Prvý deň rokovania

7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. januára 2007 o 13.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vidíme sa, dámy a páni, po prvýkrát na schôdzi v tomto roku a myslel som si, že toto naše prvé tohtoročné stretnutie na zasadnutí schôdze bude veselšie. Žiaľ, včera v ranných hodinách zomrel náš kolega a priateľ Mirko Chovanec - česť jeho pamiatke.

Chcem vás poprosiť, aby sme minútou ticha uctili jeho pamiatku.

(Minúta ticha.)

Ďakujem vám pekne. Chcem vás v tejto súvislosti informovať, že posledná rozlúčka so zosnulým poslancom pánom Chovancom bude zajtra o 14.30 hod. v Dome smútku v Trenčíne, preto sme sa dnes na poslaneckom grémiu dohodli na tom, že zajtra po hlasovaní prerušíme 7. schôdzu Národnej rady, aby všetci tí, ktorí chcú vzdať pamiatku nášmu kolegovi, sa mohli zúčastniť na pohrebe v Trenčíne a budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze potom vo štvrtok ráno. Všetky technické informácie budú k dispozícii. Chcem, tak ako som požiadal aj predsedov klubov, aby ste tí, ktorí máte záujem, sa nahlásili, Národná rada zabezpečí dopravu, autobusy budú pristavené o štvrť na jednu pred Národnou radou.

A teraz už, dámy a páni, pristúpime k samotnému rokovaniu 7. schôdze. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začiatkom prezentovali.

(Prezentácia.) V sále je prítomných 112 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať, a preto môžeme prikročiť k samotnému programu schôdze.

Na 7. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci pán Ján Richter a Imre Andruskó a náhradníkmi budú poslanci Ján Chrbet a Peter Markovič.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Vladimír Mečiar a Peter Gabura a takisto ešte písomne požiadal o ospravedlnenie neúčasti pán poslanec Ľuboš Micheľ.

Dámy a páni, program 7. schôdze ste dostali rozdaný do svojich poslaneckých lavíc. Chcem vás len informovať, že oproti predchádzajúcemu návrhu programu je z programu stiahnutý poslanecký návrh pána Ivana Vargu, ktorý ho vzal späť. Bol to poslanecký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní (tlač 185).

Teraz vás požiadam, aby sme pristúpili k

schvaľovaniu návrhu programu 7. schôdze.

Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Chcem vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, ak budete podávať návrhy na doplnenie programu, aby ste presné znenie potom odovzdali písomne ešte pred hlasovaním o programe, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

Pýtam sa, dámy a páni, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 7. schôdze, tak ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc. Ešte niekto, dámy a páni, s pripomienkami?

Ak nie, nech sa páči, pán poslanec Burian, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som požiadal o to, aby bod programu 31, ktorý je vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, aby bolo o ňom rokované ako o bode 16 a ďalšie body boli prečíslované.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte keby ste odôvodnili, pán predseda výboru.

J. Burian, poslanec: Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sú v tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktorých platnosť by mala byť od 1. marca, a boli by sme radi, aby teda tento zákon bol prerokúvaný v lehote, ktorá zabezpečí túto realizáciu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SMK a KDH dávam návrh na vypustenie bodu 53 z rokovania Národnej rady, ide o vytvorenie alebo zriadenie Stálej komisie pre Ústavu Slovenskej republiky. Keďže predseda Národnej rady a ani v návrhu tohto uznesenia nie je definovaná téma a nie je definovaný problém, ktorý by táto komisia mala riešiť a preložiť Národnej rade návrh na riešenie, a keďže sa nedomnievame, že by na Slovensku bola nejaká ústavná kríza, z tohto dôvodu navrhujeme, aby tento bod bol z rokovania tejto schôdze Národnej rady vypustený.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Keďže neboli ďalšie návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli.

Najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý žiada, aby bod 31 bol zaradený ako bod č. 16 a ostatné body boli prečíslované. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 111 za, 2 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Uvedený návrh zmeny programu sme odsúhlasili.

Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu a to bol návrh troch poslaneckých klubov, aby bol bod 53, ktorým má byť prijaté uznesenie o zriadení stálej komisie pre ústavu a rokovací poriadok, bol vypustený z rokovania alebo z programu 7. schôdze. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 58 za, 70 proti, 10 sa zdržalo.

Konštatujem, že tento návrh na zmenu programu sme neschválili.

Keďže som nedostal žiadne iné návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o návrhu programu 7. schôdze ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu programu 7. schôdze ako o celku.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 119 za, 1 proti, 19 sa zdržali.

Konštatujem, že sme schválili program 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ešte predtým, ako začneme rokovať, dámy a páni, chcem vás informovať, že o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, je to návrh novely autorského zákona (tlač 165), o tomto vládnom návrhu v prvom čítaní budeme hlasovať ihneď po prerokovaní tohto bodu programu. A takisto vás chcem upozorniť, že budeme hlasovať ihneď aj o prerokovaní 1. bodu programu, ktorým je návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k Roku Jozefa Miloslava Hurbana.

Ešte vás chcem upozorniť, že sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, že dnes po 17.00 hodine po hlasovaní uskutočníme všetky tajné voľby naraz a nie ako bolo pôvodne dohodnuté, že budeme voliť len kandidáta na sudcu Ústavného súdu, ale vykonáme všetky tajné voľby dnes po hlasovaní o 17.00 hodine.

Ďakujem pekne, dámy a páni, teraz odovzdám vedenie schôdze.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Podľa schváleného programu pristúpime k

Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.

Prosím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, aby sa ujal slova.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážené dámy, vážení páni, Národná rada nemá príliš veľa príležitostí, aby si pripomínala dôležité dejinné udalosti a historické medzníky. Nestáva sa často, aby medzi všetkými poslancami bola vôľa spoločne si uctiť pamiatku veľkých osobností minulosti. Slovensko má vo svojej histórii nemálo velikánov, ktorí si zasluhujú takú veľkú pozornosť a úctu celého národa, pozornosť a úctu všetkých občanov Slovenskej republiky.

Jeden z týchto najvýznamnejších slovenských dejateľov je úzko spätý aj s históriou Národnej rady Slovenskej republiky, s koreňmi a vznikom slovenskej štátnej reprezentácie, so zárodkami slovenského parlamentarizmu. Meno tohto velikána našich slovenských spoločných dejín je Jozef Miloslav Hurban. V tomto roku si pripomíname 190. výročie od jeho narodenia.

Azda nemusím nikomu pripomínať, kto bol Jozef Miloslav Hurban a aký význam mal pre uchovanie národnej a kultúrnej identity slovenského národa v 19. storočí. Jeho život a pôsobenie hovoria za všetko. Bol nielen prvým predsedom Slovenskej národnej rady, ale zároveň prvým, kto vznik takejto ustanovizne Slovákov od počiatku hájil a presadzoval. Bol najbližším priateľom Ľudovíta Štúra a najaktívnejším spomedzi štúrovcov.

Neúnavný publicista, hĺbavý filozof, realistický politik, ušľachtilý človek, to všetko bol Jozef Miloslav Hurban. Patril k vodcom slovenského povstania v rokoch 1848 a 1849. Mierou vrchovatou sa pričinil o prijatie a šírenie slovenského jazyka, slovenskej kultúry, slovom - slovenskej bytnosti. Slovenský národ mu nevďačí za nič väčšie a za nič menšie ako za svoju vlastnú existenciu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, štát, ktorý si nepripomína najväčšie osobnosti svojich dejín, zákonite zabúda a štát, ktorý zabúda na svoju históriu, stráca pôdu pod nohami. Ak zabudneme na svoje korene, nemôžeme zmysluplne budovať svoju jedinečnosť a svoju identitu. V histórii sa skrýva kľúč k pochopeniu našej cesty a nášho smerovania.

