T. Cabaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 128).

Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je úprava, ktorá mení vymenúvanie a odvolávanie predsedu, podpredsedu a členov správnej a dozornej rady. Veľmi jednoducho povedané, táto kompetencia, ktorú doteraz mala vláda Slovenskej republiky, sa presúva na ministra pôdohospodárstva, ktorý je v priamej gescii zodpovedný za túto oblasť.

Ak len trochu načrieme do doterajšieho zákona, na jeho návrh doteraz vlastne vymenovala týchto činovníkov vláda. Teraz je tu priama pôsobnosť na ministra pôdohospodárstva.

Vychádzame aj z toho, že máme záujem, aby sa dosiahla pružnosť a operatívnosť pri riešení priorít a potrieb v oblasti pôdohospodárstva, usporiadaní pozemkového vlastníctva, využitia hospodárskych výsledkov dosiahnutých pri nakladaní s majetkom, ktorý bol zverený do správy Slovenského pozemkového fondu.

Navrhovaná úprava má za cieľ upraviť zloženie správnej rady, mala byť zabezpečiť objektívne rozhodnutie o hlavných činnostiach pozemkového fondu, zloženie dozornej rady si kladie za cieľ zabezpečiť kontrolu efektívneho hospodárenia s prostriedkami rozpočtu pozemkového fondu a efektívne nakladanie spravovaného majetku.

Chcem len konštatovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so súvisiacimi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika. Samozrejme, bude priestor, aby sme potom, pokiaľ zákon bude posunutý, a o to vás chcem požiadať, aby ste zaradili zákon do druhého čítania s tým, že by bol predložený na prerokovanie patričným výborom a potom na januárovú schôdzu by bol v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady.

Samozrejme v materiáloch, ktoré ste dostali k tomuto návrhu zákona, sú všetky náležitosti, ktoré návrh zákona má mať aj priložený doklad z ministerstva financií, ktorý potvrdzuje, že vyjadrenie, ktorým ako predkladatelia konštatujeme, že nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí. Toto vlastne potvrdzuje aj ministerstvo financií, sekcia rozpočtovej politiky.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu predloženého poslaneckého návrhu zákona, zaradiť ho do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému.

Nech sa páči, máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 44 z 21. novembra 2006 určil ma za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja a Pavla Džurinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak bude zákon posunutý do druhého čítania, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. októbra 2006 pod č. 118 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 24. januára 2007 a gestorský výbor do 26. januára 2007.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Zároveň mi dovoľte, aby som využil svoje právo podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a aby som sa prihlásil do rozpravy.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu, chcem len informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Do rozpravy sa prihlásil pán Lebocký Tibor, pani Tkáčová Jarmila. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, extrémne stručná všeobecná časť dôvodovej správy predloženého návrhu zákona vyvoláva odôvodnenú obavu, že predkladatelia a ich spolupracovníci nevenovali komplexnú pozornosť analýze príčin a dôvodov nedostatočnej pružnosti a operatívnosti pri riešení priorít v oblasti usporiadania pozemkového vlastníctva a pri posudzovaní ekonomickej efektívnosti nakladania s majetkom Slovenského pozemkového fondu.

Proklamovaný hlavný cieľ predkladaného návrhu je možné posudzovať ako ústretový všeobecne známej potrebe urýchlenia usporiadania pozemkového vlastníctva a zvýšenia efektívneho nakladania pozemkového fondu so spravovaným majetkom, ale len a výlučne len samotným presunom právomocí na vymenúvanie a odvolávanie predsedu, podpredsedu a členov správnej a dozornej rady je dosiahnutie tohto cieľa diskutabilné a podľa môjho názoru nedostatočne odôvodnené.

Presun rozhodovacej právomoci z vlády ako koaličného a kolektívneho orgánu na jedného člena vlády je nesystémový krok a pri organizácii spravujúcej taký rozsiahly majetok by bola táto úprava synonymom ústupu z demokratických princípov správy a užívania majetku štátu a majetku zatiaľ neidentifikovaných vlastníkov.

Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona obsahuje okrem uvedených skutočností aj viaceré legislatívnotechnické nedostatky a vzhľadom na záväzný postup v legislatívnom procese je aj termín navrhovanej účinnosti zákona nereálny.

Obraciam sa preto na vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste pri hlasovaní o prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní zobrali uvedené skutočnosti na vedomie.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Má slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno, že tých pár krátkych poznámok, ktoré vám chcem povedať, by bolo stačilo povedať aj ako faktickú poznámku, ale predsa neviem, či sa zmestím do toho limitu, takže mi dovoľte, aby som sa aj vyjadrila k tomuto poslaneckému návrhu zákona.

Je symptomatické, že v dôvodovej správe sa objavujú slová pružnosť a operatívnosť. S týmito slovami ste argumentovali pri predkladaní rôznych poslaneckých návrhov zákonov, ktorými ste zabojovali proti nezávislým kontrolným inštitúciám. Toto je ďalší takýto pokus. Po vyhodnotení informácií z posledných dní, mám napríklad na mysli snahy HZDS - Ľudovej strany o nové ministerstvo alebo o post zástupcu šéfa SIS a podobne.

Obsah týchto slov nadobúda ďalší nový rozmer. Pružnosť a operatívnosť vo vašom podaní, kolegovia, znamená snahu o získavanie pozícií vo vládnej koalícii, kde sa cítite utláčaní.

Ak mi chcete povedať, že to nie je pravda, tak mi odpovedzte na otázku. Prečo do dnešných dní Štátne lesy nemajú vymenovaného generálneho riaditeľa? Prečo bola hneď začiatkom augusta odvolaná správna aj dozorná rada Slovenského pozemkového fondu a do dnešných dní tento dôležitý orgán je bez vonkajšej kontroly. Nie je to náhodou preto, že ani na tomto ministerstve, ktoré podľa koaličnej dohody patrí HZDS, nehráte prvé husle? Že sa v koalícii neviete dohodnúť na rozdelení postov? Preto prichádzate do parlamentu a chcete, aby sme vám pomohli a schválili zmenu zákona, podľa ktorej by správnu a dozornú radu vymenoval minister, a nie vláda na návrh ministra.

Zachádzate však ďalej a zavádzate povinnosť priamo zo zákona vymenovať do týchto správ lobistické skupiny. Korporativizmus ako vyšitý. Je úplne jasné, kto to má u vás dobre ošetrené - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev či Združenie agropodnikateľov Slovenska. Pýtam sa vás, páni predkladatelia, keď už takéto taxatívne vymenovanie, kde zostalo Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov, ktoré patrí do združenia štyroch samosprávnych poľnohospodárskych inštitúcií, ktoré akceptuje Brusel ako svojho partnera?

Myslím si, že by bolo oveľa vhodnejšie, kolegovia, keby ste radšej urýchlene apelovali na ministra, aby táto inštitúcia, ktorá spravuje štátnu pôdu, pôdu nezistených vlastníkov, zmluvy z nájomných vzťahov a vykonáva ďalšie činnosti dostala čím skôr nezávislé riadenie a kontrolu.

Pokiaľ viem, ani koaliční partneri, ani vláda, ktorá vydala svoje stanovisko, nesúhlasia s vašou iniciatívou a možno sa spoliehate na to, že vás podporí opozícia a s jej pomocou návrh prejde do druhého čítania, a tak by ste získali dobrú rokovaciu pozíciu na obsadzovanie postov týchto orgánov. Ale myslím si, že na túto hru my nepristúpime a tento návrh zákona nepodporíme.

Dovolím si dať aj procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3b rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásili poslankyne Magda Košútová a pani Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a zároveň udeľujem slovo pani Magde Košútovej.

