, ako bude riešená zdravotnícka reforma. Tou najdôležitejšou reformou, si myslím, mala byť reforma vzdelania, ale nie v zmysle spoplatnenia vysokého školstva, ale reforma sama osebe, čo má veľký vplyv aj na znalostnú ekonomiku, aj na prílev peňazí do tohto systému, už minimálne vzhľadom na to, že absorpcia tohto ministerstva je obmedzená možnosťami a zmenami, ktoré nastali za posledné obdobie, kde tých zmien veľa nenastalo. Na tom sa môžeme zhodnúť.

A práve preto aj prejdem na ten tretí bod. To sú v podstate priority, o ktorých sa tu veľmi dlho rozprávalo, aké priority si priala táto vládna koalícia. No myslím, že už tu bolo dosť jasne povedané, aj pokiaľ sa týka vypichnutej kapitoly vedy, výskumu a inovácie. Jednoducho presunmi peňazí z rokov 2006 a nedočerpaním jednoducho nekvalitou riešenia vecí práve v tejto oblasti dochádza k tomu, a to sú čísla, ktoré sú presné, že na vedu a výskum na rok 2006 budú použité zdroje vo výške 6,6 mld. Sk. Ak sa presunú peniaze, ktoré boli nevyužité alebo ktoré neboli realizované vzhľadom na to, že tá pripravenosť v tomto rezorte nebola dostatočná, sa presunú na rok 2007. A bude to výška na úrovni 8,5 mld. korún, čo je nárast takmer o 30 %. Toto sú efektívne čísla a to isté platí aj v kapitole ministerstva dopravy. Ak by vláda sa zaoberala viac pripravenosťou stavieb, a nie privatizáciami v rámci rezortu ministerstva dopravy, bol by čas na to, aby sa dnes nepresúvalo viac ako 6 mld. Sk v oblasti infraštruktúry, a netvrdili by sme, že dnes táto vláda nezabezpečuje rozvoj regiónov, lebo predchádzajúca vláda veľmi vkusne, umeleckým dojmom nadefinovala zdroje, pri ktorých asi ani nemala predstavu o tom, že ich jednoducho využije. A to sa stáva to, že v tejto oblasti ministerstva dopravy sa presúva viac ako 10 mld. korún, z toho na diaľnice viac ako 6 mld. korún. O akom vyrovnávaní regionálnych rozdielov rozprávame? Myslím, že tento systém riešenia vecí bol bežný v predchádzajúcich obdobiach. Spomeniem len sociálnu oblasť, kde v ukazovateli hmotnej núdze sa deklarovali rezervy, ale evidentné rezervy vo výške 4,6 mld. Sk. Vláda bola presvedčená, ak prepočíta počet ľudí v hmotnej núdzi krát príspevok, že tieto peniaze nemôže použiť. Čiže vláda si vytvárala jednoducho rezervy na to, aby deklarovala veľmi pekným umeleckým dojmom, že jednoducho tie peniaze sú tam a že jednoducho táto vláda alebo predchádzajúca vláda jednoducho riešila sociálny zmier, čo teda v skutočnosti nebolo, lebo vytvárala si výrazné rezervy v tejto oblasti. Myslím, že tu bola aj spomenutá oblasť valorizácie na dieťa. Ja chcem upozorniť, že táto valorizácia je v rozpočte v roku 2007, nebola uplatňovaná v rokoch 2005, 2006. A práve cez presun peňazí, ktoré neboli zabezpečené v tejto kapitole, je to viac ako miliarda korún, bude zabezpečená táto valorizácia.

V závere by som chcel povedať len toto. Myslím si, že vo svojom vnútri každý poslanec Národnej rady musí oceniť zodpovedný prístup tejto vlády, tak ako ja ho oceňujem, že bola ochotná ísť do ťažkého boja, ťažkého boja s tým, aby zabezpečila jednak kritériá, ktoré sú pre ňu dôležité v oblasti prijatia eura na Slovensku, ale aj v oblasti toho, aby zabezpečila to, čo v programovom vyhlásení deklarovala v oblasti sociálnych vecí. Bolo tu už spomínaných veľa opatrení, ktoré prijala táto vláda. Myslím si, že v kútiku duše myslím si, že aj terajšia opozícia nie je nestotožnená s rozpočtom vlády Slovenskej republiky, si myslím, že tu sa hľadajú niekedy možno pseudoproblémy, aby sa našiel dôvod na to, aby sa historicky nepodporil takýto rozpočet alebo prvýkrát opozícia nepodporila takýto rozpočet.