Slovenská republika vďačí za svoju existenciu všetkým tým, ktorí po stáročia obhajovali záujmy Slovákov. Nemôžeme spomínať na všetkých, no je našou povinnosťou pripomínať si aspoň tých najväčších. Som presvedčený, že nikto nepochybuje, že Jozef Miloslav Hurban patril k tým najväčším postavám slovenských dejín. V rokoch meruôsmych, keď sa rozhodovalo o osude mnohých európskych národov, patril k tým, ktorí pochopili, že len vytrvalou osvetou svojich rodákov a zanieteným bojom za ich spoločné záujmy dosiahne pre svoj národ to, na čo má každý národ právo - vlastné sebaurčenie a zvrchovanosť. Nebyť Jozefa Miloslava Hurbana a jeho druhov, dnes by sme nemali záchytný bod v podobe vlastného štátu, vlastnej domoviny.

Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že v 19. storočí existencia Slovenskej republiky nebola až takou samozrejmosťou. Tá nebola samozrejmosťou ešte ani pred 20 rokmi v 19. storočí, v časoch, v ktorých žil Jozef Miloslav Hurban, nebola samozrejmosťou ani existencia slovenského národa a slovenského jazyka. Iba vďaka mužom a ženám, ktorí neváhali zasvätiť svoj život myšlienke slovenskej svojbytnosti, tu dnes môžeme sedieť ako predstavitelia suverénneho štátu, ktorý si sám určuje svoju budúcnosť.

Na minulosť našej vlasti musíme hľadieť s pokorou a úctou. Nestačí poznať svoju históriu, treba si ju aj vážiť. Slovenská republika je príliš mladým štátom, aby mohla zabúdať na svoje dejiny a vývoj. Slovensko je príliš malou krajinou na to, aby mohlo opomínať význam histórie, dejín a kontinuity. Práve historická kontinuita je tým, čo nám môže ukázať správny smer pri voľbe našej spoločnej cesty. Naša história je stále s nami, neustále si ju nosíme so sebou ako neodňateľnú súčasť národnej identity. Môžeme sa na ňu dívať kladne alebo záporne, nekriticky či s rozvahou, idealisticky alebo realisticky. Jedno je však isté, dámy a páni, musíme sa na ňu dívať. Nesmieme zabúdať na našu minulosť, na našich predkov, na ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, že dnes máme vlastný štát a národ.

Územie Slovenska bolo po stáročia súčasťou rôznych štátnych útvarov, či už Habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska alebo Česko-Slovenska. Historické a kultúrne skúsenosti Slovákov v rámci štátnych zväzkov s Maďarmi či Čechmi prispeli k vytváraniu našej spoločnej identity, národného povedomia a občianskych cností. Netreba si zakrývať oči ani nad skutočnosťou, že slovenský národ bol počas 20. storočia súčasťou aj dvoch nedemokratických režimov. Zakaždým však dokázal nájsť vnútornú silu na odboj voči neslobode a zbaviť sa autoritárskej mašinérie. Úspešným bojom za slobodu a demokraciu získal potrebnú hrdosť a sebavedomie, ktorá dnes patrí k našej spoločnej identite. Tento boj Slovákov za národnú identitu sa začal ešte v 19. storočí a pri jeho zrode stál aj Jozef Miloslav Hurban. To najmenej, čo dnes môžeme urobiť, je nezabudnúť a pripomínať si, kto všetko sa zaslúžil o to, aby raz Slovensko mohlo byť sebavedomým a zvrchovaným štátom.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som úprimne presvedčený o tom, že ak by dnes Jozef Miloslav Hurban žil a bol tu medzi nami, bol by šťastný, že jeho veľký sen sa naplnil. Sen, ktorému obetoval celú svoju dušu, celý svoj život. Sen, že Slováci raz budú mať vlastný štát a budú suverénne a zvrchovane rozhodovať o svojej budúcnosti. Som si istý, že Hurban by dnes s pocitom hrdosti vo svojom srdci pozoroval, že z jeho vysnívaného Slovenska sa stal uznávaný a medzinárodne rešpektovaný štát, že slovenčina je dnes jedným z oficiálnych jazykov Európskeho spoločenstva, že Slováci šíria svetom slovenskú kultúru a tradície a že Slovensko je dnes krajinou vzájomnosti, solidarity a mierového spolužitia. (Potlesk.)