M. Košútová, poslankyňa: Predkladatelia návrhu uvádzajú v ods. 4 zástupcov organizácií, z ktorých by mala pozostávať dozorná a správna rada, teda konkrétne správna rada, kde uvádzajú Zväz poľnohospodárskych družstiev. Chcem upozorniť, že táto organizácia neexistuje. Bola pred dvomi rokmi zrušená. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne a chcem verejne tlmočiť stanovisko poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia, že za tento návrh zákona hlasovať nebudeme a stotožňujeme sa s výhradami, ktoré predniesla pani poslankyňa Tkáčová.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky vystúpenia tých, ktorí sa ústne prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, pán navrhovateľ.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na rozdiel od mojich predrečníkov nechcem byť teraz politický, pretože o tom by sme si dosť dlho mohli hovoriť. Najmä aj o tom, že iné je byť v opozícii a iné je byť v koalícii, pretože ako predstavitelia koalície v predchádzajúcom volebnom období, a to nie je problém si vybrať zo stenozáznamov, hovorili úplne niečo iné.

Ja som rád, že kolegyňa z pôdohospodárskeho výboru vystúpila, pretože mal som tú česť predsedať poľnohospodárskemu výboru v minulom funkčnom období a preto viem, čo sme v tom výbore riešili a je to trochu takou zotrvačnosťou, že dobieham niektoré veci, ktoré sa nepodarili doriešiť, ale mám taký dojem, že asi som si celkom neuvedomil, že to politické postavenie je už úplne iné a účel svätí prostriedky, keď som bol zodpovedný za niečo, hovorím ináč, a keď nie som zodpovedný, hovorím zas, ako mi to sedí, aby som si mohol politicky prihriať svoju polievočku, ale to už patrí asi k politike, na to sme si zvykli a nie som ani celkom z toho prekvapený.

Len, pani kolegynka, ak by ste si dobre prečítali ten návrh, tak je napísané v ňom "správna rada pozostáva spravidla". A teraz sú tam vymenované, a to "spravidla" v legislatíve niečo znamená a hovorí o tom, kto všetko tam môže byť, kto tam nemôže byť. Samozrejme, je to vecou diskusie, že komu sa čo páči, alebo nepáči, ale ja som veľmi odolný voči tomu, aby som sa pozastavoval nad tým, že takéto politické "hrátky" tu v tomto parlamente boli, budú, pokým parlament bude existovať, lebo o tom je parlamentarizmus, to je to divadielko, ktoré sa robí navonok, ale to už patrí zrejme k politike.

Takže len toľko k tým konkrétnym veciam, ktoré boli, samozrejme, ja som si ich vypočul. Ďakujem pekne, to je pre mňa ocenenie, ak herečka oceňuje, že moje divadlo je tu na tomto..., ale nechcem radšej reagovať, pretože sme sa dostali niekde inde, ale chcem len povedať k tým veciam, ktoré teda v návrhu zákona sa objavili, samozrejme, ak návrh bol odovzdaný 20. októbra, bola predstava o tom, že skutočne bude priestor, aby sme toto stíhali v tom čase, kedy to bol návrh na 1. januára, ale zase nemusím ďaleko zasahovať v rámci rokovaní v druhom čítaní okrem iného teda, kde sa môžu dávať pozmeňujúce návrhy, a keďže čas postúpil niekde ďalej a vieme, že podľa rozhodnutia predsedu parlamentu do 24. januára je prerokovanie vo výboroch a do 26. januára v gestorskom výbore, logika hovorí, že určite to nebude 1. januára, ale to pri každom zákone takmer, ktorý sa tu predkladá do parlamentu, ten termín sa operatívne prispôsobuje termínu prerokovania, ktorý prebieha v rámci rokovania Národnej rady.

Takže toľko len na vysvetlenie a otázka Štátnych lesov, samozrejme, je tu priestor, zajtra je hodina otázok, myslím, že ste nevyužili, aby ste mali možnosť sa opýtať toho kompetentného, prečo nie je vymenovaný riaditeľ Štátnych lesov, pretože možnosťou poslanca je využiť právo a pýtať sa v otázkach, resp. pýtať sa v interpeláciách, možno ste mali smolu, že vás rovno nevylosovali, ale to ja už neviem ovplyvniť, pretože som nebol pritom, ale hovorím, ak kladiete otázku mne, tak potom patrila niekomu inému ako mne ako jednému z predkladateľov v tejto rovine.