Na záver chcem poďakovať všetkým tým, ktorí aktívne pristúpili či už v rozprave k tomuto štátnemu rozpočtu, všetkým tým, ktorí sa podieľali pri príprave štátneho rozpočtu, a všetkým vám, poslancom, ktorí ste vystúpili na to, za tú prácu, ktorá bola urobená v posledných dvoch mesiacoch aj s prípravou zákonov, ktoré súviseli so štátnym rozpočtom. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vyhlasujem prestávku do 11.35 hodiny na poradu poslaneckých klubov. Hlasovať budeme o 11.35 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.37 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze. Dámy a páni, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. Chcem vás všetkých požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, čaká nás relatívne náročný maratón hlasovania o zákone zákonov pre budúci rok. (Ruch v sále.) Chcem poprosiť o kľud a primeranú pozornosť, aby nedochádzalo pri hlasovaniach k nedorozumeniam.

Poprosím teraz spoločného spravodajcu, pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda Národnej rady. Vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som otvoril hlasovanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

V rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 vystúpilo celkom 42 poslancov bez faktických poznámok, z toho 26 prednieslo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, z toho 7 prednieslo procedurálne návrhy na vyňatie bodov zo spoločnej správy výborov (tlač 73a) a 26 procedurálnych návrhov, 16 poslancov prednieslo spolu 24 pozmeňujúcich návrhov.

Doporučujem nasledovný postup hlasovania. Hlasovať budeme podľa dvoch spoločných správ, a to 73a a 73b, 73a je spoločná správa výborov, ku ktorej som v úvode vystúpenia navrhol postup hlasovaní, a 73b sú pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy, rokovania v období 6. až 8. decembra 2006. K návrhu zákona máme pripravené v spoločnej správe 73a dva návrhy uznesení, návrh uznesenia č. 1 týka sa návrhu zákona ako celku, návrh uznesenia č. 2 sa bude týkať už schváleného návrhu zákona a bude obsahovať odporúčania a požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde obsiahnuté jednak v spoločnej správe 73a a jednak v spoločnej správe 73b, pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka.

Čiže postup hlasovania. Po prvé, zo spoločnej správy 73a treba vyňať zo spoločného hlasovania časť IV bod A 11 v časti na schválenie, v časti IV body v časti na neschválenie A 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 11, C 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, D 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7. Po druhé, hlasujeme spoločne o bodoch, ktoré zostali na spoločné hlasovanie na strane 22 v spoločnej správe 73a.

S návrhom na schválenie hlasujeme podľa spoločnej správy 73a z časti III o bodoch 1, 2, z časti IV o bodoch A 4, 13, 14, 15, 16, 17, 18, B 1, z časti V o bodoch 1, 2 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Poprosím, pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o týchto bodoch, ktoré som teraz menoval, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 150 prítomných, všetci boli za.

Konštatujem, že sme uvedené body zo spoločnej správy schválili.

Pokračujeme, pán spravodajca.

J. Burian, poslanec: S návrhom gestorského výboru o časti IV bodoch A 9, 10, 12, poprosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: S odporúčaním?

J. Burian, poslanec: S odporúčaním neschváliť ich.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 148 prítomných, 9 za, 123 proti, 16 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme neschválili tieto body zo spoločnej správy.

Ďalej.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Osobitne sa bude hlasovať o bodoch vyňatých zo spoločnej správy.

Bod A 11 je s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

J. Burian, poslanec: Bol podaný identický pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje tento stav.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči.

(Hlasovanie.) 149 prítomných, 65 za, 80 proti, 4 sa zdržali.

Tento bod sme neschválili.

Pokračujeme.

J. Burian, poslanec: V časti na neschválenie je bod A 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 149 prítomných, 64 za, 83 proti, 2 sa zdržali.

Ani tento bod sme neschválili.

Ďalší bod, č. 2.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. V časti IV je bod A 2.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

J. Burian, poslanec: S odporúčaním neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči.

(Hlasovanie.) 149 prítomných, 64 za, 83 proti, 2 sa zdržali.

Neschválili sme tento bod.

Ideme ďalej.

J. Burian, poslanec: V časti IV je bod A 3 s odporúčaním neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 150 prítomných, 64 za, 81 proti, 5 sa zdržalo.

Ani tento bod sme neschválili.

Hlasujeme o bode...

J. Burian, poslanec: V časti IV je to bod A 4 s odporúčaním neschváliť ho. (Hlasy z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Bod 4. Hlasujeme.

J. Burian, poslanec: Bod A 4.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči.

(Hlasovanie.) 148 prítomných, 61 za, 82 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme bod neschválili. (Reakcie z pléna.)

Pán spravodajca.