Verím, že Hurban by bol hrdý nielen na to, že Slováci po dlhom historickom zápase vybojovali svoju štátnosť a nezávislosť. Hurban by s potešením sledoval aj to, že Slovenská republika je dnes občianskym štátom, v ktorom mierumilovne spolunažívajú občania rôznych etník a rôznych národností. On svoj život zasvätil boju za uchovanie slovenskej národnej myšlienky v prostredí Uhorska. Dnes by však celkom iste s pokojom v srdci sledoval, že v slovenskej spoločnosti nezostalo takmer nič z resentimentov minulosti a že na Slovensku bok po boku žijú Slováci, Maďari, Česi či Rusíni, a to bez nevraživosti a svárov. Pyšne by sledoval, ako dnes v slovenskej Národnej rade, o ktorej vznik sa mierou vrchovatou pričinil, sedia bok po boku slovenskí poslanci spolu s kolegami maďarskej národnosti. Vzájomné uznanie, rešpekt a úcta, to bolo to, za čo bojoval a čomu zasvätil svoj život. Slováci a Maďari dnes žijú vo vzájomnom rešpekte a úcte. Som si istý, že Hurbanovo posolstvo sa naplnilo.

Preto sa domnievam, že dnes žiaden občan Slovenskej republiky nemá dôvod pochybovať o veľkosti a význame Jozefa Miloslava Hurbana ani o čistote a úprimnosti jeho politických cieľov. Nezáleží na tom, či je niekto konzervatívec, liberál alebo sociálny demokrat, nezáleží na tom, či je niekto Maďar alebo Slovák, či je koaličný alebo opozičný politik, v tejto otázke nehrá žiadnu úlohu ani politické presvedčenie, ani národnostná príslušnosť.

Som presvedčený, že všetci poslanci slovenského parlamentu si ctia odkaz historicky prvého predsedu Slovenskej národnej rady, odkaz človeka, ktorý položil korene slovenského parlamentarizmu, slovenskej štátnosti a nevdojak aj demokratického vývoja slovenskej spoločnosti.

V roku 2007 si pripomíname 190. výročie od narodenia tejto mimoriadnej osobnosti slovenských dejín. Vyjadrujem presvedčenie, že celý tento rok by sa mal na Slovensku niesť v znamení tohto významného dejateľa. Domnievam sa, že niet vhodnejšej ustanovizne, ktorá by rok 2007 mohla vyhlásiť za Rok Jozefa Miloslava Hurbana, než je Národná rada Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z nespochybniteľného významu Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady a veľkého slovenského buditeľa a štátnika, preto predkladám návrh uznesenia tohto znenia a zároveň vás žiadam o jeho podporu:

"Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana

A. vyhlasuje rok 2007 za Rok Jozefa Miloslava Hurbana;

B. konštatuje, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom sa bude aktívne podieľať na príprave kultúrnych podujatí pod názvom Rok Jozefa Miloslava Hurbana a v tejto súvislosti bude vo vstupnej hale Národnej rady slávnostne otvorená expozícia historických dokumentov a artefaktov týkajúcich sa života, diela a pôsobenia tejto významnej osobnosti slovenských dejín."

Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto vyhlásenia.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Predpokladám, že ďalšie stanoviská nebude mať ani pán predseda Národnej rady, a preto budeme hlasovať o uznesení, ktoré predseda Národnej rady navrhol. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o uznesení, ktoré predniesol pán predseda Národnej rady.

(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 133, proti 0, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Vyhláseniu roka 2007 za Rok Jozefa Miloslava Hurbana.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh ste dostali ako tlač 165.

Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby návrh vlády odôvodnil.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v apríli 2004 Európsky parlament prijal Smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a Slovenská republika sa zaviazala, že do dvoch rokov, do 29. apríla 2006, transponuje túto smernicu do svojho vnútorného práva.

Ide o problém prierezový, takže tá transpozícia sa pripravovala v spolupráci ministerstva kultúry, ministerstva spravodlivosti a Úradu pre priemyselné vlastníctvo. Za dva roky, bohužiaľ, sa nepodarilo dospieť do takého stavu návrhu, aby prešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie, takže Slovenská republika nedodržala termín, v ktorom mala túto smernicu transponovať. Európska komisia z tohto dôvodu začala proti Slovenskej republike konanie a v auguste minulého roka oznámila, že Slovenská republika vzhľadom na nedodržanie termínu bude musieť zaplatiť minimálnu paušálnu pokutu vo výške 725-tisíc eur, čo je približne 25 mil. Sk.

V novom volebnom období začali rezorty kultúry a spravodlivosti intenzívne pracovať na autorskom zákone a podarilo sa za štyri mesiace dostať túto normu cez vnútrorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie až do vlády a vláda tento zákon v decembri minulého roka schválila. To bol dobrý signál smerom k Európskej komisii, takže sme mohli začať rokovať s Európskou komisiou a vyjednali sme predĺženie termínu transponovania tejto smernice Európskeho parlamentu na 18. marec 2007.

Aby sme teda zabránili pomerne vysokej pokute, ktorú Slovenská republika by musela zaplatiť, keby ani tento termín nedodržala, je žiaduce, aby sa tento zákon prerokoval na tejto schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.

Ja by som chcel na vás apelovať v tom zmysle, že keď už sme neboli za dva roky v minulom volebnom období schopní pripraviť autorský zákon, aby sme neboli v súčasnosti natoľko nezodpovední, aby sme nezabránili zbytočnému zaplateniu minimálne 25 mil. korún.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

J. Senko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá predkladám informáciu tohto výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (pod názvom autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 165.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 163 z 2. januára 2007 pridelil predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o autorskom zákone na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v termíne do 26. januára 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetný návrh vlády na svojej 10. schôdzi výboru dňa 22. januára 2007 a prijal uznesenie č. 36. Výbor súhlasí s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že ho Národná rada prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, t. j. prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na siedmej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi predložiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 165):

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Rovnako predpokladám, že v tejto súvislosti nebude ešte ďalej chcieť vystupovať - želáte si ešte vystupovať? Nie, pán minister?

Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so závermi poslaneckého grémia sme sa dohodli, že aj o tomto bode budeme hlasovať hneď po prerokovaní, preto ešte raz prosím, keby ste zaujali miesta, aby sme mohli odsúhlasiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.

Preto prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 119 prítomných, 70 za, 2 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme uvedený návrh na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní schválili.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh máte v laviciach ako tlač 166. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 164.

Poprosím pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh zákona.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážená snemovňa, ako som už pred chvíľkou uviedol, autorský zákon, v krátkosti povedané, transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a upravuje niektoré rozdielnosti, ktoré malo autorské právo alebo má autorské právo v Slovenskej republike s autorským právom v Európskych spoločenstvách, aby nebránili naše vnútorné pravidlá rozvoju jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb a s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva. V súvislosti aj s rozvojom nových technológií autorský zákon reflektuje cezhraničné šírenie týchto tovarov a služieb, takisto ich šírenie v nehmotnej podobe. Právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela používajú na území Slovenskej republiky.