A to, že to aj kolega Lebocký pomenoval ako nesystémový krok, samozrejme, nebol v tom minulom funkčnom období, ale vtedy sa to označovalo za veľmi systémový krok, kedy to bolo tak. Takže hovorím, že sme v určitom posune, v ktorom sa momentálne v tomto parlamente nachádzame.

Takže toľko, kolegyne, kolegovia, som chcel povedať za predkladateľov. Je na nás, či sa rozhodneme to posunúť do druhého čítania. Tam je potom možnosť uplatniť si aj tie výhrady, ktoré mám. Ak sa rozhodnem to neposunúť, tak povedali sme si, čo sme si chceli povedať pre médiá, ale nie pre legislatívu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Na tabuli svieti s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči. Poprosím najskôr návrh a potom odôvodnenie.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán podpredseda, žiadam vás, aby ste upozornili pána poslanca, že pokiaľ on sám bude hovoriť o 150 ľuďoch platených z daní našich spoluobčanov ako o divadielku navonok, nikdy sa nám nepodarí zvýšiť prestíž druhého najvyššieho orgánu nášho štátu. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Poprosím vážne, ak máme naozaj udržať rokovanie tohto parlamentu, tak musíme rešpektovať, že máme prerokovanie vládneho návrhu, teda poslaneckého návrhu zákona v štádiu záverečných rečí. Prosím, naozaj nezneužívajme to a spoločne, a k tomu sa k vám pridávam, sa usilujme zvyšovať dôstojnosť tohto parlamentu. Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechcel. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 147, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu č. 141.

Teraz dávam slovo poslancovi Padovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Základným zámerom tohto predloženého poslaneckého návrhu je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky na našich cestách. Zákon je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je naša Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Materiál nemá ani finančný, ekonomický, ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Teraz k osobitnej časti. Dámy a páni, ja som pred viac ako rokom vo výboroch odôvodňoval vtedy vládny návrh zákona, teda vládnu novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá mala veľmi široký záber, ktorá sa zaoberala nielen zvýšením bezpečnosti, ale aj zvýšením postihov za nedisciplinovanosť pri premávke na pozemných komunikáciách.

Z tohto celého materiálu, ktorý bol aj v tom čase vnímaný veľmi rozporuplne, som sa snažil vybrať len dve veci, ktoré naozaj výrazne môžu ovplyvniť bezpečnosť premávky a plynulosť cestnej premávky.

V prvom rade ide o ustanovenie, ktoré ukladá vodičom povinnosť počas celého roka bez výnimky 365 dní v roku 24 hodín svietiť pri používaní motorového vozidla na pozemných komunikáciách.

Druhá časť sa dotýka zvýšenia limitu konštrukčnej rýchlosti alebo najvyššej povolenej rýchlosti z 50 na 70 km. V tom prvom bode, keď sa hovorí o celodennom svietení, chcel by som povedať, že ešte pred 5, 6 rokmi takáto povinnosť v rámci kontinentu, v rámci Európy bola len v 4 krajinách. Dnes je to Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Chorvátsko, Island, Nórsko, Rusko a odporučené je to aj vo Švajčiarsku, v zime je to ešte Litva, Česko, Poľsko, Slovensko, mimo obce celoročne je Maďarsko, Portugalsko, Taliansko a mimo obce v zime je odporučené vo Francúzsku. Neustanovené je to v Belgicku, Islande, Cypruse, Luxembursku, Malte, Nemecku, Holandsku, Španielsku a vo Veľkej Británii.

Teda trend je absolútne jasný a v podstate sa dá povedať, že v najbližších rokoch aj členovia Európskej únie budú vyzvaní na to, aby zabezpečili povinné celodenné svietenie počas celého roka.

Ale nie je to len o tom, že je taký trend vo svete alebo v Európe, ale je to aj preto, že štatistiky samy osebe poukazujú na to, že vozidlo, ktoré pri jazde počas dňa nie je osvetlené, je objektom smrteľnej dopravnej nehody o 25 % častejšie ako vozidlo, ktoré je osvetlené.