Zákon má prierezový charakter. Dotýka sa autorského zákona, dotýka sa Občianskeho súdneho poriadku. V tomto zmysle sa ďalšie úpravy dotýkajú Exekučného poriadku, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka. A v nadväznosti na tieto zmeny Úrad priemyselného vlastníctva urobil úpravy, aj čo sa týka ochranných známok, patentov, dizajnov a označení pôvodu výrobkov.

Takisto sa v kontexte autorského zákona navrhuje úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, čo patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Poprosím teraz pána poslanca Senka.

J. Senko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 164 z 2. januára 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. A ďalej navrhujem za gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona v lehote do 31. januára 2007 a gestorský výbor do 1. februára 2007.

Pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa ešte raz, pán minister alebo pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

Návrh zákona je pod tlačou 154. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 153.

Opäť požiadam pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o digitálnom vysielaní predovšetkým vytvára právny rámec na poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí podľa Smernice Európskeho parlamentu televízia bez hraníc. Vytvára takisto predpoklady na stabilné trhové, mediálne a spotrebiteľské prostredie v oblasti digitálneho vysielania programových služieb, ako aj šírenie iných obsahov prostredníctvom multiplexu.

Návrh zákona rešpektuje stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v Slovenskej republike, ktorú vláda schválila v júli minulého roka. Podmienky prechodu, ktorého ukončenie sa predpokladá do konca roka 2012, sú navrhnuté tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie. Návrh takisto posilňuje rozvoj mediálneho pluralizmu tým, že chráni pred vertikálnou koncentráciou kľúčových zložiek produkcie vysielania a distribúcie a osobitnú pozornosť venuje aj lokálnemu vysielaniu.

Účinnosť zákona by mala zohľadniť tú skutočnosť, že je nevyhnutné začať opúšťať analógový priestor od začiatku roka 2008.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená Národná rada, kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 40 zo dňa 22. januára určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (skrátene tzv. zákon o digitálnom vysielaní). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s rokovacím poriadkom.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o pozornosť a pokoj v rokovacej sále.

Pán spravodajca, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, ďakujem, pán predseda.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa, opakujem, z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje parafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje tieto informácie: o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ďalej o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika takéhoto návrhu zákona nie je špecificky upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Teda v súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda Národnej rady, z 11. decembra 1996 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. marca a gestorský výbor do 16. marca 2007.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Vážený pán minister, vážení kolegovia, zákon, o ktorom začíname rokovať v prvom čítaní, je ďalším krokom v splnení záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prevzala v Akte o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003.

V tomto zákone ide o veľkú zmenu podmienok, ktoré v budúcnosti zásadne ovplyvnia mediálne správanie sa slovenských občanov. Dokonca takú veľkú zmenu, že ju môžeme zaradiť k takým zásadným zmenám, ako bolo zavedenie internetu alebo mobilnej komunikácie. Ide o to, že digitálne vyjadrenú informáciu možno ľahšie komprimovať, prenášať, zaznamenávať a ďalej spracovávať. Je skrátka kvalitnejšia. Digitálne technológie umožňujú vysielať na jednej frekvencii viac programov. Lepšie a modernejšie využijeme náš prírodný zdroj frekvenčné spektrum. Občania po implementácii tohto zákona získajú lepší prístup k informáciám, a to pokiaľ ide o kvalitu prenášaného signálu, ako aj o množstvo informácií, ktoré tento signál môže obsahovať. Digitálne vysielanie umožní okrem televízneho programu vysielať aj ďalšie služby, a to ako informácie o programe prostredníctvom elektronického programového sprievodcu, video, nové formy marketingu, ako aj služby, ktoré budú kvalitatívne zlepšovať službu pre nevidomých a nepočujúcich.

Návrh zákona predpokladá a reguluje aj tzv. e-Government. V tomto návrhu zákona sa o tom hovorí ako o verejnej správe, čiže komunikáciu úradov s občanmi a vybavovanie byrokratickej agendy prostredníctvom televíznej obrazovky priamo v ich byte, dúfajme, v budúcnosti. V tomto zmysle ide o revolučnú zmenu vo vzťahu verejnej správy a občana.

Popri nespornom prínose zavedenia novej technológie však musíme v prvom čítaní hovoriť o možných nedostatkoch, ktoré tento zákon nerieši, o nepohodlnostiach pre niektoré skupiny obyvateľov alebo o rizikách. Ide o riziko obmedzenia prístupu k televíznemu vysielaniu najmä starších ľudí a zdravotne postihnutých. Určite všetci vieme, že televízia je pre nich jediným sprostredkovateľom komunikácie s okolitým svetom.

Podľa skúseností, ktoré môžeme čerpať či už z Českej republiky, alebo z Rakúska, ktoré sú v tomto ohľade pred nami, sú problémovou skupinou už ľudia vo veku medzi 50. a 55. rokom života. Títo ľudia nemajú alebo deklarujú nezáujem o nákup novej techniky a vnímajú to ako útok štátnych inštitúcií na svoje peňaženky. Zákon by teda nemal ponechávať náklady len na budúcich prevádzkovateľov sietí. Mohlo by sa stať, že ľudia budú vlastniť iba najlacnejšie prijímače, ktoré nie sú technicky spôsobilé na poskytovanie ďalších doplnkových služieb, ktoré časom bude tento systém ponúkať.

Ak teda od digitalizácie celkom oprávnene očakávame aj príspevok k zvýšeniu úrovne komunikačnej zručnosti ľudí, a tým aj rozvoj a podporu občianskej a vzdelanostnej spoločnosti, tak by sme mali mať záujem o to, aby čo najviac ľudí vlastnilo aj tieto kvalitnejšie prístroje. Len tak má zmysel hovoriť potom o e-Governmente alebo o komunikácii občana s úradmi, ktorú tento zákon tiež svojím spôsobom upravuje. Myslím tým priestor 10 % verejnej kapacity multiplexu, ktorý musí prevádzkovateľ vyhradiť pre výkon verejnej správy.

Preto informácia z doložky k návrhu zákona, že sa nepredpokladá žiadny dopad na štátny rozpočet z tohto pohľadu vyznieva nerealisticky. V dôvodovej správe sa spomína len 15 mil. korún ročne v kapitole ministerstva dopravy na informačnú kampaň. Pripomínam, že Rakúsko zriadilo na podporu digitálnych vysielateľov fond, do ktorého dáva 7 mil. eur ročne, talianska vláda na to vyčlenila 120 mil. eur ročne.

Ale jednou z najdôležitejších otázok, ktorú vzbudzuje prvé čítanie návrhu zákona, je, čo s našimi verejnoprávnymi médiami? Prijali sme záväzok, že zachováme verejnoprávne médiá v našej krajine, tak ako je to v Európe zvykom. Verejnoprávne médiá nezávislé od vlády, politickej moci, objektívne médiá informujúce verejnosť vo verejnom záujme. V tomto zákone teda treba podľa mňa ešte vyriešiť legislatívne postavenie verejnoprávnych médií, ktoré sú vysielateľmi zo zákona.

V zákone navrhované riešenie, podľa ktorého by sa aj tieto verejnoprávne médiá mali uchádzať u prevádzkovateľa multiplexu o zaradenie svojho programu, negarantuje, že sa vysielanie vo verejnom záujme na všetkých kanáloch verejnoprávnej televízie dostane k občanom. Mimochodom európska prax jednoznačne uprednostňuje podľa mojej analýzy multiplexy verejnej služby ako celky.