V prípade ťažkých dopravných nehôd je neosvetlené vozidlo objektom dopravných nehôd dokonca o 50 % častejšie ako vozidlo, ktoré je osvetlené. Až k 25 % všetkých smrteľných nehôd a k 35 % čelných zrážok by teda nemuselo dôjsť, ak by vodiči svietili počas celého dňa bez výnimky.

Nechcem ďalej o tomto rozprávať, uvediem jeden príklad, keď v čase, keď je viditeľnosť na ceste nazvaná ako občianske šero, teda v čase, kde sa nedá povedať, že je vodič povinný mať zapnuté stretávacie svetlá, idú za sebou dve autá, jedno z toho je vpredu čierne bez zapnutých svetiel, za nim ide auto inej farby so zapnutými svetlami a na pozadí je tmavý plot. V takej situácii to predné auto nezbadáte a vnímate to druhé auto, teda to auto v poradí ako druhé, ktoré má zapnuté svetlá. Iste chápete, čo v takom prípade môže nastať.

Čo sa týka druhého bodu, teda zvýšenie limitu na vstup na diaľnice pre vozidlá, ktorých minimálna, teda najvyššie povolená rýchlosť je vyššia ako 70 km/h, je to krok, ktorý vlastne je odozvou na krok, ktorý vykonalo ministerstvo vnútra a Policajné prezídium, keď zaviedlo zákaz predbiehania nákladných automobilov na diaľnici Trnava - Bratislava a mne sa ten krok ministerstva veľmi páči, ja som na tú tému aj komunikoval s policajným prezidentom a zhodli sme sa na tom, že v podstate z tohto kroku vyplývajú dve veci.

Po prvé, zo skúseností, ktoré dneska sú, je to, že diaľnica potrebuje tretí pruh, a po druhé, zvýšenie minimálnej rýchlosti. Zvýšenie minimálnej rýchlosti z jednoduchého dôvodu, predpokladám, že mnohí z vás chodíte dennodenne alebo minimálne raz, dvakrát do týždňa po diaľnici a vidíte, ako to často vyzerá. Ja som si urobil pri svojich cestách niekoľko fotografií, ako kamióny napriek zákazu predbiehajú a nepredbiehajú, pretože by možno nechceli zákaz rešpektovať, ale predbiehajú preto, že na čele kolónie je vždy najrýchlejšie vozidlo avia, ktorá sa pohybuje rýchlosťou možno nejakých 55 km/h.

Dámy a páni, toto nie je snaha o zásah do kompetencie ministerstva vnútra, ale snaha o riešenie problému, ktorý na našich cestách naozaj existuje, všetky ostatné záležitosti predpokladám, že tak ako policajný prezident prisľúbil, budú riešené v priebehu budúceho roka, aby vstúpili do platnosti v roku 2008.

Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu novely zákona. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi.

Pán poslanec, máte slovo.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 31 z 30. novembra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 147) prvé čítanie.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 č. 141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v určených lehotách 24. januára 2007 a gestorský výbor 26. januára 2007.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, prosím tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže mi prichodí opýtať sa vás, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Vzhľadom na to, že neprebehla rozprava, predpokladám ani navrhovateľ, ani spravodajca nechcú využiť svoje právo vystúpiť so stanoviskom. Takže ďakujem obom aktérom za účasť pri prerokovaní tohto bodu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 148, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 142.

Teraz dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne. Dámy a páni, uznávam vás, že ste ešte po celom dni vydržali v tejto rokovacej miestnosti. Tento návrh zákona by sa spokojne mohol nazvať i trinástym dôchodkom od zamestnaných detí.

Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež aj na snahu vlády zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity napríklad cez opatrenia v daňovej legislatíve.

Navrhujeme rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou 1 500 korún za zdaňovacie obdobie.

Návrh je výrazom medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok.

Pri existencii priebežného dôchodkového piliera sa tak ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi. Ak rodič mal jedno dieťa, je zamestnané, tak by podľa tohto zákona raz za rok mohol dostať 1 500 korún, ak má dve zamestnané deti a je dôchodcom 3-tis., ak tri 4 500, ak štyri 6-tis. atď.