Súhlasím preto v tomto bode s pánom Nikolajom Savickým zo Slovenskej televízie, že verejnoprávne médiá by mali dostať možnosť zostavovať dátový tok na jednom multiplexe. Len tak totiž podľa mňa možno garantovať, že prevádzkovateľ multiplexu neuprednostní nejaký komerčne zaujímavejší program pred vysielaním informácií vo verejnom záujme. Navyše by bolo - a tu sa znovu opieram o analýzu Slovenskej televízie - vysielanie každého programu v inej distribučnej sieti technicky aj ekonomicky veľmi komplikované. Takto, ako ja budem navrhovať, riešili situáciu v Českej republike.

Zákon nerieši náklady verejnoprávnych médií na technologické dovybavenie. V dôvodovej správe je len zmienka o tom, že samotný prechod budú verejnoprávni vysielatelia hradiť zo svojich vlastných zdrojov, teda z koncesionárskych poplatkov. Len na ilustráciu: talianska verejnoprávna televízia RAI odhaduje svoje náklady na nové digitálne kanály na úrovni 25 až 30 mil. eur.

Nemožno obísť ani problém so súčasnými analógovými vysielateľmi a ich licenciami. Je pravda, že vďaka zákonu č. 308/2000 má Rada pre retransmisiu a vysielanie právo zmeniť licenciu aj bez súhlasu vysielateľa, ak jej taká povinnosť vyplýva zo záväzku, ktorý Slovenskej republike ukladá medzinárodná zmluva. Otázkou však zostáva, či je plán kmitočtov pre pozemné digitálne vysielanie RRC06 medzinárodnou dohodou na úrovni medzinárodnej zmluvy, o ktorej hovorí zákon.

Navyše dnes majú vysielatelia v držbe dva typy frekvencií. Jedny sú časovo obmedzené, pri vydávaní sa už vedelo, že ich budeme potrebovať pre digitálne vysielanie, a druhé, ktoré je časovo neobmedzené, ktorých odňatie by sa potom malo riešiť cez právomoc rady, ktorá by mala mať právo odňať licenciu, na ktoré bolo vydané. Podľa zákona č. 308/2000 totiž v súčasnosti používané technológie nesmú obmedzovať rozvoj nových technológií v iných frekvenčných pásmach. Musíme teda brať do úvahy, že v procese implementovania tohto zákona bude prebiehať súboj viacerých hráčov. Proti sebe budú stáť súčasní vysielatelia, úspešní noví žiadatelia, neúspešní žiadatelia, ako aj tí, ktorí v pozadí budú lobovať za iné pravidlá.

V Českej republike sa ukázalo, že veľkí komerční hráči sú odhodlaní použiť všetky formy právnych kľučiek. Treba si len uvedomiť, že v celom reťazci prípravy na implementovanie tohto zákona stačí na pozdržanie alebo zastavenie prechodu s veľkými finančnými dôsledkami jeden zablokovaný subjekt. Vo Francúzsku napríklad ponúkajú kompenzáciu za opustenie analógového vysielania. Podobne začínajú teraz po problémoch uvažovať aj v Českej republike.

Zároveň zákon zakazuje súbežné vlastníctvo prevádzkovateľa vysielania a vysielateľa a zároveň aj súbežné vlastníctvo viacerých vysielateľov rovnakými majiteľmi, a to aj cez tretie osoby. Pri posunutí tohto bezpochyby potrebného zákona do druhého čítania si však treba položiť otázku, ako sprísniť a zjasniť kontrolu dodržiavania týchto ustanovení. Doteraz, ako vieme, totiž Rada pre vysielanie a retransmisiu nebola schopná sa efektívne zaoberať krížovým vlastníctvom cez nastrčené tretie osoby, hoci sa o podozreniach z porušovania zákonov v médiách i v odbornej verejnosti veľa hovorilo.

Práve so zámerom zlepšiť tento vládny návrh zákona predložím v priebehu druhého čítania pozmeňujúce návrhy, ktoré budú riešiť niektoré nedostatky, o ktorých som hovorila.

Ďakujem pekne.