Návrh je sociálne spravodlivejší k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších. To je príklad vianočného príspevku, na ktorý sa skladajú rodičom, teda cez dane aj rodičia z rodín, kde príjem na osobu môže byť nižší, ako je napríklad dôchodcu, ktorý dostal vianočný príspevok.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu bude mať dopad na rozpočet i na verejné financie. Jeho presnú výšku je však ťažké alebo nie je možné presne špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu je dobrovoľné, ale v prípade, že by túto možnosť využilo rádovo 300-tis. daňovníkov, tak tento dopad by bol okolo 450 mil. korún. Pri výraznom raste daňových príjmov, ako to aj v tomto roku je, že sú vyššie o 10 mld., ako sa očakávalo, to však v žiadnom prípade verejné financie neohrozí.

Ja som zaregistroval vyjadrenia v médiách zo strany aj vládnych predstaviteľov, keď som prezentoval ten návrh na tlačovej konferencii, všimol som si, že pán Halecký, predseda sociálneho výboru považuje ten návrh za zaujímavý, hovorí, že si vyžaduje širšiu diskusiu, aj ministerka Tomanová hovorí, že bolo by dobré z neho vybrať to, čo je dobré a dohodnúť sa na jeho použití a podobne. Čiže by som aj vás chcel poprosiť o jeho podporu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 148, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. najmenej 15-dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi za ich aktívnu účasť pri prerokovaní tohto bodu programu.

Zároveň mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, oznámiť, že preruším rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pokračujem prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 150. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 143.

Teraz mi dovoľte, aby som odovzdal slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby tento návrh zákona uviedol.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o pomerne stručnú novelizáciu Trestného zákona, ktorej cieľom je, aby pri vybraných deliktoch, konkrétne ide o delikty drogové, pranie špinavých peňazí, organizovaný zločin a závažnejšie formy korupcie bol ukladaný obligatórne trest prepadnutia majetku, pričom by však odsúdený mal možnosť obrany, ak by preukázal po právoplatnom odsúdení pôvod svojho majetku alebo jeho časti z legálnych príjmov.

Návrh Trestného zákona teda rieši problém preukazovania legálnosti príjmov u osôb, ktoré sú právoplatne odsúdené pre najzávažnejšie formy organizovanej trestnej činnosti a korupcie. Tiež sa obrátim na poslancov vládnej koalície. Najväčšia strana vládnej koalície má dlhodobú tému preukazovania pôvodu majetku a spoločným úsilím sme v minulom parlamente aj schválili návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Tento návrh, jeho účinnosť je pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu, zatiaľ boli myslím dve ústne pojednávania. Podľa mojej mienky rozhodnutie v merite veci je v nedohľadne. Všimol som si, že na nedávnom straníckom snemovaní jedna z priorít bola, aby preukazovanie pôvodu majetku mohlo byť efektívne a v praxi použiteľné.

Práve tento návrh umožňuje, aby v tých najzávažnejších prípadoch, kde vina v trestnoprávnom zmysle je preukázaná mimo rozumných pochybností prišlo k preukazovaniu pôvodu majetku. Je to dôležité aj preto, že organizovaný zločin je nebezpečný práve značnou majetkovou základňou, ktorú používa na páchanie trestných činov. Ak sa nám nepodarí postihnúť majetkové zdroje organizovaného zločinu, bude boj proti organizovanej kriminalite, drogovým dílerom a korupcie oveľa menej efektívny.

Ja preto verím, že tento návrh novely Trestného zákona nájde svoju podporu a že rovnako, ako to bolo pri preukazovaní pôvodu majetku tento návrh v parlamente bude úspešný.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor poslancovi Petrovi Miššíkovi.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 22. novembra 2006 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nemá vplyv na výdavky z verejných financií, nemá finančný dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Nebude mať vplyv na životné prostredie a na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Problematika návrhu právneho predpisu, ako vyplýva z doložky, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 pod č. 143 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, pre obranu a bezpečnosť, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2007 a gestorský výbor do 26. januára 2007.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.